Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. apríl 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/115/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2013200243
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:2013200243.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD.

a členiek senátu JUDr. Nory Majerníkovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: Obec
Čakany, OBÚ Hlavná 115, Čakany, právne zastúpený: Advokátska kancelária Kolíková & Partners, s.r.o.,
Radvanská 21, Bratislava proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR,
Námestie slobody 6, Bratislava, za účasti: ZEDA Bratislava, s.r.o., Štvrtok na Ostrove č. 437, právne
zastúpený advokátom: JUDr. Stanislav Jakubčík, Kutlíkova 17, Bratislava o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 17170/2012/SV-44795 zo dňa 4.2.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

Pribratému účastníkovi správneho konania súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

ŽalobcasažaloboupôvodnedoručenouKrajskémusúduvTrnavedňa9.4.2013,postúpenoutunajšiemu
súdu uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 20S 16/2013-63 zo dňa 23.4.2013 domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 17170/2012/SV-44795 zo dňa 4.2.2013, ktorým žalovaný správny
orgán zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Trnave č. KSÚ-
OSP-00419/2009/GI zo dňa 3.6.2009, ako prvostupňového orgánu, ktorým prvostupňový správny orgán
rozhodol o využití územia „Ťažba štrkopieskov - rozšírenie ťažobnej plochy“ pre navrhovateľa GRAVEL
LAND, s.r.o. na pozemku parcelné č. XXX/XX v k.ú. M..

V žalobe uviedol, že spoločnosť GRAVEL LAND, s.r.o. so sídlom Štvrtok na Ostrove podala na Stavebný

úrad Čakany žiadosť o vydanie rozhodnutia o využití územia zo dňa 26.1.2009. Žiadosťou stavebník
navrhoval rozšíriť existujúcu ťažbu štrkopiesku na pozemok parcelné č. XXX/XX o rozlohe 186378
m2, nachádzajúceho sa v k.ú. M. obec M.. Stavebník vykonával do času podania žiadosti dobývania
ložiska štrkopiesku na parcele č. XXX/XX, pričom parcela č. XXX/XX, ako aj ďalšie iné parcely boli v
zmysledovtedajšíchrozhodnutídotknutétoutočinnosťou.Vzhľadomkchýbajúcimdokladompotrebných
pre riadne zistenie skutkového stavu vyzval stavebný úrad Čakany 25.2.2009 stavebníka, aby doplnil
svoju žiadosť o nové posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Listom zo dňa 17.4.2009 stavebník

Stavebnému úradu Čakany oznámil, že podané doplnenie nevykoná. Následne na základe podania
stavebníka, ktoré bolo doručené krajskému stavebnému úradu dňa 9.3.2009 si krajský stavebný úrad
vyhradil právomoc stavebného úradu pri vydávaní rozhodnutia o využití územia, čo oznámil Stavebnému
úradu Čakany listom zo dňa 11.3.2009. Krajský stavebný úrad po tejto atrakcii uskutočnil 2.6.2009 ústnepojednávanie spojené s miestnym zisťovaním, avšak so žalobcom, ako s účastníkom konania nekonal.
Dňa 3.6.2009 bolo vydané rozhodnutie o využívaní územia. Rozhodnutie nebolo doručené žalobcovi
ako účastníkovi konania. Žalobca podal proti rozhodnutiu Krajského stavebného úradu žalobu, o ktorej

rozhodol Krajský súd v Trnave uznesením XXS XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX tak, že žalobca mal
byť účastníkom konania pred krajským stavebným úradom, a preto krajský stavebný úrad má doručiť
žalobcovi svoje rozhodnutie. Potom, čo krajský stavebný úrad doručil svoje rozhodnutie zo dňa 3.6.2009
žalobcovi, tento voči nemu podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 4.2.2013
(ktoré je predmetom tejto žaloby).

Žalobca namieta nedostatočne zistený skutkový stav veci, keď za kľúčový dôvod žaloby považuje to, že
správne orgány nedostatočným spôsobom zistili skutkový stav veci z pohľadu vplyvu žiadosti stavebníka
na životné prostredie. Z právnej úpravy v stavebnom zákone vyplýva, že stavebný úrad posudzuje
žiadosť stavebníka z hľadiska jeho vplyvu na životné prostredie, pričom ak podklady predložené
stavebníkom za účelom posúdenia tohto vplyvu, nie sú dostatočné pre riadne posúdenie, stavebný úrad
vyzve stavebníka na doplnenie potrebných podkladov. Stavebník k svojej žiadosti zo dňa 26.1.2009

priložil záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia SR č. 9220/06-3.5/gn zo dňa 2.2.2007,
ktorým sa posudzoval zámer s názvom „Čakany vodná ťažba štrkopieskov na ložisku nevyhradeného
nerastu“. Tým, že ani krajský stavebný úrad, ani následne žalovaný nezohľadnili skutočný stav územia v
čase, keď rozhodovali, neodstránili rozpory záverečného stanoviska EIA so skutočným stavom, zaťažili
svoj postup a rozhodnutia nezákonnosťou.

Zvlášť žalobca v žalobe upozorňuje na skutočnosť, že pozemky a rodinné domy obyvateľov obce
Čakany, sú vzdialené od hranice ťažobnej plochy cca 270 m, pričom zo záverečného stanoviska EIA
vyplýva, že neboli urobené reálne merania hluku a prašnosti počas dobývania, hoci v čase rozhodovania
krajského stavebného úradu a žalovaného, už prebiehala ťažba v časti areálu a tak správne orgány
mali k dispozícii reálnu možnosť posúdiť vplyv využitia územia pre ťažbu na obyvateľstvo. Pokiaľ

závery záverečného stanoviska EIA nereflexujú skutočnú vzdialenosť medzi obyvateľmi obce Čakany
a miestom ťažby a ktoré sú odhadom v situácii reálne prebiehajúcej ťažby, pričom takýto postup
v konaní nezodpovedá požiadavke náležitého zistenia skutkového stavu, potom takýto postup v
konaní nezodpovedá požiadavke náležitého zistenia skutkového stavu veci v zmysle § 34 ods. 1
správneho poriadku. Žalobca tvrdí, že krajský stavebný úrad a žalovaný boli oprávnení a súčasne

aj povinní na základe vlastnej úvahy vyhodnotiť, či podklady dodané do konania stavebníkom, sú z
hľadiska posúdenia vplyvu na životné prostredie úplné a či je odôvodnené ich doplnenie. Vzhľadom
k vyššie uvedenému má žalobca za to, že dôvod na doplnenie existoval. V takejto situácii mal
žalovaný povinnosť vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by preukázateľne viedlo k posúdeniu vplyvu
žiadosti na životné prostredie, na základe spoľahlivých podkladov. Z rozhodnutia krajského stavebného

úradu, ako aj z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že obidva správne orgány záverečné stanovisko
EIA žiadnym spôsobom nevyhodnocovali a dokazovanie v otázke vplyvu na životné prostredie,
nijako nedoplnili. Žalobca pritom na námietky voči záverečnému stanovisku EIA, ako nedostatočnému
podkladu pre posúdenie vplyvu na životné prostredie, poukázal už v odvolaní zo dňa 8.6.2012 proti
rozhodnutiu prvostupňového krajského stavebného úradu. Ďalej žalobca v žalobe tvrdí, že žalovaný

uprel žalobcovi tiež právo zúčastniť sa na miestnej obhliadke v rámci konania o využívaní územia, keďže
v prvostupňovom konaní krajský stavebný úrad so žalobcom, ako s účastníkom konania nekonal.

Žalovaný sa nevysporiadal s námietkou žalobcu, že žalobca nemal možnosť uplatňovať svoje práva a
oprávnené záujmy v prvostupňovom konaní, pretože prvostupňový krajský stavebný úrad s ním nekonal
ako s účastníkom konania, potom bolo odvolacie konanie pre žalobcu ako účastníka, v podstate prvou

možnosťou, ako uplatniť svoje práva v súvislosti s rozhodovaním o využívaní územia.

Žalobca ďalej v žalobe tvrdí, že tak žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán pochybili, ak oznámenie
o začatí konania ako aj ďalšie oznámenia z predmetného konania ani napádané rozhodnutia, neboli
doručované formou verejnej vyhlášky. V prípade rozhodnutia žalovaného, ktoré sa týkalo rozšírenia
ťažobnej plochy o parcelu č. XXX/XX s rozlohou 186378 m2, ide o prípad rozsiahleho územia. Aj s

ohľadom na skutočnosť, že tento rozľahlý pozemok sa nachádza v blízkej vzdialenosti od ľudských
obydlí, je potrebné považovať napadnuté rozhodnutie za rozhodnutie týkajúce sa rozsiahleho územia.V danom prípade boli splnené podmienky stanovené osobitným zákonom na to, aby žalovaný, ako
aj prvostupňový správny orgán, doručovali verejnou vyhláškou. Keďže nebol využitý inštitút verejnej
vyhlášky, nebol riadne zistený skutkový stav a naviac bolo tiež upreté právo obyvateľov obce Čakany

ako účastníkov konania. Pre doplnenie žaloby žalobca udáva, že viacerí obyvatelia ako opomenutí
účastníci podali spoločnú žalobu s obcou Čakany, proti rozhodnutiu krajského stavebného úradu, pričom
uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa XX.X.XXXX č.k. XXS XX/XXXX bolo nariadené doručenie
iba obci Čakany, ako opomenutému účastníkovi. Opomenutí účastníci podali proti predmetnému
uzneseniu Krajského súdu v Trnave odvolanie.

Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že vzhľadom na parametre valu, ako aj na tú osobitnú okolnosť, že
na vale okolo ťažby nedošlo doposiaľ k výsadbe, ktorú stanovili ako podmienky dotknuté orgány, je
nevyhnutné určiť konkrétne presné podmienky o využívaní územia, ktoré by zahŕňali najmä parametre
výšky valov a presný časový plán výsadby zelene s určením konkrétnych rastlín tak, aby sa eliminoval
v čo najväčšej možnej miere negatívny vplyv ničím neobmedzeného zvyšovania valu a taktiež,
aby sa zohľadnila estetická stránka valu. Náležitým objasnením skutkových okolností sa ukazuje, že

vymedzenie podmienok využívania územia v rozhodnutí krajského stavebného úradu potvrdeného
rozhodnutím žalovaného, sa ukazuje ako zjavne nedostatočná.

Obec Čakany bola príslušným stavebným orgánom na konanie o využívaní územia, t.j. na posúdenie
žiadosti stavebníka. Krajský stavebný úrad si atrahoval právomoc konať a vydať územné rozhodnutie
v tejto veci z dôvodu, že dňa 25.2.2009 vyzvala stavebníka na nové posudzovanie vplyvov na životné

prostredie. Žalobca poukázal najmä na to, že sú zmenené skutkové okolnosti v mieste posudzovania
a to osobitne na novú individuálnu bytovú výstavbu, ktorá je bližšie pri ťažbe. Po atrahovaní právomoci
žalobcu krajským stavebným úradom, žalobca pôvodne ani nemal postavenie účastníka. Do tohto
postavenia sa musel domôcť súdnou cestou v súdnom konaní, ktoré trvalo takmer 3 roky. Aktuálne
žalobca týmto podaním sa opätovne domáha, aby bol riadne zistený skutkový stav, aby bolo vykonané

posudzovanie vplyvov na životné prostredie v jeho obci, teda žiada takmer po 4 rokoch to isté, dnes
ako účastník konania, o čo žiadal v roku 2009, ako príslušný stavebný úrad. Je zrejmé z časového aj
finančného hľadiska, ak by sa vykonala EIA v danom čase, bolo by to na prospech nielen riadneho
zistenia skutkového stavu veci a dopadov danej ťažby na životné prostredie, ale aj v prospech
príslušného stavebníka, pretože samotná EIA by bola už dávno ukončená a všetky zainteresované

strany by sa tým mohli predvídateľne riadiť. Vyššie posudzovanie EIA by nebolo potrebné uskutočniť
v celom rozsahu, možno predpokladať jej časovú náročnosť v dĺžke 6 mesiacov a teda za obdobie 4
rokov sa už mohla vykonať 8x. Na základe vyššie uvedených dôvodov žalobca navrhuje, aby krajský súd
rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím Krajského stavebného úradu zo dňa 3.6.2009 zrušil a
vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne si žalobca uplatňuje náhradu trov konania.

II.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 1.7.2013 uviedol, že predmetným rozhodnutím
potvrdil rozhodnutie krajského stavebného úradu. Krajský stavebný úrad uvedeným rozhodnutím na
základe § 50 správneho poriadku, ako prvostupňový správny orgán povolil využitie predmetného územia
v k.ú. M.. Všetky ďalšie skutkové okolnosti veci, ako aj dôvody rozhodnutia ministerstva, vyplývajú z

jeho rozhodnutia. V predmetnej veci považuje žalovaný za dôležité poukázať na skutočnosť, že ide
o rozšírenie ťažobnej plochy ťažby štrkopieskov, keď účel využívania územia na ťažbu štrkopieskov
spolu s podmienkami a spôsobom úpravy územia, odvodnenia, pripojenia na dopravné a rozvodné
siete, požiadavkami na ochranu životného prostredia a zdravia ľudí, ochranných pásiem a podobne, boli
určené už právoplatným územným rozhodnutím o využití územia a umiestnení stavby č. M. vydaným pre

navrhovateľa spoločnosť GRAVEL LAND, s.r.o. stavebným úradom Čakany zo dňa 18.10.2005 s tým,
že v budúcnosti sa uvažuje s rozšírením ťažobnej plochy. Žalobou v napadnutom rozhodnutí KSÚ ide
iba o rozšírenie ťažobných plôch, ktoré boli na ťažbu štrkopiesku už právoplatne určené a v súlade s
predchádzajúcimprávoplatnýmrozhodnutímsarozširujeťažobnáplochavymedzenávtomtorozhodnutí
o využití územia na dobývanie ložiska nevyhradeného nerastu v súlade s plánom využívania ložiska.Žalovaný má za to, že pri posudzovaní návrhu a stanovení podmienok rozhodnutia v predmetnej veci,
postupoval v súlade s § 126 stavebného zákona, keď podmienky využívania územia stanovil v súčinnosti
s dotknutými orgánmi štátnej správy, ktorých vyjadreniami a stanoviskami je viazaný pri rozhodovaní vo

veci. Dotknuté orgány k navrhovanému zámeru predložili súhlasné záväzné stanoviská z hľadiska nimi
sledovaných záujmov a uložili podmienky, ktoré KSÚ zapracoval do podmienok svojho rozhodnutia. Ani
žalovanýaniKSÚniesúkompetentníposudzovaťobsahzáväznýchstanovískdotknutýchorgánov,anisi
robiťvlastnéúsudky,aleboposudzovaťokolnostiprislúchajúcetýmtoorgánom.Žalovanýsavrozhodnutí
ministerstva o odvolaní obce Čakany vyrovnal s námietkou týkajúcou sa vzniknutého valu okolo ťažby,

akoajsnámietkouovyschnutístudní.Odvolateľvodvolacomkonanínepreukázalopodstatnenosťtýchto
námietok, ani nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by jeho námietky relevantne potvrdili. K námietke žalobcu
týkajúcej sa nekonania so žalobcom ako s účastníkom konania, žalovaný udáva, že o námietke účasti
obce Čakany v územnom konaní, rozhodol NSSR a v jeho intenciách Krajský súd v Trnave tak, že
predmetné územné rozhodnutie Krajského stavebného úradu je potrebné doručiť obci Čakany, čo KSÚ
následne vykonal a obec využila právo a podala odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol v odvolacom

konaní, preto žalovaný považuje túto námietku za nedôvodnú.

Knámietkežalobcuuvedenejvrozhodnutí,žeprvostupňovýsprávnyorgánnedoručovalvoveciverejnou
vyhláškou, žalovaný udáva, že stavebný zákon neurčuje taxatívne, kedy je potrebné, územie považovať
za rozsiahle, toto posúdenie ponecháva stavebnému úradu, ktorý využil toto svoje právo v danom
prípade a vzhľadom na okolnosti veci, nepovažoval za potrebné aplikovať ust. § 42 ods. 2 stavebného

zákona.

K námietke žalobcu ohľadom zmeny vzhľadu krajiny, najmä vytvorenie tzv. valov okolo ťažby, žalovaný
udáva, že námietky rovnakého obsahu predložil žalobca v odvolacom konaní, žalovaný sa s nimi
vysporiadal. K námietke žalobcu týkajúcej sa príslušnosti na rozhodnutie, najmä, že obec Čakany bola
stavebným úradom príslušným na konanie vo veci, KSÚ si atrahoval právomoc na rozhodnutie z dôvodu,

že obec dňa 25.2.2009 vyzvala stavebníka na nové posúdenie vplyvov na životné prostredie, si dovoľuje
žalovaný uviesť, že zo spisového materiálu, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie KSÚ, jednoznačne
vyplýva, že dôvodom, pre ktorý KSÚ využil výnimku zo zásady vecnej a miestnej príslušnosti k
prevzatiurozhodovacejprávomoci,boliprieťahyvkonanízostranyobceČakany,akostavebnéhoúradu.
Vzhľadom na uvedené k obsahu žaloby žalovaný konštatuje, že námietky a dôvody v nej uvedené,

nepoukazujú na nezákonnosť konania, a preto žalovaný navrhuje žalobu zamietnuť. Žalovaný dáva na
zváženie súdu, či by v tomto prípade nemalo byť súdne konanie podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) OSP
prerušené a to až do právoplatného skončenia súdneho konania na NSSR vedeného pod sp.zn. XSžp
XX/XXXX.

III.

Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 115/2013-85 zo dňa 22.7.2013 Krajský súd v Bratislave
pribral do konania účastníka správneho konania spoločnosť ZEDA Bratislava, s.r.o. podľa ust. § 250
ods. 1 OSP. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.7.2013. Pribratý účastník vo vyjadrení k
žalobe uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s vyjadrením žalovaného a podanú žalobu pokladá za
nedôvodnú a neopodstatnenú. Poukazuje na skutočnosť, že nedôvodnosť podanej žaloby podľa jeho

názoru vyplýva okrem iného aj zo skutočnosti, že žalobca obec Čakany nedávno prijal nový územný
plán, z ktorého vyplýva, že s ťažbou vedľajšieho účastníka v rozsahu predpokladanom napadnutým
rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Trnave č. KSÚ-OSP-00419/2009/GI zo dňa 3.6.2009, ktoré
bolo následne potvrdené rozhodnutím žalovaného, sám žalobca súhlasil a počíta v budúcnosti s ťažbou
aj na rozšírenom území, ako je to zrejmé zo záväznej časti plánu č. 3. Pribratý účastník správneho

konania má za to, že v súčasnom stave je posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia nadbytočné,
nakoľko v prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia KSÚ, by podkladom pri
rozhodovaní o využití územia, bol opätovne iba územný plán, z ktorého by daný správny orgán musel
vychádzať a ktorý predpokladá s využívaním územia v rozsahu rozhodnutia KSÚ. V danom prípade
je preto potrebné zohľadniť závažnosť následkov možného rozhodnutia súdu o zrušení napadnutého

rozhodnutia, ako aj rozhodnutia KSÚ pre pribratého účastníka spoločnosť ZEDA Bratislava, s.r.o.,ktorá je od platnosti rozhodnutia žalovaného existenčne závislá, keďže ťažobná činnosť je jej hlavným
predmetom podnikania, pričom aj vzhľadom na nedávno prijatý územný plán žalobcu je zrejmé, že
porušenie namietaných práv žalobcu, nemôže byť v žiadnom prípade takej intenzity, ktorá by mohla

spôsobiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Okrem toho existencia sporu ohľadne územného
rozhodnutia, bola jediným dôvodom, prečo Krajský súd v Trnave v konaní sp.zn. XXS X/XXXX o
preskúmaniezákonnostibanskéhopovoleniač.XXXX/XXXX/XXXXvrozhodnutíuviedol,že„zazásadný
a jediný relevantný žalobný dôvod súd považuje námietku nezohľadnenia správneho orgánu známej
skutočnosti, že prebieha súdny prieskum rozhodnutia o využití územia“. Podľa pribratého účastníka je

teda zrejmé, že následky prípadného rozhodnutia súdu o zrušení rozhodnutia žalovaného budú pre
pribratého účastníka likvidačné.

Podstatou žalobcovej argumentácie v súvislosti s namietaným nedostatočne zisteným skutkovým
stavom veci je to, že žalovaný ani Krajský stavebný úrad si pre svoje rozhodnutie nevyžiadali doplnenie
záverečného stanoviska Ministerstva životného prostredia, aj keď podľa názoru žalobcu sa zmenili
skutkové okolnosti. Stanovisko EIA vydané v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z. nebolo do toho času nikdy

napadnuté a nebolo ani predmetom vykonania žiadnych zmien. Údaje v ňom obsiahnuté, sú založené
na faktoch a dôsledných meraniach a ani s odstupom času nedošlo k takým zásadným zmenám, ktoré
by odôvodňovali zmenu vydaného záverečného stanoviska EIA, nehovoriac o tom, že toto stanovisko
zohľadňuje a predpokladá rozšírenie ťažby aj na ostatné územie, čo je aj predmetom preskúmavaného
rozhodnutia.

Žalobca námietky v súvislosti so zmenou skutkového stavu veci žiadnym spôsobom nepodložil
konkrétnymizisteniami,dôkazmialeboposudkamizostranyodbornýchorganizácií,čolenpotvrdzuje,že
z jeho strany sa jedná o nekonkrétne tvrdenia, ktoré majú za cieľ šikanovať a obmedzovať podnikateľskú
činnosť pribratého účastníka. Podľa názoru pribratého účastníka, žalobca mal skutočnosť, že bol
ukrátený na svojich právach v súvislosti s nedostatočným posúdením vplyvu činnosti vedľajšieho

účastníka preukázať konkrétnymi dôkazmi, čo však neurobil, a preto považuje podanú žalobu z tohto
dôvodu za neopodstatnenú.

Žalobca v súvislosti s nedostatočným posúdením vplyvu na životné prostredie, napáda mieru správneho
uváženia žalovaného ako aj KSÚ, ktorý napriek jeho názoru, nepovažovali doplnenie predložených
dokladov v súvislosti s posúdením vplyvu na životné prostredie, za relevantné. Tento názor žalobcu je

podľa pribratého účastníka v rozpore s povahou a účelom správneho súdnictva, ktoré nepreskúmava
správne uváženie správneho orgánu ale iba skutočnosť, či miera tohto uváženia nevybočila z medzí
ustanovených zákonom. V tejto súvislosti poukazuje pribratý účastník na rozhodnutie NSSR XSž XX/
XXXX.

K námietke žalobcu, že sa nemohol zúčastniť na doterajšom konaní, pribratý účastník uvádza, že

túto považuje za neopodstatnenú, nakoľko žalobca mohol rozhodovať ako príslušný stavebný úrad,
avšak KSÚ si na základe sťažnosti spoločnosti ZEDA Bratislava, s.r.o. na nečinnosť a prieťahy v
konaní podľa ust. § 50 správneho poriadku vyhradila právomoc stavebného úradu. Pribratý účastník
poukazuje na to, že žalobou v konečnom dôsledku napadnuté rozhodnutie KSÚ iba rozširuje ťažobné
plochy, ktoré už v predtým boli na ťažbu štrkopiesku právoplatne určené. Pribratý účastník považuje

rovnako za neopodstatnené aj tvrdenie žalobcu, že správne orgány pochybili, keď oznámenie o začatí
konania ako aj ostatné oznámenia z predmetného konania, neboli doručované formou verejnej vyhlášky.
Pribratý účastník má za to, že podľa ust. § 36 ods. 4 stavebného zákona, začatie územného konania
o umiestnení líniovej stavby, alebo v odôvodnených prípadoch aj zvlášť rozsiahlej stavby s veľkým
počtom účastníkov konania, oznámi stavebný úrad účastníkom územného konania verejnou vyhláškou.

Verejnou vyhláškou sa oznámi územné rozhodnutie o umiestnení líniovej stavby podľa § 42 ods. 2
stavebného zákona. Z týchto citovaných ustanovení je podľa jeho názoru zrejmé, že verejnou vyhláškou
sa musí oznámiť začatie územného konania a rozhodnutie o využití územia iba v odôvodnených
prípadoch, ak sa jedná o zvlášť rozsiahlu stavbu. V tomto konkrétnom prípade má pribratý účastník
za to, že doručovanie verejnou vyhláškou nebolo potrebné, nakoľko vlastníkom pozemkov susediacich

s pozemkami, na ktorých sa ťažba realizuje, je výhradne spoločnosť ZEDA Bratislava, s.r.o., ktorá
bola jediným účastníkom územného konania a je teda bezpredmetné tvrdenie žalobcu, že rozhodnutieKSÚ ako aj rozhodnutie žalovaného malo byť doručované verejnou vyhláškou. V súvislosti s poukazom
žalobcu na existenciu ďalších opomenutých účastníkov, v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že
v konaní vedenom pred Krajským súdom Trnava XXS XX/XXXX bolo konanie voči všetkým žalobcom

zastavené, pričom práve na základe vyššie citovaného uznesenia NSSR v konaní o odvolaní údajných
opomenutých účastníkov rozhodol tak, že konanie o ich žalobe zastavil.

Na základe vyššie uvedeného pribratý účastník považuje žalobu za neopodstatnenú, neodôvodnenú v
celom rozsahu, a preto navrhuje, aby ju krajský súd zamietol.

IV.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté

rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle ustanovenia § 250g ods. 1 OSP dospel k záveru, že
žalobu je potrebné zamietnuť s poukazom na ust. § 250j ods. 1 OSP.

Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade

s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi
predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť
postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných
a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom
postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť

ho vydaním rozhodnutia.

Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný
rozhodujúc o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Krajského stavebného úradu v Trnave č. KSÚ-
OSP-00419/2009/Gi zo dňa 3.6.2009 rozhodol tak, že odvolanie obce Čakany zamietol a rozhodnutie
Krajského stavebného úradu zo dňa 3.6.2009 potvrdil.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že Krajský stavebný úrad Trnava, ako orgán štátnej správy
príslušný podľa § 3 zákona č. 608/2003 Z.z. v spojení s § 50 správneho poriadku, podľa ust. § 39
a § 39b stavebného zákona, rozhodnutím č. KSÚ-OSP-00419/2009/Gi zo dňa 3.6.2009 rozhodol o
využití územia „ťažba štrkopieskov - rozšírenie ťažobnej plochy“ pre navrhovateľa Gravel Land, s.r.o.,
so sídlom Štvrtok na Ostrove č. 437 na pozemku parc. č. XXX/XX v k.ú. M.. Rozhodnutie napadli

žalobou na Krajskom súde v Trnave obec Čakany a ďalší vlastníci susedných pozemkov, v katastri obce
Čakany a žiadali preskúmať jeho zákonnosť. Krajský súd v Trnave uznesením č.k. XXS XX/XXXX zo
dňa XX.X.XXXX konanie zastavil. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo na základe odvolania podaného
žalobcami zrušené uznesením NSSR XSžo XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX s vysloveným právnym
názorom, že obec Čakany mala byť v zmysle § 34 ods. 1 stavebného zákona, účastníkom územného

konania, pokiaľ ide o ostatných žalobcov, uložil krajskému súdu v ďalšom konaní zistiť, či sú splnené
podmienky na postup podľa § 250 OSP. Následne Krajský súd v Trnave uznesením č.k. XXS XX/
XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX uložil krajskému stavebnému úradu povinnosť doručiť do vlastných rúk
v obci Čakany rozhodnutie č. KSÚ-OSP-00419/2009/Gi zo dňa 3.6.2009. Návrh ostatných žalobcov na
doručenie rozhodnutia zamietol. Krajský stavebný úrad doručenie rozhodnutia vykonal dňa 24.5.2012,

následne obec Čakany, v zastúpení Advokátska kancelária E. U., T., podala proti rozhodnutiu Krajského
stavebného úradu odvolanie. O odvolaní bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím žalovaného zo
dňa 4.2.2013 č. 17170/2012/SV-44795.Z obsahu administratívneho spisu mal súd ďalej za preukázané, že navrhovateľ Gravel Land, s.r.o.,
(ZEDA, s.r.o.) so sídlom Štvrtok na Ostrove č. 437 podal dňa 29.1.2009 návrh na vydanie rozhodnutia
o využívaní územia „ťažba štrkopieskov - rozšírenie ťažobnej plochy“ na pozemku parc.č. XXX/XX, k.ú.

M., zapísanom na LV č. XXX. K návrhu bola doložená projektová dokumentácia so stanoviskami a
rozhodnutiami dotknutých orgánov štátnej správy a organizácií, správcov inžinierskych sietí LV č. XXX,
kópiezkatastrálnejmapy,geometricképlány,výpiszObchodnéhoregistra,stanoviská,správnypoplatok
v hodnote XX,XX €.

Na základe sťažnosti stavebníka, ktoré bolo doručené krajskému stavebnému úradu dňa 9.3.2009

si Krajský stavebný úrad v Trnave vyhradil právomoc stavebného úradu pri vydávaní rozhodnutia o
využívaní územia, čo oznámil Stavebnému úradu Čakany listom zo dňa 11.3.2009.

Krajský stavebný úrad Trnava listom č. KSÚ-OSP-00416/2009/Gi zo dňa 18.5.2009 oznámil začatie
konania účastníkom konania a dotknutým orgánom a nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym
zisťovaním, ktoré sa konalo dňa 2.6.2009. Na ústnom pojednávaní OÚ ŽP Dunajská Streda požadoval
do rozhodnutia zapracovať podmienky záverečného stanoviska č. 9220/06-3.5 gn MŽP SR.

V.

Je nesporné, že na konania podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v
znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (stavebného zákona) sa vzťahujú
všeobecné predpisy o správnom konaní (§ 140 stavebného zákona).

Podľa ust. § 32 písm. a) stavebného zákona, umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť

dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je rozhodnutie o
umiestnení stavby.

Podľa § 37 ods. 1 stavebného zákona, podkladom pre vydanie územného rozhodnutia, sú územné plány
obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce, alebo zóny, podkladom pre vydanie
územného rozhodnutia sú spracované územno-plánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce

podklady podľa § 7a, inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného
rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom
zisťovaní.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým
zhľadiskastarostlivostioživotnéprostredieapotriebpožadovanéhoopatreniavúzemíajehodôsledkov,

preskúma návrh a jeho súlad s pokladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území,
posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým
požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom,
ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických
zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany

poľnohospodárskehopôdnehofondu,lesnéhopôdnehofonduapodobne,pokiaľposúdenienepatríiným
orgánom.

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská
dotknutých orgánov, ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný
úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územno-plánovacou

dokumentáciou.Podľa ust. § 39 stavebného zákona, v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na
navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad
s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných

opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie, včítane architektonických a
urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení
stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov
projektovej dokumentácie alebo jej časti, podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa
musia zahrnúť do stavebného povolenia.

Podľa ust. § 39a ods. 1 stavebného zákona, rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný
pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa
požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa
vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.

Podľa ust. § 39a ods. 2 stavebného zákona, v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky:

a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie,

b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým
životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby, vrátane odstupov od hraníc
pozemku od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb s osobami s obmedzenou
schopnosťou pohybu a orientácie, napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné
komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane

požiadaviek, na úpravu jeho nezastavaných plôch,

c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti,

d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov

Podľa ust. § 39b ods. 3 písm. e) stavebného zákona, rozhodnutie o využívaní územia sa vyžaduje na
ťažobné práce, im podobné práce a s nimi súvisiace práce, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo
v správnom konaní. Ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť
rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu
a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude
účastníkom konania s rovnakými právami, ako je ten, o koho práva v konaní ide.

Predpokladom postupu súdu podľa druhej hlavy piatej časti OSP (rozhodovanie o žalobách proti
rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) je, aby pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v
správnom konaní, išlo o konanie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň
pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 OSP).

Podľa ust. § 247 ods. 1 OSP, podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa ust. § 250 ods. 2 veta prvá OSP, žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že
ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich
právach. Aktívna procesná legitimácia žalobcu, ako procesná podmienka v zmysle ust. § 250 ods. 2

OSP, ktorá robí procesný subjekt osobou oprávnenou na podanie žaloby, v sebe zahŕňa kumulatívne 2
predpoklady a to postavenie účastníka správneho konania a súčasne ukrátenie na právach napadnutým
rozhodnutím vydaným v správnom konaní, t.j. že mu takýmto konaním bola spôsobená ujma.Žalobca môže účinne namietať len tú nezákonnosť rozhodnutia, ktorou bol ukrátený na svojich právach,
pričom ukrátením na právach, je nutné rozumieť nielen ukrátenie na právach hmotných ale aj na
právach procesných. Samotné tvrdenie žalobcu o nesprávnosti záverov žalovaného a ich rozpore

so zákonom, nestačí. Takémuto tvrdeniu musí korešpondovať jeho subjektívne oprávnenie, ktoré
vychádza z konkrétneho právneho predpisu. Súd v každej konkrétnej veci v intenciách vyššie citovaných
zákonných ustanovení posudzuje, či žalobca spĺňa zákonom stanovené podmienky procesnej aktívnej
legitimácie na podanie žaloby v správnom súdnictve. V konaní podľa piatej časti OSP súd poskytuje
ochranu len subjektívnym právam žalobcu.

Žalobca vo svojej žalobe vyjadril presvedčenie, že územným rozhodnutím bolo porušené ust. § 37 ods.

2 stavebného zákona, keď stavebný úrad v územnom konaní nedostatočne posúdil návrh predovšetkým
z hľadiska starostlivosti o životné prostredie, keď kľúčovým podkladom vplyvu žiadosti stavebníka na
životné prostredie, je záverečné stanovisko EIA v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z. zo dňa 2.2.2007, ktoré
stavebník priložil k svojej žiadosti.

Žalobca má za to, že konkrétne záverečné stanovisko obsahuje rozporné časti. Za ďalšie pochybenie

prvostupňového správneho orgánu považuje žalobca, nekonanie so žalobcom, ako s účastníkom
konania, nevykonanie ústneho pojednávania s miestnou ohliadkou a ďalej upozorňuje na nesprávne
doručovanie územného rozhodnutia, keď žalovaný správny orgán nedoručoval oznámenie o začatí
konania, ako ani ďalšie oznámenia z predmetného konania, ani napádané rozhodnutia formou verejnej
vyhlášky.

Tvrdenia žalobcu o ukrátení na jeho subjektívnych právach treba v zmysle vyššie citovaného ust.
§ 247 ods. 1 OSP považovať za osobitnú náležitosť žaloby, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
správneho orgánu. Súd sa preto prioritne zaoberal otázkou, či preskúmavané územné rozhodnutie o
využívaní územia „ťažba štrkopieskov - rozšírenie ťažobnej plochy“, bolo spôsobilé ukrátiť žalobcu na
jeho právach.

Podľa vyššie citovaného ust. § 39a ods. 1 veta prvá stavebného zákona, rozhodnutím o umiestnení
stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie
stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Z
charakteristiky rozhodnutia o umiestnení stavby vyplýva, že ide o rozhodnutie, ktorým sa stavba
priamo nerealizuje, nakoľko k jej realizácii dochádza až na základe stavebného povolenia, to znamená

osobitného rozhodnutia vydaného v stavebnom konaní, čím nemôže dôjsť reálne k porušeniu práv
žalobcu.

Rozhodnutie o umiestnení stavby reálne do narušenia práva žalobcu nezasahuje. Vytvára sa ním len
právny základ pre rozhodnutie o realizácii stavby, ku ktorej môže, ale nemusí v budúcnosti ani dôjsť.
Ak teda po rozhodnutí o využívaní územia nasleduje ešte ďalšie rozhodnutie, až na základe ktorého

môže byť ťažba uskutočňovaná, nemôže byť samotným rozhodnutím o využívaní územia, na základe
ktorého nie je možné ešte dobývať ložisko nerastu a ktorým sa len povoľuje využívanie územia a určujú
sa podmienky, žalobca priamo dotknutý na svojich právach.

K námietkam žalobcu uvedeným v žalobe súd uvádza, že tieto nespochybňujú vecnú správnosť
preskúmavanéhorozhodnutia.Knámietkežalobcu,žežalovanésprávneorgánysipresvojerozhodnutie

nevyžiadali doplnenie záverečného stanoviska Ministerstva životného prostredia SR č. 9220/06-3.5/
gn zo dňa 2.2.2007, aj keď sa podľa názoru žalobcu zmenili skutkové okolnosti, súd uvádza, že
stanovisko EIA vydané v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z. nebolo napadnuté. Údaje v ňom obsiahnuté
sú založené na faktoch a dôsledných meraniach a žalobca nepreukázal, že s odstupom času, by
došlo k takým zásadným zmenám, ktoré by odôvodňovali zmenu vydaného záverečného stanoviska

EIA. Súd konštatuje, že z obsahu prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že toto dostatočne stanovuje
podmienky v predmetnej veci v súlade s ust. § 126 ods. 1 o územnom plánovaní, ktoré boli stanovené
v súčinnosti s dotknutými orgánmi štátnej správy, ktoré k navrhovanému zámeru predložili súhlasnézáväzné stanoviská z hľadiska nimi sledovaných záujmov a uložili podmienky, ktoré KSÚ zapracoval
do podmienok svojho rozhodnutia. Žalobca v správnom konaní nepreukázal opodstatnenosť týchto
námietok a ani nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by jeho námietky relevantne potvrdzovali.

K námietke žalobcu, že správne orgány s ním nekonali ako s účastníkom konania, súd uvádza, že s
touto nie je potrebné sa v tomto súdnom konaní zaoberať, nakoľko o námietke neúčasti obce Čakany
v územnom konaní, už bolo právoplatne rozhodnuté rozhodnutím NSSR XSžo XXX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX s vysloveným právnym názorom, že obec Čakany, mala byť v zmysle ust. § 34 ods.
1 stavebného zákona, účastníkom stavebného konania. Na základe tohto rozhodnutia NSSR krajský

stavebný úrad vykonal doručenie prvostupňového rozhodnutia dňa 24.5.2012, na čo následne žalobca
podal voči tomuto rozhodnutiu odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté rozhodnutím žalovaného, ktoré je
predmetom súdneho prieskumu.

Pre úplnosť súd udáva, že žalobca v tomto prípade mohol konať a rozhodovať, ako príslušný stavebný
úrad. Avšak KSÚ na základe sťažnosti spoločnosti ZEDA Bratislava, s.r.o., na nečinnosť a prieťahy
v konaní, podľa § 50 správneho poriadku si vyhradil právomoc stavebného úradu, čo bolo žalobcovi

oznámené listom zo dňa 11.3.2009.

K námietke žalobcu o nesprávnom doručovaní písomností formou verejnej vyhlášky, súd uvádza, že s
touto nie je možné sa stotožniť. Ustanovenie § 36 ods. 4 stavebného zákona upravuje doručenie o začatí
územného konania, v prípade veľkého resp. neznámeho počtu účastníkov konania. V danom prípade
však okruh účastníkov konania bol pre konajúci správny orgán známy, a preto žalovaný správny orgán

doručoval účastníkom konania v súlade s ust. § 42 ods. 1 priamo doručením písomného vyhotovenia.

Na základe vyššie uvedených skutočností senát Krajského súdu v Bratislave uzavrel, že vydaním
preskúmavaného územného rozhodnutia žalované správne orgány nemohli nijako reálne ukrátiť žalobcu
na jeho právach, a preto považujúc žalobné námietky za nedôvodné, žalobu s poukazom na ust. § 250j
ods. 1 OSP zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému
žalobcovi súd ich náhradu nepriznal. Rovnako súd nepriznal ani náhradu trov konania pribratému
účastníkovi správneho konania, nakoľko za súčasnej právnej úpravy nemožno od žalobcu žiadať, aby
nahradil trovy vzniknuté účastníkovi, ktorého súd musí podľa § 250 ods. 1 veta druhá OSP do konania
pribrať, hoci žalobca jeho pribratie do konania sám nemohol nijako ovplyvniť (5Sžp 14/2011, 8Sžo

52/2011).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo.

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci;

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.);

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.