Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. december 2013

Súd: Špecializovaný trestný súd
Spisová značka: 1T/31/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 9508100116

Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Peteja

ECLI: ECLI:SK:SSPK:2013:9508100116.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Špecializovaný trestný súd v Pezinku v senáte, zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Peteju a
členovsenátuJUDr.EmilaKlemaničaaJUDr.IgoraKrálika,vtrestnejveciprotiH.F.aspol.obžalovaným
pre spolupáchateľstvo zo zločinu prijímania úplatku podľa § 20, § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona

a iné trestné činy, na hlavnom pojednávaní 2. decembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná H. F.,

/rodné priezvisko Š./,

nar. XX. XX. XXXX vo Y., trvalé bydlisko P. Y. XX, okres X., t. č.

v mieste trvalého bydliska,

obžalovaná A.. F. V., J..,

/rodné priezvisko P./,

nar. XX. XX. XXXX v X., trvalé bydlisko L., H. K. XX/XX, okres X.,

t.č. v mieste trvalého bydliska,

obžalovaná A. L.,

/rodné priezvisko J./,

nar. XX. XX. XXXX v X., trvalé bydlisko X., N.. X.Y. XXX/X, t. č.

v mieste trvalého bydliska,

s a u z n á v a j ú z a v i n n é, ž e

1/ H. F. a A.. F. V.Á., J..

dňa 20.7.2007 v čase od 12.10 h. do 13.20 h. v postavení inšpektoriek Slovenskej obchodnej inšpekcie
so sídlom inšpektorátu v X. vykonali v rámci plnenia pracovných povinností kontrolu u podnikateľského
subjektu - fyzickej osoby U. H. - J. M., IČO: XXXXXXXX v J. M., nachádzajúcej sa v obci J. Č.. XX, okresX. B. a pri kontrolnej činnosti vykonanej podľa Zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného
trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov, po zistení nedostatkov
kontrolou tovaru v rozpore s ustanoveniami § 53 odsek 1 písm. b/, písm. h/, písm. n/ Zákona č. 312/2001

Z.z.oštátnejslužbeaozmeneadoplneníniektorýchzákonov,akoiPracovnýmporiadkomazákladnými
pravidlami kontrolnej činnosti inšpektorov Slovenskej obchodnej inšpekcie žiadali úplatok od D. F. vo
výške 4.000,- Sk, ktorý následne aj prijali za to, že zmiernia výkon svojej kontroly a prehliadnu niektoré
zistené vážnejšie nedostatky, ktoré následne nezapíšu do inšpekčnej knihy a nepostúpia k ďalšiemu
prejednaniu,

2/ H. F. a A.. F. V., J..

dňa 7.8.2007 v čase od 12.20 h. do 14.10 h. v postavení inšpektoriek Slovenskej obchodnej inšpekcie
so sídlom inšpektorátu v X. vykonali v rámci plnenia pracovných povinností kontrolu u podnikateľského
subjektu - fyzickej osoby Š. G., IČO: XXXXXXXX, v reštaurácii L. M. A. J., nachádzajúcej sa v meste
F., X. U. Č.. XX, okres F. a pri kontrolnej činnosti vykonanej podľa Zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej
kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

po zistení nedostatkov kontrolou tovaru v rozpore s ustanoveniami § 53 odsek 1 písm. b/, písm. h/,
písm. n/ Zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako i
Pracovným poriadkom a základnými pravidlami kontrolnej činnosti inšpektorov Slovenskej obchodnej
inšpekciežiadaliúplatokodŠ.G.vovýškenajmenej2.500,-Sk,ktorýnásledneajprijalizato,žezmiernia
výkon svojej kontroly a prehliadnu niektoré zistené vážnejšie nedostatky, ktoré následne nezapíšu do

inšpekčnej knihy a nepostúpia k ďalšiemu prejednaniu,

3/ H. F. a A. L.

dňa 8.8.2007 v čase od 9.40 h. do 12.10 h. v postavení inšpektoriek Slovenskej obchodnej inšpekcie
so sídlom inšpektorátu v X. vykonali v rámci plnenia pracovných povinností kontrolu u podnikateľského
subjektu - fyzickej osoby H. F. F., IČO: XXXXXXXX, v potravinách F., nachádzajúcich sa v obci B. Č..

XXX, okres X. B. a pri kontrolnej činnosti vykonanej podľa Zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole
vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov, po zistení
nedostatkov kontrolou tovaru v rozpore s ustanoveniami § 53 odsek 1 písm. b/, písm. h/, písm. n/ Zákona
č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako i Pracovným poriadkom
a základnými pravidlami kontrolnej činnosti inšpektorov Slovenskej obchodnej inšpekcie žiadali úplatok

od H. F. vo výške 4.000,- Sk, ktorý následne aj prijali za to, že zmiernia výkon svojej kontroly a prehliadnu
niektoré zistené vážnejšie nedostatky, ktoré následne nezapíšu do inšpekčnej knihy a nepostúpia k
ďalšiemu prejednaniu,

4/ H. F. a A. L.

dňa 8.8.2007 v čase od 12.20 h. do 14.30 h. v postavení inšpektoriek Slovenskej obchodnej inšpekcie

so sídlom inšpektorátu v X. vykonali v rámci plnenia pracovných povinností kontrolu u podnikateľského
subjektu - fyzickej osoby B. L., IČO: XXXXXXXX, v pohostinstve C. J., nachádzajúcom sa v obci F. Č..
XX, okres X.É. B. a pri kontrolnej činnosti vykonanej podľa Zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole
vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov, po zistení
nedostatkov kontrolou tovaru v rozpore s ustanoveniami § 53 odsek 1 písm. b/, písm. h/, písm. n/ Zákona

č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako i Pracovným poriadkom
a základnými pravidlami kontrolnej činnosti inšpektorov Slovenskej obchodnej inšpekcie žiadali úplatok
od B. L. vo výške 5.000,- Sk, ktorý následne aj prijali za to, že zmiernia výkon svojej
kontroly a prehliadnu niektoré zistené vážnejšie nedostatky, ktoré následne nezapíšu do inšpekčnej
knihy a nepostúpia k ďalšiemu prejednaniu,

t e d aspoločným konaním ako verejní činitelia v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech vykonávali
svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu
priamo pre seba žiadali a prijali úplatok a tento čin spáchali ako verejní činitelia,

č í m s p á c h a l i :

pokračovací prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods.1 písm. a/ Trestného
zákona,

pokračovací zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods.2 Trestného zákona spáchaných formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j ú :

H. F.,

Podľa § 329 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. j/ Trestného zákona, § 37 písm. h/
Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona k úhrnnému
trestu odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona ju súd zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona súd ukladá trest zákazu činnosti výkonu

funkcie v štátnej službe na 5 (päť) rokov.

A.. F. V., J..,

Podľa § 329 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. j/ Trestného zákona, § 37 písm. h/

Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona k úhrnnému
trestu odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona ju súd zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona súd ukladá trest zákazu činnosti výkonu

funkcie v štátnej službe na 5 (päť) rokov.

A. L.,

Podľa § 329 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. j/ Trestného zákona, § 37 písm. h/
Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona k úhrnnému
trestu odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona ju súd zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona súd ukladá trest zákazu činnosti výkonufunkcie v štátnej službe na 5 (päť) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Počas hlavných pojednávaní, ktoré sa konali v dňoch 02. 11. 2010 - 04. 11. 2010, 22. 11. 2010,

13.6.2013, 2.10.2013, 2.12.2013, súd zistil nasledovný skutkový stav:

H. F. a A.. F. V., J.. dňa 20.7.2007 v čase od 12.10 h. do 13.20 h. v postavení inšpektoriek
Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom inšpektorátu v X. vykonali v rámci plnenia pracovných
povinností kontrolu u podnikateľského subjektu - fyzickej osoby U. H. - J. M., IČO: XXXXXXXX v J.
M., nachádzajúcej sa v obci J. Č.. XX, okres X. B. a pri kontrolnej činnosti vykonanej podľa Zákona
č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a

doplnení niektorých zákonov, po zistení nedostatkov kontrolou tovaru v rozpore s ustanoveniami § 53
odsek 1 písm. b/, písm. h/, písm. n/ Zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, ako i Pracovným poriadkom a základnými pravidlami kontrolnej činnosti inšpektorov
Slovenskej obchodnej inšpekcie, žiadali úplatok od D. F. vo výške 4.000,- Sk, ktorý následne aj prijali za
to, že zmiernia výkon svojej kontroly a prehliadnu niektoré zistené vážnejšie nedostatky, ktoré následne

nezapíšu do inšpekčnej knihy a nepostúpia k ďalšiemu prejednaniu.

H. F. a A.. F. V., J.. dňa 7.8.2007 v čase od 12.20 h. do 14.10 h. v postavení inšpektoriek Slovenskej
obchodnej inšpekcie so sídlom inšpektorátu v X. vykonali v rámci plnenia pracovných povinností
kontrolu u podnikateľského subjektu - fyzickej osoby Š. G., IČO: XXXXXXXX, v reštaurácii L. M. A. J.,
nachádzajúcej sa v meste F., X. U. Č.. XX, okres F. a pri kontrolnej činnosti vykonanej podľa Zákona č.

128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, po zistení nedostatkov kontrolou tovaru v rozpore s ustanoveniami § 53 odsek 1
písm. b/, písm. h/, písm. n/ Zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých
zákonov,akoiPracovnýmporiadkomazákladnýmipravidlamikontrolnejčinnostiinšpektorovSlovenskej
obchodnej inšpekcie, žiadali úplatok od Š. G. vo výške najmenej 2.500,- Sk, ktorý následne aj prijali za

to, že zmiernia výkon svojej kontroly a prehliadnu niektoré zistené vážnejšie nedostatky, ktoré následne
nezapíšu do inšpekčnej knihy a nepostúpia k ďalšiemu prejednaniu.

H. F. a A. L. dňa 8.8.2007 v čase od 9.40 h. do 12.10 h. v postavení inšpektoriek Slovenskej obchodnej
inšpekcie so sídlom inšpektorátu v X. vykonali v rámci plnenia pracovných povinností kontrolu u
podnikateľského subjektu - fyzickej osoby H. F.M. F., IČO: XXXXXXXX, v potravinách F., nachádzajúcich

sa v obci B. Č.. XXX, okres X. B. a pri kontrolnej činnosti vykonanej podľa Zákona č. 128/2002 Z. z.
o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, po zistení nedostatkov kontrolou tovaru v rozpore s ustanoveniami § 53 odsek 1 písm. b/, písm.
h/, písm. n/ Zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako
i Pracovným poriadkom a základnými pravidlami kontrolnej činnosti inšpektorov Slovenskej obchodnej

inšpekcie žiadali úplatok od H. F. vo výške 4.000,- Sk, ktorý následne aj prijali za to, že zmiernia
výkon svojej kontroly a prehliadnu niektoré zistené vážnejšie nedostatky, ktoré následne nezapíšu do
inšpekčnej knihy a nepostúpia k ďalšiemu prejednaniu.

H. F. a A. L. dňa 8.8.2007 v čase od 12.20 h. do 14.30 h. v postavení inšpektoriek Slovenskej
obchodnej inšpekcie so sídlom inšpektorátu v X. vykonali v rámci plnenia pracovných povinností kontrolu

upodnikateľskéhosubjektu-fyzickejosobyB.L.,IČO:XXXXXXXXjvpohostinstveC.J.,nachádzajúcom
sa v obci F. Č.. XX, okres X. B. a pri kontrolnej činnosti vykonanej podľa Zákona č. 128/2002 Z. z.
o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, po zistení nedostatkov kontrolou tovaru v rozpore s ustanoveniami § 53 odsek 1 písm. b/, písm.
h/, písm. n/ Zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako

i Pracovným poriadkom a základnými pravidlami kontrolnej činnosti inšpektorov Slovenskej obchodnej
inšpekcie žiadali úplatok od B. L. vo výške 5.000,- Sk, ktorý následne aj prijali za to, že zmiernia
výkon svojej kontroly a prehliadnu niektoré zistené vážnejšie nedostatky, ktoré následne nezapíšu do
inšpekčnej knihy a nepostúpia k ďalšiemu prejednaniu.K uvedenému skutkovému stavu dospel súd po vykonaní dôkazov na hlavných pojednávaniach, a
to výsluchmi obžalovaných, výsluchmi svedkov, prehratí záznamov telekomunikačnej prevádzky a
prečítaní listinných dôkazov.

Obžalovaná H. F. na hlavnom pojednávaní dňa 2.11.2010 vyhlásila, že je nevinná. Vo svojej výpovedi
uviedla, že pracovala v Slovenskej obchodnej inšpekcii so sídlom v X. ako inšpektor a kontroly
vykonávalanazákladepovereniasvojichnadriadenýchavedúcichvzmysleplánupráce.Vprevádzkovej
jednotke - J. M. v obci J. bola na kontrole s kolegyňou, inšpektorkou A.. V.. Kontrolu vykonali v
zmysle zákona o štátnej kontrole vo veciach ochrany spotrebiteľa. Bolo to v rámci letnej turistickej

sezóny so zameraním na statočnosť predaja. Po vstupe do prevádzky vykonali kontrolný nákup. Po
zaplatení nákupu sa preukázali preukazmi, obslúžila ich službukonajúca čašníčka, ktorej sa predstavili
a požadovali od nej potrebné náležitosti ku kontrole, a to inšpekčnú knihu, živnostenský list a záväzný
posudok. Čašníčka sa vyjadrila tak, že ona nemá s kontrolou nič spoločné a nemá ani k dispozícii
doklady, ona len predáva. Potom niekam telefonovala a po chvíli priniesla inšpekčnú knihu, ale
živnostenské oprávnenie a záväzný posudok nepriniesla. Obžalovaná F. písala inšpekčný záznam.

Medzičasom prišla do prevádzky mladá žena, ktorá sa predstavila, že je dcéra podnikateľky. Táto
inšpektorkám predložila živnostenský list, záväzný posudok ale nepriniesla. Inšpektorka V. medzitým
kontrolovala výrobky. V tejto prevádzkovej jednotke nezistili žiadne nedostatky. Prítomná pri kontrole
bola službukonajúca čašníčka, ktorá záznam aj podpísala a v záväzných pokynoch bola zaviazaná, aby
informovala podnikateľku o výsledku kontroly. A bol tam tiež záväzný pokyn zaslať záväzný posudok na

Slovenskú obchodnú inšpekciu. Obžalovaná poprela, že by v tejto prevádzke žiadali alebo prijali nejaký
úplatok. Tiež poprela, že by mohli vytrhnúť stranu z inšpekčnej knihy. K tomu uviedla, že v prípade,
ak by sa pri písaní zápisu pomýlila, tak tú konkrétnu stranu prečiarkne, preloží, napíše „storno“, dá
dátum a podpíše, a tá preložená strana zostáva tam, to je podnikateľove vlastníctvo. Inšpekčné knihy
slúžia na zápis kontrolným orgánom, či je to daňový úrad, hygiena, Slovenská potravinárska inšpekcia

alebo Slovenská obchodná inšpekcia, vždy sa tam zapisujú kontroly, záznamy z vykonaných kontrol.
Inšpektorky si číslovali strany pri kontrolách svojim zaužívaným spôsobom.

Ku kontrole v reštaurácii L. M. A. J. v meste F. X. X. U. Č.. XX obžalovaná F. uviedla, že aj túto kontrolu
vykonalinazákladeplánuprácesozameranímnastatočnosťpredajaatiežkontrolovaliobalovéjednotky
na nealkoholických nápojoch. Po príchode do reštaurácie vykonali kontrolný nákup a dostali doklad o

kúpe. Na doklade boli dva nedostatky, ktoré sú aj uvedené v inšpekčnom zázname. Aj tento záznam
napísala obžalovaná F.. Po preukázaní preukazmi, požiadali čašníka o predloženie inšpekčnej knihy,
záväzného posudku a živnostenského oprávnenia. Po dvadsiatich minútach prišiel majiteľ reštaurácie
(Š. G.), ktorý priniesol inšpekčnú knihu, živnostenský list a záväzný posudok. Š.. G. bol prítomný pri celej
kontrole, bol pri písaní inšpekčného záznamu, bol s ním oboznámený, so všetkým súhlasil. Vo svojej

vysvetlivke podpísal každú stranu a v závere bol oboznámený so záväznými pokynmi, ktoré aj prijal a
podpísal. Podľa obžalovanej doklad o kúpe - paragon z tejto prevádzky nemal požadované náležitosti.
Chýbalo mu IČO alebo miesto podnikania, ale boli tam zistené aj iné nedostatky, pretože Coca-cola
light bola v nápojovom lístku pre spotrebiteľov ponúkaná v 200 ml balení, ale na nápojovom lístku bolo
uvedené 250 ml balenie. Obžalovaná poprela, že by v tejto prevádzke žiadali alebo prijali nejaký úplatok.

Tiež poprela, že by tu mohli vytrhnúť stranu z inšpekčnej knihy.

Ku kontrole v potravinách F. v obci B. Č..XXX obžalovaná uviedla, že ju vykonávali na základe
plánu práce so zameraním na letnú turistickú sezónu a tiež na statočnosť predaja. Vtedy pracovala s
inšpektorkou A. L.. V ten deň to bola prvá kontrola, ktorú vykonali dopoludnia, záznam z kontroly tiež
písala ona. Pri vstupe do prevádzky vykonali v samoobslužnej predajni kontrolný nákup na vážené

výrobky.PovyhodnoteníkontrolnéhonákupuspolusinšpektorkouL.kontrolovalitovarpodobespotreby,
či je váha overená v zmysle zákona a či predávané výrobky, ktoré sú v ponuke pre spotrebiteľov majú
informačné údaje v štátnom jazyku. Pri kontrole bola prítomná podnikateľka, ktorá predložila inšpekčnú
knihu, živnostenský list a záväzný posudok. Po napísaní záznamu bol podnikateľke prečítaný záznam, k
nemu sa ona vyjadrila vo svojej vysvetlivke, ktorú podpísala. V tejto predajni inšpektorky nezistili žiadne

nedostatky a v zápise neboli uvedené ani žiadne záväzné pokyny. Obžalovaná poprela, že by v tejto
prevádzke žiadali, alebo prijali nejaký úplatok.Ku kontrole v pohostinstve C. J. v obci F. Č.. XX obžalovaná F. uviedla, že aj túto kontrolu vykonala
s inšpektorkou L.. Bolo to tiež v rámci letnej turistickej sezóny. Kontrola bola zameraná na statočnosť
predaja v zmysle zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa. Pri

vstupe do prevádzky boli obslúžené čašníčkou pri pulte. Po vykonaní kontrolného nákupu požadovali
inšpekčnú knihu, živnostenský list, záväzný posudok. Službukonajúca čašníčka sa vyjadrila, že nemá
tieto veci k dispozícii ale, že ich zabezpečí. Po chvíli prišla podnikateľka, ktorá priniesla inšpekčnú
knihu, živnostenský list a záväzný posudok. Bol vykonaný jeden kontrolný nákup, pričom na doklade o
kúpe chýbalo IČO, alebo bol tam nejaký nedostatok, ktorý bol aj uvedený v zázname. Tento záznam

písala inšpektorka L.. Po napísaní inšpekčného záznamu bola podnikateľka oboznámená s výsledkami
kontroly, podpísala každú stranu aj vysvetlivku. Podľa záväzného pokynu mala podnikateľka doplniť
chýbajúciúdajnadokladeokúpe.Obžalovanápoprela,žebyvtejtoprevádzkežiadalialeboprijalinejaký
úplatok. Nevedela vysvetliť skutočnosť, prečo chýbajú v inšpekčných knihách kontrolovaných subjektov
strany, ktoré sa tam podľa predtlače mali nachádzať.

Obžalovaná A.. F.X. V., J.. na hlavnom pojednávaní dňa 2.11.2010 vyhlásila, že je nevinná. Ku kontrole v

pivárni M. v obci J. Č..XX vypovedala rovnako ako spoluobžalovaná H. F.. V podrobnej výpovedi uviedla,
že kontrola bola vykonaná v rámci letnej turistickej sezóny a bola vykonaná bežným spôsobom. Najprv
inšpektorky vykonali kontrolný nákup, ktorý riadne zaplatili. Po vydaní dokladu o kúpe sa preukázali
preukazmi Slovenskej obchodnej inšpekcie. Pred písaním inšpekčného záznamu ich čašníčka zaviedla
do zadnej časti v pivárni. Tam inšpektorka F. začala písať záznam a obžalovaná V. kontrolovala, či

predávané keksy a nealko nápoje nie sú po dobe spotreby. V priebehu kontroly prišla do
priestorov prevádzky dcéra podnikateľky U.. H. (D. F.). Pri kontrole bola prítomná obsluhujúca čašníčka
a táto inšpekčný záznam aj podpísala. Ani tu neboli zistené závažné nedostatky. Obžalovaná uviedla,
že v tejto prevádzke neprevzala žiadnu finančnú hotovosť, ani žiaden úplatok.

Ku kontrole v reštaurácii L. M. A. J. v meste F., X. U. Č.. XX uviedla, že aj táto sa konala v čase letnej

turistickej sezóny a bola zameraná na kontrolu objemových množstiev nealko nápojov v sklenených
fľašiach. Aj tu kontrolný nákup riadne zaplatili. Keď im čašník vydal doklad, preukázali sa preukazmi
Slovenskej obchodnej inšpekcie. Požiadali o inšpekčnú knihu, živnostenský list a ostatné náležitosti,
ktoré súvisia s kontrolou. Inšpektorka F. aj tu písala inšpekčný záznam. V priebehu kontroly sa dostavil
podnikateľ (Š. G.). V inšpekčnom zázname boli zapísané aj nedostatky, t. j. že deklarované objemové

množstvo, ktoré bolo na fľaškách, nebolo uvedené na nápojovom lístku a tiež aj to, že na doklade nebolo
uvedené IČO. Podnikateľ si inšpekčný záznam prečítal, vo svojej vysvetlivke uviedol, že so zistenými
nedostatkami súhlasí a túto vysvetlivku aj podpísal. Po ukončení spísania inšpekčného záznamu si
inšpektorky zobrali prvý list = originál a druhú kópiu inšpekčného záznamu a odišli preč. Obžalovaná
uviedla, že v tejto prevádzke neprevzala žiadnu finančnú hotovosť ani žiaden úplatok.

Obžalovaná A. L. na hlavnom pojednávaní dňa 2.11.2010 vyhlásila, že je nevinná. Ku kontrole v
potravinách F. v obci B. Č..XXX vo svojej výpovedi uviedla, že bola zameraná na dodržiavanie
statočnosti pri predaji. Postupovali pri nej podľa nového zákona o ochrane spotrebiteľa, a ten im už v
čase kontroly neumožňoval udeľovať blokové pokuty na mieste. Udeľovanie pokút mal v kompetencii len
riaditeľ inšpektorátu v správnom konaní. V predajni inšpektorka F. spravila kontrolný nákup. Obžalovaná

L. sa pri kontrole zamerala na priemyselný tovar a inšpektorka F. kontrolovala ostatný tovar. F. písala
záznam do inšpekčnej knihy. V tejto prevádzke nedostatky nezistili. Obžalovaná uviedla, že v tejto
prevádzke neprevzala žiadnu finančnú hotovosť, ani žiaden úplatok.

V pohostinstve C. J. v obci F. Č.. XX, tiež inšpektorka F. spravila kontrolný nákup, ktorý obsahoval
dve položky. Potom sa preukázali služobnými preukazmi. Predavačka oznámila podnikateľke, že má

kontrolu, tá sa dostavila na prevádzku, odovzdala im inšpekčnú knihu. Inšpektorka F. podnikateľke
oznámila, že na pokladničnom bloku chýba identifikačné číslo. To bol jediný nedostatok zistený počas
kontroly. Obžalovaná uviedla, že si nie je vedomá, že by vytrhla list z inšpekčnej knihy. Bol tam zmätok,
pretože dodatočne zistili, že nebol dobre nablokovaný druhý tovar. Rovnako uviedla, že v tejto prevádzke
neprevzala žiadnu finančnú hotovosť ani žiaden úplatok.Svedkyňa D. F. na hlavnom pojednávaní dňa 3.11.2010 k predmetnej veci uviedla, že je dcérou U. H.,
ktorámá,akofyzickáosoba,vprenájmeJ.M.vobciJ.Č..XX.Nazákladesplnomocneniaodsvojejmatky
vykonáva práce súvisiace s prevádzkou. V lete roku 2007 jej zamestnankyňa pivárne (C. H.) telefonicky

oznámila, že v pivárni je kontrola SOI a je potrebné, aby sa matka alebo dcéra dostavili na prevádzku.
Svedkyňa sa tam dostavila v čase, keď už inšpektorka F. písala zápis do inšpekčnej knihy. Inšpektorka
F. začala hovoriť o nedostatkoch, za ktoré jej hrozí pokuta najmenej 5 000 korún (nedostatkom podľa
F. bolo to, že zamestnankyňa nemala vizitku a na doklade o predaji, tzv. paragone, bolo pre nedostatok
znakov uvedené, že sa predala C. Cola, namiesto Coca Coly a nebola tam uvedená cena vratnej fľaše)

a hneď aj vyrukovala s tým, či jej je D.. F. ochotná niečo dať. Dokonca D.. F. navrhla, aby sa o úplatku po
maďarsky dohodli s inšpektorkou V. tak, aby ich nikto nepočul. Svedkyňa sa však s inšpektorkou
V. rozprávala o úplne iných veciach, nie o úplatku. Po chvíli ich prerušila inšpektorka F. a slovami „no
dáte nám voľačo, lebo sa ponáhľame“ svedkyňu požiadala o úplatok. A nakoľko už svedkyňa mala takú
kontrolu (v roku 2001 pri obdobnej kontrole na tejto prevádzke inšpektorke F. dala a F. prevzala úplatok
4 000,- Sk), tak hneď vyšla z miestnosti a doniesla štyritisíc korún, teda zhodnú sumu, akú F. vtedy

pýtala. Túto sumu položila na stôl pred inšpektorku F., ale hneď sa aj otočila a vyšla z miestnosti, a preto
nevedela uviesť, kto peniaze zobral.

Podľa svedkyne došlo k vytrhnutiu listu z inšpekčnej knihy preto, lebo predtým na ňom boli uvedené
nedostatky, ale keď už dala úplatok, tak túto stranu s nedostatkami niektorá z inšpektoriek
vytrhla a F. dopísala na čistú stranu, že je všetko v poriadku. Po nahliadnutí do kópie inšpekčnej knihy

svedkyňa potvrdila, že z nej chýba strana s číslom 467. Svedkyňa potom podrobne popísala, ako odišla
do vedľajšej miestnosti, kde vedľa výčapu mala peňaženku, ktorá bola v šuplíku „fióku“ pri pokladni a
odtiaľ vybrala štyritisíc korún (štyri bankovky v nominálnej hodnote po 1.000 korún) a ešte kolegyni H.,
ktorá obsluhovala, ukazovala zozadu za chrbtom, že berie štyritisíc korún. Svedkyňa tiež uviedla, že F.
jej kázala, aby zápis podpísala ako H.. Potvrdila, že pri podpisovaní zápisu už na stole peniaze, ktoré

tam dala ako úplatok, neboli.

V tejto súvislosti bola vypočutá na hlavnom pojednávaní dňa 3.11.2010 ako svedkyňa C. H. -
zamestnankyňa J. M.. Táto uviedla, že v lete do pivárne prišli dve ženy, ktoré si kúpili Coca-Colu. Potom
sa predstavili ako inšpektorky SOI a vypýtali si živnostenský list, inšpekčnú knihu a doklady. Potom
jedna z nich požiadala svedkyňu, aby zavolala vedúcu alebo majiteľku, pretože v prevádzke je mnoho

nedostatkov. Ako príklad nedostatkov uviedli zle označenú prevádzkovú dobu, zle označené vratné
fľaše. Zistené nedostatky hneď zaznamenali do inšpekčnej knihy. Svedkyňa volala D. F. aj U. H.. Asi po
hodine sa na prevádzku dostavila D.. F., ktorá v jednej z inšpektoriek poznala H. F. (ktorej už predtým
musela dať úplatok). Po vyjdení z miestnosti, v ktorej inšpektorky písali záznam jej F. oznámila, že F.
chce znova úplatok, pričom za chrbtom v ruke mala ako karty naskladané štyri tisíckorunáčky, ktoré jej

ukázala. Keď tieto peniaze odniesla dozadu, teda tam, kde boli inšpektorky, po chvíli inšpektorky odišli.

Na otázky svedkyňa uviedla, že si presný deň kontroly nepamätá, ale vie, že to bolo počas prázdnin
v roku 2007 v čase obeda. Potvrdila, že žiadnu z inšpektoriek predtým nestretla. Opakovane však na
hlavnom pojednávaní ukázala na dve obžalované (H. F. a A.. V.) ako na osoby, ktoré v pivárni robili
kontrolu. Svedkyňa tiež potvrdila, že D.. F. vyberala peniaze z peňaženky z „fióku“ pri pokladni.

Tam mávali uložené väčšie bankovky, ktorými platili za tovar. Podľa svedkyne nedostatky, ktoré uviedli
inšpektorky, vôbec neboli závažné a už vôbec by im za ne nemali uložiť vysokú pokutu. Jej to pripadalo
ako šikanovanie zo strany inšpektoriek. Svedkyňa nepočula, že by inšpektorky žiadali úplatok. To, že
im F. nesie peniaze, videla, pričom pri návrate zo zadnej miestnosti jej to F. aj povedala. Svedkyňa v
inšpekčnej knihe nič nepodpisovala. To, že jej priezvisko je pri podpise v inšpekčnej knihe, sa dozvedela

až po odchode inšpektoriek, ktoré povedali D.. F., aby zápis podpísala ako H.. Svedkyňa na hlavnom
pojednávaní po predložení fotokópie zápisu z inšpekčnej knihy uviedla, že v zápise je podpísaná H., ale
ona to nepodpisovala (fotokópia je v spise na č. l. 242). Svedkyňa potvrdila, že po odchode inšpektoriek
nahliadla do inšpekčnej knihy, kde spolu s D.. F. zistili, že niektorá z inšpektoriek z nej
vytrhla jednu stranu.Svedkyňa U. H. na hlavnom pojednávaní uviedla, že prevádzkuje ako fyzická osoba J. M. v obci J. Č..
XX. Viac prevádzok nemá. Svedkyňa uviedla, že nebola pri kontrole inšpektoriek SOI dňa 20. 07. 2007,
len od dcéry sa dozvedela, že inšpektorka F. od nej pýtala úplatok a dcéra jej dala 4 000,- Sk.

Svedok Š. (A.) G. na hlavnom pojednávaní dňa 22.11.2010

vo svojej výpovedi uviedol, že v ten deň keď prišli do reštaurácie A. J. inšpektorky SOI, obslúžil ich
čašník D. L.. Inšpektorky kúpili Coca- Colu v 0,2 ml balení. Na bloku však tento nápoj figuroval ako
0,25 ml balenie. Toto inšpektorky nazvali klamaním zákazníka a tak ho L. telefonicky vyzval, aby sa
dostavil na prevádzku, lebo im hrozia vysokými pokutami. Inšpektorky F. a V. medzitým zistili ešte nejaké
nedostatky, a keď svedok prišiel do reštaurácie, hneď mu hrozili vysokou pokutou. Svedok

uviedol, že pochopil, že chcú úplatok, ktorý im nedal priamo do ruky, ale do reklamného časopisu, ktorý
si pani F. odložila do tašky. Nedostal žiadnu pokutu a do inšpekčnej knihy sa nedostal žiaden záznam.

Svedok na hlavnom pojednávaní uviedol aj iné vytýkané nedostatky, napr. nemali rozpísané koľko
mililitrov akého nápoja obsahujú kokteilové ingrediencie, káva takisto nebola rozpísaná podľa gramáže
a litráže vody. Za tieto nedostatky mu inšpektorky hrozili stotisícovou pokutou. Svedok uviedol, že jedna

z inšpektoriek bola príjemná, druhá bola skôr taká prísna. Nevedel to konkretizovať. Keď sa rovno spýtal,
či im má dať peniaze, tak mu H. F. dala do ruky reklamný časopis, s ktorým išiel k pultu, vložil do neho
peniaze a položil naspäť na stôl. Podľa neho inšpektorka F. videla, ako z vrecka vyberá peniaze. Vložil
tam všetky peniaze, ktoré mal pri sebe. Mohol tam dať 2.500,- Sk. Na otázku, čo sa stalo s reklamným
časopisom, svedok uviedol, že časopis si F. odložila spolu so zákonmi do tašky. Do inšpekčnej knihy

inšpektorka F. potom uviedla len nedostatok v balení Coca-Coly, že to nebolo balenie o obsahu 0,25 ml
ale 0,20 ml. Svedkovi bola na hlavnom pojednávaní predložená fotokópia inšpekčnej knihy z prevádzky
L. M. A. J.. Po nahliadnutí do tejto fotokópie svedok potvrdil, že zápis sa týka kontroly, ktorú u neho robili
inšpektorky F. a V. zo Slovenskej obchodnej inšpekcie. Svedok sa vyjadril k chýbajúcej strane
číslo 3 takto: „Na poslednej chýbajúcej strane boli vypísané tie nedostatky, za čo mi hrozili tie pokuty

a nakoniec tá strana bola odstránená. Zápisnicu písala pani F. a nakoniec ona odstránila tú chýbajúcu
stranu.“. Svedok uviedol, že toto sa udialo po tom, čo F. prevzala reklamný časopis. Chýbajúcu stranu
si odložila do svojej tašky. Svedok uviedol, že zo Slovenskej obchodnej inšpekcie odvtedy nemal žiadnu
kontrolu a či ho kontrolovali iné kontrolné orgány, sa nepamätá.

SvedkyňaH.F.vosvojejvýpovedinahlavnompojednávanídňa3.11.2010 uviedla,žebývavobciB.,kde

aj podniká. Má predajňu potravín F.. Dňa 08. 08. 2007 bola u nej v predajni kontrola. V dopoludňajších
hodinách prišli dve ženy, urobili nákup, zaplatili a následne sa preukázali preukazmi, že sú kontrolórky
SOI z X.. Inšpektorky jej tvrdili, že má v prevádzke veľa nedostatkov ako napr. na pokladničnom bloku
namiesto IČO mala uvedené DIČ a prevádzku nemala označenú číslom súpisným, len číslom popisným
a chýbalo jej zaokrúhlenie na koruny, nemala menovky. Inšpektorky jej povedali, že každý nedostatok

sa pokutuje zvlášť. Svedkyňa im uviedla, že niektoré nedostatky vie hneď odstrániť a povedala, že sa jej
nezdá,žebymalaplatiťtakéveľképokuty.NatojejinšpektorkaF.povedala,žekeďsajejtozdámálo,tak
môžu pokračovať ďalej, že bude písať protokol. Svedkyňa uviedla, že bola veľmi vystrašená, zmätená,
nevedela, čo má robiť a tak sa spýtala: „Tak povedzte koľko a hotovo.“. Na to jej jedna inšpektorka
povedala, že oni nemôžu povedať koľko, nech ona zváži koľko dá. Dala do obálky štyritisíc korún,

obálku položila pred kontrolórky a išla von, aby nič nevidela. Bála sa, že stratí podnikanie ako obživu,
ktorú vykonávala 19 rokov. Týmto postupom chcela dosiahnuť, aby ju prestali ďalej kontrolovať, aby
sa nenaplnili ich vyhrážky o tom, že budú pokračovať ďalej v kontrole. Po návrate do miestnosti jej
kontrolórky oznámili, že je hotový inšpekčný zápis a že má všetko v poriadku. Svedkyňa tento zápis
podpísala. Za iniciatívnejšiu svedkyňa označila inšpektorku F., ktorá jej hovorila všetky veci o pokutách

a písala aj zápis.

SvedkyňaH.Y.vovýpovedinahlavnompojednávanídňa3.11.2010uviedla,žejezamestnanávpredajni
potravín v obci B., ktoré vlastní H. F.. Presne si už na dátum nespomína, ale bolo to v lete roku 2007,
kedy bola pri pokladni a pred obedom prišli dve ženy, ktoré urobili nákup a po zaplatení sa predstavili
ako inšpektorky Slovenskej obchodnej inšpekcie. Pri kontrole komunikovali s majiteľkou H.

F.. Bližšie okolnosti k vykonanej kontrole uviesť nevie.Svedkyňa B. L. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 3.11.2010 uviedla, že je súkromnou
podnikateľkou a vlastní pohostinstvo C. J. v obci F.. Dňa 08. 08. 2007 ju jej zamestnankyňa L. R.
vyrozumela o tom, že na prevádzke majú kontrolu zo Slovenskej obchodnej inšpekcie. Po príchode

na prevádzku jej inšpektorky povedali, že podľa kontrolného nákupu zistili, že bloček z pokladne má
uvedený zlý čas, je tam uvedené zlé IČO, neboli nablokované žuvačky a nie je uvedený objem nápoja,
ktorý kupovali. Taktiež ju upozornili na to, že jej zamestnankyňa nedodržala predpísaný postup pri
príprave čaju. Po zistení nedostatkov sa jej pýtali, čo majú urobiť, lebo zistené nedostatky sú veľký
problém, pretože jej môže byť udelená vysoká pokuta, ale že sa môže s nimi dohodnúť. Z toho pochopila,

žežiadajúúplatok,spýtalasa,žekoľkomádať.InšpektorkaF.naňuišlapsychologicky,pričomjejuviedla
príklad: „Keď niekto potrebuje preložiť napríklad nejaký dokument a potrebuje k tomu tlmočníka, tak
oficiálne stojí preklad dokumentu dvadsaťtisíc korún, ale ak máte dobrého známeho, tak Vám to preloží
aj za osemtisíc korún.“ Svedkyňa pochopila o čo ide a tiež povedala, že osemtisíc korún je veľa. F. na
to povedala, že sa dohodnú na piatich tisíckach. Svedkyňa preto odišla pre peniaze do blízkeho bytu
a keď sa vrátila, tak na stôl, kde inšpektorky sedeli, odpočítala 5.000,- Sk a nechala peniaze na stole.

Jedna z inšpektoriek (F.) peniaze zobrala a odložila ich medzi svoje veci. Dohodli sa, že záznam prepíšu
a inšpektorka F., ktorá písala záznam, vytrhla stranu z inšpekčnej knihy a vložila si vytrhnutú stranu do
svojej tašky. Po napísaní záznamu a po podpise odišli preč. Svedkyni bola na hlavnom
pojednávaní predložená k nahliadnutiu fotokópia inšpekčného záznamu z inšpekčnej knihy zo dňa 08.
08. 2007, kde potvrdila, že poradové číslo 15 v knihe chýba. Tiež jej boli predložené fotokópie bločkov z

registračnej pokladne z nákupu zo dňa 08. 08. 2007. Potvrdila, že pochádzajú z jej prevádzky.

L. R. vo svedeckej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 22.11.2010 uviedla, že pracuje ako obsluha
v pohostinstve s názvom C. J. v obci F., ktoré prevádzkuje B. L.. Na presný dátum si nespomína,
kedy počas dňa prišli dve ženy, ktoré vykonali kontrolný nákup a po obslúžení sa preukázali preukazmi
Slovenskej obchodnej inšpekcie a vyžiadali si inšpekčnú knihu a ďalšie písomnosti. Hneď na to

informovala B. L. o vykonávanej kontrole a táto sa dostavila na prevádzku. Svedkyňa povedala, že nič
nevidela ani nepočula, pretože majiteľka a inšpektorky boli za stenou v kancelárii. Počas kontroly videla
ako B. L. prešla okolo výčapného pultu a zadnými dverami odišla do svojho bytu a keď sa vrátila, mala
v ruke peniaze v tisíckorunových bankovkách a s peniazmi išla za inšpektorkami. Po ich odchode jej L.
povedala, že si pýtali peniaze, a preto im peniaze dala. Spomína si na to, že inšpektorky ich upozornili

na nedostatky, a to najmä na to, že nápoj Slovkolu predávali pod názvom Kofola. Výšku úplatku, ktorý
inšpektorky prevzali, L. neupresnila. Svedkyňa na hlavnom pojednávaní opoznala H.. F. a A.. L..

Svedkyňa H.. P. H. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 22.11.2010 uviedla, že je zamestnankyňou
inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v X. a zastáva pozíciu vedúca odboru technickej kontroly
výrobkov a ochrany spotrebiteľa a je priamou nadriadenou inšpektorom. F. bola nadriadená len do

31. 08. 2007. Inšpektori vykonávajú kontroly podľa rozdelenia práce a zmenu plánu musia prejednať
s nadriadeným. Pri kontrolnej činnosti musia dodržiavať právne normy a o kontrole napíšu inšpekčný
záznam. Zápisy z kontrol sa zhromažďujú na pracovisku a výsledky sa uvádzajú do počítačového
systému. V prípade, že inšpektor nezapíše do záznamu zistené nedostatky, porušuje pracovnú
disciplínu. Pokiaľ sa v zázname vypíše nesprávne list, má takáto strana zostať v inšpekčnej knihe a

nesmie sa vytrhávať. Svedkyňa potvrdila, že obžalované vykonávali kontrolnú činnosť podľa plánu v
dňoch 20. 07. 2007, 07. 08. 2007 a 08. 08. 2007.

Svedkyňa potom uviedla celý postup, ako prebieha správne konanie v rámci SOI. Podľa zaužívaného
postupu jej inšpektori odovzdávali inšpekčné záznamy. Skutočnosť, že chýba v inšpekčnom zázname
nejaká predtlačená strana, mala sledovať ona. Na tieto skutočnosti sa nikdy nezameriavala, ona

sledovala, či má kompletný zápis z kontroly. Svedkyňa uviedla, že v prípadoch, keď neboli na
kontrolovaných prevádzkach zistené žiadne nedostatky, inšpekčné záznamy ostávali na odbore
technickej kontroly výrobkov a ochrany spotrebiteľa. V prípade, že boli zistené akékoľvek nedostatky,
všetky záznamy išli na právny odbor, kde to spracovávali. Tam, kde mal byť postih, sa dávalo oznámenie
o začatí správneho konania, a potom sa začalo správne konanie rozhodnutím. Rozhodnutia podpisoval

riaditeľ inšpektorátu.Na hlavnom pojednávaní v súlade s ustanovením § 263 ods. 1 Trestného poriadku bola so súhlasom
prokurátora a obžalovaných prečítaná výpoveď svedka D. L. (č. l. 329-332). Svedok v tejto výpovedi
uviedol, že v roku 2007 brigádnicky pracoval v reštaurácii L. M. A. J. v F. na X. U. u Š. G.. V čase,

keď obsluhoval, prišli na prevádzku dve ženy a objednali si nealkoholické nápoje. Po predložení
pokladničného bloku sa preukázali preukazmi Slovenskej obchodnej inšpekcie, oznámili, že vykonávajú
kontrolu. Inšpektorky sedeli pri stole, kde si prisadol aj majiteľ Š. G.. Počas kontroly ho G. upozornil, aby
si dal menovku na viditeľné miesto. Svedok sa venoval hosťom, ale videl, že inšpektorky kontrolovali
chladničku,kuchyňuapovykonanejkontroleodišlipreč.Vzhľadomnato,ženebolpočastrvaniakontroly

pri inšpektorkách, nevie sa vyjadriť k tomu, či požadovali, resp. prevzali úplatok. Súd výpoveď D. L.
vyhodnotil jednotlivo i v súhrne s ostatnými dôkazmi ako hodnovernú.

Špecializovaný trestný súd v Pezinku konal aj na hlavných pojednávaniach v termínoch 13.6.2013,
2.10.2013 a 2.12.2013. Súd konal preto, lebo Najvyšší súd SR v Bratislave, na základe odvolania
podaného obžalovanou a prokurátorom ÚŠP, uznesením zo dňa 6.10. 2011 sp. zn. 5 To 2/2011 vyslovil,
že napadnutý rozsudok sa zrušuje v celom rozsahu, vec sa vracia Špecializovanému trestnému súdu v

Pezinku, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Špecializovaný trestný súd v Pezinku zopakoval dôkazy výsluchom tých osôb, ktoré úplatok poskytovali.
Z týchto výsluchov súd zistil aj nasledujúce upresňujúce skutočnosti:

Svedkyňa D. F. na hlavnom pojednávaní dňa 13.6.2013 vo svojej výpovedi upresnila, že podľa
nej inšpektorka F. bola pri kontrole v lete roku 2007 hlavnou aktérkou vyžiadania úplatku.

Ona jej hovorila o nedostatkoch zistených na prevádzke, ona jej hrozila pokutou. Inšpektorka V. pri tomto
rozhovore bola prítomná, ale len počúvala. Mohla teda počuť rozhovor svedkyne s H. F., týkajúci sa
úplatku, pretože stála pri nich vo vzdialenosti asi jedného metra. Mohla počuť aj žiadosť F. „no, dajte
nám voľačo, lebo sa ponáhľame“. Svedkyňa uviedla, že sa jej zdalo akoby V. toto ani nevnímala, ale tiež
uviedla „či tak boli dohodnuté alebo čo, neviem, počula, určite počula“. Potom svedkyňa upresnila, že po

tom ako doniesla peniaze a tieto položila (štyri bankovky v nominálnej hodnote 1000 Sk-,) na stôl pred
inšpektorky, ktoré stáli po jeho stranách, hneď sa aj otočila a vyšla z miestnosti. Preto nevedela uviesť,
kto peniaze zobral. Inšpektorka F., ktorá písala inšpekčný záznam asi vytrhla aj stranu z Inšpekčnej
knihy. Svedkyňa ju pri tom nevidela, ale videla ako dopisovala na ďalšiu stranu „inšpekčného záznamu“
nový zápis, v ktorom už neboli uvedené žiadne nedostatky a strana, na ktorej boli predtým uvedené

nedostatky, sa už v inšpekčnej knihe nenachádzala.

Svedkyňa C. H. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 13.6.2013 znova podrobne opísala
situáciu na prevádzke, keď tam prišli v lete v roku 2007 inšpektorky SOI. Upresnila, že nepočula to, že
by inšpektorky žiadali od D.. F. úplatok. Videla však, ako D.. F. vyberala z peňaženky uloženej vo „fióku“
štyri tisíckorunáčky, ktoré jej ukázala v ruke za chrbtom rozložené ako vejár, keď ich niesla do miestnosti,

kde sedeli obidve inšpektorky. Potvrdila aj skutočnosť, že inšpektorka V.Č. za ňou bola opakovane a
vyzývala ju, aby zavolala na prevádzku vedúcu alebo jej zástupkyňu. Inšpektorka F. jej zase hovorila,
koľko majú na prevádzke nedostatkov a aká im môže byť uložená pokuta. Nedostatky boli zapísané
aj na tretej strane inšpekčného záznamu, ktorý mala svedkyňa podpísať. Svedkyňa ho nepodpísala,
niektorá z inšpektoriek ho podpísala jej menom.

Svedok A. G. - vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 2.10.2013 upresnil, že pri kontrole, ktorú
vykonali v reštaurácii A. J. inšpektorky SOI F. a V., našli nejaké drobné nedostatky, za ktoré mu hrozili
vysokou pokutou. Pri tzv. „naťahovaní času“ svedok pochopil, že inšpektorky chcú úplatok. Svedok mal
vo vrecku peniaze, tieto rovno v miestnosti pred inšpektorkami vložil do výtlačku reklamného časopisu
a dal ho na stôl pred inšpektorky. Tento časopis si inšpektorka F.Á. potom odložila do svojej

tašky. Potom niektorá inšpektorka vytrhla jeden list z inšpekčnej knihy a prepísala inšpekčný záznam
z kontroly tak, že už neobsahoval nedostatky. Svedok potvrdil, že obidve inšpektorky mohli vidieť, ako
do reklamného časopisu vložil peniaze.Svedkyňa H. F. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 13.6.2013 upresnila, že pri kontrole v
roku 2007 vystupovala razantnejšie inšpektorka F., ktorá väčšinou rozprávala. Druhá inšpektorka bola
skromná.Pokontrolnomnákupejejinšpektorkyuviedlinedostatkyapovedalijej, žezakaždýnedostatok

jej hrozí zvlášť pokuta. F. jej povedala, že sa môžu dohodnúť a je dobre, že prišli oni, že s nimi sa
dá dohodnúť, že tá druhá partia by jej neodpustila nič. Inšpektorka L. bola pri nich v miestnosti, tak
tento rozhovor počula. Svedkyňa uviedla, že bola veľmi vystrašená, zmätená, nevedela, čo má robiť a
tak sa spýtala: „Tak povedzte koľko a hotovo“. Na to jej jedna inšpektorka povedala, že oni jej nemôžu
povedať koľko, nech ona zváži koľko dá. Dala do obálky štyritisíc korún, obálku položila na stôl pred

obidve kontrolórky a išla von, aby nič nevidela. Úplatok im dala preto, lebo sa bála, že stratí podnikanie
ako obživu, ktorú vykonávala mnoho rokov.

Svedkyňa B. L. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 13.6.2013 upresnila, že keď inšpektorka
F. pri kontrole zistila, že nápoj Slovkola sa predáva ako Kofola hneď na ňu spustila, že za to bude
obrovská pokuta, aj stotisíc korún, ale s nimi sa dá dohodnúť. Svedkyňa toto pochopila tak, že
inšpektorky žiadajú úplatok. F. určila jeho výšku na 5.000 korún. Tieto peniaze si F. odložila medzi svoje

veci a tam sediaca inšpektorka L. vytrhla stranu z inšpekčnej knihy, kde bol zápis o Kofole a potom bol
prepísaný zápis, ktorý už neobsahoval nedostatky.

Svedkyňa H.. P. H. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 2.10.2013 k veci uviedla, že
zaužívaná prax v rámci SOI sa v roku 2007 riadila „Základnými pravidlami kontrolnej činnosti inšpektorov
Slovenskej obchodnej inšpekcie“, ktorú vydal Ústredný inšpektorát SOI v Bratislave v marci 2006.

V rámci týchto základných pravidiel bolo vyznačené „právomoc SOI, ukladať blokové pokuty podľa
zákona o ochrane spotrebiteľa nebudeme využívať“. Tieto základné pravidlá boli distribuované na všetky
inšpektoráty SOI pod číselným označením 500/55/2006 (pozn. Základné pravidlá tvoria prílohu č. 6
spisu na č. l. 1045). Svedkyňa uviedla, že do inšpekčných kníh robili zápis inšpektori vtedy, keď mali
zistený skutkový stav. Písali do inšpekčných kníh, ktoré boli na prevádzkových jednotkách. Do týchto

kníh písali inšpekčné záznamy aj ostané kontrolné orgány. Povinnosť mať inšpekčnú knihu bola zrušená
od 1.9.2007. Pravidlami bolo určené, že na inšpektorát sa odovzdával originál inšpekčného záznamu
a kópia ostávala na kontrolovanej prevádzkarni. Svedkyňa sa ďalej vyjadrila k originálom inšpekčných
kníh, ktoré boli zaslané súdu z jednotlivých kontrolovaných prevádzok, ale závery, ktoré uviedla pre súd
nie sú smerodajné, pretože svedkyňa už nepracuje na SOI a ako sama uviedla, v základných pravidlách

sa toho veľa zmenilo. Smerodajný pre súd bol záver, ktorý uviedla aj na prvom pojednávaní, že ona
sledovala, aby mala zápis ako komplet, takže všetci inšpektori mali inšpekčné záznamy ručne číslovať
(1, 2, 3). To, či inšpekčný záznam bol napísaný na stranách, ktoré mali poradové číslo 14, 15, 16 alebo
14, 16, 17, pre ňu nič neznamenalo. Svedkyňa znovu uviedla, že pokiaľ došlo pri zápise k chybe, táto
strana sa mala prečiarknuť a malo sa pokračovať na ďalšej strane.

Svedok E. G., riaditeľ Inšpektorátu SOI X. na hlavnom pojednávaní dňa 2.10.2013 uviedol, že pri
ukladaní sankcií po zistení nedostatkov boli prítomní vedúci právneho odboru a vedúci inšpektorov.
Svedok ďalej vysvetlil, že na poradách sa s inšpektormi neprejednávali inšpekčné záznamy. Ku skutkom
obžaloby sa nevedel vyjadriť. Povedal len, že dňa 28.1.2008 mu vyšetrovateľ PZ ako štatutárovi oznámil,
že traja zamestnanci SOI sú obvinení z trestnej činnosti. On si vyžiadal od vyšetrovateľov oficiálny

doklad o tom, že jeho zamestnanci boli obvinení, aby mohol rozhodnúť o ich postavení mimo činnú
službu.

Podľa § 269 Trestného poriadku boli na hlavnom pojednávaní prečítané listinné dôkazy.

Podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku bol počas hlavného pojednávania na technickom zariadení
vykonaný ako dôkaz záznam telekomunikačnej prevádzky. Boli prehrávané zvukové záznamy, ktorých

prepis je zaznamenaný na č. l. 344-350 zo dňa 28. 01. 2008, na č. l. 351-355 zo dňa 28. 01. 2008, na
č. l. 356-363 zo dňa 29. 01. 2008, na č. l. 364-365 zo dňa 29. 01. 2008, na č. l. 366-372
zo dňa 29. 01. 2008, na č. l. 373-374 zo dňa 29. 01. 2008, na č. l. 375 zo dňa 30. 01. 2008, na č. l.
376-377 zo dňa 31. 01. 2008.

Súd si vyžiadal z Inšpektorátu SOI X. originály inšpekčných záznamov, ktoré boli urobené na

prevádzkach inšpektorkami. Boli mu zaslané záznamy od podnikateľských subjektov:- FO U. H. - J. M., J. Č.. XX, IČO: XX XXX XXX, dátum kontroly : 20.07.2007,

- FO Š. G. - K. L. M. A. J., X. U. - Í. G., F., IČO: XX XXX XXX, dátum kontroly : 07.08.2007,

- FO H. F. F. - J. F., B. Č.. XXX, IČO: XX XXX XXX, dátum kontroly: 08.08.2007,

- FO B. L. - J. C. J., F. Č.. XX, IČO: XX XXX XXX, dátum kontroly: 08.08.2007.

Z týchto záznamov súd zistil, že inšpekčný záznam z prevádzky U. H. - J. M. je napísaný na stranách s
poradovým číslom 896464, 896465, 896467 (chýba strana s poradovým číslom 896466).

Inšpekčný záznam z prevádzky Š. G. - K. L. M. A. J. je napísaný na stranách s poradovým číslom 01,
02, 04, 05 (chýba strana s poradovým číslom 03).

Inšpekčný záznam z prevádzky H. F. F. - J. F. je napísaný na stranách s poradovým číslom 04, 05, 06, 07.

Inšpekčný záznam z prevádzky L. - J. C. J. je napísaný na stranách s poradovým číslom 14, 15, 17
(chýba strana s poradovým číslom 16).

Jednotliví prevádzkovatelia zaslali súdu aj originály inšpekčných kníh, ktoré tvoria prílohu č. 2 na č.l.
1011, prílohu č. 3 na č.l. 1012, prílohu č. 4 na č.l. 1013 a prílohu č. 5 na č.l. 1032.

Súd konštatuje, že inšpekčné záznamy zaslané SOI X. boli na strane vrúbkovania odstrihnuté.

Obhajca jednej z obžalovaných predložil a navrhol vykonať ako dôkaz prílohu č. 1 (č.l. 996) inšpekčné
knihy. Jednalo sa o päť kusov inšpekčných kníh od rôznych vydavateľov:

- dve rovnaké knihy sú od vydavateľa U., J..S..L. XX, F. M. XX, XXX XX Ž.. V každej tejto inšpekčnej
knihe je 25 listov, pričom tri listy majú rovnaké poradové číslo, teda možno konštatovať, že každá z kníh
má 25 trojlistov,

- v inšpekčnej knihe od vydavateľstva J. XX/XXX je 25 listov, pričom dva listy majú rovnaké poradové
číslo, teda možno konštatovať, že ide o knihu, kde je 25 dvojlistov,

- dve rovnaké knihy boli od vydavateľstva A. a možno konštatovať, že obsahujú 25 trojlistov.

Po vykonanom dokazovaní a vyhodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne, dospel súd k nasledovným
skutkovým záverom. Súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že sa skutky stali a že ich spáchali

obžalované.

Svedkovia vo svojich výpovediach na hlavnom pojednávaní, obžalované zo spáchania
skutkov v celom rozsahu usvedčili. Ich výpovede pred súdom sú v podstatných skutočnostiach zhodné
a navyše korešpondovali s ostatnými, najmä listinnými dôkazmi a spolu tak vytvorili ucelenú predstavu
o predmetných skutkoch.

Svedkovia vo svojich výpovediach zhodne uviedli, že inšpektorka F. bola tá z dvojice inšpektoriek,
ktorá mala pri kontrolách rozhodujúce slovo. Navodením atmosféry strachu a nátlaku (pretože
prevádzkovateľom bolo povedané, že môžu dostať vysoké pokuty, ktoré nakoniec môžu viesť k
uzatvoreniu prevádzok a ich krachu, i keď inšpektorky vedeli, že od 01. 07. 2007 nie je inšpektor SOI
oprávnený dávať blokovú pokutu na mieste), inšpektorky vytvorili v každej z kontrolovaných prevádzok

situáciu, pri ktorej im kontrolovaní prevádzkovatelia dali určitú sumu peňazí ako úplatok. Potominšpektorky vytrhli z inšpekčnej knihy stranu s inšpekčným zápisom s nedostatkami a v inšpekčnej knihe
bol urobený nový zápis vždy bez nedostatku.

Vtejtosúvislostijepotrebnéuviesť,žeprikaždomzoskutkovbolaprítomnáinšpektorkaH..F.Á.adruhou

inšpektorkou bola buď F.. V.Á. alebo A.. L..

Svedkovia potvrdili, že aj tieto inšpektorky vykazovali aktivitu popísanú vyššie, resp. boli prítomné pri
tom a počuli, ako na jednotlivých kontrolovaných prevádzkach inšpektorka F. vypočítavala výšky pokút
alebo naznačovala, že môže dôjsť až k zatvoreniu ich prevádzky.

Svedkyňa F. uviedla, že H.. F. pri kontrole na jej prevádzke bola hlavnou aktérkou vyžiadania úplatku.
Práve F. povedala inšpektorke V., aby sa s ňou dohodla na výške úplatku - po maďarsky a keď

inšpektorka V. nereagovala, F. chcela po F. peniaze. Rovnaký spôsob bol použitý zo strany inšpektoriek
H. F. a A. L. u B. L.. V prevádzke C. J. inšpektorka F. po tom, čo vytkla B. L., že na nápojovom lístku má
napísané, že sa predáva Kofola, ale v skutočnosti sa predáva sudová Slovkola, došla až do absurdnosti,
že zneužitie mena Kofola môže stáť túto prevádzkovateľku aj stotisíc korún, resp. že jej bude uložená
veľká pokuta. Hneď na to ju začala inšpektorka F. ľutovať a povedala, že ak z tejto krčmy B. L. živí celú

rodinu, čo bude s nimi, keď im sem pošlú hygienikov a možno dôjde aj k zatvoreniu krčmy. Napokon F.
uviedla, že keď niekto potrebuje preložiť nejaký dokument a potrebuje k tomu tlmočníka, tak oficiálne
stojí preklad aj dvadsaťtisíc korún. Ale keď má niekto dobrého známeho, tak ten mu to preloží aj za
osemtisíc korún. Týmto prirovnaním F. naznačila, že chce úplatok vo výške osemtisíc korún. Na to jej B.
L. povedala, že osemtisíc korún je veľa. Nakoniec sa dohodli na piatich tisíckach. B. L. potom doniesla

päťtisíc korún, položila ich pred inšpektorky a H.. F. si ich vložila medzi svoje papiere a odložila do tašky.
Spôsob nátlaku použili H. F. a A. L. aj v prevádzke v B. N. H. F. a nátlak použili inšpektorky H.. F. a
F.. V. aj pri kontrole u A..G., ktorému tiež hrozili vysokou pokutou a naťahovali čas, až prevádzkovateľ
pochopil, že im má dať úplatok.

Na základe takéhoto vyhodnotenia dôkazov jednotlivo i v súhrne súd dospel k záveru, že obhajoba

obžalovaných bola v celom rozsahu vyvrátená. Súd uveril všetkým tvrdeniam svedkov, ustálil aj to,
že obžalované H.. F. a F.. V. prevzali od D. F. 4.000,- Sk /132,77 €/ a od Š. G. 2.500,- Sk /82,98 €/,
obžalované H.. F. a A.. L. prevzali od H. F. 4.000,- Sk /132,77 €/, od B. L. 5.000,- Sk /165,96 €/ ako
úplatok, a to bol práve dôvod, prečo sa v zápisoch v inšpekčných knihách neobjavili žiadne nedostatky,
i keď predtým podnikateľov strašili vysokými pokutami a inými následkami a tým sa dopustili konania

popisovaného vo výrokovej časti rozsudku.

V nadväznosti na to, že vykonanými dôkazmi bolo preukázané, že sa skutky stali a že ich spáchali
obžalované, bolo namieste zaoberať sa príčetnosťou ich konania v čase spáchania predmetných
trestných činov ako jednou zo základných podmienok trestnej zodpovednosti. Nezistilo sa nič, čo by
ich zbavilo trestnej zodpovednosti. Trestná činnosť im bola jednoznačne dokázaná, ako to vyplýva z

predchádzajúcich častí odôvodnenia tohto rozsudku. Nič teda nebránilo uznať obžalované za vinné.

Prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona
spácha verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému
neoprávnený prospech, vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu. Vyžaduje sa,
aby úmysel páchateľa smeroval k následku, ktorým je spôsobenie škody inému alebo zadováženie

neoprávneného prospechu sebe alebo inému.

Zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 Trestného zákona spácha ten, kto v súvislosti s
obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú
osobu prijme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok.

V oboch prípadoch ide o trestné činy, ktorých skutková podstata je naplnená iba v prípade úmyselného

zavinenia páchateľa. Trestný zákon rozoznáva dve formy úmyselného zavinenia - priamy a nepriamyúmysel (§ 15 písm. a), b) Trestného zákona). Páchateľ koná v priamom úmysle, ak chcel spôsobom
uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť chránený záujem. V prípade nepriameho úmyslu
páchateľ vie, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť a pre prípad, že sa tak

stane, je s tým uzrozumený.

Podľa § 128 Trestného zákona sa verejným činiteľom na účely tohto zákona rozumie prezident
Slovenskej republiky, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, poslanec Európskeho parlamentu,
člen vlády, sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky, sudca, prokurátor alebo iná osoba zastávajúca
funkciu v orgáne verejnej moci, príslušník ozbrojených síl, osoba v služobnom

pomere, starosta, predseda vyššieho územného celku, poslanec orgánu územnej samosprávy, štátny
zamestnanec alebo zamestnanec orgánu štátnej správy, územnej samosprávy alebo iného štátneho
orgánu, osoba, ktorá vykonáva pôsobnosť v rámci právnickej osoby, ktorej zákon zveruje právomoc
rozhodovať v oblasti verejnej správy, notár, súdny exekútor, člen lesnej stráže, vodnej
stráže, rybárskej stráže, poľovníckej stráže, stráže prírody alebo osoba, ktorá má oprávnenie člena
stráže prírody, ak sa podieľa na plnení úloh spoločnosti a štátu a používa pritom právomoc, ktorá mu bola

v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená. Pre trestnú zodpovednosť a ochranu verejného
činiteľa sa podľa jednotlivých ustanovení tohto zákona vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný v
súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou.

Zamestnanci Slovenskej obchodnej inšpekcie, vykonávajúci kontrolnú činnosť, sú v zmysle zákona o
štátnej službe štátnymi zamestnancami. Podľa § 53 odsek 1 písm. b), písm. h) a písm. n) Zákona č.

213/2001 Z. z. o štátnej službe je štátny zamestnanec povinný dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky,
ústavné zákony, zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré sa vzťahujú na vykonávanie
štátnejslužby,etickýkódexaslužobnépredpisyprivykonávaníštátnejslužby.Ďalejsúpovinníneprijímať
dary alebo iné výhody v súvislosti s vykonávaním štátnej služby okrem darov alebo iných výhod
poskytovanýchslužobnýmúradom.Taktiežsúpovinnízdržaťsaprivykonávaníštátnejslužbyamimonej

všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť štátnej služby alebo ohroziť dôveru v jej nestrannosť, prípadne
nestrannosť rozhodovania.

Podľa ustanovenia § 3 zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany
spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je orgánom kontroly vnútorného trhu Slovenská
obchodnáinšpekcia.SOI podľa§4tohtozákona,okreminéhovrámcipôsobnostiukladápokuty.Podľa§

5 kontrolu vnútorného trhu vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia prostredníctvom inšpektorov. Podľa
internej normy služobného úradu Slovenskej obchodnej inšpekcie, a to pracovného poriadku, sú určené
povinnosti a obmedzenia štátneho zamestnanca podľa § 53 zákona číslo 213/2001 Z. z. o štátnej službe.

V období, kedy sa stali skutky uvedené vo výrokovej časti rozsudku, už jednotlivým inšpektorom SOI
nebolo dané oprávnenie ukladať pri zistení menej závažných nedostatkov pri kontrole blokové pokuty.

Neznamená to, že nemohli vôbec rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb.

Ustanovenie § 5 Zák. č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu dáva jednotlivým inšpektorom
(mimo už zmienenej možnosti uloženia blokovej pokuty, ak tak ustanovuje iný zákon, čo bolo ale
obmedzené zmenou § 24 ods. 4 Zák. č. 634/1992 Zb., resp. jeho zrušením), celý rad ďalších oprávnení,
ktorými môžu zasahovať do práv a povinností kontrolovaných subjektov. Podľa § 5 ods. 5 písm. e)

Zákona č. 128/2002 Z. z. môžu inšpektori požadovať od kontrolovaných osôb, aby v určenej lehote
odstránili zistené nedostatky, ich príčiny a škodlivé následky.

V § 6 Zák. č. 128/2002 Z. z. sú dané inšpektorovi Slovenskej obchodnej inšpekcie ďalšie oprávnenia,
ktoré môže uplatniť priamo na mieste predaja výrobkov alebo poskytovania služieb. Inšpektor môže na
základe výsledkov kontroly na mieste zakázať až do vykonania nápravy dodávku, predaj alebo použitie

výrobkov alebo poskytovania služieb, ktoré nezodpovedajú osobitným predpisom, výkon prevádzkovej
alebo obchodnej činnosti až na dva prevádzkové dni, používanie neoverených určených meradiel,
ak overeniu podliehajú, alebo meradiel nezodpovedajúcim osobitným predpisom, technickým normám
alebo schválenému typu. Inšpektori sú pri kontrolnej činnosti vybavení právomocou zasahovať do práv apovinností fyzických a právnických osôb, lebo ak inšpektor rozhodne opatrením, či záväzným pokynom
v zmysle uvedeného ustanovenia, potom priamo zo zákona vyplývajú pre tieto osoby povinnosti niečo
konať, alebo sa zdržať určitého konania.

Z hľadiska posúdenia rozhodovacej právomoci inšpektorov Slovenskej obchodnej inšpekcie treba
prihliadať aj na ustanovenie § 20 ods. 1 Zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Tento zákon podľa jeho § 1 ods. 1 upravuje okrem iného práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov,
predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, ako aj pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany
spotrebiteľa, pričom zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovaných služieb, ak k plneniu

dochádza na území Slovenskej republiky alebo plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej
republiky.

Podľa jeho § 20 ods. 1 dozor nad dodržiavaním povinností ustanovených týmto zákonom vykonávajú
orgány dozoru, pričom ak nemožno pôsobnosť orgánu dozoru určiť, je na výkon dozoru a kontroly
príslušná Slovenská obchodná inšpekcia. Slovenská obchodná inšpekcia vykonáva kontrolu vnútorného

trhu prostredníctvom inšpektorov ako jej zamestnancov.

Podľa § 9 ods. 1 písm. a) Zákona č. 128/2002 Z. z. inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie uloží
pokutu kontrolovanej osobe, ktorá nesplní opatrenia na mieste urobené v zmysle § 6 ods.
1 tohto zákona.

Uvedenéustanoveniazákonov,vovzájomnýchsúvislostiach,dávajúpretodostatočnýpodkladprezáver,

že inšpektor Slovenskej obchodnej inšpekcie pri výkone kontroly je vybavený takou právomocou, v rámci
ktorej rozhoduje o právach a povinnostiach kontrolovaných subjektov. Pokiaľ je teda trestná činnosť
spáchaná v súvislosti s takouto právomocou a zodpovednosťou pri plnení úloh štátu v oblasti kontroly
vnútorného trhu, potom je potrebné konanie takej osoby posúdiť ako konanie v postavení verejného
činiteľa.

Objektom trestného činu prijímania úplatku je záujem na riadnom, nestrannom a zákonnom obstarávaní
vecí všeobecného záujmu. Objektívna stránka tohto trestného činu zahŕňa také konanie páchateľa,
ktorým sám alebo cez sprostredkovateľa prijme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok
pre seba alebo inú osobu v súvislosti s obstarávaním vecí všeobecného záujmu.

Obstarávanie vecí všeobecného záujmu je činnosť, ktorá súvisí s plnením úloh, ktoré sa týkajú

vecí všeobecného záujmu, teda nielen rozhodovania orgánov verejnej moci, ale aj inej činnosti pri
uspokojovaní záujmov občanov a právnických osôb v oblasti materiálnych, sociálnych, kultúrnych a
iných potrieb. Ide teda o plnenie všetkých úloh, na ktorých riadnom a nestrannom plnení má záujem
celá spoločnosť alebo určitá sociálna skupina. Nepatrí sem činnosť občanov, ktorá je výlučne prejavom
ich osobných práv.

Medzi úplatkom a obstarávaním vecí všeobecného záujmu musí byť súvislosť. Preto úplatok musí mať
vzťah k činnosti, ktorá patrí do oblasti obstarávania vecí všeobecného záujmu. Tento trestný čin je
dokonaný predovšetkým prijatím úplatku. V prípade, ak páchateľ úplatok žiadal, nie je rozhodujúce, či
ho aj skutočne dostal. Trestný čin je dokonaný prejavenou žiadosťou alebo sľubom.

Páchateľom tohto trestného činu môže byť iba osoba, ktorá sa podieľa na obstarávaní vecí všeobecného

záujmu. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie. Vecou všeobecného záujmu
sa na účely tohto zákona rozumie záujem presahujúci rámec individuálnych práv a záujmov jednotlivca,
ktorý je dôležitý z hľadiska záujmov spoločnosti.Pod úplatkom pritom treba považovať každú neoprávnenú výhodu, resp. zvýhodnenie v podobe plnenia
majetkovej alebo i nemajetkovej povahy, t. j. také zvýhodnenie, na ktoré nie je právny nárok.

Súd dospel k záveru, že trestná činnosť uvedená vo výrokovej časti rozsudku bola spáchaná v súvislosti

s právomocou a zodpovednosťou pri plnení úloh štátu v oblasti kontroly vnútorného trhu, preto konanie
obžalovaných posúdil ako konanie v postavení verejného činiteľa. Úplatky prijaté inšpektorkami SOI
pritom mali povahu priameho majetkového prospechu v peniazoch. Z uvedeného možno vyvodiť záver,
že obžalovaná F. žiadala aj prijala úplatok v priamej súvislosti s obstarávaním vecí všeobecného záujmu.
Z postoja inšpektoriek V. a L. možno vyvodiť záver, že od nich neboli zaznamenané výslovné žiadosti o

úplatok, ale ich prejav smeroval k tomu, že konkludentne súhlasili s navodenou situáciou na jednotlivých
prevádzkach, kde boli na kontrole, resp. pri týchto úkonoch H.. F. neurobili žiadny relevantný úkon, z
ktorého by bolo zrejmé, že úplatok odmietajú. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že obžalované V. a L.
žiadali a prijali úplatok v priamej súvislosti s obstarávaním vecí všeobecného záujmu.

Za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu.
Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky

toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako
aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin.

Vzhľadomnatietoskutočnostipotomsúdustálil,žeobžalovanéspáchalipokračovacíprečinzneužívania
právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods.1 písm. a/ Trestného zákona a pokračovací zločin
prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods.2 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20

Trestného zákona.

Súd nemal pochybnosti o tom, že konania kladeného im za vinu sa obžalované dopustili v priamom
úmysle podľa § 15 písm. a) Trestného zákona.

V rámci úvah o postihu mal súd na zreteli predovšetkým účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Trestného
zákona, teda potrebu chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť obžalovaným v

páchaní ďalšej trestnej činnosti, vychovať ich k tomu, aby viedli riadny život a tým výchovne pôsobiť
aj na ostatných členov spoločnosti, najmä na ďalších možných páchateľov podobnej trestnej činnosti a
zároveň ich odradiť od páchania trestných činov.

Druh trestu bol daný zo zákona, teda odňatie slobody podľa § 329 ods. 2 Trestného zákona (v rozpätí
päť rokov až dvanásť rokov) pri použití ustanovenia o úhrnnom treste podľa ustanovenia § 41 ods.1

Trestnéhozákona.Priurčenívýmerytrestusúdnazáklade§34ods.4Trestnéhozákonaprihliadolnajmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútky, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osoby páchateliek, ich pomery a možnosti ich nápravy.

Ostatné kritériá určenia druhu trestu a jeho výmery vyplynuli konkrétne z vyššie uvedených skutkových
zistení. Súd vzal do úvahy najmä snahu obžalovaných obohatiť sa. Ďalej súd prihliadol na okolnosti,

týkajúce sa miesta a času spáchania trestných činov a tiež na okolnosti, ktoré pôsobili na obžalované a
na rôzne sprievodné okolnosti. Súd vzal do úvahy i druh a povahu konania obžalovaných.

Obžalovaná H. F. je podľa správy o povesti z miesta bydliska hodnotená všeobecne. Dosiaľ nebola
riešená komisiou pre verejný poriadok, nie je konfliktný typ. V obci Y. má trvalý pobyt v rodinnom dome.
Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaná doposiaľ nebola súdom potrestaná.

Súd posudzoval možnosť nápravy obžalovanej. Prihliadol najmä na správy o povesti z miesta bydliska,
pracoviska a vzal do úvahy aj všetky okolnosti, ktoré vyplývali o osobe obžalovanej z trestného spisu.
Dospel k záveru, že prognóza jej nápravy a prevýchovy je priaznivá, najmä ak sa na ňu bude pôsobiť
primerane prísnym trestom.Obžalovanej H. F. poľahčovalo, že viedla pred spáchaním trestného činu riadny život (§ 36 písm. j)
Trestného zákona). Naopak jej priťažovalo to, že spáchala viac trestných činov (§ 37 písm. h) Trestného
zákona). Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na vyrovnaný pomer poľahčujúcich

okolností a priťažujúcich okolností (§ 38 ods. 2 Trestného zákona).

Za spáchanie zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 2 umožňuje Trestný zákon dospelému
páchateľovi uložiť trest odňatia slobody na päť rokov až dvanásť rokov. Po vyhodnotení všetkých
okolností prípadu jednotlivo aj v súhrne, pokiaľ mali význam pre výrok o treste a slúžili v tomto
smere na prospech obžalovanej i proti nej, došiel súd k záveru, že objektívnym vyjadrením zistenej

trestnej činnosti a príslušných zákonných hľadísk je trest odňatia slobody vymeraný obžalovanej H.
F. nad dolnou hranicou zákonnej trestnej sadzby, a síce šesť rokov, ukladaný podľa § 329 ods. 2
Trestného zákona, za použitia ustanovenia o úhrnnom treste. Takéto úvahy súdu majú oporu najmä v
dobrých možnostiach nápravy obžalovanej, v priaznivých hodnoteniach jej osoby a tiež v rovnováhe
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

Obžalovaná H. F. v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebola vo výkone

trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, a preto ju súd na výkon trestu odňatia slobody zaradil
do najmiernejšieho ústavu na výkon trestu, a síce do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia v zmysle § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona.

Obžalovaná A.. F. V. J.. je podľa správy o povesti z miesta bydliska hodnotená všeobecne. Doteraz
nebola riešená komisiou pre verejný poriadok, nie je konfliktný typ. Z odpisu z registra trestov vyplýva,

že obžalovaná doposiaľ nebola súdom potrestaná.

ObžalovanáA.L.je zmiestabydliskahodnotenávšeobecne.Dosiaľnebolariešenákomisioupreverejný
poriadok. Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaná doposiaľ nebola súdom potrestaná.

Súd posudzoval možnosť nápravy obžalovaných. Prihliadol na správy o povesti z miesta bydliska,
pracoviska a vzal do úvahy aj všetky okolnosti, ktoré vyplývali o osobe obžalovanej V. a L. z trestného

spisu. Súd dospel k záveru, že prognóza ich nápravy a prevýchovy je priaznivá.

Obžalovaným F. V. aj A. L. poľahčovalo, že viedli pred spáchaním trestného činu riadny život (§ 36
písm. j) Trestného zákona). Naopak im priťažovalo to, že spáchali viac trestných činov (§ 37 písm. h)
Trestného zákona).

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich

okolností a priťažujúcich okolností (§ 38 ods. 2 Trestného zákona).

Za spáchanie zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 2, umožňuje Trestný zákon dospelému
páchateľovi uložiť trest odňatia slobody na päť rokov až dvanásť rokov. Po vyhodnotení všetkých
okolností prípadu jednotlivo aj v súhrne, pokiaľ mali význam pre výrok o treste a slúžili v tomto smere
na prospech obžalovaných i proti nim, došiel súd k záveru, že objektívnym vyjadrením zistenej trestnej

činnosti a príslušných zákonných hľadísk je trest odňatia slobody vymeraný obžalovaným F. V. aj A.
L. na samej dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby, a síce päť rokov, ukladaný podľa § 329 ods. 2
Trestného zákona, za použitia ustanovenia o úhrnnom treste. Takéto úvahy súdu majú oporu najmä v
dobrých, nádejných možnostiach nápravy obžalovaných, v priaznivých hodnoteniach a tiež v rovnováhe
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

Obžalovaná F. V. ani A. L. v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu neboli vo
výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, a preto ich súd na výkon trestu
odňatia slobody zaradil do najmiernejšieho ústavu na výkon trestu, a síce do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia v zmysle § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona.Súd pri úvahách o výške trestu vychádzal z ustanovenia § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona.

Pretože všetky obžalované spáchali skutky počas výkonu funkcie v štátnej službe, súd im uložil aj trest
zákazu činnosti výkonu funkcie spojenej s funkciou v štátnej službe na päť rokov.

Poučenie:

Do pätnástich dní od oznámenia tohto rozsudku možno proti nemu podať odvolanie. Odvolanie môže
podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka. V prospech obžalovaného môžu
podať odvolanie príbuzní v pokolení priamom, jeho súrodenci, manželka a družka, pokiaľ to nie je
proti jeho vôli. Odvolanie proti rozsudku sa podáva prostredníctvom Špecializovaného trestného súdu
v Pezinku na Najvyšší súd SR v Bratislave.