Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. september 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/3/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200032
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013200032.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD.

a členiek senátu JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: EUREA,
občianske združenie, so sídlom Tupého 25/A, Bratislava, IČO: 30 794 242 právne zastúpený advokátom:
Mgr. Vladimír Šárnik, so sídlom Národného oslobodenia 25, Bernolákovo proti žalovanému: Generálna
prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného sp. zn. Ei 183/12 - 12 zo dňa 05.11.2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.01.2013 domáhal preskúmania zákonnosti

a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného sp. zn. Ei 183/12-12 zo dňa 05.11.2012, ktorým bol
zamietnutý rozklad žalobcu zo dňa 23.10.2012 proti rozhodnutiu žalovaného sp. zn. IV Spr 262/12-6
zo dňa 10.10.2012.

V žalobe žalobca uviedol, že žiadosťou zo dňa 28.08.2012 požiadal žalovaného podľa § 14 zákona
č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej zákon o slobode informácií) o sprístupnenie „uznesenia Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky, ktorým bolo zrušené uznesenie o vznesení obvinenia bývalému
primátorovi Bratislavy S. C. pre trestný čin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku.“ Po

predchádzajúcom zrušení fiktívneho rozhodnutia žalovaný rozhodnutím sp. zn. IV Spr 262/12-6 zo dňa
10.10.2012 jeho žiadosti nevyhovel a následne napadnutým rozhodnutím sp.zn. Ei 183/12-12 zo dňa
05.11.2012 zamietol rozklad žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

Žalobca poukázal na tú skutočnosť, že § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií síce vylučuje
zo sprístupňovania informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti orgánu činného v trestnom konaní,
toto obmedzenie sa však v zmysle § 55m ods. 5 zákona č. 153/2001 Z.z. okrem iného nevzťahuje na
právoplatné uznesenie prokurátora. Informáciou o rozhodnutí v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona

o slobode informácií nie je iba informácia o výroku rozhodnutia, ale o celom obsahu rozhodnutia
vrátane jeho odôvodnenia, poučenia o opravnom prostriedku, grafickom usporiadaní jednotlivých prvkov
rozhodnutia, podpise a mene a priezvisku konajúcej osoby. Žiadateľ má teda nárok na sprístupnenie
kópie rozhodnutia po vylúčení vyhradených informácií v zmysle §§ 8 - 11 zákona o slobode informácií.
UstanoveniaTrestnéhoporiadkuupravujúcedoručovanieuznesenívprípravnomkonanínemajúpovahu
ustanovení zakazujúcich sprístupnenie informácií tretím osobám. Citované ustanovenia iba určujú,
ktorým osobám rozhodnutie musí byť s procesnými účinkami doručené, neobsahujú však nič, z čoho byvyplýval zákaz sprístupniť rozhodnutie aj inej osobe. Procesné predpisy upravujúce konania, v ktorých
boli vydané rozhodnutia v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií, vždy a pri každom
druhu rozhodnutia taxatívne určujú, ktorým osobám má byť doručované. Uviedol, že v prípade výkladu

týchto ustanovení ako zakazujúcich sprístupnenie rozhodnutí v režime zákona o slobodnom prístupe k
informáciám, stalo by sa ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácii obsolentným,
keďže informácia o rozhodnutí by sa sprístupňovala iba účastníkom konania, ktorí však rozhodnutie už
dostali podľa príslušného procesného predpisu.

Podľa názoru žalobcu argumentácia žalovaného je povrchná a všeobecná a vyznieva ako všeobecné

pravidlo pre nesprístupňovanie absolútne žiadnych uznesení prokurátora. Úplne absentuje aplikácia
na konkrétnu žiadosť žalobcu týkajúcu sa konkrétneho uznesenia prokurátora. Aplikácia ustanovenia
§ 55m ods. 6 zákona č. 153/2001 Z.z. zo strany žalovaného, je teda napriek výslovnému príkazu
zákonodarcu neodôvodnená a teda aj nepreskúmateľná. Uviedol, že žalovaný aplikoval § 55m ods.
6 zákona č. 153/2001 Z.z. v rozpore s účelom právnej normy, s tým že právnu normu vykladá takým
spôsobom, že z výnimky robí pravidlo a samotné neskončenie trestného konania považuje za dôvod

vylučujúci sprístupnenie informácií.

Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby súd predmetné rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému
na ďalšie konanie.

II.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré bolo súdu doručené dňa 14.02.2013 uviedol, že rozhodnutie sp.

zn. Ei 183/12-12 zo dňa 05.11.2012 o zamietnutí rozkladu bolo žalobcovi doručené dňa 06.11.2012 a
žaloba na preskúmanie rozhodnutia bola podaná na Krajskom súde v Bratislave dňa 10.01.2013. V
predmetnej veci posledným dňom lehoty na podanie žaloby bol 7. január 2013 (koniec lehoty pripadol
na nedeľu 6. januára 2013 a najbližší nasledujúci pracovný deň bol 7. január 2013).

Podľa názoru žalovaného predmetná žaloba bola podaná oneskorene, a preto navrhol konanie zastaviť.

V priebehu konania na pojednávaní žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že rozhodnutie žalovaného je
vecne správne a zákonné. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8
Sži 20/2012, z ktorého znenia vyplýva právny názor, že poskytovanie informácií v trestnom konaní je
upravené Zákonom o trestnom konaní a toto neumožňuje poskytovať tieto informácie iným osobám,
ako osobám zúčastneným sa, v tom ktorom konkrétnom trestnom konaní. Okrem toho mal za to, že

označenie žalovaného je nesprávne, pretože ako žalovaný mal byť označený generálny prokurátor
Slovenskej republiky, ktorý rozhodoval v poslednom stupni.

III.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 246 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle § 250g

ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podstatousprávnehosúdnictvajeochranaprávobčanovaprávnickýchosôb,oktorýchsarozhodovalov
správnomkonaní;ideoprávnyinštitút,ktorýumožňuje,abysakaždáosoba,ktorásacítibyťrozhodnutím

či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala takkonanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania
s rovnakými právami ako ten, o koho práva ide.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade

s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi
predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu,
ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem,
ktorou realizuje právomoc ustanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán
oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia.

V prvom rade sa súd zaoberal otázkou včasnosti podania predmetnej žaloby.

Zo súdneho a pripojeného administratívneho spisu je nesporné, že rozhodnutie žalovaného sp. zn. Ei
183/12-12 zo dňa 05.11.2012 o zamietnutí rozkladu bolo žalobcovi doručené dňa 06.11.2012 a žaloba
na preskúmanie rozhodnutia bola elektronicky podaná na Krajskom súde v Bratislave dňa 07.01.2013
o 22:47 hod. a dňa 10.01.2013 bola súdu doručená v písomnej podobe. V predmetnej veci posledným
dňom lehoty na podanie žaloby bol deň 06.01.2013 (koniec lehoty pripadol na nedeľu 06.01.2013 a

najbližší nasledujúci pracovný deň bol 07.01.2013).

Ustanovenie § 42 ods. 1 O.s.p. umožňuje robiť podania aj elektronickými prostriedkami. Pri podaniach
urobených elektronickými prostriedkami, ktoré nie sú opatrené elektronickým zaručeným podpisom nie
sú pochybnosti o tom, že sa za urobené považujú momentom ako dôjdu na elektronickú adresu určenú
pre súd, bez ohľadu nato, kedy bude došlý elektronický dokument spracovaný (vytlačením zhmotnený,

zaevidovaný, ďalej odoslaný atď.), samozrejme za predpokladu, že budú v zákonnej lehote doplnené.
Keďže elektronické adresy sú aktívne bez prerušenia 24 hodín denne, nie je možnosť robiť podania
takouto formou obmedzená úradnými hodinami súdov.

Je potrebné rozlišovať dôjdenie elektronického podania od jeho vybavenia (spracovania). Za jeho
dôjdenie treba považovať okamih jeho prijatia elektronickou podateľňou bez ohľadu nato, kedy bude

príslušným pracovníkom súdu spracovaný.

V danom prípade žaloba zo dňa 07.01.2013 bola poslaná na elektronickú adresu podateľne Krajského
súdu v Bratislave a aj prijatá dňa 07.01.2013 o 22:47 hod., v posledný deň lehoty, teda včas, napriek
tej skutočnosti, že žaloba bola pracovníkom súdu zaevidovaná v nasledujúci deň t.j. 08.01.2013 o 7:56
hod. Žalobca v lehote troch dní, dňa 10.01.2013 elektronicky podanú žalobu doplnil písomne, čím bola

splnená zákonná podmienka stanovená v § 42 ods.1 veta druhá O.s.p.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na rozhodovaciu prax súdov (napr. rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3 Obdo 7/2012 - 379) súd konštatoval, že žaloba bola
podaná včas.

Súd sa vzhľadom na námietku žalovaného ohľadne nesprávneho označenia žalovaného ďalej zaoberal

otázkou okruhu účastníkov konania, keď za žalovaného považoval v zmysle § 250 ods. 4 O.s.p.
žalovaného t.j. Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky, ako správny orgán, ktorý rozhodoval v
poslednom stupni. V súvislosti s otázkou pasívnej legitimácie v predmetnom konaní je potrebné uviesť,
že Generálna prokuratúra je ústredný štátny orgán a najvyšší orgán prokuratúry nadriadený ostatným
orgánom prokuratúry (§ 40 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z.). Generálny prokurátor, ktorého vymenúva a

odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky, má postavenie
vedúceho ústredného štátneho orgánu. Generálny prokurátor SR nie je sám osebe správnym orgánom,
ale osobou stojacou na čele tohto správneho orgánu. Rozhodovanie v prvom i druhom stupni správneho
konania v predmetnej veci zostáva na úrovni správneho orgánu toho istého stupňa.

IV.Z obsahu administratívneho spisu mal súd za preukázané, že žiadosťou doručenou dňa 28.08.2012
požiadal žalobca podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám o sprístupnenie
uzneseniaGPSR,ktorýmbolozrušenéuznesenieovzneseníobvineniabývalémuprimátoroviBratislavy

S. C. pre trestný čin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku.

Žalovaný rozhodnutím sp.zn. Ei 183/12-5 zo dňa 26.09.2012 vyhovel rozkladu žalobcu podanému proti
fiktívnemu rozhodnutiu a toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na nové
prejednanie.

Rozhodnutím sp. zn. IV Spr 262/12-6 zo dňa 10.10.2012 žalovaný nevyhovel žiadosti o sprístupnenie
informácií doručenej dňa 28.08.2012, ktorou žalobca žiadal o sprístupnenie uznesenia GP SR, ktorým

bolo zrušené uznesenie o vznesení obvinenia bývalému primátorovi Bratislavy S. C. pre trestný čin
porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že predmetné rozhodnutie nie je možné sprístupniť, pretože jeho
sprístupnením by mohlo dôjsť k porušeniu práv a právom chránených záujmov, resp. by mohlo byť
zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného stíhania, pretože žiadateľ požaduje

sprístupniť rozhodnutie vydané v osobitnom - trestnom konaní. Vzhľadom na znenie ustanovenia §
55m ods. 6 zákona o prokuratúre uviedol, že v konaní o sprístupnenie uvedeného rozhodnutia ide
o situáciu, keď existujú závažné dôvody na nesprístupnenie žiadaného rozhodnutia s poukazom na
základné zásady trestného konania uvedeného v § 2 Trestného poriadku.

Pretože trestné konanie v predmetnej veci stále prebieha a sú vykonávané úkony podľa pokynov

prokurátora vykonávajúceho dozor nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní vychádzajúcich
aj z obsahu žiadaného rozhodnutia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, mohlo by dôjsť jeho
sprístupnením k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu účelu trestného stíhania.

Žalovaný rozhodnutím sp. zn. Ei 183/12-12 zo dňa 05.11.2012 potvrdil rozhodnutie Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky vedené pod spisovou značkou IV/1 Spr 262/12-6 zo dňa 10.10.2012

a rozklad žalobcu zamietol.

V rozhodnutí poukázal na to, že zo všeobecnej informačnej povinnosti povinných osôb zákon o
slobodnom prístupe k informáciám ustanovil v § 8 - § 11 výnimky, kedy povinná osoba nie je povinná
informáciu zverejniť a teda aplikuje obmedzenia prístupu k informáciám, ak je potrebné zachovať
ochranu utajovaných skutočností, ochranu osobných údajov a osobnosti, ochranu obchodného

tajomstva, ako aj pri ochrane určitých špecifických informácií tak, ako sú upravené v § 11 citovaného
zákona. Aplikácia ustanovenia § 55m ods. 6 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších
predpisov je namieste, nakoľko požadované uznesenie obsahuje okrem skutku v odôvodnení aj
skutkový stav zistený v určitom čase, mená svedkov ako aj právne analýzy o ďalšom možnom
postupe dokumentovania a zaisťovania dôkazov. K nesprístupneniu informácie došlo aj s poukazom na

ustanovenie § 6 ods. 2 Trestného poriadku, podľa ktorého pri poskytovaní informácie sú orgány činné
v trestnom konaní a súd oprávnené utajiť tie skutočnosti, ktoré by mohli mariť, alebo sťažiť objasnenie
a vyšetrenie veci.

V.

Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným
spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania
ustanoví zákon.Podľaústavnéhozákonač.23/1991Zb.,ktorýmsauvádzaListinazákladnýchprávaslobôd,akoústavný
zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky čl. 17 ods. 1, sloboda
prejavu a právo na informácie sú zaručené.

Podľa čl. 17 ods. 5 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a
slobôd, ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,
štátne orgány a orgány územnej samosprávy sú povinné primeraným spôsobom poskytovať informácie
o svojej činnosti. Podmienky a vykonanie ustanoví zákon.

Podľa§1zákonač.211/2000Z.z.oslobodnomprístupekinformáciám,tentozákonupravujepodmienky,
postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám.

Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z.z., povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie,
alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych
orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa
osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho
dielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie

nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy.

Podľa § 55m ods. 6 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, prokuratúra môže zo závažných dôvodov
odmietnuťzverejnenierozhodnutiapodľaodseku1alebosprístupnenieinformáciepodľaodseku5,akby
zverejnenierozhodnutiaalebosprístupnenieinformáciemohlozmariťalebopodstatnesťažiťdosiahnutie
účelu trestného stíhania alebo porušiť práva a právom chránené záujmy. Odmietnutie sprístupnenia

musí byť odôvodnené a možno proti nemu podať opravný prostriedok podľa osobitného zákona.

Podľa § 6 ods. 2 Trestného poriadku, pri poskytovaní informácií sú orgány činné v trestnom konaní a súd
oprávneníutajiťtieskutočnosti,ktorébymohlizmariťalebosťažiťobjasnenieavyšetrenieveci.Pritomsú
povinní dbať na zásadu prezumpcie neviny. Dbajú aj na to, aby nezverejňovali chránené osobné údaje
aniskutočnostisúkromnéhocharakteru,najmärodinnéhoživota,obydliaakorešpondencie,ktorépriamo

s trestnou činnosťou nesúvisia. Osobitne dbajú na záujmy maloletých, mladistvých a poškodených,
ktorých osobné údaje sa nezverejňujú.

Úlohou súdu v tomto konaní bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného sp. zn.
Ei 183/12-12 zo dňa 05.11.2012, ktorým žalovaný zamietol rozklad žalobcu podaný proti rozhodnutiu
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. IV/1 Spr 262/12-6 zo dňa 10.10.2012, ktorým podľa

§ 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, s poukazom na
§ 55m ods. 6 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre nevyhovel žalobcovi ako žiadateľovi poskytnúť
uznesenie, ktorým bolo zrušené uznesenie o vznesení obvinenia bývalému primátorovi Bratislavy S. C.
pre trestný čin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku a toto rozhodnutie potvrdil.

Zákon o slobodnom prístupe k informáciám v podrobnostiach upravuje podmienky, postup a rozsah

slobodného prístupu k informáciám. Obmedzenia práva na slobodný prístup k informáciám sú upravené
v ustanoveniach § 8 až § 13 tohto zákona, pričom súd sa v predmetnej veci zaoberal obmedzením
prístupu k informáciám podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií v spojení
s § 55m ods. 6 zákona o prokuratúre.

Jedným zo zákonom definovaných obmedzení prístupov k informáciám je obmedzenie prístupu k

informáciám týkajúcim sa rozhodovacej činnosti orgánov činných v trestnom konaní podľa osobitných
predpisov. Rozhodovacou činnosťou je potrebné rozumieť postup smerujúci k objasneniu trestnej
veci, ktorá patrí do pôsobnosti orgánu činného v trestnom konaní. Podstatou rozhodovacej činnosti
orgánu činného v trestnom konaní je vydanie rozhodnutia, v ktorého výroku orgán činný v trestnom
konaní vysloví záver, ku ktorému v priebehu konania dospel. V užšom význame sa rozhodovacou

činnosťou rozumie konanie a rozhodovanie v konkrétnej trestnej veci, t.j. od začatia trestného stíhaniacez jednotlivé procesné úkony až po rozhodnutie vo veci samej. Pokiaľ oprávnená osoba žiada o
sprístupnenie informácie týkajúcej sa rozhodovacej činnosti orgánov činných v trestnom konaní, môže
povinná osoba žiadosti vyhovieť len do tej miery, že sprístupní informáciu o konkrétnom rozhodnutí alebo

o výsledku určitého konania, avšak len za predpokladu, že sprístupnenie takejto informácie nezakazujú
osobitné predpisy. To znamená, že povinná osoba informuje iba o tom, že vydala rozhodnutie a tiež, ako
(s akým výsledkom) bolo konkrétne konanie skončené.

Trestný poriadok ustanovuje, že verejnosť sa informuje prostredníctvom poskytovania informácií
oznamovacím prostriedkom. To znamená, že v určitej konkrétnej veci majú subjekty trestného konania,

resp. účastníci konania (tí, ktorých sa vec priamo týka) právo byť informovaní prostredníctvom nazerania
do spisu (§ 69). Ostatné nezainteresované osoby, t.j. verejnosť, nemajú právo prístupu ku konkrétnemu
trestnému spisu a verejnosť je informovaná, pokiaľ ide o konkrétnu trestnú vec, len podľa § 6. Rovnako
podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z.z. o slobode informácií je z pôsobnosti tohto zákona
vylúčené informovanie o prebiehajúcich trestných konaniach.

V Trestnom poriadku sú stanovené základné pravidlá, ktoré musia byť pri informovaní dodržané.

Ustanovenie § 6 ods. 2 obsahuje nasledovné pravidlá: oprávnenie utajiť tie skutočnosti, ktoré by
mohli zmariť alebo sťažiť objasnenie alebo vyšetrenie veci, povinnosť dbať na prezumpciu neviny,
nezverejňovať chránené osobné údaje a skutočnosti súkromného charakteru, ktoré priamo nesúvisia
s trestnou činnosťou a osobitne treba dbať na záujmy maloletých, mladistvých a poškodených a
nezverejňovať ich osobné údaje.

Žalobca žiadal sprístupniť rozhodnutie žalovaného vo veci, v ktorej trestné konanie stále prebieha a z
obsahu, ktorého by mohlo dôjsť jeho sprístupnením k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu objasnenia
a vyšetrenia veci. Poskytnutie požadovaného rozhodnutia by s ohľadom na znenie § 11 ods. 1 písm.
d) zákona o slobode informácií v spojení s § 55m ods. 6 zákona o prokuratúre prekročilo rámec
povinností ustanovených zákonom povinnej osobe sprístupňovať informácie. Súd je toho názoru, že

žalovanému preto v postavení povinnej osoby nevyplýva právna povinnosť takejto žiadosti vyhovieť a
teda nevyhovením žiadosti žalobcu nedošlo zo strany žalovaného k negatívnemu zásahu do práva
žalobcu na informácie, pretože zodpovedá zákonným obmedzeniam uvedeným v ustanovení § 11 ods.
1 písm. d) zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

Na základe vyššie uvedených skutočností Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že postup

žalovaného ako aj preskúmavané rozhodnutia boli v súlade so zákonom, žalobné námietky
neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, a preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p.
zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech žalobcu v konaní
súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia
zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a
musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§
205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci;

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.);

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.