Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 7, 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 39C/244/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114231124
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Raganová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7114231124.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdKošiceIsudkyňouJUDr.JanouRaganovouvprávnejvecižalobcu:Dopravnýpodnikmesta

Košice, akciová spoločnosť, IČO: 31701914, so sídlom Bardejovská 6, Košice, zastúpeného JUDr. Peter
Frajt, advokát, s.r.o., so sídlom Garbiarska 5, Košice, proti žalovanej : N. C., U..: XX.XX.XXXX, U. R.
L., Z.. L. XX F. Č. U. U. G. Q. O. N. N., Q. OkresnéT. E. L. B. v konaní o zaplatenie 60,60 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 60,60 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne
zo sumy 60,60 Eur od 04.01.2014 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 46,06
Eur pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh vo výške 16,50 Eur a z trov

právneho zastúpenia vo výške 29,56 Eur, tieto právnemu zástupcovi žalobcu a to všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 09.12.2014, doručenou Okresnému súdu Košice I dňa 17.12.2014, domáhal,
aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 60,60 Eur, náklady spojené s uplatnením pohľadávky
spočívajúce v poštovnom vo výške 1,70 Eur za doručenie predžalobnej výzvy zo dňa 14.01.2014; 5,25 %
úrokzomeškaniaročnezdlžnejsumyod04.01.2014dozaplateniaatotitulomnezaplateniacestovného,
keďže žalovaná cestovala jeho dopravným prostriedkom - električkou dňa 03.01.2014 bez cestovného
lístka. Súčasne požadoval náhradu trov konania vo výške 16,50 EUR za súdny poplatok z návrhu na

začatie konania a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 59,13 EUR za dva úkony právnej pomoci
spolu s režijným paušálom.

Súd vydal v konaní dňa 13.03.2015 platobný rozkaz č. k. 14Ro/494/2014 - 9, ktorý však zrušil v celom
rozsahu uznesením zo dňa 23.03.2015 č. k. 14Ro/494/2014 - 11 podľa ust. § 173 ods. 2 zákona č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len "O.s.p."), pretože
platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanej do vlastných rúk.

V rámci prípravy pojednávania súd vykonal šetrenie za účelom zistenia pobytu žalovanej
prostredníctvom Registra obyvateľov SR, Mestskej evidencie obyvateľstva, Ústrednej evidencie väzňov
ZVJS SR a príslušného OO PZ SR. Súd sa však nepodarilo zistiť inú adresu pobytu ako tú, ktorú uviedol
žalobca. Súd jej preto v konaní ustanovil uznesením č. konania : 39C/244/2015 - 22 zo dňa 03.06.2015
za opatrovníka N. N.Ú. - Q. Okresného E. L. B. ktorá sa k žalobnému návrhu nevyjadrila.

V zmysle § 115a ods. 2 O.s.p. v drobných sporoch nie je potrebné nariaďovať pojednávanie.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.Keďže predmet tohto konania nepresahuje sumu 1000 Eur a vo veci bolo možné rozhodnúť len na
základe listinných dôkazov predložených navrhovateľom a nenariadenie pojednávania vo veci nebolo

v rozpore s požiadavkou verejného záujmu, súd preto v súlade s ust. § 115a ods. 2, § 200ea ods. 1
O.s.p. vec prejednal a rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa
07.07.2015. Miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu od 29.06.2015, t.j.
v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p.

Súd vykonal dokazovanie listinami, hlásením o porušení tarifných a prepravných podmienok VS 112
zo dňa 03.01.2014, upomienkou VS č. 201400112 zo dňa 14.01.2014, podacím hárkom žalobcu a
Mestským prepravným poriadkom a zistil tento skutkový stav:

Z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok súd zistil, že žalovaná cestovala dňa
03.01.2014 o 17:51 hod. električkou na linke č. 4 v Košiciach v úseku zastávok Hlavná pošta - Radnica

starého mesta bez cestovného lístka.

Keďže pri kontrole revíznym orgánom žalobcu sa žalovaná nevedel preukázať platným cestovným
lístkom, bola jej ním uložená povinnosť zaplatiť cenu cestovného lístka v sume 0,60 EUR a úhradu pri
nepreukázaní sa platným cestovným lístkom v sume 60,- EUR, t.j. 100-násobok cestovného v zmysle

Mestského prepravného poriadku, ktorú povinnosť si žalovaná nesplnila. Totožnosť žalovanej revízor
zistil na podklade občianskeho preukazu predloženého žalovaným.

Z výzvy k úhrade pohľadávky zo dňa 14.01.2014 je zrejmé, že žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie
sumy cestovného vo výške 0,60 EUR a úhrady - pokuty vo výške 60,- EUR, ako aj náhrady ostatných

nákladov vo výške 1,70 EUR, a to v lehote do 7 dní odo dňa doručenia tejto výzvy, avšak bezvýsledne.
Táto výzva bola zaslaná žalovanej, avšak vrátila sa žalobcovi späť s označením adresát neznámy.

Na základe takto vykonaného súd právne uzatvára :

Podľa ust. § 760 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej
len "OZ"), zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný
prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej len zákon č. 514/2009 Z. z.), dopravou na dráhe sa rozumie železničná doprava, mestská
električková doprava a trolejbusová doprava (ďalej len "mestská doprava"), doprava na špeciálnych
dráhach a doprava na lanových dráhach.

Podľa ust. § 16 ods. 4 písm. c) zákona č. 514/2009 Z. z. cestujúci je povinný preukázať sa v dráhovom
vozidle alebo bezprostredne po vystúpení z neho platným prepravným dokladom označeným osobám
oprávneným kontrolovať prepravné doklady.

Podľaust.§8ods.5zákonač.514/2009Z.z.cestujúci,ktorýsavdráhovomvozidlealebobezprostredne

po vystúpení z dráhového vozidla nepreukáže platným prepravným dokladom osobe oprávnenej
kontrolovať prepravné doklady, je povinný na mieste zaplatiť prirážku k základnému cestovnému ( ďalej
len „ prirážka „ ) a cestovné od nástupnej stanice alebo zastávky do cieľovej stanice alebo zastávky podľa
tarify cestovného, alebo preukázať sa dokladom totožnosti na zaznamenanie sa údajov potrebných na
vymáhanie prirážky a cestovného. Ak cestujúci neuhradí cestovné a prirážku, bude vylúčený z prepravy

na najbližšej stanici alebo zastávke. Tým nezaniká nárok dopravcu na zaplatenie prirážky a cestovného
do stanice alebo zastávky, na ktorej bol vylúčený z prepravy.

Podľa § 563 zákona č. 40/1964Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len OZ) ak čas plnenia
nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť

dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania
a náklady spojené s jej uplatnením.Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak

ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.02.2013 výška úrokov z omeškania
je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Sadzba hlavné refinančné operácie (základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky) k prvému

dňu omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu, t. j. ku 04.01.2014 predstavovala 0,25 %. Výška
úrokov z omeškania v danom prípade teda zodpovedala 5,25 % ročne z dlžnej sumy (0,25 % zvýšené
o 5 percentuálnych bodov teda 0,25 % + 5 percentuálnych bodov).

Vykonaným dokazovaním listinami predloženými žalobcom, mal súd za preukázané, že žalovaná

cestovala dňa 03.01.2014 dopravným prostriedkom žalobcu, električkou na linke č. 4, čím po právnej
stránke došlo k uzavretiu zmluvy o preprave v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 760 Občianskeho
zákonníka a pri vykonávaní kontroly revízorom sa nevedela preukázať platným cestovným lístkom,
aj keď povinnosť mať pri sebe zakúpený a riadne označený cestovný lístok v hodnote 0,60 EUR a
preukázať sa ním na výzvu kontrolóra mala po celý čas prepravy a pri vystupovaní z dopravného

prostriedku žalobcu. Cestovné v sume 0,60 EUR a úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným
lístkom v sume 60,- EUR (podľa Mestského prepravného poriadku) žalobcovi nezaplatila na výzvu
revízora dňa 03.01.2014, žalovaná sa teda nasledujúcim dňom t.j. dňom 04.01.2014, teda dňom
bezprostredne nasledujúcim po dni, kedy cestovala dopravným prostriedkom žalobcu bez cestovného
lístka dostala do omeškania. Z dlžnej sumy 60,60 Eur žalovaná neuhradila do dnešného dňa žiadnu

sumu, preto ju súd zaviazal na úhradu tejto sumy tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Popri nároku na zaplatenie splatnej pohľadávky žalobcovi vznikol aj nárok na zaplatenie príslušenstva
pohľadávky. Žalobca si vo svojom návrhu uplatnil ako príslušenstvo pohľadávky úrok z omeškania vo
výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy 60,60 Eur od 04.01.2014 do zaplatenia. Nakoľko mal súd preukázané,

že žalovaná bola s úhradou dlžnej sumy v omeškaní súd ju zaviazal aj na zaplatenie tohto úroku z
omeškania.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva

proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalobca sa popri istine a úrokov z omeškania domáhal priznania sumy vo výške 1,70 EUR, titulom
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktoré predstavuje poštovné za doručovanie upomienky -
výzvy k úhrade pohľadávky zo dňa 14.01.2014. Súd trovy konania v tejto časti nepriznal, pretože takýto

úkon nie je svojou povahou úkonom vo veci samej a z obsahu tejto výzvy súd zistil, že ide v podstate
o výzvu v ktorej žalobca žalovanému určuje nový termín, do ktorého má uhradiť dlžnú čiastku s tým,
že v prípade, ak žalovaný neuhradí dlžnú sumu, bude žalobca vymáhať svoj nárok cestou súdu a v
prípade ak žalovaný túto sumu už uhradil aby o tom zaslal žalobcovi doklad a považoval túto výzvu za
bezpredmetnú. Súd tu poukazuje na to, že úkony právnej služby, za ktoré patrí právnemu zástupcovi

odmena sú uvedené v §14 ods.1 písm. a/ - h/ vyhl. č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v platnom znení a medzi taxatívne vypočítanými úkonmi niet ani zmienky
o takom úkone ako je písomná výzva dlžníkovi na zaplatenie dlhu po uplynutí doby jeho splatnosti .

Žalobca si v konaní uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 59,13 Eur a náhradu za

zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 Eur.

Vzhľadom na výšku prisúdenej pohľadávky je súd toho názoru, že popri ustanovení § 142 ods.1 O.s.p.
je potrebné aplikovať aj ustanovenie § 150 ods.2 O.s.p., podľa ktorého ak súd trovy konania v drobnýchsporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť a je namieste trovy konania
znížiť.

Žalobca opakovane podáva žaloby, ktoré sú založené na rovnakom skutkovom základe a nejedná sa
o veci, ktoré sú právne náročné a zložité. Súd pri skúmaní účelnosti žalobcom vynaložených nákladov
má za to náklady právneho zastúpenia nepovažuje za účelne vynaložené v plnej výške z dôvodu, že pri
tomto type žalôb, ktoré žalobca opakovane a hromadne podáva sa jedná o veci typovo jednoduché po
skutkovej i právnej stránke, pričom k uplatňovaniu týchto nárokov dochádza vzorovou žalobou, pri ktorej

sa menia iba identifikačné údaje žalovanej strany, dátum jazdy bez cestovného lístka, číslo dokladu
prepravnej kontroly a výška dlhu. Vyplňovanie týchto žalôb je rutinnou činnosťou, nevyžadujúcou
odborné znalosti.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd znížil trovy konania žalobcu a priznal žalobcovi náhradu súdneho

poplatku za podaný návrh vo výške 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 29,56 Eur ( t.j.
odmena za jeden úkon právnej služby + režijný paušál ).

O povinnosti žalovaného nahradiť trovy konania žalobcu na účet jeho právneho zástupcu súd rozhodol v

zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená
náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd
Košice I, do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1

O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2, 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).