Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, August 21, 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/201/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113218558
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sopková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3113218558.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Ivetou Sopkovou v právnej veci navrhovateľa EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO 35 724 803, zastúpeného advokátskou
kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO 36 613 843 proti odporcom 1/
M. J. št. občanovi SR, nar. XX.XX.XXXX, nap. bytom L., J. XXX, t.č. na neznámom mieste, zastúpenému
opatrovníčkou A. J., bytom K., M. X, 2/ T. J., št. občianke SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom L., C. XXX,

za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
so sídlom Prešov, Nám. Legionárov 5, IČO 42 176 778, zastúpeného advokátom JUDr. Ambrózom
Motykom, advokátom so sídlom Stropkov, Nám. SNP 7, o zaplatenie 1 434,95 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporcovia 1/, 2/ s ú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne 1 491,10
€ s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 1 434,95 € od 05.08.2012 do zaplatenia a náhradu trov
konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku 86,- € a v trovách právneho zastúpenia 743,26
€, ktorú sumu im súd p o v o ľ u j e splácať v splátkach po 100,- € mesačne, počnúc mesiacom

nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, vždy najneskôr do 25. dňa v mesiaci, pod následkom
straty výhody plnenia v splátkach v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky až do úplného zaplatenia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáha od odporcov zaplatenia sumy 1 434,95 € s 8,75 % ročným
úrokom z omeškania za obdobie od 21.08.2010 do 04.08.2012 v sume 56,15 € a 8,75 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 1 434,95 € od 05.08.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania
titulom zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25.02.2005, uzavretej medzi právnym predchodcom

navrhovateľa, Slovenská sporiteľňa, a.s., ako veriteľom a odporcami ako spoludlžníkmi, na základe
ktorej bol odporcom poskytnutý úver. Odporcovia neplnili svoje povinnosti zo zmluvy, neplatili splátky
v stanovených termínoch. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.06.2012 bola pohľadávka
voči nim postúpená na postupníka - navrhovateľa. Ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala
táto sumu 2 619,85 €, ktorá pozostávala z istiny 2 256,69 €, úroku 168,70 €, úroku z
omeškania 170,54 € a ostatného príslušenstva 23,92 €. Zdôraznil, že predmetná zmluva
o úvere je tzv. absolútnym obchodom, a preto sa právne vzťahy zo zmlúv o úvere, uzavretých pred

01.01.2008spravujúObchodnýmzákonníkom,bezohľadunapovahuúčastníkovvzťahu.Do31.12.2007
sa ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a neprijateľných podmienkach
vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluvu podľa § 55. V dôsledku uvedeného sa na účastníkov zmluvy nevzťahovala povinnosť
podľa § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka. Novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01.01.2008 a neposudzuje sa podľa nich ani platnosť

úkonov pred 01.01.2008. Právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcom úver 1 792,47
€, ktorý mali splatiť v mesačných splátkach po 26,09 €, vždy k 20. dňu v mesiaci. V tomto konaní si
uplatňuje splátky splatné v období od 20.08.2010 do 20.02.2015 v počte 55 a v celkovej výške 1434,95€. Zvyšok splátok si v konaní neuplatňuje. Zároveň si uplatnil vyčíslený úrok z omeškania v sadzbe 8,75
% ročne z jednotlivých dlžných splátok 26,09 € za obdobie od 21.08.2010 do 04.08.2012 v celkovej
výške 56,15 €, ktorú sumu v návrhu presne špecifikoval.

Podaním, doručeným súdu dňa 13.01.2014, doplnil navrhovateľ, že na základe zmluvy o splátkovom
úvere pôvodný veriteľ poskytol odporcom úver 1 792,47 €, ktorý sa zaviazali splácať v splátkach, s
úrokovou sadzbou 10,60 % ročne, v splátkach po 26,09 € mesačne, vždy k 20. dňu v mesiaci, počnúc
dňom 20.03.2005 a konečnou splatnosťou dňa 20.02.2015. Dňa 28.06.2012 pôvodný veriteľ postúpil
pohľadávku z predmetnej zmluvy na navrhovateľa. Ku dňu postúpenia predstavovala pohľadávka sumu

2 619,85 €, z toho istina 2 256,69 €, úrok 168,70 €, úrok z omeškania 170,54 € a ostatné príslušenstvo
23,92 €. Istina 2 256,69 € pozostávala z neuhradeného úveru, poplatkov za správu úveru a zmluvných
úrokov. Odporcovia na dlh uhradili sumu spolu 1 285,84 €, z ktorej suma 1 141,13 € bola započítaná
na istinu úveru, suma 35,85 € na poplatky a 108,86 € na úrok z omeškania. Poplatky za správu úveru
a za upomienky predstavovali sumu 203,14 €, zmluvné úroky sumu spolu 1 402,21 €, pričom podrobne
popísal spôsob ich výpočtu. Zdôraznil, že v tomto konaní si ale uplatňuje len splátky splatné v období

od 20.08.2010 do 20.02.2015 v počte 55 a v celkovej výške 1 434,95 €, pričom navrhovateľ vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru.

Dňa 28.08.2013 do konania vstúpil vedľajší účastník na strane odporcu, ktorý sa k veci písomne
vyjadril dňa 05.05.2014 tak, že pôvodný veriteľ je bankou, ktorá nemohla navrhovateľovi postúpiť živú
pohľadávku, pretože bankové úvery môže poskytovať a spravovať iba banka. Poukázal na § 92 ods. 8

zákona o bankách a dôvodovú správu k predmetnému zákonnému ustanoveniu, v zmysle ktorých môže
byť predmetom postúpenia pohľadávky z banky na inú osobu, nebanku, len pohľadávka zodpovedajúca
nesplácanému dlhu, teda podľa jeho názoru len splátka úveru, ktorá je nepretržite viac ako 90 dní
po lehote splatnosti. Z tohto dôvodu namietol aktívnu legitimáciu navrhovateľa. Zároveň musí byť
splnená podmienka, že banka vyzve písomne klienta na úhradu peňažného záväzku, čo navrhovateľ

nepreukázal. Zdôraznil, že ku dňu postúpenia pohľadávky nemohol existovať dlh odporcov vo výške 2
619,85 €, pretože táto suma predstavuje skapitalizovanú sumu celého úveru, ktorý mal trvať až do roku
2015. Namietol nesprávnu výšku RPMN úveru, uvádzanú v zmluve. Navrhol, aby súd žalobu zamietol
a priznal mu trovy konania.

Súd vec prejednal za splnenia podmienok podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľa,

vedľajšieho účastníka a jeho zástupcu, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s tým, aby súd konal
a rozhodol v ich neprítomnosti. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, zmluvou o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.02.2005 vrátane Všeobecných obchodných podmienok,
zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 28.06.2012, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa
16.07.2012 vrátane podacieho hárku o jeho zaslaní, pokusom o zmier zo dňa 12.06.2013, odporom,

výzvou k úhrade a oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti vrátane podacieho hárku o jej zaslaní,
výzvou banky na plnenie zo dňa 17.01.2012, písomnými vyjadreniami účastníkov, výsluchom odporkyne
2/, vyjadrením opatrovníčky odporcu 1/, ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovné:

Dňa 25.02.2005 bola medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava, Suché Mýto
4, IČO: 00 151 653 ako veriteľom (ďalej len „veriteľ“) a odporcami 1/, 2/ ako spoludlžníkmi uzavretá

zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na ktorej základe im veriteľ poskytol úver 1 792,47 €/54
000,- Sk, ktorý sa zaviazali splatiť v pravidelných mesačných splátkach po 26,09 €/786,- Sk vždy k
20. dňu v mesiaci. Poplatok za poskytnutie úveru bol 35,84 €/1 080,- Sk splatný pri podpise zmluvy.
Prvá splátka bola stanovená na deň 20.03.2005 a posledná na deň 20.02.2015. Výška úrokovej sadzby
bola 10,60 % ročne, poplatok za správu úveru bol 1,66 €/50,- Sk mesačne. Ročná percentuálna miera

nákladov bola 5,85 % (čl. IV bod 5 zmluvy). Spoludlžníci sa zaviazali vrátiť dlh veriteľovi spoločne a
nerozdielne (čl. III bod 12 zmluvy).

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli i Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“), podľa ktorých
čl. 10 bod 10.3 sa pri doručovaní písomnosti v poštovom styku zásielka považuje za doručenú v
tuzemsku 3. deň po jej odoslaní, a to aj vtedy, ak sa adresát o tejto skutočnosti nedozvie alebo ak sa

zásielka vráti ako nedoručená. V bode 7.6.1 VOP je dojednané oprávnenie veriteľa vyhlásiť mimoriadnusplatnosť pohľadávky zo zmluvy o úvere okrem iného v prípade, že je klient v omeškaní so splatením
jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní alebo je v omeškaní so splatením poplatkov
spojených s úverom, ktoré trvá viac ako 10 dní.

Podľa výpisu z úverového účtu odporcov, menovaní neplnili dlh riadne, neuhrádzali včas splátky, na
ktoré sa zaviazali. Poslednú úhradu vykonali dňa 06.04.2009 v sume 9,29 €.

Výzvou zo dňa 17.01.2012 vyzvala banka dlžníkov na riadne plnenie dlhu zo zmluvy o splátkovom úvere
č. XXXXXXXXX s tým, že ku dňu 31.12.2011 boli v omeškaní s plnením sumy 1 084,13 €. Zároveň ich
upozornila, že v prípade neuhradenia sumy v lehote 10 dní od doručenia výzvy banka pristúpi k zvereniu
vymáhania pohľadávky do mandátnej správy tretej osobe, ktorá ich bude následne kontaktovať.

Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.06.2012 bola pohľadávka voči odporcom
postúpená postupcom - Slovenská sporiteľňa, a.s., na postupníka - navrhovateľa, ktorá skutočnosť
bola odporcom oznámená listom zo dňa 16.07.2012, odoslaným odporcom dňa 17.07.2012, ktorý sa s
poukazom na čl. 10 bod 10.3 VOP považuje za doručený dňa 20.07.2012.

Podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok predstavoval zostatok pohľadávky banky voči

odporcom ku dňu postúpenia sumu 2 619,85 €, ktorá pozostávala z istiny 2 256,69 €, úroku 168,70 €,
úroku z omeškania 170,54 € a ostatného príslušenstva 23,92 €.

Právnynástupcaveriteľa-navrhovateľvyužilsvojeoprávneniepožadovaťokamžitépredčasnésplatenie
všetkých dlžných čiastok ku dňu 16.07.2012, a to výzvou zo dňa 16.07.2012. Odporcov vyzval na plnenie
dlhu najneskôr do 26.07.2012.

Podaním, doručeným súdu dňa 23.05.2014, sa navrhovateľ vyjadril k spôsobu výpočtu RPMN úveru.

Vedľajší účastník, podaním, doručeným súdu dňa 09.06.2015, zotrval na predchádzajúcich tvrdeniach
ohľadne nedostatku vecnej legitimácie navrhovateľa v konaní, pričom poukázal na rozhodnutia
slovenských súdov v obdobných veciach.

Navrhovateľ podaním, doručeným súdu dňa 26.05.2015, zotrval na tvrdení, že banka môže postúpiť celú

pohľadávku, nielen časť, s ktorej plnením je dlžník v omeškaní. Poukázal na názor doc. JUDr. Kristiána
Csacha, PhD., publikovaný v časopise Súkromné právo č. 1/2015 ohľadne § 92 ods. 8
zákona o bankách.

Z oznámenia o opakovanej dobrovoľnej dražbe zo dňa 30.06.2010, predloženého odporkyňou 2/,
nevyplýva, že by veriteľ - banka bola navrhovateľom dražby, v ktorej by došlo k uspokojeniu jeho nároku

zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.02.2005.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že zotrváva na svojich písomných stanoviskách. Žiadal, aby súd
návrhu vyhovel.

Odporkyňa 2/ na pojednávaní uviedla, že s odporcom 1/ nežijú v spoločnej domácnosti. K žalovanej
pohľadávke už nemá žiadne dokumenty, bola v tom, že dlh uhradili. Asi pred 5 rokmi sa dostali do

problémov, mali aj hypotéku. Manžel, odporca 1/, zostal bez práce, ona bola doma s deťmi. Slovenská
sporiteľňa im predala dom, a to za minimálnu cenu, ostali na ulici. Nikto ju nevyzval, aby niečo platila,
ani Slovenská sporiteľňa, ani navrhovateľ.Opatrovníčka odporcu 1/ uviedla, že jej o dlhu odporcu 1/ nebolo nič známe, jej nič doručené nebolo.
Priklonila sa k vyjadreniam vedľajšieho účastníka.

Súd vec posúdil podľa ustanovení právnych predpisov, účinných ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. ku dňu

25.02.2005.

Podľa § 497 z.č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu
zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/, b/ z.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy o splátkovom úvere na účely tohto zákona sa rozumie: spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá

nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba
a pre príslušníkov svojej domácnosti, predávajúcim podnikateľ, 4) ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky
alebo poskytuje služby.

Podľa § 23a ods. 1, 2 z.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
o splátkovom úvere spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka,

Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú
vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, 13d) sa primerane použijú
ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 52 ods. 1 až 3 z.č. 40/1964 Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy

o splátkovom úvere (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,
zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55,
ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V

pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 52 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom odo dňa 01.01.2008 spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá

je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému.

Podľa § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovialebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať
preukázania zmluvy o postúpení.

Podľa § 2 ods. 1 z.č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o splátkovom
úvere (ďalej len „zákon o bankách“) banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky
založená ako akciová spoločnosť, 1) ktorá a) prijíma vklady a b) poskytuje úvery a ktorá má na výkon
činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje.

Podľa § 7 ods. 1 zákona o bankách o udelení bankového povolenia rozhoduje Národná banka
Slovenska. O udelení bankového povolenia pre banky podľa osobitného predpisu 21) a o udelení

bankového povolenia na vykonávanie hypotekárnych obchodov rozhoduje Národná banka Slovenska po
prerokovaní s Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"). Žiadosť o udelenie
bankového povolenia sa predkladá Národnej banke Slovenska.

Podľa § 92 ods. 8 z.č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o
postúpení pohľadávok, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient

nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej
banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej
osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo
banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky

uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri
postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo

pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch právne vzťahy, ktoré vznikli pred
11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov,

ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ustanovenia § 10
ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže

poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a/ zákona 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy o splátkovom úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

Podľa§4ods.2zákonaospotrebiteľskýchúverochzmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecných

náležitostí 6) obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; akje to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie
ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré
sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu

vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo
služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na
ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú
percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená

ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté
do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ
zaplatiťzvýšenénáklady.Uvediesavýškatýchtonákladov,spôsobvýpočtualebočonajpresnejšíodhad.

Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej legitimácie navrhovateľa v konaní. Aktívnou vecnou
legitimáciou je hmotnoprávne postavenie účastníka, z ktorého vyplýva ním uplatňované právo, resp.
jeho procesné právo taký hmotnoprávny nárok uplatňovať.

Je pravdou, že vo veci sa jedná o tzv. bankový úver, ktorý bol odporcom poskytnutý bankou, ktorá
podniká na základe povolenia v zmysle § 2 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 1 z.č. 483/2001 Z.z. o bankách.
Žiadne zákonné ustanovenie neobmedzuje banku, ktorá poskytla úver podľa § 2 ods. 1 zákona č.
483/2001 Z.z., aby kedykoľvek počas trvania zmluvného vzťahu, alebo i po jeho zániku, postúpila
pohľadávku voči dlžníkovi z daného úveru na tretiu osobu. Pokiaľ ide o osobu postupníka, môže banka

alebo pobočka zahraničnej banky postúpiť svoju pohľadávku písomnou zmluvou inej osobe, a to aj
osobe, ktorá nie je bankou.

Čo sa týka samotného postúpenia pohľadávky, podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak
postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania
zmluvyopostúpení.PodľarozhodnutiaNajvyššiehosúduSR,publikovanéhopodR119/2003relevantné

oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu
postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby
ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade
nemôžeúspešnedovolaťneplatnostizmluvyopostúpenípohľadávkyalebojejneexistencie.Tobymohol
len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník.

Na navrhovateľa bola pohľadávka banky postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
28.06.2012, ktorá skutočnosť bola odporcom oznámená listom banky zo dňa 16.07.2012, odoslaným
17.07.2012, ktorý sa považuje za doručený dňom 20.07.2012. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ
preukázal relevantné oznámenie postúpenie pohľadávky Slovenskej sporiteľne, a.s. odporcom, súd
konštatoval, že na neho bola pohľadávka platne postúpená a vo veci je daná jeho aktívna legitimácia s

tým, že podľa citovaného judikátu Najvyššieho súdu SR súd z predmetného oznámenia musí vychádzať
bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení.

Na základe vykonaného dokazovania v predmetnej veci a uvedených zákonných ustanovení mal súd za
to,žemedzi právnympredchodcomnavrhovateľa(akoveriteľom) aodporcami1/,2/(akospoludlžníkmi)
vznikla zmluva o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka - dvojstranný záväzkovoprávny

vzťah, podľa ktorého právnemu predchodcovi navrhovateľa vznikla povinnosť poskytnúť menovaným
úver a odporcom povinnosť vrátiť ho podľa dohodnutých podmienok v úverovej zmluve. Zmluva
obsahuje po právnej stránke všetky znaky a podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497
Obchodného zákonníka. Odporcovia akceptovali jednotlivé ustanovenia tejto zmluvy ich podpísaním, a
preto mali povinnosť za predmet zmluvy riadne a včas zaplatiť, teda vrátiť požičané finančné prostriedky

tak, ako sa k tomu zmluvou zaviazali.

Súd zmluvu o splátkovom úvere vyhodnotil i ako typovú spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 2 písm. b/
a § 23a ods. 1, 2 z.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného
vzťahu. Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že sú pre spotrebiteľa vopredpripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Právny vzťah
medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcami túto charakteristiku spĺňa, pretože zmluva bola
vyhotovená ako formulár a jej súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností VOP, pričom text dokumentov

menovaní ovplyvniť nemohli, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Je pritom
nepochybné,žeprávnypredchodcanavrhovateľapriuzavieranízmluvyvystupovalvrámcivýkonusvojej
podnikateľskej činnosti a odporcovia v čase uzavretia zmluvy nekonali v súvislosti s výkonom svojej
podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, zmluvu podpísali ako fyzická osoba za účelom priamej
osobnej spotreby pre seba, resp. pre príslušníkov svojej domácnosti.

Pojem spotrebiteľská zmluva do Občianskeho zákonníka zaviedla jeho novela z.č. 150/2004 Z.z.,
ktorú úpravu neskôr výrazne pozmenil z.č. 568/2007 Z.z. (a neskôr i ďalšie čiastkové novelizácie).
Spotrebiteľská zmluva pritom nie je samostatný typ zmluvy, ale ide o druh zmluvy, pre ktorú právne
predpisy (nielen Občiansky zákonník) stanovujú osobitné podmienky a určujú jej náležitosti. Právna
úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych vzťahoch.
Ako je uvedené vyššie, zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcami bol

síce tzv. absolútnym obchodom, čo však v zmysle uvedeného nevylučuje možnosť a povinnosť súdu
aplikovaťnatenistýprávnyvzťahiustanoveniaspotrebiteľskéhoprávaslúžiacenaochranuspotrebiteľa.
Z materiálneho hľadiska sa totiž pozícia zmluvnej strany, uzatvárajúcej zmluvu pred účinnosťou novely
Občianskeho zákonníka z.č. 568/2007 Z.z. nelíšila od pozície spotrebiteľa, uzavierajúceho zmluvu už v
režime spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 a nasl. Obč. zák. v znení účinnom od 01.01.2008. Ustanovenie

§ 54 ods. 1 prvá veta Obč. zák. prikazuje aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka na práva a
povinnosti zo spotrebiteľskej zmluvy, pokiaľ sú pre spotrebiteľa priaznivejšie než príslušné ustanovenia
Obchodného zákonníka. Inými slovami Obchodný zákonník možno v prípade spotrebiteľskej zmluvy
aplikovať iba tam, kde nenarazí na obmedzenia vyplývajúce z Občianskeho zákonníka.

Uvedené má oporu aj z hľadiska historického výkladu, keď novelou Občianskeho zákonníka z.č.

102/2014 Z.z. sa výslovne v § 52 ods. 2 zavádza pravidlo, že na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Ďalej, predmetná zmluva o splátkovom úvere zo dňa 25.02.2005 je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom
úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu vzniku

zmluvného vzťahu. Odporcovia zmluvu podpísali ako fyzické osoby a zo samotnej zmluvy nevyplýva
účel použitia poskytnutých peňažných prostriedkov. Posúdenie predmetného právneho vzťahu ako
spotrebiteľského úveru nevylučuje ust. § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, kde sú taxatívne vymenované zmluvy, na ktoré sa daný zákon nevzťahuje. Právny vzťah medzi
účastníkmi možno podradiť pod ust. § 2 písm. b/ citovaného zákona a zmluva by mala obsahovať

náležitosti, stanovené v § 4 ods. 1, 2 zákona.

Súd po preskúmaní veci konštatoval, že zmluva o splátkovom úvere obsahuje všetky náležitosti,
stanovené v § 4 ods. 1, 2 z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu vzniku
zmluvného vzťahu, a to vrátane náležitosti, ustanovenej v § 4 ods. 2 písm. g/ z.č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch - RPMN daného úveru v hodnote 5,85 %.

Je pravdou, že predmetná zmluva o úvere obsahuje dojednanie o úrokovej sadzbe 10,60 % ročne a
dojednanie o mesačnom poplatku za správu úveru 1,66 € mesačne, pričom podľa zmluvy má RPMN
úveru predstavovať len 5,85 %. Súd však zohľadnil, že takto vypočítaná sadzba RPMN vychádza z
Prílohy č. 1 zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného
vzťahu, ktorá ustanovovala spôsob výpočtu RPMN nesprávnym spôsobom. Z dôvodovej správy k

z.č. 264/2006 Z.z. vyplýva, že do účinnosti tejto novely (dňa 01.07.2006) zákon upravoval v prílohe
výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov pri spotrebiteľských úveroch, ktorý vzorec pre tento
výpočet však neodráža časovú hodnotu peňazí. Tento vzorec na výpočet ročnej percentuálnej miery
nákladov je správny iba pre prípad, že poskytnutý spotrebiteľský úver bude splatený jednou splátkou
bez akýchkoľvek ďalších poplatkov. V odlišnom prípade takto vypočítaná miera nákladov podhodnocuje

skutočnú mieru nákladov a spotrebiteľ dostane skreslené informácie o nákladoch spojených s úverom.SmernicouEurópskehoparlamentuaRady98/7/ESzo 16.februára1998,ktorousameníadopĺňa
smernica Rady 87/102/EHS o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení
členských štátov vzťahujúcich sa na spotrebiteľský úver bola v prílohe I smernice ustanovená základná

rovnica vyjadrujúca rovnosť poskytnutých úverov na jednej strane a splátok a nákladov na druhej strane,
pričom po dosadení všetkých prvkov rovnice, ktoré sú známe zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, možno
algebrou alebo pomocou série aproximácií vypočítať ročnú percentuálnu mieru nákladov poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Predmetná smernica nebola Slovenskou republikou transponovaná v správnom
znení, čo však v tomto prípade nemožno bez ďalšieho pričítať na ťarchu veriteľa - dodávateľa. Až s

účinnosťou od 01.07.2006 bola novelou - z.č. 264/2006 Z.z. zabezpečená riadna transpozícia vzorca
pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov tak, aby výsledok odrážal skutočnú mieru nákladov.
Súd pritom zohľadnil i fakt, že ide o úver, poskytnutý pôvodne bankou, ktorá spadá pod bankový dohľad
Národnej banky Slovenska, pričom výška dojednaných úrokov 10,60 % ročne je v súlade s dobrými
mravmi i so sadzbami úrokov, za ktoré poskytovali úvery aj iné banky na slovenskom peňažnom trhu,
čo znamená, že predstavuje obvyklú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov formou úverov

bankami spotrebiteľom v čase poskytnutia úveru.

S poukazom ust. § 5b z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, bolo potrebné vysporiadať sa v
konaní i s otázkou, či nie je daná okolnosť, ktorá by zakladala nemožnosť uplatnenia práva, oslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi.

Predmetom konania je nárok navrhovateľa na zaplatenie splátok úveru splatných odo dňa 20.08.2010 do
dňa 20.02.2015, t.j. splátok splatných v rámci plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby, počítanej
pre každú splátku osobitne, s poukazom na to, že žalobný návrh bol súdu doručený dňa 24.07.2013.

Súdu teda nezostávalo iné ako konštatovať, že právo navrhovateľa na zaplatenie žalovanej čiastky nie
je premlčané.

Na základe uvedeného súd konštatoval, že odporcom vznikla povinnosť vrátiť dlh tak, ako sa k tomu
zmluvou o splátkovom úvere zaviazali, teda v mesačných splátkach po 26,09 €, vždy k 20. dňu v mesiaci,
počnúc dňom 20.03.2005 do dňa poslednej splátky 20.02.2015. Nakoľko svoju povinnosť si neplnili
riadne, navrhovateľ oprávnene, v súlade s bodom 7.6.1 písm. a/ VOP, ktoré sú súčasťou zmluvy o
splátkovom úvere a § 565 Občianskeho zákonníka vyhlásil ku dňu 16.07.2012 splatnosť celého dlhu.

Týmto dňom potom nastala zročnosť dlhu ako celku t.j. nielen tých splátok, ktoré odporcovia dlhovali
dovtedy, ale aj tých, ktoré sa mali splatiť len v budúcnosti. Navrhovateľ si však v tomto konaní uplatnil
len dlžné splátky za obdobie od 20.08.2010 do 20.02.2015 a zvyšok dlhu si od odporcov neuplatňuje.
Súd potom konštatoval, že navrhovateľ sa od odporcov domáha len toho, na čo má vo vzťahu k nim
právo a jeho nárok posúdil ako dôvodný v celom rozsahu.

Odporcovia svoj dlh navrhovateľovi, resp. jeho právnemu predchodcovi nezaplatili včas, a sú preto v
omeškaní so zaplatením, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej - ktorej splátky. Navrhovateľovi
tak popri práve na zaplatenie zvyšku dlhu 1 434,95 € vzniklo podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. i právo na
úrok z omeškania vo výške určenej podľa § 10c v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..
Navrhovateľ si vyčíslil úrok z omeškania zo splátok splatných od 20.08.2010 do 04.08.2012 sadzbou

8,75 % ročne na sumu 56,15 €, ktorú sumu mu súd i priznal. Ďalej si uplatnil úrok z omeškania 8,75 %
ročne(sadzbaplatnákudňuvyhláseniamimoriadnejsplatnostiúveru)zosumy1434,95€od05.08.2012
do zaplatenia. Základná úroková sadzba ECB platná od 11.07.2012 do 07.05.2013 bola 0,75 % a
navrhovateľovitakpatríúrokzomeškania8,75%ročnezosumy1434,95€od05.08.2012dozaplatenia.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že odporcov zaviazal spoločne a nerozdielne, tak ako sa

zmluvou zaviazali, na zaplatenie sumy spolu 1 491,10 € (1 434,95 € + 56,15 €) s 8,75 % ročným úrokom
z omeškania zo sumy 1 434,95 € od 05.08.2012 do zaplatenia.Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola priznaná náhrada trov
konania, je ten, komu bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi.

Súd pri rozhodovaní o trovách konania postupoval podľa § 142 ods. 1, § 150 ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ
bol v konaní plne úspešný a patrí mu plná náhrada trov konania, ktoré spočívajú v zaplatenom súdnom
poplatku 86,- € a v trovách právneho zastúpenia 743,26 € podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 4 úkony právnej služby, a to

príprava a prevzatie zastúpenia (§ 13a ods. 1 písm. a/ cit. vyhlášky), podanie návrhu (§ 13a ods. 1
písm. c/ cit. vyhlášky), účasť na pojednávaniach 30.06.2015 a 21.08.2015 (§ 13a ods. 1 písm. d/ cit.
vyhlášky), á 71,37 € (spolu 285,48 €), 2 x náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a
miestne prepravné (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky) vo výške 7,81 € za rok 2013 a 2 x 8,39 € za rok 2015
(spolu 32,40 €). Ďalej zástupcovi navrhovateľa patrí náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky

za cestu na pojednávania súdu dňa 30.06.2015 a 21.08.2015 2 x 6 polhodín á 13,98 € (spolu
167,76 €). Taktiež mu patrí náhrada cestovných výdavkov podľa § 15 ods. 1 vyhlášky (spolu 133,74
€) za cestu pojednávanie dňa 30.06.2015 za trasu Bratislava - Trenčín a späť, t.j. 260 km nasledovne:
paušálna náhrada 47,58 € (260 km x 0,183 €) + náhrada za spotrebované PHM 19,29 € (260 km x
spotreba 5,3 l/100 km x cena PHM 1,4/1 l) a dňa 21.08.2015 za trasu Bratislava - Trenčín a späť, t.j.

260 km nasledovne: paušálna náhrada 47,58 € (260 km x 0,183 €) + náhrada za spotrebované PHM
19,29 € (260 km x spotreba 5,3 l /100 km x cena PHM 1,4/1 l. Pretože je zástupca navrhovateľa
platiteľom DPH, patrí mu podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky DPH z náhrad vo výške 619,38 € v sadzbe 20
%, a to suma 123,88 €.

Súd podľa § 160 ods. 1 veta druhá O.s.p. povolil odporcom splácať dlh navrhovateľovi v mesačných

splátkach po 100,- € počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, vždy k 25. dňu v
mesiaci tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd sa pri posudzovaní povolenia plnenia dlžnej
sumy v splátkach neriadil len nepriaznivými osobnými pomermi odporcov 1/, 2/, ale i výškou priznaného
plnenia, pre ktorú je výška určených splátok primeraná, osobnými a skutočnosťou, že pre navrhovateľa
nebude plnenie dlhu v splátkach ťaživé.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd
(štvormo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205
ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O.s.p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.