Rozsudok – Život a zdravie Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Martin

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Marián Rošak

Oblasť právnej úpravy – Trestné právoŽivot a zdravie

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 3T/136/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5710011271
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Rošak
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2012:5710011271.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu v Martine JUDr. Marián Rošak na hlavnom pojednávaní konanom dňa
26.4.2012 takto

r o z h o d o l :

obžalovaní
ml. W. I., nar. XX.XX.XXXX v W., bytom W., U.. Q. Č.. XX,
ml. G. K. O., nar. XX.XX.XXXX v W., trvale bytom W., U.. Q. Č.. XX

u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h , ž e

dňa 22.11.2009 asi o 01.00 hod v obci Blatnica, okres Martin za prítomnosti viacerých osôb pred
barom zv. Skalka, po predchádzajúcom slovnom nedorozumení ohľadne strkania sa v bare medzi Y.
B. a obž. W. I., keď chcel konflikt V. I. urovnať, obž. W. I. sotil do V. I., tento stratil rovnováhu a obž.
G. K. O. mu podstrčil nohu, V. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. Č.. XXX, spadol a dopadol hlavou na
betónovú dlažbu, pričom utrpel otras mozgu stredne ťažkého stupňa a pomliaždenie záhlavia hlavy
vľavo s práceneschopnosťou v trvaní 10-14 dní a zranenia mu bránili v obvyklom spôsobe života tým,
že musel zachovávať telesný a psychický kľud,

t e d a

- spoločným konaním fyzicky sa dopustili verejne a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že
napadli iného,
- spoločným konaním inému úmyselne ublížili na zdraví,

č í m s p á c h a l i

- prečin výtržníctva v spolupáchateľstve podľa § 20, § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.,
- prečin ublíženia na zdraví v spolupáchateľstve podľa § 20, § 156 ods. 1 Tr. zák.

Z a t o s a o d s u d z u j ú

Obž. ml. W. I.

Podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 37 písm. h/, m/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4, § 42 ods. 1, § 117
ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., s použitím § 119 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému výkon súhrnného
trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a určuje skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušuje výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Martin, sp. zn.
13T/93/2010 zo dňa 02.09.2010, právoplatný dňa 02.09.2010, ktorým bol obžalovanému pre prečin
podľa § 20, § 212 ods.2 písm. a/ Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace s
podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní jeden rok. Súčasne sa zrušujú aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.

Obž. ml. G. K. O.

Podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 37 písm. h/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4, § 41 ods. 1, § 117 ods.
1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., s použitím § 119 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému výkon úhrnného
trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a určuje skúšobnú dobu na 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodeného V. I., nar. XX.XX.XXXX v W., trvale bytom Z. Č.. XXX s
nárokom na náhradu škody odkazuje na občiansko - súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Martin pod sp. zn. 2 Pv 681/2009 podala dňa 05.08.2010 tunajšiemu
súdu obžalobu proti obvineným mladistvým W. I. a G. K. O., stíhaným pre prečin ublíženia na zdraví v
spolupáchateľstve podľa § 20, § 156 ods. 1 Tr. zák. a iné, ktorých sa mal dopustiť skutkom uvedeným
v podanej obžalobe.

Súd na nariadenom hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných, svedka -
poškodeného V. I. W.., výsluchom svedkov V. B., V. Č., L. B., Z. Q., X. N., W.. X.F. H., V. Z., Y. B.,
prečítaním zápisníc o výsluchu svedkov V. I. M.., L. N., V. X. a W. T., ako i prečítaním listín nachádzajúcich
sa v spise, pričom ustálil skutkový a trestnoprávny stav veci tak ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Podľa § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri rozhodovaní prihliadol len na skutočnosti, ktoré boli na hlavnom
pojednávaní prebrané a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Súd v zmysle
§ 2 ods. 10, 11, 12 Tr. por. postupoval tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné
pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie, pričom súd hodnotil dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány
činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Súd pri svojom rozhodovaní rovnakou starostlivosťou
objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovaným, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v ich prospech.

Obžalovaný ml. W. I. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení a po možnosti podať vyhlásenie
podľa § 257 Tr. por. vyhlásil, že sa necíti byť vinný zo skutku, ktorý sa mu kladie za vinu v obžalobe
prokurátora. Obžalovaný mladistvý na hlavnom pojednávaní vypovedal, že dňa 22.11.2009 bol v bare
Skalka v Blatnici, kde bol spolu s G., aby sa zabavili. On tancoval, G. sedel pri stole. Ako tancoval, nejakí
dvaja chalani, ktorých nepoznal, začali do neho strkať. Prišiel teda za G. a povedal mu, aby radšej išli
preč, lebo do neho strkajú. S G. vychádzali pred bar Skalka, išli smerom na hlavnú cestu a on idúcky
si telefonoval a privolal taxík. Ako vychádzali, za nimi išlo asi 7 chalanov, tesne za nimi a títo po nich
vykrikovali. Prešli až na hlavnú cestu, na náprotivnú stranu, tam v podstate dovolal, odložil mobil, potom
prišli k nim nejakí dvaja chalani, jeden vyšší a druhý brčkavý, ktorý do neho skákal v bare. Ten vyšší
sa ho opýtal, čo je za problém. Po tom ten vyšší ako prvý udrel G.. G. sa začal kryť. Potom on dostal
od toho brčkavého, padol na zem, bol kopaný, bitý päsťami. On bol v klbku, tak nevidel, kto ho udieral.
Približne po 3-5 minútach útok skončil a G. mu povedal, že už je všetko v poriadku. Nevidel, ako dopadol
na hlavu I.. Taktiež nikoho nevidel na zemi. Keďže bol od krvi, poumýval sa, potom prišli policajti, ktorí
ich nakoniec odviezli za dedinu, kde si ich prevzal privolaný taxík a išli do nemocnice na ošetrenie. V
nemocnici nebol ošetrený, lebo G. tam lekár povedal, že nemá čas. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný
naviac uviedol, že nie je pravdou, že by mal udrieť, sotiť poškodeného. On nemal čas pozerať, či I. leží

na zemi. Bolo tam veľa ľudí. Pred samotným napadnutím tam bola hádka, konflikt, ale prečo, z akého
dôvodu bol ten konflikt, na to si už nespomína.

Obžalovaný ml. G. K. O. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení a po možnosti podať vyhlásenie
podľa § 257 Tr. por. vyhlásil, že sa necíti byť vinný zo skutku, ktorý sa mu kladie za vinu v obžalobe
prokurátora. Obžalovaný mladistvý na hlavnom pojednávaní vypovedal, že bol v bare Skalka spolu s W.
I.. On sedel a W. tancoval. Neskôr prišiel za ním I., s tým, že sú problémy, aby išli preč. Keď odchádzali
preč, za nimi išli 5-6 chlapci, ktorí kričali, či chcú dostať bitku. Oni chceli ísť domov, privolali si taxík,
neskôr ho jeden z nich udrel a druhý udrel W. a následne bola trma-vrma, všetci sa bili. Bitka trvala
3-4 minúty. On nevie, ako sa dostal na zem ten poškodený, s tým podkopnutím to nie je pravda. Pred
samotným konfliktom tí chlapci vyrývali do nich. Jeden z chlapcov ho udrel päsťou do tváre. On sa
bránil, kryl sa. Aj W. sa bránil, nevidel nikoho ležať na zemi. Potom tam prišli policajti. Po konflikte išli
do nemocnice na ošetrenie. Tá bitka sa odohrala na tráve v blízkosti hlavnej cesty, viac ako 30 metrov
od baru Skalka. On nikoho nepodkopol počas tej trmy-vrmy.
Na návrh prokurátorky súd prečítal výpoveď obžalovaného z prípravného konania, kde obžalovaný
uviedol, že keď vyšli na hlavnú cestu, tam ich dobehli, začali strkať do I., následne aj do neho. Strhla
sa sácanica, ktorá trvala do pádu I.. On nikoho nepodkopol, keď I. spadol, išiel sa umyť do baru. K
prečítaným rozporom obžalovaný sa vyjadril, že on nevidel, ako padol ten I., ale videl ho ležať na zemi.
On ho nepodkopol. On sa bil s jedným, nie s poškodeným. Keď I. spadol, on len videl, že leží. Nič si
nevšimol, bola tma. Žeby bol v bezvedomí, to neregistroval.

Svedok poškodený V. I., nar. XXXX na hlavnom pojednávaní uviedol, že keď bol v bare Skalka na
diskotéke, všimol si obžalovaného I., ktorý sa začal strkať s jeho kamarátom Y. B.. Keď vychádzal
obžalovaný I. s B. von, oni išli za ním, teda on, V. B., a myslí si, že tam boli nejaké baby, mohla to
byť L. B. a Z. Q.. Bolo tam viacej ľudí. Čo sa dialo pred samotným barom, na to si už nespomína. On
nevnímal G. pred barom Skalka. Bolo mu povedané, že bol niekde obďaleč. Po prečítaní časti výpovede
z prípravného konania obžalovaný uviedol, že si všimol iba jedného obžalovaného W. I. ako zapáral do
kamaráta Y. B.. On ich videl, zhruba 50 metrov od baru, na parkovisku, ktoré je betónové. On išiel za
nimi preto, lebo sa išiel pozrieť, čo sa bude diať, čo sa dialo potom, si už nespomína.

Svedok V. B. na hlavnom pojednávaní rovnako ako v prípravnom konaní uviedol, že 22.11.2009 približne
o 1,00 hod. bol v bare Skalka v Blatnici, kde bol na diskotéke. Keď bol v miestnosti, všimol si, ako nejaký
blonďák skáče do ich chalanov, neskôr sa dozvedel, že sa jedná o W. I., ktorého predtým nepoznal. I.
volal jeho brata vonku, videl, ako jeho brat Y. išiel von s I.. Išiel za nimi von, pričom oni stáli pri búdkach
na odpad na druhej strane cesty. Tam stál jeho brat, I. a V. I.. Videl, ako I. niekam volá a počul ako I.
hovorí, že nevolaj nikomu, už sa to vyriešilo. V tom čase sa presunuli na druhú stranu cesty a potom
ich videl, ako I. sotil I.. V. I. sa zaklonil dozadu, pričom za ním stál už G., ktorý ho potkol a V. padol
na hlavu na betón. Čo sa týka osvetlenia ulice, ulica bola osvetlená a teda jednoznačne videl G., ako
potkol I.. Na hlavnom pojednávaní svedok ďalej uviedol, že I. sotil I.. Bolo to rukou do ramena. Vtedy
G. K. O. podkopol poškodeného a poškodený padal z takého briežka dozadu, hlavou na asfalt. On G. v
bare nevidel, neregistroval, až pri tom skutku. Potom nastala bitka, všetci sa bili. Potom prišli aj policajti
aj záchranka, kvôli V.. Poškodený išiel za I.. Hovoril mu, aby nevolal nikomu, že sa to už vyriešilo.
Poškodený fyzicky nezaútočil na obžalovaného I.. Keď došlo k podkopnutiu poškodeného, on bol od
neho vzdialený 2-3 metre, tí ich ďalší kamaráti stáli, mohlo to byť vo vzdialenosti 5 metrov ďalej. Stáli
pri križovatke. Boli tam s nimi aj dievčatá, ktoré utekali k V., keď spadol.

Svedok V. Č. na hlavnom pojednávaní po zákonom poučení a zložení prísahy uviedol, že si v bare všimol
oboch obžalovaných, keď prechádzali okolo neho. On ich vtedy nepoznal. Ich správanie bolo normálne,
nevidel sácanie. V bare Skalka bolo dosť ľudí, do neho nikto nesácal. Poškodeného V. I. pozná, je to
jeho bratranec. Keď išiel von videl ako Y. B. má nejaký spor s blonďákom. Ten blonďák sa chcel s B.
biť, ten blonďák vie že sa volá W.. Pri tej hlavnej ceste bol I., ďalej pri I. bola Z., L., X., Y. aj V. B., tí stáli
kúsok od I.. Obžalovaní boli vedľa I.. Najbližšie k I. stál Y. B. a z obžalovaných to bol W., ktorý ho podkol
alebo sotil, on už nevie. Videl to matne, videl iba najbližšie poškodeného a zrazu videl ho padať. Keď
padal poškodený v blízkosti poškodeného videl len obžalovaného W., druhého obžalovaného nevidel.
On stál 3 metre od I., on do konfliktu nezasahoval.
Po prečítaní výpovede z prípravného konania, svedok vypovedal, že na tú udalosť si lepšie pamätal keď
bol vypočúvaný na polícii. V prípravnom konaní svedok uviedol, že obžalovaní sácali teraz už nevie či
do seba alebo do iných. I. jednoznačne padal na zem hlavou dozadu. Videl ako pribieha ten tmavý O..

Pri obžalovanom W. bol aj ten O.. Svedok si spomenul, že I. prišiel ku tomu blonďákovi a povedal mu,
aby nikoho nevolal. Potom sa bili obaja obžalovaní s jeho kamarátmi.

Svedkyňa L. B. na hlavnom pojednávaní po zákonom poučení a zložení prísahy uviedla, že boli na
zábave v obci Blatnica v bare Sklaka. Dnu v sále si všimla, že W. a Y. B. majú medzi sebou niečo, nevie
či sa bili v sále ale išli von. Ona tiež šla von pred ten bar. Všimla si, že išla von aj Z. Q.. Vtedy začali do
seba strkať Y. B. a W.Š.. Ona si všimla, že v ich blízkosti bol aj V. I., jej bývalý priateľ, pozerala sa čo sa
bude diať. Keď vyšli vonku vie že vonku bol W. T., Y. a V. B.. Ona X. si pri tej bitke nevšimla až následne
keď V. ležal na zemi. Vtedy ho tam uvidela, povedali mu aby rýchlo zavolal záchranku. V. I. sa do toho
zamiešal asi tak, že išiel obraňovať B.. Nevie či sa I. rozprával s W., vtedy videla, že obžalovaný G. K.
O. udrel do oblasti tváre poškodeného. Ona bola v šoku, snažila sa ho prebrať. Vtedy tam prišiel X., ona
mu povedala, aby zavolal záchranku. Ona sa snažila V. prebrať, on potom začal zvracať, potom volala
jeho rodičom tí nebrali, potom jeho sestre. Prišiel potom jeho otec. Myslí si, že tam prišli aj policajti. Už
si nevedela spomenúť kto tam bol blízko poškodeného I. pri jeho napadnutí. Svedkyňa si pamätala, že
W. sa bil z Y., G. sa otočil a udrel päsťou do oblasti tváre poškodeného I., prečo to urobil nevie uviesť.
Ona si presne pamätá, že kde presne stál G., W., V. I., videla ten úder a a následne pád V..
Svedkyňa po prečítaní výpovede z prípravného konania uviedla, že ona má zafixované to, že W. sa bije
s Y. a vtedy G. udrel do oblasti tváre V.. Keď bola vypočúvaná na polícii nevedela ich mená. Pri tom
incidente boli prítomný obaja obžalovaní, tak ako W. I. ako aj G. K. O.. Poškodený V. I. stál na nejakom
vyvýšenom mieste, spadol dozadu na zabetónované miesto. Tam si všimla, že tam bol aj väčší kameň,
hovorila, že bolo dobré, že nepadol naň. Keď I. spadol na zem ona ho držala, chvíľu bolo ticho, následne
sa všetci začali biť. Pri nej boli L. a Z. Q. a potom aj X..
Na otázky obhajkyne svedkyňa uviedla, že si nepamätá, že by sa obžalovaný W. rozprával s I.. Pamätala
si na tie slová, že tu nikto nejde nikoho biť. Ale kto to komu hovoril, to si už nepamätá. Vie , že G. stál
blízko W. a Y., ktorí sa bili a v blízkosti bol aj V. I., nevidela, že by sa G. zapájal do bitky s W. a Y..
Na otázky obžalovaného G. K. O. svedkyňa vypovedala, že to nebola klasická bitka, bolo to trhanie,
sácanie. Boli do toho zapojení obžalovaní, potom ich známi W. T., V. a Y. B., na tých si spomína. Podľa
nej to nebola veľká bitka, skôr taká strkanica.

Svedkyňa Z. Q. na hlavnom pojednávaní po zákonom poučení a zložení prísahy uviedla, že bola s
kamarátmi v bare Skalka, a to s L. B., V. I., boli tam aj obaja obžalovaní. Y. sa s W. chceli biť, tak vyšli
von z baru si to vyriešiť. Ostatní išli za nimi, vtedy ona videla ako padá Y. chrbtom na zem, Niekto ho sotil
ale ona nevie kto. Pri I. videla len W. I. obžalovaného G. nevidela, možno že tam bol. Keď I. spadol ostal
tam ležať, pribehla k nemu L., neskôr prišiel aj jeho otec. Ešte pre samotným pádom V. sa Y. bil s W. I..

Svedok X. N. na hlavnom pojednávaní po zákonom poučení a zložení prísahy uviedol, že stál bokom
vonku na hlavnej ceste, pred barom Skalka v Blatnici. On tam videl, ako ku skupinke zašiel kamarát I..
Boli tam obaja obžalovaní a ďalší. On videl, ako I. dostal ranu, začal cúvať dozadu a spadol. Následne
k nemu pribehol a zistil, že je v bezvedomí tak mu zavolal pomoc. Videl, že V. dostal a následne spadol
dozadu. Nevedel povedať, či sa potkol. Po tomto všetci stíchli. Celý incident on videl zo vzdialenosti asi
10-15 metrov. Spolu s ním dobehli aj baby a to, spomenul si na Z. Q.. Pribehli tam aj ďalší.
Po prečítaní výpovede z prípravného konania svedok uviedol, že keď vtedy vypovedal, vypovedal
pravdivo. Svedok v prípravnom konaní vypovedal, že videl ako prichádza I. ku skupinke, kde bol ten
blonďák, o ktorom sa neskôr dozvedel, že sa volá I.. I. išiel k nemu, bol tam aj ten O.. I. išiel za nimi,
aby im dohovoril. Svedok X. N. vypovedal, že videl ako jeden z nich, už nevie presne ktorý, postrčil I. a
jeden z nich, už nevie ktorý, potkol I. vtedy keď bol sotený, čo zapríčinilo jeho pád na hlavu.

Svedok W.. X. H. na hlavnom pojednávaní po zákonom poučení a zložení prísahy uviedol, že
pravdepodobne boli vyslaní operačným strediskom do obce Blatnica, kde mala byť bitka. Službu vykonal
s kolegom V. Z.. Keď prišli na miesto, videli chalanov, ktorí sedeli na takej betónovej ploche. Poškodený
údajne bol napadnutý dvoma Martinčanmi. On išiel do baru Skalka, kde Blatničania vyvolali útočníka.
Spomína si, že to bol blonďák. Išiel s ním na miesto činu. Potom prišla pre mladého I. záchranka, neskôr
tam prišiel aj jeho otec. Oni si zapísali údaje svedkov, vypísali úradné záznamy a začali šetriť. Vzhľadom
na verziu ostatných svedkov, bol v tom, že poškodeného I. napadli obžalovaní. Verziu obžalovaných
nikto nepotvrdil. I. mu povedal niečo v tom zmysle, že on bol napadnutý a potom došlo k roztržke.

Svedok V. Z. na hlavnom pojednávaní po zákonom poučení a zložení prísahy uviedol, že boli pri Blatnici,
keď ich operačný dôstojník vyslal preveriť, že mala byť bitka v Skalke. On vtedy vykonával službu spolu

s kolegom H.. Keď prišli na miesto činu všimli si, že incident nebol v bare Skalka, ale neďaleko baru
Skalka. Poškodený sedel, mal vypité, bolo to z neho cítiť. Bol aj zranený. Okolo neho boli známi. On pri
ňom zostal a kolega išiel s ostatnými svedkami pozrieť na podozrivých, s ktorými kolega potom prišiel.
Je pravda, že podozrivým kládol nejaké otázky, ale nepamätá si aké. Nevedel si spomenúť na to, či
boli obžalovaní zranení. Pýtal sa obžalovaných na ten skutok, ale čo vraveli, to si už nespomenul. Vždy
po dorazení na miesto činu sa pýtajú oboch strán na ich verziu. Od svedkov okolo poškodeného mali
prvotné informácie, že tí dvaja sú páchateľmi skutku.

Svedok Y. B. na hlavnom pojednávaní po zákonom poučení a zložení prísahy uviedol, že je to už dlhšia
doba, on si pamätá, že tam boli obidvaja obžalovaní, on, jej brat a poškodený. V miestnosti sa trošku
povadili s W. I., ale vonku si to všetko vyjasnili. Oni si to išli von vyriešiť, ten problém z miestnosti. Vtedy,
keď vypovedal na polícii, bolo to také čerstvé. Takže na udalosť si pamätal lepšie. G., kamaráta I. si dnu
v miestnosti nevšimol. Vonku, myslí si, že stál tak bokom.
Po prečítaní výpovede svedka z prípravného konania svedok uviedol, že jednoznačne v čase, keď bol
vypočúvaný na polícii, na túto udalosť si lepšie pamätal. Svedok v prípravnom konaní uviedol, že videl
ako pri sebe stoja I., I. a bol tam aj G. K. O.. I. chcel nejako urovnať nezhodu a videl ako I. strčil do I.
odpredu, či už dvoma rukami či jednou si už nepamätá, potom už len videl, ako I. padol na zem. O tom,
že poškodeného potkol G. K. O. nevie, on to nevidel, len následne sa to dozvedel od ostatných.

Svedok V. I. nar. XXXX, vypovedal v prípravnom konaní po zákonnom poučení, že je zákonným
zástupcom V. I., nar. XXXX. Je to jeho syn. Čo sa týka skutku, pri tom osobne nebol prítomný. Nad ránom,
mohlo byť niečo po 1,00 hod. bol vyrozumený o tom, že jeho syn leží dobitý pred barom Skalka. Išiel teda
na miesto, kde videl, ako jeho syn už bol v záchranke a bolo mu povedané, že bude odvezené do MFN.
Ešte v ten deň išiel do nemocnice synovi zaniesť veci, bolo mu povedané, že syn ostane na pozorovaní,
keď prišiel do nemocnice, syn s ním nekomunikoval, teda bol v otrase, rozprával nezrozumiteľne. Na
druhý deň po tom, už syn začal komunikovať, ale o tom, čo sa stalo nič konkrétne nevedel uviesť.

Svedok L. N. v prípravnom konaní po zákonnom poučení uviedol, že dňa 22.11.2009 približne o 1,00
hod. ráno stál na hlavnej ceste v Blatnici pred vjazdom do baru Skalka, rozprával sa tam s nejakými
ľuďmi a v podstate dianie nesledoval. Okrajovo však videl, že vo vzdialenosti cca 5 metrov je od neho V. I.
s nejakými ľuďmi, ale nevenoval im pozornosť. Teda ako stál približne 5 metrov, počul náraz, teda akoby
kosť o betón, pozrel sa a na zemi ležal V. I., nehybný, pričom pri ňom boli jeho kamaráti, dievčatá a
kriesili ho. Vzápätí tam prišiel on, videl tam G., ktorého odsotil preč, nech sa na to vykašle. Mal vnútorný
pocit, že chce útočiť, tak ho odsotil. I. nevie, či tam bol, je možné , že tam bol, ale ho nepoznal. Celá
roztržka vznikla kvôli I., ktorý sa mal strkať vnútri baru. On monitoroval pohyb osôb, v čase ich vyjdenia
z baru, jednalo sa o jeho najlepšieho kamaráta, preto tomu venoval pozornosť, ale nechcel do toho
zasahovať, teda videl vychádzať z baru G., I. a ďalších Z.. Mohlo to byť celkove 10 ľudí. Vychádzali Y.
B., V. Ď., W. T., Z. Q., V. B., či tam bol Č., N., k tomu sa nevie vyjadriť. Druhá strana boli I., G. K. O. a
ešte nejaký vysoký, silný chlap, ktorý ich potom inštruoval v prvej pomoci. Nad I. bezprostredne skláňať
sa Z. Q. a L. B.. G. stál približne jeden až dva kroky od I., ktorý ležal na zemi.

Svedok V. Ď. v prípravnom konaní vypovedal, že niekto v sále mu povedal, že vonku je bitka, následne
vyšiel sám zo sály vonku, ako vyšiel, všimol si, že niekto leží na asfalte a pri ňom je viacej ľudí. Podišiel
bližšie, asi na 5 metrov, vtedy zbadal, že na zemi leží V. I., nad ním sa skláňala L. B. a pri I. boli aj jemu
neznámi ľudia, od ktorých sa dodatočne dozvedel, že sa jednalo o W. I. a G. K. O. a bol tam aj W. T..
On nevidel, čo sa tam odohralo. Prišiel už keď I. ležal na zemi. Ako prišiel, tak mu W. T. povedal, že
títo dvaja to boli a ukázal rukou W. I. a G. K. O.. On potom začal päsťami biť W. I.. Nepamätá si koľko
úderov mu dal, po chvíli prestal a odišiel z miesta preč, z dôvodu, že prišli policajti.

Svedok W. T. v prípravnom konaní vypovedal, že keď asi o 1,00 hod. vyšiel von pred bar Skalka, uvidel
viacej ľudí, ktorí stáli vonku. Keď podišiel bližšie, na zemi videl ležať V. I., ktorého osobne pozná. Vedľa
neho stál W. I. a pred V. sa skláňali - L. B. a Z. Q.. On nevidel, či ho niekto udrel, alebo či spadol sám,
bolo mu povedané, že ho napadol W. I.. Svedok si nepamätal, či tam bol druhý obvinený G. K. O.. V
tom čase mal vypité, tak si už presne nepamätá.

Ďalej súd na hlavnom pojednávaní prečítal listiny pripojené do súdneho spisu, a to predovšetkým doklady
o práceneschopnosti, odborné vyjadrenie, správy z ÚPSVaR Martin na obžalovaných, odpis z registra
trestov a výpis z registra priestupkov na obžalovaných. Z odborného vyjadrenia vyplýva, že poškodený V.

I. utrpel dňa 22.11.2009 otras mozgu a pomliaždenie záhlavia hlavy vľavo. V prípade poškodeného išlo
o otras mozgu stredne ťažkého stupňa (spojeného s bezvedomím a stratou pamäte).Hospitalizácia V. I.
bola nevyhnutná. Poúrazový zdravotný stav poškodeného si vyžadoval vystavenie práceneschopnosti
po dobu 10 až 14 dní, t.j. nad 7 dní. Podľa výpisu z registra priestupkov obžalovaný W. I. nemá záznam
v registri priestupkov. V odpise z registra trestov má jeden záznam, nakoľko rozsudkom Okresného
súdu Martin sp. zn. 13 T/93/2010 z 2.9.2010, právoplatným 2.9.2010 bol odsúdený pre prečin krádeže v
spolupáchateľstve podľa § 20, § 212 ods. 2, písm. a/ Tr. zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo
výmere 2 mesiace so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok , do 3.9.2011. Podľa výpisu z registra priestupkov
obžalovaný G. K. O. má 4 záznamy, a to pre spáchanie priestupkov násilnej činnosti v dňoch 7.4.2008,
20.6.2009, 30.4.2010 a 5.8.2011, v odpise z registra trestov nemá záznam.

Prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. l Tr. zák. sa dopustí ten, kto inému úmyselne ublíži na
zdraví.

Podľa § 123 ods. 2 Tr. zák. ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také poškodenie
zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého
nie iba na krátky čas bol sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.

Prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. l písm. a/ Tr. zák. sa dopustí ten, kto sa dopustí verbálne alebo
fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým,
že napadne iného, hanobí historickú alebo kultúrnu pamiatku.
Podľa 122 ods. 2, písm.b/ Tr. zák. trestný čin je spáchaný verejne, ak je spáchaný pred viac ako dvoma
súčasne prítomnými osobami.
Samosudca po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov dospel k záveru, že obžalovaní sa dopustili
konania, ktoré sa im kládlo za vinu v podanej obžalobe prokurátora. Obžalovaní svojim vyššie uvedených
konaním naplnili všetky znaky prečinu ublíženia na zdraví v spolupáchateľstve podľa § 20, § 156 ods. 1
Tr. zák. a prečinu výtržníctva v spolupáchateľstve podľa § 20, § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., nakoľko dňa
22.11.2009 v obci Blatnica, okres Martin za prítomnosti viacerých osôb pred barom zv. Skalka, obž. W.
I. sotil do V. I., nar. XX.XX.XXXX tento stratil rovnováhu a obž. G. K. O. mu podstrčil nohu, následkom
čoho poškodený V. I. spadol a dopadol hlavou na betónovú dlažbu, pričom utrpel otras mozgu stredne
ťažkého stupňa a pomliaždenie záhlavia hlavy vľavo s práceneschopnosťou v trvaní 10-14 dní.

Obžalovaní na hlavnom pojednávaní vypovedali, že oni boli fyzicky napadnutí, na hlavnom pojednávaní
vypovedal obž. W. I. že nesotil poškodeného resp. obž. G. K. O. že nepotkol poškodeného.

Zo skutku sú obaja obžalovaní usvedčovaný presvedčivou výpoveďou svedka V. B., ktorý rovnako ako
v prípravnom konaní tak aj na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení a po zložení prísahy uviedol,
že videl ako I. sotil I.. V. I. sa zaklonil dozadu, pričom za ním stál už G., ktorý ho potkol a V. padol dozadu
na hlavu. Čo sa týka osvetlenia ulice, ulica bola osvetlená a teda jednoznačne videl G., ako potkol I..
Keď došlo k podkopnutiu poškodeného, on bol od neho vzdialený 2-3 metre, tí ich ďalší kamaráti stáli,
mohlo to byť vo vzdialenosti 5 metrov ďalej. Stáli pri križovatke. Boli tam s nimi aj dievčatá, ktoré utekali
k V., keď spadol. Podobne vypovedal aj svedok X. N.Ť., ktorý uviedol, že videl, ako ku skupinke zašiel
kamarát I.. Boli tam obaja obžalovaní a ďalší. I. išiel k I., bol tam aj ten O.. I. išiel za nimi, aby im dohovoril.
Svedok X. N. vypovedal, že videl ako jeden z nich, už nevie presne ktorý, postrčil I. a jeden z nich, už
nevie ktorý, potkol I. vtedy keď bol sotený, čo zapríčinilo jeho pád na hlavu. Svedok V. Č. vypovedal,
že obžalovaní boli vedľa I.. Najbližšie k I. stál Y. B. a z obžalovaných to bol W., ktorý ho podkol alebo
sotil, on už nevie. Svedok Y. B. ku skutku uviedol, že videl ako pri sebe stoja I., I. a bol tam aj G. K. O..
I. chcel nejako urovnať nezhodu a videl ako I. strčil do I. odpredu, či už dvoma rukami či jednou si už
nepamätá, potom už len videl, ako I. padol na zem. O tom, že poškodeného potkol G. K. O. nevie, on
to nevidel, len následne sa to dozvedel od ostatných. Svedkyňa L. B. na hlavnom pojednávaní uviedla,
že ona má zafixované to, že W. sa bije s Y. a vtedy G. udrel do oblasti tváre V.. Svedkyňa Z. Q. uviedla,
že videla ako padá Y. chrbtom na zem, niekto ho sotil, ale ona nevie kto. Pri I. videla len W. I.. Ďalší
svedkovia vypovedali, že už videli na zemi poškodeného a pri poškodenom obž. W. I. a niektorí aj G. K.
O.. Čiastočné rozdiely vo výpovediach vypočutých svedkov ohľadom priebehu skutku oproti výpovedi
svedkov V. B. a X. N., súd si nemohol nevšimnúť a tieto rozdiely podľa názoru súdu mohli vzniknúť preto,
že tí ďalší svedkovia priebeh skutku vnímali z väčšej vzdialenosti (tak ako vypovedal svedok V. B.) a
možno aj z iného uhlu.

Na základe vyššie uvedených skutočností, súd dospel k záveru, že súhrn priamych a nepriamych
dôkazov v tejto trestnej veci tvoria jednu ucelenú reťaz dôkazov, ktoré usvedčujú oboch obžalovaných
zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe prokurátora.

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere u obžalovaných súd prihliadol na spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom vychádzal zo zásady, že trest má postihovať
iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jeho blízke osoby, má mu
zabrániť v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu,
aby viedol riadny život.

Súd pri svojom rozhodovaní ohľadom uloženia trestu obžalovanému ml.W. I. prihliadol na tú skutočnosť,
že u obžalovaného vzhliadol len priťažujúce okolnosti - obžalovaný spáchal dva trestné činy a
obžalovaný bol už odsúdený. Nakoľko obž. ml. W. I. prejednávaný skutok ( zo dňa 22.11.2009) spáchal
skôr ako bol odsúdený pre iný jeho čin (rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 13 T/93/2010 z
2.9.2010, právoplatným 2.9.2010), súd bol povinný obžalovanému uložiť súhrnný trest. V prípade obž.
ml. W. I. súd bol povinný uložiť trest odňatia slobody pri zohľadnení osobitných ustanovení Trestného
zákona o stíhaní mladistvých v rozpätí od 6 mesiacov až na 18 mesiacov. Súd je toho názoru, že na
nápravu obžalovaného postačí uloženie súhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, výkon
ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu vo výmere 18 mesiacov. Pri uložení súhrnného
trestu súd obligatórne zrušil výrok o treste v rozsudku Okresného súdu v Martine sp. zn. 13 T/93/2010
z 2.9.2010, právoplatný 2.9.2010.

Súd pri svojom rozhodovaní ohľadom uloženia trestu obžalovanému ml. G. K. O. prihliadol na tú
skutočnosť, že u obžalovaného vzhliadol len priťažujúce okolnosti - obžalovaný spáchal dva trestné činy.
Súd prihliadol i na tú skutočnosť, že obžalovaný bol doposiaľ právoplatne viackrát uznaný za vinného
zo spáchania priestupkov násilnej povahy. Súd obž. ml. G. K. O. pri zohľadnení osobitných ustanovení
Trestného zákona o stíhaní mladistvých uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, teda
na samotnej dolnej hranici trestnej sadzby, výkon ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu
vo výmere 12 mesiacov.

Súd je toho názoru, že vyššie uvedené a uložené tresty obom obžalovaným sú dostatočne preto, aby
obžalovaným zabránili dopustiť sa obdobného konania v budúcnosti (individuálna prevencia) a zároveň
boli výstrahou pre ostaných členov spoločnosti (generálna prevencia).

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodeného V. I., nar. XX.XX.XXXX s nárokom na náhradu škody
odkázal na občianske súdne konanie, nakoľko poškodený si síce včas uplatnil nárok na náhradu škody,
avšak tento nárok nebol poškodeným uplatnený riadne. Z týchto dôvodov súd bol povinný poškodeného
s nárokom na náhradu škody odkázať na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v
Žiline v lehote do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je
až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek
výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka, poškodený pre nesprávnosť
výroku o náhrade škody a zúčastnená osoba, pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená
podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol
urobený ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, a toto porušenie
mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba. V neprospech obžalovaného môže rozsudok
napadnúť odvolaním prokurátor, len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený,
ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť
okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný
pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo

jeho obhajca. V písomnom podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či
smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva
za obžalovaného jeho obhajca ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo zúčastnenú osobu
ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Po vyhlásení
rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať. Osoba, ktorá odvolanie podala môže ho
výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.
Odvolanie prokurátora môže vziať späť i nadriadený prokurátor. Odvolanie má odkladný účinok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.