Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. február 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 17C/64/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113234856
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2113234856.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci žalobcu: TM-PLUS, spol.

s r.o., IČO: 31 444 644, Trhovisko 235/7, 929 01 Dunajská Streda, zastúpený: Mgr. Marek Laktiš,
advokát, Mariánska 8, Nitra, proti žalovanému: Z. G., nar. XX.XX.XXXX, N. 9, Y., zastúpený: Prosman a
Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 865 281, Hlavná 31, Trnava, o zaplatenie 4.524,00 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4.176,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 4.176,- eur od 21.12.2010 do zaplatenia, do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

III. Žalovaný j e p o v i n n ýzaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1.522,91
eura a náhradu iných trov konania v sume 227,64 eura do 15 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám
právneho zástupcu žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 06.12.2013, doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.12.2013, domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.524,00 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 4.176,00 eur od 21.12.2010 do zaplatenia a zo sumy

348,00 eur od 21.12.2010 do zaplatenia, ako aj povinnosť nahradiť mu trovy konania.

Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 37Ro/308/2013-22 zo dňa
13.02.2014. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný v lehote odpor s odôvodnením, čím
sa platobný rozkaz v zmysle § 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) v plnom
rozsahu zrušil.

Žalobca žalobcu odôvodnil tým, že na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 18.05.2010 v znení dodatku č.1 zo
dňa 26.10.2010, žalovaný nadobudol od žalobcu do výlučného vlastníctva vo výške spoluvlastníckeho
podielu 1/1-ina z celku byt č. XX a podiel na nebytovom priestore č. XX (garáž) vo výške XXXX/XXXXXX,
nachádzajúce sa v polyfunkčnom bytovom dome súp. č. XXXX na H. ul. XX v Y.. Všetky nehnuteľnosti
sú zapísané na LV č. XXXXX k.ú. Y., obec Y.. Zároveň na základe Kúpnej zmluvy žalovaný nadobudol
od žalobcu príslušný spoluvlastnícky podiel (XXXX/XXXXXX ako vlastník bytu a XXX/XXXXXX + XXXX/
XXXXXX ako vlastník nebytových priestorov) k pozemkom na parcelách reg. U., na ktorých je postavený

predmetný polyfunkčný bytový dom súp. č. XXXX na H. XX v Y.. Predmetné pozemky sú špecifikované
v čl. X ods. X dodatku č. X ku Kúpnej zmluve. Nadobudnutie vlastníctve žalovaného k pozemkom
preukazuje aj výpis z LV č. XXXXX čiastočný. Kúpnu cenu za nadobudnutie vlastníctva k predmetným
pozemkom, dohodnutú v súlade s ustanoveniami o platobných podmienkach podľa čl. 4. ods. 3 Kúpnejzmluvy, fakturoval žalobca na základe nasledovných faktúr: fa. č. XXXXXX v sume 4.176,- eur splatná
20.12.2010 a fa. č. XXXXXXP v sume 348,- eur splatná 20.12.2010, spolu 4.524,- eur. Žalovaný
vyššie uvedenú fakturovanú cenu za nadobudnutie podielu k pozemkom v celkovej sume 4.524,- eur

žalobcovi včas (v dohodnutom termíne splatnosti) a riadne (v plnej výške) neuhradil, čím sa dostal do
omeškania, v dôsledku čoho mu vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi popri fakturovanej istine aj ročný
úrok z omeškania v sadzbe 9%. Žalovaný napriek výzve žalobcu zo dňa 09.05.2011 a 19.09.2011 a
písomnej výzve právneho zástupcu žalobcu zo dňa 03.09.2013 pohľadávku žalobcu do dnešného dňa
neuspokojil, vzhľadom na čo je žalobca nútený uplatniť svoj oprávnený nárok na úhradu predmetnej

pohľadávkyajejpríslušenstvavočižalovanémusúdnoucestou.Napojednávanídňa02.10.2014žalobca
opravil dátum kúpnej zmluvy od ktorej odvíja svoj nárok, nakoľko nejde o zmluvu zo dňa 18.05.2010,
ale o kúpnu zmluvu zo dňa 23.08.2010.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podanom odpore, kde namietal, že kúpna zmluva neobsahuje podpis
žalovaného, a teda žalobca nepreukázal vznik záväzku žalovaného na uhradenie žalovanej sumy. Ďalej

namietal, že ak by aj kúpna zmluva bola platná, záväzok na uhradenie kúpnej ceny v sume 4.524,00
eur by zrejme nebol vôbec platný z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti a zmätočnosti, keď podľa názoru
žalovaného, ustanovenia článku 4. ods. 3 zmluvy sú celkom nezrozumiteľné, keďže z nich vôbec jasne
nevyplýva, na prevod akých nehnuteľností sa vzťahuje uhradenie kúpnej ceny. Žalovaný ďalej v odpore
vzniesol námietku premlčania, keďže žaloba bola súdu doručená až dňa 20.12.2013. Zo sporných

ustanovení zmluvy je zrejmé, že tu úplne absentuje lehota na splnenie dlhu, ktorá je ponechaná na vôli
veriteľa (kúpna cena bude uhradená na základe vystavenej faktúry zo strany predávajúceho), Uvedená
zmluvná úprava je teda úplne zhodná so zákonnou úpravou pri absentujúcej lehote na splnenie dlhu
podľa § 563 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ tu teda odporcu mohol (prostredníctvom vystavenej
faktúry)nasplneniedlhupožiadaťihneď,tedakudňuvznikuzáväzku/dlhu,čižesplatnosťdlhubynastala

nasledujúci deň po uzavretí zmluvy, keďže práve v tento deň vznikol dlh. Odo dňa nasledujúceho
po uzavretí zmluvy, resp. po vzniku záväzku začína teda plynúť aj lehota na premlčanie dlhu, ktorá
je trojročná (ide o občianskoprávny vzťah). Z uvedených dôvodov k premlčaniu dlhu došlo už dňa
19.5.2013, pričom premlčanie tu taktiež nastáva aj v prípade začatia plynutia trojročnej premlčacej
lehoty odo dňa nasledujúceho po podpise dodatku (ak by sme za deň vzniku záväzku považovali práve

uzavretie dodatku). Rovnaký právny záver podľa žalovaného vyplýva aj z publikovaného rozhodnutia
NS SR, R 91/2004.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom zo dňa 06.12.2013, Dodatkom č. 1 ku
kúpnej zmluve zo dňa 23.08.2010, Kúpnou zmluvou zo dňa 18.05.2010, výpismi z LV č. XXXXX, faktúrou

č. XXXXXX, faktúrou č. XXXXXXP, Upomienkou zo dňa 19.09.2011, Upomienkou zo dňa 09.05.2011,
Výzvou na zaplatenie zo dňa 03.09.2013, Vyjadrením žalovaného zo dňa 14.03.2014, Vyjadrením
žalobcu k odporu zo dňa 19.09.2014, Kúpnou zmluvou zo dňa 23.08.2010, Návrhom na vklad zo
dňa 23.08.2010, odpoveďou zo dňa 12.09.2013, Vyjadrením žalovaného zo dňa 04.11.2014, e-mailom
žalovaného zo dňa 23.09.2013, výpisom z obchodného registra spoločnosti žalobcu zo dňa 06.11.2014,

Vyjadrením žalovaného zo dňa 18.11.2014, krycím listom rozpočtu č.l. 83, rekapituláciou rozpočtu č.l.
84, rozpočtom č.l. 85, e-mailovou komunikáciou č.l. 86 až 88, vyjadrením žalobcu zo dňa 01.12.2014,
e-mailovou komunikáciou č.l. 93, upomienkami zo dňa 09.05.2011, odpoveďou zo dňa 26.09.2011,
oznámením o poistnom plnení zo dňa 03.11.2010, záverečným vyjadrením žalobcu zo dňa 27.1.2015,
záverečným vyjadrením žalovaného zo dňa 23.1.2015, rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici

sp.zn. 17Co/534/2013, ako aj ostatným obsahom spisu, výsluchom účastníkov konania a prednesom
právnych zástupcov a zistil nasledovný skutkový stav:

Z Kúpnej zmluvy zo dňa 23.08.20X0 v znení O. č. 1 zo dňa XX.XX.XXXX ku kúpnej zmluve zo dňa
XX.XX.XXXX vyplýva, že ju uzavreli žalobca ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci. Obe listiny sú

účastníkmi podpísane, keď zároveň podpis konateľa žalobcu je úradne osvedčený. Predmetom kúpnej
zmluvy v znení dodatku č. 1 mal byť prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v k.ú. Y., zapísané
na N. katastra Y. na LV č. XXXXX ako
1. byt č. XX, č. vchodu XX, H., na X. nadzemnom podlaží, súp.č. stavby XXXX a spoluvlastnícky podiel
o veľkosti XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemkoch

registra U. (podrobne popísaných v odseku 4 článku 1 zmluvy) v podiele X/X,
2. nebytový skladový priestor ( komora) č.XX a spoluvlastnícky podiel o veľkosti XXX/XXXXXX
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemkoch registra U. (podrobne
popísaných v odseku 4 článku 1 zmluvy) v podiele 1/1,3. nebytovýpriestor-A.č.XXaspoluvlastníckypodieloveľkostiXXXX/XXXXXXnaspoločnýchčastiach
a spoločných zariadeniach domu a na pozemkoch registra U. (podrobne popísaných v odseku X článku
1 zmluvy) v podiele 1/1.

V článku 4. bode 3. dodatku sa uvádza, že v zmysle čl. 4 odsek 1, 2 podľa spoluvlastníckych podielov
kupujúcemu prislúcha - k bytu č. XX výmera pozemku vo veľkosti 31 m2 + (3 m2), k skladovému priestoru
č. XX výmera pozemku vo veľkosti 2 m2, ku A. č.XX výmera pozemku vo veľkosti 15 m2 + (1 m2).
Predávajúci predáva pozemky spolu o výmere 48 m2 a kupujúci ich kupuje za dohodnutú kúpnu cenu
celkom 4 176 eur, ktorá bude uhradená kupujúcim predávajúcemu na základe vystavenej faktúry. V

dodatku je ďalej v článku 4. ods. 2 dojednané, že po uzavretí Kúpnej zmluvy medzi stavebníkom a
SR zastúpenou správcom Slovenským pozemkovým fondom bude uzavretá ďalšia Kúpna zmluva s
kupujúcim na výmeru, ktorá je označená zátvorkou v odseku 3 tohto článku zmluvy. Zároveň sa kupujúci
zaväzuje, že samostatnou kúpnou zmluvou odkúpi pozemok p.č. 5680/25, XXXX/XXX, XXXX/XXX
podľa prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu, keď ho stavebník nadobudne do svojho vý1učného
vlastníctva. V článku 4. odseku 3 dodatku sa uvádza, že po uzavretí Kúpnej zmluvy medzi stavebníkom

a SR zastúpenou správcom SPF a jej následnom zavkladovaní do katastra nehnuteľností bude uzavretá
ďalšia Kúpna zmluva na výmeru 4m2 (ktorá je označená zátvorkou) za dohodnutú kúpnu cenu 348 eur,
ktorá kúpna cena splatná vopred na základe faktúry vystavenej predávajúcim. Predávajúci sa zaväzuje
previesť na kupujúceho pozemky špecifikované v čl. 4 bod 3. tejto Kúpnej zmluvy najneskôr v lehote
do 31.05.2011.

Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX. pre k.ú. Y. vyplýva, že žalovaný je okrem
iného výlučným vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XXXX/XXXXXX ako vlastník bytu,
a spoluvlastníckych podielov o veľkosti XXX/XXXXXX a XXXX/XXXXXX ako vlastník nebytových
priestorov, k pozemkom na parcelách registra „U. a to parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/

XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/
XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/
XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX. Podľa čiastočného výpisu z LV sa žalovaný stal vlastníkom predmetných
spoluvlastníckych podielov na základe Kúpnej zmluvy právoplatnej dňa 08.11.2010 evidovanej pod I

Z Faktúry č. XXXXXX vyplýva, že ju vystavila spoločnosť žalobcu, adresovaná bola žalovanému a
predmet faktúry bol uvedený v znení „Na základe kúpnej zmluvy Vám vystavujem faktúru za pozemok“.
Faktúra bola vyhotovená dňa 08.11.2010 s dátumom splatnosti 20.12.2010 a znela na celkovú sumu
4.176,00 eur vrátane DPH.

Z Faktúry č. XXXXXXP. vyplýva, že ju vystavila spoločnosť žalobcu, adresovaná bola žalovanému a
predmet faktúry bol uvedený v znení „Na základe kúpnej zmluvy Vám vystavujem zálohovú faktúru za
pozemok“. Faktúra bola vyhotovená dňa 08.11.2010 s dátumom splatnosti 20.12.2010 a znela na sumu
348,00 eur.

Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 19.09.2014 vyplýva, že ním reaguje na odpor, ktorý považuje za v
celom rozsahu za neodôvodnené a účelové podanie. Vzhľadom na doloženie podpísanej Kúpnej
zmluvy považuje námietku žalovaného ohľadom absolútnej neplatnosti Kúpnej zmluvy za absolútne
irelevantnú. Žalovaný až do uplatnenia pohľadávky na zaplatenie kúpnej ceny nenamietal neplatnosť
kúpnej zmluvy ako nadobúdacieho úkonu. Námietku žalovaného ohľadom údajnej nezrozumiteľnosti a

zmätočnostikúpnejzmluvypovažuježalobcavcelomrozsahuzašpekulatívnuabezpredmetnú,nakoľko
z obsahu čl. 4 Kúpnej zmluvy celkom jednoznačne vyplýva predmet prevodu vlastníctva. S uvedeným
znením Kúpnej zmluvy a dodatku č.1 žalovaný pri ich podpise bez výhrad súhlasil a zároveň boli oba
právne úkony schválené v rámci vkladového konania príslušnej správy katastra. Žalovaný účelovú
námietku vzniesol až po tom, keď bol žalobca nútený vymáhať svoj oprávnený neuspokojený nárok

na zaplatenie dohodnutej kúpnej ceny. Námietku premlčania žalobca považuje tiež za neopodstatnenú.
V ustanoveniach článku 4. ods. 3 Kúpnej zmluvy o platobných podmienkach bola jasne deklarovaná
tak vôľa účastníkov, aj časový okamih (spôsob jej určenia) ohľadne povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobcovi kúpnu cenu na základe faktúry vystavenej žalobcom, a to v lehote jej splatnosti. Žalobca
dáva do pozornosti fakt, že faktúra bola vystavená dňa 08.11.2010 tzn. v primeranej lehote po podpise

kúpnej zmluvy účastníkmi a po podaní návrhu na vklad dňa 29.09.2010. Zároveň bola vo faktúre
stanovená dlhšia splatnosť ku dňu 20.12.2010, pričom zo strany žalobcu došlo k riadnemu a včasnému
uplatneniu nároku súdnou cestou v rámci trojročnej premlčacej lehoty. V tejto súvislosti dal žalobca
do pozornosti reakciu žalovaného v rámci snahy žalobcu o mimosúdne vysporiadanie záväzku, ktoroužalovaný uznal existenciu svojho dlhu voči navrhovateľovi (čo do dôvodu), pričom na druhej strane
irelevantne podmieňoval jeho úhradu riešením iných záležitostí ohľadne bytového domu (oplotenie,
údajný vznik nepreukázanej škody, údajné vady spoločných priestorov bytového domu), ktoré však

nemajú s existenciou jeho dlhu absolútne žiaden súvis.

Vovyjadrenížalovanéhozodňa04.11.2014tentospochybňovaldoručeniefaktúrpreddňom23.08.2013.
Ďalej uviedol, že formulácie uvedené v liste žalovaného zo dňa 12.09.2013 vôbec nespĺňajú požiadavky
pre uznanie dlhu, pretože tu absentuje ako konkrétna výška dlhu, tak aj formulácia o právnom dôvode

dlhu, resp. žalovaný tu deklaruje len podmienený úmysel vo vzťahu k nešpecifikovaným vzťahom. Vo
vyjadrení zo dňa 28.01.2015 žalovaný zotrval na svojej predchádzajúcej námietke premlčania nároku
na kúpnu cenu z dôvodu oneskoreného podania žaloby, keďže žaloba nebola podaná do 3 rokov od
vzniku záväzku, ale až oneskorene ku dňu 20.12.2013. Z dôvodu právnej istoty žalovaný podal ďalšiu
námietku premlčania nároku na kúpnu cenu z dôvodu, že žaloba nebola na základe § 563 OZ podaná
do 3 rokov od zákonnej splatnosti kúpnej ceny. Žalobca v konaní predložil podací hárok, z ktorého

vyplýva, že sporné faktúry boli žalovanému odoslané dňa 07.12.210, čiže mu boli zrejme doručené v
období 9.12.2010-10.12.2010. V zmysle § 563 OZ sa teda kúpna cena stala splatnou nasledujúci deň
po doručení faktúr, teda najneskôr dňa 11.12.2010, pričom žaloba bola podaná na súd až po 3 rokoch od
zákonnej splatnosti kúpnej ceny. Je síce pravda, že sporné faktúry boli splatné dňa 20.12.2010, lenže
táto splatnosť faktúr nebola dohodnutá v kúpnej zmluve. Z uvedených dôvodov nemožno akceptovať

splatnosť kúpnej ceny ku dňu 20.12.2010, keďže medzi stranami nebola uzavretá žiadna písomná
dohoda o splatnosti kúpnej ceny. Ďalej uviedol, že do vlastníctva žalovaného nebola prevedená výmera
4 m2 v sume 348,00 eur, pričom do 31.05.2011 nebola uzavretá kúpna zmluva na túto výmeru.

Žalovaný pri výsluchu účastníka na pojednávaní dňa 02.10.2014 potvrdil, že mu boli doručené

predmetné faktúry a že podpísal kúpnu zmluvu zo dňa 23.08.2010, ako aj dodatok. Keď podpisoval
zmluvu, žiadal geometrický plán, ktorý mu však nebol doručený, ale bol vyvesený pri vchode v bytovke,
avšak bol nečitateľný. Pri podpise kúpnej zmluvy na nich budúcich vlastníkov tlačila pani D., myslí, že
išlo o zamestnankyňu Stavoinvesty. Výhradou žalovaného k zmluve bolo, že si nemohol skontrolovať
výmery podľa geometrického plánu, pretože ho nemal k dispozícii, pričom celý text zmluvy bol podľa

neho neprehľadný. V zmluve sa mu tiež nezdali prepočty spoluvlastníckych podielov. Žiadal o ich
zaslanie, tieto mu zaslané neboli. To vzbudilo jeho podozrenie, že keď sa to tak rýchlo šilo, nebude to v
poriadku. Má zapísaný byt a spoluvlastnícke podiely na LV, avšak keďže mu neboli doložené podklady
k prepočtom, nemôže si byť, že tieto sú správne, pričom by mohli vzniknúť ďalšie problémy pri ďalšom
predaji. Voči navrhovateľovi si uplatňoval viaceré reklamácie, ktoré sa týkali kvality prevedených prác

na G. a v A.. Byt mal vytopený v dôsledku chyby stavby.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 494 OZ, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo
trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

Podľa § 588 OZ, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu
odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú
cenu.

Podľa § 5 ods. 1 písm. b), c), d), e) zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov,
zmluva o prevode vlastníctva bytu a zmluva o prevode vlastníctva nebytového priestoru v dome musí
byť písomná a okrem všeobecných náležitostí 9) musí obsahovať
b) vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome na
spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve, na pozemku zastavanom

domom a na priľahlom pozemku, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu je určená podielom
podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a
nebytových priestorov v dome, ak sa pri priľahlom pozemku nepostupuje podľa písmena e),c) určenie a popis spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého
pozemkuaprípadnéurčenie,ktoréspoločnéčastidomuaspoločnézariadeniadomu,častipríslušenstva
a priľahlého pozemku užívajú len niektorí vlastníci bytov a niektorí vlastníci nebytových priestorov,

d) úpravu práv k pozemku zastavanému domom a k priľahlému pozemku,
e) vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu na priľahlom pozemku dohodou nadobúdateľa bytu
alebo nebytového priestoru s vlastníkom domu.

Podľa § 50a ods. 1 a 2 OZ, účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu;

musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach. Ak do dohodnutej doby nedôjde k
uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené
súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté.

Podľa§451ods.1a2OZ,ktosaúkorinéhobezdôvodneobohatí,musíobohatenievydať.Bezdôvodným
obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného

právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný
z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 558 veta prvá OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky,
predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.

Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( §

101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 110 ods. 1 veta druhá OZ, ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa
za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie
premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

Podľa § 559 ods. 2 OZ, dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády SR č. 87/1995 Zb.“), ak záväzkový vzťah vznikol

pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru
2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom do 31.01.2013), výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Nakoľko žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania, súd sa pred posúdením merita veci zaoberal
najskôr opodstatnenosťou tejto námietky, pričom dospel k záveru, že námietka premlčania nie je
dôvodná.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané, v
dôsledku čoho sa povinný subjekt môže brániť voči súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania.
Vznesenie námietky premlčania má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti práva, v dôsledku čohonemožno premlčané právo oprávnenému priznať. Námietku premlčania môže povinný subjekt uplatniť
v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. Premlčaním právo nezaniká, iba sa
oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená

na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Účelom premlčania je tak jednak stimulovať
subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv, jednak zamedziť tomu, aby dlžníci
neboli ohľadom svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu donucujúcemu zákroku zo strany
súdov.

Medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá kúpna zmluva vrátane dodatku k nej, ktorej predmetom
bol okrem bytu a nebytových priestorov aj prevod vlastníckeho práva k prislúchajúcim spoluvlastníckym
podielom na pozemkoch. Kúpna cena za spoluvlastnícke podiely na pozemkoch, ktorých prevod bol
predmetom kúpnej zmluvy, bola dojednaná vo výške 4.176,00 eur a mala byť uhradená kupujúcim
predávajúcemu na základe vystavenej faktúry. Kúpna cena za spoluvlastnícke podiely na pozemkoch,
ktorých prevod mal byť predmetom budúcej kúpnej zmluvy, bola dojednaná vo výške 348,00 eur,

ktorá kúpna cena bola dojednaná ako splatná vopred na základe faktúry vystavenej predávajúcim.
Žalobca dňa 08.11.2010 vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXX na kúpnu cenu v sume 4.176,00 eur
so splatnosťou dňa 20.12.2010 a toho istého dňa faktúru č. XXXXXXP na zálohu kúpnej ceny v sume
348,00 eur so splatnosťou dňa 20.12.2010.

Premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať (uplatniť) po prvý raz podaním
žaloby na súde. Pri záväzkových právnych vzťahoch je prvým dňom možného uplatnenia práva na súde
deň nasledujúci po splatnosti pohľadávky, ktorá doba splatnosti je daná dňom, keď mal dlžník splniť
dlh. V kúpnej zmluve vrátane jej dodatku si zmluvné strany výslovne dohodli fakturáciu kúpnej ceny a
preddavku zo strany žalobcu ako predávajúceho, čím sa de facto dojednali na tom, že splatnosť kúpnej

ceny a preddavku nenastáva pri podpise, ani v určitý deň po podpise zmluvy, ale bude stanovená vo
faktúrach vystavených žalobcom. Obe vyššie uvedené faktúry, na základe ktorých si žalobca uplatňuje
svoj nárok, boli splatné dňa 20.12.2010, čo znamená, že žalobca si mohol uplatniť svoj nárok na
súde dňa 21.12.2010, pričom všeobecná trojročná premlčacia doba uplynula dňa 23.12.2013 (21.12.-
sobota, 22.12.-nedeľa). Žalobca podal žalobu na súde dňa 19.12.2013, teda v rámci plynutia trojročnej

premlčacej doby.

Súd si neosvojil argumentáciu žalovaného, podľa ktorej začala premlčacia doba plynúť nasledujúci deň
po uzavretí zmluvy resp. dodatku. Záver, že žalobca mohol o splnenie dlhu požiadať ihneď, teda ku dňu
vzniku záväzku, by bol popretím zmluvného dojednania účastníkov zmluvy, pretože ak si strany dohodli

„fakturáciu“ museli byť (a súd má za to, že aj boli) uzrozumení s tým, že faktúra bude vystavená v určitý
deň a bude z nej pre kupujúceho vyplývať určitý dátum splatnosti, čo predpokladá určitý časový horizont.
Žalovaný pritom ako kupujúci vyslovil s takýmto postupom svoj súhlas podpísaním zmluvy resp. dodatku
k nej. Ak by bolo úmyslom strán, aby kupujúci uhradil kúpnu cenu a preddavok ihneď pri podpise zmluvy/
dodatku alebo v určitý deň po podpise zmluvy/dodatku, nedojednali by sa na fakturácii, ale konkrétnom

dátume splatnosti. Treba pritom vziať do úvahy okolnosti prípadu, a síce, že išlo o prevod vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam k účinnosti ktorého je potrebné povolenie vkladu do katastra nehnuteľností, vo
svetlečohosadohodaofakturáciijavíakologickáajednoznačnevprospechkupujúcehoznasledovných
dôvodov.

Žalobca faktúru vystavil dňa 08.11.2010 s dátumom splatnosti dňa 20.12.2010. Z výpisu z LV č. XXXXX
pre k.ú. Y. vyplýva, že dňa 08.11.2010 bol v katastri nehnuteľností povolený vklad vlastníckeho práva
k prevádzanému bytu, k nebytovým priestorom, ako aj k podielom na pozemkoch (okrem podielov na
pozemkoch, ktorých sa týkal preddavok). Z uvedeného je zrejmé, že žalobca kúpnu cenu a preddavok
fakturoval žalovanému až po nadobudnutí účinnosti kúpnej zmluvy, t.j. právoplatnom povolení vkladu

vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Uvedený spôsob považuje súd jednoznačne za výhodný
iba pre žalovaného. Žalovaný totiž v čase výzvy na zaplatenie kúpnej ceny a preddavku formou
vystavenej faktúry nebol v neistote, či k povoleniu vkladu vlastníckeho práva k bytu, nebytovým
priestorom a podielom na pozemkoch v katastri dôjde alebo nie. V prípade, že by bol žalovaný ako
kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu pri podpise zmluvy/dodatku alebo hneď po podpise, bol by v

nevýhode, pretože by zaplatil žalobcovi kúpnu cenu, pričom by nebolo isté, či vklad vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam bude povolený.Súd pritom poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 Cdo 146/2008 zo dňa 31. júla
2008, podľa ktorého „Možnosť takého riešenia spornej otázky, podľa ktorého by premlčacia doba
začala plynúť od splatnosti dlhu, bola v rozhodnutí R 28/84 odmietnutá s poukazom na to, že by

znamenala neprípustné posunutie začiatku plynutia premlčacej doby (v zrejmom rozpore s účelom
inštitútu premlčania) prakticky na neobmedzenú dobu. Voči tomuto argumentu však možno namietať,
že v prípade zreteľného odďaľovania výzvy na plnenie a v závislosti na konkrétnych okolnostiach
by súd mohol s použitím § 3 ods. 1 Obč.zák. odmietnuť ochranu práva veriteľa uplatneného až po
neodôvodnene dlhej dobe po vzniku záväzku. Okrem toho taký výklad ustanovenia § 101 Obč.zák.,

ktorého výsledkom je záver o začatí plynutia premlčacej doby, ak čas plnenia nebol dohodnutý ani inak
stanovený, dňom nasledujúcim po vzniku právneho vzťahu, nie je súladný so zásadou dôvery v právo,
pretože pod hrozbou začatia premlčania bezprostredne po vzniku právneho vzťahu obmedzuje veriteľa
v jeho práve vyplývajúcom v § 563 Obč.zák. požiadať o plnenie a tým vyvolať splatnosť záväzku podľa
jeho slobodnej vôle, resp. ho núti konať spôsobom, ktorý môže byť v rozpore so skutočným záujmom
účastníkov právneho vzťahu. V dôsledku toho sa právu, ktoré veriteľovi zaručuje § 563 Obč.zák., odníma

reálny obsah.“ Súd má aj s poukazom na vyššie uvedené za to, že skutočným záujmom účastníkov
právneho vzťahu, ktorý možno odvodiť jednak zo zmluvy/dodatku a tiež z okolností prípadu, bolo vyvolať
splatnosť kúpnej ceny a preddavku po povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, a
preto bola dohodnutá ich fakturácia zo strany žalobcu.

Súd zároveň dáva do pozornosti, že vo vyššie uvedenom prípade prejednávanom pred Najvyšším
súdom SR išlo o zmluvu o pôžičke, kde dokonca absentovalo akéhokoľvek dojednanie o dobe splatnosti,
pričom v tu prejednávanom prípade ide o kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti (keď z už opísaných okolností
prípadu je zrejmé, že fakturácia bola na prospech jedine žalovanému) vrátane dojednania o fakturácii
kúpnej ceny (teda žalovaný s takýmto spôsobom určenia splatnosti súhlasil), a nemožno teda uzavrieť,

že by sa účastníci na splatnosti vôbec nijako nedohodli. I keď sa nedohodli na konkrétnom dni splatnosti,
dohodli na tom, že splatnosť vyvolá žalobca vystavenými faktúrami.

Pokiaľ ide o lehotu splatnosti kúpnej ceny uvedenú vo faktúre, túto súd vzhľadom k výške kúpnej ceny
považuje za primeranú a v súlade s dobrými mravmi, a preto nie je dôvod na odmietnutie ochrany práva

žalobcu ako veriteľa, ktoré by si uplatnil až po neodôvodnene dlhej dobe po vzniku záväzku, pričom súd
znovu poukazuje na vyššie uvedený rozsudok Najvyššieho súdu SR a jeho závery o možnosti použitia
§ 3 ods. 1 OZ v takomto prípade.

PokiaľideoodkazžalovanéhonarozhodnutieNajvyššiehosúduSR,R91/2004,súdsajednakprikláňak

citovanému rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/146/2008, ktorým došlo k odklonu od skoršieho
rozhodnutia Najvyššieho súdu, avšak zároveň uvádza, že v prejednávanej veci ani nie je možné hovoriť
o úplnej absencii dojednania splatnosti dlhu. Účastníci sa totiž dohodli na určení splatnosti vo faktúrach
vystavených žalobcom, čo rozhodne nemožno stotožňovať so situáciou, kedy by o splatnosti kúpnej
ceny nebola v zmluve/dodatku ani zmienka.

Žalovaný ďalej poukazoval na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17Co/534/2013 zo dňa
16.10.2013.Tentorozsudokvšakriešiotázkupremlčaniazmluvnejpokutyspoukazomnaskutočnosť,že
medzi účastníkmi neexistovala dohoda o fakturácii zmluvnej pokuty (cit. „z obsahu spisu okresného súdu
(osobitne zo zmluvy o pripojení v znení dodatku k nej) nevyplýva žiadna dohoda o splatnosti zmluvnej

pokuty, z predložených všeobecných podmienok vyplýva len dohoda o fakturácii poskytnutých služieb,
medzi ktoré zmluvná pokuta nepatrí“). Na rozdiel od uvedeného prípadu v tu prejednávanej veci bola
fakturácia kúpnej ceny 4.176,00 eura a kúpnej ceny 348,00 eura dojednaná, čím sa v rámci zmluvnej
voľnosti účastníci zmluvy dohodli, že konkrétny deň splatnosti bude vyplývať z faktúr vystavených
žalobcom.

Pokiaľ ide o druhú námietku premlčania vznesenú žalovaným v podaní zo dňa 28.01.2015 (keď žalovaný
vychádza z dňa predpokladaného doručenia faktúr a § 563 OZ), k tejto súd uvádza, že ju tiež nepovažuje
zadôvodnú,atozdôvodu,žeakoužboloužuvedenévyššie,premlčaciadobavprejednávanomprípade
začala podľa názoru súdu plynúť dňa 21.12.2010. Bolo tomu tak z dôvodu dojednania účastníkov o

fakturácii kúpnej ceny a preddavku, keď obsahom dohody bolo ponechanie určenia konkrétneho dňa
splatnosti na žalobcu, keďže tento mal vystaviť faktúry. Žalobca vystavil faktúry s primeranou lehotou
splatnosti pri oboch - dňa 20.12.2010. Tým, že žalovaný súhlasil so zaplatením kúpnej ceny a preddavku
po vystavení faktúr zo strany žalobcu, súhlasil de facto aj so skutočnosťou, že dátum splatnosti budevyplývaťzfaktúr,ktoráskutočnosťjevšeobecneznámou.Argumentžalovaného,žemalplniťnasledujúci
deň po doručení faktúr je preto neopodstatnený, a nemožno preto uznať za dôvodnú ani námietku
premlčania z neho vychádzajúcu.

V konaní mal súd za preukázané, že žalovanému boli faktúry riadne doručené, čo vyplynulo z
výpovede žalovaného na pojednávaní dňa 02.10.2014, pričom neskoršie spochybňovanie zmyslu tohto
vyjadrenia považoval súd len za účelové. Doručenie faktúr žalovanému má súd za preukázané jednak z
fotokópie podacieho hárku, z ktorého vyplýva odoslanie faktúr žalovanému dňa 07.12.2010, ale najmä

z písomných reakcií na výzvy zo strany žalobcu. V liste zo dňa 26.09.2011, adresovanom žalobcovi,
reaguje žalovaný na upomienku ohľadom nezaplatenia faktúr, pričom nerozporuje doručenie uvedených
faktúr. Rovnako aj z listu zo dňa 12.09.2013, adresovanom právnemu zástupcovi žalobcu, kde žalovaný
reaguje na Výzvu na zaplatenie z 03.09.2013, v ktorej sú faktúry špecifikované, vyplýva, že žalovaný
doručenie faktúr nespochybňuje, ale naopak uvádza, že má záujem svoj dlh vysporiadať.

K poukazu žalobcu na uznanie dlhu žalovaným súd uvádza, že kvalifikované uznanie v konaní
preukázané nebolo, keď v listoch adresovaných žalobcovi resp. jeho právneho zástupcovi sa žalovaný
vyjadruje len v tom zmysle, že má záujem svoj dlh vysporiadať a dohodnúť sa na spoločnom riešení.
V listoch však dlh uznáva len čo do jeho dôvodu, nie však do jeho výšky, nakoľko z listov je zrejmé,
že sa chce dohodnúť so žalobcom na riešení, kedy by tento zohľadnil niektoré reklamačné námietky

žalovaného. Z uvedeného dôvodu nešlo preto o uznanie dlhu, a preto nedošlo k predĺženiu premlčacej
doby na desať rokov v zmysle ustanovenia § 110 ods. 1 veta druhá OZ.

Nakoľko z vyššie uvedených dôvodov posúdil súd námietky premlčania vznesené žalovaným za
nedôvodné a neprihliadal na ne, pristúpil ku skúmaniu opodstatnenosti žalobcom uplatneného nároku,

pričom dospel k záveru, že žaloba je dôvodná iba v časti.

V zmysle Kúpnej zmluvy zo dňa 23.08.2010 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 26.10.2010 bol predmetom
prevodu okrem iného spoluvlastnícky podiel veľkosti XXXX/XXXXXX na pozemkoch registra U. v podiele
1/1,prislúchajúcikbytuč.XX, spoluvlastníckypodieloveľkostiXXX/XXXXXX napozemkochregistraU.

v podiele 1/1, prislúchajúci ku skladovému priestoru (J. č. XX) a spoluvlastnícky podiel o veľkosti XXXX/
XXXXXX na pozemkoch registra U. v podiele 1/1, prislúchajúci ku A. (nebytový priestor č. XX). Pozemky
boli špecifikované v článku 4. odseku 1 zmluvy v znení jej dodatku. Z návrhu na vklad zaevidovaného
pod č. V XXXX/XX a z predloženého čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX. pre k.ú. Y.
vyplýva, že na základe vyššie uvedenej zmluvy nadobudol žalovaný vlastnícke právo k spoluvlastníckym

podielom na predmetných pozemkoch. Žalobca v deň povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností vystavil faktúru č. XXXXXX na kúpnu cenu dojednanú v zmluve vo výške 4.176,00 eur
s dátumom splatnosti dňa 20.12.2010, ktorú faktúru doručil žalovanému. V deň splatnosti predmetná
kúpna cena nebola žalovaným uhradená. Z uvedeného dôvodu, zaviazal súd žalovaného k povinnosti
zaplatiť žalobcovi sumu 4.176,00 eur.

Námietky žalovaného týkajúce sa neurčitosti splatnosti kúpnej ceny a neurčitosti vymedzenia predmetu
kúpypovažovalsúdzaúčelové.Užzvyššieuvedenýchpísomnýchreakciížalovanéhonavýzvyžalobcu,
resp. právneho zástupcu, je zrejmé, že žalovaný nemal v tomto smere žiadne pochybnosti, pričom
ani vystavenie faktúr ani predmet prevodu žiadnym spôsobom pred začatím konania nespochybňoval.

Zároveň vo svojom záverečnom vyjadrení založil svoju obranu v zásade už len na námietke premlčania.
Súd, ako už vyššie uviedol, považuje dojednanie o fakturácii kúpnej ceny za platne dojednané a
zároveň za dojednané v prospech žalovaného. Rovnako považuje predmet prevodu pokiaľ ide o
spoluvlastnícke podiely za určitý, špecifikovaný zmluve v znení jej dodatku, a to v článku 1. odseku 1.,
2., 3. (veľkosť podielov) a 5. (dojedanie prevodu), pričom jednotlivé parcely sú špecifikované v odseku

4.. Nesprávna terminológia v článku 4. odseku 3., kde sa hovorí o predaji „pozemkov“ namiesto predaja
„spoluvlastníckych podielov na pozemkoch“ nespôsobuje neurčitosť vymedzenia predmetu prevodu,
nakoľko sa táto časť týka len zaplatenia kúpnej ceny a nie vymedzenia predmetu prevodu. Rovnako
žalovaný nespochybňoval ani zrozumiteľnosť faktúry č. XXXXXX, čo vyplýva z vyššie uvedených listov,
a preto súd jeho vyjadrenia v konaní o neurčitosti a nezrozumiteľnosti faktúry vníma len ako účelové.

Výhrady žalovaného týkajúce sa prevádzaného bytu (oplotenie, poistné plnenie, ...) nemajú vplyv na
jeho povinnosť uhradiť žalobcovi kúpnu cenu, keď v konaní nebolo preukázané, že by z akéhokoľvek
dôvodu došlo k započítaniu akejkoľvek pohľadávky žalovaného voči pohľadávke žalobcu na zaplatenie
kúpnej ceny.Žalovaný tým, že svoj dlh z kúpnej zmluvy lehote splatnosti faktúry, t.j. do dňa 20.12.2010 nesplnil, s jeho
plnením sa dňa 21.12.2010 dostal do omeškania, a žalobcovi je preto povinný okrem istiny 4.176,00 eur

zaplatiť aj úrok z omeškania. Výška úroku z omeškania podľa citovaného ustanovenia nariadenia vlády
SR je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná k prvému dňu omeškania. Žalobcovi tak súd priznal voči žalovanému právo na zaplatenie úroku
z omeškania vo výške 9 % (8 + 1%) ročne zo sumy 4.176,00 eur od 21.12.2010 do zaplatenia, nakoľko
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 21.12.2010 bola 1 %.

V časti žaloby o zaplatenie sumy 348,00 eur súd považoval žalobu za nedôvodnú. V článku 4. odseku
2. a 3. zmluvy v znení jej dodatku je medzi zmluvnými stranami dojednané, že medzi účastníkmi zmluvy
bude uzavretá ďalšia kúpna zmluva, ktorej predmetom bude prevod príslušného spoluvlastníckeho
podielu na pozemkoch parc.č. XXXX/XX., XXXX/XXX, XXXX/XXXX (s výmerou 4m2), keď tieto
pozemky nadobudne stavebník (pozn. žalobca) do svojho vý1učného vlastníctva, pričom kúpna cena

bola dojednaná vo výške 348,00 eur a mala byť splatná na základe faktúry vystavenej predávajúcim.
Žalobca ako predávajúci sa pritom zaviazal previesť na kupujúceho pozemky špecifikované v čl. 4 bod 3.
zmluvynajneskôrvlehotedo31.05.2011.Uvedenédojednaniejesvojimcharakteromzmluvouobudúcej
kúpnej zmluve, ktorá budúca zmluva mala byť uzavretá do 31.05.2011. Z vykonaného dokazovania
bolo preukázané, že k uzavretiu tejto budúcej zmluvy neprišlo. Žalobca k tomu uviedol, že pokiaľ ide

o spoluvlastnícke podiely, ktoré mali byť predmetom neskoršieho predaja, kúpna zmluva ešte uzavretá
nebola. V súčasnosti prebieha proces uzatvárania kúpnych zmlúv s tými vlastníkmi bytov, ktorí zaplatili
preddavok na kúpnu cenu, ktorým sa tieto spoluvlastnícke podiely bezodplatne prevádzajú. Nakoľko
žalovaný preddavok nezaplatil, s týmto kúpna zmluva uzatváraná nie je.

Nakoľko do dohodnutej doby (31.05.2011) nedošlo k uzavretiu budúcej zmluvy, bolo možné sa do
jedného roka v zmysle § 50a ods. 2 OZ domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle zmluvnej strany
bolo nahradené rozhodnutím súdu. Keďže žalobca ani žalovaný sa takéhoto rozhodnutia v lehote do
31.05.2012 nedomáhali, právo na uzavretie konečnej kúpnej zmluvy zaniklo. Plnenie preddavku vo
výške 348,00 eur žalovaným by preto bolo bezdôvodným obohatením žalobcu, nakoľko by išlo o plnenie

z právneho dôvodu, ktorý odpadol, keďže išlo o preddavok na kúpnu cenu za spoluvlastnícke podiely
na pozemkoch, ohľadom ktorých bola síce uzavretá zmluva o budúcej zmluve, pričom však k uzavretiu
budúcej (konečnej) zmluvy nedošlo a nedôjde. Z uvedeného dôvodu súd žalobu v časti o zaplatenie
sumy 348,00 eur s príslušenstvom zamietol, nakoľko by išlo o priznanie plnenia žalobcovi, ktorým by
sa tento bezdôvodne obohatil.

Podľa § 142 ods. 2 OSP, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 OSP v spojení s 151 ods. 1
OSP. Žalobcovi bola z uplatnenej istiny 4.524,00 eur s príslušenstvom priznaná suma 4.176,00 eur s

príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 92% a hrubý úspech žalovaného 8%, a teda
konečný čistý úspech žalobcu je 84% (92 - 8), čo v konečnom dôsledku znamená právo žalobcu na
náhradu účelne vynaložených trov celého konania práve takýmto percentom.

Pri plnom úspechu žalobcu by mu prináležalo právo na zaplatenie náhrady trov právneho zastúpenia v

sume 1.812,99 eura. Účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia predstavujú:
- odmenu za 8 úkonov právnej služby á 161,01 eura (prevzatie a príprava zastúpenia dňa 03.09.2013,
písomné podanie na súd - návrh zo dňa 06.12.2013, vyjadrenie k odporu zo dňa 19.09.2014, účasť
na pojednávaní dňa 02.10.2014, účasť na pojednávaní dňa 06.11.2014, účasť na pojednávaní dňa
16.12.2014, záverečné vyjadrenie zo dňa 27.01.2015, účasť na pojednávaní dňa 05.02.2015) podľa §

10 ods. 1 a § 13a ods. 1 písm. a), c), d) vyhl.č. 655/2004 Z.z., spolu 1.288,08 eura,
- odmenu za 2 úkony právnej služby á 80,50 eura (1/2 zo 161,01 eura) (ďalšia porada s klientom dňa
01.10.2014, ďalšia porada s klientom dňa 05.11.2014) podľa § 10 ods. 1 a § 13a ods. 2 písm. d) vyhl.č.
655/2004 Z.z., spolu 161,00 eur,- 2x režijný paušál á 7,81 eura, 6x režijný paušál á 8,04 eura, 2x režijný paušál á 8,39 eura podľa § 16
ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z., spolu 80,64 eura,
- cestovné výdavky za cestu na pojednávanie a späť dňa 02.10.2014 osobným motorovým vozidlom

(Nitra - Trnava a späť; 110 km; spotreba 6,7 L/100 km; cena PHM 1,48 eura/L; sadzba 0,183 eura/km)
t.j. 31,04 eura,
- cestovné výdavky za cestu na pojednávanie a späť dňa 06.11.2014 osobným motorovým vozidlom
(Nitra - Trnava a späť; 110 km; spotreba 6,7 L/100 km; cena PHM 1,417 eura/L; sadzba 0,183 eura/
km) t.j. 30,57 eura,

- cestovné výdavky za cestu na pojednávanie a späť dňa 16.12.2014 osobným motorovým vozidlom
(Nitra - Trnava a späť; 110 km; spotreba 6,7 L/100 km; cena PHM 1,347 eura/L; sadzba 0,183 eura/
km) t.j. 30,06 eura,
- cestovné výdavky za cestu na pojednávanie a späť dňa 05.02.2015 osobným motorovým vozidlom
(Nitra - Trnava a späť; 110 km; spotreba 6,7 L/100 km; cena PHM 1,212 eura/L; sadzba 0,183 eura/
km) t.j. 29,06 eura,

- náhrada za strata času pri ceste na pojednávanie a späť dňa 02.10.2014 za 3 polhodiny á 13,40 eura,
t.j. 40,20 eura,
- náhrada za strata času pri ceste na pojednávanie a späť dňa 06.11.2014 za 3 polhodiny á 13,40 eura,
t.j. 40,20 eura,
- náhrada za strata času pri ceste na pojednávanie a späť dňa 16.12.2014 za 3 polhodiny á 13,40 eura,

t.j. 40,20 eura,
- náhrada za strata času pri ceste na pojednávanie a späť dňa 05.02.2015 za 3 polhodiny á 13,98 eura,
t.j. 41,94 eura,
celkom trovy právneho zastúpenia vo výške 1.812,99 eura

Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania spočívajúcu v náhrade trov právneho zastúpenia za úkon
právnej služby „výzva - písomné podanie protistrane“ zo dňa 03.09.2013, keďže sa jedná o výzvu
urobenú pred začatím konania, teda nejedná sa o trovy vzniknuté žalobcovi v priebehu občianskeho
súdneho konania od podania návrhu do právoplatného skončenia veci.

Súd tiež nepriznal žalobcovi náhradu trov konania spočívajúcu v náhrade trov právneho zastúpenia za
úkonprávnejslužby„vyjadrenievovecisamej“zodňa01.12.2014,nakoľkosúdtietotrovynepovažujeza
účelne vynaložené, pretože na zaslanie uvedené vyjadrenia nebol žalobca osobitne vyzvaný a zároveň
bolo možné uvedené vyjadrenie predniesť na nasledujúcom pojednávaní.

Nakoľkopricestovnýchnáhradáchnebolapokladničnýmdokladom preukázanácenazapohonnéhmoty
v čase vykonania ciest, súd vychádzal z ceny benzínu v príslušných týždňoch v roku 2014 a 2015
zverejnenej na stránke Štatistického úradu SR.

Pri plnom úspechu žalobcu by mu tiež prináležalo právo na zaplatenie náhrady iných trov konania v

sume 271,00 eur, čo predstavuje náhradu sumy vynaloženej na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu,
keď žalobca si uplatnil právo na náhradu iba tohto poplatku, hoci mu v konaní vznikli náklady aj na
poplatky za podania so zaručeným elektronickým podpisom, za ktoré si však náhradu neuplatnil, a preto
súd tieto náklady nebral do úvahy.

Vzhľadom na čiastočný úspech navrhovateľa v rozsahu 84 % priznal súd navrhovateľovi vo výroku III.
právo na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1.522,91 eura (84 % z 1.812,99 eura) a právo na
náhradu iných trov konania v sume 227,64 eura (84 % z 271,00 eur), ktorú prisúdenú náhradu trov
konania je žalovaný povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalobcu v súlade s § 149 ods. 1 OSP.

Podľa § 160 ods. 1 veta prvá OSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní
od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu.

Z dôvodu vyššej sumy istiny, na zaplatenie ktorej bol žalovaný zaviazaný, súd v zmysle § 160 ods. 1
veta prvá OSP určil žalovanému lehotu na plnenie 30 dní, ktorú lehotu súd považuje za primeranú. Z

obdobných dôvodov určil súd žalovanému dlhšiu lehotu, a to 15 dní, aj v prípade náhrady trov konania.Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní
uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.