Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. august 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 22C/100/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114225366
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2114225366.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou Mgr. Luciou Mizerovou v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS

PLUS a.s., so sídlom Staré Grúnty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpeného advokátom: JUDr. Alan
Strelák, so sídlom Na vŕšku 12, Bratislava, proti odporcom:1. P. W., N..XX.X.XXXX, C. A.: S. XXX/XX,
Š., 2. M. W., N.. XX.X.XXXX, A. S. XXX/XX, Š., o zaplatenie 461,70 eur s príslušenstvom a zmluvnými
pokutami, t a k t o

r o z h o d o l :

I.U r č u je sa, že zmluvná podmienka dojednaná v bode 3. Obchodných podmienok tvoriacich
neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 220092918 zo dňa 23.12.2009 v
znení: ,,Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ dlžník/spoludlžník nesplní svoj záväzok podľa čl. II tejto

zmluvy, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka/spoludlžníka zároveň zmluvnú pokutu vo výške
mesačného poplatku za správu úveru a to za každý začatý kalendárny mesiac omeškania až do
zaplatenia istiny vrátane poplatku za správu úveru a zákonný úrok z omeškania. Zmluvná pokuta je
splatná v okamihu, keď sa dlžník dostal do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky.“ je ne p l a t n
á z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky.

II.U r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere č. 220092918 zo dňa 23.12.2009
v znení: ,,Zmluvné strany sa v súlade s ustanovením § 262 ods. 1 Zák. č. 513/1991 Zb. v platnom
znení (ďalej len ,,obchodný zákonník“) dohodli, že ich záväzkový vzťah sa bude riadiť obchodným

zákonníkom.“ je n e p l a t n á z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky.

III. Návrh sa z a mi e t a.

IV. Odporcom 1 a 2 sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 6.10.2014 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by
súd odporcov 1 a 2 zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 461,70 eur, spolu s úrokom z
omeškaniavovýške9%ročnezosumy461,70eurod4.9.2010aždozaplatenia,zmluvnúpokutu159,24
eur, náhradu trov konania vo výške 130 eur, náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 101,45 eur,
ako aj náhradu trov tohto konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 23.12.2009uzatvoril s odporcami
1 a 2 ako dlžníkmi Zmluvu o úvere č. 220092918 na čiastku 500 eur, za poplatok za správu úveru

vo výške 345 eur. Dlžníci sa zaviazali celkovú čiastku 845 eur uhradiť v 13 mesačných splátkach vo
výške 65 eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného
zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom v prípade neuhradenia
jednej splátky riadne a včas je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a žiadať vrátenie celej dlžnejsumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Prevzatie finančnej hotovosti odporcovia
potvrdili podpisom zmluvy. Keďže zo strany odporcov nebolo hradené riadne a včas, podal navrhovateľ
návrh na začatie rozhodcovského konania. Následne dňa 28.9.2012 bola medzi zmluvnými stranami

uzavretá Dohoda o splatení dlhu, pričom jej súčasťou bolo uznanie dlhu vo výške 501,70 eur, čo do
dôvodu a výšky. V predmetnej Dohode sa dlžníci zaviazali uhradiť veriteľovi istinu vo výške 501,70 eur,
zmluvnú pokutu vo výške 159,24 eur, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 501,70 eur od
4.9.2010 až do zaplatenia, trovy konania vo výške poplatku za rozhodcovské konanie v sume 130 eur
a trovy právneho zastúpenia vo výške 101,45 eur, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo

výške 20 eur, počnúc mesiacom október 2012 až do úplného zaplatenia, pričom jednotlivé splátky sú
splatné najneskôr do posledného dňa toho ktorého mesiaca vopred. Na základe uzavretej Dohody o
splácaní záväzku zobral navrhovateľ svoj návrh na začatie rozhodcovského konania späť. Odporcovia
celkovo do uzavretia Dohody o splatení dlhu uhradili sumu vo výške 343,30 eur. Následne v zmysle
uzatvorenej Dohody o splatení dlhu odporcovia uhradili dňa 30.10.2012 sumu 20 eur a dňa 30.11.2012
sumu 20 eur. Celkom teda uhradili sumu 383,30 eur. Vzhľadom na to, že odporcovia neplnili riadne

a včas v zmysle splátkového kalendára, navrhovateľ im oznámil stratu výhody splátok v zmysle § 53
ods. 8 Občianskeho zákonníka. V predžalobnej upomienke zo dňa 8.9.2010 navrhovateľ upozornil
odporcov na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení o zosplatnení záväzku
zo dňa 14.12.2010 navrhovateľ oznámil odporcom, že celý dlh (zahrňujúci nesplatenú časť úveru a
poplatku za správu úveru) sa stal splatným ku dňu 3.9.2010. Po zosplatnení záväzku zo zmluvy o

úvere bola odporcami uhradená suma vo výške 40 eur. Dlžná suma ku dňu podania návrhu činí 461,70
eura predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom s odplatou v celkovej sume 845 eur a čiastkou vo
výške 383,30 eur, ktorá bola uhradená odporcami (845 eur - 383,30 eur=461,70 eur). V zmysle bodu
3 Obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, sa odporcovia zaviazali uhradiť v
prípade porušenia podmienok zmluvy zmluvnú pokutu vo výške mesačného poplatku za správu úveru

a to za každý začatý kalendárny mesiac omeškania až do zaplatenia istiny vrátane poplatku za správu
úveru. V zmysle predmetnej Dohody o splatení dlhu si navrhovateľ uplatňuje úhradu zmluvnej pokuty
vo výške 159,24 eur. Taktiež si uplatňuje náhradu trov konania a právneho zastúpenia z konania, ktoré
bolo po uzavretí Dohody o splatení záväzku zastavené. Uplatnil si tiež náhradu trov tohto konania.

Odporcovia 1 a 2 sa k návrhu navrhovateľa písomne nevyjadrili.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku (jedná sa o drobný spor), pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa s podaným návrhom,
oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to Zmluvou o úvere č. 220092918 zo dňa 23.12.2009,
obchodnými podmienkami, listinou Uznanie dlhu, Dohoda o splatení dlhu zo dňa 24.10.2012,
predžalobnými upomienkami zo dňa 8.9.2010, oznámeniami o zosplatnení záväzku zo dňa 14.12.2010,

kópiami poštových podacích hárkov, ako i s obsahom celého spisu. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez
nariadenia pojednávania v zmysle § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote, účastníci konania na
verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní. Súd vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový
a právny stav:

Navrhovateľ sa v konaní domáhal zaplatenia sumy 461,70 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 461,70 eur od 4.9.2010 až do zaplatenia, zmluvnej pokuty 159,24 eur, náhrady trov
konania vo výške 130 eur, náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 101,45 eur, ako aj náhrady trov
konania, titulom pohľadávky zo Zmluvy o úvere č. 220092918 zo dňa 23.12.2009, na základe ktorej
poskytol odporcom úver vo výške 500 eur, za poplatok za správu úveru vo výške 345 eur. Odporcovia

1 a 2 dlh neplnili riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, preto im navrhovateľ oznámil stratu
výhody splátok v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. V predžalobnej upomienke zo dňa
8.9.2010 navrhovateľ upozornil odporcov na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. V
oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 14.12.2010 navrhovateľ oznámil odporcom, že celý dlh sa stal
splatným ku dňu 3.9.2010. Navrhovateľ podal návrh na začatie rozhodcovského konania. Dňa 28.9.2012

s nimi uzatvoril Dohodu o splatení dlhu, ktorej súčasťou bolo uznanie dlhu vo výške 501,70 eur, čo do
dôvodu a výšky. V Dohode sa dlžníci zaviazali uhradiť veriteľovi istinu vo výške 501,70 eur, zmluvnú
pokutu vo výške 159,24 eur, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 501,70 eur od 4.9.2010
až do zaplatenia, trovy konania vo výške poplatku za rozhodcovské konanie v sume 130 eur a trovyprávneho zastúpenia vo výške 101,45 eur, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške
20 eur, počnúc mesiacom október 2012 až do úplného zaplatenia, pričom jednotlivé splátky sú splatné
najneskôr do posledného dňa toho ktorého mesiaca vopred. Na základe uzavretej Dohody o splácaní

záväzku zobral navrhovateľ svoj návrh na začatie rozhodcovského konania späť. Odporcovia celkovo
navrhovateľovi uhradili sumu 383,30 eur. Dlžná suma predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom
s odplatou v celkovej sume 845 eur a čiastkou vo výške 383,30 eur, ktorá bola uhradená odporcami t.
j. sumu 461,70 eur (845 eur - 383,30 eur = 461,70 eur). Navrhovateľ si tiež uplatňuje úhradu zmluvnej
pokuty vo výške 159,24 eur, v zmysle predmetnej Dohody o splatení dlhu, ako aj náhradu trov konania

a právneho zastúpenia z rozhodcovského konania, ktoré bolo po uzavretí Dohody o splatení záväzku
zastavené.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu,
zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, za

dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak
poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 2 písm. a) z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku
zmluvného vzťahu, na účely tohto zákona sa rozumie, spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie, zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so

spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k

tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,

q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva
o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku
zmluvného vzťahu (ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 8 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže

dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 7 ods. 2 písm. a) a b) . č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom ku dňu 24.10.2012, obchodná praktika
sa považuje za nekalú, ak

a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,

b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

Podľa § 5b z. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej

rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nárokupredávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku 23.12.2009, premlčujú sa
všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné
práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku 23.12.2009, pokiaľ nie je v ďalších
ustanoveniachuvedenéinak,premlčaciadobajetrojročnáaplynieododňa,keďsaprávomohlovykonať
po prvý raz.

Podľa smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné pravidlo a
ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm. a) nekalé
podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje

za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa
nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Skutočnosť,žeurčitéaspekty,podmienkyalebojednakonkrétnapodmienkaboliindividuálnedohodnuté,

nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie
námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa
bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu
považovať za nekalé.

V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok sa
hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky
okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky
zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa čl. 6 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených

so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 7 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže
existovaliprimeranéaúčinnéprostriedky,ktorébyzabránilisúvislémuuplatňovaniunekalýchpodmienok

v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

Podľa § 153 ods. 3 a 4 Občianskeho súdneho poriadku, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu
zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských
zmluvách dodávateľom je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto
zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve (3). Ak súd určil niektorú zmluvnú

podmienkuvspotrebiteľskejzmluvealebovšeobecnýchobchodnýchpodmienkachzaneplatnúzdôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo
mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,
nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie
vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve (4).Vychádzajúc zo skutkových zistení mal súd za preukázané, že navrhovateľ ako veriteľ a odporcovia
1 a 2ako dlžníci uzavreli dňa 23.12.2009 Zmluvu o úvere č. 220092918, na základe ktorej zmluvy
navrhovateľ poskytol odporcom úver vo výške 500 eur za poplatok za správu úveru pozostávajúci

z odplaty a úroku vo výške 20 % z istiny za celú dobu splácania úveru celkom vo výške 345
eur. Odporcovia 1 a 2 sa zaviazali zaplatiť uvedený úver vrátane poplatku za správu úveru v 13.
mesačných splátkach po 65 eur. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 206,73 % a
priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver ku dňu podpisu
zmluvy predstavovala 48,96 %. V zmluve bolo ustanovenie, že veriteľ je oprávnený žiadať vrátenie

celej dlžnej sumy spolu s úrokmi po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky,
ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Odporcovia 1 a 2úver nesplácali riadne a včas, preto ich
navrhovateľ Predžalobnou výzvou zo dňa 8.9.2010upozornil, že ak nevykonajú bezodkladnú úhradu
dlhu, navrhovateľ si uplatní právo po uplynutí 15 dňovej lehoty a v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho
zákonníka a bude žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. Nakoľko k úhrade dlžnej sumy v stanovenom
čase nedošlo, navrhovateľ zaslal odporcom Oznámenie o zosplatnení záväzku zo dňa 14.12.2010, v

ktorom oznámení oboznámil odporcov s tým, že záväzok z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere
bol zosplatnený ku dňu 3.9.2010.Odporcovia 1 a 2 ku dňu podania návrhu zaplatili navrhovateľovi z
poskytnutého úveru celkom sumu 383,30 eur. Navrhovateľ uviedol, že pre vymoženie svojej pohľadávky
podal návrh na začatie rozhodcovského konania. Následne s odporcami dňa 24.10.2012 (podľa dátumu
overenia podpisov odporcov) uzavrel Dohodu o splatení dlhu, podľa ktorej odporcovia 1 a 2 uznávajú

svoj dlh voči navrhovateľovi zo Zmluvy o úvere č. 220092918 čo do dôvodu a výšky, a zaväzujú sa
navrhovateľovi uhradiť istinu v sume 501,70 eur, zmluvnú pokutu vo výške159,24 eur, úrok z omeškania
vo výške 9 % ročne z 501,70 eur od 4.9.2010 až do zaplatenia a trovy konania vo výške poplatku za
rozhodcovské konanie vo výške 130 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 101,45 eur. Dlžníci sa
zaväzujú zaplatiť tento dlh voči veriteľovi v pravidelných mesačných splátkach vo výške 20 eur, počnúc

mesiacom október 2012 až do úplného zaplatenia, pričom jednotlivé splátky sú splatné najneskôr do
posledného dňa toho ktorého mesiaca vopred. Bod II. predmetnej Dohody o splatení dlhu obsahuje tiež
rozhodcovskú doložku.

Posudzovaný právny vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou o úvere je od svojho vzniku právnym
vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho podľa príslušných

ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy
spotrebiteľského charakteru (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z. č. 258/2001 Z. z.o spotrebiteľských
úveroch), keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm.
d) Obchodného zákonníka) a zároveň navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a odporcovia vystupovali ako spotrebitelia,

pretože pri uzatváraní zmluvy o úvere nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej
činnosti. Neoddeliteľnou súčasťou uvedenej zmluvy boli Obchodné podmienky. Vzhľadom na to, že
predmetnou zmluvou o úvere sa zaviazal poskytnúť veriteľ ako dodávateľ odporcom ako spotrebiteľom
peňažné prostriedky vo forme úveru a odporcovia ako spotrebitelia sa zaviazali poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť spolu s úrokom a odplatou, zmluva uzavretá medzi účastníkmi spĺňa základné

náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle z. č. 258/2001Z.z. Na posudzovaný právny vzťah účastníkov
sa vzťahuje tiež z. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh bol podaný nedôvodne. Navrhovateľ svoju
pohľadávku odvodzoval zo Zmluvy o úvere č. 220092918 zo dňa 23.12.2009 ako aj z Dohody o splatení
dlhu uzavretej s odporcami dňa 24.10.2012, v ktorej odporcovia 1 a 2 uznali dlh voči navrhovateľovi čo

do dôvodu a výšky a zaviazali sa navrhovateľovi uhradiť istinu v sume 501,70 eur, zmluvnú pokutu vo
výške 159,24 eur, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z 501,70 eur od 4.9.2010 až do zaplatenia, trovy
konania vo výške poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 130 eur a trovy právneho zastúpenia vo
výške 101,45 eur. Dlh sa zaviazali zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 20 eur, počnúc mesiacom
október 2012 až do úplného zaplatenia. Pretože po uzavretí dohody o splatení dlhu odporcovia 1

a 2 uhradili sumu celkom 40 eur, navrhovateľ sa návrhom domáhal zaplatenia istiny 461,70 eur s
príslušenstvom a zmluvnou pokutou.

Súd preto v prvom rade posudzoval právny úkon Uznanie dlhu, Dohoda o splatení dlhu zo dňa
24.10.2012. Pretože právny vzťah, ktorý existuje medzi navrhovateľom a odporcami 1 a 2 je právnymvzťahomzospotrebiteľskejzmluvy,atedanatentoprávnyvzťahjepotrebnéaplikovaťustanovenia,ktoré
upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru, je treba tieto ustanovenia aplikovať aj na právne
vzťahy, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, teda aj na právne úkony uznania

dlhu. Súd dospel k záveru, že pri uzatváraní Dohody o splatení dlhu a uznaní dlhu došlo k nekalej
obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narúša,
alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku,
službe, ku ktorým sa dostane alebo ktorému je adresovaná alebo priemerného člena skupiny, ak je
obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Uznanie dlhu a Dohoda o splatení dlhu,

je formulárový dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok odporcom 1 a 2 vo forme povolenia
splátok dlhu, ktorého skrytým cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a tým aj predĺženie premlčacej
lehotynauplatneniežalovanéhonároku,akoajdosiahnutiesúhlasusrozhodcovskoudoložkou.Uznanie
dlhu a Dohoda o splatení dlhu síce má v prvom momente pôsobiť ako jednotlivý právny úkon, avšak
napriek tomuto vonkajšiemu zdaniu ide o formulár, ktorý navrhovateľ používa ako obchodnú praktiku
pri vymáhaní svojich pohľadávok vo vzťahu k neurčenému počtu dlžníkov, a v ktorom sa menia iba

údaje individualizujúce dlžníka, výšku pohľadávky, právny úkon z ktorého je pohľadávka uplatňovaná
a výška splátok. Účelom tohto právneho úkonu je dosiahnuť vo vzťahu k dlžníkom, ktorí si neplnia
záväzky zo Zmluvy o úvere uznanie dlhu bez toho, aby pohľadávka navrhovateľa bola podrobená
súdnej kontrole prijateľnosti/neprijateľnosti zmluvných podmienok Zmluvy o úvere a zároveň dosiahnuť
predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie nároku podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa

ktorého ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa,
keď k uznaniu došlo. Dlžník takúto dohodu podpisuje s úmyslom dosiahnuť splatenie dlhu v splátkach
a rozhodne nie je v jeho záujme predĺžiť plynutie premlčacej lehoty, vzdať sa vopred súdnej kontroly
prijateľnosti zmluvných podmienok, prípadne súhlasiť s rozhodcovským konaním, nakoľko by si takto
významnezhoršilsvojepostavenie,čojevrozporesprincípomochranyspotrebiteľa,akoajustanovením

§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. To, že navrhovateľ nekonal s odbornou starostlivosťou nepochybne
vyplýva aj zo skutočnosti, že odporcovia 1 a 2 nemali žiadnu vedomosť o následkoch podpísania
uvedenej dohody, ktorej obsah nemohli žiadnym podstatným spôsobom ovplyvniť. Právny úkon Uznanie
dlhu, Dohoda o splatení dlhu podpísaná odporcami 1 a 2 dňa 24.10.2012 je tak neplatná v zmysle
ustanovenia § 3, § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka, pretože ak navrhovateľ uplatňuje svoje právo

z takto uzatvorenej dohody, realizuje tým výkon práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, pretože
uplatňuje nároky dosiahnuté nekalou obchodnou praktikou voči slabšej zmluvnej strane - spotrebiteľovi,
preto výkon takéhoto práva nemôže požívať právnu ochranu. Zároveň je tento právny úkon absolútne
neplatný,pretožeprijehouzatváraníabsentovalaslobodná,vážnaaurčitávôľaspotrebiteľa-odporcov1
a2súčasnesdosiahnutímsplátokuznaťnárokynavrhovateľa,ktorésúuplatnenévrozporesozákonom,

predĺžiť plynutie premlčacej doby a súhlasiť s rozhodcovským konaním. Pretože predmetný právny
úkon svojím obsahom i účelom odporuje zákonu, konkrétne ustanoveniam Občianskeho zákonníka
upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj ustanoveniu §
7 ods. 2 Z. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ide o absolútne neplatný právny úkon podľa § 39
Občianskeho zákonníka. Súd preto na tento dokument, ako listinný dôkaz vo veci nemohol prihliadať, k

platnémuuznaniudlhuodporcami1a2tedavdanomprípadenedošlo.Súdpretoďalejskúmalexistenciu
subjektívneho práva navrhovateľa.

Účastníci konania uzavreli zmluvu o úvere, ktorá má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle
ustanovenia § 1 ods. 2 zákona číslo 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Na základe uzatvorenej
zmluvy o úvere navrhovateľ poskytol odporcom spotrebiteľský úver v sume 500 eur za poplatok

za správu úveru v sume 345 eur a odporcovia sa zaviazalivrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a
zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom v dohodnutých splátkach. Zmluva o úvere
uzatvorená medzi účastníkmi konania však neobsahuje základné náležitosti v zmysle ustanovenia §
4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z., a to konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru a ďalej
neobsahuje základnú náležitosť v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z., t. j.

výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V takomto prípade sa spotrebiteľský úver
poskytnutý navrhovateľom odporcom považuje v zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 zákona číslo 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch, za bezúročný a bez poplatkov.

Údaj o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je základnou náležitosťou zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Rovnako tak údaj o konečnej splatnosti úveru. Zákonom stanovené členenie a

uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinnostídlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči
dlžníkovi uplatňoval nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku prehľad, z akých položiek
pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať, čo z jednotlivých splátok predstavuje istinu,

koľko úrok a odmena veriteľa a kedy je v prípade riadneho splácania úveru splatná posledná splátka.

V danom prípade navrhovateľ, napriek tomu, že ho v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno
nepreukázal, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 220092918 zo dňa 23.12.2009 obsahovala údaj o
konečnej splatnosti úveru a údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Bod 8 Obchodných podmienok síce obsahuje údaj, že veriteľ povedie u dlžníka záznamy o platbách v

splátkovom kalendári, avšak podľa obsahu tohto bodu má ísť skôr o záznam o úhradách vykonaných
dlžníkom. Zmluva neobsahuje ustanovenie o tom, že jej neoddeliteľnou súčasťou by bol splátkový
kalendár.Navrhovateľsplátkovýkalendár,ktorýbymalbyťsúčasťouzmluvyabolbypodpísanýdlžníkom
v konaní nepredložil. Pretože navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie existencie
riadneho splátkového kalendára, ktorý by tvoril súčasť zmluvy, keď samotná zmluva o spotrebiteľskom
úvere žiadny takýto odkaz resp. ustanovenie neobsahuje, je potrebné predmetný spotrebiteľský úver

podľa§4ods.3Z.č.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochpovažovaťzabezúročnýabezpoplatkov.

Navrhovateľ tak nemá nárok na zaplatenie poplatku za správu úveru vo výške 345 eur, pozostávajúceho
z odplaty a úroku vo výške 20 % z istiny. Pretože odporcovia 1 a 2 zaplatili z poskytnutého úveru vo
výške 500 eur len časť vo výške 383,30 eur, navrhovateľ by tak mal nárok iba na zaplatenie zvyšnej
časti poskytnutých peňažných prostriedkov v sume 116,70 eur (500 eur -383,30 eur).

V dôsledku zmeny právnej úpravy (novelizácie zákona č. 250/2007 Z. z.) účinnej od 1.5.2014, orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (vrátene súdu) je povinný prihliadnuť na premlčanie aj
vtedy, ak sa spotrebiteľ, t. j. v prejednávanej veci odporcovia 1 a 2, premlčania nedovolá. Pre posúdenie,
či ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., účinné od 1.5.2014, je možné aplikovať aj na konania
začaté na súde pred jeho účinnosťou je rozhodujúce, či konkrétne ustanovenie má procesný charakter.

Hoci samotné premlčanie má nepochybne hmotnoprávny charakter, procesná povaha citovaného
ustanovenia § 5b vyplýva z jeho samotného znenia. Na jeho základe sa súdu (ktorý je možné považovať
zaorgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvy)ukladápovinnosťvsúdnomkonanízúradnej
povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach, aj keď sa ho spotrebiteľ nedovolá,
teda ide o konkrétny procesný postup súdu v konaní, čo nasvedčuje procesnoprávnemu charakteru

ustanovenia. Keďže ide o procesné ustanovenie, v prípade absencie prechodného ustanovenia platí, že
súd postupuje podľa nového právneho stavu, účinného v čase rozhodovania súdu. Preto keďže v čase
rozhodovania súdu vo veci je účinné ustanovenie § 5b z. č. 250/2007 Z. z., súd je povinný ho aplikovať,
i keď sa súdne konanie začalo skôr, t. j. pred účinnosťou zákona.

Súd sa preto v ďalšom zaoberal otázkou, či pohľadávka navrhovateľa nie je premlčaná. Premlčanie

definujeme ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby
sa právo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou
premlčania. Premlčané právo nemožno oprávnenému priznať, i keď premlčaním právo samo osebe
nezaniká,ibasaoslabuje,atoprávetým,žesaprivodzujezánikvynútiteľnostitohtosubjektívnehopráva.
V dôsledku premlčania zaniká nárok, t. j. vynútiteľnosť prostredníctvom súdu, ale subjektívne právo

trvá naďalej, avšak jeho uplatniteľnosť je obmedzená len na dobrovoľné splnenie zo strany povinného
subjektu. Splnený premlčaný dlh nemožno vymáhať späť z dôvodu bezdôvodného obohatenia. Účelom
premlčania je jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv, jednak
zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadne svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu
donucujúcemuzákrokuzostranysúdov.Napredmetnúspotrebiteľskúvecvovzťahukpremlčaniupritom

dopadá právna úprava občianskeho práva.

Súd zistil, že v Zmluve o úvere č. 220092918 zo dňa 23.12.2009 je uvedené, že zmluvné strany sa
v súlade s ustanovením § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka dohodli, že ich záväzkový vzťah sa
bude riadiť Obchodným zákonníkom. V danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle
ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral navrhovateľ ako dodávateľ a

odporcovia 1 a 2 ako spotrebitelia. Z formy a obsahu tejto zmluvy je zrejmé, že sa jedná o tzv.„formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal navrhovateľ už vopred pripravenú a dopisoval do nej
iba konkrétne údaje týkajúce sa odporcov, pričom odporcovia obsah tejto zmluvy, žiadnym podstatným
spôsobom nemohli ovplyvniť, ani neovplyvnili. Preto uvedené ustanovenie zmluvy o úvere o voľbe

Obchodného zákonníka nemožno považovať medzi účastníkmi za individuálne dojednané. V danom
prípade dôkazné bremeno o tom, že uvedené ustanovenie zmluvy bolo medzi účastníkmi dojednané
individuálne zaťažovalo navrhovateľa ako dodávateľa, ktorý však túto skutočnosť nepreukázal, preto
uvedené ustanovenie zmluvy o voľbe Obchodného zákonníka na záväzkový vzťah účastníkov súd
nepovažoval so spotrebiteľmi za individuálne dojednané. Obsah zmluvy o úvere ako aj obchodných

podmienok bol vopred daný navrhovateľom bez možnosti odporcov privodiť akúkoľvek zmenu.

Súd preto z úradnej povinnosti v súlade s ustanovením § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 153 ods.
1 Občianskeho súdneho priadku skúmal prijateľnosť predmetnej zmluvnej podmienky, pričom dospel
k záveru, že ustanovenie zmluvy o voľbe režimu Obchodného zákonníka na spotrebiteľský záväzkový
vzťah účastníkov, je vzhľadom na charakter zmluvy o úvere, ktorá je formulárovou zmluvou bez možnosti
individuálneho dojednania zmluvných podmienok, neprijateľnou zmluvnou podmienkou spôsobujúcou

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Cieľom
tejto zmluvnej podmienky je obísť ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce režim
spotrebiteľských zmlúv a tým vyňať spotrebiteľa z režimu právnej ochrany noriem zameraných na
ochranu práv spotrebiteľa obsiahnutých v Občianskom zákonníku. Uvedená zmluvná podmienka je v
priamom rozpore s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý je materiálnym korektívom, kogentným

imperatívom a operatívom dobrých mravov nepripúšťajúcim dohodnúť so spotrebiteľom menej výhodné
zmluvné postavenie ako mu garantuje Občiansky zákonník. Znevýhodnenie spotrebiteľa by bolo zrejmé
napríklad v prípade premlčania (všeobecná premlčacia doba je 3 roky podľa Občianskeho zákonníka, v
prípade režimu Obchodného zákonníka je 4 roky), dojednania zmluvnej pokuty (zavedenie objektívnej
zodpovednosti bez možnosti liberácie v prípade režimu Obchodného zákonníka), alebo pri započítaní

plnenia peňažného záväzku (podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka najprv na istinu a až potom
na úroky; naproti tomu v zmysle § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka sa plnenie započítava najprv na
úroky a až potom na istinu). Súd má za to, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter danej zmluvy o
úvere, táto síce je absolútnym obchodom, avšak vzhľadom na ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, na právny vzťah účastníkov možno použiť iba tie ustanovenia Obchodného zákonníka,

ktoré pre spotrebiteľa zakotvujú oproti Občianskemu zákonníku výhodnejšie právne postavenie (napr.
ustanovenie o 4 ročnej premlčacej dobe pri nárokoch z bezdôvodného obohatenia).

S poukazom na vyššie uvedené, spôsobuje zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere č.
220092918 uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcami, o voľbe režimu Obchodného zákonníka
na záväzkový vzťah účastníkov, značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a

to v neprospech spotrebiteľov tým, že jej cieľom je vyňať spotrebiteľov z režimu právnych noriem
Občianskeho zákonníka zameraných na ochranu práv spotrebiteľa, v dôsledku čoho ide o neprijateľnú
zmluvnú podmienku, ktorá je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Súd pritom v zmysle
konštantnej judikatúry ESD i súdov SR musí posúdiť neprijateľnosť zmluvnej podmienky obsiahnutej v
spotrebiteľskej zmluve aj bez návrhu a zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol takouto neprijateľnou zmluvnou

podmienkou viazaný.

Keďže v predmetnej veci je rozhodujúce, či sa má právny vzťah účastníkov z hľadiska otázky premlčania
nároku navrhovateľa posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka alebo podľa ustanovení
Obchodného zákonníka a súd z tohto dôvodu toto právo navrhovateľovi nakoniec nepriznal, určil súd
v súlade s ustanovením § 153 ods. 3 a 4 Občianskeho súdneho poriadku túto zmluvnú podmienku

uvedenú v predmetnej zmluve za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti priamo vo výroku rozsudku.

V prejednávanej veci majú prednosť ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej
právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva, vrátane ustanovení § 100 a 101 Občianskeho
zákonníka. O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, neboli žiadne pochybnosti a v konečnom dôsledku
tomu zodpovedá i definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Na predmetnú spotrebiteľskú vec vo vzťahu
k premlčaniu dopadá právna úprava občianskeho práva.V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení
účinnom ku dňu 23.12.2009, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je

to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka je
preto potrebné považovať za „všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ.“ Citované ustanovenie ukladá orgánu aplikujúcemu právo použiť v prospech spotrebiteľa
všetky ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu priaznivejšie. Preto súd pri
skúmaní otázky premlčania aplikoval občianskoprávnu úpravu premlčania, ktorá je priaznivejšia pre

odporcov ako spotrebiteľov. Nič na tom nemení skutočnosť, že samotný zmluvný vzťah založený medzi
pôvodným veriteľom a odporcami je tzv. absolútnym obchodno - záväzkovým vzťahom, ktorý sa riadi
režimom Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Spotrebiteľská zmluva
nie je samostatným zmluvným typom, ale ide o osobitný druh zmluvy, ktorý môže byť prítomný tak
v občianskoprávnych ako aj v obchodno právnych vzťahoch. Nemožno opomenúť ani ustanovenie
§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvousanemôžuodchýliťodtohtozákonavneprospechspotrebiteľa.Pretoaniuzavretieabsolútneho
obchodno - záväzkového vzťahu, ktorý nepochybne je spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôže odchýliť
od občianskoprávnej úpravy v otázke premlčania, ktorá je na prospech spotrebiteľa ako žalovaného,
na rozdiel od právnej úpravy premlčania v Obchodnom zákonníku. Spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje
zmluvné postavenie, preto je v legitímnom očakávaní použitia pre neho priaznivejšej úpravy.

Aplikáciu občianskoprávnej úpravy v otázke premlčania v spotrebiteľských zmluvách potvrdila
rozhodovacia prax súdov (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.1.2011, sp. zn. 5MCdo/20/2009,
rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23.11.2011, sp. zn. 17Co/167/2011, rozsudok Krajského
súdu v Prešove zo dňa 11.6.2013, sp. zn. 6Co/218/2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.
6Co/26/2012 a 6Co/81/2012, uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 19.6.2013, sp. zn. I.ÚS 402/2013).

Je náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy
rovnakýchinštitútovsúkromnéhopráva(premlčania),jedôvodnéaplikovaťprávnuúpravuoobčianskych
právach a nie podnikateľské právo, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva
takúto úpravu má a je pre spotrebiteľa výhodnejšia.

Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. Všeobecná

premlčacia doba má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym
zákonníkom alebo iným právnym predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba. V prejednávanej
veci ide o premlčanie práva na zaplatenie zvyšku poskytnutého úveru s príslušenstvom, ktoré právo sa
premlčí vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka, keďže zákon
pre uvedené právo neuvádza osobitnú (kratšiu alebo dlhšiu) premlčaciu dobu. Táto premlčacia doba

začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať (uplatniť) po prvý raz podaním návrhu na súde. Tým
je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý je odvodený od slova „mohlo“ a nie od
slova „mohol.“ Tento okamih je daný objektívne a nezávisle od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený
vedel alebo nevedel o svojom práve. Právo mohlo byť prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé na
žalobu, t. j. keď možno podať návrh na začatie súdneho konania. Ak je splnenie dlhu stanovené na

presne určenú dobu, tak pre začiatok plynutia premlčacej doby je rozhodný okamih zročnosti dlhu, t. j.
deň, keď mal dlžník splniť dlh, resp. začať s jeho plnením (doba splatnosti). Zročnosť dlhu môže byť
určená dohodou, právnym predpisom alebo rozhodnutím príslušného orgánu.

V tomto prípade sa v zmysle Oznámenia o zosplatnení záväzku celý dlh stal zročným dňa 3.9.2010,
teda všeobecná trojročná premlčacia doba začala plynúť dňa 4.9.2010 a uplynula dňa 4.9.2013 (streda).

V súdenom prípade si navrhovateľ svoje právo na zaplatenie svojej pohľadávky zo Zmluvy o úvere
č. 220092918 uplatnil návrhom na začatie konania podanom na súde dňa 6.10.2014, teda zjavne po
uplynutí trojročnej premlčacej doby. Za premlčané považoval súd aj uplatnené úroky z omeškania, keďže
tvoria príslušenstvo pohľadávky a sledujú jej osud, z čoho možno usúdiť, že vedľajší úrokový záväzok
sa premlčí najneskôr v rovnakej dobe ako hlavný peňažný záväzok.Vychádzajúc z uvedených skutočností považoval súd nárok navrhovateľa na zaplatenie zvyšnej časti
poskytnutých peňažných prostriedkov v sume 116,70 eur, za premlčaný, nakoľko navrhovateľ podal
návrh na súde zjavne po uplynutí trojročnej premlčacej doby až dňa 6.10.2014. Vzhľadom na všetky

vyššie uvedené dôvody súd nárok navrhovateľa na zaplatenie žalovanej istiny z úveru, poplatku za
správu úveru a príslušných úrokov z omeškania ako nedôvodný zamietol.

Ďalejbolapredmetomsporupožiadavkanavrhovateľanazaplateniezmluvnejpokutyvsume159,24eur,
ktorej uplatnenú výšku navrhovateľ v konaní nešpecifikoval, pretože vychádzal z výšky tejto zmluvnej
pokuty uznanej odporcami v Dohode o splatení dlhu. Navrhovateľ si uplatnil nárok na zaplatenie

zmluvnej pokuty z dôvodu, že odporcovia si nesplnili povinnosť riadne a včas uhradiť poskytnutý úver,
keď z bodu 3 Obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o spotrebiteľskom úvere
č. 220092918 zo dňa 23.12.2009 vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ dlžník/spoludlžník
nesplní svoj záväzok podľa čl. II tejto zmluvy, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka/spoludlžníka
zároveň zmluvnú pokutu vo výške mesačného poplatku za správu úveru a to za každý začatý kalendárny
mesiacomeškaniaaždozaplateniaistinyvrátanepoplatkuzasprávuúveruazákonnýúrokzomeškania.

Zmluvná pokuta je splatná v okamihu, keď sa dlžník dostal do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky.

Zmluvná pokuta ako jeden zo zabezpečovacích prostriedkov je peňažná suma, ktorú je dlžník povinný
zaplatiť veriteľovi v prípade, ak nesplní svoju zmluvnú povinnosť. Pre zmluvné dojednanie o zmluvnej
pokute zákon obligatórne predpisuje písomnú formu, ktorej nevyhnutnou náležitosťou je uvedenie výšky
zmluvnej pokuty, prípadne aspoň určenie spôsobu, akým bude stanovená. Určenie výšky zmluvnej

pokuty je zásadne vecou vzájomnej dohody účastníkov tohto dojednania. Tak Občiansky zákonník,
ako aj Obchodný zákonník, nijako neobmedzujú maximálnu výšku zmluvnej pokuty. Pri dojednaní jej
výšky zmluvné strany by mali dbať iba o súlad dohody o zmluvnej pokute so všeobecnými požiadavkami
zákona, predovšetkým s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, t. j. i o súlad právneho úkonu s
dobrými mravmi.

V súdenom prípade je nepochybné, že predmetom konania je plnenie si záväzkov odporcov
vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere č. 220092918 zo dňa 23.12.2009, ktorá zmluva o spotrebiteľskom
úvere z pohľadu právnej kvalifikácie je zmluvou uzavretou v zmysle § 497 Obchodného zákonníka, v
zmysle § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a zároveň spotrebiteľskou
zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka, ako už bolo konštatované vyššie.

Právna úprava spotrebiteľských zmlúv bola do Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.) zaradená novelou
prevedenou zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev
L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať naďalej ako
interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide
o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa, a preto ich použitie zákon
sankcionuje absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Citované ustanovenie
vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade
s dobrými mravmi. Spotrebiteľ totiž z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov

bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných
podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a
použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda
o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvoláva právoplatné súdne rozhodnutie
a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Je potrebné zdôrazniť, že ochrana spotrebiteľa sa

týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného
formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch,
pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty považoval súd za neopodstatnený. V konaní bolo
zistené, že formulár Obchodné podmienky tvoriace neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o úvere č. 220092918

zo dňa 23.12.2009 bol navrhovateľom evidentne vyhotovený vopred, odporcovia tento štandardnýformulár navrhovateľa ako poskytovateľa úveru podpísali bez možnosti ovplyvniť text formulára, ktorý
obsahuje vopred naformulovaný jednostranný záväzok odporcov ako spotrebiteľov, v prípade porušenia
ich povinností podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uhradiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške

vo výške mesačného poplatku za správu úveru a to za každý začatý kalendárny mesiac omeškania
až do zaplatenia istiny. Odporcovia ako spotrebitelia nemali žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah
Obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o úvere vrátane dojednania o zmluvnej
pokute, mohli iba uvedenú zmluvu s obchodnými podmienkami odmietnuť ako celok, alebo ju ako celok
prijať, vrátane dojednania o zmluvnej pokute, a preto predmetné dojednanie o zmluvnej pokute nebolo

rozhodne individuálne dohodnuté. Pozornosti súdu tiež neuniklo, že pre prípad porušenia povinností
navrhovateľa ako veriteľa nie je v Obchodných podmienkach tvoriacich neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o
úvere č. 220092918 zo dňa 23.12.2009vôbec dojednaný prípadný nárok odporcu ako spotrebiteľa na
zaplatenie zmluvnej pokuty navrhovateľom ako veriteľom. Z uvedeného je zrejmé, že zmluvná pokuta
v danom prípade nebola individuálne dojednaná a len jednostranne zaťažuje spotrebiteľa pre prípad
porušenia jeho povinností, a tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa.

Takto dohodnutá zmluvná pokuta neobstojí v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu.
Podmienky, za ktorých navrhovateľ dohaduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, podľa názoru
súdu poškodzujú spotrebiteľa, spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech

slabšej zmluvnej strany. Navrhovateľ ako osoba podnikajúca na trhu poskytovania spotrebiteľských
úverov má totiž odbornú prevahu nad spotrebiteľmi, ktorým poskytuje svoje služby, a preto od
neho možno očakávať, že vo vzťahu k nim sa bude správať poctivo. Problémová zmluvná pokuta
v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa a
subjektívny postoj zmluvných strán. Dojednaná zmluvná pokuta v Obchodných podmienkach tvoriacich

neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o úvere č. 220092918 zo dňa 23.12.2009predstavuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku a podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neplatná. Vychádzajúc z vyššie uvedených
skutočností rozhodol súd ex offo v zmysle § 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku o neprijateľnosti
dojednania zmluvnej pokuty. Z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo navrhovateľovi právo na plnenie
a odporcom povinnosť plniť, a preto súd návrh v časti o zaplatenie sumy 159,24 eur považoval za

nedôvodný, a preto ho zamietol.

Predmetom konania bol tiež nárok navrhovateľa na zaplatenie náhrady trov konania v sume 130 eur a
trov právneho zastúpenia 101,45 eur, ktoré trovy vznikli navrhovateľovi v súvislosti s uplatnením jeho
nároku v rozhodcovskom konaní, pred podpísaním Dohody o splatení dlhu dlžníkmi. Pretože súd posúdil
právny úkon Uznanie dlhu a Dohoda o splatení dlhu ako neplatný právny úkon a navrhovateľ žiadnym

iným spôsobom existenciu tejto svojej pohľadávky voči odporom 1 a 2 nepreukázal, neuniesol v tomto
smere dôkazné bremeno (nepreukázal titul tohto nároku, vznik tohto nároku ani jeho výšku), preto súd
aj v tejto časti návrh navrhovateľa zamietol.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, pretože nárok navrhovateľa uplatnený v tomto konaní
bol v celom rozsahu nedôvodný, tak v časti sumy 461,70 eur s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo

sumy 461,70 eur od 4.9.2010 do zaplatenia, ako aj v časti zmluvnej pokuty 159,24 eur, trov konania vo
výške 130 eur a trov právneho zastúpenia 101,45 eur, súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 s poukazom na § 151 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku, a plne úspešným odporcom 1 a 2 právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože
si náhradu trov konania neuplatnili a podľa obsahu spisu im v konaní ani žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.