Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, June 30, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/611/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613213005
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6613213005.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty
Deákovej a členov senátu JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana v právnej veci žalobkyne L. Q.,
nar.XX.XX.XXXX,bytomJ.II/XX,XXXXXE.,zastúpenejAdvokátskoukanceláriouJUDr.PeterRybárs.
r. o., IČO: 47 234 466 so sídlom Ľudová 14, 040 11 Košice, proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa
a. s., IČO: 31 690 904 so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, v konaní o zrušenie rozhodcovského

rozsudku a o odklad o vykonateľnosť rozsudku rozhodcovského súdu o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 14C/71/2013-222 zo dňa 14. 02. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil rozsudok rozhodcovského súdu Arbitrážneho súdu Košice,
Alžbetina 41, 040 01 Košice, IČO: 44 325 452 sp. zn. 3C/3036/2012 zo dňa 19. 01. 2012; súčasne

odložil vykonateľnosť tohto rozhodcovského rozsudku až do právoplatnosti rozsudku vo veci samej;
žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 492,64 € do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Z jeho odôvodnenia vyplýva, že účastníci konania uzavreli dňa 27. 01. 2009 Poistnú zmluvu č.
4489900005; listom žalovaného zo dňa 23. 03. 2011 bola predmetná poistná zmluva zrušená. Po
ukončení poistného vzťahu ku dňu 29. 04. 2011 si žalovaný uplatnil od žalobkyne zaplatenie 210,86

€ s príslušenstvom žalobou zo 04. 01. 2012, podanou na Arbitrážnom súde Košice so sídlom na
Alžbetinej ulici č. 4. Z rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 19. 01. 2012 sp.
zn. 3C/2301/2012 vyplýva, že žalobkyňa bola zaviazaná zaplatiť žalovanému sumu 210,86 € a trovy
rozhodcovského konania vo výške 276,00 €.
Okresný súd vyvodil, že žalobkyňa podala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku na miestne
príslušnom súde v zákonnej lehote. Skúmal, či žalobkyňa dôvodne popiera platnosť rozhodcovskej

zmluvy ako súčasti poistnej zmluvy, uzavretej medzi účastníkmi konania, ktorú vyhodnotil ako zmluvu
spotrebiteľskú, uzavretú v súlade s § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
(ďalej aj „OZ“). Príslušnosť rozhodcovského súdu mala byť daná na základe rozhodcovskej doložky,
uvedenej v časti XV. Všeobecných poistných podmienok, podľa ktorej žalobkyňa je povinná všetky
spory so žalovaným riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní, ako aj s poukazom na osobitné
zmluvné dojednania č. 01/2007, tvoriace súčasť Všeobecných poistných podmienok (ďalej aj „VPP“),

obsahujúcich vyhlásenie účastníkov konania, že podpisom vyjadrujú svoju vôľu, že namiesto súdneho
konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti sa podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV.
časti VPP s tým, že obe zmluvné strany toto dojednanie chápu ako rozhodcovskú doložku. Žalobkyňa
prevzala rozhodcovský rozsudok dňa 28. 06. 2013 a žalobu o zrušenie tohto rozhodcovského rozsudku
podala na Okresnom súde Lučenec dňa 12. 07. 2013, teda v lehote 30 dní odo dňa doručenia
rozhodcovského rozsudku.

Citované znenie VPP účastníci konania v priebehu konania nepredložili a tieto nemal k dispozícii
ani rozhodcovský súd. Len osobitné dojednania č. 02/2008 obsahujú dohodu účastníkov poistnejzmluvy o tom, že sa podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Ani vo
fotokópii predloženého spisového materiálu arbitrážneho súdu sa táto časť poistných podmienok
nenachádza. Žalovaný nepreukázal, že by osobitné zmluvné dojednania č. 02/2008 boli dohodnuté so

žalobkyňou individuálne; na tom nič nemení ani skutočnosť, že žalobkyňa uzavrela dňa 11. 11. 2008
zmluvu o sprostredkovaní poistenia so žalovaným, pretože samotná žalobkyňa uviedla, že nemala
žiadnu vedomosť ohľadom rozhodcovskej doložky a ani nebola upovedomená o možnosti dohody
ohľadom arbitrážneho súdu. Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol,
je formulovaná v osobitných zmluvných dojednaniach č. 02/2008 k Poistnej zmluve č. 4434790099;

príslušnosť rozhodcovského súdu má vyplývať z poverenia žalobcu z 01. 01. 2009, resp. z časti
XV. poistných podmienok, ktoré však neboli obsahom ani spisu arbitrážneho súdu a účastníci ich
nepredložili ani konajúcemu súdu v tejto prejednávanej veci. Je neprijateľné, aby rozhodcovské konanie
bolo dojednané ako výlučný prostriedok na riešenie sporov; dojednanie rozhodcovskej doložky tejto
spotrebiteľskej zmluvy je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná (§ 53
ods. 4 písm. r/ OZ).

Okresný súd posudzoval i námietku žalovaného, že žalobkyňa mala so žalovaným v čase uzavretia
poistnej zmluvy uzavretú zmluvu o sprostredkovaní poistenia zo dňa 11. 11. 2008. Žalobkyňa síce mala
možnosť oboznámiť sa s obsahom VPP, ako aj s obsahom osobitných dojednaní, avšak nevedela o
možnosti ovplyvniť ich obsah, lebo aj v rámci výkonov práce sprostredkovateľky poistenia bola vedená
k tomu, že k platnosti uzavretej poistnej zmluvy sa vyžaduje hlavne, aby boli klientom podpísané

všetky listiny na miestach, označených na podpis. Skúmaním otázky okolností, za ktorých bola vo
VPP a v osobitných dojednania zakotvená rozhodcovská doložka, okresný súd dospel k záveru o
nekalom charaktere tejto zmluvnej podmienky. V článku 6 ods. 1 Smernice Rady 93/ 13/EHS zo
dňa 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmluvách, nekalá zmluvná podmienka
spotrebiteľa nezaväzuje. Žalobkyňa nemohla mať žiaden záujem na tom, aby jej prípadné sporné

vzťahy so žalovaným neprejednával súd všeobecnej sústavy súdov, ale rozhodcovský súd. Žalobkyni
pri podpisovaní poistnej zmluvy ani neskôr nebola poskytnutá žiadna informácia ohľadom významu a
následkochdojednaniarozhodcovskejdoložky;žalobkyňaaniakosprostredkovateľkanemalavedomosť
o obsahu tohto pojmu, čo vyplýva z jej výpovede na pojednávaní. Pokiaľ sprostredkovatelia poistenia,
konajúci za žalovaného sa aj zúčastnili školení, ich obsahom bolo najmä zdôraznenie povinnosti

podpísať v zmluve a prílohách miesta určené na podpis. Žalobkyňa, hoci sama bola sprostredkovateľkou
poistenia, takto sa neoboznámila s obsahom pojmu rozhodcovská doložka a rozhodcovské konanie.
Hlavným dôvodom, pre ktorý okresný súd zrušil rozhodcovský rozsudok bolo zistenie, že arbitrážny
súd v rozhodcovskom rozsudku skonštatoval, že bol poverený na rozhodovanie v zmysle časti XV.
predložených poistných podmienok, ktorým poisťovňa určila na prjednanie všetkých sporov Arbitrážny

súd Košice. Z obsahu spisového materiálu pred rozhodcovským orgánom však okresný súd zistil, že
v ňom VPP nie sú obsiahnuté. Preto vôbec nie je zrejmé, akým spôsobom bol určený na prejednanie
tohto sporu práve Arbitrážny súd Košice, ani to, či tento arbitrážny súd sa vôbec oboznámil s časťou XV.
VPP. Týmto bola závažných spôsobom porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania
podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.. Rozhodca zjavne poznal znenie časti XV. VPP z

iných konaní, čo však preukazuje tú skutočnosť, že nepostupoval nestranne, ale rutinne, zľahčujúco a so
zámerom ukončiť čo najväčší počet vecí bez toho, aby sa každej venoval s náležitou pozornosťou. Išlo o
zrejmé porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, keď rozhodca konal na základe
poverenia jednej strany bez toho, aby zhromažďoval a vyhodnocoval dôkazy produkované oboma
stranami. Je možné konštatovať, že rozhodcovské konanie v rámci predmetného spotrebiteľského sporu

nezaručuje porovnateľné procesné práva so súdnym konaním, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa ako slabšej procesnej strany. O nerovnom
postavení účastníkov v rámci tohto rozhodcovského konania svedčí aj to, že rozhodcovský súd konal
na základe návrhu na začatie konania, v ktorom sú citované VPP, účinné od 01. 01. 2010 alebo od 01.
01. 2011, pričom k uzavretiu poistnej zmluvy došlo 27. 01. 2009, kedy ešte uvedené VPP nemohli platiť,

s čím sa konajúci rozhodcovský súd v rozhodnutí vôbec nevysporiadal. Okresný súd bol toho názoru,
že v tomto prípade neposudzoval vzťah vyplývajúci zo zmluvy o sprostredkovaní medzi žalobkyňou a
žalovaným zo dňa 11. 11. 2008, ale vzťah medzi žalobkyňou ako spotrebiteľkou, ktorá uzavrela poistnú
zmluvu so žalovaným ako dodávateľom služby, pričom túto poistnú zmluvu uzatvorila ako poistník pre
osobu poisteného - svojho syna Kevina Spodniaka pod č. 4489900005, pričom išlo v vzťah medzi

dodávateľom a spotrebiteľom, a takto tento vzťah aj posúdil.
Na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia veci okresný súd vyhodnotil, že došlo k
naplneniu zákonných dôvodov na podanie žaloby žalobkyňou podľa § 40 ods. 1 písm. c) ag) zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších právnych predpisov (ďalej v texte
len „Zákon o rozhodcovskom konaní“) práve z dôvodu, že bola popretá platnosť rozhodcovskej doložky.
Námietka žalovaného, že podľa Smernice sú poistné zmluvy spomedzi spotrebiteľských zmlúv

výnimočné v tom, že niektoré zmluvné podmienky, dohodnuté medzi poisťovňou a spotrebiteľom
ovplyvňujú kalkuláciu poistného plateného spotrebiteľom, pričom takého ustanovenia sú potom spod
predmetu úpravy Smernice vylúčené a medzi takého ustanovenia patrí aj Dohoda o rozhodcovskom
konaní a ustanovenia, týkajúce sa provízie finančných agentov, neobstojí, pretože z 19. odôvodnenia
Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 uvedený záver nevyplýva. Z citovaného odôvodnenia

Smerniceniejemožnévyvodiťzáver,žebyposudzovanieplatnostirozhodcovskejdoložkybolovylúčené
z právnej úpravy obsiahnutej v Smernici v prípade, že dodávateľom je poisťovňa.
Vzhľadom na to okresný súd zrušil rozhodcovský rozsudok arbitrážneho súdu a v zmysle § 40 ods. 2
zákona č. 244/2002 Z. z. rozhodol o odložení jeho vykonateľnosti, pretože rozhodcovský rozsudok bol
zrušený aj z dôvodov § 40 ods. 1 písm. c) zák. č. 244/2002 Z. z. a po právoplatnosti rozhodnutia o zrušení
rozhodcovského rozsudku bude súd ďalej pokračovať vo veci za platenia peňažnej sumy 210,86 €.

O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa úspechu v konaní v súlade s § 142 ods.
1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“).

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§204 ods. 1 veta prvá O. s.
p.) odvolanie žalovaný. Namietal predovšetkým, že žalobkyňa v čase uzavretia poistnej zmluvy sama

pôsobila ako sprostredkovateľ poistenia pre žalovaného, a teda zmluvu uzavrela ako podnikateľský
subjekt - samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej predmetom činnosti bolo práve uzatváranie
poistných zmlúv pre žalovaného; bola teda osobou, ktorá bola v danej oblasti uzatvárania poistných
zmlúv profesionálom a ktorá mala a musela mať aj v zmysle svojej zákonnej povinnosti perfektné
informácie o všetkých podmienkach poistnej zmluvy, Všeobecných zmluvných podmienok, a tým aj

o rozhodcovskej doložke, pretože podľa zákona ona sama musela v pozícii sprostredkovateľa vedieť
vysvetliť všetky tieto skutočnosti iným klientom, s ktorými sprostredkovávala uzavretie poistných zmlúv.
Poukázal na povinnosti, ktoré jej boli uložené zákonom č. 340/2005 Z. z., ako aj na rozhodnutie Súdneho
dvora C/464/01 vo veciX Xproti BEI VAAG z 20. 01. 2005. V dôsledku všetkých týchto okolností podľa
žalovaného predmetná poistná zmluva nespĺňa definíciu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka; žalobkyňa pri uzatváraní nemala postavenie spotrebiteľa, pretože konala v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti; uzatváranie poistných zmlúv bolo predmetom jej podnikania
a zo zákona mala povinnosť svojich klientov informovať aj o rozhodcovskej doložke.
Zrušenia rozsudku okresného súdu a vrátenia veci na ďalšie konanie sa domáhal vzhľadom na odvolacie
dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), e) a f) O.s.p.. Nesúhlasil so skutkovými zisteniami

ani právnym posúdením veci zo strany okresného súdu, pretože jeho skutkové zistenia nemajú oporu
v skutkovom stave a navyše okresný súd podľa jeho názoru porušil procesné predpisy, týkajúce
sa dokazovania, čím porušil rovnosť účastníkov v občianskom súdnom konaní a procesné práva
žalovaného.
V odvolaní predovšetkým uviedol, že k porušeniu rovnosti aj k porušeniu procesných práv žalovaného

došlo tým, že okresný súd si nesplnil povinnosť podľa ustanovenia § 118 O.s.p. a ani nevykonal
dokazovanie v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku. Okresný súd
svoje závery o porušení rovnosti v rozhodcovskom konaní oprel o údajne chýbajúce všeobecné
poistné podmienky v spise rozhodcovského súdu. V zápisnici o pojednávaní pred okresným súdom
sa nenachádza údaj o tom, ako súd vykonával dôkazy, t.j. či a ako vykonal dôkaz oboznámením

sa so spisom rozhodcovského súdu a nenachádza sa v tejto zápisnici ani zmienka o tom, že by
niečo malo chýbať v predmetnom spise rozhodcovského súdu. Len z rozsudku okresného súdu sa
žalovaný dozvedel, že v spise rozhodcovského súdu malo niečo chýbať, pričom v dôsledku postupu
okresného súdu mu nebola daná možnosť sa k tomu vyjadriť, resp. navrhnúť dôkazy, ktoré by
túto skutočnosť vyvracali. Napadnutý rozsudok okresného súdu je preto podľa neho prekvapivý a

nepreskúmateľný. Podľa jeho vedomostí boli všeobecné poistné podmienky v rámci rozhodcovských
konaní k dispozícii rozhodcovskému súdu v úplnom znení a to v každej možnej a existujúcej mutácii
tak, aby mal rozhodcovský súd možnosť posúdiť každý jeden prípad. Túto skutočnosť, pokiaľ o nej
vzniklapochybnosť,moholžalovanýpreukázať,avšaknebolmunatodanýpriestorpostupomokresného
súdu, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Podľa § 118 ods. 2 O.s.p. po vykonaní úkonov

podľa ods. 1 predseda senátu podľa doterajšieho výsledku konania uvedie, ktoré právne významné
skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia
zostali sporné a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli; z obsahu zápisnice o
pojednávaniachvyplýva,žesúdtútosvojuprocesnúpovinnosťúplneopomenul.Tomalovplyvnaspôsobuplatnenia práva na právnu pomoc žalovaného a zapríčinilo, že rozhodnutie okresného súdu bolo
nepredvídateľné. Okresný súd totiž neuviedol, ktoré skutkové tvrdenia ostali sporné a teda z postupu
súdu žalovaný nemohol vytušiť, že okresný súd zastáva ohľadom týchto skutkových tvrdení názory,

ako sú prezentované v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku a teda, že okresný súd nebude
vychádzať z písomných listinných dôkazov. Rovnako okresný súd nevykonal listinné dôkazy spôsobom
ustanoveným v Občianskom súdnom poriadku (vo vzťahu napr. k všeobecným poistným podmienkam
je to ustanovenie § 129 O.s.p.), keďže neprečítal listiny, resp. neoboznámil ich obsah a táto skutočnosť
nevyplýva ani zo zápisníc o pojednávaniach pred okresným súdom. Postupom okresného súdu mu bola

odňatá možnosť konať pred súdom, pretože okresný súd nevykonal dôkazy riadne a nebola mu daná
možnosť vyjadriť sa k dôkazom, resp. k sporným skutočnostiam. Z uvedených dôvodov boli porušené
práva žalovaného na súdnu ochranu a bolo mu odňaté právo na prístup k súdu, právo na vyjadrenie sa
k vykonaným dôkazom; celé konanie je tak zmätočné, pretože aj napadnutý rozsudok sa opiera o tieto
dôkazy. S tým úzko súvisí aj postup okresného súdu, ktorý porušil ustanovenie § 118 ods. 2 O.s.p.
V doplnení odvolania proti napadnutému rozsudku okresného súdu predložil žalovaný rozsudky

Krajského súdu v Prešove.

Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu zotrvala na svojich vyjadreniach a právnych záveroch
už uvedených pred prvostupňovým súdom a navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
prvostupňového súdu potvrdil ako vecne správne. Uplatnila si trovy odvolacieho konania vo výške 68,46

€ (60,07 € + 8,39 € za režijný paušál).

Krajský súd, ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa §
212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a
rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. mu vec

vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak sa účastníkovi konania postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Odvolanie žalovaného, ktorý predovšetkým namietal, že mu v prejednávanej veci postupom okresného
súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom najmä tým, že okresný súd nevykonal dokazovanie
listinnými dôkazmi v súlade so zákonom, že si nesplnil svoju povinnosť podľa § 118 ods. 2 O.s.p. a že
mu nebolo umožnené vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a sporným skutočnostiam, je dôvodné.

Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou domáha zrušenia rozhodcovského
rozsudku podľa § 40 ods. 1 j) a c) Zákona o rozhodcovskom konaní; žalovaný so žalobou nesúhlasil.
Na prejednanie veci nariadil okresný súd pojednávanie (na deň 27.01.2014 - č.l.197 - 203), po otvorení
ktorého predniesli právny zástupca žalobkyne a poverený zástupca žalovaného svoje vyjadrenia
(okresný súd obidvoch pred vykonaním prednesu nesprávne poučil podľa § 131 ods. 1 O.s.p.); po

vyjadrení o tom, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania, vytvoril priestor právnemu zástupcovi
žalobkyne a poverenému zástupcovi žalovaného na prednesenie záverečných rečí, oboznámil spisový
materiál vo veci („...oboznamuje spisový materiál vo veci...“), poučil účastníkov podľa § 120 ods. 4
O.s.p. a vyhlásil dokazovanie sa ukončené. Na to odročil pojednávanie na deň 14.02.2014 za účelom
vyhlásenia rozsudku. Dňa 14.02.2014 do zápisnice o pojednávaní okresný súd konštatoval, že účastníci

konania sa nedostavili, že sa „oboznamuje spisový materiál vo veci“ a následne vyhlásil odvolaním
napadnutý rozsudok.

Procesný postup súdu vyplýva zo zákonných ustanovení (Občiansky súdny poriadok, Spravovací
poriadok pre okresné a krajské súdy); priebeh konania na okresnom súde vrátane dokazovania môže

(odvolací súd) posudzovať len z obsahu spisu, osobitne zo zápisníc o pojednávaní (§ 40 ods. 1 O. s.
p. a § 122 ods. 1 O. s. p.). Dokazovanie vykonáva súd na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky
na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania; ako dôkaz môžu poslúžiť všetky prostriedky, ktorými
možnozistiťstavveci,najmävýsluchsvedkov,znaleckýposudok,správyavyjadreniaorgánov,fyzických
osôb, právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov; pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu

predpísaný, určí ho súd (§ 125 O. s. p.).
Zo spisu okresného súdu vyplýva, že v prejednávanej veci boli na prejednanie veci samej nariadené
viaceré pojednávania; dokazovanie v prítomnosti účastníkov konania, resp. ich právnych zástupcov
vykonal okresný súd len na jednom pojednávaní (dňa 27.01.2014), na ktorom vypočul žalobkyňu, jejprávneho zástupcu aj povereného zástupcu žalovaného (všetkých poučil podľa zákonného ustanovenia
§ 131 O.s.p., podľa ktorého bolo možné poučiť len žalobkyňu) a „oboznámil spisový materiál vo
veci“; napriek tomu, že uvedené pojednávanie odročil okresný súd na vyhlásenie rozsudku na deň

14.02.2014, v tento deň z tohto úkonu vyhotovil zápisnicu o pojednávaní (správne mal vyhotoviť
zápisnicu o verejnom vyhlásení rozsudku), pred verejným vyhlásením rozsudku vykonával dokazovanie
„oboznámením spisového materiálu vo veci“ a následne vyhlásil napadnutý rozsudok.
Takáto formulácia podľa ustálenej súdnej praxe znamená tzv. neprípustné súhrnné dokazovanie.
Vykonávanie dôkazov na pojednávaní je vyjadrením zásady priamosti občianskeho súdneho konania

a výnimky sú možné len v prípadoch, keď sú splnené podmienky pre vydanie rozhodnutia bez
ústneho pojednávania. Okresný súd nerešpektoval zákonný spôsob pre vykonávanie dôkazu výsluchom
účastníkov konania a pre vykonávanie listinných dôkazov, preto zaťažil svoje konanie tzv. inou
procesnou vadou. Ak totiž skutkové zistenia okresného súdu neboli podložené procesne správnym
dokazovaním, nemal ani nemohol mať pre svoje právne závery žiadne podklady. Spôsob vykonania
dôkazu musí jednoznačne vyplývať zo zápisnice o pojednávaní, v ktorej musí byť uvedené, že bola

prečítaná určitá presne označená listina alebo jej presne označená časť, alebo musí zo zápisnice
vyplývať, že predseda senátu či samosudca oboznámil obsah tejto listiny; vykonávanie dokazovania tzv.
súhrnným spôsobom (t.j. obsahom spisu) je neprípustné, pretože nie je zrejmé, ktoré konkrétne dôkazy
súd vykonal a ako sa k nim účastníci konania vyjadrili (zákonu nezodpovedá ani taký postup, kedy
konkrétne listinné dôkazy uvedie súd až v odôvodnení rozsudku). Všeobecne platí, že skutkové zistenia

súdu, ktoré majú základ v nesprávne vykonanom dôkaze, nepožívajú v odvolacom konaní ochranu.
Nesprávny procesný postup súdu, priečiaci sa zákonu alebo inému všeobecne záväznému právnemu
predpisu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky
súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov, je odňatím
možnosti účastníka konať pred súdom. Predmetnému postupu súdu sú vlastné tri pojmové znaky :

1/ odňatie možnosti konať pred súdom, 2/ skutočnosť, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku
postupu súdu, 3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Zákon v žiadnom zo svojich
ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom bližšie nešpecifikuje; pod odňatím možnosti
konať pred súdom je však potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje
účastníkovi konania realizáciu konkrétnych procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných

mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov, ktoré by
inak účastník konania mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu
vylúčený.Vždymusíoznemožnenierealizáciekonkrétnychprocesnýchpráv(napríkladmôžeísťoprávo
predniesť alebo doplniť svoje návrhy, zúčastniť sa pojednávania, vyjadrovať sa k veci, právo označiť
navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo

zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu i k právnej stránke
veci, právo podávať opravné prostriedky). Odňatie možnosti konať pred súdom nezakladá samo tvrdenie
účastníka o existencii tejto procesnej vady; určujúcim je zistenie, že k vade tejto povahy skutočne
došlo. Ak došlo k odňatiu možnosti účastníkom konať pred súdom, táto skutočnosť je okolnosťou, pre
ktorú odvolací súd napadnuté rozhodnutie zruší, pretože rozhodnutie, vydané v konaní postihnutom

touto závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne (pozri napríklad uznesenia
NajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.1MCdo/6/2010zodňa26.03.2012,sp.zn.3Cdo/158/2012
zo dňa 14.11.2012, sp. zn. 4Cdo/108/2012 zo dňa 26.02.2013 alebo sp. zn. 5Cdo/286/2012 zo dňa
07.03.2013).

V prejednávanej veci sa teda okresný súd dopustil procesného pochybenia v rámci dokazovania, keď na
nariadených pojednávaniach nevykonal v súlade so zákonom dokazovanie listinnými dôkazmi; naproti
tomu z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva, že založil svoje skutkové zistenia
okrem výsluchu žalobkyne aj na viacerých listinných dôkazoch, najmä spise rozhodcovského súdu ako
aj všeobecných podmienkach poistnej zmluvy, súčasťou ktorých mala byť aj rozhodcovská zmluva,

zakladajúca právomoc rozhodcovského súdu. V dôsledku vyššie uvedeného procesného pochybenia
okresného súdu došlo v konaní k tzv. inej procesnej vade konania, ktorá má za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O. s. p.) a odňatie možnosti účastníkov konania konať pred súdom.
Účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a ku všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali (§
123 O.s.p.); realizuje sa tak, že sudca spravidla bezprostredne po vykonaní každého dôkazu umožní

účastníkovi, aby sa k nemu vyjadril a aby uviedol všetko, čo pri hodnotení vykonaného dôkazu považuje
za významné. Procesnú možnosť účastníka konania vyjadriť sa k vykonanému dôkazu (napríklad
z hľadiska vierohodnosti svedka a jeho vzťahu k prejednávanej veci, pravosti a správnosti obsahu
listiny, osoby a odbornej spôsobilosti znalca, vecnej správnosti postupu súdu pri vykonávaní ohliadky apodobne) musí súd vytvoriť účastníkovi už v rámci dokazovania. Osobitne zákon ukladá súdu umožniť
účastníkom konania vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu pred vyhlásením rozhodnutia vo veci samej
(§ 118 ods. 4 prvá veta O.s.p.). Vyjadrenie účastníka konania k vykonanému dôkazu je potom jedným

z podkladov, ktoré súd pri ich hodnotení berie do úvahy; preto takéto vyjadrenie zo strany jednotlivých
účastníkov konania môže byť významným faktorom ovplyvňujúcim intenzitu dôkaznej sily, pripisovanej
konkrétnemu hodnotenému dôkazu súdom. Z obsahu zápisníc o jednotlivých pojednávaniach pred
okresným súdom nevyplýva, že okresný súd na pojednávaniach vytvoril účastníkom konania, resp. ich
právnym zástupcom, procesnú možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom v zmysle ustanovenia § 123

O.s.p. a realizovať z týchto ustanovení vyplývajúce procesné oprávnenia účastníka konania. Osobitný
dôvod znemožnenia realizácie tohto práva účastníkov konania zo strany okresného súdu vyplýva zo
skutočnosti, že okresný súd vykonal dokazovanie obsahom spisu, z čoho nie je zrejmé, ktoré listinné
dôkazy boli vykonané a súčasne týmto spôsobom vykonával dokazovanie v neprítomnosti účastníkov aj
pred vyhlásením rozsudku, hoci pojednávanie odročil už len za účelom verejného vyhlásenia rozsudku.
Týmto postupom okresného súdu, ktorý bol spôsobený nevykonaním dokazovania listinnými dôkazmi

v súlade so zákonom, došlo podľa názoru odvolacieho súdu k odňatiu možnosti účastníkov konať pred
súdom a súčasne vzhľadom na charakter tejto vady rozhodnutie okresného súdu nemožno považovať
za správne. Táto vada konania zakladá zákonný dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku okresného
súdu (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).

Treba prisvedčiť odvolateľovi, že ani jedna zo zápisníc o pojednávaní nedáva podklad pre záver, že
okresný súd splnil svoju procesnú povinnosť v zmysle ustanovenia § 118 ods. 2 O.s.p. Procesný postup
súdu na pojednávaní je rámcovo upravený v § 118 O.s.p. Po začatí pojednávania účastníci prednesú
alebo doplnia svoje návrhy a predseda senátu alebo samosudca oznámi výsledky prípravy pojednávania
(§ 118 ods. 1 O.s.p.). Po vykonaní úkonov podľa odseku 1 predseda senátu alebo samosudca podľa

doterajších výsledkov konania uvedie, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné
považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých
dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli (§ 118 ods. 2
O.s.p.). Z dôvodovej správy k § 118 ods. 2 O.s.p. pritom vyplýva, že zaradenie tohto ustanovenia do
Občianskeho súdneho poriadku malo za cieľ zvýšiť predvídateľnosť postupu súdu a posilniť právo na

spravodlivý súdny proces; v záujme dosiahnutia predvídateľnosti postupu a rozhodovania ukladá toto
ustanovenie súdu povinnosť oboznámiť účastníka konania na pojednávaní s predbežným zhrnutím
sporných a nesporných skutkových okolností a tiež s predbežným náhľadom súdu na to, ktoré z
navrhnutých dôkazov treba, resp. netreba vykonať; účastníkovi konania má tým byť vytvorená možnosť
predvídať rozhodnutie súdu a tomu prispôsobiť uplatňovanie (realizáciu) svojich procesných oprávnení

(porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/236/2010 zo dňa
14.04.2011 alebo sp. zn. 3MCdo/18/2010 zo dňa 17.02.2011). Nedodržanie postupu podľa § 118
ods. 2 O.s.p. nemusí mať vždy za následok odňatie možnosti konať pred súdom (porovnaj napríklad
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/128/2011 zo dňa 10.10.2012 a sp.
zn. 4Cdo/167/2012 zo dňa 28.05.2013, z ktorého dokonca vyplýva záver, že nedodržanie postupu

podľa § 118 ods. 2 O.s.p. nemá za následok odňatie možnosti konať pred súdom), avšak vzhľadom
na individuálne okolnosti prejednávanej veci tým, že okresný súd úplne ignoroval uvedené procesné
ustanovenie a nevykonal dokazovanie v súlade so zákonom, podľa názoru odvolacieho súdu došlo k
odňatiu možnosti účastníkov konania konať pred súdom.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.
zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôsledku zrušenia rozsudku
okresného súdu zrušil odvolací súd aj závislý výrok o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku
a o trovách konania (§ 212 ods. 2 písm. b/ O.s.p.); v novom rozhodnutí rozhodne okresný súd aj o
trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

V ďalšom konaní okresný súd opätovne prejedná vec na pojednávaní, splní si svoju povinnosť podľa
§ 118 ods. 2 O.s.p. (túto skutočnosť poznamená aj v zápisnici o pojednávaní) a umožní účastníkom
konania realizáciu ich procesných práv podľa výkladu uvedeného vyššie (najmä vykoná dokazovanie
listinnými dôkazmi v súlade s § 129 ods. 1 O.s.p.), v zmysle § 123 O.s.p. (toto právo nebolo dotknuté

ani zmenou ustanovenia § 129 ods. 1 O.s.p., účinnou od 17.04.2015) a v zmysle § 118
ods. 4 prvá veta O.s.p.; osobitne tiež pred rozhodnutím vo veci samej vyzve účastníkov konania, či
majú alebo nemajú návrhy na doplnenie dokazovania a umožní im vyjadriť sa k prípadným dôkazným
návrhom a tieto skutočnosti zaznamená v zápisnici o pojednávaní; vytvorí účastníkom konania možnosťpredniesť svoje návrhy na doplnenie dokazovania, na vyjadrenie k dôkazným návrhom a k vykonanému
dokazovaniu. Rozhodne, ktorý z označených dôkazov vykoná (súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na
vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy), pretože posúdenie návrhu

na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je
vždy vecou súdu a nie účastníkov konania (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6Cdo/95/2012 zo dňa 23.01.2013 alebo sp. zn. 6Cdo/248/2012 zo dňa 15.04.2013);
svoje rozhodnutie o prípadnom nevykonaní navrhnutých dôkazov okresný súd v rozhodnutí stručne
odôvodní.

Bez ohľadu na vyššie uvedené procesné pochybenia a z toho vyplývajúci nezistený skutkový stav dáva
odvolací súd okresnému súdu vzhľadom na predmet konania do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/338/2012 zo dňa 04.02.2015.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.