Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava III

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Viera Ulacká

Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 1CbZm/101/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513210609
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Ulacká

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2013:1513210609.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V samosudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci

navrhovateľa: CD Consulting s.r.o., IČO: 264 29 705, so sídlom Nagano Office Center, K červenému
dvoru 3269/25a, Praha 3, Česká republika
zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, proti odporkyni:
A. C., W. 4, D., toho času na neznámom mieste, zastúpená opatrovníčkou O. R., zamestnankyňou
Okresného súdu Bratislava I, o zaplatenie istiny 1.999 eur s príslušenstvom a odmeny 8,44 eur zo
zmenky, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú odmenu 8,44 eur.

Konanie sa v úroku 0,25 % denne zo sumy 533,27 eur od 27.11.2010 do zaplatenia a v úroku 6% ročne
zo sumy 533,27 eur od 24.1.2011do zaplatenia, zastavuje.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
Odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len
nariadenie), navrhovateľ žiadal, aby súd odporkyňu zaviazal na zaplatenie zmenkovej sumy 1.999 eur,
zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy 2.532,27 eur od 27.11.2010 do zaplatenia, úroku 6% ročne zo

sumy 2.532,27 eur od 24.1.2011 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 8,44 eur a na náhradu trov konania.
Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár nadobudol všetky práva zo zmenky, ktorú vystavila odporkyňa
28.10.2009 na zmenkovú sumu 2.532,27 eur, pričom sa zaviazala k úhrade zmenkového úroku vo výške
0,25 % denne od 27.11.2010. Zmenka bola vystavená na videnie s doložkou „na platenie predložiť v
lehote 4 rokov od vystavenia“. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, vystaviteľ na zmenkovú sumu
nič uhradil.
Ako dôkaz bol k návrhu pripojený originál zmenky.

Keďže sa navrhovateľ domáhal zaplatenia úrokov zo sumy vyššej než žalovaná istina, súd v zmysle
čl. 4 ods. 4 nariadenia navrhovateľa tlačivom B vyzval na opravu návrhu. Podaním zo dňa 27.5.2013
navrhovateľ opravil návrh tak, že úrok požaduje len zo sumy 1.999 eur.
Podľa článku 19 nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Súd
sa preto v prípadoch, v ktorých nariadenie neustanovuje inak, riadil zákonom č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (OSP).

Oprava návrhu je podľa obsahu čiastočným späťvzatím návrhu, z ktorého dôvodu súd v úrokoch
požadovaných zo sumy vyššej než 1.999 eur podľa § 96 ods. 1 OSP konanie zastavil.
Po odstránení vady návrhu bolo v zmysle článku 5 ods. 5 nariadenia odporkyni zaslané tlačivo C na
odpoveď. Odporkyňa právo odpovedať na návrh nevyužila.Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je podľa článku 5 ods. 1 nariadenia písomné,
súd ústne pojednávanie nepovažoval za potrebné a o jeho nariadenie nepožiadala ani jedna zo strán.
Podľa článku 7 ods. 3 nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v

lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo
protipohľadávke.
Keďže súd rozhodoval rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámil v lehote určenej v §
156 ods. 3 OSP miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu.
Navrhovateľ si v tomto konaní uplatňuje nároky zo zmenky, ktorú vystavila odporkyňa v Bratislave dňa

28.10.2009 a ktorou sa zaviazala na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. zaplatiť pri predložení
2.532,27 eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 27.11.2010. Zmenka bola vystavená s
doložkou „bez protestu“ a s doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na rube
zmenky je zapísaný nedatovaný indosament na rad navrhovateľa.
Zmenka,okremúdajusplatnosti,obsahujevšetkynáležitostipredpísanévčl.I.§75zákonazmenkového
a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku. O vlastnej zmenke, v ktorej

nie je údaj splatnosti, platí podľa čl. I. § 76 ods. 2 zmenkového zákona, že je splatná na videnie.
Zmenkanavideniejesplatnápripredložení,naplateniemusíbyťpredloženádo jednéhorokuoddátumu
vystavenia, ale vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu (čl. I. § 34 ods. 1 v spojení s §
77 ods. 1 zmenkového zákona). V prípade žalovanej zmenky určil vystaviteľ pre predloženie zmenky
na platenie lehotu 4 roky odo dňa vystavenia.

Súd pri skúmaní podmienok konania, na ktoré je podľa § 103 OSP povinný prihliadať aj bez návrhu
v každom štádiu konania, zistil, že nároky z tej istej zmenky si prvý majiteľ ešte pred jej indosovaním
uplatnil proti odporkyni na Stálom rozhodcovskom súde, zriadenom Slovenskou rozhodcovskou,
a.s.. Rozsudkom č. k. SR XXXXX/XX z 5.4.2011 rozhodcovský súd odporkyni uložil povinnosť, aby
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. zaplatila 2.532,27 eur, zmenkový úrok 0,25 % denne zo sumy

2.532,27 eur od 27.11.2010 do zaplatenia, zákonný úrok 6% ročne zo sumy 2.532,27 eur od 24.1.2011
do zaplatenia a náhradu trov konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 26.4.2011 a dňa 29.4.2011
sa stal vykonateľným.
Podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý
už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako

právoplatný rozsudok súdu.
Vzhľadom na to aj rozhodcovský rozsudok zakladá prekážku právoplatne rozsúdenej veci, ktorá bráni
súdu, aby tú istú vec opätovne prejednal (§ 159 ods. 3 OSP).
Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXEr/XXXX/XXXX vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
proti povinnej A. C., o udelenie poverenia pre 2.532,27 eur s príslušenstvom, súd zistil, že

na základe rozhodcovského rozsudku č. k. SR 01828/11 z 5.4.2011 ako exekučného titulu navrhla
spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. vykonanie exekúcie. Exekučný súd uznesením č. k. XXEr/XXXX/
XXXX-XX z 26.8.2011, právoplatným 30.9.2011, žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol. Uznesenie odôvodnil tým, že exekučný titul zaväzuje povinnú na plnenie, ktoré je
právom nedovolené, keďže dohoda o vyplnení blankozmenky je ako neprijateľná zmluvná podmienka v

spotrebiteľskej zmluve neplatná a neplatný je aj úrok 0,25 % denne.
Súd navrhovateľa o skutočnostiach, ktoré zistil pri skúmaní podmienok konania, písomne informoval.
Navrhovateľ v doplnení právnej argumentácie k prekážke res iudicata zo dňa 10.10.2013 poukázal
na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach exekúcie sp. zn. 6M P. X/XXXX zo
16.1.2013, sp. zn. XCdo 1/2012 z 21.3.2012 a XCdo XXX/XXXX z 13.10.2011, ako aj na uznesenie

Krajského súdu v T. sp. zn. XXCoE XXX/XXXX z 31.5.202, z ktorých vyplynulo, že exekučný súd je
nie len oprávnený ale aj povinný ex offo skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul vydaný
v spotrebiteľskej veci z pohľadu existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy, keďže rozhodnutie
orgánu, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória i súdna prax za zdanlivé,
ničotné (nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce a takéto

rozhodnutie nie je ani spôsobilé založiť prekážku rei iudicatae. Poukázal aj na uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 78/2011 zo 17.3.2011, ktorý ku rovnakým záverom dospel vo
vzťahu k exekučnému titulu, ktorým bolo rozhodnutie správneho orgánu.
Navrhovateľ usúdil, že tento záver nie je možné limitovať len na zisťovanie v rámci exekučného konania,
preto nepovažoval za významné, či k nulitnosti rozhodcovského rozsudku dospel exekučný súd,

alebo nie a mal za to, že v tomto konaní je súd oprávnený sám sa vysporiadať s otázkou nulitnosti
rozhodcovského rozsudku ako s predbežnou otázkou.Podľa navrhovateľa je rozhodcovský rozsudok, ktorý bol ako exekučný titul uplatnený v exekučnom
konaní proti povinnému ( v tomto konaní odporcovi), nulitným právnym aktom, nemôže preto zakladať
prekážku res iudicata a súd je povinný na nulitu prihliadať a uplatnený nárok zo zmenky riadne prejednať.

Súd s navrhovateľom súhlasí v tom, že súčasná rozhodovacia prax súdov v súvislosti s ochranou práv
spotrebiteľa pripúšťa v prípade, ak bol predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského
právneho vzťahu, aby exekučný súd ex offo skúmal existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy . Ak
exekučný súd z konkrétnych okolností prípadu dospeje k záveru, že rozhodcovská zmluva je z pohľadu
ochrany práv spotrebiteľa neprijateľná a tým neplatná, nie je možné rozhodcovský rozsudok považovať

za spôsobilý exekučný titul a nie je materiálne vykonateľný. Na takýto rozsudok treba hľadieť, ako by
nebol vydaný, preto nemôže vytvárať prekážku právoplatne rozhodnutej veci, ktorá by súdu bránila vec
znovu prejednať..
Nie je však možné súhlasiť s názorom, že otázku nulity rozhodcovského rozsudku ako dôsledku
neplatnosti rozhodcovskej zmluvy je súd oprávnený, resp. dokonca povinný ex offo ako predbežnú
skúmať aj v inom konaní, než v exekučnom konaní na vymoženie povinnosti z rozhodcovského rozsudku

ako exekučného titulu.
Zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní umožňuje všeobecnému súdu, aby sa otázkou
platnosti rozhodcovskej zmluvy zaoberal len v prípadoch v ňom uvedených ( § 21 ods. 4 a § 40
ods. 1 písm. c/), aj to len na návrh, resp. odvolanie účastníka rozhodcovského konania. Zo žiadneho
jeho ustanovenia nevyplýva oprávnenie všeobecného súdu, aby skúmal platnosť rozhodcovskej zmluvy

ex offo, táto možnosť je v zásade vylúčená aj v exekučnom konaní. Judikatúra, na ktorú navrhovateľ
poukázal vo vyjadrení k otázke res iudicata, vychádza z odlišnej aplikácie ustanovenia § 44 ods. 2
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) na prípady, v
ktorých bol predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Exekučný súd je podľa
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku povinný vždy skúmať, či nie je exekučný titul v rozpore so zákonom.

Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci, je podľa tejto judikatúry
potrebné ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vykladať v širších súvislostiach, zameraných na
ochranu práv spotrebiteľa, ktoré sú predmetom verejného záujmu. V takomto prípade, napriek tomu, že
spotrebiteľ nevyužil možnosť spochybniť platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa § 21 ods. 2, resp. § 40
ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z., je exekučný súd v rámci posudzovania, či nie je exekučný titul

v rozpore so zákonom, povinný skúmať aj platnosť rozhodcovskej zmluvy. Ak exekučný súd zistí, že je
rozhodcovská zmluva neplatná, skonštatuje rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, následkom
čoho je neúčinnosť, t.j. nezáväznosť exekučného titulu.
Navrhovateľ sa v tomto súdnom konaní domáha plnenia zo zmenky a návrh skutkovo vymedzil len
tým, že je majiteľom zmenky, ktorá nebola pri splatnosti zaplatená . Zmenka je dokonalý a nesporný

cenný papier, práva a povinnosti sú definované len samotnou zmenkovou listinou a nie sú závislé od
príčinného vzťahu, ktorý bol dôvodom jej vystavenia. Preto pokiaľ ani jedna zo strán nedoplní skutkovú
argumentáciu, z ktorej jednoznačne vyplynie spotrebiteľský charakter príčinného vzťahu a jeho priamu
súvislosť so zmenkou, nie je možné vec posúdiť ako spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu.
Pri rozhodovaní o nárokoch zo zmenky súd nemá žiadne zákonné oprávnenie posudzovať platnosť

rozhodcovskej zmluvy a tým ani nulitu rozhodcovského rozsudku, a to ani len ako predbežnú otázku.
Vylučuje to osobitná úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní. Túto otázku bol oprávnený
a zároveň povinný posúdiť len exekučný súd , ktorý však v uznesení č. k. XXEr/XXXX/XXXX-XX v
tomto smere žiadne nedostatky neskonštatoval. Žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie síce zamietol, ale nie pre nezáväznosť exekučného titulu, ale pre jeho vecnú nesprávnosť.

Súd v zmysle § 135 ods. 2 OSP v otázke účinkov rozhodcovského rozsudku z uznesenia exekučného
súdu vychádzal.
Vecná nesprávnosť rozhodcovského rozsudku nemá žiaden vplyv na jeho účinnosť a záväznosť, čo
znamená že mu ani neodníma účinky právoplatného súdneho rozhodnutia, vytvárajúceho prekážku rei
iudicatae.

Podľa § 159 ods. 3 OSP len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova.
Stály rozhodcovský súd rozsudkom č. k. SR XXXXX/XX z 5.4.2011 už odporkyni právoplatne uložil
povinnosť, aby prvému majiteľovi zmenky zaplatila 2.532,27 eur, zmenkový úrok 0,25 % denne zo sumy
2.532,27 eur od 27.11.2010 do zaplatenia a zákonný úrok 6% ročne zo sumy 2.532,27 eur od 24.1.2011
do zaplatenia. Ten istý nárok, aj keď len vo výške 1.999 eur, si navrhovateľ uplatnil aj v tomto konaní.

Navrhovateľ nebol účastníkom rozhodcovského konania. Zmenka bola naňho prevedená nedatovaným
indosamentom. Podľa čl. I. § 20 ods. 2 zmenkového zákona, pokiaľ nie je dokázaný opak, má sa za to,
že nedatovaný indosament bol na zmenku napísaný pred uplynutím lehoty k protestu.Navrhovateľ v návrhu uviedol, že zmenku odporkyni na platenie predložil indosant (t.j. POHOTOVOSŤ,
s.r.o.). Tým samotný navrhovateľ potvrdil, že ku dňu splatnosti zmenky, ktorým je deň predloženia
zmenky na platenie, ešte majiteľom zmenky nebol. Dôkazom o indosovaní zmenky po splatnosti je

aj rozhodcovský rozsudok, ktorým bolo plnenie zo splatnej neindosovanej zmenky priznané jej prvému
majiteľovi.
Zmenka bola indosovaná až po splatnosti (t. j. po uplynutí lehoty na protest), preto má podľa druhej vety
čl. I. § 20 ods. 1 zmenkového zákona indosament len účinky obyčajného postupu. Navrhovateľ nie je
originálnym nadobúdateľom práv zo zmenky, iba vstúpil do práv indosanta. Je teda právnym nástupcom

prvého majiteľa zmenky.
Právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok bráni súdu, aby o zaplatení zmenkovej sumy 1.999
eur, zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy 1.999 eur od 27.11.2010 do zaplatenia a zákonného
úroku 6% ročne zo sumy 1.999 eur od 24.1.2011 do zaplatenia, znovu rozhodoval . Preto v tejto časti
návrh ako neprípustný v zmysle článku 4 ods. 4 nariadenia zamietol.
Predmetom rozhodcovského konania nebolo zaplatenie zmenkovej odmeny 8,44 eur. Navrhovateľ ako

právny nástupca prvého majiteľa zmenky má podľa čl. I. § 48 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového
zákona právo postihom žiadať od odporkyne aj zmenkovú odmenu vo výške jednej tretiny percenta
zmenkovej sumy. Súd preto odporkyňu na zaplatenie odmeny, počítanej zo zmenkovej sumy 2.532,27
eur, zaviazal.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa článku 16 nariadenia, podľa ktorého trovy konania znáša

strana, ktorá nemala v konaní úspech. Navrhovateľ mal v konaní len nepatrený úspech a je povinný
nahradiť trovy konania odporkyni. Odporkyňa náhradu trov prisúdiť nežiadala, súd preto rozhodol tak,
že sa jej ich náhrada nepriznáva.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho

doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo dvoch
vyhotoveniach.
V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci
sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a
datované. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.
Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd
odmietne.
Rozsudok je vykonateľný bez ohľadu na podané odvolanie
(článok 15 ods. 1 nariadenia).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa zákona č. 233/1995 Z. z..

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.