Rozsudok Judgement was issued on Thursday, October 15, 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 33Cb/100/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113217131
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Pravotiaková
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7113217131.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Jankou Pravotiakovou v právnej veci žalobcu: ČSOB Leasing,
a.s., so sídlom Panónska cesta 11, Bratislava 852 01, IČO: 35 704 713, zastúpený JUDr. Martinom
Jánskym, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Nitre, Štúrova 13, proti žalovanému: Ján Ander,
s miestom podnikania Južná trieda 30, 04 Košice-Juh, IČO: 36 998 175, v konaní o zaplatenie 1.450,69
EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.450,69 EUR, úrok z omeškania vo výške 9,50 %
ročne zo sumy 1.552,69 EUR od 20.07.2011 do 26.07.2011, úrok z omeškania vo výške 9,50 % ročne
zo sumy 1.450,69 EUR od 27.07.2011 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 733,16 EUR do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 13.06.2013, domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie 1.450,69 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 1.552,69 EUR od
20.07.2011 do 26.07.2011 a zo sumy 1.450,69 EUR od 27.07.2011 do zaplatenia a na náhradu trov
konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 22.08.2008 uzavrel veriteľ so žalovaným ako dlžníkom
zmluvu o spotrebnom úvere reg. č. UZF/08/92806, na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť v prospech
žalovaného účelový spotrebný úver na financovanie predmetu financovania uvedeného v úverovej
zmluve ( motorové vozidlo ) a žalovaný sa zaviazal použiť úver na dohodnutý účel a vrátiť žalobcovi
dlžnú sumu s príslušenstvom. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy boli aj Všeobecné zmluvné
podmienky pre dopravnú techniku k úverovej zmluve ( ďalej len VZP ). Na základe úverovej zmluvy čerpal
žalovaný spotrebný úver vo výške 120.000,-Sk, ktorý sa zaviazal splatiť v 36 pravidelných mesačných
splátkach vo výške 6.120,60 EUR. Z dôvodu, že žalovaný nesplácal dohodnuté splátky úveru riadne
a včas, žalobca v súlade s ustanovením čl. VII VZP určil žalovanému predčasnú splatnosť úveru, a to
listom zo dňa 30.05.2011. Žalovaný bol súčasne vyzvaný aj na úhradu zostatku spotrebného úveru s
tým, že v zmysle VZP budú žalovanému všetky neuhradené peňažné záväzky vrátane príslušenstva,
ďalej všetky náklady žalobcu a škody ako aj ďalšie oprávnené nároky vyúčtované v liste konečného
finančného vyúčtovania. Celkový nedoplatok žalovaného, ktorý vznikol z úverovej zmluvy predstavoval
sumu 1.654,69 EUR. V zmysle Dohody o splácaní dlhu zo dňa 09.06.2011 ( ďalej len „Dohoda“ ),
žalovaný v čl. I neodvolateľne uznal svoj záväzok voči žalobcovi čo do dôvodu a výšky, a to v sume
1.654,69 EUR s príslušenstvom vyčíslenej podľa končeného finančného vyúčtovania a zaviazal sa ho
splácať k 20. dňu bežného kalendárneho mesiaca od júna 2011. Žalovaný uhradil sumu 102,00 EUR
dňa 21.06.2011 a sumu 102,00 EUR dňa 26.07.2011, tzn. dlžná suma je 1.450,69 EUR.

Súd vydal vo veci dňa 24.09.2013 platobný rozkaz, č.k. 28Rob/72/2013-19, ktorý bol uznesením zo dňa
01.10.2013, č.k. 28Rob/72/2013-22 zrušený, pretože ho nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných
rúk. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.10.2013.

Žalobca a žalovaný boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní, pričom žalovaný sa na pojednávanie
nedostavil a svoju neprítomnosť neospravedlnil. Súd z uvedených dôvodov v zmysle zákonného
ustanovenia § 101 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok ( ďalej len O.s.p. ) prejednal
vec v neprítomnosti žalovaného.

Podľa ust. § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich
pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to zmluvy o spotrebnom úvere,
Všeobecných zmluvných podmienok k zmluve, predpisu splátok, finančného vyúčtovania, listu žalobcu
zo dňa 30.05.2011, dohody o splácaní záväzku v splátkach, výzvy k úhrade zo dňa 16.05.2013 a zistil
tento skutkový stav:

Zo zmluvy o spotrebnom úvere č. UZF/08/92806 ( ďalej len zmluva o úvere ) a prílohy k nej súd
zistil, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ( fyzická osoba podnikateľ ) ako dlžník uzavreli dňa 22.08.2008
zmluvu o úvere, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu poskytnúť dlžníkovi úver vo výške 120.000,-
Sk s ročnou percentuálnou mierou nákladov vo výške 31,00 %. Žalovaný sa zaviazal vrátiť peňažné
prostriedky v 36 splátkach vo výške 6.120,60,-Sk, splatných mesačne vždy k 26.dňu v mesiaci, pričom
splatnosť prvej splátky istiny bola stanovená na deň 22.09.2008 a posledná splátka mala byť zaplatená
dňa 26.08.2001. Podľa čl. IV bodu 6. zmluvy o úvere súčasťou zmluvy sú predpis splátok a Všeobecné
zmluvné podmienky pre dopravnú techniku k úverovej zmluve ( ďalej len VZP ).

Podľa čl. VII VZP, za prípady predčasnej splatnosti úveru sa považuje ak je dlžník 25 kalendárnych dní
v omeškaní s čo i len čiastočnou úhradou ktoréhokoľvek svojho finančného záväzku podľa zmluvy ( t.j.
ktorejkoľvek splátky spotrebného úveru, zmluvnej pokuty, úroku z omeškania alebo akéhokoľvek iného
finančného záväzku ).

Podľa čl. XII VZP, v prípade omeškania dlžníka s úhradou finančných záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy
vzniká veriteľovi právo požadovať od dlžníka zmluvnú pokutu v hodnote 0,1 % z dlžnej čiastky za každý
deň omeškania.
Z listu žalobcu zo dňa 30.05.2011 súd zistil, že žalobca určil žalovanému predčasnú splatnosť úveru
ku dňu 30.05.2011 v súlade s ustanovením čl. VII ods. b) VZP a to z dôvodu neuhradenia pohľadávok
splatných dňa 23.07.2010 vo výške 46,10 EUR, dňa 05.11.2010 vo výške 203,17 EUR, dňa 26.12.2010
vo výške 203,17 EUR ( z toho uhradené iba 126,23 EUR ), dňa 14.01.2011 vo výške 12,70 EUR, dňa
26.01.2011 vo výške 203,17, dňa 26.02.2011 vo výške 203,17 EUR, dňa 26.03.2011 vo výške 203,17
EUR, dňa 26.04.2011 vo výške 203,17 EUR a dňa 26.05.2011 vo výške 203,17 EUR. Žalobca zároveň
oznámil žalovanému, že okrem uvedených pohľadávok eviduje voči nemu aj pohľadávku vo výške
456,20 EUR splatnú dňa 30.05.2011.

Z finančného vyúčtovania zmluvy o úvere zo dňa 29.06.2011 súd zistil, že žalobca vyčíslil svoj nárok voči
žalovanému zo zmluvy o úvere na sumu 1.654,69 EUR z toho neuhradené splátky predstavujú sumu
1.092,79 EUR, zmluvné pokuty a úroky z omeškania vo výške 105,70 EUR a zostatok spotrebného
úveru vo výške 456,20 EUR.

Z dohody o splácaní záväzku v splátkach zo dňa 09.06.2011 súd zistil, že žalovaný uznal svoj dlh
voči žalobcovi 1.654,69 EUR s príslušenstvom čo do dôvodu a výšky a zároveň žalobca a žalovaný
uzavreli dohodu o splácaní záväzku v splátkach, v zmysle ktorej sa žalovaný zaviazal uhradiť dlh žalobcu
v splátkach vo výške 102,00 EUR mesačne splatných vždy k 20. dňu v mesiaci od 20.06.2011 do
20.10.2012, pričom posledná splátka mal byť zaplatená iba o výške 22,69 EUR. Podľa čl. III dohody,
v prípade riadneho a včasného nezaplatenia akejkoľvek splátky sa stáva splatným celý zostávajúci
záväzok.

Z listu žalobcu zo dňa 16.05.2013 súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy
s príslušenstvom v 7-dňovej lehote.

Podľa ustanovenia tretej časti § 261 ods. 6 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník ( ďalej len Obchodný zákonník ) touto časťou zákona sa spravujú
bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku
alebo jeho častí ( § 476 ), zmluvy o úvere ( § 497 ), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591 ), zasielateľskej zmluvy
( § 601 ), zmluvy
o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638 ), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673 ), zmluvy o otvorení
akreditívu ( § 682 ),
zmluvy o inkase ( § 692 ), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700 ), zmluvy o bežnom účte
( § 708 ) a zmluvy
o vkladovom účte ( § 716 ).

Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa ust. § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok
alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať,
aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie nesplatenej istiny z úveru, ktorý žalobca poskytol
žalovanému, zmluvnej pokuty, úrokov z úveru a úrokov z omeškania.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník-fyzická
osoba podnikateľ uzavreli dňa 22.08.2008 písomne zmluvu o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol
žalovanému peňažné prostriedky vo výške 120.000,-Sk ( 3.983,27 EUR ). Žalovaný sa zaviazal
vrátiť peňažné prostriedky v 36 splátkach vo výške 6.120,60 Sk ( 203,17 EUR ), splatných mesačne vždy
k 20.dňu v mesiaci, pričom splatnosť prvej splátky istiny bola stanovená na deň 22.09.2008 a konečná
splatnosť úveru mala byť dňa 20.03.2013. Žalovaný neuhradil splátky úveru splatné dňa 23.07.2010,
05.11.2010, 26.12.2010, 14.01.2011, 26.01.2011, 26.02.2011, 26.03.2011, 26.04.2011, 26.05.2011
spolu vo výške 1.198,49 EUR. Žalobca z dôvodu porušenia zmluvných povinností žalovaným vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 30.05.2011 ( podľa ustanovenia čl. VII ods. b) VZP ) a vyzval
žalovaného zaplatiť celú dlžnú sumu vo výške 1.654,69 EUR, ktorá pozostáva zo sumy 1.198,49 EUR
( neuhradené splátky, zmluvné pokuty a úroky ) a zo zostatku úveru vo výške 456,20 EUR. Žalovaný
dňa 09.06.2011 uznal svoj záväzok voči žalovanému čo do dôvodu a výšky a zaviazal sa ho splniť v
splátkach vo výške 102,00 EUR v období od 20.06.2011 do 20.10.2012 ( posledná splátka vo výške
22,69 EUR ). Žalovaný zaplatil iba dve splátky spolu vo výške 204,00 EUR, jeho záväzok voči žalobcovi
tak predstavuje sumu 1.450,69 EUR.

Po vyhodnotení záverov vykonaného dokazovania jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach,
posúdiac ich podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, dospel súd k záveru, že žalovaný do
dnešného dňa nevrátil žalobcovi peňažné prostriedky poskytnuté žalobcom na základe zmluvy o úvere

a nezaplatil sankcie, žaloba bola teda podaná dôvodne a preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
sumu 1.450,69 EUR.

Podľa ust. § 365 veta prvá zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (Obchodný zákonník),
dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia
alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa ust. § 768f Obchodného zákonníka, prechodné ustanovenia účinné od 15. januára 2009,
ustanovenie účinné od 15.01.2009 sa nevzťahujú na omeškanie, ktoré vzniklo pred 15. januárom 2009.

Podľa ust. § 369 ods.1 Obchodného zákonníka v znení účinnom od 15.01.2009 do 31.1.2013, ak je
dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný
platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej
zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej
podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z
omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Pri rozhodovaní o príslušenstve pohľadávky žalobcu súd vychádzal z vyššie citovaných zákonných
ustanovení. Žalobca má v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ako veriteľ právo požadovať
úroky z omeškania, keďže žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku. Žalovaný sa
zaviazal dňa 09.06.2011 zaplatiť žalobcovi svoj dlh vo výške 1.654,69 EUR v splátkach vo výške 102,00
EUR mesačne splatných vždy k 20. dňu v mesiaci počnúc dňom 20.06.2011. Žalovaný zaplatil dňa
21.06.2011 prvú splátku splatnú dňa 20.06.2011 a dňa 26.07.2011 druhú splátku splatnú dňa 20.07.2011.
Keďže žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením druhej splátky stal sa splatným celý dlh, preto
súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 1.552,69
EUR od 20.07.2011 do 26.07.2011 a zo sumy 1.450,69 EUR od 27.07.2011 do zaplatenia. Výšku úrokov
z omeškania určil súd na základe citovaných zákonných ustanovení, keďže základná úroková sadzba
ECB bola ku dňu 20.07.2011 - 1,50 %, navýšenie o osem percentuálnych bodov je 9,50 %.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná plnú náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Náhradu trov právneho zastúpenia súd žalobcovi priznal podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom
do 30.06.2013 za dva úkony právnej služby - prevzatie a príprava právneho zastúpenia dňa 10.06.2013
( § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhl. ) 1 x 71,37 EUR ( § 10 ods. 1 cit. vyhl. ) + režijný paušál 1 x 7,81 EUR
( § 16 ods. 3 cit. vyhl. ), písomné podanie na súd vo veci samej - žaloba zo dňa 10.06.2013 ( § 14 ods.
1 písm. b) cit. vyhl.) 1 x 71,37 EUR + rež. paušál 1 x 7,81 EUR a podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v
znení účinnom od 01.07.2013 za jeden úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 15.10.2014
( § 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhl. ) - 1 x 71,37 EUR ( § 10 ods. 1 cit. vyhl. ) + režijný paušál 1 x 8,04
EUR ( § 16 ods. 3 cit. vyhl. ) + náhrada za stratu času za cestu Bratislava-Košice a späť - 20 x 13,40
EUR ( § 15 písm. b) v spojení s § 17 ods. 1 cit. vyhl. ). Spolu odmena a náhrady predstavujú sumu
505,77 EUR, ktorá je podľa ust. § 18 ods. 3 cit. vyhl. zvýšená o daň z pridanej hodnoty vo výške 20
% - t.j. 101,15 EUR, keďže právny zástupca žalobcu jej je platiteľom. Za úkon predžalobná výzva súd
náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal, pretože nejde o trovy konania v zmysle ust. § 137 O.s.p.,
ale o príslušenstvo pohľadávky podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré nebolo uplatnené.

Medzi trovy konania patria okrem iného aj hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov. Hotovými
výdavkami sú aj cestovné výdavky spojené s účasťou zástupcu účastníka na pojednávaní. V zmysle

§ 137 O.s.p. a citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., musí súd pri náhrade trov konania
vychádzať z účelnosti vynaložených trov konania a môže priznať len takú náhradu výdavkov, ktoré
bolo potrebné vynaložiť na účelné uplatnenie práva. Takýto názor vyplýva aj z ustálenej judikatúry
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Advokát sa môže s klientom dohodnúť na akomkoľvek
spôsobe dopravy, to ale automaticky neznamená, že neúspešný účastník musí nahradiť všetky trovy
spojené s použitím vybraného dopravného prostriedku. Náklady spojené s cestovaním súd môže vo
forme náhrady priznať len vtedy, ak je zvolený spôsob dopravy s prihliadnutím na okolnosti účelný.
Primeraným a hospodárnym spôsobom dopravy je vo všeobecnosti doprava verejným hromadným
dopravným prostriedkom. Vzhľadom k tomu, že žalobca neuviedol žiadnu špecifickú skutočnosť, ktorá by
odôvodňovala účelnosť použitie motorového vozidla, súd náhradu cestovného za použitie motorového
vozidla právnym zástupcom žalobcu vo výške 233,88 EUR nepriznal. Pri náhrade trov cestovného súd
priznal iba sumu 37,64 EUR, t.j. vo výške cestovného za cestu vlakom ( Bratislava-Košice a späť ).
Cena lístka bola zistená na informáciách o cenách cestovných lístkov spoločnosti Železničná spoločnosť
Slovensko a.s. v sume 18,82 EUR za cestu rýchlikom na trati Bratislava-Košice.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal žalovaného nahradiť trovy
konania vo výške 733,16 EUR, ktoré vznikli úspešnému žalobcovi v tomto konaní. Trovy konania
žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 87,00 EUR podľa zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov ( položka 1a sadzobníka súdnych
poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona ), z hotových výdavkov vo výške 1,60 EUR za overenie plnej moci,
z cestovných výdavkov vo výške 37,64 EUR a z trov právneho zastúpenia vo výške 606,92 EUR.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona. ( § 251 O.s.p. )