Rozsudok ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. január 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/187/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4011200909
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4011200909.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu

JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: Nákladná automobilová
doprava Nové Zámky, spoločnosť s ručením obmedzeným v skratke: N.A.D. Nové Zámky, s.r.o.,
Považská 2, Nové Zámky, zastúpeného Advokátskou spoločnosťou s.r.o., Podzámska 32, Nové Zámky,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, (pôvodne
Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ulica 13, Banská Bystrica), o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného zo dňa 20. septembra 2011 č. I/224/92535-17444/2011/990886-r, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalovaný rozhodnutím zo dňa 20. 09. 2011 č. I/224/92535-17444/2011/990886-r potvrdil rozhodnutie
Daňového úradu Nové Zámky (dodatočný platobný výmer na dani z pridanej hodnoty) zo dňa 30. 03.
2011 č. 631/230/17648/11/Bo ,vydaný podľa ust. § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zák. č. 511/1992 Zb. o správe
daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov,
ktorým správca dane po daňovej kontrole nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet uvedený v daňovom
priznaní za zdaňovacie obdobie júl 2009 v sume 56.921,76 eur a určil mu vlastnú daňovú povinnosť
v sume 237,84 eur.

Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd vyššie označené rozhodnutie žalovaného, ako i

prvostupňového daňového orgánu - Daňového úradu Nové Zámky zrušil a vec vrátil žalovanému na
ďalšie konanie tvrdiac, že bol na svojich právach vyššie označenými rozhodnutiami ukrátený a o
zákonnosti týchto rozhodnutí má pochybnosti. Tvrdil, že žalovaný vychádzal vo svojom rozhodnutí z
nesprávneho právneho posúdenia veci a nevysporiadal sa so všetkými skutočnosťami, ktoré žalobca v
odvolanínamietal,pričomtaktiežpoukázalnato,žerozhodnutiežalovanéhoasprávcudanenemáoporu
vo vykonanom dokazovaní, z ktorého dôvodu rovnako ako z ďalších dôvodov namietal nezákonnosť
rozhodnutia. Uviedol, že žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane, ktorým mu proti daňovému

priznaniu správca dane nepriznal nadmerný odpočet z uskutočnených dodávok tovaru a určil mu vlastnú
daňovú povinnosť. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný spochybnil dodanie tovaru žalobcovi
spoločnosťou W.T.I. - company s.r.o. a ďalej jeho následný predaj maďarskej obchodnej spoločnosti.
Vyslovil pritom záver, že nebolo preukázané dodanie tovaru nadobúdateľovi tak, ako to vyplývalo z
daňových dokladov, ktoré mal správca dane k dispozícii. Rozhodnutie odôvodnil tým, že samotná
existencia listinných dokladov nie je dôkazom o tom, že nimi deklarované plnenia odrážajú skutočnosť
a že sú len tvrdením platiteľa dane, že technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci nakonkrétne plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne bolo poskytnuté. Zároveň z rozhodnutia
vyplýva, že správca dane nezistil chybovosť v náležitostiach samotných daňových dokladov - listinných
dôkazov. Správca dane taktiež nespochybňuje ani existenciu deklarovaného tovaru, ktorého využitie

platiteľ deklaruje následne aj uskutočnením zdaniteľných plnení pre svojich odberateľov. Vzhľadom na
výsledky dokazovania správca dane nepovažoval za preukázané uskutočnenie prijatia zdaniteľných
plnení platiteľom W.T.I. - company s.r.o. od jeho dodávateľa spoločnosti Štúdio zdravia - Miduša, s.r.o. Vo
vzťahu k predaju tovaru maďarskej obchodnej spoločnosti žalobcovi vyčítal to, že maďarská spoločnosť
nepredložila v súlade s daňovými predpismi súhrnný výkaz na intrakomunitárne nadobudnutie tovaru.

Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného tak vyplýva, že správca dane vytýka žalobcovi porušenie
daňových predpisov inými subjektmi, a to za takej dôkaznej situácie, v ktorej nie je sporné, že žalobca od
svojho dodávateľa reálne prevzal tovar v sklade určenom dodávateľom, tento reálne naložil a pripravil
na prepravu, za tovar riadne, a to aj v hotovosti aj bezhotovostne zaplatil, pričom dodávateľ tovaru si
rovnako ako žalobca splnil všetky svoje daňové povinnosti voči správcovi dane, daň riadne zaúčtoval,
priznal a odviedol. Toto vyplýva nielen z dokladov predložených v daňovom konaní žalobcom a jeho

dodávateľom, ale tiež z výpovedí konateľov dodávateľa žalobcu, ktorí dodanie tovaru v plnom rozsahu
potvrdili. Za takejto situácie podľa jeho názoru nebol dôvod, aby žalobca spochybňoval vlastnícke právo
svojho dodávateľa k tovaru a aby nadštandardne nadobudnutie tovaru dodávateľom žalobca preveroval,
pričom na takéto preverovanie by ani nemal reálne a právne možnosti. Napriek tomu, že sa žalobcu
vzťah medzi spoločnosťou W.T.I. - company s.r.o. a jej dodávateľom nemôže dotýkať, žalobca upriamuje

pozornosť na skutočnosť, že správca dane si osvojil kontroverzné vyjadrenie konateľov spoločnosti
Štúdio zdravia - Miduša, s.r.o. (neskôr Zdravotech, s.r.o.). a o tieto oprel celé svoje rozhodnutie. Pritom
je zrejmé, že výpovede konateľov tejto spoločnosti nemali žiadnu vypovedaciu hodnotu. Kým v jednej
časti svojho rozhodnutia žalovaný uvádza, že táto spoločnosť v rokoch 2007 - 2009 nevykonávala
žiadnu činnosť, bývalá konateľka spoločnosti Poláková uviedla, že spoločnosť sa zaoberala liečením

a terapiou. Pozoruhodné je i to, že nový konateľ spoločnosti nemal o tejto spoločnosti podľa svojho
vyjadrenia žiadne informácie, hoci nadobudol obchodný podiel predchádzajúceho spoločníka. Za tejto
nejasnej situácie potom vôbec nemožno od žalobcu očakávať, že by bol zistil akékoľvek nezrovnalosti
pri dodaní tovaru touto spoločnosťou svojmu dodávateľovi, keď spoločnosť Štúdio zdravia - Miduša,
s.r.o. riadne faktúry vystavila a dodávateľ žalobcu ich podľa výsledkov vykonaného dokazovania aj

mal k dispozícii a tiež riadne zaúčtované. V tejto súvislosti žalobca namietal, že žalovaný sa riadnym
spôsobom nevysporiadal s námietkou ohľadom toho, že jeho dodávateľ nadobúdal tovar aj od iných
obchodných spoločností ako od uvedenej spoločnosti Štúdio zdravia - Miduša, s.r.o. a že teda v danom
prípade nie je možné identifikovať nakúpený cukor za tovar jednoznačne pochádzajúci v rámci reťazca
od tejto spoločnosti. Rovnako nemá rozhodnutie žalovaného oporu vo vykonanom dokazovaní, ani v

časti dodania tovaru maďarskej obchodnej spoločnosti, keď aj tu tretie osoby - dopravcovia potvrdili
realizáciu prepravy a takáto preprava vyplýva aj z medzinárodných nákladných listov CMR. Nejedná
sa teda tak na strane nadobudnutia tovaru, ako ani na strane predaja, o fiktívny obchodný prípad ani
v jednej z neznámych dodávok, ale o obchodný prípad z každej strany potvrdený zainteresovanými
osobami priamych obchodných partnerov žalobcu, pričom na strane maďarskej spoločnosti správca

dane nevykonal dôkaz výsluchom konateľa tejto spoločnosti v čase dodania tovaru do Maďarska,
ktorého informácie by mohli mať na výsledok daňového konania vplyv. Správca dane teda podľa žalobcu
nevyhodnotil dôkazy získané v daňovom konaní v ich vzájomnej súvislosti a neprihliadol na všetky
okolnosti, ktoré vyšli najavo, pričom záujem štátu nadradil nad oprávnený záujem daňového subjektu,
hoci reálne plnenie v prospech žalobcu nespochybnil. V ďalšej časti žaloby poukázal žalobca na dikciu

jednotlivýchustanovenízák.č.511/1992Zb.osprávedaníapoplatkovaozmenáchvsústaveúzemných
finančných orgánov v znení neskorších predpisov a na Zmluvu o pristúpení Slovenskej republiky k
Európskej únii (ďalej len zmluva). Napriek skutočnosti, že táto zmluva nadobudla účinnosť dňa 01. 05.
2010, žalobca za účelom podpory svojich stanovísk poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskych
spoločenstiev v spojených prípadoch č. C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel proti Belgicku a Belgicko proti

Recolta Recycling SPRL a tiež napr. na rozsudok Európskeho súdneho dvora z 12. 01. 2006 v spojených
veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03 (Optigen). Vo výrokovej časti predmetných rozhodnutí súdny
dvor uvádza, že v prípade, ak dodávka bola uskutočnená platiteľom dane, ktorý nevedel alebo nemohol
vedieť, že dotknuté plnenie bolo súčasťou podvodu spáchaného predávajúcim, sa má čl. 17 Šiestej
smernice Rady 77/388/EHS zo dňa 17. 05. 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov

týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej ustanovenia
(Ú. v. ES L 145, s.1; Mim. vyd. 09/001, str. 23), zmenenej a doplnenej smernicou Rady 95/7/ES z 10.
04. 1995 vykladať v tom zmysle, že bráni pravidlu vnútroštátneho práva, podľa ktorého zrušenie kúpnej
zmluvy podľa vnútroštátneho občianskeho práva, ktoré postihuje túto zmluvu absolútnou neplatnosťouako zmluvu, ktorá je v rozpore s verejným poriadkom pre nezákonný dôvod na strane predajcu, má za
následok stratu práva na odpočet DPH zaplatenú týmto platiteľom dane. Tieto rozsudky podľa názoru
žalobcu umožňujú platiteľom, ktorí bez vlastnej viny sa stanú súčasťou podvodného daňového reťazca,

abynebolinúteníniesťnásledkyprotiprávnehokonaniainýchsubjektovvprípadoch,keďsisvojedaňové
povinnosti sami riadne splnili. Ďalej poukázal aj na rozhodnutia NS SR v konaní pod sp. zn. 5Sžf 22/2009
a 3Sžf 1/2011, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo dňa 25. 03.
2005 v konaní pod sp. zn. 5Afs 131/2004, kde vo všetkých je zaujatý rovnaký právny záver na ochranu
daňových subjektov v prípadoch totožných so žalobcom.

Žalovaný v podanom vyjadrení zo dňa 15. 03. 2012 žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že zo strany
žalobcu neboli splnené podmienky oslobodenia od dane pri nákupe tovaru - kryštálového cukru, ktorý
mala nakúpiť spoločnosť W.T.I. - company s.r.o. od spoločnosti Štúdio zdravia - Miduša, s.r.o. a nebolo
preukázané ani intrakomunitárne dodanie tovaru pre maďarský daňový MARZON KERESKEDELMI
Kft. Kecskemét. Uviedol, že správca dane vykonal daňovú kontrolu, v rámci ktorej zisťoval a preveroval
základ dane a iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti a

dodržiaval všetky zásady daňového konania. Žalovaný, ako i správca dane pri kontrole vychádzali zo
skutočného obsahu právnych úkonov a skúmali skutočný a reálny pohyb tovaru - kúpu kryštálového
cukru zo strany žalobcu od spoločnosti W.T.I. - company s.r.o. ako predávajúceho a jeho následný
predaj žalobcom odberateľskej spoločnosti MARZON KERESKEDELMI, Kft. Kecskemét so sídlom v
Maďarsku. Úlohou správcu dane okrem zistenia reálneho pohybu predaja a kúpy kryštálového cukru

bolo vykonať i kontrolu toho, ako a od koho tovar nadobudol dodávateľ žalobcu, teda spoločnosť W.T.I.
- company s.r.o., ktorej konateľ uviedol, že tovar - kryštálový cukor nakupovali od spoločnosti MEXIM,
s.r.o., Štúdio zdravia - Miduša, s.r.o. a 1. Cukerní společnost Praha, s.r.o. V priebehu daňovej kontroly
bolo zistené, že konateľ spoločnosti Zdravotech, s.r.o. (do 28.1.2010 Štúdio zdravia - Miduša, s.r.o.)
medzi predloženými dokladmi nenašiel žiadne také dokumenty, ktoré by sa týkali nákupu cukru, či jeho

následného predaja spoločnosti W.T.I .- company s.r.o. Bývalá konateľka spoločnosti Štúdio zdravia -
Miduša, s.r.o. Alžbeta Poláková potvrdila, že spoločnosť už v júli 2009 nevykonávala žiadnu činnosť
a predtým sa zaoberala liečením a terapiou pijavicou lekárskou. Ďalej vyhlásila, že nevystavila žiadne
predložené faktúry, spoločnosť W.T.I. - company s.r.o. nepozná, podpis a pečiatka nie sú jej a žiadny
cukor nenakupovala.

V súvislosti s tvrdením žalobcu, že nakúpený kryštálový cukor predal v mesiaci júl 2009 do Maďarska
spoločnosti MARZON KERESKEDELMI, Kft. Kecskomét, požiadal správca dane o medzinárodnú
výmenu daňových informácií vo veci preverenia faktúr, prepravných dokladov, objednávok, zmlúv a
dokladov o zaplatení, ktoré vystavil žalobca. Takto správca dane zistil, že MARZON KERESKEDELMI,
Kft. Kecskomét začala svoju činnosť 06. 03. 2009, vo svojom sídle nie je dostupná a zmenila svojho

zástupcu, keď maďarský občan B. C. L. bol dňa 03. 09. 2009 nahradený slovinským občanom E.
R.. Maďarský správca dane potvrdil, že za III. štvrťrok 2009 spoločnosť predložila nulové priznanie
k DPH a nepredložila žiadny súhrnný výkaz na intrakomunitárne nadobudnutie tovaru. Vykonaným
dokazovaním teda nebolo preukázané dodanie tovaru nadobúdateľovi tak, ako bolo prezentované na
daňových dokladoch, ktoré boli získané počas výkonu daňovej kontroly. V danej veci išlo o reťazový

obchod a museli byť teda splnené podmienky ustanovené príslušným zákonom (č. 222/2004 Z. z. o
dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov) u všetkých daňových subjektov, ktoré vystupovali
v danom obchodnom reťazci. Tieto zákonom stanovené podmienky splnené neboli a tovar nebol dodaný
tak, ako to bolo prezentované na daňových dokladoch vystavených spoločnosťou Štúdio zdravia -
Miduša, s.r.o. pre dodávateľa žalobcu, t. j. spoločnosť W.T.I. - company s.r.o. Došlo teda k porušeniu ust.

§ 43 ods. 1 vyššie citovaného zákona a žalobcovi preto nevzniklo právo na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty, pričom neboli splnené ani podmienky oslobodenia od dane pri vývoze. Nebolo preukázané
ani intrakomunitárne nadobudnutie tovaru spoločnosťou MARZON KERESKEDELMI, Kft. Kecskemét
v Maďarsku, ktorá daň nepriznala ani neodviedla. Na základe týchto zistení uvedených v protokole o
daňovej kontrole zo dňa 07. 02. 2011 správca dane vydal dňa 30. 03. 2011 dodatočný platobný výmer č.

631/230/17648/11/Bo, ktorým žalobcovi nepriznal ním uplatnený nadmerný odpočet v daňovom priznaní
za zdaňovacie obdobie júl 2009 v sume 56.921,76 eur a určil mu vlastnú daňovú povinnosť v sume
237,84eur,nakoľkozostranyžalobcuakokontrolovanéhodaňovéhosubjektunebolisplnenépodmienky
oslobodenia od dane pri nákupe tovaru - kryštálového cukru, ktorý mal nakúpiť od spoločnosti W.T.I. -
company s.r.o. a táto mala cukor nakúpiť od spoločnosti Štúdio zdravia - Miduša, s.r.o.Tunajší súd v predmetnej veci rozhodol rozsudkom zo dňa 15. 05. 2012 č. k. 11S/187/2011-82 tak, že
žalobu zamietol. Následne žalovaný podal proti tomuto rozsudku odvolanie, o ktorom Najvyšší súd SR
rozhodol uznesením zo dňa 22. 08. 2013 v konaní pod sp. zn. 8Sžf/44/2012 tak, že rozsudok tunajšieho

súdu zo dňa 15. 05. 2012 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom okrem iného súdu prvého
stupňa vytkol, že sa v rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkou žalobcu týkajúcou sa
dĺžky daňového konania, ktorá bola vznesená na pojednávaní dňa 15. 05. 2012, čo nezodpovedá právu
na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Zdôraznil, že súd v správnom súdnictve je povinný vysporiadať sa
s námietkami žalobcu uvedenými v žalobe, ako i námietkami žalovaného uvedenými v jeho vyjadrení.

Povinnosťou súdu prvého stupňa bolo teda vo veci opätovne rozhodnúť, vysporiadať sa i s námietkou
žalobcu ohľadne dĺžky trvania daňového konania a svoje rozhodnutie náležite a dostatočne konkrétne
odôvodniť tak, aby bolo urobené zadosť ústavnému právu žalobcu na spravodlivé súdne konanie.

Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. § 246 ods. 1, ust. § 246a ods. 1 OSP)
na pojednávaní (v neprítomnosti žalobcu, jeho právnej zástupkyne a v neprítomnosti žalovaného, ktorí
svoju neúčasť ospravedlnili) opätovne preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa

20. 09. 2011, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v rozsahu dôvodov žaloby a námietky
týkajúcej sa dĺžky daňovej kontroly (ust. § 249 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná,
preto ju podľa ust. § 250j ods. 1 OSP zamietol. Súd prvého stupňa takto rozhodol pomerom hlasov 3:0
(ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov).

Z obsahu predloženého administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktorého je i spis správcu dane,
súd zistil, že žalobca dňa 25. 08. 2009 podal riadne daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie júl 2009, v ktorom si uplatnil nadmerný odpočet tejto dane v sume 56.921,76 eur,
pričom na riadku 13 daňového priznania uviedol dodanie tovarov a služieb s oslobodením od dane
v sume 295.608,- eur. Upovedomenie o výkone kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie

nadmerného dopočtu zo dňa 07. 09. 2009 za zdaňovacie obdobie júl 2009 bolo žalobcovi doručené
dňa 09. 09. 2009, pričom daňová kontrola sa začala tretím dňom od doručenia tohto upovedomenia,
čo bolo 12. 09. 2009. Dňa 16. 09. 2009 správca dane spísal s konateľom žalobcu zápisnicu o ústnom
pojednávaní a zároveň ho požiadal o predloženie listinných dokladov. Správca dane požiadal v podaní
zo dňa 17. 09. 2009 Daňový úrad Banská Bystrica o preverenie skutočností týkajúcich sa daňového

subjektu W.T.I. - company s.r.o., ktorý mal v kontrolovanom zdaňovacom období žalobcovi dodať a
fakturovať tovar (kryštálový cukor) faktúrami č. 09/7003 až 09/7014 vystavenými v období od 07. 07.
2009 do 30. 07. 2009, pričom odpoveď (v tom zmysle, že obchod deklarovaný na predmetných faktúrach
sa uskutočnil a predložené doklady sa zhodujú s dokladmi predloženými týmto daňovým subjektom)
mu bola doručená dňa 19. 10. 2009. Rozhodnutím zo dňa 05. 11. 2009 (ktoré bolo žalobcovi doručené

dňa 11. 11. 2009) správca dane prerušil kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného dopočtu z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie
rozhodnutia, a to konanie v oblasti medzinárodnej výmeny informácií s tým, že v kontrole sa bude
pokračovať, len čo pominú prekážky, pre ktoré bola kontrola prerušená. V odôvodnení tohto rozhodnutia
je uvedené, že správca dane požiadal o medzinárodnú výmenu informácií týkajúcich sa uskutočnenia

obchodnýchtransakciívMaďarsku.Súčasťoupredloženéhoadministratívnehospisujeiformulár„SCAC
2004, Výmena informácií podľa článkov 5 a 19 nariadenia 2003/1798/ES“, z ktorého vyplýva, že
správca dane žiadal informácie od maďarskej daňovej správy týkajúce sa daňového subjektu MARZON
KERESKEDELMI Kft. Kecskemét z dôvodu pochybností o obchode, preprave, platbe a podozrenia z
podvodu. Výsledok šetrenia bol správcovi dane, t. j. Daňovému úradu Nové Zámky doručený dňa 17.

12. 2009 a vyplýva z neho, že spoločnosť je na udanej adrese nedostupná, za tretí štvrťrok 2009
predložila nulové priznanie k dani z pridanej hodnoty a nepredložila súhrnný výkaz na intrakomunitárne
nadobudnutie tovaru. V podaní zo dňa 21. 12. 2009, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 23. 12.
2009, správca dane oznámil, že dňa 17. 12. 2009 mu bola doručená odpoveď vo veci medzinárodnej
výmeny informácií, pominuli teda prekážky, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená a pokračuje sa

vo výkone kontroly. Dňa 14. 01. 2010 bola spísaná zápisnica (v znení písomného podania žalobcu zo
dňa 22. 01. 2010) o ústnom pojednávaní s konateľom žalobcu, ktorý sa vyjadroval k odberateľským
faktúram č. 9011, 9013 - 9029, 9031 - 9033 vystaveným pre MARZON Kft. Kecskemét s tým, že prepravu
tovaru si zabezpečoval tento odberateľ u viacerých dopravcov (ZSITVA Zoltán, SZENTIRMAY TRANS
Kft., AMBEER Szolgáltató, KÓSZÓ TRANSZ 91), okrem tovaru fakturovaného faktúrami č. 9025 až

9027 (keď dopravu objednal MARZON Kft. v spoločnosti T.P.D. TRANSPORT, s.r.o. a tá následne udopravcu Detvianska nákladná doprava, s.r.o.) a tovaru fakturovaného faktúrami č. 9028 a 9033 (keď
prepravuobjednalaspoločnosťMARZONKft.vspoločnostiT.P.D.TRANSPORT,s.r.o.,ktoránaprepravu
použilavlastnévozidlá).Konateľžalobcuposkytolikontaktnéúdajenaosoby,ktoréjednalizaspoločnosť

MARZON Kft. (Tóth I., Veres Zoltán) a za prepravcu AMBEER Szolgáltató (H. I.) ako i kontaktné údaje
na prepravcu KÓSZÓ TRANSZ a predložil záznamy z monitorovacieho systému na preukázanie pohybu
vozidiel.

Podaním zo dňa 25. 01. 2010 správca dane opätovne požiadal Daňový úrad Banská Bystrica o
preverenie skutočností týkajúcich sa daňového subjektu W.T.I. - company s.r.o. a faktúr vystavených

touto spoločnosťou (ako dodávateľom) pod č. 09/7003 až 09/7014) pre žalobcu ako kupujúceho, najmä
pokiaľ ide o zistenie, od koho táto spoločnosť tovar, t. j. kryštálový cukor nakúpila, kde sa uskutočňovala
jeho nakládka a vykládka a pod. Odpoveď na toto dožiadanie bola doručená správcovi dane dňa 10.
03. 2010 s doplnením doručeným dňa 07. 04. 2010 a 07. 05. 2010. Zo zápisnice zo dňa 04. 05. 2010,
spísanej dožiadaným Daňovým úradom Banská Bystrica, vyplýva, že v tento deň sa dostavili konatelia
spoločnosti W.T.I. - company s.r.o. Mária Brnáková a Marián Machovič, ktorý uviedol, že predložené

faktúry č. 09/7003, 09/7004, 09/7005, 09/7006, 09/7007, 09/7008, 09/7009, 09/7010, 09/7011, 09/7012,
09/7013, 09/7014 pre odberateľa N.A.D. Nové Zámky, s.r.o. vystavila ich spoločnosť, tovar bol dodaný,
naložený a zaplatený. Cukor nakupovali od spoločnosti MEXIM, s.r.o., Štúdio zdravia - Miduša, s.r.o. a 1.
Cukerní společnost Praha, s.r.o., pričom tovar nakúpený od spoločnosti MEXIM, s.r.o. a Štúdio zdravia
- Miduša, s.r.o. bol už na sklade v Modrom Kameni a predali ho žalobcovi, ktorý si zabezpečoval jeho

dopravu.

Ďalšímpodanímzodňa28.01.2010správcadanepožiadalDaňovýúradDetvaopreverenieskutočností
týkajúcich sa spoločnosti Detvianska nákladná doprava, s.r.o. a prepravných dokladov CMR č. SK
3867617(faktúra9026),č.SK3867616(faktúra9025)ač.SK3867618(faktúra9027).Vrámcirealizácie
tohto dožiadania boli vypočutý i vodiči, ktorí mali prepravu vykonať, pričom uviedli, že sa jednalo o tri

prepravy cukru (podľa CMR č. SK 3064142, č. SK 2730551, č. SK 5575943 predložených konateľom
tejto spoločnosti ) zo skladu v Modrom Kameni do Alsonemedi, resp. do Acs v Maďarsku, ale v jednom
prípade tovar nebol prevzatý a doviezli ho naspäť do skladu.

Následne rozhodnutím zo dňa 09. 02. 2010 (ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 12. 02. 2010) správca
dane opätovne prerušil daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného

odpočtu z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia, a
to konanie v oblasti medzinárodnej výmeny informácií s tým, že v kontrole sa bude pokračovať, len
čo pominú prekážky, pre ktoré bola kontrola prerušená. V odôvodnení tohto rozhodnutia je uvedené,
že správca dane požiadal o medzinárodnú výmenu informácií týkajúcich preverenia dodania tovaru a
preverenia prepravy tovaru do iného členského štátu (informácie sa pritom týkali 5 daňových subjektov

so sídlom v Maďarsku). V predloženom administratívnom spise sa nachádza i formulár „SCAC 2004,
Výmena informácií podľa článkov 5 a 19 nariadenia 2003/1798/ES“, z ktorého vyplýva, že správca dane
žiadal informácie od maďarskej daňovej správy týkajúce sa daňového subjektu AMBER Szolgáltató
(preverenie vykonania prepravy tovaru do Maďarska u dopravcu), MARZON KERESKEDELMI Kft.,
Kecskemét (preverenie pochybností o odbere tovaru a jeho preprave u odberateľa tovaru, ktorý mal

zabezpečovať prepravu a vypočutie bývalého konateľa), KÓSZÓ TRANSZ (preverenie vykonania
prepravy), SZENTIRMAY TRANS Kft. (preverenie vykonania prepravy), ZSITVA Zoltán (preverenie
vykonania prepravy).

Výsledok šetrenia bol správcovi dane, t. j. Daňovému úradu Nové Zámky doručený dňa 18. 03.
2010 (AMBEER Szolgáltató - potvrdili, že preprava bola vykonaná z Veľkého Krtíša do Acs, resp. do

Alsónémedi a objednávateľom bol István Kovács - konateľ MARZON Kft., kontaktné osoby: I. D., B. L.),
dňa 12. 04. 2010 (MARZON KERESKEDELMI Kft. - spoločnosť je nedostupná, bývalý konateľ nemohol
byť vypočutý, nakoľko neboli splnené podmienky pre začatie kontroly a súčasný konateľ je zahraničný
občan), dňa 21. 04. 2010 (KÓSZÓ TRANSZ - prepravu cukru vykonali v júli 2009 z Veľkého Krtíša
do Kecskemét, Mándok, Encsencs, dodávateľ a predávajúci sa odlišuje od mien uvedených v žiadosti,

bola uzavretá dohoda o preprave, ale s inou spoločnosťou, ako je uvedená v dožiadaní), dňa 22. 04.
2010 (SZENTIRMAY TRANSZ Kft. - nemali dohodu so žalobcom ani so spoločnosťou MARZON Kft.,spolupracovali so spoločnosťou AMBEER, miesto odoslania bol Modrý Kameň a miesto určenia Nyirtas
Hungary, Alsónémedi), dňa 09. 08. 2010 (ZSITVA ZOLTÁN - bol v kontakte so Q. H., ktorý
mal záujem o prepravu a prostredníctvom ktorého komunikovali so slovenskou spoločnosťou a tento

objednával a platil prepravu, preprava bola vykonaná zo Slovenska do Acs). V podaní zo dňa 11. 08.
2010, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 13. 08. 2010, správca dane oznámil, že dňa 09. 08. 2010
mu bola doručená posledná odpoveď vo veci medzinárodnej výmeny informácií, v dôsledku čoho sa
pominuli prekážky, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená a pokračuje sa vo výkone kontroly.

Súčasťou predloženého administratívneho spisu sú i faktúry vystavené žalobcom ako dodávateľom

pre spoločnosť MARZON Kft. ako odberateľa, predmetom ktorých bolo dodanie kryštálového cukru
do Maďarska. Jedná sa o faktúry č. 9011, 9013 - 9029, 9031 - 9033, ku ktorým žalobca pri daňovej
kontrole predložil medzinárodné nákladné listy - CMR potvrdené pečiatkou MARZON Kft. v kolónke
„tovar prevzal“ a nečitateľným podpisom príjemcu tovaru, príjmové a výdavkové pokladničné doklady,
objednávky prepravy a faktúry za vykonanú prepravu, príjemky, výdajky a prevodky s pečiatkou
spoločnosti SUGAR SK s.r.o.

Na základe zistených skutočností, ktoré vyplynuli z odpovedí na dožiadanie, správca dane požiadal
Daňový úrad Považská Bystrica o vykonanie šetrenia u daňového subjektu Zdravotech, s.r.o. (do 28.
01. 2010 Štúdio zdravia - Miduša, s.r.o.). Konateľ (od 29. 01. 2010) tejto spoločnosti Jozef Vallo uviedol,
že v čase, keď sa mali obchody realizovať o existencii spoločnosti Štúdio zdravia - Miduša, s.r.o.,
nevedel. V podaní zo dňa 03. 09. 2010 (doplnenom podaním zo dňa 09. 09. 2010) správca dane

požiadal žalovaného o predĺženie lehoty na vykonanie daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku
na vrátenie nadmerného odpočtu. Žalovaný tejto žiadosti vyhovel a lehotu na vykonanie daňovej kontroly
správcovi dane predĺžil do 10. 04. 2011, čo správcovi dane oznámil v podaní zo dňa 27. 09. 2010.
Následne správca dane upovedomil žalobcu o tejto skutočnosti, pričom upovedomenie bolo žalobcovi
doručené dňa 05. 10. 2010.

Podľa zápisnice zo dňa 11. 10. 2010 bola dožiadaným daňovým úradom vypočutá bývalá konateľka
spoločnosti Štúdio zdravia - Miduša, s.r.o. Alžbeta Poláková, ktorá uviedla, že táto spoločnosť faktúry
pre spoločnosť W.T.I. - company, s.r.o. nevystavila, pečiatku, ktorá je na týchto faktúrach nepoužívala,
cukor nenakupovala a ani s ním neobchodovala, pričom spoločnosť už v júli 2009 nevykonávala žiadnu
činnosť a predtým sa zaoberala liečením a terapiou pijavicou lekárskou. Dňa 10. 11. 2010 bol konateľ

žalobcu oboznámený s výsledkami prebiehajúcej daňovej kontroly a bol vyzvaný, aby preukázal v
určenej lehote nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2009, ako i
dodanie tovarov s oslobodením od dane za obdobie júl 2009. Následne žalobca podal v predmetnej veci
písomné vyjadrenie zo dňa 22. 11. 2010, v ktorom zotrval na tom, že nakúpil tovar uvedený na faktúrach
od spoločnosti W.T.I. - company s.r.o. a tento tovar v mesiaci júl 2009 odpredal spoločnosti MARZON

KERESKEDELMI, Kft., Kecskemét so sídlom v Maďarsku.

Na základe takto vykonaného dokazovania bol dňa 07. 02. 2011 spísaný protokol na zistenie
oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty a z jeho záverov
vyplýva, že žalobca ako daňový subjekt v daňovom priznaní za obdobie júl 2009 deklaroval dodanie
tovarov s oslobodením od dane z pridanej hodnoty v sume 295.608,- eur, daň v sume 398,64 eur,

odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume 57.320,40 eur a následne nadmerný odpočet v sume
56.921,76 eur. Vykonaným šetrením však bolo zistené, že maďarský daňový subjekt intrakomunitárne
nadobudnutie tovaru nepotvrdil a žiadne zdaniteľné obchody sa neuskutočnili ani v tuzemsku. Dodanie
žalobcom fakturovaného tovaru do Maďarska teda nebolo jednoznačne preukázané a žalobca porušil
ust. § 43 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pričom

nebolo preukázané ani dodanie tovaru žalobcovi v tuzemsku. Rozdiel dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie júl 2009 je 57.159,60 eur.

K protokolu o vykonanej daňovej kontrole sa písomne v podaní zo dňa 28. 02. 2011 vyjadril i žalobca,
ktorý nesúhlasil s jeho závermi a zdôraznil, že obchod sa riadne uskutočnil, tovar nakúpili, zaplatili zaň
a ďalej predali. Dňa 15. 03. 2011 bol spísaný dodatok k protokolu zo dňa 07. 02. 2011, ktorý mal byť so

žalobcom prerokovaný dňa 29. 03. 2011, pričom žalobca sa tohto prerokovania nezúčastnil.Následne správca dane vydal dňa 30. 03. 2011 dodatočný platobný výmer, ktorým žalobcovi ako
platiteľovi dane z pridanej hodnoty nepriznal nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní na daň
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2009 v sume 56.921,76 eur a určil mu vlastnú daňovú

povinnosť v sume 237,84 eur. Proti tomuto dodatočnému platobnému výmeru podal žalobca odvolanie, v
ktorom poukázal na to, že správca dane dostatočne nepreukázal, že žalobca nakúpil a predal práve ten
tovar, ktorý bol nakúpený od spoločnosti Štúdio zdravia - Miduša, s.r.o., ktorej faktúry boli spochybnené
a nevykonal všetky potrebné a dostupné úkony na preverenie skutočného stavu, nakoľko je evidentné,
že tovar nakúpili a predali, čo potvrdili i prepravcovia tovaru. Pokiaľ si odberateľ v Maďarsku neuviedol

do daňového priznania nadobudnutie tovaru z iného členského štátu, nemôže za to niesť zodpovednosť
žalobca.

Žalovaný o podanom odvolaní rozhodol dňa 20. 09. 2011 tak, že dodatočný platobný výmer vydaný
správcom dane dňa 30. 03. 2011 potvrdil ako vecne správny z dôvodov uvedených v jeho odôvodnení.

Podľa § 2 ods. 1, 2, 3 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave
územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, v daňovom konaní sa postupuje v súlade

so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na
zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených
v daňovom konaní.

Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní
plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a

umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.

Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

Podľa§15ods.17vyššiecitovanéhozákona,správcadaneukončídaňovúkontroludošiestichmesiacov
odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v

zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide o
daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného
zákona, najviac o 12 mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným
orgánom na predĺženie lehoty je ministerstvo.

Podľa § 29 ods. 1, 2, 4, 8 vyššie citovaného zákona, dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie

daňové konanie.

Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo
najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi

predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy
správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových
kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi
a doklady k nim.

Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré

je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom
dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií
alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa§19ods.1zák.č.222/2004Z.z.odanizpridanejhodnotyvzneníneskoršíchprepisovplatnomdo
31.12.2009, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci

nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňomdodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej
obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c/

je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Podľa § 43 ods. 1, 5, 8 vyššie citovaného zákona, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je
odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom
tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4.
Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a

a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo
iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia,

b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo
osobou ním poverenou,

c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby,

že tovar prepravil do iného členského štátu,

d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby
za tovar.

Ak prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu vykoná odberateľ alebo ju zabezpečí odberateľ
inou osobou, platiteľ je povinný mať doklady podľa odseku 5 písm. a/ alebo c/ do konca šiesteho

kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom sa uskutočnilo
dodanie tovaru. Ak platiteľ nemá doklady podľa odseku 5 písm. a/ alebo c/ v lehote podľa prvej vety,
uvediedodanietovarubezoslobodeniaoddanedodaňovéhopriznaniazazdaňovacieobdobie,vktorom
uplynula táto lehota.

Podľa § 49 ods. 1, 2, písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby

vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky
tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň

a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,

Podľa § 51 ods. 1, písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže
platiteľ uplatniť, ak

a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Úlohou súdu v predmetnej veci bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov
pri rozhodovaní o nepriznaní nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie

júl 2009 v sume 56.921,76 eur a určení vlastnej daňovej povinnosti žalobcu v sume 237,84 eur a zistiť,
či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu
pri vyslovení záveru, že žalobca si uplatnil nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty pri tovare, u
ktorého dostatočne nepreukázal existenciu obchodnej transakcie a taktiež si uplatnil dodanie tovaru
s oslobodením od dane z pridanej hodnoty bez toho, aby preukázal jeho skutočné dodanie do iného

členského štátu. Vzhľadom na námietku žalobcu vznesenú na pojednávaní dňa 15. 05. 2012 týkajúcu sa
dĺžky trvania daňovej kontroly sa súd v predmetnej veci prioritne zameral na zistenie, či bola dodržaná
zákonom stanovená lehota na vykonanie daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie júl 2009.Z predloženého administratívneho spisu je nepochybné, že upovedomenie o začatí daňovej kontroly
bolo žalobcovi preukázateľne doručené dňa 09. 09. 2009 a je v ňom uvedené, že daňová kontrola sa
začne tretí deň od jeho doručenia, čo je v súlade s ust. § 15 ods. 14 zák. č. 511/1992 Zb. o správe

daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov,
nakoľko sa jednalo o kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane
podľa osobitného právneho predpisu, t. j. zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov. Predmetná daňová kontrola sa teda u žalobcu začala 12. 09. 2009 a s poukazom
na ust. § 15 ods. 17 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných

finančných orgánov v znení neskorších predpisov ju mal správca dane ukončiť do šiestich mesiacov
od jej začatia, teda do 12. 03. 2010 (v prípade jej neprerušeného plynutia). Daňová kontrola však
plynula od 12. 09. 2009 do 05. 11. 2009 (t. j. 55 dní), kedy bolo vydané rozhodnutie o jej prerušení
z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia a správca
dane požiadal maďarskú daňovú správu o medzinárodnú výmenu daňových informácií. Podľa názoru
súdu vzhľadom na žalobcom predložené listinné doklady (faktúry, dodacie listy, medzinárodné nákladné

listy) bolo potrebné požiadať príslušné daňové orgány v Maďarsku o poskytnutie informácií týkajúcich
sa žalobcom deklarovaného odberateľa tovaru a dôvodné bolo potom i prerušenie daňovej kontroly.
Správca dane pokiaľ nadobudne podozrenie a pochybnosť o deklarovanom obchode v rámci reťazca
(žalobcomtvrdenýnákupkryštálovéhocukruodspoločnostiW.T.I-companys.r.o.ajehonáslednývývoz
a predaj do Maďarska spoločnosti MAEZON KERESKEDELMI Kft.), je oprávnený a povinný zároveň

preveriť celý obchodný reťazec. Rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly bolo doručené žalobcovi dňa
11. 11. 2009. I keď zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných
finančných orgánov v znení neskorších predpisov výslovne nehovorí o prerušení daňovej kontroly,
ale len o prerušení daňového konania je potrebné vychádzať z toho, že súčasťou daňového konania
je nesporne i daňová kontrola a z toho dôvodu potom s poukazom na ust. § 25a vyššie citovaného

zákona možno prerušiť i daňovú kontrolu v prípade, ak sa vyskytnú zákonom predpokladané dôvody
na jej prerušenie, ku ktorým podľa názoru súdu nepochybne patrí i prípad, kedy je potrebné požiadať
príslušný orgán členského štátu o výmenu daňových informácií. Odpoveď maďarskej daňovej správy na
dožiadanie bola správcovi dane doručená dňa 17. 12. 2009 a v tento deň pominula prekážka, pre ktorú
bola daňová kontrola prerušená, čo znamená, že dňom 18. 12. 2009 začala opätovne plynúť zákonom

stanovená lehota na vykonanie daňovej kontroly. Pokračovanie vo vykonávaní daňovej kontroly bolo
žalobcovi oznámené v podaní zo dňa 21. 12. 2009, ktoré mu bolo doručené dňa 23. 12. 2009. Lehota
na vykonávanie daňovej kontroly teda opätovne plynula od 18. 12. 2009 až do 09. 02. 2010 (54
dní), kedy správca dane opätovne rozhodol o prerušení daňovej kontroly z dôvodu začatia konania o
medzinárodnej výmene informácií. I toto prerušenie daňovej kontroly bolo podľa názoru súdu dôvodné,

nakoľko podľa medzinárodných nákladných listov prepravu tovaru zo Slovenskej republiky do Maďarska
mali vykonávať štyria dopravcovia z Maďarska, čo bolo potrebné preveriť. Rozhodnutie o prerušení
daňovej kontroly bolo žalobcovi doručené dňa 12. 02. 2010. Posledná odpoveď maďarskej daňovej
správy bola doručená žalobcovi dňa 09. 08. 2010 a v tento deň pominula prekážka, pre ktorú bola
daňová kontrola prerušená (od 10. 02. 2010 do 09. 08. 2010) a lehota na jej vykonanie začala opätovne

plynúť dňa 10. 08. 2010, čo bolo žalobcovi oznámené v podaní zo dňa 11. 08. 2010, ktoré mu bolo
doručené dňa 13. 08. 2010. Po uplynutí 133 dní (t. j. 55 dní od 12. 09. 2009 do 05. 11. 2009 + 54 dní
od 18. 12. 2009 do 09. 02. 2010 + 24 dní od 10. 08. 2010 do 02. 09. 2010) skutočného výkonu
daňovej kontroly (teda ešte pred uplynutím lehoty 6 mesiacov) správca dane v podaní zo dňa 03. 09.
2010 požiadal žalovaného o predĺženie lehoty na výkon kontroly, nakoľko bolo potrebné vykonať ďalšie

dokazovanie v obchodnom reťazci, a to výsluchy konateľov, resp. bývalých konateľov spoločností, od
ktorých dodávateľ žalobcu tovar nakupoval. Žalovaný lehotu na vykonanie daňovej kontroly správcovi
dane predĺžil v podaní zo dňa 27. 09. 2010 (teda stále pred uplynutím lehoty 6 mesiacov na vykonanie
daňovej kontroly), a to do 10. 04. 2011, čo bolo žalobcovi oznámené v podaní zo dňa 01. 10. 2010, ktoré
mu bolo doručené dňa 05. 10. 2010.

Daňová kontrola u žalobcu teda pokračovala po ukončení jej druhého prerušenia od 10. 08. 2010 až
do 29. 03. 2011, kedy mal byť so žalobcom prerokovaný protokol na zistenie oprávnenosti nároku na
vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty a tento deň sa považuje za deň ukončenia
daňovej kontroly bez ohľadu nato, či sa žalobca prerokovania protokolu zúčastnil alebo toto svoje právo
nevyužil. V skutočnosti teda daňová kontrola u žalobcu prebiehala od 12. 09. 2009 do 05. 11. 2009

(t. j. 55 dní), prvýkrát bola prerušená od 06. 11. 2009 do 17. 12. 2009, pokračovala od 18. 12. 2009
až do 09. 02. 2010 (54 dní), druhýkrát bola prerušená od do 10. 02. 2010 do 09. 08. 2010 a potompo skončení jej prerušenia pokračovala od 10. 08. 2010 do 29. 03. 2011 (t. j. 232 dní), teda spolu
trvala 341 dní, čo nepresahuje lehotu predĺženú žalovaným ako nadriadeným orgánom správcu dane na
ukončenie daňovej kontroly, t. j. do 10. 04. 2011. V predmetnej veci (i vzhľadom na žalobcom predložené

listinné doklady a tvrdenia jeho konateľov, resp. konateľov iných spoločností, ktorí boli vypočutí ako
svedkovia) bolo potrebné vykonať dožiadania na iných správcov dane, ako i získať informácie z daňovej
správy iného členského štátu, z čoho potom vyplynula zložitosť daného prípadu, pokiaľ ide o rozsah
vykonaného dokazovania, ktorý skutočne odôvodňoval postup žalovaného v zmysle predĺženia lehoty
na vykonanie daňovej kontroly. Súd je toho názoru, že správca dane je oprávnený v prípade vzniku

pochybností (ktoré boli v danom prípade opodstatnené) preveriť celý obchodný reťazec a na tento
účel využiť i inštitút predĺženia výkonu daňovej kontroly, čo bolo plne opodstatnené. Vykonávanými
dožiadaniami,čiužnasprávcovdanevtuzemskualebonadaňovúsprávuinéhočlenskéhoštátusariešili
také závažné skutočnosti, ktoré v konečnom dôsledku zohrali významnú úlohu pri vyslovení záveru, že
požiadavka žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty v sume 56.921,76 eur,
ako i deklarované dodanie tovaru s oslobodením od dane do iného členského štátu, boli v rozpore so

zákonom. Správca dane teda postupoval pri výkone daňovej kontroly účelne a ukončil ju v primeranej
lehote v kontexte so zložitosťou prípadu, pričom jednotlivé kroky daňovej kontroly nasledovali po sebe
v primeraných časových intervaloch a súd poukazuje v tejto súvislosti na rozsudok Najvyššieho súdu
SR zo dňa 22. 08. 2012 v konaní pod sp. zn. 2Sžf/57/2011, v ktorom sa táto problematika už riešila a
právnym názorom vysloveným v tomto rozhodnutí sa pri posudzovaní predĺženia daňovej kontroly riadil.

Následne po zistení, že daňová kontrola u žalobcu po jej predĺžení neprekročila lehotu stanovenú
žalovaným v rámci jeho zákonom danej kompetencie, t. j. do 10. 04. 2011 a ani zákonom stanovenú
lehotu, sa súd zaoberal námietkami žalobcu uvedenými v podanej žalobe, ktoré možno zhrnúť do dvoch
základných bodov:

1/ Žalobca tvrdil, že tovar riadne nakúpil od spoločnosti W.T.I. - company s.r.o., prevzal ho, zaplatil zaň

a splnil si všetky povinnosti vo vzťahu k správcovi dane a dôvodne si uplatnil nadmerný odpočet na
dani z pridanej hodnoty v sume 56.921,76 eur. S takýmto tvrdením žalobcu sa podľa názoru súdu nie
je možné stotožniť.

Žalobca okrem predloženia faktúr (č. 09/7014 zo dňa 30. 07. 2009, 09/7013 zo dňa 29. 07.
2009, 09/7012 zo dňa 28. 07. 2009, 09/7011 zo dňa 24. 07. 2009, 09/7010 zo dňa 23. 07.

2009, 09/7009 zo dňa 22. 07. 2009, 09/7008 zo dňa 20. 07. 2009, 09/7007 zo dňa 20. 07.
2009, 09/7006 zo dňa 16. 07. 2009, 09/7005 zo dňa 14. 07. 2009, 09/7004 zo dňa 08. 07. 2009,
09/7003 zo dňa 07. 07. 2009 vystavených spoločnosťou W.T.I. - company s.r.o. ako dodávateľom pre
žalobcu ako odberateľa), predmetom ktorých mala byť dodávka bieleho rafinovaného cukru baleného
vo vreciach a ktoré sú (rovnako ako dodacie listy k jednotlivým faktúram) opatrené pečiatkou dodávateľa

a nečitateľným podpisom, svojich objednávok adresovaných spoločnosti W.T.I. - company s.r.o.,
výdavkových pokladničných dokladov s pečiatkou žalobcu, pečiatkou spoločnosti W.T.I. - company
s.r.o. a nečitateľným podpisom, príjmových pokladničných dokladov s nečitateľným podpisom príjemcu,
žiadnym spôsobom nepreukázal, ako sa tieto obchody konkrétne realizovali, kto mu fakturovaný tovar
konkrétne dodal, komu zaplatil kúpnu cenu, a to i napriek výzve správcu dane realizovanej pri ústnom

pojednávaní dňa 10. 11. 2010, aby preukázal nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty deklarovaný
v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za júl 2009. Toto je potrebné konštatovať i napriek
podaniu žalobcu zo dňa 22. 11. 2010, v ktorom správcovi dane okrem iného oznámil, že dodávateľovi
tovaru, teda spoločnosti W.T.I. - company s.r.o. vznikla daňová povinnosť v mesiaci júl 2009 a túto daň
i riadne zaúčtoval a odviedol, čo znamená, že deklarovaný obchod sa riadne uskutočnil. Vzhľadom

na vykonané dokazovanie je však v tejto súvislosti potrebné uviesť, že žalobca žiadnym spôsobom
deklarované dodávky tovaru (kryštálového cukru) od dodávateľa spoločnosti W.T.I. - company s.r.o.
nepreukázal. Listinné doklady predložené žalobcom, teda faktúry, dodacie listy, výdavkové a príjmové
pokladničné doklady, i keď sú opatrené pečiatkou a podpisom, ešte sami osebe nepreukazujú, že
medzi žalobcom a deklarovaným dodávateľom skutočne došlo k reálnemu zdaniteľnému plneniu, že sú

splnené hmotnoprávne podmienky na odpočet dane stanovené v ust. § 49 a nasl. zák. č. 222/2004 Z.
z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, platnom v rozhodnom období a že žalobca
ako platiteľ dane z pridanej hodnoty má nárok na jej odpočet. Žalobca v priebehu daňovej kontroly
preukazoval nadobudnutie tovaru - kryštálového cukru v podstate len na základe vyššie označenýchlistinných dokladov a nevedel preukázať na materiálnom základe jeho reálne dodanie od spoločnosti
W.T.I. - company s.r.o.

Navyše deklaroval (opäť len listinnými dokladmi - faktúrami, medzinárodnými nákladnými listami,

objednávkou prepravy, výdajkami, prevodkami, technickými preukazmi motorových vozidiel, príjmovými
a výdavkovými pokladničnými dokladmi, ako i ďalšími dokladmi nachádzajúcimi sa v administratívnom
spise), že tento tovar priamo zo skladu dodal daňovému subjektu do Maďarska, a to spoločnosti
MARZON Kft., Kecskemét. Z toho dôvodu správca nadobudol podozrenie, že s jedná o obchodný
reťazec a dôvodne potom preveroval jednak obchodný reťazec od prvotného dodávateľa (vrátane

pôvodu tovaru) až po konečného odberateľa. Týmto preverovaním zistil, že spoločnosť W.T.I. - company
s.r.o.akodeklarovanýdodávateľžalobcu,malanadobudnúťtentotovar(kryštálovýcukor)od spoločnosti
Štúdio zdravia - Miduša, s.r.o., čomu majú nasvedčovať faktúry vystavené touto spoločnosťou ako
dodávateľom v období od 01. 07. 2009 do 10. 08. 2009 (v počte 14 kusov) pre odberateľa - spoločnosť
W.T.I. - company s.r.o., ako i dodacie listy k jednotlivým dodacím listom, pričom faktúry i dodacie listy
sú opatrené pečiatkou dodávateľa spoločnosti Štúdio zdravia - Miduša, s.r.o., a nečitateľným podpisom.

Bývalá konateľka tejto spoločnosti bola vypočutá ako svedkyňa a jednoznačne potvrdila, že spoločnosť
s kryštálovým cukrom neobchodovala, v zdaňovacom období júl 2009 už nevykonávala žiadnu činnosť a
predtým sa zaoberala liečením a terapiou pijavicou lekárskou, predložené faktúry teda nikdy nevystavila,
podpis na nich nie je jej podpis a taktiež ani pečiatka. Z uvedeného potom jednoznačne vyplýva, že táto
spoločnosťzakontrolovanézdaňovacieobdobiejúl2009nepodalaanidaňovépriznaniekdanizpridanej

hodnoty a nedeklarovala žiadny nákup ani predaj tovaru. S poukazom na uvedené potom nebola
preukázaná reálna existencia tovaru - kryštálového cukru, ktorý mala dodať spoločnosť Štúdio zdravia -
Miduša, s.r.o. kupujúcemu, t. j. spoločnosti W.T.I. - company s.r.o., ktorý mal ďalej dodať tovar žalobcovi
ako odberateľovi. Podľa názoru súdu je nedôvodná námietka žalobcu v tom smere, že spoločnosť W.T.I.
- company s.r.o. nakupovala cukor i od spoločnosti MEXIM, s.r.o. a od 1. Cukerní společnosti Praha,

s.r.o. a tieto dodávky správca dane nepreveril. Konatelia spoločnosti W.T.I. - company s.r.o. boli vypočutí
ako svedkovia, ale k svojim tvrdeniam o nákupe tovaru od týchto dvoch dodávateľov (okrem spoločnosti
Štúdiozdravia-Miduša,s.r.o.)nepreložiližiadnedoklady,resp.neuviedlianeoznačilikonkrétnedodávky
od týchto dodávateľov a neurobil tak ani žalobca. V daňovom konaní neplatí vyhľadávacia zásada, a
tedasprávcadanenevyhľadávadôkazy,ktorémápredložiťdaňovýsubjekt,aleplatízásadaprejednacia,

čo znamená, že správca dane overí a prejedná dôkazy predložené daňovým subjektom. Z predloženého
administratívneho spisu ale nevyplýva, že by žalobca predložil relevantný dôkaz, resp. akýkoľvek dôkaz
o tom, že by dodávky cukru, pri ktorých si uplatnil nárok na nadmerný odpočet mali pochádzať od
dodávateľov - spoločnosti MEXIM, s.r.o. a od spoločnosti 1. Cukerní společnost Praha, s.r.o.

Predloženie listinných dokladov (faktúr, príjmových a výdavkových pokladničných dokladov) je len

jednou z podmienok pre uznanie odpočítania dane, ale nie je tým preukázaná reálnosť a realizácia
obchodnej transakcie, pretože technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek
plnenie bez ohľadu nato, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne uskutočnené alebo nie.
Teda akékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia nie sú dôkazom o tom, že
určité plnenie bolo i reálne uskutočnené. Jeden zo žalobcom tvrdených dodávateľov (spoločnosť Štúdio

zdravia - Miduša, s.r.o.) cukru v reťazci prostredníctvom svojej bývalej konateľky poprel dodanie tovaru
uvedeného na faktúrach nachádzajúcich sa v administratívnom spise pre spoločnosť W.T.I. - company
s.r.o., ktorá mala dodať tovar žalobcovi a inými dôkaznými prostriedkami žalobca dodanie cukru
nepreukázal a to ani spoločnosťou MEXIM, s.r.o. a spoločnosťou 1. Cukerní společnost
Praha,s.r.o.Tvrdenémudodávateľovitovaru-cukruvobchodnomreťazci,t.j.spoločnostiŠtúdiozdravia

- Miduša, s.r.o. nemohla vzniknúť daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty, a preto nemohlo ani
žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane.

Daňový subjekt uplatňujúci si odpočítanie dane z pridanej hodnoty má v daňovom konaní preukázať
reálnu existenciu zdaniteľného plnenia, pretože jej uskutočnenie zákon automaticky nepredpokladá.
Z uvedeného potom vyplýva, že cieľom daňovej kontroly a daňového konania je overiť, či sa daňová

transakcia uskutočnila tak, ako to tvrdí daňový subjekt. Preverovaním žalobcom tvrdených jednotlivých
obchodných transakcií na základe ním predložených dokladov správca dane zistil a konštatoval, že
doklady boli vystavené bez uskutočnenia zdaniteľného plnenia zo strany deklarovaných dodávateľov
tovaru ako základnej podmienky pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Obchodné prípady,ktoré žalobca považuje za uskutočnené zdaniteľné plnenia a ku ktorým predložil doklady (faktúry,
príjmové a výdavkové pokladničné doklady), nespĺňajú atribúty daňových transakcií podľa zákona o
dani z pridanej hodnoty a žalobca nepreukázal kauzu právneho úkonu podľa prezentovaného zámeru.

Uvedené znamená, že v daňovom ani v súdnom konaní žalobca nepreukázal, že ním predložené
doklady zodpovedajú reálnemu plneniu. Súd považuje za potrebné uviesť, že ak má ísť o daňový
doklad spôsobilý na odpočet dane z pridanej hodnoty, musí ho vyhotoviť platiteľ, t. j. osoba, ktorá
atribúty platiteľa tejto dane spĺňa a ide o osobu, ktorá má platiť daň z pridanej hodnoty a súčasne
táto osoba reálne uskutočnila zdaniteľné plnenie. Je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa pri

úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa
i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne obchodného partnera. Žalobca si zrejme tieto
informácie neoveril dostatočne, a preto je možné dôvodne pochybovať, či mu fakturovaný tovar dodal
platiteľ dane z pridanej hodnoty a či faktúry, ktoré podľa výdavkových pokladničných dokladov zaplatil,
boli vôbec vystavené platiteľom tejto dane. S poukazom na uvedené, je potom podľa názoru súdu
dôvodné konštatovanie žalovaného, že nebolo preukázané, že došlo k zdaniteľnému plneniu medzi

dvoma platiteľmi dane z pridanej hodnoty a žalobca si v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty
nedôvodne uplatnil odpočítanie tejto dane.

K námietke žalobcu vznesenej v žalobe, ako i priebehu daňového konania, že nemôže zodpovedať za
skutočnosti, ktoré sa týkajú iných daňových subjektov a tieto nemôže kontrolovať a zisťovať, či a ako si
plnenia lebo neplnia svoje povinnosti, súd považuje za potrebné uviesť, že správca dane postupoval v

súlade so zákonom, keď pre opodstatnené pochybnosti o tvrdeniach žalobcu dbal o to, aby skutočnosti
pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. Z dôvodu, že u deklarovaného
priameho dodávateľa žalobcu, t. j. spoločnosti W.T.I. - company s.r.o. sa vzhľadom na tvrdenie bývalej
konateľky spoločnosti Štúdio zdravia - Miduša, s.r.o. (ktorá mala tovar spoločnosti W.T.I. - company s.r.o.
dodať) nepotvrdilo reálne nadobudnutie tovaru, správca dane za účelom zistenia objektívnej pravdy bol

povinný prešetriť celý obchodný reťazec vrátane zahraničného odberateľa. Kontrolu dane v uvedenom
rozsahu vykonal aj preto, lebo základné pravidlá dane z pridanej hodnoty musia byť dodržané v celom
obchodnom reťazci, čo znamená, že najskôr musí byť daň za dodaný tovar do štátneho rozpočtu
odvedená a až potom môže prísť k odpočítaniu dane. Správca dane bol povinný zisťovať pohyb tovaru
v celom obchodnom reťazci a medzi všetkými spoločnosťami v reťazci až po zahraničného odberateľa.

S poukazom na ust. § 15 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v
sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov je povinnosťou daňového subjektu
v priebehu daňovej kontroly predkladať všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia. Žalobca
nevyvrátil zistenia správcu dane, aj keď mal na to dostatočný časový priestor a neurobil tak ani na výzvu
správcu dane realizovaná na pojednávaní dňa 10. 11. 2010, pričom i z vlastnej iniciatívy si mal a mohol

zabezpečiť relevantné dôkazy, čo ale v celom konaní neučinil.

2/ K tvrdeniu žalobcu o dodaní tovaru - kryštálového cukru daňovému subjektu do Maďarska, a to
spoločnosti MARZON Kft. Kecskemét (ktoré žalobca deklaroval v daňovom priznaní k dani z pridanej
hodnoty za mesiac júl 2009 ako dodávky oslobodené od dane z pridanej hodnoty) je potrebné uviesť,
že medzi účastníkmi konania bolo sporné, či žalobca splnil alebo nesplnil podmienky na oslobodenie od

platenia dane z pridanej hodnoty uplatnené pri tovare (kryštálovom cukre), ktorý mal podľa jeho tvrdenia
a predkladaných dokladov (faktúry, príjmové a výdavkové pokladničné doklady, objednávky prepravy,
dodacie listy, medzinárodné nákladné listy - CMR) odoslať a dodať daňovému subjektu v Maďarsku v júli
2009 a či tieto predložené doklady právne relevantným spôsobom preukazujú dodanie tovaru do iného
členskéhoštátuEurópskejúnie.Vdaňovompriznanízamesiacjúl2009žalobcauviedoldodanietovarus

oslobodenímoddanevsume295.608,-eur,ztohopodľaust.§43ods.1,2a4vyššiecitovanéhozákona
v sume 295.608,- eur, pričom v rámci daňovej kontroly preukazoval, že sa jedná o tovar odoslaný a
dodaný do Maďarska. Pri odoslaní tovaru do iného členského štátu je pre oslobodenie od dane z pridanej
hodnoty potrebné skúmať najmä prechod práva nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa a
zároveň fyzický pohyb tovaru.

V predmetnej je však potrebné vychádzať z toho, že pokiaľ žalobca nepreukázal reálne
nadobudnutie tovaru v tuzemsku, nemohol preukázať ani jeho reálne dodanie zahraničnému daňovému
subjektu. Z oznámenia maďarskej daňovej správy jednoznačne vyplynulo, že spoločnosť MARZON
KERESKEDELMI, Kft. Kecskemét, je v mieste svojho sídla nedostupná, zmenil sa jej zástupca, ktorýnemôže byť predvolaný, lebo je to zahraničný občan, nemôže byť vypočutý ani predchádzajúci konateľ,
pretože nebolo podpísané splnomocnenie, pričom spoločnosť za tretí štvrťrok 2009 predložila nulové
priznanie k dani z pridanej hodnoty a nepredložila súhrnný výkaz na intrakomunitárne nadobudnutie

tovaru. S poukazom na tieto zistenia maďarskej daňovej správy, ktoré nepotvrdzovali žalobcom tvrdené
dodanie tovaru do iného členského štátu Európskej únie, konkrétne do Maďarska, bolo povinnosťou
správcu dane v rámci daňovej kontroly preskúmať a vyhodnotiť žalobcom predlžené doklady (faktúry,
medzinárodné nákladné listy - CMR, príjmové a výdavkové pokladničné doklady, objednávky prepravy,
výdajky, prevodky), ktorými žalobca mienil preukázať dodanie tovaru - kryštálového cukru odberateľovi

do Maďarska. Z týchto dokladov, najmä z medzinárodných nákladných listov - CMR, ako i z vyjadrení
žalobcu je zrejmé, že dopravu do Maďarska mali vykonávať rôzni dopravcovia (EMBEER Szolgáltató,
KOSZÚ TRANS, ZSITVA Zoltán, SZENTIRMAY TRANS Kft., T.P.D. TRANSPORT, s.r.o., Detvianska
nákladná doprava, s.r.o.) zabezpečení buď žalobcom ako dodávateľom alebo odberateľom tovaru. V
ust. § 43 ods. 1 a 5 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
sú stanovené podmienky oslobodenia od dane z pridanej hodnoty pri tovare, ktorý je odoslaný alebo

prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na
ich účet a príkladmo sú uvedené doklady, ktorými možno preukázať dodanie tovaru do iného členského
štátu. V predmetnej veci bol teda žalobca povinný preukázať, že splnil podmienky oslobodenia od
dane z pridanej hodnoty a že tovar - kryštálový cukor dodal do Maďarska tvrdenému odberateľovi, t. j.
spoločnosti MARZON Kft. Dodanie tovaru odberateľovi do Maďarska žalobca preukazoval predložením

faktúr (č. 9011 zo dňa 07. 07. 2009, č. 9013 zo dňa 08. 07. 2009, č. 9014 zo dňa 14. 07. 2009, č. 9015 zo
dňa 14. 07. 2009, č. 9016 zo dňa 16. 07. 2009, č. 9017 zo dňa 16. 07. 2009, č. 9018 zo dňa 20. 07. 2009,
č. 9019 zo dňa 20. 07. 2009, č. 9020 zo dňa 22. 07. 2009, č. 9021 zo dňa 22. 07. 2009, č. 9022 zo dňa
23. 07. 2009, č. 9023 zo dňa 27. 07. 2009, č. 9024 zo dňa 28. 07. 2009, č. 9025 zo dňa 28. 07. 2009, č.
9026 zo dňa 28. 07. 2009, č. 9027 zo dňa 29. 07. 2009, č. 9028 zo dňa 29. 07. 2009, č. 9029 zo dňa 29.

07. 2009, č. 9031 zo dňa 30. 07. 2009, č. 9032 zo dňa 30. 07. 2009, č. 9033 zo dňa 30. 07. 2009), pričom
ku každej faktúre pripojil dodacie listy, medzinárodné nákladné listy - CMR, ako i ďalšie listinné doklady.
I keď predložené medzinárodné nákladné listy - CMR sú opatrené pečiatkou žalobcu ako odosielateľa
a nečitateľným podpisom, pečiatkou dopravcu (AMBEER Szolgáltató, SZENTIRMAY TRANS Kft.,
KÓSZÓ TRANSZ, ZSITVA Zoltán, Detvianska nákladná doprava, s.r.o., T.P.D. TRANSPORT, s.r.o.) a

nečitateľným podpisom, pečiatkou spoločnosti MARZON Kft. a nečitateľným podpisom ako odberateľa,
tieto doklady jednoznačne a dostatočne nepreukazujú dodanie tovaru do iného členského štátu, a to
s poukazom na tú skutočnosť, že žalobca jednoznačne nepreukázal nadobudnutie tovaru, pri ktorom
deklaroval jeho vývoz do Maďarska.

Podľa tvrdení žalobcu, resp. konateľa spoločnosti W.T.I. - company s.r.o. bol sklad s kryštálovým cukrom

vModromKameni,aledopravcaAMBEERSzolgáltatóa KÓSZÓTRANSZpremaďarskúdaňovúsprávu
uviedli, že tovar nakladali vo Veľkom Krtíši, pričom dopravca KÓSZÓ TRANSZ zároveň uviedol, že
dodávateľ a preberajúci tovaru boli iní ako v žiadosti (o medzinárodnú výmenu informácií). Dopravca
SZENTIRMAYTRANSKft.premaďarskúdaňovúsprávuuviedol,žemiestomodoslaniatovarubolModrý
Kameň, ale so žalobcom, ani so spoločnosťou MARZON Kft. nemal žiadnu dohodu. Ďalší dopravca

ZSITVA Zoltán potvrdil, že cukor bol naložený na Slovensku, ale nevedel uviesť miesto nakládky a podľa
jeho vyjadrenia nemá priame vzťahy so spoločnosťou MARZON Kft. Na základe týchto zistení možno
súhlasiť s konštatovaním správcu dane, resp. žalovaného, že určité množstvo cukru bolo vyvezené
zo Slovenska do Maďarska, čo ale (vzhľadom na vyššie uvedené pochybnosti o nadobudnutí tovaru
- kryštálového cukru žalobcom) nepreukazuje, že sa jedná o cukor, ktorým mal disponovať žalobca

ako dodávateľ do iného členského štátu a ktorý mu mal byť dodaný spoločnosťou W.T.I. - company
s.r.o. Vývoz žalobcom deklarovaného množstva cukru do iného členského štátu podľa názoru súdu
nepreukazujú ani predložené záznamy z monitorovacieho, resp. satelitného systému, nakoľko samotný
pohyb vozidiel ešte nepreukazuje, či tieto vozidlá sú i naložené deklarovaným tovarom, či vôbec niečo
prepravujú, čo a v akom množstve.

S poukazom na uvedené zistenia, vyplývajúce z predloženého administratívneho spisu, je potom i
podľa názoru súdu dôvodné konštatovanie daňových orgánov, že žalobca dostatočne nepreukázal
dodanie tovaru do Maďarska spoločnosti MARZON Kft., ako deklarovanému odberateľovi, ktorý i keď
je registrovaný na daň z pridanej hodnoty, nepriznal intrakomunitárne nadobudnutie tovaru a nezaplatil
daň z pridanej hodnoty v Maďarsku, čo jednoznačne potvrdila maďarská daňová správa. Z uvedených

dôvodov potom žalobcovi nevzniklo právo na ním uplatnené oslobodenie do dane z pridanej hodnoty.Takýto názor súdu je v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR vyjadrenom v rozsudku zo dňa
09. 12. 2010 v konaní pod sp. zn. 8Sžf/5/2010, v ktorom bola riešená identická právna problematika
podľa Šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. 05. 1977 o zosúladení právnych predpisov členských

štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty. Túto Smernicu s
účinnosťou od 01. 01. 2007 nahradila Smernica Rady 2006/112/ES z 28. 11. 2006 o spoločnom systéme
dane z pridanej hodnoty, ktorá v zásade na rovnakých princípoch upravuje zdaniteľné transakcie
vrátane dodania tovaru a jeho nadobudnutia v rámci Spoločenstva. Z článku 138 tejto smernice
vyplýva, že „členské štáty oslobodia od dane dodanie tovaru odoslaného alebo prepraveného do miesta

určenia mimo ich územia, ale v rámci Spoločenstva predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet,
uskutočnené pre inú zdaniteľnú osobu alebo nezdaniteľnú právnickú osobu konajúcu ako takú v inom
členskom štáte, než je členský štát, v ktorom sa odoslanie lebo preprava tovaru začala“. I Smernica Rady
2006/112/ES z 28. 11. 2006 teda kladie dôraz na dodanie tovaru a na jeho nadobudnutie zdaniteľným
subjektom v inom členskom štáte, ku ktorému dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako
vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tovar bol odoslaný alebo prepravený do

iného členského štátu predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet a že v dôsledku tohto vývozu
alebo prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania. Uvedené znamená, že žalobca ako
daňový subjekt, ktorý si uplatnil oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri deklarovaných dodávkach
cukru, bol povinný preukázať, že tovar skutočne fyzicky opustil územie Slovenskej republiky a bol
dodaný ním deklarovanému nadobúdateľovi, teda spoločnosti MARZON Kft., na ktorú prešlo právo

nakladaťstovaromakojehovlastník.Zatakýtodokladvpredmetnejvecimožnopovažovaťnapr.daňové
priznanie podané nadobúdateľom tovaru v členskom štáte určenia alebo skladové listy nadobúdateľa.
Zo žalobcom predložených dokladov nemožno vyvodiť jednoznačný záver o vývoze a dodaní tovaru do
iného členského štátu. Medzinárodné nákladné listy sú predovšetkým dokladom o uzavretí a obsahu
prepravnej zmluvy a v prípade, ak sa nepreukáže opak i o prevzatí zásielky dopravcom, čo vyplýva

z čl. 9 vyhl. č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej
doprave. Samotná existencia dokladov bez preukázania skutočnej fyzickej existencie dodania tovaru
nie je relevantným dokladom preukazujúcim uskutočnenie obchodu. Naviac z čl. 138 Smernice Rady
č. 2006/112/ES jednoznačne vyplýva, že od dane je oslobodené len dodanie tovaru odoslaného
alebo prepraveného do miesta určenia mimo územia štátu odoslania, ale v rámci Spoločenstva, a

to predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet. Súd nemal pochybnosti o tom, že ak bolo určité
množstvo tovaru (o vlastníctve ktorého boli dôvodné pochybnosti) z územia Slovenskej republiky do
Maďarska prepravené, neprepravil ho žalobca ako deklarovaný dodávateľ ani spoločnosť MARZON Kft.
ako deklarovaný odberateľ a žalobca nepreukázal ani to, na čí účet mala byť preprava do štátu určenia
vykonaná, pričom toto je jednoznačne jeho dôkazná povinnosť.

Dôraz na preukázanie skutočnej existencie dodávky tovaru deklarovanému odberateľovi pri uplatňovaní
oslobodenia od dane z pridanej hodnoty vyplýva i z rozsudku Súdneho dvora vo veci C-146/05 „Albert
Collé“, ako i z rozsudku vo veci C-409/04 vo veci „Teleos plc.“, v abstrakte ktorého je výslovne uvedené,
že k uplatneniu oslobodenia dodávky od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník
prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do

inéhočlenskéhoštátuaževdôsledkutohtovývozualebotejtoprepravyfyzickyopustilúzemiečlenského
štátu dodania. Pokiaľ žalobca v podanej žalobe poukazoval na rozsudky Súdneho dvora v spojených
prípadoch č. C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel proti Belgicku a Belgicko proti Recolta Recycling SPRL
a tiež napr. na rozsudok Európskeho súdneho dvora z 12. 01. 2006 v spojených veciach C-354/03,
C-355/03 a C-484/03 (Optigen), súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súd SR zo dňa 25. 01. 2012

v konaní pod sp. zn. 2Sžf/19/2011, v ktorom sa uvádza nasledovné: „Pokiaľ sa žalobca v daňovom
konaní, alebo v súdnom prieskumnom konaní odvolával na niektoré rozsudky Súdneho dvora, bolo
jeho dôkazným bremenom preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky niektorého z
rozsudkov Súdneho dvora, a nie len uvádzať niektoré právne závery v týchto rozsudkoch uvedené“.

V predmetnej veci žalobca iba všeobecne poukazoval na vyššie označené rozsudky Súdneho dvora, ako

i na rozsudky Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 5Sžd/22/2009, sp. zn. 3Sžf/1/2011, resp. i na
rozsudokNajvyššiehosprávnehosúduČeskejrepubliky5ASf131/2004,uvádzajúcprávnezáverytýchto
rozsudkov, ale bez toho, aby uviedol, v čom sa zhoduje skutkový stav riešený v týchto rozsudkoch s jeho
prípadom, a preto na tieto rozsudky súd nemohol prihliadať. V súvislosti s prejednávanou vecou však
súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 13. 11. 2012 v konaní pod sp. zn. 3Sžf/24/2012,

v ktorom sa riešila obdobná právna problematika (reálnosť zdaniteľného plnenia, obchodný reťazec,reálnosť prepravy do iného členského štátu) ako v posudzovanej veci a právnym názorom vysloveným
v tomto rozsudku sa súd riadil.

K žalobcom namietanému porušeniu zásad daňového konania súd uvádza, že jednou zo základných

zásad daňového konania je zásada zákonnosti. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní
a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov platom
do 31. 12. 2011 (ktorý bolo potrebné aplikovať v daňovom konaní v predmetnej veci až do 30. 12. 2012, a
to s poukazom na ust. § 165 ods. 2, 5, ust. § 165b ods. 1, 2 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého

daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa
doterajších predpisov) sa v daňovom konaní postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených
záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Aby daňové orgány
mohli uvedenú zásadu realizovať, sú vybavené rozsiahlymi zákonnými právomocami, vychádzajúcimi
zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, zakotvenej v ust. § 2 ods. 3 vyššie citovaného zákona. O

takýto prípad v danej veci išlo a súd nezistil pochybenie v postupe oboch daňových orgánov, ani iné ich
porušenie vyššie citovaného zákona, pretože i správca dane má oprávnenie vykonať dokazovanie sám a
voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú treba, resp. správca dane potrebuje objasniť
vzhľadom na doklady predložené k daňovému priznaniu príslušným daňovým subjektom a podaným
vysvetlením daňového subjektu. Takto postupoval i správca dane v preskúmavanej veci, keď sa s

konkrétnymi otázkami ohľadne uskutočnenia intrakomunitárneho dodania tovaru obrátil na maďarskú
daňovú správu a požiadal ju o výmenu daňových informácií. Súd dospel k tomu záveru, že správca dane
vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a získané dôkazy i správne vyhodnotil.

K ďalšej námietke žalobcu v podanej žalobe, že nemôže niesť zodpovednosť za iný daňový subjekt,
s ktorým riadne obchoduje, je potrebné uviesť, že pri nadobudnutí tovaru v rámci Európskej únie,

teda pri intrakomunitárnom nadobudnutí tovaru, nie je pohyb tovaru cez hranice jednotlivých štátov
monitorovaný, a preto nie je možné vylúčiť riziko vzniku daňových podvodov. Z tohto dôvodu potom
nie je v rozpore s právom Európskej únie požadovať od dodávateľa tovaru, aby sa pri dodávke tovaru
uistil, že plnenie, ktoré uskutoční nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Súd je toho
názoru, že žalobca takéto opatrenia v potrebnej miere neprijal a dostatočne si nepreveril okolnosti

týkajúce sa jeho odberateľa, napr. pokiaľ ide o jeho solventnosť, čo možno vyvodiť zo skutočnosti, ktorú
oznámila maďarská daňová správa a to, že žalobcom deklarovaný odberateľ MARZON Kft. nepodal
daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty, nepriznal intrakomunitárne nadobudnutie tovaru a teda ani
nezaplatil daň z pridanej hodnoty pri žalobcom tvrdených dodávkach cukru. Je zásadne vecou žalobcu,
s kým uzatvára obchodné kontrakty, ale v prípade, ak si uplatňuje oslobodenie do dane z pridanej

hodnoty pri tovare, ktorý mal byť odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu,
musí vedieť relevantnými a nespochybniteľnými dôkazmi preukázať, že tovar bol skutočne vyvezený
(dodávateľom, odberateľom alebo na ich účet) do iného členského štátu a že deklarovaný odberateľ
skutočne nadobudol právo s týmto tovarom nakladať. V tomto smere dôkazná povinnosť v daňovom
konaní jednoznačne spočíva na daňovom subjekte - žalobcovi, ktorému daňové orgány poskytli dostatok

priestoru, aby svoje tvrdenie o vývoze tovaru do iného členského štátu a dôvodnosť oslobodenia od
dane z pridanej hodnoty i preukázal, čo žalobca neurobil.

Na základe vyššie uvedených zistení potom súd rovnako ako žalovaný musel konštatovať, že žalobca
dostatočne nepreukázal nadobudnutie tovaru od deklarovaného dodávateľa, t. j. spoločnosti W.T.I. -
company s.r.o. a dostatočne nepreukázal ani dodanie tohto tovaru do Maďarska spoločnosti MARZON

Kft., v dôsledku čoho potom nepreukázal splnenie podmienok pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty
podmienok pre dodanie tovaru s oslobodením od dane z pridanej hodnoty. Správne a v zmysle vyššie
citovaného zákona potom postupoval správca dane, keď žalobcovi dodatočným platobným výmerom
zo dňa 30. 03. 2011 nepriznal nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie júl 2009 v sume 56.921,76 eur a určil mu vlastnú daňovú povinnosť v sume 237,84 eur. Správne

postupoval i žalovaný, keď toto rozhodnutie správcu dane potvrdil podľa § 48 ods. 5 zák. č. 511/1992
Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších
predpisov, ktorý bolo potrebné aplikovať od 30. 12. 2012. Z obsahu preloženého administratívneho spisu
vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možnéna jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili
vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi
ustanoveniami zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v

čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia. Súd nezistil, že by žalobou napadnuté rozhodnutie trpelo
takými vadami, ku ktorým by musel prihliadnuť bez ohľadu na to, či boli žalobcom namietané.

Z uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 OSP.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a
neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia

na Najvyšší súd SR v Bratislave, cestou podpísaného súdu, v dvoch

vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha (§ 205 ods. 1 OSP).