Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. júl 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 2T/31/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715010160
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dzúriková
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6715010160.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudkyňa Okresného súdu Zvolen JUDr. Eva Dzúriková na hlavnom pojednávaní konanom dňa
21.07.2015 vo Zvolene v trestnej veci obžalovaného D. O., stíhaného pre prečin usmrtenia podľa § 149
ods. 1,2 písm. a/ Tr.zákona a iné, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný D. O., nar. XX.XX.XXXX v J. Q., bytom J. Q., H. XX,

j e v i n n ý ,

že
dňa 11.07.2014 v čase okolo 06.15 h viedol ako vodič OMV tov.zn. Fiat Palio Weekend, ev.č. J. XXX C.
v smere na I., okres I., pričom v km 145,90 na mieste s vyznačenou pozdĺžnou súvislou čiarou, prešiel
do protismerného pruhu, kde narazil do OMV VW Golf, ev.č. I. XXX C., ktoré viedol ako vodič X. A., nar.

XX.XX.XXXX, bytom K. XX, v smere na L., čím spolujazdcom vo vozidle Fiat Palio
V. O., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom H. XXX, spôsobil - úrazovo-krvácavý šok z roztrhnutej hrudnej
srdcovnice a pečene so stratou krvi mimo cievne riečisko, do pohrudničných dutín, ktorým na mieste
nehody v čase o 06.30 h podľahla,
M. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. Q., Š. X/X, spôsobil zranenia - pomliaždenie v oblasti krčnej chrbtice,
luxačnú zlomeninu krčka ramennej kosti, pomliaždenie prednej steny hrudníka, tržno-zmliaždenú ranu

v oblasti pravého lakťa, jednostrannú zlomeninu lonovej kosti vľavo, zlomeninu lopaty bedrovej kosti
vpravo bez posunu, vnútrokĺbovú zlomeninu stehennej kosti vpravo a traumatický šok stredno-ťažkého
stupňa s dobou liečenia 16-24 týždňov,
V. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, spôsobil zranenia - pomliaždenie tváre v oblasti čela vpravo,
podvrtnutie v krčnej chrbtici, zlomeninu krídla krížovej kosti vľavo, zlomeninu lonovej a bedrovej kosti
vľavo,zlomeninuokrajaacetábulavpravo,zlomeninusedacejkostivľavobezposunu,hlbokúranudolnej
končatiny vľavo, traumatický šok ťažkého stupňa s dobou liečenia 16-20 týždňov a dobu PN - 20 týždňov,

X. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, spôsobil zranenia - otras mozgu ťažkého stupňa, pohmoždenie
hrudníka, podvrtnutie členka vpravo, odreniny oboch HK, povrchové rany, bez PN,
L. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., Z. R. XXX/XX, spôsobil zranenia - otras mozgu ľahkého stupňa,
pomliaždenie temennej oblasti hlavy, pomliaždenie a škrabance prednej plochy tváre, zlomeninu kľúčnej
kosti vpravo, odtrhnutie šľachy dlhej hlavy dvojhlavého svalu ramenného vpravo, podvrtnutie pravého
ramenného kĺbu, otras labyrintu, zmliaždenie prednej steny brucha, zlomeninu 5-tich rebier, zlomeninu

viacerých priečnych výbežkov L2, L3, L4 vpravo, zmliaždenie oboch predlaktí, natrhnutie vnútorného
postranného väzu kolena vpravo, poranenie vnútorného menisku vpravo, zlomeninu I. predpriehlavkovej
kosti vpravo, pomliaždenie ľavého predkolenia ťažkého stupňa, pomliaždenie pravého predkolenia
ťažkého stupňa s dobou liečenia 10-12 týždňov a dobu PN 12-14 týždňov,
L. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, spôsobil zranenia - traumatický šok ťažkého stupňa, otras mozgu
ľahkého stupňa, pomliaždenie a hematóm na pravej strane krku, zlomeninu zuba čapovca, zlomeninu
priečnych výbežkov 6. 7. Krčného stavca, zlomeninu oboch priečnych výbežkov prvého hrudného stavca

Th1, pomliaždenie hrudnej steny ťažkého stupňa, zmliaždenie pľúc s úrazovou asfyxiou, zlomeninu II.rebra na pravej strane, zlomeninu hrudnej kosti v oblasti rukoväte, zlomeninu hrudnej kosti v oblasti jej
tela, zlomeninu viacerých priečnych výbežkov stavcov, zlomeninu tela IV. stavca L4 driekového s dobou
liečenia 4-6 mesiacov a dobu PN 20-24 týždňov,

čím ako vodič porušil dôležité povinnosti uložené mu podľa zákona, v ust. § 4 ods. 1 písm. c/, § 15 ods. 5
písm. b/, c/ Zák. č.8/2009 Z.z. o cestnej premávke, vodorovnú dopravnú značku V 1a. Pozdĺžná súvislá
čiara, ktorú je zakázané prechádzať podľa článku 9, druhej časti, II. diela Prílohy 1 Vyhlášky MV SR
č.9/2009 Z.z. v znení zmien a doplnkov, ktorou sa vykonáva Zákon o cestnej premávke a o zmene a
doplnení niektorých zákonov,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil smrť, a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania, porušením
dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania,
porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, a na viacerých osobách,

č í m s p á c h a l

prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/ Tr.zákona s poukazom na ust. § 138 písm. h/ Tr.zákona,

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Tr.zákona, s poukazom na § 138 písm. h/,
písm. j/ Tr.zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 149 ods. 2 Tr.zákona s použitím § 36 písm. d/, l/ Tr.zákona, § 37 písm. h/ Tr.zákona, § 38 ods.
2,3,8 Tr.zákona, § 41 ods. 1 Tr.zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 30 (tridsať) mesiacov
nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr.zákona súd obžalovaného zaraďuje na výkon trestu do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1,2 Tr.zákona súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti vedenia motorových

vozidiel akéhokoľvek druhu vo výmere 6 (šesť) rokov.

Podľa § 287 ods. 1,2 Tr.poriadku obžalovaný je povinný nahradiť poškodeným :

1/ L. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, škodu vo výške 14.255,20 €,

2/ L. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., Z. R. XXX/XX, škodu vo výške 8.157,20 €,
3/ V. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, škodu vo výške 6.050,40 €,
4/ M. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. Q., Š. X/X, škodu vo výške 8.487,20 €,
5/ Sociálnej poisťovni, Zvolen, Štefana Moyzesa 1369/52, škodu vo výške 3.962,20 €,
6/ Union zdravotnej poisťovni, a.s., Bratislava, Bajkalská 29/A, škodu vo výške 6.329,05 €,

7/ DÔVERE ZP, a.s., Nitra, Cintorínska 5, škodu vo výške 4.440,18 €,
8/ Železnice Slovenskej republiky, Zvolen, M.R.Štefánika 2, škodu vo výške 318,09 €.

Podľa § 288 ods. 1 Tr.poriadku súd odkazuje poškodeného T. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX so

svojim nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Podľa § 288 ods. 2 Tr.poriadku súd odkazuje poškodeného V. O., M. E. a L. J. so zvyškom svojich
nárokov na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :Dňa 03. 03. 2015 podal prokurátor Okresnej prokuratúry vo Zvolene obžalobu na D. O. pre prečin
usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na ust. § 138 písm. h/ Tr. zákona
a prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona, s poukazom na ust. § 138 písm.

h) Tr. zákona, na tom skutkovom, základe že
dňa 11.07.2014 v čase okolo 06.15 h viedol ako vodič OMV tov.zn. Fiat Palio Weekend, ev.č. J. XXX C.
v smere na I., okres I., pričom v km 145,90 na mieste s vyznačenou pozdĺžnou súvislou čiarou, prešiel
do protismerného pruhu, kde narazil do OMV VW Golf, ev.č. I. XXX C., ktoré viedol ako vodič X. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K. XX, v smere na L., čím spolujazdcom vo vozidle Fiat Palio

V. O., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom H. XXX, spôsobil - úrazovo-krvácavý šok z roztrhnutej hrudnej
srdcovnice a pečene so stratou krvi mimo cievne riečisko, do pohrudničných dutín, ktorým na mieste
nehody v čase o 06.30 h podľahla,
M. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. Q., Š. X/X, spôsobil zranenia - pomliaždenie v oblasti krčnej chrbtice,
luxačnú zlomeninu krčka ramennej kosti, pomliaždenie prednej steny hrudníka, tržno-zmliaždenú ranu
v oblasti pravého lakťa, jednostrannú zlomeninu lonovej kosti vľavo, zlomeninu lopaty bedrovej kosti

vpravo bez posunu, vnútrokĺbovú zlomeninu stehennej kosti vpravo a traumatický šok stredno-ťažkého
stupňa s dobou liečenia 16-24 týždňov,
V. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, spôsobil zranenia - pomliaždenie tváre v oblasti čela vpravo,
podvrtnutie v krčnej chrbtici, zlomeninu krídla krížovej kosti vľavo, zlomeninu lonovej a bedrovej kosti
vľavo,zlomeninuokrajaacetábulavpravo,zlomeninusedacejkostivľavobezposunu,hlbokúranudolnej

končatiny vľavo, traumatický šok ťažkého stupňa s dobou liečenia 16-20 týždňov a dobu PN - 20 týždňov,
X. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, spôsobil zranenia - otras mozgu ťažkého stupňa, pohmoždenie
hrudníka, podvrtnutie členka vpravo, odreniny oboch HK, povrchové rany, bez PN,
L. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., Z. R. XXX/XX, spôsobil zranenia - otras mozgu ľahkého stupňa,
pomliaždenie temennej oblasti hlavy, pomliaždenie a škrabance prednej plochy tváre, zlomeninu kľúčnej

kosti vpravo, odtrhnutie šľachy dlhej hlavy dvojhlavého svalu ramenného vpravo, podvrtnutie pravého
ramenného kĺbu, otras labyrintu, zmliaždenie prednej steny brucha, zlomeninu 5-tich rebier, zlomeninu
viacerých priečnych výbežkov L2, L3, L4 vpravo, zmliaždenie oboch predlaktí, natrhnutie vnútorného
postranného väzu kolena vpravo, poranenie vnútorného menisku vpravo, zlomeninu I. predpriehlavkovej
kosti vpravo, pomliaždenie ľavého predkolenia ťažkého stupňa, pomliaždenie pravého predkolenia

ťažkého stupňa s dobou liečenia 10-12 týždňov a dobu PN 12-14 týždňov,
L. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, spôsobil zranenia - traumatický šok ťažkého stupňa, otras mozgu
ľahkého stupňa, pomliaždenie a hematóm na pravej strane krku, zlomeninu zuba čapovca, zlomeninu
priečnych výbežkov 6. 7. Krčného stavca, zlomeninu oboch priečnych výbežkov prvého hrudného stavca
Th1, pomliaždenie hrudnej steny ťažkého stupňa, zmliaždenie pľúc s úrazovou asfyxiou, zlomeninu II.

rebra na pravej strane, zlomeninu hrudnej kosti v oblasti rukoväte, zlomeninu hrudnej kosti v oblasti jej
tela, zlomeninu viacerých priečnych výbežkov stavcov, zlomeninu tela IV. stavca L4 driekového s dobou
liečenia 4-6 mesiacov a dobu PN 20-24 týždňov,
čím ako vodič porušil dôležité povinnosti uložené mu podľa zákona, v ust. § 4 ods. 1 písm. c/, § 15 ods. 5
písm. b/, c/ Zák. č.8/2009 Z.z. o cestnej premávke, vodorovnú dopravnú značku V 1a. Pozdĺžná súvislá

čiara, ktorú je zakázané prechádzať podľa článku 9, druhej časti, II. diela Prílohy 1 Vyhlášky MV SR
č.9/2009 Z.z. v znení zmien a doplnkov, ktorou sa vykonáva Zákon o cestnej premávke a o zmene a
doplnení niektorých zákonov.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21. 07. 2015 obžalovaný po zákonnom poučení učinil vyhlásenie

podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku, že je vinný zo skutku, ktorý sa mu obžalobou kladie za vinu.
Po zistení skutočností podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. poriadku a po zistení stanoviska
prítomných strán, súd podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku vyhlásenie obžalovaného o vine prijal a na
hlavnom pojednávaní dokazovanie o vine nevykonal. Podľa § 257 ods. 8 Tr. Poriadku súd vykonal
dokazovanie ohľadom druhu a výmery trestu a nároku na náhradu škody.

Na hlavnom pojednávaní súd tak vykonal dokazovanie čítaním a oboznamovaním listinných dôkazov:
evidenčnej karty vodiča (obžalovaného), výpis z ústrednej evidencie priestupkov MV SR, odpis z registra
trestov obžalovaného aktualizovaný ku dňu hlavného pojednávania, znalecký posudok č. 962/2014,
znalecký posudok č. 4/2015 ( 233- 299 spisu), znalecký posudok č. 31/2014 ( 302 - 430 spisu), uplatnený
nárok na náhradu škody Sociálnej poisťovne (čl. 71 - 79), nárok na náhradu škody za Union Zdravotnú

poisťovňu, (čl. 80 - 109 spisu), nárok na náhradu škody Dôvery, zdravotnej poisťovne (čl. 110 - 121),
nárok na náhradu škody za VšZP + oznámenie VšZP ku dňu hlavného pojednávania o zániku takéhoto
nároku, nárok na náhradu škody Železníc SR ( čl. 126 spisu). Ďalej súd oboznámil písomne uplatnený
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy Arpáda Horvátha - čl. 495 spisu, návrh na náhradu nemajetkovejujmy Viktórie Horváthovej (čl. 497 spisu), nárok na náhradu nemajetkovej ujmy Elvíry Lakatošovej (čl.
499 spisu), návrh na náhradu nemajetkovej ujmy Patrika Horvátha (čl. 501 spisu)
Zo znaleckého posudku znalcov MUDr. Tibora Ďuriana a MUDr. Petra Vážneho, znalcov z odboru

zdravotníctvo a farmácia, odvetvia psychiatria zo dňa 26. 01. 2015 k duševnému stavu obž. D. O.,
vyplynulo, že obvinený netrpí duševnou chorobou procesuálneho charakteru ani duševnou poruchou
chorobného charakteru. Obvinený v inkriminovanej dobe vedel rozpoznať nebezpečnosť svojho
konania pre spoločnosť a mohol ovládať svoje konanie. U obvineného nebola zistená závislosť na
alkohole ani inej psychoaktívnej látke. Intelektové schopnosti obvineného sa nachádzajú na rozhraní

subnormy a ľahkej mentálnej retardácie, avšak obvinený netrpí duševnou chorobou ani duševnou
poruchoutakéhocharakteruprektorúbynemoholmaťvodičskéoprávnenie.Posúdenieschopnostiviesť
motorové vozidlo resp. mať vodičské oprávnenie je v kompetencii klinického psychológa po adekvátnom
psychologickom vyšetrení. . Obvinený z hľadiska psychiatrického nie je nebezpečný pre spoločnosť.
Znalci nenavrhujú u obvineného nariadiť žiadne ochranné liečenie.
Zo znaleckého posudku č. 31/2014 MUDr. Pavla Cikatricisa, znalca z odboru zdravotníctvo, farmácia,

odvetvia chirurgia, traumatológia (čl. 302 - 430 spisu) k zraneniam poškodených a náhrade za bolesť
spôsobenej jednotlivým poškodeným vyplýva, že pošk. L. J. utrpel v dôsledku dopravnej nehody
zranenia špecifikované ako v skutkovej vete podanej obžaloby, pričom bolestné spolu vyjadri 495
bodmi,pričomfinančnézdôvodneniebolestnéhozaporaneniautrpenépridopravnejnehodepredstavuje
finančnú náhradu 8 157, 20 eur. Poranenia poškodeného sú v tramatológii radené medzi poranenia

stredne ťažké. , pričom zanechajú trvalé následky. Pôjde o následky po poranení šľachy bicepsu a v
následnej poruche hybnosti v pravom ramennom kĺbe a potom po vyšetrení pravého kolena možno k
operačnej liečbe menisku. Poškodený L. F. podľa záverov totožného znaleckého posudku utrpel pri
dopravnej nehode poranenia ťažké, pričom poškodenému zanechajú trvalé následky. Pôjde o následky
v poruche chybnosti v krčnej i driekovej chrbtici a potom, pretože sa bude meniť statika v chrbtici

po zmene fyziológie v miestach poranenia, bude dochádzať, eventuálne môže dôjsť k pokračovaniu
degeneratívnych zmien v kombinácii aj s platničkovým systémom chrbtice so všetkými následkami.
Vyjadriť sa k trvalým následkom v tejto dobe, keď je poškodený po poranení ešte sále v liečbe je
problematické. Po poranení poškodenému trvalé následky určite ostatnú. Bolestné predstavovalo
spolu 865 bodov, pričom finančné zdôvodnenie bolestného za poranenia utrpené pri dopravnej nehode

poškod. L. F. predstavuje finančnú náhradu 14 255, 20 eur.
Poškodená M. E. má v zmysle uvedeného znaleckého posudku utrpela zranenia tak, ako sú uvedené v
skutkovej vete podanej obžaloby, pričom nárok na bolestné, t.j. finančné zdôvodnenie bolestného za
poranenia je vo výške 8 487, 20 eur.
V. O. utrpela zranenia, ktoré sú rovnako presne vymedzené v skutkovej vete podanej obžaloby, pričom

bolestné znalec určil vo výške 5 850, 40 eur.

Z vyjadrenie zástupcu poškodeného Sociálnej poisťovne (čl 71 - 79) vyplýva, že poškodený uplatnil
nárok na náhradu škody vo výške 2 291, 20 eur ako náhradu za výplatu nemocenského poškodenému
L. F. a v sume 1 671,- eur (nemocenské) vyplatené pošk. L. J., počas ich práceneschopnosti v dôsledku

vzniknutých zranení.
Z vyjadrenia zástupcu poškodeného poisťovne Union vyplýva nárok na náhradu škody vo výške 6 329,
05 eur.
Zástupca pošk. Poisťovne Dôvera ZP na čl. 110 uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 4 440, 18
eur a zástupca poškodeného Železnice SR uplatnili a vyčíslili nárok na náhradu škody vo výške 318,

09 eur titulom vyplatenia dávok za dočasnú PN zamestnancom ŽSR, a.s., a to L. J. vo výške 165, 70
eur a L. F. vo výške 152, 39 Eur zo strany zamestnávateľa za prvých 10 dní ich PN, teda od 11. 07.
2014 do 20. 07. 2014 vrátane.
Z podania zástupcu VšZP zo dňa 02. 06. 2015 (čl. 534 spisu) vyplynulo, že tento na pôvodnom nároku
na náhradu škody netrvá, nakoľko škoda bola tomuto poškodenému uhradená.

Podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona, kto inému z nedbanlivosti spôsobí smrť, potrestá sa odňatím
slobody až na tri roky.
Podľa § 149 ods. 2 Tr. zákona, odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá ak spácha
čin uvedený v odseku 1

a) závažnejším spôsobom konania, alebo
b) na chránenej osobePodľa § 138 písm. h) Tr. zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie spáchanie trestného
činu porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenie alebo funkcie
alebo uloženej mu podľa zákona

Trestný čin usmrtenia podľa § 149 Tr. zákona je nedbanlivostným trestným činom. Objektom uvedeného
trestného činu je ľudský život. Hmotným predmetom útoku je telo človeka. Z hľadiska objektívnej
stránky môže by trestný čin usmrtenia spáchaný tak aktívnym konaním (napr. navedením motorového
vozidla), ako aj opomenutím konania, na ktoré je páchateľ podľa okolností a svojich pomerov povinný.

Pri uvedenom trestnom čine usmrtenia nie je rozhodujúci spôsob konania. Následkom trestného
činu usmrtenia musí byť vždy smrť poškodeného. Subjektívna stránka trestného činu usmrtenia podľa
§ 149 Trestného zákona vyžaduje nedbanlivostné zavinenie ( a to či už nedbanlivosť vedomú alebo
nedbanlivosť nevedomú), ktoré sa vzťahuje na všetky znaky skutkovej podstaty, teda nielen na konanie,
ale aj na objekt, na následok a príčinnú súvislosť a na účinok na hmotnom predmete útoku. O zavinenie
z nedbanlivosti môže ísť len vtedy, pokiaľ povinnosť a možnosť predvídať porušenie alebo ohrozenie

záujmu chráneného Trestným zákonom sú dané súčasne, potom nemusí toto porušenie alebo ohrozenie
záujmu aj naozaj predvídať. Hranice okolností, ktoré môže či nemôže osoba predvídať, nemožno
odvodzovať iba hypoteticky, ale je potrebné vychádzať z objektívnych okolností konkrétnej situácie,
ktorá môže byť charakterizovaná celým radom faktorov. Z hľadiska zavinenia z nedbanlivosti to potom
znamená, že okrem miery povinnej opatrnosti vyplývajúcej aspoň zo všeobecných právnych povinností

tu existuje aj jej subjektívne vymedzenie, vzťahujúce sa na mieru opatrnosti, ktorú je schopná osoba
v konkrétnom prípade vynaložiť. Pre trestnosť trestného činu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 TZ stačí
porušenie všeobecnej povinnosti. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, pre trestnosť trestného činu usmrtenia
podľa § 149 Tr sa vyžaduje, aby bola práve porušením povinnosti osoby spôsobená smrť.

Podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa
odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.
Podľa odseku 2, odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený
v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania, alebo

b) na chránenej osobe.
Podľa § 138 písm. j) Tr. zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu
na viacerých osobách.

Objektom trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 157 je ľudské zdravie. Hmotným predmetom útoku

je telo človeka. Z hľadiska objektívnej stránky môže byť trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 157
spáchaný tak aktívnym konaním , ako aj opomenutím konania, na ktoré je páchateľ podľa okolností a
svojich pomerov povinný. Pri ublížení na zdraví nie je rozhodujúci spôsob konania. Následkom trestného
činuublíženianazdravípodľa§157Tr.zák. musíbyťvždyťažkáujmanazdravívzmysle§123ods.3Tr.
zákona. Práve následkom sa líši trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 157 od ublíženia na zdraví podľa

§ 158 Tr. zákona. Medzi konaním páchateľa následkom na ľudskom tele musí byť preukázaná príčinná
súvislosť, teda, že k ťažkej ujme na zdraví, prípadne k ublíženiu na zdraví poškodeného došlo práve
konaním páchateľa. Konanie páchateľa má povahu príčiny aj vtedy, keď okrem neho k následku viedlo
konanie ďalšej osoby, pretože príčinná súvislosť medzi konaním páchateľa a následkom sa neprerušuje,
a ku konaniu páchateľa pristúpi ďalšia skutočnosť, ktorá spolupôsobí pri vzniku následku, avšak konanie

páchateľa zostáva takou skutočnosťou, bez ktorej by k následku nebolo došlo. Príčinná súvislosť je totiž
daná aj vtedy, keď popri príčine, ktorá bezprostredne spôsobila následok spôsobila aj ďalšie príčina.
Subjektívna stránka trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 157 Tr. zák. vyžaduje nedbanlivostné
zavinenie, a to či už nedbanlivosť vedomú alebo nedbanlivosť nevedomú.

Podľa § 123 ods. 3 písm. i) Tr. zákona ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tr. zákona rozumie len vážna
porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je porucha zdravia trvajúca dlhší čas.
Podľa § 123 ods. 4 Tr. zákona, poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona
rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní
najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života

poškodeného.

Podľa § 127 ods. 12 Tr. zákona, viacerými osobami sa na účely tohto zákona rozumejú najmenej tri
osoby.S poukazom na vyhlásenie obžalovaného o vine učinené na hlavnom pojednávaní, ktoré súd uznesením
podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku prijal a tiež vzhľadom na dostatočne zistený skutkový stav vyplývajúci
z obsahu spisového materiálu, súd obžalovaného uznal za vinného v zmysle podanej obžaloby.

Tu je však potrebné poukázať na odlišné právne posúdenie žalovaného skutku konajúcim súdom,
na ktoré zákonná sudkyňa upozornila po doručení obžaloby a naštudovaní na vec vzťahujúceho sa
spisového materiálu v zmysle ust. § 241 ods. 2 Tr. poriadku procesné strany dňa 18. 03. 2015 kedy
konštatovala, že skutok popísaný v obžalobe právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa §
157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na ust. § 138 písm. h) Tr. zákona je potrebné posúdiť i

s prihliadnutím na osobitný kvalifikačný znak v zmysle § 138 písm. j) Tr. zákona, teda že prečin ublíženia
na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 Tr. zák. mal byť v zmysle podanej obžaloby spáchaný na viacerých
osobách. V zmysle § 127 ods. 12 Tr. zákona, viacerými osobami sa na účely tohto zákona rozumejú
najmenej tri osoby. V danom prípade totiž obžalovaný svojím konaním spôsobil ťažkú ujmu na zdraví
M. E., V. O., L. J. T. L. F., teda štyrom osobám. Uvedené spôsobilo, že súd vzhliadol i ďalší osobitný
kvalifikačný znak v zmysle § 138 písm. j) Tr. zákona, čo však nemá za následok zmenu trestných sadzieb

žalovaných prečinov, vyplývajúcich z osobitnej časti Trestného zákona č. 300/2005.

Obžalovanému sa obžalobou kládlo za vinu spáchanie dvoch trestných činov, oboch právne
kvalifikovaných ako prečiny ktorých spáchanie obžalovaný na hlavnom pojednávaní priznal. Bolo tak
potrebné ukladať trest úhrnný podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona za viac trestných činov a to podľa zákonného

ustanovenia o treste prísnejšie trestného. V danom prípade trestným činom prísnejšie trestným je prečin
usmrtenia podľa § 149 ods. 2 Tr. zákona, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody vo výmere od
dvoch do piatich rokov.

Pri ukladaní trestu sa súd riadil zásadami ukladania trestov v zmysle § 34 Tr. Zákona. K osobe

obžalovaného vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie oboznámením odpisu z registra trestov,
evidenčnej karty vodiča (obžalovaného), evidenciu priestupkov MV SR.
Z odpisu z registra trestov vyplýva jeden predchádzajúci záznam o tom, že v konaní pred prokurátorom
Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote obvinený uzatvoril zmier, pričom uvedené rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňom 05. 03. 2013 a konanie bolo vedené pre prečin krádeže podľa § 212

ods. 2 písm. f) Tr. zákona. Z evidenčnej karty vodiča vyplýva, že obžalovaný bol držiteľom vodičského
oprávnenia od 09. 07. 2012 (pričom k predmetnej dopravnej nehode došlo dňa 11. 07. 2014). Za
uvedené obdobie dvoch rokov má obžalovaný šesť záznamov o priestupkoch , pričom priestupok zo dňa
12. 07. 2013, za ktorý mu bola uložená pokuta vo výške 90,- eur sa týka porušenia povinnosti vodiča
a rýchlosti jazdy podľa § 4 ods. 1 pím. b) Zákona č. 8/2009 a § 16 ods. 4 Zákona č. 8/2009.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že odo dňa 01. 01. 2010
do dňa 28. 01. 2015 má obžalovaný evidovaných 13 priestupkov a to proti majetku, podľa § 50 ods. 1
zákona č. 372/1990 Zb. priestupkoch, proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. Zákona o
priestupkoch , proti verejnému poriadku podľa § 47 Zákona o priestupkoch a šesť priestupkov na úseku
dopravy (ktoré zároveň vyplývajú a boli oboznámené z evidenčnej karty vodiča). Z uvedených listinných

dôkazov vyplýva záver, že obžalovaný pred skutkom i napriek svoju nízkemu veku neviedol riadny život a
opakovane, niekoľkokrát svojím konaním porušil všeobecne záväzné predpisy jednak na úseku dopravy
a rovnako opakovane do dopúšťal priestupkov proti majetku či občianskemu spolunažívaniu, či dokonca
porušil trestnoprávnu normu.
Súd tak s prihliadnutím na uvedené u obžalovaného vzhliadol dve poľahčujúce okolnosti a to že skutok

spáchal vo veku blízkom veku mladistvých ( § 36 písm. d) Tr. zákona a že sa ku skutku kladenému za
vinu priznal a svoje konanie oľutoval ( § 36 písm. l) Tr. zákona. Súd i napriek návrhu obhajcu nevzhliadol
poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. b) Tr. zákona a síce, že obžalovaný spáchal trestný čin v
dôsledku nedostatku vedomosti alebo skúsenosti, nakoľko z evidenčnej karty obžalovaného vyplynulo,
že vodičské oprávnenie mal obžalovaný dva roky, počas ktorých evidentne motorové vozidlo využíval

často, avšak takým spôsobom, že za jeho spôsob vedenia motorového vozidla bol v priebehu dvoch
rokov šesťkrát priestupkovo riešený a potrestaný. Zároveň, aj napriek tomu, že obhajca obžalovaného
uviedol, že žiadna priťažujúca okolnosť na strane obžalovaného daná nie je, súd vzhliadol priťažujúcu
okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Tr. zákona, že obžalovaný svojím konaním spáchal viac trestných činov,
ktorá skutočnosť vyplýva priamo z obžaloby, z právnej kvalifikácie daného skutku. Na predchádzajúci

záznam obžalovaného v registri trestov súd neprihliadol v zmysle priťažujúcej okolnosti. Pri existencii
dvoch poľahčujúcich okolností a jednej priťažujúcej okolnosti tak mohol súd ukladať trest v sadzbe od
dvoch do piatich rokov, pričom v dôsledku uvedenej prevahy poľahčujúcich okolností v zmysle ust.
§ 38 ods. 2, 3, 8 Tr. zákona došlo k zníženiu hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu, pričomdolná hranica zostala bezo zmeny. Zároveň súd ukladal trest úhrnný podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona
za viac trestných činov, podľa ustanovenia trestného činu najprísnejšie trestného. V danom prípade
prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 2 Tr. zákona zo základnou trestnou sadzbou dva až päť rokov.

S prihliadnutím na vyššie uvedené tak súd mohol v konečnom dôsledku ukladať trest odňatia slobody
v trvaní od dvoch rokov do štyroch rokov (48 mesiacov). Pri ukladaní trestu súd prihliadol jednak
na spôsobom spáchania trestného činu, následky, ktoré trestným činom vznikli a pomery na strane
obžalovaného. Obžalovaný svojím konaním zo dňa 11. 07. 2014 viedol jeho motorové vozidlo tak, že
predbiehal pred ním idúce vozidlo napriek tomu, že nemal výhľad na vozovku a dianie pred sebou a

zároveň tak učinil cez vodorovnú dopravnú značku, ktorá predbiehanie vozidiel zakazovala (tzv. plná
čiara - vodorovná dopravná značka V 1a Pozdlžná súvislá čiara, ktorú je zakázané prechádzať podľa
článku 9 druhej časti II. Dielu Prílohy 1 Vyhlášky MV SR č. 9/2009). Takýmto závažným porušením
povinnosti vodiča a bezpochyby riskantným a mimoriadne nebezpečným manévrom tak obžalovaný
nielenže vystavil do nebezpečenstva seba, osoby nachádzajúce sa s ním v motorovom vozidle, ale aj
tretie osoby, ostatných účastníkov cestnej premávky, ktorí sa v danom čase práve nachádzali v blízkosti

obžalovaného, ale obžalovaný takýmto svojím konaním reálne spôsobil smrť jednej osoby - V. O., svojej
blízkej príbuznej a zároveň spôsobil ťažkú ujmu na zdraví osobám idúcim v jeho motorovom vozidle (M.
E., V. O.K. ml.) ako i osobám v oproti idúcom vozidle (pošk. L. J., L. F.). Vzhľadom na uvedený obzvlášť
závažný následok na živote a zdraví a tiež vzhľadom na okolnosti spáchania skutku a predchádzajúci
život obžalovaného, ktorý si nevzal ponaučenie ani z opakovaných priestupkových konaní (a uložených

sankcií), súd dospel k jednoznačnému záveru, že v danom prípade je namieste ukladať trest odňatia
slobody nepodmienečný, nakoľko len takýto druh trestu môže dostatočne naplniť sankčnú, výchovnú a
zároveň preventívnu funkciu trestu. Po ustálení tejto otázky, súd považoval za dostatočný a primeraný
trest odňatia slobody v trvaní 30 mesiacov, pri možnosti ukladania trestu od dvoch do štyroch rokov.
Z odpisu z registra trestov oboznámeného na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že obžalovaný nebol v

predchádzajúcich desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody, preto súd obžalovaného na výkon
trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Pre úplnosť súd uvádza, že v okolnostiach skutku a ani v pomeroch na strane obžalovaného
súd nevzhliadol žiadny dôvod pre mimoriadne zníženiu trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby a
neprihliadol ani na ľahkú mentálnu retardáciu konštatovanú v znaleckom posudku, ktorú zvýraznil

obhajca obžalovaného. Pokiaľ by konštatovaná mentálna retardácia obžalovaného mala byť takého
charakteru, aby bola spôsobilá privodiť iné (miernejšie) rozhodnutie o treste, potom takto mentálne
postihnutý obžalovaný nemal byť vôbec držiteľom vodičského oprávnenia a byť tak nebezpečný ako pre
seba, tak ako pre svoje okolie. Pokiaľ určitá osoba nie je schopná a spôsobilá rozpoznať, ovládať, ale
i predvídať dôsledky svojho konania, nemôže byť držiteľom špecifického oprávnenie na vykonávanie

určitej činnosti (napr. vodičského oprávnenia) a takúto činnosť aj reálne vykonávať. Uvedená otázka
spôsobilosti byť držiteľom vodičského oprávnenia však bola vyriešená v inom (správnom) konaní, ktoré
výsledkom bolo získanie vodičského oprávnenia obžalovaným. Určitá miera zodpovednosti a opatrnosti
pri vedení motorového vozidla sa oprávnene očakáva od každého držiteľa vodičského oprávnenia -
vodiča. V neposlednom rade, taktiež v znaleckom posudku znalcov MUDr. Tibora Ďuriana a MUDr.

Petra Vážneho, znalcov z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia psychiatria zo dňa 26. 01. 2015,
bolo konštatované, že intelektové schopnosti obvineného sa nachádzajú na rozhraní subnormy a
ľahkej mentálnej retardácie, avšak obvinený netrpí duševnou chorobou ani duševnou poruchou takého
charakteru pre ktorú by nemohol mať vodičské oprávnenie a obvinený netrpí duševnou chorobou
procesuálneho charakteru ani duševnou poruchou chorobného charakteru. Obvinený v inkriminovanej

dobe vedel rozpoznať nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť a mohol ovládať svoje konanie.

Zároveň z uvedených dôvodov a vzhľadom na charakter trestného činu spáchaného v súvislosti s
vedením motorového vozidla , súd ukladal i trest zákazu činnosti podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 6 rokov, pričom tento trest mohol súd ukladať v rozmedzí

od jedného do desiatich rokov.

Súdvrámcitzv.adhéznehokonaniarozhodovalivznesenýchnárokochnanáhraduškodupoškodených.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku, ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému

škodu, uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol
nárok riadne a však uplatnený. Ak tomu nebráni zákonná prekážka, súd uloží obžalovanému vždy
povinnosť nahradiť neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výške je súčasťou popisu skutku
uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradumorálnej škody spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda
nebola dosiaľ uhradená.
Podľa § 288 ods. 1, veta prvá Tr. poriadku, ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie

povinnosti na náhradu škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody
vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd odkáže
poškodeného na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.
Podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia, Na občianske súdne konanie alebo na konanie
pred iným príslušným orgánom odkáže súd poškodeného tiež so zvyškom jeho nároku, ak mu nárok z

akéhokoľvek dôvodu prizná len sčasti.
V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd v tzv. adhéznom konaní spravidla rozhodne i povinnosti
náhrady škody obžalovaného smerom k poškodeným, pokiaľ bol takýto nárok uplatnený riadne a
včas. Poškodený tak dosiahne prisúdenie nároku na náhradu škody spôsobenej trestným činom, zo
spáchania ktorého súd uznal obžalovaného vinným. Takúto povinnosť môže súd uložiť (obžalovanému)
len v odsudzujúcom rozsudku. Ak výsledky dokazovania nepreukážu opodstatnenosť nároku v celej

uplatnenej výške, súd vždy rozhodne v rozsahu preukázaného nároku o povinnosti obžalovaného
nahradiťpoškodenémuškodu,ktorútrestnýmčinomspôsobil,asozvyškom,t.j.snepreukázanoučasťou
uplatneného nároku, poškodeného odkáže na občianske súdne konanie alebo na konanie pred iným
príslušným orgánom.
V predmetnom konaní už v rámci prípravného konania bolo uplatnených niekoľko nárokov na náhradu

škodu zo strany poškodených. Zdravotné poisťovne - Dôvera, Všeobecná zdravotná poisťovňa a
poisťovňa Union uplatnila nárok na náhradu škody vzniknutej titulom úhrady za náklady na poskytnutie
zdravotnej starostlivosti jednotlivým poškodeným. Zdravotná poisťovňa Union konkrétne za úkony
zdravotnej starostlivosti poskytnutej M. E. vo výške 6 329, 05 eur, pričom súčasťou uplatneného nároku
je i prehľad konkrétnych vykonaných úkonov i s ich finančným vyjadrením. Takýto nárok na náhradu

škody mal súd za uplatnený riadne a včas a tiež náležite preukázaný, preto povinnosť náhrady škody
smerom k poškodenému - poisťovni Union uložil podľa § 287 ods. 1, 2 Tr. poriadku v odsudzujúcom
rozsudku obžalovanému.
ZástupcapoškodenejzdravotnejpoisťovneDôvera-zdravotnápoisťovňa(Mgr.Žolnerová)uplatnilnárok
na náhradu škody vzniknutej v dôsledku poskytnutej zdravotnej starostlivosti V. O. vo výške 4 440, 18

eur, pričom súčasťou uplatnenia bol rovnako i prehľad jednotlivých úkonov zdravotnej starostlivosti s ich
číselným vyjadrením v mene euro. Z rovnakých dôvodov, ako boli uvedené vyššie, súd uložil povinnosť
náhrady škody smerom poškodenej poisťovni Dôvera obžalovanému.

Pokiaľ sa týka poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, konajúca sudkyňa na hlavnom

pojednávaní oboznámila s písomným podaním uvedenej poškodenej (jej zástupcu) zo dňa 02. 06.
2015, v ktorom bolo uvedené, že VšZP nežiada, aby súd v rozsudku zaviazal obžalovaného k náhrade
škody, nakoľko táto bola poisťovni uhradená. Z uvedeného dôvodu súd o škode smerom k Všeobecnej
zdravotnej poisťovni nerozhodoval.
Poškodený Železnice Slovenskej republiky, a.s., uplatnili a vyčíslili nárok na náhradu škody vo výške

318, 09 eur titulom vyplatenia dávok za dočasnú PN zamestnancom ŽSR, a.s., a to L. J. vo výške 165,
70 eur a L. F. vo výške 152, 39 Eur zo strany zamestnávateľa za prvých 10 dní ich PN, teda od 11.
07. 2014 do 20. 07. 2014 vrátane. Takýto nárok v konaní i náležite preukázali, pričom bezpochyby je
zároveňdanápríčinnásúvislosťmedzikonanímobžalovanéhoavzniknutouškodou(titulomvyplateného
nemocenského), preto súd uložil povinnosť náhrady škody spolu vo výške 318, 09 eur obžalovanému.

V prípravnom konaní riadne a včas do konca vyšetrovania uplatnili nárok na náhradu škody i poškodení
L. J. T. L. F., a to titulom bolestného. K zraneniam poškodených bol vypracovaný znalecký posudok
č. 31/2014 MUDr. Pavla Cikatricisa, znalca z odboru zdravotníctvo, farmácia, odvetvia chirurgia,
traumatológia (čl. 302 - 430 spisu) ktorý bol oboznamovaný na hlavnom pojednávaní, pričom jednotlivé
procesné strany sa k uvedenému mohli vyjadriť. V tomto znaleckom posudku znalec ustálil bolestné

smerom k L. J. sumou 8 157, 20 eur a finančné zdôvodnenie bolestného za poranenia utrpené pri
dopravnej nehode pošk. L. F. predstavuje finančnú náhradu 14 255, 20 eur. Na hlavnom pojednávaní
poškodený L. F. uviedol, že zotrváva na nároku na náhradu škody len titulom bolestného a to v takej
výške, aká je uvedená v znaleckom posudku, preto súd uložil povinnosť náhrady škody obžalovanému
smerom k L. F. vo výške 14 255, 20 eur. Poškodený L. J. taktiež na hlavnom pojednávaní uviedol,

že požaduje náhradu škody vo výške bolestného, avšak mal za to, že mu prináleží vyššia suma než 8
157,20 eur, ktorá je explicitne uvedená v oboznámenom znaleckom posudku. Svoj nárok prevyšujúci
uvedenú sumu však bližšie nešpecifikoval, neodôvodnil a tiež vo zvyšku náležite nepreukázal listinnými
dôkazmi, preto súd rozhodol tak, že obžalovanému v zmysle § 287 ods. 1, 2 Tr. poriadku uložil povinnosťnahradiť poškodenému L. J. škodu vo výške bolestného vyplývajúceho zo znaleckého posudku vo výške
8 157, 20 eur a vo zvyšku požadovaného nároku odkázal súd pošk. L. J. podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku
na občianske súdne konanie.

Osobitnou otázkou boli nároky na náhradu nemajetkovej ujmy vznesené zo strany poškodených T. O.,
X. O., V. O.K. T. M. E.. Títo v prípravnom konaní osobitne uplatnili nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy za stratu blízkej osoby - V. O., ktorá bola smerom k jednotlivým poškodeným mamou, manželkou,
sestrou. Na hlavnom pojednávaní súd oboznámil s nárokom na náhradu škody - nemajetkovej ujmy,

keď poškodený T. O. požadoval náhradu nemajetkovej ujmy za stratu manželky vo výške 15 000,- eur
(čl. 495 spisu), V. O. požadovala nemajetkovú ujmu vo výške 15 000,- eur za stratu matky (viď čl. 497
spisu). Poškodená M. E. požadovala nemajetkovú ujmu vo výške 10 000,- za stratu sestry (viď čl. 499
spisu). X. O. na čl. 501 požadoval náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5000,- Eur za stratu pošk. V.
O., ako blízkej osoby, s ktorou žil v spoločnej domácnosti. Na hlavnom pojednávaní uvedení poškodení
svoje nároky postupne modifikovali, keď konkrétne X. O. na hlavnom pojednávaní uviedol, že žiadnu

škodu (teda ani titulom bolestného ani žiadnu náhradu nemajetkovej ujmy) nežiada. V. O. na pôvodne
vznesenom nároku na náhradu škody zotrvala. Naopak T. O., manžel zosnulej poškodenej uviedol, že
nepožaduje 15 000,- ako v prípravnom konaní ale 50 000,- eur titulom nemajetkovej ujmy. Rovnaký
postoj zaujala aj M. E., ktorá svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy zvýšila z pôvodných 10 000,-
eur uplatnených v prípravnom konaní, na sumu 20 000,- eur. Zotrvala pri tom i na nároku na náhradu

bolestného vo výške 8 487, 20 eur.
Pri nároku vznesenom titulom nemajetkovej ujmy, je vždy na zvážení súdu, do akej výšky považuje takto
uplatnený nárok za dôvodný a primeraný. Jednoznačne však možno konštatovať, že pokiaľ v súvislosti
so spáchaným trestným činom bola spôsobená smrť človeka, základ nároku pozostalých poškodených
je daný. Vyčíslenie nemajetkovej ujmy nie je viazané a striktne upravené právnymi predpismi, pričom

je na úvahe súdu či uplatňovanú nemajetkovú ujmu považuje za primeranú a to vzhľadom na
stratu v rodinnom, pracovnom, spoločenskom živote, čí prípadné sťaženie spoločenského uplatnenia.
Avšak rozhodnutie súdu i v tejto časti musí zodpovedať kritériám zákonnosti, spravodlivosti a zároveň
preskúmateľnosti. Vyššie uvedení poškodení svoje nároky na náhradu nemajetkovej ujmy postupne
modifikovali, pričom odôvodnili len dôvod nároku (stratu blízkej osoby), avšak bližšie nezdôvodnili,

prečo pôvodne uplatnené nároky navýšili a z ktorých konkrétnych skutočností odvodzujú uplatňovanú
výšku. Ustálenie takto postupne modifikovaných nárokov by si vyžiadalo ďalšie dokazovanie, ktoré by
presiahlo potreby trestného stíhania. Preto súd priznal nárok na náhradu škody poškodeným do takej
výšky, akú mal jednoznačne v konaní preukázanú, teda titulom bolestného vyjadreného v konkrétnej
sume v znaleckom posudku smerom k jednotlivým poškodeným a pokiaľ sa týka nárokov na náhradu

nemajetkovejujmy,vtejtočastisúdodkázalpoškodenýchT.O.,M.E.,V.O.naobčianskesúdnekonanie,
kde budú mať zachovanú možnosť náležite zdôvodniť a preukázať nárok na náhradu nemajetkovej ujmy
v konkrétnej požadovanej výške. Z uvedených dôvodov, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu;

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.