Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. november 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 4P/50/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813210479
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Chmelanová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3813210479.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Ľubicou Chmelanovou vo veci starostlivosti o mal. R. T., nar.

XX.XX.XXXX, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, OSV Prievidza, dieťa
rodičov: matka: P. T., nar. XX.X.XXXX, bytom H., J. T. XXX/X, občan SR, zast. JUDr. Janou Bezákovou,
advokátkou so sídlom Prievidza, Bakalárska 6, otec: R. D., nar. XX.X.XXXX, bytom T., R. X/XX, občan
SR, o zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti a určenie výživného takto

r o z h o d o l :

Súd mal. R. T., nar. XX.XX.XXXX z v e r u j edo osobnej starostlivosti matke, ktorá bude mal. dieťa
zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. R., nar. XX.XX.XXXX sumou 60,- eur mesačne, počnúc
dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré výživné je povinný platiť k rukám matky najneskôr do 20-

teho dňa v mesiaci, mesačne vždy vopred.

Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. R., nar. XX.XX.XXXX každý párny víkend od piatku od 18.00
do nedele do 18.00 hod., ďalej od 1.7. toho ktorého roka nepretržite do 14.7. toho ktorého roka, a to v
čase od 1.7. od 10.00 hod. do 14.7. do 18. 00 hod. a ďalej každý párny rok od 30.12. toho ktorého roka
nepretržite do 3.1. nasledujúceho roka, a to v čase od 30.12. od 10.00 hod. do 3.1. nasledujúceho roka
do 18.00 hod. a ďalej každý nepárny rok od 23.12. toho ktorého roka nepretržite do 27.12. toho ktorého
roka, a to v čase od 23.12. od 10.00 hod. do 27.12. do 18.00 hod., pričom otec si mal. dieťa prevezme
pred bytom matky v čase začatia styku a mal. dieťa vráti matke pred jej bytom v čase skončenia styku.

Matka je p o v i n n á mal. dieťa na styk s otcom pripraviť a styk otca s mal. dieťaťom umožniť.

Matka i otec sú p o v i n n í nahradiť štátu trovy konania, každý vo výške 238,69 eur, ktorú sumu sú
povinní zaplatiť na účet Okresného súdu Prievidza do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka svojím návrhom podaným dňa 24.05.2013 žiadala zveriť maloletého XXX,- do svojej osobnej
starostlivosti a otca zaviazať prispievať na jeho výživu sumou 300,- eur mesačne počnúc dňom
26.04.2013. Návrh odôvodnila tým, že maloletý R. sa narodil počas jej partnerského vzťahu s otcom
dieťaťa, ktorý trval od roku 2009. Otec sa prisťahoval do spoločnej domácnosti matky v marci 2009.
Od 26.04.2013 rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti a to v súvislosti s konfliktom, ktorýsa udial medzi matkou a synom otca - maloletým E. D.. Matka sa stará okrem maloletého Vlastimila
tiež o svoju dcéru R., nar. XX.XX.XXXX, žiačku základnej školy. Otec má vyživovaciu povinnosť okrem
maloletého R. aj k dcére J. R. a ďalej k synom - maloletému R. a maloletému P. D.. Maloletá R. a

maloletý R. sú na seba silno citovo viazaní, bolo by v neprospech oboch detí, keby nemohli zostať spolu.
E. R. je viac naviazaný na ňu, hoci svojho otca má rád. Otec o maloletého R. prejavuje záujem, na
jeho výživu po odchode zo spoločnej domácnosti však neprispieva. Svoj návrh odôvodňovala okrem
odôvodnenia uvedeného v návrhu aj tým, že maloletý R. začal navštevovať predškolské zariadenie a
budesimusieťzvykaťnamaterskúškolu,podľamatkyotecnemávytvorenépodmienkynastarostlivosťo

maloleté dieťa. Návrh otca na návštevu dvoch materských škôl je pre maloleté dieťa nevhodný. Maloletý
R. znáša zle rozchod rodičov, potrebuje primeraný, kľudný režim. Matka v priebehu celého konania
zotrvala na zverení maloletého R. do svojej osobnej starostlivosti, po podaní návrhu navrhla upraviť styk
s maloletým R. na každý párny víkend od piatku od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. Matka
na ostatnom pojednávaní navrhla určiť výživné vo výške 30,- eur mesačne z dôvodu, že podľa nej je
stanovisko otca v tejto veci motivované jeho vyživovacou povinnosťou a určenou výškou výživného.

Výživné žiadala priznať počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci vzhľadom na prebiehajúcu
striedavú starostlivosť rodičov o maloletého Z..

Otec najskôr s návrhom matky na zverenie maloletéhoH.do jej osobnej starostlivosti nesúhlasil, naopak,
žiadal maloletého R. zveriť do svojej osobnej starostlivosti s odôvodnením, že maloletý R. je na neho
silno citovo viazaný. Poukázal na to, že maloletý Q.sa narodil počas jeho vzťahu s matkou, ktorý

trval štyri roky, že hlavným dôvodom rozchodu rodičov boli dlhodobé nezhody a fyzické napádanie
maloletých detí v spoločnej domácnosti. Podľa tvrdenia otca sa matka dlhodobo vyhrážala samovraždou
a usmrtením detí, odmietala variť a starať sa o domácnosť. Matka sa správala tak, že šialene nadávala,
vykrikovala na deti hrubými vulgárnymi výrazmi, zakazovala im kontakt s rodinou otca, nechodila s deťmi
na lekárske prehliadky. Poukázal tiež na to, že v minulosti sa matka dopustila pokusov o samovraždu. V

prípade zverenia maloletého R. do jeho osobnej starostlivosti žiadal o úpravu styku matky s maloletým
dieťaťom výlučne za jeho prítomnosti. V priebehu konania otec zmenil svoje stanovisko a navrhol
zveriť maloletého R. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždenných intervaloch s
odôvodnením, že obaja rodičia sú spôsobilí vychovávať dieťa, starať sa oň, obaja na starostlivosť
majú vytvorené podmienky, obaja rodičia majú dieťa radi a mal. dieťa má vytvorený vzťah k obom

rodičom, matku i otca vníma pozitívne. Výživné žiadal neupraviť, rovnako tak neupraviť styk. Poukázal
na svoju schopnosť postarať sa o maloletého R., čo potvrdzuje skutočnosť, že v čase od 28.06.2013 do
01.08.2013 bolo maloleté dieťa v jeho starostlivosti. Na pojednávaní dňa 16.10.2014 otec zmenil svoje
stanovisko a nesúhlasil so striedavou osobnou starostlivosťou, ale žiadal opäť maloletého R. zveriť do
svojej osobnej starostlivosti, čo odôvodnil tým, že otec maloletej R. E. E. bol bezdomovec, alkoholik,

súdne trestaný a jeho vzťah s matkou trval vždy len krátko. Partnera matky osobne nepozná, informácie
o ňom má len z vyjadrenia matky. Vie, že E. E. bol na liečení kvôli alkoholu a s matkou sa spoznali na
psychiatrii v Trenčíne.

Kolízny opatrovník sa vyjadril tak, že z výsluchu znalca bolo preukázané, že striedavá starostlivosť
nie je v záujme maloletého R. aj s poukazom na pohovory vykonané na RPPS. Navrhol, aby maloletý

bol zverený do osobnej starostlivosti matky, výživné žiadal určiť k možnostiam a schopnostiam otca a
nákladom na maloleté dieťa, styk navrhol upraviť každý druhý víkend podľa návrhu matky, navyše v
letných mesiacoch dva týždne a upraviť styk otca s maloletým počas sviatkov.

V tejto veci podala matka návrh na nariadenie predbežného opatrenia dňa 17.07.2013, ním žiadala
rozhodnúť o zverení mal R. do svojej osobnej starostlivosti do času, kým súd rozhodne o zverení

maloletého a o úprave rodičovských práv a povinností a upraviť styk otca s mal. dieťaťom. Jej návrh
okresný súd uznesením č.k. 4P/50/2013 - 59 zo dňa 22.07.2013 zamietol. Odvolaním napadnuté
uznesenie Okresného súdu Prievidza č.k. 4P/50/2013 - 59 zo dňa 22.07.2013 zmenil Krajský súd
v Trenčíne svojím uznesením č.k. 4CoP/103/2013-74 zo dňa 19.08.2013 tak, že nariadil predbežné
opatrenie, ktorým otcovi ukladá odovzdať maloletého R., nar. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej

starostlivosti oboch rodičov. Striedavá osobná starostlivosť sa podľa rozhodnutia bude realizovať takto:
maloletý R. bude v osobnej starostlivosti matky počas nepárneho týždňa a v osobnej starostlivosti otca
počas párneho týždňa a to vždy od piatku príslušného týždňa od 15.00 hod. do piatku nasledujúcehotýždňa do 15.00 hod. Z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Trenčíne vyplýva, že z obsahu spisu a
z predložených listinných dôkazov vyplýva, že rodičia maloletého R. spolu nežijú, vzťahy medzi nimi sú
značne narušené, pričom po odchode otca zo spoločnej domácnosti, t.j. od apríla 2013 zabezpečovali

starostlivosť o maloletého rodičia striedavo, v intervaloch po dobu približne jedného týždňa v domácnosti
matky a v domácnosti otca. Dňa 28.06.2013 otec odmietol dieťa odovzdať matke a od tejto doby otec
matke neumožnil styk s dieťaťom. Podľa tvrdení otca matke neumožní kontakt s dieťaťom z dôvodu
psychických problémov na strane matky, avšak otec na svoje tvrdenia nepredložil žiadne dôkazy. E. R.
je vo veku dva a pol roka, matka dieťaťa bola doposiaľ s dieťaťom na materskej dovolenke, z obsahu

spisu vyplýva, že dieťa má veľmi kladný citový vzťah k obom rodičom. Za tejto situácie, keď rodičia po
odchode otca zo spoločnej domácnosti realizovali striedavú starostlivosť o maloletého až do 28.06.2013,
kedy otec odmietol dieťa matke odovzdať a bráni matke styku s dieťaťom, je potrebné, aby sa odstránila
neistota ohľadne starostlivosti o maloletého R., vyplývajúca z nezhôd medzi rodičmi. Odvolací súd
zdôraznil, že na strane matky dieťaťa neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o dieťa a otec
tvrdenia o psychických problémoch na strane matky žiadnym dôkazom nepreukázal, naopak až do júna

2013 nespochybňoval starostlivosť matky o maloletého. Maloletý R. je v útlom veku, je v záujme jeho
zdravého citového vývoja, aby bol v kontakte s oboma rodičmi.

I otec podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia a to dňa 23.07.2013. Žiadal ním zveriť
maloletého Vlastimila do svojej osobnej starostlivosti. Uznesením č.k. 4P/50/2013-64 zo dňa 29.07.2013
návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Odvolanie podané nebolo.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, svedkov R. D., G. E., znalca Mgr. Františka
Nociara, oboznámením sa s rodným listom maloletého R. T., správou kolízneho opatrovníka z
prešetrenia rodinných pomerov zo dňa 26.06.2013, potvrdeniami ÚPSVaR v Prievidzi o poberaní
rodičovského príspevku, prídavkov na deti a náhradného výživného za roky 2012, 2013, potvrdením o
podaní daňového priznania matkou za rok 2012, rodným listom maloletej R. T., rozsudkom Okresného

súdu Prievidza č.k. 13P/757/2007-13 zo dňa 13.02.2008, potvrdením o návšteve školy maloletou R. T.,
dokladmipredloženýmimatkouojejvýdavkochnabývanie-zmluvououžívanídružstevnéhobytuzodňa
31.05.2013, inkasným lístkom za mesiac máj 2013, s rozhodnutím Mesta Prievidza o vyrubení poplatku
za komunálny odpad pre rok 2013, dokladmi predloženými matkou o kúpe vecí pre mal. deti, oznámením
ÚPSVaR Prievidza zo dňa 03.07.2013, potvrdením o poberaní prídavku na dieťa za rok 2013 otcom,

daňovým priznaním k dani z príjmov fyzickej osoby týkajúceho sa otca za rok 2012, správou kolízneho
opatrovníka z prešetrenia rodinných pomerov zo dňa 19.07.2013, správou z pohovoru na RPPS zo
dňa 18.07.2013, oznámením ÚPSVaR Prievidza zo dňa 12.07.2013, úradným záznamom ÚPSVaR
Prievidza zo dňa 29.07.2013, čestným prehlásenímS.T. z 29.07.2013, záznamom ÚPSVaR Prievidza
zo šetrenia pomerov v rodine zo dňa 01.08.2013, záznamom ÚPSVaR Prievidza zo dňa 02.08.2013,

záznamom zo šetrenia pomerov v rodine zo dňa 02.08.2013, záznamom ÚPSVaR Prievidza z pohovoru
zo dňa 05.08.2013, predbežnou správou z mediačného procesu mediátora zo dňa 23.08.2013, zmluvou
o nájme nebytových priestorov zo dňa 27.06.2013, potvrdením o návšteve školy mal. R. D., vyjadrením
Strednej odbornej školy Prievidza z 22.10.2013, lekárskou správou zo dňa 24.10.2013, oznámením
zo dňa 04.11.2013, vyjadrením kolízneho opatrovníka zo dňa 02.06.2014, správou Materskej školy

Prievidza z 21.03.2014, správou ÚPSVaR zo dňa 08.07.2014, daňovým priznaním k dani z príjmov
fyzickej osoby týkajúceho sa otca za rok 2013, potvrdeniami o poberaní rodičovského príspevku,
náhradného výživného, dávky v hmotnej núdzi matkou za roky 2013, 2014, potvrdením o evidencii
nezamestnaných týkajúceho sa matky, správou kolízneho opatrovníka o prešetrení rodinných pomerov
zo dňa 05.09.2014, vyjadrením Strednej odbornej školy zo dňa 19.09.2014. Súd vo veci ďalej vykonal

znalecké dokazovanie, písomný znalecký posudok bol podaný znalcom z odboru Psychológia, Klinická
psychológia detí, Klinická psychológia dospelých Mgr. Františkom Nociarom. Súd sa ďalej oboznámil s
obsahomspisovsp.zn.4P/81/2012a11P/38/2014tunajšiehosúdu,nazákladečohozistiltentoskutkový
stav:

V rodnom liste maloletého R. T., nar. XX.XX.XXXX je ako matka zapísaná P. T., nar. XX.XX.XXXX a ako

otec R. D., nar. XX.XX.XXXX. Rodičia maloletého nežijú spolu od 26.04.2013, v spoločnej domácnosti
žili spolu od marca 2009. Táto skutočnosť nebola medzi nimi sporná. Rovnako nebola sporná ani
skutočnosť, že od 28.06.2013 do 01.08.2013 bolo maloleté dieťa u otca, od 01.08.2013 do 06.09.2013 u
matky a od 06.09.2013 je opäť u otca na základe predbežného opatrenia nariadeného Krajským súdom vTrenčíne. Po odchode otca zo spoločnej domácnosti zostal maloletý F.u matky niekoľko dní, následne sa
matka s otcom dohodli, že maloletého R. si zoberie otec na dva - tri dni. Túto dohodu však otec nedodržal
a maloletého R. matke vrátil asi po šiestich dňoch. Následne bol maloletý XXXX u matky asi týždeň a

následne u otca, čo trvalo do 28.06.2013. Matka dala maloleté dieťa zapísať do MŠ, Š. Závodníka v
Prievidzi,nasídliskuZapotôčky,otecdieťazapísaldoMŠnaDlhejulicivPrievidzi.Striedavástarostlivosť
oboch rodičov prebieha na základe predbežného opatrenia nariadeného horeuvedeným uznesením
Krajského súdu v Trenčíne aj k času ostatného pojednávania v tejto veci, t.j. ku dňu 16.10.2014. V
súvislosti s trestnými oznámeniami otca i matky rodičia uviedli, že v súvislosti s trestným oznámením

otca za fyzické napadnutie maloletého R. matkou, bolo toto konanie skončené uložením napomenutia,
v súvislosti s oznámením matky v súvislosti s vyhrážaním, ohováraním priestupkové konanie skončilo
rovnako, uložením napomenutia otcovi.

Z výsluchu matky bolo zistené, že s otcom žila v spoločnej domácnosti od marca 2009 do apríla 2013. Ich
spolužitie bolo problematické už po pol roku spolužitia z dôvodu, že otec nedokázal zabezpečiť platby
nájomného, z pracovných dôvodov sa zdržiaval mimo domácnosti. S otcom maloletého sa zoznámila

v čase, keď bol ženatý. Maloletý R. má otca rád, ale vďaka nej, pretože tak dieťa viedla. Má za to, že
sa otec dokáže o maloleté dieťa postarať, ale len počas víkendov, nie v rámci striedavej starostlivosti
alebo celkom. Tvrdila, že po návrate maloletého R. do jej domácnosti zbadala zmenu v jeho správaní,
pri problémoch maloletú R. bil, kopal, má za to, že k takémuto správaniu ho navádzala stará matka
zo strany otca i otec. Maloletý R. plakával, keď mal ísť k otcovi, pretože stará matka ho nútila jesť,

že s ním nechodia von a že stará matka ho bije. I týmito skutočnosťami odôvodnila svoj nesúhlas
so zverením maloletého R. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Podľa matky maloleté
dieťa potrebuje stabilné zázemie, nie vždy iné prostredie, iné výchovné metódy a iné vedenie. Svoj
nesúhlas so zverením maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti otca resp. do striedavej rodičovskej
starostlivosti odôvodňovala ďalej tým, že nevie, v akých podmienkach bude žiť otec, nevie posúdiť, či v

domácnosti starej matky má otec vytvorené podmienky pre starostlivosť o maloletého R., že je tu veľká
citová naviazanosť medzi maloletým R. a maloletou R., že je v záujme oboch detí je, aby neboli od
seba odlúčené, že synovia otca vo veku 15, 16 rokov neboli vychovávaní riadne a matka nemá záruku,
že otec bude vychovávať maloletého R. riadne. Synovia otca nemajú základné hygienické návyky, sú
zvyknutí robiť si, čo chcú, nikto ich nekontroluje. Obaja synovia mali problémy s návštevou školy na ZŠ.

Maloletého D.prihlásila do MŠ od 01.09.2013, ktorá MŠ je v blízkosti jej bydliska a v rámci ZŠ, ktorú
navštevuje maloletá R.. Nesúhlasila, aby maloleté dieťa navštevovalo dve rôzne škôlky, čo podľa nej
môže narušiť psychický vývoj maloletého dieťaťa. Matka poprela, že by bola niekedy liečená na duševné
ochorenie, nikdy nebola hospitalizovaná na duševné ochorenie, nikdy sa nepokúsila o samovraždu. K
súčasným jej osobným pomerom doplnila, že otec maloletej R. E. E. si začal plniť v plnom rozsahu svoju

vyživovaciu povinnosť od mája 2014, preto vo vzťahu k maloletej R. náhradné výživné nepoberá. Má
prísľub prijatia do zamestnania v Bratislave, jej predpokladaný príjem je okolo 600,- eur mesačne. K
21.09.2014 začala spolu s biologickým otcom maloletej R. žiť v spoločnej domácnosti, rodina býva v
podnájme - v prenajatom dvojizbovom byte s nákladmi vo výške 500,- eur mesačne. Otec maloletej R. je
zamestnaný, má predpokladaný príjem 800,- eur mesačne. Otec maloletej R. začal dieťa navštevovať,

začal oň prejavovať záujem. Spolužitie s ním hodnotí matka ako usporiadané, partner riadne chodí
do práce, pracuje od 21.09.2014, vo voľnom čase sa zdržiava doma, z práce chodí domov riadne,
pomáha v domácnosti, zaujíma sa o obe maloleté deti t.j. maloletú R. i maloletého R.. Má citový vzťah k
novému partnerovi. Jej predstava je taká, že bude žiť s otcom maloletej R. a maloletým R. v Bratislave,
keďže partner pracuje na zmeny, striedali by sa tak, aby bola zabezpečená starostlivosť o maloleté

deti. Jej priateľ má dobrý vzťah k maloletému R.. I ona označila svoj vzťah s otcom maloletej Viktórie
za perspektívny. Podľa tvrdenia matky jej partner vie, že chce zveriť maloletého R. do svojej osobnej
starostlivosti, partner k takémuto rozhodnutiu matky výhrady nemá. Otec maloletej R. bol dvakrát vo
výkone trestu odňatia slobody pre neplnenie vyživovacej povinnosti a to voči dcéram maloletej F. a
maloletej R.. Maloletá R. nastúpila do tretieho ročníka ZŠ v Bratislave. Maloletého R. mieni matka

umiestniť rovnako do materskej školy v Bratislave. Matka tvrdenia otca k osobe E. E. (spoznanie sa s ním
na psychiatrii) poprela s tým, že na psychiatrii v Trenčíne nikdy nebola, preto sa s E. E. nezoznámila na
psychiatrii v Trenčíne, nevie o tom, že by pán E. absolvoval protialkoholické liečenie. V súčasnosti nemá
problém s alkoholom. Matka dodala, že za posledných päť rokov mala vzťah len s otcom maloletého R.
a teraz v súčasnosti s otcom maloletej R..K svojim pomerom uviedla, že od narodenia maloletého R. je na rodičovskej dovolenke. Je absolventkou
Obchodnej akadémie. Príjem má len z rodičovského príspevku. Majetok nevlastní žiaden. Od júla 2013
má predpísané nájomné 180,- eur mesačne. Má vyživovaciu povinnosť k maloletej Viktórii T., ktorá sa

narodila z mimomanželského vzťahu matky, má s ňou len problémy primerané k jej veku. Maloletý R. má
primerané potreby k svojmu veku, prekonáva len bežné ochorenia. Z listinných dôkazov súd zistil, že
podľa oznámenia ÚPSVaR Prievidza bola matka v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 28.05.2010
do13.10.2010.Zevidenciebolavyradenádňomnarodeniadieťaťa.Včaseod01.10.2010do31.10.2013
bola poberateľkou rodičovského príspevku a to v roku 2012 vo výške 194,70 eur mesačne, v roku

2013 vo výške 199,60 eur mesačne. Matka bola v období od 01.11.2009 do 31.05.2014 i poberateľkou
náhradného výživného, ktoré bolo viackrát prehodnotené a to vo vzťahu k maloletej R. T.. V roku
2013 tiež poberala prídavky na dve maloleté deti a to maloletého R. a maloletú R., spolu vo výške
46,20 eur. Matka v roku 2013 poberala i náhradné výživné za neplatné výživné otcom maloletej R.
T.. V roku 2012 mala podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby nulový základ dane.
Podnikateľskú činnosť živnostníka ukončila k 01.06.2013. Matka má vyživovaciu povinnosť i k maloletej

R. T., nar. XX.XX.XXXX, ktorej otcom je E. E., nar. XX.XX.XXXX. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k.
13P/757/2007-13 zo dňa 13.02.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.03.2008, bola maloletá R.
zverená do osobnej starostlivosti matky a otec dieťaťa E. E. bol zaviazaný platiť na výživu maloletej R.
mesačne sumou 1.000,- Sk s účinnosťou od 01.01.2007. Maloletá R. bola v školskom roku 2012/2013
žiačkou prvého ročníka základnej školy v Prievidzi, svedčí o tom doložené potvrdenie o návšteve školy.

V roku 2013 mala matka náklady na bývanie vo výške 272,05 eur mesačne, v čom je zahrnuté nájomné,
elektrina, plyn, poplatok RTVS a alikvotná suma za poplatok za komunálny odpad. Matka sa po
skončenírodičovskejdovolenkystalaevidovanounezamestnanou.PodľaoznámeniaÚPSVaRPrievidza
je matka vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 15.10.2013. V súčasnosti od 1.12.2013 je
poberateľkou dávky v hmotnej núdzi, v mesiaci december 2013 vo výške 105,11 eur mesačne, v období

od januára 2014 vo výške 153,60 eur mesačne.

Z výsluchu otca bolo zistené, že žije spolu so svojou matkou a maloletým R. D. v jednoizbovom byte
na Slobodárni v Bojniciach. Uvažoval pôvodne o prerobení nebytového priestoru na byt, ale upustil od
toho, uviedol to v súvislosti s predloženou zmluvou o nájme nebytových priestorov. Z tejto zmluvy zo dňa
27.06.2013 vyplýva, že bola uzatvorená medzi prenajímateľmi - fyzickými osobami a nájomcom - R. D.

- Elektrostav, IČO: 34633774, predmetom tejto zmluvy bol nájom nebytových priestorov, podkrovných
priestorov pre vykonávanie administratívno-kancelárskych činností stavebného podnikateľa, zmluva
bola dojednaná na dobu určitú od 01.07.2013 do 30.06.2016. Nájomné bolo dohodnuté vo výške 140,-
eur mesačne. Podľa oznámenia Bc. L. C. zo 04.11.2013 má otec prenajaté podkrovné priestory od
01.08.2013 na dobu určitú do 31.07.2016 a bol mu udelený súhlas na prestavbu podkrovia na kancelárie.

Podľa vyjadrenia otca sa od 01.12.2013 sťahuje spolu s maloletým R. do Sebedražia, do prenajatého
trojizbového bytu. Otec je živnostníkom, s pracovnou dobou od 08.00 hod do 15.00 hod., pracuje
len počas pracovného týždňa, výnimočne cez víkend. Svoju starostlivosť o maloletého si predstavuje
tak, že v prípade výkonu práce maloletého zanesie do MŠ a po skončení pracovnej doby ho z MŠ
vyzdvihne, otec nemá problém s výkonom domácich prác, voľný čas by trávil s maloletým. Zotrval na

svojom tvrdení, že matka má psychické problémy, že sa vyhrážala zabitím. Od jej brata Q.T. má osobné
poznatky, ktorý mu pod vplyvom alkoholu povedal, že matka skočila z okna, alebo že pojedla tabletky.
Tiež poukázal na svoje osobné skúsenosti s matkou, napr. keď sa táto vyjadrila, že už nevydrží, že sadne
do auta a narazí aj s deťmi, alebo že deti nezvláda. Počas spolužitia matka vykonávala domáce práce
- pranie, žehlenie, upratovanie, otec varil a robil nákupy. Má za to, že v jeho domácnosti je maloletý

v pohode, nebol trucovitý, nepýtal sa za matkou. S maloletým P., mladším synom otca si rozumejú,
s maloletým R. chodí von so psom. Vzťah medzi maloletým R. a jeho matkou je v poriadku. Stará
matka z jeho strany je ochotná mu v starostlivosti o maloletého R. pomôcť. Rovnako maloletý R. by
bol schopný a ochotný dať na maloletého R. pozor v prípade, že by potreboval na krátky čas odísť z
domácnosti. Má skutočný záujem na starostlivosti o maloletéhoR. podľa jeho vyjadrenia je nekonfliktný

typ, mieni komunikovať s matkou. Myslí si, že dokáže maloletého R. vychovávať dobre, maloletý u neho
dodržiava hygienu, pravidelnú stravu má u neho zabezpečenú. V prípade striedavej starostlivosti by
bola vhodnejšia striedavá starostlivosť v dvojtýždňových intervaloch. Tvrdil, že maloleté dieťa nevedie
proti matke a že matku pred maloletým negatívne nespomína. Pri výchove matkou sa mu nepáčilo,
že matka bola s maloletými deťmi vnútri, von nechodila, vrieskala po deťoch, chcela byť s deťmi len

sama, zakazovala, aby sa deti stretávali s jeho rodinou. V súvislosti s maloletým R. tvrdil, že nemá s ním
výchovné problémy, nepáči sa mu len, že fajčí. Poprel tvrdenie matky, že by jeho matka maloletého VJ.bila. Otec predpokladá náklady na bývanie v Sebedraží vo výške 250,- eur mesačne, priznal svoj príjem
vo výške minimálne 500,- eur mesačne. Otec ku známosti s P. U. uviedol, že išlo o krátkodobú
známosť, zoznámili sa cez internet. Žili spolu asi dva tri mesiace v Sebedraží. So súčasnou partnerkou

G. E. sa poznajú od svojich pätnástich rokov, začali komunikovať prostredníctvom internetu, spolu žijú
od mája 2014. Z Bojníc odišiel v novembri alebo v decembri 2013 bývať do Sebedražia, kde býval necelý
rok, P. U. s ním bývala v spoločnej domácnosti v Sebedraží, z domácnosti otca odišla v januári alebo
februári 2014. V súčasnosti býva s partnerkou G. E. v Porube v prenajatom dome. Najstaršia dcéra pani
E., maloletá G. je na liečení v Kremnici, ostatné dve mladšie maloleté deti žijú v spoločnej domácnosti, v

spoločnej domácnosti otca v súčasnosti žije aj maloletý P. a to od letných prázdnin 2014. S pani E. žijú v
usporiadanom vzťahu, rozumejú si, maloleté deti pani E. prijal, partnerka má dobrý vzťah k maloletému
R., správa sa k nemu ako k svojmu dieťaťu, považuje ho za súčasť rodiny. Maloletý P. má vynikajúci
vzťah k maloletému R., lepší, ako maloletý R., pretože maloletý P. má inú povahu, je spoločenskejší.
Maloletý R. prijal G. E. dobre, hráva sa s maloletými dcérami partnerky. Pani E. je podľa otca šikovná,
pracovitá a vzťah s ňou považuje za perspektívny. V súvislosti s rozhodnutím synov maloletého P.,

maloletého R. otec podal návrh na zmenu súdneho rozhodnutia tak, aby maloletý P. bol zverený do
jeho osobnej starostlivosti a maloletý R. do osobnej starostlivosti matky. Maloletý R.n nepokračuje v
štúdiu, absolvoval desaťročnú školskú dochádzku a v súčasnosti pracuje. Na jeho výživu neposiela
matke žiadne peniaze. Matka zas neposkytuje výživné pre maloletého P.. Byt v Porube sa nachádza v
rodinnom dome, ktorý má otec prenajatý na dobu určitú do konca roka 2015. V čase, kedy je maloletý R.

u neho, otec nepracuje, má evidovaných dvoch zamestnancov a pracujú pre neho aj osoby na základe
živnostenského oprávnenia.

K svojim pomerom uviedol, že je rozvedený, vyživovaciu povinnosť okrem maloletého R. má i k
maloletému XXi, k maloletému KJ.vi, k 18 ročnej SXX,XXlovej vo výške 16,60 eur mesačne, je
nemajetný, príjem má len zo živnosti, ten je rovnaký v tomto i v minulom roku a to minimálne vo

výške 500,- eur mesačne. Dodal, že podal návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti k H. R., ktorá
v tomto roku ukončila strednú školu. Podľa listinných dôkazov je otec poberateľom prídavku na
maloletéhoXX.XX.XXXX D. od 01.03.2013 v sume 23,10 eur mesačne. Podľa daňového priznania k
dani z príjmov fyzickej osoby mal otec v roku 2012 príjmy vo výške 4.025,20 eur, výdavky vo výške
1.610,08 eur, základ dane mal vo výške 2.415,20 eur, čo je v priemere mesačne 201,26 eur. Podľa

daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby - otca za rok 2013 boli príjmy otca vo výške 4.469,-
eur, výdavky vo výške 1.787,60 eur, základ dane bol vyčíslený na sumu 2.681,40 eur, čo zodpovedá
sume 223,45 eur mesačne.

Otec je rozvedený, jeho manželstvo s E. D. bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k.
4P/81/2012-45 zo dňa 19.02.2013. Na čas po rozvode bola súdom schválená rodičovská dohoda, podľa

ktorej maloletý R. D., nar. XX.XX.XXXX zostal na čas po rozvode v osobnej starostlivosti otca a maloletý
P., nar. XX.XX.XXXX v osobnej starostlivosti matky. Styk účastníkov s maloletými deťmi nebol upravený,
obaja rodičia sa zaviazali prispievať na výživu druhého dieťaťa sumou 50,- eur mesačne. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 05.03.2013.

Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 11P/38/2014-31 zo dňa 09.10.2014 bolo manželstvo G. E. a D. E.

rozvedené, bola schválená ich rodičovská dohoda, podľa ktorej maloletá R. maloletá A. a maloletá G.
na čas po rozvode boli zverené do osobnej starostlivosti matky.

Z výsluchu svedkyne XX.XX matky otca, majúcej neutrálny vzťah k matke a dobrý vzťah k otcovi, bolo
zistené, že matka otca žije s otcom v spoločnej domácnosti. K maloletému XX.XXmá krásny vzťah,
ľúbi ho a maloletý XXXXúbi ju. Spolu sa hrajú. Maloletý R. v ich domácnosti veselý, hravý, rozpráva

básničky, za matkou neplače. Ak maloletý neužíva antibiotiká, navštevuje MŠ, ak ich užíva, je doma.
Otec chodí denne do práce a domov sa vracia o 14.30 hod. až 15.00 hod. Ak je otec v práci a maloletý
je doma, stará sa o neho ona. Je nezamestnaná a od januára 2014 bude starobnou dôchodkyňou. Je
ochotná otcovi pomôcť v jeho starostlivosti o maloletého E. Maloletý je k svojmu veku primerane vyspelý,
telesne i duševne. Poprela, že by maloletého R. nútila jesť, že by ho bila, telesné tresty nepoužíva. Ak

maloletý R. neposlúchol, vzala si ho k sebe, vysvetlila mu a on to porozumel. Poprela, že by maloletého
R. mala kopnúť. V spoločnej domácnosti varí ona, ale i otec vie variť. V domácnosti otca má maloletýzabezpečenú pravidelnú stravu. Je presvedčená, že otec sa dokáže o maloletého R. postarať a keby
potreboval pomoc, pomôže mu. Svedkyňa vníma, že medzi maloletým R. a otcom je krásny vzťah,
rovnako tak krásny vzťah je aj medzi maloletým R. a maloletým R. a maloletým P. a maloletým G. Stará

matka mieni zostať v Bojniciach aj za situácie, že sa otec odsťahuje do Sebedražia. Ani v odsťahovaní sa
otca nevidí problém pri zabezpečovaní starostlivosti otca o maloletého R.. K maloletej R., dcére matky
má pekný vzťah, poprela, že by niekedy maloletú Viktóriu bila.

Svedkyňa GXXXXjúca s otcom dieťaťa v jednej domácnosti, nepoznajúca matku dieťaťa uviedla, že s
otcom dieťaťa sa zoznámili prostredníctvom internetu, poznajú sa však dlhšie, pretože pochádzajú zo

susedných dedín. Stretli sa osobne v apríli 2014 a od mája 2014 žijú v spoločnej domácnosti, najskôr v
SebedražíavsúčasnostivPorube.SotcommaloletéhoR.samajúradi,otecjejpomáhavdomácnostiiv
starostlivosti o deti, finančne zabezpečuje domácnosť, pracuje, rovnako i ona pracuje. Partneri spoločne
hospodária, svedkyňa považuje vzťah s otcom maloletého dieťaťa za perspektívny. Má dobrý vzťah k
maloletému R., on sa tiež k nej správa normálne, neodmieta ju. S jej maloletými dcérami si rozumie.
Nemá výhrady voči tomu, že otec maloletého R. ho chce zveriť do striedavej starostlivosti alebo do

osobnej starostlivosti, vyjadrila ochotu pomôcť otcovi so starostlivosťou o maloletého R.. Potvrdila, že
keď je maloletý R. u nich, otec nechodí vôbec do práce, je s maloletým R. sám. Maloletý R. oslovuje
svedkyňu menom G.. Svedkyňa tvrdila, že otec maloletého R. neberie do práce, otec nedáva maloletého
R. starej matke. Tá do spoločnej domácnosti otca a svedkyne nechodí, svedkyňa ju ešte nevidela.

Zo správy ÚPSVaR Prievidza zo dňa 26.06.2013 z prešetrenia rodinných pomerov vyplýva, že ÚPSVaR

Prievidza rodinu eviduje od roku 2007. Matka býva s dvoma maloletými deťmi v dvojizbovom byte, je
nezamestnaná, jej príjmom je rodičovský príspevok, prídavky na dieťa a náhradné výživné. Starostlivosť
o maloleté deti zvláda. Medzi rodičmi viazne komunikácia. Otec dieťaťa v tom čase býval u svojej matky
S.D. v samostatnej bunke na slobodárni s jednou miestnosťou, kuchyňou a príslušenstvom. Prešetrením
rodinných pomerov u rodičov neboli zistené žiadne závažné nedostatky v starostlivosti o maloletého R..

Matka deťom zabezpečuje každodenné potreby, otcovi v starostlivosti o maloletého R. pomáha stará
matka zo strany otca. Rodičia sa zúčastňujú konzultácií na RPPS, pretože nedokážu spolu komunikovať
ani ohľadom ich spoločného syna maloletého R. a vznikajú problémy v styku otca s dieťaťom.

Zo správy z pohovoru na RPPS zo dňa 18.07.2013 vyplýva, že cieľom konzultácie dňa 02.07.2013
bola snaha dospieť k dohode ohľadom kontaktu rodičov s maloletým R. do rozhodnutia súdu vo

veci zverenia maloletého do starostlivosti. Podľa správy bol maloletý H.po rozchode svojich rodičov a
odchode otca zo spoločnej domácnosti striedavo v intervaloch približne po dobu jedného týždňa a dlhšie
v domácnosti matky a v domácnosti otca. O čase odovzdávania maloletého R. je pre rodičov dohodnúť
sa problematické. Otec navrhol, aby do rozhodnutia súdu maloletý R. bol striedavo týždeň u neho a
týždeň u matky. S takouto úpravou styku by matka súhlasila za podmienky, aby sa počas pobytu u otca

o maloletého R. staral najmä on ako otec, a nie stará matka. Matka uviedla, že maloletý N.l má otca
rád a otec sa o neho dokáže aj postarať. Otec reagoval tak, že o maloletého sa stará prevažne on, ale
nastávajú aj situácie, kedy mu stará matka v starostlivosti o syna pomáha. Na RPPS nebolo možné
dospieť k dohode ohľadom kontaktu maloletého J. so svojimi rodičmi.

Podľa úradného záznamu spísaného na ÚPSVaR Prievidza zo dňa 29.07.2013 vyplýva, že brat matky

W. T. pred týmto úradom vyhlásil, že informácia, ktorá bola poskytnutá ÚPSVaR Prievidza, že informoval
otca R. D. o tom, že jeho sestra si v minulosti viackrát chcela siahnuť na život, je účelová lož.

Podľa čestného prehlásenia podpísaného W. T., nar. XX.XX.XXXX, W. T. čestne prehlásil, že tvrdenie, že
informoval R. D. o tom, že jeho sestra P. T. si v minulosti viackrát chcela siahnuť na život, je nepravdivé.
P. T. nikdy nemala žiadne psychické problémy a nikdy sa nepokúsila o sebevraždu.

Zo záznamu zo šetrenia pomerov v rodine zo dňa 01.08.2013 vykonaného kolíznym opatrovníkom bolo
zistené, že vykonaným šetrením v rodine a pohovorom s maloletým R. ÚPSVaR Prievidza zistil, že
maloletý sa v domácnosti u starej matky cíti dobre, ale veľmi mu chýba matka. Pri stretnutí s matkou
bolo zjavné, že majú vytvorený pozitívny citový vzťah. Taktiež má vytvorené súrodenecké väzby kmaloletej R.. Kolízny opatrovník uzavrel, že v záujme maloletého je, aby bol v kontakte s matkou a nebol
kontakt obmedzený. Dieťa má právo na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho styku
s obidvomi rodičmi.

Záznamy ÚPSVaR Prievidza zo dňa 02.08.2013, 05.08.2013 svedčia o neschopnosti rodičov
komunikovať medzi sebou ohľadne maloletého R..

Podľa vyjadrenia ÚPSVaR Prievidza z 02.06.2014 (kolízneho opatrovníka) ÚPSVaR Prievidza vykonal
pohovor s rodičmi i s maloletým R. dňa 09.04.2014. Vykonaným pohovorom a pozorovaním bolo zistené,
že maloletý pociťoval silnejšiu citovú väzbu k matke, ktorá mu chýbala a túžil po nej. Javil známky citovej
deprivácie po matke. Maloletý R. sa dostavil na ÚPSVaR v sprievode otca.

Zo správy kolízneho opatrovníka z 05.09.2014 o prešetrení rodinných pomerov vyplýva, že otec býva
na adrese XX.XX.XXXX, T. XXX/X. Od 02.05.2014 býva v spoločnej domácnosti s G. E., ktorá má
tri maloleté deti G. E., nar. XX.XX.XXXX, maloletú A. E., nar. 25.08.2003 a maloletú Z., nar. R. K
predchádzajúcej partnerke P. U. sa otec vyjadril tak, že sa nevedela riadne postarať o domácnosť a
navariť. So súčasnou priateľkou si rozumejú, spoločne zabezpečujú starostlivosť o všetky deti. Maloletý

R. odišiel bývať naspäť k matke a aktuálne u neho býva syn P., ktorý nastupuje na Strednú odbornú
školu v Prievidzi, odbor elektrikár. Maloletý P. má spoločnú izbu s maloletým R. a maloleté deti priateľky
otca majú spoločnú izbu. Otec uviedol, že maloletého H. nebude dávať do MŠ, pretože to pre neho
nie je vhodné, nakoľko maloletýXX.XX.XXXXje často chorý a nechutí mu strava v MŠ. Podľa zistenia
kolízneho opatrovníka, sú bytové pomery v domácnosti otca nezmenené, otec spoločne s priateľkou

G. E. zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti. Neriešené konflikty rodičov naďalej pokračujú, rodičia
vzájomne nekomunikujú a nespolupracujú pri výchove maloletého. Maloletý R. pre svoj zdravý vývin
potrebuje kooperatívny a ústretový vzťah medzi svojimi rodičmi.

Podľa predbežnej správy z mediačného procesu zo dňa 23.08.2013 vyplýva, že celým procesom
mediácie sa niesla skutočnosť, že rodičia si vzájomne dieťa berú a zabraňujú si v styku s maloletým

dieťaťom, nakoľko je v nich obava, že ten druhý im dieťa nedá. V prípade, že dieťa je u niektorého z nich,
z obavy ho izolujú a zároveň prestávajú komunikovať. Rodičia po 23.08.2013 v mediácii nepokračovali.

Podľa potvrdenia o návšteve školy mal. R. D., nar. XX.XX.XXXX bol v školskom roku 2012/2013 žiakom
Strednej odbornej školy, H.. Podľa oznámenia tejto školy zo dňa 22.10.2013 je maloletý R. D., nar.
XX.XX.XXXX žiakom ich školy od 04.02.2013 a to v dvojročnom učebnom odbore stavebná výroba.

Do školy bol prijatý prestupom zo SOŠ stavebnej, Žilina. V prvom ročníku na konci školského roka
dosiahol študijný priemer 3,4, vykázal 32 hodín ospravedlnenej a 25 hodín neospravedlnenej absencie.
Za neospravedlnenú absenciu bol hodnotený druhým stupňom zo správania. V tomto školskom roku
dosahuje priemerné študijné výsledky, pravidelne sa zúčastňuje teoretického vyučovania, ale na
praktickom vyučovaní má už zameškaných 168 neospravedlnených hodín. Otec to zdôvodňuje tým, že

syn chodí na odborný výcvik do jeho firmy, ktorá sa zaoberá stavebnou činnosťou, ktorá však nemá
so školou uzavretú dohodu o vykonávaní externej odbornej praxe a ani o túto formu praxe nepožiadal.
Otec prisľúbil tento problém riešiť. Triedna učiteľka počas štúdia žiaka komunikovala s otcom, ktorý sa
zaujímal o prospech, správanie a dochádzku svojho syna. Podľa oznámenia Strednej odbornej školy
Prievidza zo dňa 19.09.2014 R. D., nar. XX.XX.XXXX bol žiakom ich školy od 04.02.2013 do 14.11.2013.

Do školy bol prijatý prestupom zo SOŠ stavebnej Žilina. Štúdium mu bolo ukončené na žiadosť otca. P.
D., nar. XX.XX.XXXX je v tomto školskom roku žiakom trojročného učebného odboru elektromechanik.

Podľalekárskejsprávyzodňa28.10.2013klinickéhopsychológaPhDr.JanyRichterovejsaumaloletého
R. od apríla 2013 zhoršilo správanie. Lekár konštatoval, že maloletý je v prítomnosti matky odmietavý,
nepodarilo sa s ním nadviazať spoluprácu. Odmieta hračky, nespolupracuje pri verbálnych, aj pri

neverbálnych aktivitách. Je naviazaný na matku, drží sa jej, vešia sa na ňu, odmieta akúkoľvek činnosť,
aktivitu. Záver lekára je: poruchy správania. Lekár doporučil zvážiť stretávanie s otcom, striedavú
starostlivosť.Podľa hodnotenia maloletéhoH. Materskou školou na ul. Š. Závodníka v Prievidzi z 21.03.2014 maloletý
J.vštevuje MŠ od septembra 2013. Adaptoval sa s problémami, ťažko sa lúčil s matkou. Jeho dochádzka
do MŠ počas školského roka 2013/2014 je nepravidelná z dôvodu chorobnosti dieťaťa, ako aj striedavej

starostlivosti rodičov. Pre zriedkavú dochádzku je pri lúčení s matkou dieťa plačlivé, hysterické. V
priebehu ranných hier sa upokojí, pri pravidelnej dochádzke do MŠ by sa problém vyriešil. Správanie
maloletého v kolektíve detí je primerané, s rovesníkmi má dobrý vzťah, má kamarátov, je tichý, prítulný,
do organizovaných aktivít, aj spoločných hier sa zapája. Jeho poznatky, zručnosti a schopnosti i
správanie sú primerané veku. Matka je komunikatívna, má záujem o dieťa, dieťa chodí čisté, upravené.

Keď je maloletý R. v starostlivosti otca, do MŠ nechodí. Z pohľadu MŠ a jeho skúseností týkajúcich sa
dieťaťa, striedavá starostlivosť po jednom týždni nie je pre dieťa vyhovujúca. Pôsobí to na dieťa, ktoré
je ešte veľmi malé, negatívne, stresujúco. Ťažko sa adaptuje po týždennom pobyte u otca.

Vo veci bol podaný písomný znalecký posudok č. 4/2014 znalcom Mgr. Františkom Nociarom, znalcom z
odboru Psychológia, Klinická psychológia detí, Klinická psychológia dospelých. Zo znaleckého posudku
vyplýva, že znalec pre vypracovanie posudku použil výsledky pozorovania posudzovaného maloletého

Vlastimila, jeho rodičov, rozhovor s nimi, dostupnú zdravotnú dokumentáciu a spisový materiál súdu -
4P/50/2013 a 4P/81/2012. Z pozorovania otca znalcom vyplynulo, že vzťah otca k maloletému R. je
prirodzene vytvorený, prejavuje sa v ňom primeraná emočná väzba, citové puto. Svoj vzťah k dieťaťu
primerane realizuje, reflektuje jeho potreby a city, v rámci výchovy sa snaží používať spôsoby, ktoré
zohľadňujú vek a osobnosť dieťaťa. V rámci výchovného pôsobenia voči dieťaťu sa zameriava na

zabezpečenie napĺňania jeho potrieb a zabezpečenie primeranej starostlivosti. Starostlivosť realizuje
v podmienkach spoločného bývania so svojím starším synom, s partnerkou a jej dcérou. Z vyšetrenia
maloletého C.a sa dá predpokladať, že na tieto podmienky maloletého otec pripravil pomerne málo
a aj naďalej ponecháva na synovi, aby sa tejto situácii sám prispôsobil. Spôsobilosť otca poskytovať
starostlivosť maloletému R. sa javí ako dostatočná, v tejto dobe sa zväčša na starostlivosti podieľa aj

otcova partnerka. Nie je známe, aký má ona postoj k eventuálnej striedavej starostlivosti oboch rodičov
o maloletého, keďže sa to bude bezprostredne dotýkať aj jej. Výrazným problémom je aktuálny vzťah
a komunikácia s matkou maloletého, v ktorej absentuje snaha, praktická spolupráca na realizovaní
a zabezpečovaní starostlivosti a spôsobe výchovy u dieťaťa. Komunikácia rodičov je poznačená
vzájomným odcudzením a konfliktovosťou, podľa udania obidvoch, v tomto čase nekomunikujú vôbec.

Je zrejmé, že medzi rodičmi pretrváva nepriateľský vzťah, starostlivosť o dieťa realizuje každý podľa
svojich predstáv a svojich možností, nekomunikujú ani o základných potrebách dieťaťa, jeho zdravotnom
stave, prežitých udalostiach a podobne. Takýto spôsob významne negatívne zasahuje dieťa a môže
spôsobovať negatívne vplyvy na psychický vývoj dieťaťa. Podľa znaleckého posudku vzťah matky k
maloletému J. je dobre citovo a emočne založený, matka primerane reflektuje potreby a záujmy dieťaťa,

realizuje výchovu a starostlivosť o dieťa podľa svojich schopností. U dieťaťa nie sú zrejmé negatívne
dôsledky matkinej výchovy tak, ako ich popisuje otec dieťaťa. Dieťaťu poskytuje citovú a psychickú
blízkosť a pocit bezpečia. Starostlivosť o dieťa realizuje v podmienkach pôvodného bývania, kde sa
maloletý cíti doma, matka sa o dieťa prevažne stará sama, má v starostlivosti aj svoju staršiu dcéru. Na
strane matky sa preukazuje dostatočná spôsobilosť na poskytovanie starostlivosti a výchovy pre svojho

maloletéhosynaVlastimila,otútostarostlivosťmázáujemamaloletýjejstarostlivosťneodmieta,naopak,
verbalizuje preferenciu starostlivosti matky. Problematický je vzťah posudzovanej s otcom maloletého
R., tento je charakterizovaný nepriateľstvom a odstupom. Keďže sa jeho prevahe nedokáže brániť
iným spôsobom, správa sa voči nemu pasívne a so vzdorom. Cíti sa ním poškodená, v tomto čase sa
neprejavuje snaha zmeniť charakter ich komunikácie a vzťahu. V prípade maloletého R. znalec uviedol,

že v čase vyšetrenia mal tri roky a tri mesiace, vo fyzickom vývine nie sú zrejmé disproporcie, jeho
mentálny vek je orientačne na úrovni fyzického veku, nie je zrejmé zaostávanie mentálneho vývinu.
Vzťah k otcovi je na prirodzenej úrovni, otca v zásade rešpektuje ako autoritu, aj keď samotný postoj
vyjadrený počas vyšetrenia je rozpačitý a nejednoznačný. Vzťah vykazuje základné známky citového
a emočného založenia, maloletý s otcom trávi čas zaujímavými aktivitami, v prítomnosti otca sa cíti

relatívne bezpečne, nemá tendenciu od otca unikať. Je prirodzené, že pri dlhšom odlúčení od matky
počas pobytu u otca sa môže prejavovať u maloletého smútok za ňou a túžba a potreby byť s ňou
v kontakte. Za bežných okolností by takýto smútok mal byť na strane dieťaťa zvládnutý, pokiaľ mu
otec poskytne dostatočne citovo sýtenú pozornosť a blízkosť. Vzťah maloletého Vlastimila k matke je
na dobrej citovej a emočnej úrovni, matku maloletý viac preferuje ako otca, cíti sa pri matke pomerne

bezpečneaisto,vyhľadávajejprítomnosťanachádzaunejdostatočnécitovéuspokojenie.Jezrejmé,že
vzhľadom k veku prežíva vzťah s matkou viac emočne ako vzťah s otcom, čo je prirodzeným spôsobompre vývinové obdobie, v ktorom sa maloletý R. nachádza. Tak, ako je vyššie uvedené, znalec takto
odpovedal na otázku súdu, aké citové vzťahy má maloletý R. k matke a otcovi a naopak. Na otázku
súdu, aké citové vzťahy má maloletý R. k súrodencom a to k maloletej R. T. a k maloletému R. D. a starej

matke R. D., znalec odpovedal takto: vzťah a spolužitie so staršou sestrou R. je zo strany R. vnímané
ako prirodzené, pretože prebieha od narodenia maloletého. Na strane otca je prítomnosť staršieho
brata R. pre maloletého málo podnetná, keďže pre vekový rozdiel brata vníma len ako súčasť súčasnej
rodinnej konštelácie, vzťah k nemu je skôr formálny. Vzťah maloletého R. k starej matke R. Jestrebskej
je prirodzene vytvorený, nevykazuje zásadnejšie problémy. Na otázku súdu, ktorý z rodičov spôsobom

svojho života, vzťahom k maloletému R., osobnostnými predpokladmi, charakterovými a povahovými
vlastnosťami dáva väčšie predpoklady k zabezpečeniu riadnej osobnej starostlivosti o maloletého R. a to
s prihliadnutím na vývinové potreby maloletého R., na zabezpečenie jeho riadneho vývoja a výchovy aj
po stránke citovej, duševnej, morálnej, kultúrnej, pri súčasnom preverení otcom tvrdených psychických
problémoch matky, znalec odpovedal takto: je zrejmé, že tak otec ako aj matka maloletého napriek
svojim negatívnym stránkam, sú v zásade spôsobilí poskytovať svojmu dieťaťu osobnú starostlivosť.

Maloletý v princípe neodmieta starostlivosť ani jedného z nich, ale viac preferuje matku, než otca. R.
prekážkouprestriedavústarostlivosťomaloletéhoR.jepatovásituáciavkomunikáciirodičov,kedysvoje
vzájomné nepriateľstvo vyjadrujú aj tým, že navzájom vôbec nekomunikujú, čím vyjadrujú neochotu k
riešeniu situácie. Na to dopláca najmä maloletý, pretože má právo na to, aby rodičia aspoň v nevyhnutnej
miere spolupracovali na jeho výchove a starostlivosti o neho. Takýmto spôsobom sa zakladá riziko,

že niektoré dôležité, či menej dôležité fakty v živote dieťaťa nebudú riešené, resp. rodičia sa o nich
nebudú informovať, čo bude na ujmu dieťaťa, rodičia tým teda svoje dieťa ohrozujú. Je potrebné, aby
si obidvaja uvedomili túto zodpovednosť voči svojmu dieťaťu a podľa toho korigovali svoju vzájomnú
komunikáciu. Na otázku súdu, ku komu z rodičov inklinuje maloletý R. viac a to vnútorne, spontánne a
pocitovo, berúc do úvahy jeho osobný názor na výchovné prostredie u otca i matky, znalec odpovedal

takto: maloletý v samostatnom rozhovore s psychológom preferuje starostlivosť matky, dokonca sa o
otcovi vyjadruje mierne negatívne, v prítomnosti otca sú jeho vyjadrenia v prospech otca, aj keď bez
emočného náboja svedčiaceho pre presvedčenie o úprimnosti týchto výrokov. Vo veku maloletého R.
nie je možné očakávať stabilitu preferencie rodiča, je náchylný aj pre prípadné ovplyvňovanie zo strany
jedného či druhého rodiča vo svoj prospech, ale zároveň je detsky úprimný a pri citlivom vnímaní

a posúdení jeho videnia situácie možno predpokladať, aké je jeho prežívanie voči otcovi, či matke.
Dôležitým faktorom je prítomnosť iných osôb v živote otca a matky, s ktorými maloletý v rámci styku
s otcom prichádza do kontaktu. U matky je spolužitie so staršou sestrou zo strany R. vnímané ako
prirodzené, pretože prebieha od narodenia maloletého. Tiež prostredie bývania je mu dôverne známe.
Na strane otca je prítomnosť staršieho brata pre maloletého málo podnetná, keďže pre vekový rozdiel

brata vníma len ako súčasť súčasnej rodinnej konštelácie, vzťah k nemu je skôr formálny. F. postavou
v živote maloletého je otcova partnerka. Podľa výpovedí maloletého je zrejmé, že doteraz celkom
nespracoval jej prítomnosť a prítomnosť jej dcéry vo svojom živote, doteraz sa neidentifikoval ako
súčasť terajšej otcovej rodiny. Na otázku súdu, či je v záujme maloletého R., lepšieho zabezpečenia
jeho potrieb, z odborného, psychologického hľadiska, zachovanie striedavej osobnej starostlivosti oboch

rodičov v týždňových alebo dvojtýždňových intervaloch, znalec odpovedal takto: za vhodné považujem
zverenie maloletého R. do osobnej starostlivosti matky a ponechanie širšieho priestoru pre styk s otcom
v rozsahu každého druhého víkendu a jedného popoludnia v týždni. Znalec zosumarizoval, že tak otec,
ako aj matka maloletého napriek svojim negatívnym stránkam sú v zásade spôsobilí poskytovať svojmu
dieťaťu osobnú starostlivosť. Maloletý v princípe neodmieta starostlivosť ani jedného z nich, ale viac

preferuje matku, než otca. Maloletý na otázky spolužitia s otcom či matkou, či na otázky na širšie
vzťahy s osobami v domácnosti otca neodpovedá, nekomunikuje o týchto témach, pretože sú pre neho
zaťažujúce a neriešiteľné, sám nedokáže v sebe tieto otázky vyriešiť. Podľa znalca takéto správanie
maloletého R. odzrkadľuje patovú situáciu v komunikácii rodičov, ktorí navzájom vôbec nekomunikujú.
Prirozhodovaníozverenídieťaťadoosobnejstarostlivostijednéhozrodičovznalecvzaldoúvahyajfakt,

že v súčasnej domácnosti otca dieťaťa sa maloletý doteraz nedostatočne zorientoval a prispôsobil, sám
sa len nedostatočne identifikuje ako člen tejto rodiny vo vzťahu k otcovej partnerke, jej dcére a staršiemu
otcovmu synovi. Znalec predpokladá, že na takéto spolužitie pravdepodobne nebol dostatočne dopredu
pripravený. V domácnosti matky sa cíti udomácnený, pretože v nej vyrastá od narodenia. V aktuálnom
veku dieťaťa sa nedá očakávať, že sa so situáciou maloleté dieťa vysporiada samé, že podmienky,

aké nastavia rodičia, musí bezpodmienečne akceptovať a musia mu vyhovovať. Maloletý R. pre svoj
zdravý psychický vývin potrebuje najmä stabilný prijímajúci vzťah matky a otca, v ktorom bude cítiť,
že je milovaný, prijatý, podporovaný, bude cítiť spolupatričnosť a záujem o seba zo strany rodičov. V
situácii, kedy je odovzdávaný a posúvaný od jedného k druhému v atmosfére nepriateľstva, konfliktu,môže vnímať skôr tak, že je pre svojich rodičov problémom, že sa ich konflikty dejú kvôli nemu. Nie je
schopný objektívneho posúdenia a nadhľadu, ktorým by si bol vedomý, že problém je medzi rodičmi,
že problémom nie je jeho osoba. Čím skôr toto pochopia, jeho otec a matka, tým skôr dieťa zbavia

neprimeranej emočnej záťaže, ktorá môže vážne narušiť jeho ďalší psychický vývin.

Znalec vo svojom výsluchu ako znalca k tvrdeniam otca, že matka mala psychické problémy, že sa
vyhrážalazabitímsebaidetí,žesamalapokúsiťdvakrátosamovraždu,ževyskočilazokna,žemalaužiť
lieky, že sa vyhrážala samovraždou aj smrťou detí a dopúšťala sa fyzického napádania detí, používania
hrubých vulgárnych výrazov, šialeného nadávania, uviedol, že vo vyšetrení matky maloletého R. zistil

určité charakteristiky osobnosti, kde sa objavuje emočná nestabilita, zhoršené zvládanie emočnej
záťaže, záťažových situácií, kedy dochádza k rozladeniu, podráždenosti a výbušnosti, taktiež matka
môže reagovať úzkosťou a strachom. Tieto zistené známky sú charakteristikou osobnosti a nemajú
charakter psychického ochorenia, znalec nezistil prítomnosť takých príznakov, ktoré by vyžadovali
posúdenie znalcom psychiatrom, ktorý je kompetentný na vyšetrenie duševného stavu v prípade
duševnej choroby alebo poruchy. Matka dokáže primerane zvládať bežné, jednoduché situácie, vyššie

popísané správanie je v prípade dlhodobo pretrvávajúcej záťaže v podobe konfliktov, náročných situácií,
teda pri nahromadení napätia v rámci dlhodobej konfliktnej situácie. Počas vyšetrenia matka dieťaťa
popierala svoje samovražedné úmysly a tendencie, v rámci reakcií a výbušnosti sa nedajú vylúčiť aj
takéto verbálne prejavy, ich úmysel alebo závažnosť úmyslu znalec skôr hodnotí z toho, či v samotnom
konaní došlo niekedy k realizácii, alebo ide len o verbálne podanie. Ku vzťahu medzi maloletým

R. a maloletým P. znalec uviedol, že počas vyšetrenia maloletý Vlastimil brata Kristiána spontánne
nespomínal, znalec sa venoval len vzťahu maloletého R. s najstarším bratom R.. V prípade, že by
väzba medzi maloletým R. a maloletým P. bola prinajmenej taká, ako medzi maloletým R. a maloletým
R., znalec uviedol, že vzhľadom na dvanásťročný vekový rozdiel medzi maloletým P. a maloletým R.,
predpokladá aj vzhľadom k málo intenzívnemu kontaktu medzi nimi, že tento vzťah nemá zásadný vplyv

na prežívanie atmosféry v rodine otca. Znalec nedokáže posúdiť ich vzťah, pretože v čase vyšetrenia
bol kontakt maloletého Kristiána a maloletého R. striedmy. Prioritou je výchovné prostredie rodičov, v
tomto prípade, aj vzhľadom na vekový odstup, majú súrodenecké vzťahy skôr sekundárny charakter. K
zmeneným okolnostiam na strane matky i otca, ktoré sa udiali po vykonanom znaleckom dokazovaní,
znalec uviedol, že situácia v rodine otca, ako aj matky, je poznačená rýchlymi zmenami, ktoré majú

dosah na maloleté dieťa. Dieťa vo veku tri a pol až štyri roky určite nevníma stabilitu tejto situácie,
pretože zmeny sú časté, jedná sa o veľký počet osôb, ktoré vstupujú a vystupujú z týchto vzťahov do
bezprostredného fungovania v domácnosti. Už v písomnom znaleckom posudku sa vyjadril, že maloletý
R. sa nedostatočne identifikoval so situáciou v domácnosti otca a znalec predpokladá, že takejto
situácii je ťažké sa pre štvorročné dieťa prispôsobiť. Bez vyšetrenia maloletého nemôže odpovedať

na otázku, aký je skutočný postoj maloletého R. a aká je skutočná úroveň zvládnutia situácie ním.
Podotkol,žepríliščastézmeny-bývanie,zmenyvpartnerskomživoteuotca,súurčitýmnestabilizujúcim
prvkom, ktorý vplýva negatívne na maloleté dieťa. Má za to, že s poukazom na situáciu, kedy sa v
krátkom čase radikálne zmenili podmienky jednak bývania, jednak osôb v živote maloletého, že maloleté
dieťa vo veku Vlastimila bez patričnej potreby nedokáže túto zmenu samé zvládnuť. Znalec zotrval

na tom, že prekážkou striedavej osobnej starostlivosti rodičov je neschopnosť spolupráce rodičov,
pričom určitou prekážkou je aj vzdialenosť súčasných bydlísk rodičov. V prvom rade u oboch rodičov
by musel byť potenciál a ochota zmeniť svoj spôsob komunikácie a akákoľvek forma starostlivosti nútiť
rodičov komunikovať, je len na ich postoji a ochote, spôsobilosti, o svojom dieťati hovoriť. Znalec takto
odpovedal na otázku súdu, či striedavá starostlivosť donúti rodičov komunikovať ohľadne maloletého

R.. K rozhodnutiu otca nedávať maloletého R. do MŠ a dať ho do MŠ až do predškolskej triedy,
znalec uviedol, že nie sú mu známe okolnosti zdravotného stavu maloletého R., ktoré by nedovoľovali
navštevovať MŠ. Pre maloleté dieťa je dôležitá systematickosť v jeho dennom programe, t.j. že buď po
dohode rodičov MŠ navštevuje alebo ju nenavštevuje. To, že ju navštevuje len týždeň a týždeň je mimo
MŠ, zväčša nie je vhodným riešením pre maloleté dieťa. MŠ poskytuje dieťaťu proces socializácie tak

voči vrstovníkom, ako aj voči autoritám a rovnako tak zabezpečuje určitý návyk na režim a systematické
trávenie času. K rozhodnutiu synov otca maloletého R. a P. zmeniť výchovné prostredie znalec uviedol,
že toto rozhodnutie môže svedčiť o nestabilite vzťahu dieťa - rodič alebo opačne, môže to svedčiť aj o
nestabilite rodinného prostredia, v ktorom sa dieťa ocitá. Na otázku znalca, či znalec vylučuje striedavú
osobnú starostlivosť o maloletého E.a a k jeho názoru na osobnú starostlivosť niektorým z rodičov,

znalec uviedol, že prioritou hodnotenia vo vzťahu k striedavej starostlivosti oboch rodičov bola u neho
najmä spôsobilosť rodičov podieľať sa na striedavej osobnej starostlivosti, kde podmienky komunikácierodičov neboli také, aby striedavá starostlivosť mohla byť realizovaná. Vo vzťahu k súčasnému stavu sa
podľa znalca udialo veľmi veľa zmien, maloletý R. je o trištvrte roka starší, preto na zodpovedanie otázky
zverenia do osobnej starostlivosti otca či matky, by bolo treba znalecký posudok doplniť a to o vyšetrenie

najmä maloletého R., ale aj o vyšetrenie rodičov. Na základe informácií dostupných v čase vypracovania
znaleckého posudku bolo zrejmé, že u otca dieťaťa príliš časné zmeny vytvárajú určitú nestabilitu
rodinného prostredia, bolo zrejmé, že maloletý sa nedostatočne adaptoval a stotožnil s fungovaním
domácnosti otca. To bol jeden z dôvodov, prečo znalec navrhol maloletého R. zveriť do starostlivosti
matke. V tejto situácii je pre dieťa dôležité, aby bolo v stabilnom prostredí, aby malo možnosť adaptovať

sa na jedno stabilné prostredie, aby malo momentálne určitú stabilitu vzťahu a bývania, aby malo aj
priestor na to, aby sa s týmito zmenami zžilo a aby dokázalo na ne primerane reagovať. Za stabilnejšie
prostredie znalec považuje prostredie matky. Pre dieťa je dôležité, aby rozhodnutie k otázke starostlivosti
oň bolo v čo najkratšej dobe, určite by to nemala byť otázka niekoľkých mesiacov. Pre dieťa je v tomto
veku prioritný skôr vzťah s rodičom, než so širokou rodinou. W. dal do popredia skôr stabilitu vzťahu
dieťa - rodič a jednak stabilitu prostredia, v ktorom prostredí dieťa žije. Z minulosti je zrejmé, že časté

zmeny nastávali v rodine otca dieťaťa a v rámci týchto zmien, čo vyhovuje otcovi, nemuselo vyhovovať
maloletému dieťaťu, ktoré je týmto spôsobom nútené prispôsobovať sa situácii tak, ako nastávajú tieto
zmeny u otca, čo nie je pre dieťa jednoduché. Znalec má za to, že dieťa nebolo dostatočne pripravené
na tieto situácie a nebolo s ním dostatočne komunikované, ako to bude realizované v danom čase.
Dieťa sa muselo tomu jednoducho prispôsobiť. Znalec pritom poukázal na svoje vyjadrenie v písomnom

znaleckom posudku. Znalec ďalej uviedol, že súčasný stav trvajúci podľa predbežného opatrenia, ktorý
by trval dlhodobo, nie je v záujme maloletého dieťaťa a to vzhľadom na nekomunikáciu medzi rodičmi a
nestabilitu výchovného prostredia a časté zmeny výchovného prostredia maloletého u oboch rodičov. Z
hľadiska osobného života otca sa javí, že je väčšia nestabilita osobného prostredia u otca ako u matky.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Po zhodnotení výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že návrh matky na zverenie maloletého
R. do jej osobnej starostlivosti je dôvodný. V konaní bolo preukázané, že rodičia maloletého Z. spolu

nežijú a to od 26.04.2013. Rodičia spolužitie neobnovili a aj v súčasnosti nežijú spolu. Keďže rodičia
sa nedohodli o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletému R. súd
rozhodoval o tejto úprave. Matka od začiatku navrhovala a žiadala maloletého F. zveriť do svojej osobnej
starostlivosti. Otec najskôr žiadal zveriť maloletého H. do svojej osobnej starostlivosti, neskôr navrhol
zveriť maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a napokon po zistení, že matka

začala bývať v Bratislave, opätovne žiadal zveriť maloletého R. do svojej osobnej starostlivosti. Už z
tohto stanoviska rodičov je evidentné, že rodičia nie sú schopní sa dohodnúť o výkone ich rodičovských
práv a povinností vo vzťahu k maloletému R..

Pri rozhodovaní o tom, komu sa má maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti, súd vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu výchovného

prostredia. Nerozhodujú pritom iba okolnosti zabezpečujúce lepšie hmotné zaopatrenie maloletého
dieťaťa, ale predovšetkým to, ktorý z rodičov má na celkový ďalší pozitívny vývoj dieťaťa lepšie
podmienky. Treba preto prihliadať na vek maloletého dieťaťa, prípadne na jeho zdravotný stav, pohlavie,
vzťah k rodičom, povahové vlastnosti, sklony, záľuby, nadanie, ale tiež na to, s akými členmi domácnosti,
okrem rodiča, bude dieťa žiť a podobne.

Faktom je, že na základe uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č.k. 4CoP/103/2013-74 zo dňa
19.08.2013, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým bolo otcovi uložené odovzdať
maloletéhoXo striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a ktorým bolo rozhodnuté o realizácii
tejto striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, prebiehala striedavá osobná starostlivosť obidvoch
rodičov o maloletého R., rešpektujúc toto predbežné opatrenie oboma rodičmi. V zásade sa striedavo

rodičia starali o maloletého XX aj v čase od ukončenia ich spolužitia až do rozhodnutia o predbežnom
opatrení Krajským súdom v Trenčíne. Treba však uviesť, že predbežné opatrenie je len dočasnéhocharakteru a neprejudikuje práva a záujmy účastníkov a neznamená konečnú úpravu vo veci samej.
Keďže otec pôvodne súhlasil so striedavou starostlivosťou o maloletého R., súd v rámci znaleckého
dokazovania skúmal, či striedavá osobná starostlivosť bude v záujme maloletého R.. V zmysle § 24

ods. 2 Zákona o rodine, ktoré ustanovenie podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine možno použiť primerane,
ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja
rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v
záujmedieťaťaaakbudútaktolepšiezaistenépotrebydieťaťa.Aksostriedavouosobnoustarostlivosťou
súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v

záujme dieťaťa. V danom prípade súhlasil so striedavou osobnou starostlivosťou len otec, súd preto
skúmal, či striedavá osobná starostlivosť rodičov bude v záujme maloletého R.. Za situácie, kedy matka
bývala v jednej domácnosti s maloletou R. v pôvodnom výchovnom prostredí maloletého R. a otec žil
spolu so svojou matkou a maloletým R.v Bojniciach, pri existencii jeho vzťahu s P. U., znalec ustálil,
že považuje za vhodné zverenie maloletého R. do osobnej starostlivosti matky a ponechanie širšieho
priestoru pre styk s otcom v rozsahu každého druhého víkendu a jedného popoludnia v týždni. Vo vzťahu

maloletého R. k matke, či k otcovi, znalec zistil, že i keď vzťah maloletého k otcovi je na prirodzenej
úrovni a vzťah maloletého R. k matke na dobrej citovej a emočnej úrovni, maloletý R. matku preferuje
viac ako otca, cíti sa pri matke pomerne bezpečne a isto, vyhľadáva jej prítomnosť a nachádza u nej
dostatočné citové uspokojenie. Podľa znalca je zrejmé, že vzhľadom k veku maloletého R. tento prežíva
vzťah s matkou viac emočne ako vzťah s otcom, čo je prirodzeným spôsobom pre vývinové obdobie, v

ktorom sa P.nachádza. Vzťah maloletého R. a spolužitie so staršou sestrou R. je zo strany maloletéhoR.
vnímané ako prirodzené, pretože prebieha od narodenia maloletého. Vzťah maloletého R. k staršiemu
bratovi R. je skôr formálny, prítomnosť staršieho brata R. je pre maloletého W. málo podnetná, a to
pre veľký vekový rozdiel medzi nimi. V podstate to isté znalec uviedol v rámci svojho výsluchu aj k
vzťahu medzi maloletým R. a maloletým P. s tým, že vzhľadom na vekový rozdiel 12 rokov medzi

maloletým KristiánR.etým VlR. ich vzťah nemá zásadný vplyv na prežívanie atmosféry maloletým F.m
v rodine otca, prioritné je výchovné prostredie rodičov a súrodenecké vzťahy vzhľadom k vekovému
odstupu maloletých detí majú podľa znalca skôr sekundárny charakter. Znalec ustálil, že obaja rodičia
sú v zásade spôsobilí poskytovať svojmu dieťaťu osobnú starostlivosť, maloletý v princípe neodmieta
starostlivosť ani jedného z nich, ale viac preferuje matku, než otca. Za významnú prekážku pre striedavú

starostlivosť o maloletého R. považoval znalec patovú situáciH.VH.a pretrváva počas celého súdneho
konania. Za ďalšiu prekážku v striedavej starostlivosti znalec považoval vzdialenosť bydlísk rodičov, keď
matka zmenila svoje bývanie a presťahovala sa do Bratislavy a od 21.09.2014 žije v partnerskom zväzku
sMH.m,otcommaloletejP..Matkasvojbudúciosobnýživotspájaspartnerom-E.E.,bývanímaprácouv
Bratislave,očomsvedčískutočnosť,žespolusG.žijúvprenajatombytevBratislave,žesúčasnýpartner

matky pracuje v Bratislave, rovnako tak prísľub zamestnania má matka v Bratislave a navyše maloletá
R. sa stala žiačkou tretieho ročníka ZŠ v Bratislave. Kým pred podaním znaleckého posudku otec býval
spolu so svojou matkou v Bojniciach, táto situácia sa v priebehu ďalšieho konania v tejto veci zmenila
tak, že začal bývať najskôr v Sebedraží (a to krátky čas s R.u) neskôr so súčasnou partnerP.elouG. s
ktorou býva v jednej domácnosti, aj spolu s maloletými deťmi partnerky v súčasnosti už v Porube. Otec v

priebehu konania presviedčal súd, že v starostlivosti o maloletého P. mu bude nápomocná stará matka,
krátkodobej známosti s E.u nepripisoval žiaden význam, v súčasnosti už žije v spoločnej domácnosti s
ďalšou partnerkou R. ktorá rovnako prejavila ochotu byť nápomocná v starostlivosti otca o maloletého
R. Otec býva síce v súčasnosti v prenajatom rodinnom dome v Porube, ale má záujem stavať rodinný
dom v Šútovciach. Pre maloletého X.X.XXXXy to znamenalo v poradí štvrtú zmenu v bývaní počas

pomerne krátkeho obdobia. V živote maloletého Vlastimila v prípade starostlivosti zo strany otca došlo i
k zmenám osôb v jeho blízkosti a to od starej matky otca, po XX.XX.XXXX, jej dieťa, T. E. a jej maloleté
deti, maloletého R. vystriedal jeho mladší brat maloletý P.. V prípade matky sa výchovné prostredie
nemenilo, ani osoby žijúce v jej domácnosti, až na poslednú zmenu, ktorou je pomerne výrazná zmena
a to zmena bývania - presťahovanie sa matky z Prievidze do Bratislavy, obnovenie jej vzťahu s E.,

bývalým partnerom a otcom maloletej R.Do života maloletého Vlastimila tak vstupuje nová osoba -
N. Obaja rodičia označovali svoje nové vzťahy za perspektívne, za stabilné s tým, že noví partneri
vyjadrili ochotu byť nápomocní pri pomoci v starostlivosti o maloletého X.X.XXXX,. Súd pri rozhodovaní
o výkone rodičovských práv a povinností prihliadol predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, najmä
na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Vychádzajúc nielen

zo znaleckého posudku, ale aj vychádzajúc z listín doložených ÚPSVaR Prievidza zo dňa 1.8.2013,
28.10.2013, 9.4.2014 maloletý R. hoci má pozitívne citové väzby k obom rodičom, predsa len viac
citovo inklinuje k matke. Uvádza sa to napríklad v správe ÚPSVaR Prievidza zo dňa 02.06.2014, kedy
kolízny opatrovník vykonal pohovor s maloletým R. a pozorovaním kolízneho opatrovníka bolo zistené,že maloletý pociťoval silnejšiu citovú väzbu k matke, ktorá mu chýbala a túžil po nej a javil známky
citovej deprivácie po matke a to za situácie, že maloletý R. sa dostavil na OSV v sprievode svojho
otca. Súd prihliadol aj na vek maloletého VR. ktorý je momentálne vo veku štyri roky. Znalec zdôraznil,

že pre maloleté dieťa je dôležité, aby bolo v stabilnom prostredí, aby malo možnosť adaptovať sa na
jedno stabilné prostredie, pričom za stabilnejšie prostredie považoval prostredie matky. Zdôraznil, že
pre dieťa vo veku maloletého R. je prioritný skôr vzťah s rodičom, než so širokou rodinou. Do popredia
dal opakovane stabilitu vzťahu a stabilitu prostredia, v ktorom maloleté dieťa žije. S poukazom na
preferovanie matky pred otcom v citových väzbách maloletého Vlastimila vo vzťahu k svojim rodičom,

na jeho vývinové potreby vo veku štyroch rokov, na stabilitu výchovného prostredia, má súd za to,
že zverenie maloletého H. do osobnej starostlivosti matke je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa.
Prekážkou striedavej starostlivosti je dlhodobá nekomunikácia medzi rodičmi, v súčasnosti sa k tomu
pridružuje aj vzdialenosť bydlísk obidvoch rodičov, pričom matka býva v Bratislave a otec v Porube,
v okrese Prievidza. Nezanedbateľnou je i postoj oboch rodičov vo vzťahu k zaradeniu maloletého do
materskej školy, kým matka preferuje zaradenie maloletého R. do MŠ, otec v čase jeho starostlivosti

o maloletého R. dieťa do MŠ nedáva. Znalec sa v tomto smere jednoznačne vyjadril, že rodičia by
sa mali dohodnúť, či dieťa bude navštevovať MŠ, alebo nebude navštevovať MŠ, že za situácie, že
maloletý jeden týždeň MŠ navštevuje a ďalší nie, nie je vhodným riešením pre maloleté dieťa. Znalec
tiež poukázal na to, že materská škola poskytuje dieťaťu proces socializácie tak voči vrstovníkom,
ako aj voči autoritám a rovnako tak zabezpečuje určitý návyk na režim a systematické trávenie času.

Otec dokonca uviedol, že v čase, keď je maloletý R. u neho, zostáva doma, nechodí do práce, podľa
názoru súdu je takéto správanie otca dlhodobo neudržateľné, pretože otec vykonáva v rámci svojho
živnostenského oprávnenia pracovnú činnosť. Pracovné povinnosti má aj za situácie, že zamestnáva
iné osoby, prípadne, že iné osoby vykonávajú pre neho pracovnú činnosť v rámci svojho živnostenského
oprávnenia. I Materská škola v Prievidzi vyjadrila názor, že z ich pohľadu a skúseností nie je vyhovujúca

striedavá starostlivosť po jednom týždni pre dieťa, maloleté dieťa sa ťažko adaptuje po týždennom
pobyte u otca. Skutočnosť, že sa maloleté dieťa ťažko lúči s matkou, že jeho dochádzka do MŠ je
nepravidelná z dôvodu chorobnosti dieťaťa, ale aj striedavej starostlivosti oboch rodičov, je dieťa pri
lúčení s matkou plačlivé, hysterické. Tvrdenie otca, že maloletý nemá u matky stravovacie návyky, že
maloletý je v MŠ hladný, popiera správa MŠ v Prievidzi, podľa ktorej matka má záujem o dieťa, dieťa

chodí čisté, upravené. Matka uhrádza poplatky za MŠ i ostatné výdavky v MŠ s výnimkou mesiaca
október 2013. S matkou často MŠ komunikuje o dieťati, matka má záujem o dianie v MŠ. V záujme
maloletého R. teda je, aby žil v stabilnom výchovnom prostredí, pri rodičovi, ku ktorému ho viažu
silnejšie citové väzby a ktorého viac preferuje, aby buď navštevoval alebo nenavštevoval MŠ. Nemožno
opomenúť i pomerne časté zmeny, ktoré sa udiali v bývaní a v osobnom živote otca, ktorý v priebehu

konania už býva v treťom prostredí a ktorý má v priebehu konania už druhú partnerku. Znalec zdôraznil,
že príliš časté zmeny v partnerskom živote otca i v jeho bývaní sú nestabilizujúcim prvkom, ktorý
vplýva negatívne na maloleté dieťa. Súd v tejto súvislosti dodáva, že i keď otec zdôrazňuje súčasnú
perspektívnosť svojho vzťahu s G. E., nemožno s určitosťou predpokladať, že výchovné prostredie
maloletéhoR.bybolovbudúcnostistabilné.Napokonznaleczdôraznil,žeto,čovyhovujeotcovi,nemusí

vyhovovať maloletému dieťaťu a že maloletý H.bol nútený prispôsobovať sa situácii vytvorenej otcom,
čo nie je pre dieťa jednoduché.

Podľa znalca, ktorý vyhotovoval znalecký posudok v čase partnerského vzťahu otca s J. U.,
nebol maloletý R. dostatočne pripravený na túto situáciu a nebolo s ním dostatočne táto situácia
komunikovaná, maloletý R. sa tejto situácii jednoducho musel prispôsobiť. I táto skutočnosť vo vzťahu k

maloletému R. len podporuje dôležitosť stability výchovného prostredia a stability budúceho výchovného
prostredia u maloletého. Znalec vylúčil, že by striedavá starostlivosť oboch rodičov donútila navzájom
komunikovať s odôvodnením, že akákoľvek forma starostlivosti núti rodičov komunikovať, je len na ich
postoji a ochote, spôsobilosti, o svojom dieťati hovoriť.

Súd nevykonával vo veci ďalšie dokazovanie, nedoplnil znalecké dokazovanie, pretože znalec zdôraznil,

že je pre dieťa dôležité, aby rozhodnutie v otázke starostlivosti oň bolo v čo najkratšej dobe, nemala
by to byť otázka niekoľkých mesiacov. Súčasný stav trvajúci podľa predbežného opatrenia, ktorý by
trval dlhodobo, nie je v záujme maloletého dieťaťa a to vzhľadom na nekomunikáciu medzi rodičmi a
nestabilitu výchovného prostredia a časté zmeny výchovného prostredia maloletého u oboch rodičov.
Podľa znalca sa javí väčšia nestabilita osobného prostredia u otca ako u matky. Za situácie, kedy znalec

zistil, že u otca dieťaťa príliš časté zmeny vytvárajú určitú nestabilitu rodinného prostredia a bolo zrejmé,že maloletý sa nedostatočne adaptoval a stotožnil a fungovaním domácnosti otca, i to bol jeden z
dôvodov, prečo navrhol maloleté dieťa zveriť do starostlivosti matke.

Súdvovecinevykonalanidokazovanienavrhnutéotcom,tedavypočuťsvedkovkokolnostiamsprávania

sa matky k maloletým deťom, ktoré uviedol vo svojich podaniach. Súd toto dokazovanie nevykonal,
pretože matka od začiatku popierala, že by mala v minulosti psychické problémy, že by sa liečila
na psychiatrii, že by sa vyhrážala zabitím seba i detí, že by sa pokúsila o samovraždu, že by sa
vyhrážala samovraždou a smrťou detí a vôbec teda popierala správanie uvedené otcom. Znalec zistil u
matky vyšetrením charakteristiku jej osobnosti, kde sa objavuje emočná nestabilita, zhoršené zvládanie

emočnej záťaže, záťažových situácií, v dôsledku ktorých dochádza k podráždenosti, výbušnosti a k
rozladeniu, ale ktoré sa prejavuje tiež úzkosťou a strachom, znalec však takéto správanie matky dal so
súvisu s dlhodobo pretrvávajúcou záťažou v podobe konfliktov, náročných situácií napr. v partnerskom
vzťahu, vo výchove detí a podobne. Tvrdenie otca poprel i brat matky W. T. vo svojom čestnom
prehlásení. Súd dodáva, že otec síce navrhol vypočuť svedkov, ale ich mená uviesť nevedel. Súd
vykonaným dokazovaním nezistil žiadne také okolnosti, ktoré by matku diskvalifikovali z jej osobnej

starostlivosti o maloletého R.. Aj znalec potvrdil, že neboli preukázané žiadne negatívne dôsledky
matkinej výchovy dieťaťa ako ich popisuje otec.

V rámci výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému R. okrem rozhodnutia o zverení maloletého
dieťaťa do osobnej starostlivosti súd rozhodol aj o povinnosti otca prispievať na výživu maloletého R..
Matka navrhovala vo svojom poslednom návrhu určiť výživné vo výške 30,- eur mesačne počnúc dňom

právoplatnosťou rozhodnutia v tejto veci s odôvodnením, že podľa jej názoru stanovisko otca vo vzťahu k
starostlivosti o maloletého R. je motivované jeho vyživovacou povinnosťou a určenou výškou výživného.
O povinnosti otca prispievať na výživu maloletého R. súd rozhodol podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
Matka bola do veku troch rokov mal. Vlastimila poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 166,60
eur, v súčasnosti je evidovanou nezamestnanou, s príjmom z dávky hmotnej núdzi vo výške 153,60 eur

mesačne. V čase rozhodovania mala vyživovaciu povinnosť k maloletej R. a žije v spoločnej domácnosti
s otcom maloletej R. E. E., ktorý je zamestnaný a ktorého príjem sa predpokladá vo výške 800,- eur
mesačne. Náklady na bývanie matky sú vo výške 500,- eur mesačne. Otec má príjem z podnikateľskej
činnosti, napriek daňovým priznaniam uviedol svoj príjem vo výške minimálne 500,- eur mesačne. Otec
žije v partnerskom vzťahu s G. E., ktorá je zamestnaná. Okrem maloletého R.má vyživovaciu povinnosť

k maloletému P.. V prípade dcéry J. R. podal návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti k nej z dôvodu
ukončenia štúdia na SŠ, v prípade maloletého R. otec na jeho výživu neprispieva, pretože maloletý R.
ukončil povinnú školskú dochádzku a pracuje. Súd určil výživné vo výške 60,- eur mesačne napriek
návrhu matky s odôvodnením, že súd nie je viazaný návrhom na určenie výživného pre maloleté dieťa v
opatrovanskom konaní. Obaja rodičia sú nemajetní, žijú so svojimi zamestnanými partnermi. Matka má

vyživovaciu povinnosť k maloletej R., otec k maloletému P., maloletému R. a maloletej J. R.. V prípade
maloletého R. a dcéry J. R. možno predpokladať zánik vyživovacej povinnosti otca k týmto deťom.
Pri rozhodovaní o výživnom súd prihliadol aj na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Výdavky
maloletého podľa udania matky sú vo výške 125,- eur mesačne. Podľa udania matky potreby maloletého
súd primerané jeho veku, maloletý prekonáva bežné ochorenia. Súd určil otcovi povinnosť platiť výživné

počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa návrhu matky s poukazom na to, že od prerušenia
spoločnej domácnosti rodičov je maloletý R. striedavo u matky a striedavo u otca.

Súd ďalej upravil styk otca s maloletým R. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Súd prihliadol
na vek maloletého dieťaťa, na jeho denný režim (návšteva MŠ), vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a
otca, na vzájomný vzťah medzi otcom a maloletým Vlastimilom. Prihliadol na návrh matky a kolízneho

opatrovníka.

O náhrade trov štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého štát má podľa výsledkov
konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady
pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Súd uvádza, že toto ustanovenie neplatí len pre konania, v
ktorých účastníci konania majú postavenie navrhovateľa a odporcu, ale aj v konaniach, ktoré sú vecne

oslobodené od súdnych poplatkov, prípadne, v ktorých účastníci sú osobne oslobodení od súdnych
poplatkov. Súd vo veci vykonal znalecké dokazovanie a výsluch znalca, v súvislosti s tým vznikli štátutrovy konania spolu vo výške 477,38 eur (trovy štátu za znalecký posudok vo výške 374,16 eur a trovy
za výsluch znalca vo výške 103,22 eur). Súd rozhodol o povinnosti matky i otca nahradiť štátu trovy
konania, u každého v jednej polovici, t.j. vo výške 238,69 eur.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez
návrhu. Konaním, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, je v zmysle § 81 ods. 1 O.s.p. aj konanie vo
veciach starostlivosti o maloletých, o ktoré konanie v tejto veci ide.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní od

doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods.3 O.s.p./

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2
O.s.p.)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.