Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. august 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/113/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8613206034
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8613206034.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Romana

Tótha a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpená Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Gröslingova 4, Bratislava, IČO:
36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie
13, Bratislava, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k.
2C/369/2013-31 zo dňa 30.6.2014 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa.

Nepriznáva žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu a náhradu trov konania účastníkom
nepriznal. V dôvodoch rozsudku uviedol, že žalobca sa domáhal proti žalovanému náhrady škody
vo výške 125,- eur z titulu majetkovej škody a sumy 328,23 eur z titulu nemajetkovej ujmy. Návrh
odôvodnil tým, že v pozícii oprávneného v exekučnom konaní navrhol zvolenému súdnemu exekútorovi
vykonať exekúciu podľa § 38 a nasl. zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Exekúciu navrhol vykonať pre svoju pohľadávku,
ktorá vznikla nesplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 800500191 dlžníkom G. E., nar.

XX.X.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil exekučnej veci číslo EX
1490/2011. Súdny exekútor predložil návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne
a vecne príslušnému okresnému súdu v Bardejove a požiadal h o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie prijal na ďalšie konanie.
V exekučnom konaní vedenom podľa procesných pravidiel uvedených v § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku platného od 1.6.2011 a od 1.6.2010 do 31.5.2011 sa robil rozdiel medzi exekučnými titulmi.
Povinnosťexekučnéhosúdurozhodnúťožiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanie

exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti nebola založená vo vzťahu k notárskym zápisniciam
a vykonateľným rozhodnutiam rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. V exekučnom
konaní vedenom podľa procesných pravidiel obsiahnutých v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku od
1.2.2002 do 31.5.2010 sa nerobil rozdiel medzi exekučnými titulmi, a preto exekučný súd mal zákonnú
povinnosť rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15
dní od doručenia takejto žiadosti, a to bez ohľadu na to, či exekučným titulom, pre ktorý sa exekúcia
navrhovala vykonať, bolo rozhodnutie všeobecného súdu, rozhodnutie rozhodcovského súdu, alebo

exekučným titulom bola napr. notárska zápisnica. Exekučný súd napriek tomu, že vec nimi prejednávaná
nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi
konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a
rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 21.7.2011 (konaniepritom začalo 24.1.2011), a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o
žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 178
dní).Žalobcaupozornil,ževyvinulenormné úsilie,abydocielilvecnýposunvexekučnomkonaníaprimäl

porušovateľa k vydaniu rozhodnutia, a to tým, že podával žiadosti o informáciu o stave konania, ako
aj sťažnosti na prieťahy v konaní, a to v dňoch 2.7.2009, 23.9.2009, 13.11.2009, 25.2.2010, 30.8.2010,
23.11.2010 a 25.5.2011. Postup exekučného súdu hodnotil ako nesprávny a v rozpore s ust. § 44 ods. 2
Exekučného poriadku. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatnil náhradu
majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslil nasledovne: majetková škoda

predstavovala náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo
veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. V tomto období vynaložil na správu
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu
70,- eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,- eur, na administratívne spracovanie
textov urgencií adresovaných exekučnému súdu na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií

adresovaných exekučnému súdu sumu na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním
a kontrolou stavu konania na exekučnom súde vo výške 15,- eur. Celkom vynaložil vo veci správy
a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej sumu 125,- eur. Táto suma by ho nezaťažila,
ak by exekučný súd postupoval správne pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie

a dodržal zákonom stanovenú dobu. Ďalej uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože
samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase
zaručeného čl. 6 ods. l Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je

dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym
plynutím času boli reálne ohrozené jeho legitímne očakávania, že správnym postupom súdu dôjde
k vymoženiu jeho pohľadávky, a taktiež došlo k vyvolaniu nasledovných rizík: neskorým ukončením
procedúry exekučným súdom k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s
povinným, k insolvencii povinného a najmä mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v

zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu
vymožiteľnosti jeho pohľadávky a príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola
zamietnutá, a je preto potrebné uskutočniť náhradu exekučného titulu. Potreba náhrady nemajetkovej
ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej
nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Pri určovaní

primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej,
pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi
vzťahuje satisfakcia vo výške 20.000,- Sk, t. j. cca 660,- eur. Ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy
si uplatnil sumu 328,23 eur. Ďalej uviedol, že postupoval podľa ust. § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. a
písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody avšak

žalovaný do podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 5.11.2013 uviedol, že žalobca nepriložil ani jeden relevantný
dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu exekučného konania, vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy.
Žalobca síce uviedol časť dôkazov, najmä odkázal na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú

dôkaznú povinnosť na súd. V tejto súvislosti navrhol postup podľa § 43 ods. 1 O.s.p.. Zo žaloby nie je
jednoznačne jasné, na základe akého titulu si žalobca uplatňuje škodu, keďže sa v žalobe tituly prelínajú
a žalobca jednoznačne neuvádza, z ktorého titulu/titulov si uplatňuje svoj nárok. Nie je zrejmé, či žalobca
uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o
zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote.

Čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní, uviedol, že žaloba síce uvádza kroky, ktoré podnikol na
ich odstránenie, avšak formu žiadostí o informáciu o stave konania nie je možné považovať za riadny
prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu tvrdených prieťahov a k ich účinnému odstráneniu. Mal za
to, že všeobecný súd v konaní o náhrade škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu
a túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. K podmienke uplatnenia nároku na

súde žalovaný uviedol, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody mu boli
doručené 23.4.2012 a vzhľadom na skutočnosť, že už v mesiaci september 2012 bola okresnému súdu
doručená predmetná žaloba, je zrejmé, že žalobca ju nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr. K
nesprávnemu úradnému postupu spočívajúceho v údajnom porušení povinnosti súdu vydať rozhodnutiev zákonom stanovenej lehote žalovaný odkázal na ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení
zákona č. 412/2012 Z.z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní
nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať

rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, pričom žalobca doteraz dôkazy potrebné pre posúdenie
tejto otázky, predpokladané týmto ustanovením, nepredložil. Ďalej uviedol, že prax ukázala už dávnejšie,
že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť
zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä
v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom

konaní. Z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2011 jednoznačne vyplýva
skutočnosť, že 15 dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu
ako exekučného titulu. Zdôraznil, že zo samotnej dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že
lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia.
Uvedená lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného
titulu. Ak ho súd nepoverí, 15 dňová lehota neplatí a ani sa logicky nedá predpokladať, že by to

bol zámer zákonodarcu, keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu. Z judikatúry Ústavného súdu
SR (sp.zn. I. ÚS 16/02) vyplýva, že ani samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená
automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských

rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych
vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. K zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie po 15 dňovej lehote žalovaný uviedol, že takto formulovaný nesprávny úradný
postup nemôže byť nesprávnym úradným postupom na účely zákona č. 514/2003 Z.z.. Z ustanovenia
§ 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2011 je zrejmé,

že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je okrem
iného nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto už
právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom
prostriedku podanom proti rozhodnutiu. Táto podmienka nepochybne nie je v prípadoch zamietnutia
žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnená. K existencii prieťahov v konaní žalovaný

poukázal na § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení zákona č. 412/2012 Z.z., kde je explicitne
uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu
spočívajúceho v zbytočných prieťahoch v konaní. Súd konajúci o náhrade škody môže pri posudzovaní
nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak by
tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia

sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo
o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu
SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca si vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných
prieťahov v konaní nesplnil ani povinnosť tvrdenia, ani povinnosť ich preukázania, a teda vzhľadom
na vyššie uvedené nepovažuje žalovaný existenciu prieťahov v konaní za preukázanú. Pokiaľ ide o
existenciu materiálnej škody vo výške 125,- eur, žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal jej existenciu
škodyanároky,ktorésiuplatňuje,jemožnépovažovaťlenzahypotetické.Knemajetkovejujmežalovaný

uviedol, že žalobca poukazuje na viacero nálezov Ústavného súdu SR, avšak poskytovanie finančného
zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu. Každé
prípadové okolnosti sú osobitné a vychádzať z paušálnej sumy je nesprávne. Pri rozhodovaní Ústavný
súd SR vychádzal aj z významu sporu pre žalobcu, pričom v tomto prípade ide o veľkú spoločnosť
poskytujúcu úvery fyzickým osobám a vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je

odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery
sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť
ako právnická osoba. V závere žalovaný poukázal aj na potrebu zohľadniť ustanovenie § 3 ods. 1
OZ, ako aj ustanovenie § 17 ods. 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z. pri formovaní záveru o potrebe
priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, resp. o výške takejto náhrady. Žalovaný upozornil

na list Európskej komisie Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb D(2010)
1360 adresovaný stálemu predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej únii, v ktorom Európska
komisia poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami žalobcu dostala sťažnosti od
slovenských spotrebiteľov, ako aj sťažnosť od slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov. Žalobcaa jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie, súdy
konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu
podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Žalobca

je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne
vedomie nízkopríjmových osôb.

Ďalej súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že pre prejednanie veci boli naplnené podmienky ustanovenia
§ 101 ods. 2 O.s.p. na prejednanie veci bez prítomnosti účastníkov. Ďalej citoval ustanovenie § 4 ods. 1

písm. a) bod 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
v znení neskorších predpisov, ďalej ustanovenie § 9 ods. 1, 2, ustanovenie § 15 ods. 1, ustanovenie
§ 16 ods. 1, ustanovenie § 17 ods. 1 až 3, ustanovenie § 19 ods. 1, 3 citovaného zákona, ďalej
ustanovenie § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2011, ustanovenie § 41 ods. 2, 3 Exekučného poriadku, ustanovenie §
44 ods. 1, 2 Exekučného poriadku a v súvislosti s tým konštatoval, že vykonaným dokazovaním mal

za preukázané, že v prejednávanej veci si žalobca uplatňuje nárok na náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý nerozhodol
o žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote. V predmetnom
konaní mal za to, že nedošlo v konkrétnom prípade k nesprávnemu úradnému postupu - k existencii
prieťahov v konaní, ako jedného z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom Z exekučného spisu Okresného súdu Bardejov sp. zn. 3Er/131/2011
vedeného proti povinnému G.P., nar. XX.X.XXXX pre vymoženie istiny 1.334,33 eur s príslušenstvom
bolo zistené, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená
dňa 14.2.2011 a táto bola zamietnutá uznesením súdu č.k. 3Er/131/2011-10 zo dňa 17.6.2011, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 26.7.2011. Uznesením zo dňa 4.10.12011 bolo exekučné konanie zastavené.

V uvedenej veci bol plne opodstatnený postup exekučného súdu, ktorý po doručení žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia skúmal, či rozhodcovský rozsudok, ktorý bol podkladom pre vykonanie
exekúcie nezaväzuje povinného na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, prípadne právom nedovolené
alebo ide o plnenie odporujúce dobrým mravom. Ak rozhodcovský rozsudok týmto zákonným
ustanoveniam odporoval, uvedené nedostatky predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie

na jeho základe. Dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora do vydania
rozhodnutia, ktorým bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá bola 4 mesiace. Vzhľadom na
skutočnosť, že bolo potrebné posúdiť zákonnosť vedenej exekúcie, dĺžka exekučného konania nie je
takej povahy, aby bolo možné v danej veci vysloviť porušenie práva žalobcu na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Pokiaľ žalobca upozornil na enormné úsilie, aby docielil vecný posun v

exekučnom konaní a primäl súd k vydaniu rozhodnutia tým, že spísal žiadosť o informáciu o
stave konania, kde namietal porušovanie svojich práv márnym plynutím času dňa 2.7.2009, 23.9.2009,
13.11.2009, 25.2.2010, 30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011, tak prvých šesť žiadostí sa nemohlo týkať
predmetnej exekúcie, keďže žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola Okresnému súdu
Bardejov doručená dňa 14.2.2011. Súčasne súd uviedol, že ohľadom žalobcom tvrdených prieťahov

v predmetnom konaní nebolo vedené žiadne disciplinárne konanie a neriešila sa sťažnosť na prieťahy
v konaní ani nerozhodoval Ústavný súd SR, či Európsky súd pre ľudské práva. V zmysle § 9 ods. 2
zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2013 pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu
súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo zbytočných prieťahoch možno vychádzať len z

výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z
právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sa sudca
dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR

o ústavnej sťažnosti, v ktorom bolo konštatované, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Len za takéhoto predpokladu by prichádzalo do úvahy priznanie žalobcom
uplatnených nárokov. Na základe uvedených skutočností preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. O
trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Os.p. tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal
z dôvodu, že žalobca nebol v spore úspešný a žalovanému trovy nevznikli.

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Odvolanie podal z dôvodov, že v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom, ďalej, že v konaní došlo k vadám, keďže súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým,ženepoužilsprávneustanovenieprávnehopredpisuanedostatočnezistilskutkovýstavaďalejzdôvodu,
že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností. Poukázal na to, že ako dôkaz o vzniku škody doložil Znalecký

posudok č. 1/2014, ktorý vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave a súd nevykonal
dostatočne dokazovanie oboznámením sa s predloženým posudkom. Ďalej, ak bol súdu doručený v
čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu návrh žalobcu na prerušenie konania z
dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na
zákonného sudcu a práva na nestranný súd na základe ústavnej sťažnosti podanej na Ústavnom súde

SR, bol súd povinný pred samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť. Z
týchto dôvodov teda navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Žalovaný sa na odvolanie žalobcu nevyjadril.

Podľa § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. V tomto zmysle

odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu a dospel k záveru, že odvolanie je nedôvodné. Z obsahu spisu
je zrejmé, že žaloba o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy napadla na Okresný súd Bardejov
pod sp.zn. 3C/119/2012 a tento uznesením č.k. 3C/110/2012-7 zo dňa 8.10.2012 spojil na spoločné
konanie veci začaté na uvedenom súde, mimo iného aj vec sp.zn. 3C/119/2012 s tým, že spojené veci
sa budú viesť pod sp.zn. 3C/110/2012.

Po tom, čo vec bola prikázaná Okresnému súdu Svidník, tento uznesením č.k. 2C/138/2012-17 zo dňa
19.8.2013 vylúčil na samostatné konanie veci, ktoré boli vedené na Okresnom súde Bardejov, mimo
iného aj pod ich pôvodnými spisovými značkami 3C/110/2012 a ďalšie.

Z obsahu spisu prvostupňového súdu nie je možné konštatovať, aby bol predložený Znalecký posudok
č. 1/2014 o výške vzniknutej škody, resp. že by spis obsahoval návrh na prerušenie konania. Keďže iné
odvolacie námietky odvolanie žalobcu neobsahovalo, odvolací súd sa so zreteľom na ustanovenie § 212
ods. 1 O.s.p. inými prípadnými vadami konania ani nemohol zaoberať, okrem tých na ktoré v zmysle §
212 ods. 3 O.s.p. by musel prihliadať aj z úradnej povinnosti. Takéto vady však odvolací súd nezistil, a

preto v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

Súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav, ktorý vyplynul z vykonaného dokazovania a vyvodil aj
správny právny záver.

V odvolacom konaní bol žalovaný úspešný, avšak náhradu trov konania neuplatnil, preto mu táto
priznaná nebola.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.