Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. apríl 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/126/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200900
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013200900.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Centrum ekologických informácií, so sídlom Suché Mýto
19, 811 03 Bratislava, IČO: 42 268 559, zastúpeného: Bardač, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom
Búdková 4, 811 04 Bratislava, IČO: 47 243 252, proti žalovanému: Obec Boldog, so sídlom Boldog
č. 89, 925 26 Reca, IČO: 305863, zastúpená: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09
Bratislava, IČO: 36 864 421, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného doručeného

dňa 9.3.2013 ako aj jeho odvolacieho fiktívneho rozhodnutia doručeného dňa 7.4.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania spočívajúce v odmene právneho zastúpenia v
sume 379,55 € do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia k rukám právneho zástupcu žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou dňa 2.5.2013 domáhal, aby súd prvostupňové fiktívne rozhodnutie
žalovaného, doručené žalobcovi dňa 09.03.2013, ktorým žalovaný odmietol prístup k informáciám
požadovaným žalobcom, ako aj odvolacie fiktívne rozhodnutie žalovaného, doručené žalobcovi dňa
07.04.2013, zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Žalobca zároveň navrhoval zaplatiť mu náhradu trov
konania vo výške 275,94 Eur.
Žaloba bola odôvodnená tým, že žalobca požiadal žalovaného, ako povinnú osobu podľa § 2 ods. 1

zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len zákon o slobode informácií) e-mailom zaslaným dňa 22.02.2013 o sprístupnenie viacerých
informácií, ktoré má žalovaný k dispozícii. Žiadosť zaslaná e-mailom bola podpísaná zaručeným
elektronickým podpisom. Žalovaný v zákonom stanovenej lehote, najneskôr do 6. 3. 2013 nesprístupnil
požadované informácie ani nevydal rozhodnutie o odmietnutí prístupu k informáciám. Preto došlo
podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií k vydaniu prvostupňového fiktívneho rozhodnutia. K

jeho doručeniu došlo podľa § 18 ods. 3 zákona, dňa 9. 3. 2013. Voči prvostupňovému fiktívnemu
rozhodnutiu podal žalobca odvolanie doručované emailom dňa 21. 3. 2013, pričom aj toto podanie bolo
podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Odvolací orgán v lehote 15 dní nerozhodol, na základe
čoho došlo podľa § 19 ods. 3 zákona k vydaniu fiktívneho rozhodnutia, ktorým žalovaný odvolanie
žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje
deň 7. 4. 2013. Podľa názoru žalobcu, napadnutým rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach

odmietnutím informácií bez zákonnej opory. Jeho právo je zaručené článkom 26 Ústavy Slovenskej
republiky. Podľa jeho názoru je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, vec
bola nesprávne právne posúdená. Žalobca poukázal na ustanovenie § 3 zákona o slobode informácií
a uviedol, že požadované informácie nespadajú pod obmedzenia stanovené § 8 až 11 zákona, pretože
sa nejednalo o utajované skutočnosti, skutočnosti týkajúce sa osobnosti a osobných údajov, obchodné
tajomstvo, ku ktorým možno prístup obmedziť. V prípade, ak podľa žalovaného bol daný dôvod pre

odmietnutie prístupu k informáciám, mal potom vydať zákonom stanoveným spôsobom rozhodnutie,
ktoré by obsahovalo odôvodnenie v zmysle príslušných predpisov. Fiktívne rozhodnutie sa stalo zdôvodu nedostatku zákonných náležitostí nepreskúmateľným. Žalobca žiadal napadnuté rozhodnutia
žalovaného zrušiť, vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a priznať mu náhradu trov konania.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 23.7.2013 uviedol, že žalobca nepodal v

danom prípade riadnu žiadosť o sprístupnenie informácií v zmysle zákona. Poukázal na ustanovenie §
22 ods. 1, § 14 ods. 1, 2 zákona o slobode informácií a uviedol, že žalobca mal podľa jeho vyjadrenia
podať svoju žiadosť formou mailu podpísaného zaručeným elektronickým podpisom. Podľa jeho názoru
je rozdiel medzi podaním žiadosti vo forme mailovej správy a skutočnosťou, že žiadosť mala byť
prílohou elektronickej správy, čo zakladá rozdielne právne následky. Obsah správy, ktorú žalobca

doručil žalovanému pozostával z textu: " Dobrý deň, v prílohe vám posielam žiadosť o informácie,
podpísanú zaručeným elektronickým podpisom. S pozdravom, Róbert Bardač." V danom prípade
podanie neobsahovalo označenie povinnej osoby, adresu žiadateľa, označenie, ktorých informácií
sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje. Je zrejmé, že predmetná
elektronická pošta nie je žiadosťou o sprístupnenie informácie a na jej základe sa nezačalo konanie
podľa zákona o slobode informácií. Žalovaný ďalej uviedol, že prílohy elektronickej pošty nie sú

štandardizované a univerzálne čitateľné bez ďalšieho vybavenia. To, či príjemca je schopný prílohu
elektronickej pošty otvoriť a v čitateľnej forme sa oboznámiť s jej obsahom, závisí od technických
možností. Elektronickú poštu - mailovú správu pozostávajúcu z hlavičky, predmetu a tela správy je
možné vždy prečítať, pretože sa jedná o univerzálny spôsob komunikácie, avšak príloha mailovej
správy nie je univerzálnym spôsobom komunikácie. Žiadosť môže byť akceptovaná len v prípade,

ak je doručená vo forme technicky vykonateľnej. Nebolo preukázané, že žiadosť bola podaná vo
forme elektronickej pošty. Žalovaný tvrdil, že v čase podania žaloby nedisponoval vybavením, ktoré
by bolo spôsobilé otvoriť a sprístupniť obsah žiadosti o informáciu, ktorá bola urobená vo forme
elektronického dokumentu podpísaného zaručeným elektronickým podpisom. Dôkazné prostriedky
ktoré žalobca priložil k svojej žalobe žiadnym spôsobom nepreukazujú tvrdenia žalobcu o obsahu

elektronických dokumentov. Žalovaný zároveň spochybnil, že dokumenty doručené žalovanému boli
podpísané platným elektronickým podpisom oprávnenej osoby. Žalovanému teda nebola doručená
žiadosť o poskytnutie informácií, ktorá by po formálnej a materiálnej stránke spĺňala náležitosti žiadosti v
zmyslezákona.Pripredmetnejžiadostinemohlodôjsťkzačatiuplynutialehotynavydanierozhodnutia,k
vydaniu fiktívneho rozhodnutia, k vydaniu prvostupňového či začatiu odvolacieho konania. Z uvedeného

vyplýva, že napadnuté rozhodnutie neexistuje a ani nikdy neexistovalo. Žalovaný uviedol, že tak ako
bol v žalobe označený nie je pasívne legitimovaný v predmetnom konaní. V tejto súvislosti poukázal
na ustanovenie § 250 ods. 4 O.s.p., § 19 ods. 2 zákona o slobode informácií. Nesprávne označenie
žalovaného je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, a preto je potrebné konanie zastaviť.
Podľa jeho názoru nebolo zámerom žalobcu získať požadované informácie, pretože tieto sú verejne

dostupné. Vedel, že pre žalovaného jeho žiadosť nie je technicky vykonateľná. Žaloba bola podľa
jeho názoru podaná z dôvodu úmyslu profitovať z priznanej náhrady trov právneho zastúpenia. Na
základe uvedených dôvodov žiadal žalovaný súd aby žalobu zamietol a priznal žalovanému náhradu
trov konania.
Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že žalobca sa domáhal postupu podľa ustanovení druhej hlavy, piatej

časti Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam
a postupom správnych orgánov.

Podľa ust. § 247 ods. 1 až 3 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých
fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 244 ods. 1 OSP, v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutia postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 2,3 OSP, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov
orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších
právnickýchosôbakoajfyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiach
fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej samosprávy (ďalej len rozhodnutie správneho orgánu).
Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako

aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických a
právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických
osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho
nečinnosť.Podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať
informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické

osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických
osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

Podľa § 14 ods. 1 až 4 zákona o slobode informácií žiadosť o sprístupnenie informácií možno podať
písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.

Zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné
meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob
sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje.

Ak žiadosť nemá predpísané náležitosti uvedené v odseku 2, povinná osoba bezodkladne vyzve

žiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní, neúplnú žiadosť doplnil. Poučí
žiadateľaajotom,akotrebadoplnenieurobiť.Aknapriekvýzvepovinnejosobyžiadateľžiadosťnedoplní
a informáciu nemožno pre tento nedostatok sprístupniť, povinná osoba žiadosť odloží.

Žiadosť je podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať.

Podľa § 10 ods. 1, 2 písm. p) č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o elektronickom podpise“)
ústredným orgánom štátnej správy pre elektronický podpis je Národný bezpečnostný úrad.

Úrad vedie zoznam elektronických adries umiestnenia elektronických podateľní orgánov verejnej moci,
ktorý zverejňuje na svojom webovom sídle.

Pred rozhodnutím vo veci samej musel súd skúmať, či boli splnené podmienky konania, teda či došlo
k začatiu konania o poskytnutie informácií pred povinnou osobou, a či výsledkom konania

bolo rozhodnutie, preskúmateľné súdom.

Začatie konania o sprístupnenie informácií upravuje § 14 zákona o slobode informácií. Toto ustanovenie
upravuje spôsob a formu podania žiadosti o sprístupnenie informácií a výslovne uvádza, že žiadosť
možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným

spôsobom.

Zo spisov vyplýva, že žalobca doručil 22. februára 2013 na adresu žalovaného e- mail s pripojeným
zaručenýmelektronickýmpodpisom.Samotnýžalobcauviedol,žežiadosťoposkytnutieinformácií,ktorú
pripojil k žalobe ako prílohu č. 1, zaslal žalovanému v elektronickej podobe na elektronickú podateľňu

žalovaného. V inej podobe žiadosť o informáciu, ktorú žalobca doložil v písomnej podobe až súdu,
žalovanému nedoručil.

Žalovaný nespochybnil skutočnosť, že je povinnou osobou podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií
a že má e- mailovú adresu na ktorej komunikuje s okolím, ani nepoprel skutočnosť, že e-mailová správa,

ktorú mu žalobca doručil, obsahovala zaručený elektronický podpis.

Namietal však, že nemá zriadenú elektronickú podateľňu, ktorá by mu umožňovala technicky
komunikovať so zasielateľmi správ, zasielaných elektronicky na adresu elektronickej podateľne, a preto
obsah žiadosti o poskytnutie informácie, uvedený v elektronickej podobe v prílohe k e-mailovej správe

nepoznal, lebo nemá elektronickú podateľňu a z uvedeného dôvodu prílohu, doručenú do počítača
nemohol otvoriť.

Podľa § 14 zákona o slobode informácií možno podať žiadosť o poskytnutie informácie aj elektronickou
poštou, ale aj iným technicky vykonateľným spôsobom. Zo samotného znenia uvedeného zákonného

ustanovenia vyplýva, že elektronicky možno urobiť podanie elektronickou poštou, ktorá predstavuje
komunikáciu prostredníctvom počítačových sietí a internetových adries na nich uvedených, alebo iným
technicky vykonateľným spôsobom.Elektronickou poštou žalovanému žiadosť o informáciu nebola doručená a jej iné doručenie nebolo
technicky vykonateľné.

Na webovej stránke Národného bezpečnostného úradu, ktorý vedie zoznam elektronických podateľní
orgánov verejnej moci podľa § 10 ods. 2 písm. p) zákona o elektronickom podpise
súd zistil, že žalovaný je orgánom verejnej moci, ktorý nemá zriadenú elektronickú podateľňu a ani mu
zákon neukladá povinnosť takúto podateľňu zriadiť. Doručovanie elektronických podaní na neexistujúcu
elektronickú adresu, ktorá je odlišná od e- mailovej adresy, používanej v bežnom internetovom styku

nemalo preto právne účinky doručenia a nemohlo vyvolať začatie konania podľa zákona o slobode
informácií.

Podanie žalobcu, ktoré mohol urobiť elektronicky, ale technicky vykonateľným spôsobom, preto nemalo
za následok doručenie jeho obsahu žalovanému a žalovaný konanie o poskytnutie informácií podľa
zákona o slobode informácií nemohol začať.

Žiadosť o poskytnutie informácií je podľa § 14 ods. 4 zákona o slobode informácií podaná až dňom,
keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať. Nepostačuje preto, aby sa povinná osoba
dozvedela o jej podaní, lebo z textu zákona vyplýva, že jej musela byť oznámená, teda že povinná osoba
musela poznať jej obsah. Žiadosť je podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo

veci konať a týmto dňom dochádza aj k začatiu konania o poskytnutie informácií.

Žalobca nepreukázal, že došlo k začatiu konania o poskytnutie informácií na základe jeho žiadosti z 21.
januára 2013, ktorú v písomnej podobe predložil až súdu. Iný dôkaz o jej doručení žalovanému v konaní
žalobca nepredložil, ani jeho vykonanie nenavrhol.

V dôsledku skutočnosti, že žalovaný nezačal konanie o poskytnutie informácií a ani ho začať nemohol,
neplatí právna domnienka, že existuje rozhodnutie podľa § 17 ods. 3 zákona o slobode informácií, teda
nenastúpila fikcia, že povinná osoba vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu.

V konaní bolo dostatočne preukázané, že konanie o poskytnutie informácií podľa zákona o slobode
informácií sa na základe žiadosti žalobcu nezačalo, a že v dôsledku toho neexistuje rozhodnutie, ktoré
by mohlo byť predmetom súdneho preskúmania. Podmienky pre postup podľa V. časti druhej hlavy OSP
preto splnené neboli.

Podľa ust. § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa ust. § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné

konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne
účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Krajský súd vec právne posúdil v súlade s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
prezentovaným v jeho rozhodnutí sp. zn. 7Sži/7/2013, konanie podľa § 104 OSP zastavil, lebo konaniu

a rozhodnutiu vo veci bránila neodstrániteľná prekážka konania, ktorou je nedostatok právomoci súdu
na preskúmanie neexistujúceho rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol tak, že podľa § 246c O.s.p v spojení s 142 ods. 1 a § 146 ods. 2,
prvá veta O.s.p. s prihliadnutím na ust. § 151 ods. 1 O.s.p. žalovanému priznal náhradu trov konania

spočívajúcich v odmene za právne zastúpenie podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov(ďalej len vyhláška) podľa
ust. § 11 ods. 4 vyhl. za úkony vykonané v roku 2013, a to 1 x 130,16 € (prevzatie veci a príprava
zastúpenia dňa 24.6.2013 podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhl. ), 32,54 € za úkon zo dňa 24.6.2013 (reakcia
na výzvu súdu podľa § 14 ods. 5 a 8 vyhl.) vo výške 1 tarifnej odmeny, 1 x 130,16 € za vyjadrenie k

žalobe zo dňa 22.7.2013 (§13a, ods. 1, písm. c) vyhl.). Žalovanému patrí aj paušálna náhrada 3 x 7,81
€ náležiaca k úkonom podľa § 16 ods. 3 vyhl. a DPH 20% z odmien a náhrad (63,26 €) podľa § 18 ods.
3 vyhl., spolu 379,55 €.Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia uznesenia, na Krajskom súde v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

znesenia Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona.