Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 16, 2015

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 12C/271/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914209886
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margita Žilková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2015:6914209886.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota samosudkyňou JUDr. Margitou Žilkovou v právnej veci žalobcu PROFI

CREDIT Slovakia, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO 35 792 752, zast. Advokátskou
kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25 proti žalovanej P. X.,
rodné č. XXXXXX/XXXX, bytom v J. Q., J. XXXX/XX za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej
Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov so sídlom v Bratislave, Šafárikovo námestie 7, IČO 42 362 962,
zast. JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom so sídlom v Bratislave, Zámocká 36 o 1.859,78 eur s
prísl. takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi, a to na účet alebo do rúk jeho právneho zástupcu
179,44 eur trov právneho zastúpenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa domáhal na žalovanej zaplatenia 1.859,78 eur aj s úrokmi z omeškania a zmluvnou pokutou
na tom základe, že dňa 23. 09. 2010 uzatvorili zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na
základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 1.260,- eur. Poskytnutý úver sa žalovaná zaviazala

splatiť spolu s úrokmi v 36 mesačných splátkach vo výške 71,53 eur v termínoch splatnosti podľa
dohodnutého splátkového kalendára, Na základe jej žiadosti sa dohodli na odklade splátok č. 6, 7, 8
a tieto sa žalovaná zaviazala splatiť ako splátky č. 37, 38 a 39. Vzhľadom k tomu, že žalovaná bola v
omeškaní už s úhradou splátky č. 6, napokon zaplatila len sumu 715,30 eur a bola v omeškaní s úhradou
splátky o viac ako tri mesiace, uplatnil si právo veriteľa podľa § 565 Obč. zák., t. j. okamžitú splatnosť
úveru. Oznámenie jej bolo doručené 05. 10. 2011. Žalovaná mala uhradiť sumu neuhradených splátok
1.859,78 eur dňa 23. 10. 2011. Keďže bola v omeškaní s plnením povinností, vznikol mu nárok aj na

zmluvnú pokutu podľa čl. 14 ods. 14.1 zmluvy vo výške 0,065 % denne. Na pojednávanie sa zástupca
žalobcu nedostavil, doručenie predvolania mal vykázané, svoju neprítomnosť aj ospravedlnil, a preto
súd pojednával v jeho neprítomnosti.

Dňa01.12.2014vstúpildokonaniapodľa§93ods.2O.s.p.vedľajšíúčastníknastranežalovanej.Tento
sa písomne vyjadril tak, že ide o spotrebiteľský vzťah. Zmluva však nevznikla z dôvodu nedodržania
písomnej formy, keď pôvodný návrh žalovanej nebol akceptovaný obsahovo rovnakým úkonom žalobcu.

Preto nárok žalobcu by sa mal posudzovať ako vydanie bezdôvodného obohatenia a vzniesol námietku
premlčania, lebo žaloba bola podaná po uplynutí subjektívnej aj objektívnej premlčacej doby. Na
pojednávanie sa zástupca vedľajšieho účastníka nedostavil, doručenie predvolania mal vykázané, svoju
neprítomnosť aj ospravedlnil, a preto súd pojednával v jeho neprítomnosti.Žalovaná na pojednávaní uviedla, že žiada žalobu zamietnuť, pričom súhlasí s vyjadrením vedľajšieho
účastníka, týmito skutočnosťami sa aj ona bráni a tiež vznáša námietku premlčania. Ohľadom procesu

uzatvárania zmluvy vypovedala, že sa dostavila do kancelárie žalobcu, vyplnila žiadosť mimo bodu 6,
potom ju nechala u žalobcu a následne ju dostala poštou vyplnenú už aj s podpisom žalobcu a súčasne
dostala aj oznámenie o schválení úveru. Niečo aj hradila, ale potom mala finančné problémy.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením zmluvy o revolvingovom úvere, zmluvných dojednaní zmluvy

o revolvingovom úvere, oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, oznámenie o zosplatnení aj s
dôkazom o doručení, karty klienta, pokusu o zmier a vec posúdil takto:

Žalovaná dňa 22. 09. 2010 vyplnila (v časti 1 až 5) Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru.
Žalobca 23. 09. 2010 doplnil dátum, pečiatku a podpis na predloženej žiadosti a napísal Oznámenie
veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvigovom úvere číslo XXXXXXXXXX. Žalobca má

v predmete svojej činnosti okrem iných tiež poskytovanie úverov nebankovým spôsobom. Z uvedeného
je potom nutné vyvodiť záver, že bol dodávateľom a zároveň veriteľom v zmysle § 2 písm. b/ zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len "zákon o
spotrebiteľských úveroch") a tiež § 52 ods. 3 Obč. zák., pretože túto činnosť vykonával v rámci svojho
podnikania. Žalovaná v zmluvnom vzťahu vystupovala ako fyzická osoba - občan, ide teda o spotrebiteľa

v zmysle § 52 ods. 4 Obč. zák. a § 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože nekonala v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, táto okolnosť z predloženej zmluvy
nevyplýva.

Listom zo dňa 02. 10.2011 označeným ako oznámenie o zosplatnení žalobca oznámil žalovanej s

poukazom na jej omeškanie s úhradou splátok č. 9, 10, 11 sumu omeškaných splátok 214,59 eur s
výzvou na jej úhradu do 15 dní od doručenia oznámenia pod hrozbou uplatnenia zmluvných sankcií a
straty výhody splátok úveru. Žalovaná toto oznámenie prevzala 05. 10. 2011.

Zmluva, z ktorej si žalobca uplatňuje nárok, je formulárové tlačivo s predtlačeným označením veriteľa

- žalobcu, s názvom "Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere",
do ktorého záujemca o poskytnutie úveru vypĺňa svoje osobné údaje a údaje o požadovanom
revolvingovom úvere. V danom prípade žiadala žalovaná podľa bodu 5 zmluvného formulára úver vo
výške 1.260,- eur s tým, že úver bude splácať v 36 mesačných splátkach splatných vždy k 19.-temu dňu
mesiacapo71,53eur,pričomposkytnutáčiastkapeňažnýchprostriedkov-revolvingumalapredstavovať

sumu 1.716,72 eur. Predpokladaná RPMN za úver mala byť vo výške 70,01 %, ročná úroková sadzba
úveru mala byť vo výške 70,01 %, priemerná RPMN za úver mala byť vo výške 48,66 %, predpokladaná
RPMN po poskytnutí revolvingu mala byť vo výške 47,39 % a ročná úroková sadzba revolvingu mala byť
vo výške 60,28 %. Formulár žalovaná podpísala dňa 22. 09. 2010. Na formulári sa v bode 6 zapisujú
údaje o schválenom revolvingovom úvere s výslovným označením "nevypĺňať. Tento bod vypĺňa veriteľ.

Obsahom tohto bodu je schválená výška úverového limitu vo výške 1.260,- eur s podmienkami splácania
po dobu 36 mesiacov, v splátkach vo výške po 71,53 eur, splatných v 19.-ty deň mesiaca s tým, že
poskytnutá čiastka peňažných prostriedkov z revolvingu predstavuje sumu 721,02 eur. RPMN za úver
bola určená vo výške 64,85 %, ročná úroková sadzba úveru bola určená vo výške 70,01 %, priemerná
RPMN za úver bola určená vo výške 47,39 %, predpokladaná RPMN za úver po poskytnutí revolvingu

bola určená vo výške 62,80 % a ročná úroková sadzba revolvingu bola určená vo výške 68,44 %. Ďalej
sa tu uvádza aj ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 9 %. Žalobca formulár podpísal dňa 23. 09.
2010 a preukázateľne do formulára v bode 6. doplnil zmenené údaje oproti bodu 5. týkajúce sa RPMN
za úver a predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu a dopísal aj úrokovú sadzbu úrokov z
omeškania a to až po podpísaní formulára žalovanou (keďže táto bod 6 nemala vyplniť).

Podľa predloženej "Karty klienta" k zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 14. 02. 2014 bola žalovanej na
úvere vrátane revolvingu dňa 23. 09. 2010 vyplatená čiastka celkom 1.072,69 eur a žalovaná splatila
715,30 eur.

Podľa § 3 ods. 1 Obč. zák. výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými
mravmi.Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

Podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 43a ods. 1 Obč. zák. prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo
viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy, ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho

vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa § 43c ods. 2 veta prvá Obč. zák. včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď
vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde k navrhovateľovi.

Podľa § 44 ods. 2 Obč. zák. prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo

iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď,
ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu
navrhovanej zmluvy.

Podľa § 46 ods. 1 Obč. zák. písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné

zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Predmetný zmluvný vzťah je vzťahom medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ide teda o vzťah
spotrebiteľský, zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 Obč. zák. a to bez ohľadu na jeho právnu
formu. Preto sa musí riadiť zákonnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

K tomuto záveru súd dospel vyhodnotením obsahu zmluvy a obsahu zmluvných (všeobecných)
dojednaní, z ktorých vyplýva, že žalobca ako veriteľ mal požičať žalovanej finančné prostriedky a táto
sa mala zaviazať tieto vrátiť v splátkach. Malo ísť teda o dočasné poskytnutie finančných prostriedkov.
Z uvedeného, spolu s okolnosťou, že ide o vzťah veriteľa - dodávateľa a občana - spotrebiteľa, je nutné

vyvodiť záver, že ide o vzťah podliehajúci režimu nielen zákonnej úpravy podľa Obč. zák., ale tiež
zákonnej úpravy zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. V danom prípade touto formou má byť podľa

tvrdenia žalobcu zmluva o revolvingovom úvere. Z tohto potom nutne vyplýva, že takáto zmluva musí
spĺňať zákonom dané podmienky uvedené nielen v zákonných ustanoveniach Obč. zák., ale aj zákona
o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch
musí mať písomnú formu.

Podľa § 52 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Obč. zák. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 9 ods. 1 vety prvej zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
mať písomnú formu.

Z predloženej listiny (zmluvného formulára) však možno bez pochýb ustáliť iba to, že žalovaná podľa
bodu 5. zmluvy požiadala dňa 22. 09. 2010 o úver vo výške 1.260,- eur a súčasne o poskytnutie
revolvingu vo výške 721,02 eur . Žalobca v bode 6. zmluvy uviedol zmenené údaje oproti bodu 5.
zmluvy a to ohľadne RPMN za úver a ohľadne RPMN úveru po poskytnutí revolvingu a uviedol aj ročnú

úrokovú sadzbu úrokov z omeškania. Je nepochybné, že v prípade doplňovania - zmenených údajov
do znenia zmluvy sa jedná o zmenu návrhu (§ 44 ods. 2 Obč. zák.), ktorý mala žalovaná následne prijať,
keďže zákon vyžaduje v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere písomnú formu zmluvy. Žalovaná
mala formulár opäť opatriť svojím podpisom a následne rovnopis doručiť do dispozičnej sféry žalobcu. Vdanomprípadevšaktentopostuppriuzavretízmluvynebolsúdupreukázaný,zmluvataknemázákonom
vyžadovanúpísomnúformuanavyšetým,ženeboldodržanýzákonompredpísanýpostup(návrhzmluvy
- akceptácia návrhu zmluvy bez výhrad, zmien či doplnkov) je takýto právny úkon podľa ust. § 39

Obč. zák. neplatný. Keďže na základe tejto zmluvy bolo žalovanej poskytnuté plnenie, môže si žalobca
prípadný nárok voči žalovanej uplatňovať iba z titulu vydania prípadného bezdôvodného obohatenia.

Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Obč. zák. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

V zmluvných dojednaniach je popísaný postup uzatvárania zmluvy. V praxi podľa tohto je postup
taký, že 1.) dlžník vyplní žiadosť/zmluvu, bod 5. žiadosti/zmluvy a podpíše ju iba on, ale listina nie
je vyplnená v bode 6, pri ktorom je uvedená poznámka "nevypĺňajte", 2.) takto podpísaná a v bode
6. nevyplnená zmluva ide navrhovateľovi, aby posúdil, či žiadosti dlžníka vyhovie alebo nie a v akej

výške, 3.) navrhovateľ ako dodávateľ a veriteľ v jednej osobe posudzuje žiadosť/zmluvu dlžníka, 4.) po
vyhodnotení, keď navrhovateľ do žiadosti/zmluvy zapracoval možnosť zníženia a vykonania aj iných
zmien, bez toho, aby to bolo považované z jeho strany za porušenie zmluvy, vyhotoví oznámenie pre
dlžníka, podpíše žiadosť/zmluvu a následne 5.) tieto listiny zasiela dlžníkovi. Z tohto postupu vyplýva,
že spotrebiteľ a teda v danom prípade žalovaná vlastne najprv podpíše žiadosť/zmluvu, kedy však nie je

vôbec zrejmé a jednoznačné, jasné a určité, či sumu, akú uviedol v žiadosti, aj fakticky dostane. Navyše,
samotný navrhovateľ do zmluvných dojednaní zapracoval text o tom, že takto vyplnená a žalovanou
podpísaná žiadosť/zmluva sa považuje za návrh (bod 2.1. zmluvných dojednaní) na uzatvorenie zmluvy
o revolvingovom úvere. Žalobca ako veriteľ si vyhradil právo - žiadosť dlžníka posúdiť a prípadne ním
požadovanú výšku znížiť alebo zmeniť iné parametre. V tomto smere by takéto dojednanie samo o sebe

nebolo v rozpore so zákonom, ani s dobrými mravmi, žalobca však zapracoval do zmluvy dojednanie,
že takéto zmeny môže urobiť jednostranne, nezávisle od vôle spotrebiteľa, bez jeho súhlasu, bez toho,
aby mal možnosť spotrebiteľ, teda aj žalovaná sa k tomu vyjadriť a následne sa rozhodnúť, či podpíše
alebo nie takýto návrh zmluvy, ktorý mu predložil veriteľ ako dodávateľ. Do zmluvy (do jej zmluvných
dojednaní) dokonca navrhovateľ zapracoval súhlas dlžníka, že s oznámením o schválení úveru bude

oboznámený po jeho odoslaní navrhovateľom až potom, čo už žiadosť/zmluvu dlžník podpísal. Takže s
obsahomoznámeniabysamaldlžníkoboznámiťpodľadojednanívzmluveažpotom,čobyhoužzmluva
mala zaväzovať. Ide o dojednanie jednoznačne koncipované v prospech výlučne jednej zmluvnej strany
- dodávateľa na úkor a v neprospech dlžníka - spotrebiteľa, ktorého takýmto dojednaním dodávateľ
zbavuje jeho práva slobodného rozhodnutia, či podmienky, ktoré mu dodávateľ oznámi dodatočne prijme

alebo nie a zaväzuje ho k prijatiu týchto podmienok nezávisle od jeho rozhodnutia. Celý takýto postup
je netransparentný, zavádzajúci a v rozpore nielen s dobrými mravmi, ale aj v rozpore so zákonom,
čo má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Na dôvod absolútnej neplatnosti musí súd
prihliadnuť z úradnej povinnosti, bez ohľadu na to, či sa jej niekto dovolá alebo nie.

Dôvodom absolútnej neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere je tiež aj skutočnosť, že žalobcom
vypracované zmluvné dojednania, ktoré obsahujú aj postup veriteľa ohľadne uzavretia zmluvy a tiež
prehlásenia dlžníka a jeho súhlasy, sú písané drobným a ťažko čitateľným písmom a je prakticky
nemožné a vylúčené, že spotrebiteľ mal možnosť sa s nimi riadne oboznámiť a posúdiť ich obsah a
význam.

Súčasne súd na tomto mieste uvádza, že má pochybnosti o tom že RPMN za úver uvedená v časti 6.
je uvedená v správnej výške. RPMN ako hodnota vyjadrujúca všetky náklady (vrátane úrokov) o ktoré
sa navýši istina nemôže byť z logického hľadiska nižšia ako samotná úroková sadzba, čo v danom
prípade nebolo splnené (RPMN za úver 64,85% a ročná úroková sadzba 70,01%). Okrem toho údaje

dopísané v bode 6 sú pomerne nečitateľným písmom , niektoré číslice je veľmi ťažko prečítať.

Je však nesporné, že žalobca určité plnenie žalovanej poskytol. Nebola to však na úvere čiastka 1.260,-
eur ako to žalobca uvádza v žalobe, ale ako vyplýva z karty klienta, poskytol žalovanej na úvereiba sumu 1.072,69 eur (dňa 23. 09. 2010). Z hľadiska bezdôvodného obohatenia je táto suma, ktorú
žalobca reálne v podobe úveru vyplatil žalovanej, dôležitá . Túto sumu by tak bola žalovaná povinná
vrátiť žalobcovi z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. O túto sumu sa zmenšil majetok žalobcu

v prospech žalovanej. Žalovaná však žalobcovi už vrátila na poskytnutých peňažných prostriedkoch
spolu sumu 715,30 eur, teda túto sumu z poskytnutých prostriedkov 1.072,69 eur už žalobcovi uhradila.
Žalovaná tak dlhuje na bezdôvodnom obohatení žalobcovi ešte časť poskytnutého úveru vo výške
357,39 Eur. Žaloba teda bola podaná dôvodne len pokiaľ ide o nesplatenú časť úveru vo výške 357,39
eur.

Súd sa na základe vznesenej námietky žalovanej a vedľajšie účastníka pristúpil k jej právnemu rozboru
a aplikoval príslušné ustanovenia na skutkový stav veci v predmetnom konaní takto:

Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods. 2 Obč. zák. premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým
nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 101 Obč. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 107 ods. 1 Obč. zák. právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor

obohatil.

Podľa§107ods.2Obč.zák. najneskôrsaprávonavydanieplneniazbezdôvodnéhoobohateniapremlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok možno odvrátiť námietkou
premlčania. Premlčanie je uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul
bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu
uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania má za následok zánik jeho
súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať.

Premlčaním právo samo osebe nezaniká, ak však povinný vznesie námietku, nárok zaniká a subjektívne
právo trvá naďalej vo forme naturálneho záväzku, teda jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné
splnenie zo strany povinného subjektu.

Priprávenavydanieplneniazbezdôvodnéhoobohateniajeustanovenádvojitákombinovanápremlčacia

doba, a to subjektívna, ktorá je dvojročná, a objektívna trojročná, resp. desaťročná. Ich začiatok je
stanovený odlišne a ich vzájomný vzťah je taký, že sú od seba nezávislé, čo do svojho plynutia začiatku
aj konca. Ak skončí plynutie niektorej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu
(ak je vznesená námietka premlčania). Pre určenie začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby je
rozhodujúci okamih, kedy bezdôvodné obohatenie skutočne (fakticky) vzniklo; inak povedané, aby

bolo možné uvažovať o premlčaní práva, musí toto právo najskôr vzniknúť. Okamihom, od ktorého sa
začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby odvíja je teda okamih vzniku zodpovednostného vzťahu
z bezdôvodného obohatenia, a to bez ohľadu na to, či oprávnený subjekt o svojom práve na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia vedel, alebo nie. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej
premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel (bez ohľadu na to, že pri

vynaložení všetkého úsilia sa mohol dozvedieť skôr), že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu
a kto bezdôvodné obohatenie získal.

V danom prípade je potrebné posudzovať premlčanie nároku navrhovateľa ohľadne doby, tak ako
to vyplýva z ust. § 107 Obč. zák. s tým, že počiatok jej plynutia je potrebné stanoviť pre každú z

čiastok bezdôvodného obohatenia, ktoré boli žalovanou získané vo forme poskytnutého úveru . Dátum
začiatku plynutia premlčacej doby je daný nasledujúcim dňom po získaní uvedenej sumy žalovanou, a
posledný deň tejto doby je daný uplynutím objektívnej lehoty troch rokov od dátumu začiatku plynutia
premlčacej doby, pretože žalobca žalovanej plnil v dôsledku neplatného právneho úkonu - neplatnejrevolvingovej zmluvy. V danom prípade bol posledným dňom trojročnej objektívnej premlčacej doby na
vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 357,39 Eur deň 24. 09. 2013, keďže žalovanej, v zmysle
vyššie uvedeného pravidla, po započítaní plnenia, zostal dlh (bezdôvodné obohatenie) spočívajúci na

vyplatenej čiastke z úveru zo dňa 23. 09. 2010. Vzhľadom k tomu, že uplynula objektívna trojročná
premlčacia doba, súd sa nezaoberal subjektívnou dvojročnou premlčacou dobou, keďže táto nemôže
skončiť neskôr, ako objektívna trojročná lehota. Úver bol žalovanej vyplatený dňa 23. 09. 2010 a žaloba
bola podaná na súd až dňa 21. 07. 2014.

Súd preto žalobu aj ohľadom sumy 357,39 eur ako bezdôvodného obohatenia vrátane požadovaných
úrokov z omeškania zamietol z dôvodu premlčania.

Žalobca žiadal zaviazať žalovanú aj na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa čl. 14 ods. 14.1 zmluvy.

Podľa § 544 ods. 2 Obč. zák. zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť

určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Súd žalobu aj ohľadom požadovanej zmluvnej pokuty zamietol, pretože žalobca nepreukázal (neuniesol
dôkazné bremeno), že by so žalovanou dojednal túto písomne. Pokiaľ uvádza, že zmluvnú pokutu žiada
podľa čl. 14 ods. 14.1 zmluvy, súd poukazuje jednak na to, že zmluva nebola platne uzavretá (viď

odôvodnenie vyššie) a jednak ustanovenia o zmluvnej pokute ani nie sú v zmluve, ako to tvrdí žalobca,
ale v zmluvných dojednania zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré ani nie sú účastníkmi podpísané.

Žalovaná, ktorá mala v konaní úspech, sa vzdala nároku na náhradu trov konania, preto jej súd náhradu
trov konania podľa § 142 ods. 1 O. s. p. nepriznal.

O trovách konania vedľajšieho účastníka rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 a § 93 ods. 4 O. s. p., keď
žalovaná, na strane ktorej do konania vstúpil, mala vo veci plný úspech, a preto mu súd priznal uplatnenú
náhradu trov konania, a to trov právneho zastúpenia podľa vyčíslenia, vykonaného v súlade s ust. § 1
ods. 3, § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a/ a c/, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, pričom ide o
náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 179,44 eur (dva hlavné úkony - prevzatie veci a podanie
vyjadrenia po 81,33 eur + dvakrát prináležiaci režijný paušál po 8,39 eur).

Zaplatenie trov právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka je odôvodnené ustanovením § 149 ods. 1

O. s. p.
Súd preto žalobu aj ohľadom sumy 357,39 eur ako bezdôvodného obohatenia vrátane požadovaných
úrokov z omeškania zamietol z dôvodu premlčania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde

písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Odvolaniemožnoodôvodniťlentým,ževkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak žalobca nesplní v stanovenej lehote uloženú mu povinnosť, možno podať návrh na výkon exekúcie
podľa Exekučného poriadku.