Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 6, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/117/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112218337
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5112218337.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci

navrhovateľky: C. K., nar. X.X.XXXX, právne zastúpená J. & partners, s.r.o., so sídlom Štúrova č.
1, Žilina, proti odporcovi: J. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXXX/XX, X., právne zastúpený JUDr.
Magda Poliačiková, advokátka, s.r.o., so sídlom Národná 17, Žilina, v konaní o zaplatenie 4.000,- eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 4.000 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 1.700 eur od 1.7.2011 do zaplatenia a s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.300 eur
od 16.11.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 67,20 eur a trov právneho

zastúpenia 594,65 eur a tieto zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa č.ú. 2625865599/1100
vedený v Tatra banka a.s., do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 23.5.2012 domáhal voči odporcovi úhrady 4.000,- eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy 1.700,- EUR od 01.07.2011 do zaplatenia a 9 % ročne
z dlžnej sumy 2.300,- EUR od 16.11.2011 do zaplatenia ako aj zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne
z dlžnej sumy 1.700,- EUR od 01.07.2011 do zaplatenia a 0,1 % denne z dlžnej sumy 2.300,- EUR od
16.11.2011 do zaplatenia.

Dňa 5.9.2013 súd vo veci rozhodol rozsudkom tak, že priznal navrhovateľovi nárok na zaplatenie

4.000 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.700 eur od 1.7.2011 do zaplatenia
a s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.300 eur od 16.11.2011 do zaplatenia a návrh na
zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol. Na základe odvolania odporcu Krajský súd v Žiline ako odvolací
súd napadnutý rozsudok v časti, v ktorej rozhodol o návrhu rozsudok zrušil, vo zvyšnej zamietajúcej
časti ponechal rozsudok nedotknutý.

Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že dňa 1.2.2011 bola medzi navrhovateľom a odporcom uzatvorená
Dohoda o odstúpení prenájmu reštauračného zariadenia, ako konsenzuálny právny úkon v zmysle
ustanovenia § 51 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ( ďalej len „OZ" ) predmetom ktorej

bolo odstúpenie prenájmu časti reštaurácie A.y, Y. XX, XXX XX X. za odplatu vo výške 6.900,- EUR. V
zmluve sa účastníci dohodli, že odstupné bude uhradené v nasledujúcich troch splátkach 2.000,- EUR
do 04.02.2011, 2.600,- EUR do 30.06.2011 a 2.300,- EUR do 15.11.2011. Dňa 1.2.2011 došlo zo strany
odporcu k úhrade časti prvej splátky do výšky 1.000,-EUR. Dňa 4.2.2011 došlo zo strany odporcu k
úhradezvyšnejčastiprvejsplátkydovýšky1.000,-EUR.Nešpecifikovanéhodňadošlozostranyodporcuk úhrade časti druhej splátky do výšky 900,-EUR. Neuhradená časť dohodnutej sumy predstavuje výšku
4.000,- EUR. V zmysle dojednania v Dohode došlo k splatnosti aj zvyšných častí odplaty a to druhej
splátky vo výške 2.600,-EUR ( čiastočne uhradené 900,- EUR) dňa 30.6.2011 a tretej splátky odplaty vo

výške 2.300,- EUR dňa 15.11.2011. Uvedené termíny považoval navrhovateľ za podstatné pre začiatok
omeškania a uplatnenia si nároku navrhovateľky z titulu úrokov z omeškania v zmysle ustanovenia § 517
ods. 2 OZ vo výške 9% ročne z dlžnej sumy, ako aj penálov z omeškania z charakterom zmluvnej pokuty
vo výške 0,1% denne za každý deň omeškania s úhradou dlžnej sumy. Zároveň uviedol, že napriek
niekoľkým verbálnym, ako aj písomným výzvam navrhovateľa, odporca do dnešného dňa zostávajúcu

dlžnú časť neuhradil, napriek tomu, že de facto vyššie uvedenými úhradami uznali svoj dlh vyplývajúci
z Dohody.

Odporca vo vyjadrení k návrhu uviedol, že navrhovateľom predloženú zmluvu o odstúpení prenájmu
reštauračného zariadenia považuje za neplatný právny úkon v zmysle § 37 ods. 1 O.z., nakoľko je
neurčitý a nezrozumiteľný. Má z neho vyplávať záväzok odporcu uhradiť sumu - „odstupné" vo výške
6.900-EUR, avšak nevyplýva z neho žiaden záväzok navrhovateľa, nakoľko pojem odstúpenie prenájmu

je nezrozumiteľný. Taktiež nijakým spôsobom nie je špecifikované zariadenie reštaurácie a tiež nie je
špecifikovaná databáza zákazníkov. Poukazoval na to, že navrhovateľ taktiež nepreukázal, že databázu
zákazníkov v skutočnosti odovzdal. Pokiaľ by záväzkom navrhovateľa malo byť „odstúpenie prenájmu
Reštaurácie A.y", ide o neplatný právny úkon v zmysle § 37 ods. 2 O.z., nakoľko jeho predmetom
je nemožné plnenie, pretože predmetnú reštauráciu dňa 01. 02. 2011 vlastnila a stále vlastní Matica

slovenská. Zároveň na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 3. 2. 2011 uzatvorenej s
Maticou slovenskou ako prenajímateľom a spoločnosťou HRINIK, s.r.o., bol nájomca tejto reštaurácie
v čase od 01. 02. 2011 spoločnosť HRINIK, s.r.o. a preto mu nemohol tieto priestory dať do prenájmu
navrhovateľ. Z tohto dôvodu mu navrhovateľ ani nemohol odstúpiť prenájom reštaurácie, keďže táto
bola v nájme inou právnickou osobou.

Vo vzťahu k posúdeniu nárokov okresný súd v rozsudku vyslovil názor, že účastníci medzi sebou
uzavreli nepomenovanú zmluvu podľa § 51 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej malo dôjsť k
„odstúpeniu nájmu“, ktorou nemožno rozumieť prevod práv a povinností spojených s nájmom, dohodu
o postupe, aby bolo umožnené záujemcovi uzavrieť zmluvu o nájme na rovnaký predmet nájmu ako
mala predtým v nájme navrhovateľka a odovzdanie predmetu nájmu s prenechaním vecí, ktoré do

predmetu nájmu vniesla navrhovateľka spolu s odovzdaním databázy zákazníkov. “Odstúpenie nájmu“,
bolo dohodnuté za odplatu. Po dohode o odstúpení prenájmu medzi navrhovateľom a odporcom bola
medzi prenajímateľom Dom Matice Slovenskej a HRINIK, s.r.o. uzavretá zmluva o nájme na predmet
nájmu, reštaurácie na Ul. Y. XX, X., ktorej jediným zo spoločníkov a konateľom spoločnosti HRINIK s.r.o.
bol aj odporca, teda spoločnosť riadil, prezentoval a vytváral jej vôľu ako aj mal v spoločnosti majetkovú

účasť. Zároveň bez ukončenia pôvodného nájomného vzťahu medzi navrhovateľkou a prenajímateľom,
by nebolo možné, aby odporca zabezpečil uzavretie nájomného vzťahu medzi prenajímateľom a jeho
spoločnosťou HRINIK s.r.o..

Súd nepovažoval za podstatné, že nájomný vzťah k nehnuteľnosti neuzavrel s prenajímateľom odporca
ako fyzická osoba, ale za podstatný fakt súd považoval to, že navrhovateľ na základe dohody umožnil

aby odporca rozhodoval o uzavretí nájomného vzťahu, pri zmene nájmu bolo prenechané zariadenie
reštaurácie bez presnej špecifikácie a bola odovzdaná databáza zákazníkov, teda súbor údajov s
emailovými adresami, prípadne menami. Pri uzavretí dohody o odstúpení prenájmu však odporcovi
muselo byť zrejmé, ktoré zariadenia od navrhovateľky preberá, pretože v deň uzavretia dohody mu
vznikol aj nájomný vzťah nebytovému priestoru, kde bolo zariadenie umiestnené.

Súd nepovažoval za relevantné zaoberať sa otázkou, či bolo alebo nebolo zariadenie a vybavenie
reštaurácie kompletné, prípadne postačujúce pre potreby odporcu a chodu prevádzky, rovnako ako súd
nepokladal za významné zaoberať sa charakterom a rozsahom „databázy“, pretože ak navrhovateľka
neodovzdala odporcovi náležité položky vybavenia reštaurácie na ktorých sa mali dohodnúť, teda
nesplnila si zmluvné povinnosti, mal odporca právo vyzvať ju na odstránenie nedostatkov a v prípade

odstránenia nedostatkov v primeranej lehote od zmluvy odstúpiť, prípadne domáhať sa splnenia
povinnosti dodať uvedené zariadenia alebo vrátiť ich hodnotu.

Uvedené úvahy súdu Krajský súd v Žiline ako správne potvrdil.Stotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa, že účastníci medzi sebou uzavreli nepomenovanú
zmluvu podľa § 51 Obč. zák., obsahom ktorej bolo odovzdanie „odstúpenie prenájmu reštaurácie " s
prenechaním vecí, ktoré do podniku vniesla navrhovateľka, vrátane odovzdania databázy (zoznamu)

zákazníkov. Aj v dôsledku predmetnej zmluvy mohol odporca, resp. firma HRINIK, s. r. o., za ktorú v
danej záležitosti konal výlučne odporca, následne uzatvoriť nájomnú zmluvu s vlastníkom priestorov
Maticou slovenskou.

Nad rámec zdôvodnenia prvostupňového súdu uviedol, že v oblasti prevádzkovania reštauračných
zariadení je štandardnou praxou, že prevádzkovateľ zmluvne odstúpi za odplatu prevádzku inému

prevádzkovateľovi. Predmetom takýchto zmlúv býva obvykle „prenechanie" (vo význame predaja)
zariadenia reštaurácie, či už kuchynského vybavenia alebo stolovacej časti, kontakty na dodávateľov,
zabehnutá klientela a podobne; čo bolo splnené i v súdenej veci. Uvedené pritom bližšie nesúvisí so
samotným prenájmom priestorov - nehnuteľnosti, v ktorej sa dotknutá prevádzka/reštaurácia nachádza.

Z vyjadrení účastníkov (vrátane výslovných vyjadrení odporcu) je nepochybné, že obsah predmetnej
zmluvy, resp. práva a povinnosti z nej zmluvným stranám vyplývajúce, im boli známe a zrejmé. Ku

„vzniku nejasností" ohľadom obsahu predmetnej zmluvy došlo až po tom, čo bol odporca navrhovateľkou
vyzvaný na úhradu zvyšnej časti „odstupného". V danej súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že
odporca po uzavretí zmluvy o odstúpení prenájmu reštauračného zariadenia prevádzkoval v
dotknutých priestoroch reštauráciu cca 10 mesiacov, v období pred uplatnením nárokov navrhovateľkou
nespochybňoval svoje povinnosti vyplývajúce z uvedenej zmluvy, ani neuplatňoval nijaké nároky z titulu

vadného plnenia zo strany navrhovateľky. Naopak, svoju povinnosť zaplatiť „odstupné" v časti splnil a
vyjadrilochotuuhradiťajzvyšokdlhu,prípadnečasťzodpovedajúcuhodnote,ktorúzískazočakávaného
postúpenia - predaja prevádzky. Účel odovzdania databázy zákazníkov v súdenej veci nemožno vidieť v
tom, aby nový prevádzkovateľ získal osobné údaje zákazníkov reštaurácie; k čomu smerovala odvolacia
argumentácia odporcu v tejto časti. Svojim charakterom ide o argumentáciu ad absurdum. Odporca mal

záujem prebrať od navrhovateľky zabehnutú reštauráciu, vrátane jej (stálej) klientely. V danom kontexte
je potrebné vnímať aj termín „databáza zákazníkov" použitý účastníkmi pri uzavretí spornej dohody.
Jednalo sa o zoznam zákazníkov, ktorí stravovacie služby poskytované navrhovateľkou využívali
relatívne pravidelne a tvorili stálu klientelu reštaurácie; osobitne v rámci podávania obedov. Pokiaľ
navrhovateľka zasielala počas prevádzkovania reštaurácie ponuku - jedálny lístok zákazníkom na ich

e-mailové adresy, vzhľadom na vyššie uvedený účel, postačuje aj poskytnutie dotknutých e-mailových
adries. Nepodstatnou považoval aj otázku rozsahu rekonštrukčných prác, ktoré mali byť navrhovateľkou
vykonané pred uzavretím Dohody o odstúpení prenájmu reštauračného zariadenia, resp. pred začatím
jej vlastného prevádzkovania reštaurácie, pretože tento rozsah totiž neovplyvňuje postavenie odporcu,
ktorý bol len prevádzkovateľom reštaurácie, prípadne nájomcom priestorov, nie však ich vlastníkom.

Preto nemá vplyv ani na výšku plnenia, ku ktorému sa odporca voči navrhovateľke zmluvne zaviazal.
Z obsahu samotnej Dohody a tiež prednesov odporcu ani nevyplýva, že by rekonštrukcia, resp. drobné
stavebné úpravy nejakým spôsobom podmieňovali vôľu strán pri uzavretí spornej zmluvy.

Odvolací súd však prikázal súdu nižšieho stupňa dôsledne sa zaoberať otázkou tvrdeného počtu 50 až
70 obedov denne vydávaných navrhovateľkou a následne právneho posúdenia z hľadiska eventuálneho

naplnenia, či nenaplnenia predpokladov konania odporcu v omyle v zmysle § 49a Obč. zák. v zmysle
relatívnej neplatnosti právneho úkonu a otázok vyjadrených v záverečnej reči odporcu.

Na pojednávaní obaja účastníci zotrvali na vzájomných vyjadreniach.

Navrhovateľuviedol,žepovažujetvrdeniaodporcu,žeboluvedenýnavrhovateľkoudoomyluzaúčelové,
pretože tvrdenia sestry, že ich navrhovateľka ubezpečila o tom, že sa vydáva 50-80 obedov denne,

nepotvrdil ani jeden zo svedkov navrhovateľky. J. K. a P. Dudáš sa vyjadrili, že mali obedy do 70 obedov
denne a pokiaľ by takáto skutočnosť bola pre účastníkov dôležitá, bola by zakomponovaná do samotnej
dohody, jednalo by sa o bežné podnikateľské riziko.

Odporca uviedol, že mal od 1.7.2010 do 30.6.2011 pozastavenú činnosť, pozastavené živnostenské
oprávnenie, to znamená, že v tomto období odporca nemohol prevádzkovať žiadnu reštauráciu ani iné

pohostinské zariadenie a z tohto dôvodu považoval navrhovateľkou predloženú zmluvu od ktorej odvíjasvoj nárok na zaplatenie 4000 eur za absolútne neplatný právny úkon, s nemožným predmetom plnenia,
nakoľko odporca nebol spôsobilým subjektom na to, aby prevzal prevádzku reštaurácie, keďže nemal
na to vydané živnostenské oprávnenie, resp. platné živnostenské oprávnenie bolo práve v tomto čase

pozastavené. Namietal aj označenie navrhovateľky a odporcu, pretože sa jedná o obchodnoprávny spor
medzi účastníkmi konania, odporca bol celý čas v domnení, že do prevádzky chodí 50-70 ľudí denne,
inak by takúto prevádzku nebol mal záujem kúpiť a prevádzkovať. Poukázal na odpoveď J. K. na email
odporcu k nízkemu počtu zákazníkov kde uviedol: „argumenty, ktoré uvádzate nie sú pravdivé, ak by
sme vás chceli zavádzať, tak by sme vám neposkytli možnosť požadovanú sumu splácať v takom dlhom

časovom rozpätí, chybou bolo hlavne to, že ste nechali prevádzku po prebratí dlhý čas zatvorenú a
zrejme aj to, že ste obedy nevarili priamo v prevádzke. Je zaujímavé, že ste s takýmito tvrdeniami prišli
po viac ako roku, keď sme začali trvať na splatení zvyšnej čiastky. Inak ste sa posledné mesiace vyhýbali
akejkoľvek komunikácii, trváme na vyplatení celej zvyšnej čiastky 4.000 eur, to aký si zvolíme ďalší
postup závisí od vášho jednania, od toho, aký termín splatnosti viete zaručiť", teda nespochybňoval
odporcove tvrdenie o počte vydávaných kusov 50-70 obedoch. Prevádzka však ani v čase postúpenia

nebola schopná si zarobiť na seba.

Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa
ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v

rozpore s jazykovým prejavom.

Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Vo veci súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, svedkov ako aj oboznámením listinných dôkazov.

Odporcavovýpovediuviedol,žepredpodpisomzmluvydochádzalokjednaniamstým,ženavrhovateľka
ich oboznamovala s činnosťou reštaurácie, nakoľko sa však potom ukázalo, že informácie neboli
pravdivé, tak sa rozhodol, že nezaplatí zvyšnú časť, pretože plnenie nebolo také ako malo byť. Zmluvou
vpodstateišloopredajreštauračnéhozariadeniaadatabázyzákazníkov,pretožetvrdili,žedoprevádzky

veľa investovali. Zariadenie tvorilo zariadenie kuchynky, sedem setov stolov so stoličkami na výdajnej
časti, chladnička, chladnička s mraziakom, mraziak a dva sporáky o veku päť až desať rokov. Boli
tam aj skrinky bez dverí a nejaké pracovné dosky. Databáza mala predstavovať zoznam zákazníkov,
ktorí chodia do prevádzky, teda ktorí sú bežní zákazníci. Uvedené boli len nejaké mená a emaily. Keď
ich kontaktovali, respondenti im odpísali, že prečo by k nim mali chodiť, že oni sú od nich ďaleko

a z troch schránok vrátilo, že email bol nedoručiteľný. Pani K. tvrdila, že reštauráciu navštívi denne
XX až 70 ľudí, v skutočnosti ich tam chodilo 20-25. Prevádzku si pred uzavretím dohody prezrel,
najmä však dôveroval jeho sestre, ktorá kedysi pracovala u navrhovateľky. Vyslovil názor, že kuchyňa
nevyhovovala na varenie, pretože tam nezostali hrnce a dostatočné zariadenie. Obedy varili v inej
prevádzke. Reštauráciu prevádzkoval po prevzatí pod menom Kotvacafé asi 10 mesiacov.

Svedok P. K., syn navrhovateľky uviedol, že jeho matka prevádzkovala prevádzku na J. ul. a po uvoľnení
prevádzky na ul. Y., C. D., sa o túto prevádzku zaujímala vo výberovom konaní. Súčasťou žiadosti bolo
potrebné preukázať schopnosť prevádzkovania reštaurácie. Po výberovom konaní podpísala nájomnú
zmluvu a vykonali potrebnú rekonštrukciu, pretože priestor bol nezariadený. Nevyhnutné bolo dorobiť
kartónovú priečku, vodu, inštaláciu, elektrický rozvod, vymaľovku priestoru, radiátorov a okien. Majetok

v reštaurácii bol majetkom navrhovateľky, ktorý si sama obstarala. Prevádzku prevádzkovala až kým
nedostala mozgovú príhodu, potom bola hospitalizovaná s následnou niekoľkomesačnou rehabilitáciou.
Nechceli podnik zatvoriť, a preto prevádzku nechali otvorenú až pokiaľ nezistili, či jej zdravotný stav
bude dovoľovať pokračovať. Nakoľko ani po liečbe nebola schopná vykonávať práce v prevádzke,dohodli sa, že podnik odstúpi a podali inzerát do Žilinského večerníka. Na tento inzerát sa ozvali niekoľkí
záujemcovia. Oslovili aj okruh známych, kto by mohol mať o podnik záujem, oslovili aj sestru odporcu. Tá
povedala,žebytobrat-odporca,zobral.Následneprebehliúkonyzostranynavrhovateľkynaukončenie

nájmusMaticouslovenskouapotomodporcazrejmeuzavrelzmluvusMaticouslovenskou.Tožepodnik
odstupovali, sa jedná o bežnú prax, dohodli sa na odplate s tým, že odporcovi boli odovzdané kľúče
od prevádzky za prítomnosti riaditeľa X., odporca teda prevzal prevádzku. Súčasťou dohody bolo aj to,
že pán Y. môže osloviť stavajúcich zákazníkov, pričom mu formou emailu bola odovzdaná databáza
zákazníkov, teda emailové schránky na základe ktorej zasielali zákazníkom jedálny lístok. Svedok túto

databázu prešiel so sestrou odporcu s tým, že zrejme na základe tohto zákazníkov osloví. Sestra
odporcu pracovala u navrhovateľky na prevádzke na J. ul. E., že pri prevzatí prevádzky navrhovateľkou
bola rozrobená sadrokartónová priečka, ktorá sa dorábala z jednej strany, robili sa rozvody elektriny,
vodovodná inštalácia, odpad, vymalovka priestoru, položenie plávajúcej podlahy v priestore reštaurácie,
zapojenie osvetlenia elektrikárom, vyvedenie elektriky do sadrokartónovej priečky, neboli tam žiadne
batérie, sanita, teda zapojenie, vodoinštalačné práce, položenie PVC do kuchyne, pretože sa vyžadoval

umývateľný povrch a samotné zariadenie reštaurácie teda aj kuchyne. Pretože zo strany hygieny dostala
Matica slovenská výtku, spravili toalety. Prenajímateľ nechcel nič kompenzovať. V čase prevádzkovania
vydali až 70 obedov.

Svedok J. K., syn navrhovateľky uviedol, že odporcu spoznal, až keď bol dohodnutý, že
prevádzku prevezme. Zmluvu pripravili sami, laickým rozumom a poslali ju elektronicky odporcovi

na skontrolovanie, prípadne úpravy. Odporca fakticky nemal žiadne pripomienky, akurát žiadal, aby
bolo povolené plnenie v splátkach s tým, že prvá splátka bude nižšia s navýšením druhej splátky
a stanovením časového harmonogramu do novembra, čomu vyhoveli. Zmluvou chceli dosiahnuť
odstúpenie prevádzky, ktorú mali v nájme, čo je bežná prax v meste, pretože väčšina prevádzok funguje
v prenájme. Väčšinou keď niekto odstupuje prevádzku, má nejakého nástupcu a od toho požaduje

čiastku, ktorú do toho investoval alebo na začiatku vložil. Prvú splátku zaplatiť odporca včas, pri druhej
splátke odporca zaplatil len čiastku s tým, že požiadal banku o úver a v prípade, že ten úver dostane,
s tým, že sa pokúsi celú sumu zaplatiť naraz. Keď sa snažil odporcu neskôr kontaktovať, tak bolo už
čoraz zriedkavejšie, že by zdvihol telefón, ku koncu roku už vôbec. Prvá splátka bola zaplatená 2 x
po 1.000 eur s odstupom dvoch dní, 900 eur niekedy v lete 2011. Ďalej uviedol, že prerábali hlavne

kuchynskú časť, ktorá musela spĺňať nariadenia hygieny vo vzťahu k podlahám, elektrickému vedeniu,
vodoinštalácie, potom vybavenie kuchyne, drobné stavebné úpravy ako sadrokartónovú stenu, podlahu,
vyspravovali tam steny, maľovali, dali tam spraviť vchodové dvere, zariadili kuchyňu ako bolo treba,
tiež oddeľovali skladovacie priestory, maľovali toalety a kúpili zariadenie do časti pre zákazníkov, stoly,
stoličky. Stavebné úpravy museli vykonať na vlastné náklady so súhlasom prenajímateľa. V prevádzke

pracovala matka a brat, občas tam mali nejakú pomocnú čašníčku. Po tom, ako sa navrhovateľke stala
mozgová príhoda, tak to prevádzkoval brat s priateľkou a občas im niekto vypomáhal.

Svedkyňa C. Y., sestra odporcu uviedla, že pokiaľ jej brat prevádzkoval reštauráciu U mamy, chodilo tam
20 až 25 zákazníkov, hoci navrhovateľka im pred prevzatím reštaurácie uviedla, že ju denne navštevuje
50-70 ľudí. Ako databáza im boli odovzdané emailové adresy. Zmluvu uzavreli v reštaurácii u nich v

Kotve, kde odovzdali kľúče. Za nájomcu reštaurácie považovala jej brata. Hoci mali byť odovzdané
nejaké veci, fakticky nič nepreberali, nebol pripojený žiaden zoznam. Reštauráciu otvorili nejaký mesiac
po jej prevzatí.

Súd z predložených listinných dôkazov zistil, že navrhovateľka vyzvala odporcu na úhradu 4.000 eur z
dôvodu, že z doposiaľ dohodnutej čiastky 6.900 eur uhradil len 2900 eur.

Súd z Dohody o odstúpení prenájmu reštauračného zariadenia z 1.2.2011 uzavretej medzi
navrhovateľkou a odporcom zistil, že účastníci sa dohodli o odstúpení prenájmu reštaurácie U mamy,
na ul. Y. XX, k 1.2.2011 s tým, že odstupujúci prenecháva preberajúcemu aj zariadenie reštaurácie a
odovzdá databázu zákazníkov, s tým, že preberajúci sa zaväzuje zaplatiť odstupné vo výške 6.900 eur.

Podľa zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 16.3.2010 medzi Dom Matice Slovenskej a

navrhovateľkou, prenajímateľ prenechal navrhovateľke nehnuteľnosti v dome s.č. 362 na T. parc. č.
XXXX/X zap. na LV č. XXXX na dobu neurčitú od 16.3.2010.PodľaZmluvyonájmenebytovýchpriestorovmedziMaticouslovenskouvzast.DomMaticeslovenskeja
nájomcom HRINIK, s.r.o. zast. odporcom zo dňa 1.2.2011 prenajímateľ prenechal nájomcovi do užívania
nebytové priestory v dome č.s. XXX na T. parc. č. XXXX/X zap. na LV č. XXXX o celkovej výmere 124

m2 a to jedáleň a suterén, kaviareň, chodba a WC a to na dobu neurčitú.

Súd zistil, že počas nájomného vzťahu k nebytovým priestorom v dome s.č. XXX na T. parc. č. XXXX/
X zap. na LV č. XXXX k.ú. X., boli vykonávané stavebné činnosti a to jednak na základe objednávky
prenajímateľa podľa Zmluvy o dielo č. 2/2010 medzi Gama-Tax a Maticou slovenskou na vykonanie
stavebných úprav, soc. zariadení v objekte Dom Matice slovenskej na ul. Y. XX, na základe objednávky

z 9.10.2009 na opravu elektroinštalácie, objednávky z 25.2.2010 na montáž meračov teplej a studenej
vody v suteréne objektu Y. XX, X., objednávky z 20.11.2009 na opravu stien v suteréne Dom Matice
slovenskej.

Ďalej súd zistil, že nájomný vzťah medzi prenajímateľom Dom Matice Slovenskej a HRINIK, s.r.o. bol
ukončený na základe listu HRINIK s.r.o. označeného ako Zmluva o nájme nebytových priestorov -
žiadosť o skončenie nájmu, ktorým sa nájomca obracia na prenajímateľa v súlade s ust. bodu 2.4

zmluvy, o ukončení nájmu k 22.11.2011 a odpustenie úrokov z omeškania za august a november 2011.

K otázke počtu vydaných obedov a uvedenia odporcu do omylu navrhovateľkou súd vykonal
dokazovanie oboznámením daňových priznaní navrhovateľky za rozhodné obdobie pred uzavretím
Dohody o postúpení nájmu, pričom zistil, že príjmy navrhovateľky za rok 2010-2011 boli v rozsahu
17.375,94 eur, výdavky v rozsahu 16.733,93 eur a základ dane 642,01 eur, za rok 2011 dosiahla príjmy

v rozsahu 3.369,84 eur a výdavky v rozsahu 255,28 eur.

Z peňažného denníka navrhovateľky a knihy pokladnice pre neplatiteľov DPH zistil od 4.1.2010 do
29.1.2010 zisťuje obraty spolu v sume 1651,20 eur, za mesiac február 2010 spolu 1.891,24 eur, za
mesiac marec 2010 do 26.3.2010 s ukončením prevádzky spolu 1.515,98 eur, za mesiac apríl 2010
spolu 902,92 eur, mesiac máj 2010 spolu 1.823,50 eur, mesiac jún 2010 spolu 1.561,52 eur, júl 2010

spolu 1.792,64 eur, od 2.8.2010 do 31.8.2010 s evidenciou zatvorenej prevádzky 24.8. až 27.8. spolu
1.295,12 eur, september 2010 spolu 1.416,38 eur, október 2010 spolu 1.488,74 eur, november 2010
spolu 1.154,72 eur a od 1.12.2010 po 22.12.2010 spolu 883,06 eur. Vydelením priemernej ceny cca 3,20
eur/obed súd zisťuje približný počet obedov za pracovný deň cca 25 - 35 Obedov. Na dosiahnutie poštu
50 obedov by bolo potrebné dosiahnuť obrat cca 3200,- eur.

Zároveň súd z denných a mesačných závierok odporcu zistil, že vydal denne cca 30 jedál.

Súd z výsluchu svedkov mal preukázané, že navrhovateľka pri uzatváraní zmluvy o Postúpení nájmu
uvádzala informácie, že vydá denne 50 až 70 obedov.

Pokiaľ odporca namietal, že on ako fyzická osoba nemohol prevádzkovať reštauráciu pre pozastavenú
živnosť a plnenie z tohto dôvodu bolo nemožné, nakoľko sa jedná o remeselnú živnosť, a teda

zmluva je z toho dôvodu absolútne neplatná, súd tento argument nepovažoval za relevantný. Súd už
v predchádzajúcom rozhodnutí uvádzal, že hoci na zmluve bol uvedený odporca ako fyzická osoba,
konal tak s úmyslom získať možnosť uzavrieť nájomnú zmluvu pre právnickú osobu ktorú ako konateľ
zastupoval a prezentoval jej vôľu a bol v nej spoločníkom, teda mal účasť na jej majetku. Nesporne
táto spoločnosť nájomnú zmluvu aj uzavrela. Navyše, nájomnú zmluvu mohol uzavrieť aj ako fyzická

osoba a mohol požiadať aj o pokračovanie v živnosti. Nájomnú zmluvu mohol uzavrieť aj bez toho,
aby v prenajatých priestorov vôbec prevádzkoval živnosť. Zároveň pokiaľ by navrhovateľ nemal záujem
uzatvoriť zmluvu ako fyzická osoba, ale mal záujem konať v mene právnickej osoby HRINIK s.r.o., mal na
takútoskutočnosťupozorniťnavrhovateľku,ktoránemalaakopoznaťúmyselodporcu,ibazjehoprejavu.
Teda ak by uvedenie odporcu ako fyzickej osoby s pozastavením živnosti malo spôsobiť neplatnosť

zmluvy, jednalo by sa o relatívnu neplatnosť spôsobenú omylom a to samotným odporcom, ktorej sa
nemôže dovolávať (§ 40a Obč. zák.). Súd taktiež opätovne poukazuje na skutočnosť, že premetom
dohody bolo umožnenie nájmu a podnikania v priestoroch tretej osoby, nie „postúpenie“ živnosti. Teda ak
by odporca nemohol živnosť v prenajatých priestoroch prevádzkovať, nebola by to chyba navrhovateľky
ale prekážka na strane odporcu.

Vo vzťahu k hodnoteniu skutočnosti, uvádzania údajov pri uzatváraní Dohody o odstúpení prenájmu
reštauračnéhozariadeniaovydávanýchpočtochobedovsúdzistil,ženavrhovateľkatentofaktodporcoviuvádzala, nezistil však, že by uvádzanie takéhoto údaju bolo úmyselné snahe uviesť odporcu do omylu
(vkonanínebolpreukázanýúmyselnavrhovateľkyuviesťodporcudoomylu).Súdzároveňzistil,žejeden
rok pred „odstúpením nájmu“, navrhovateľka v prevádzkarni, či už sama do marca 2010 ale následne

prostredníctvom prevádzkovania synom, nevydávala priemerne 50 až 70 obedov, ale skôr do 30 jedál
denne. Teda v tejto skutočnosti uviedla odporcu do omylu.

Súd však zistil, že uvedená skutočnosť nebola obsahom Dohody o odstúpení prenájmu reštauračného
zariadenia ani inej písomnej dohody. Teda takýto fakt podľa názoru súdu nebol pre účastníkov
rozhodujúcim ukazovateľom, skôr sa zameriavali na vzhľad priestorov, zariadenie, polohu priestorov

a pod.. Súd taktiež tento fakt nepovažuje za rozhodujúci údaj pre umiestnenie prevádzky, pretože
novým prevádzkovateľom môže návštevnosť stúpnuť ale aj klesnúť, môže sa zmeniť klientela a pod..
K zmene klientely môže dôjsť aj prerušením prevádzkovania činnosti (napr. pre rekonštrukciu) a pod..
Skôr takýto údaj je dôležitý pre zostavenie podnikateľského plánu, predpoklad výnosnosti a rentabilnosti
pri pokračovaní bez akýchkoľvek zmien v prevádzke či jej prostredí. Ak keď teda uviedla navrhovateľka
odporcu do omylu, súd takýto omyl nepovažoval za podstatný omyl podľa § 49a Obč. zák.. Podľa

názoru súdu odporca neuzatváral zmluvy o odstúpení nájmu z dôvodu, že prevádzka vydá denne 50
- 70 obedov, ale z dôvodu rozšírenia pôsobnosti výdaja stravy pripravujúcej v inej prevádzke a z toho
dôvodu, že mu vyhovovalo umiestnenie prevádzky /jej poloha/, jej zariadenie a pod.. Súd z výkladu
pojmov obsiahnutých v dohode nezistil, že práve táto skutočnosť bola pre odporcu rozhodujúca. Omyl
v počte vydaných jedál teda skôr smeruje k pohnútke ako k rozhodujúcej skutočnosti podstatnej pre

uzavretie právneho úkonu.

Vo zvyšku súd zotrváva na svojich predchádzajúcich záveroch, že účastníci uzavreli nepomenovanú
zmluvu podľa § 51 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej malo dôjsť k „odstúpeniu nájmu“, teda
umožnenieodporcovi,abyuzavrelzmluvuonájmenarovnakýpredmetnájmuakomalapredtýmvnájme
navrhovateľka a odovzdanie predmetu nájmu s prenechaním vecí, ktoré do predmetu nájmu vniesla

navrhovateľka spolu s odovzdaním databázy zákazníkov. “Odstúpenie nájmu“, bolo dohodnuté za
odplatu. Po uzavretí dohody o odstúpení prenájmu bola medzi prenajímateľom Dom Matice Slovenskej
a HRINIK, s.r.o. uzavretá zmluva o nájme na predmet nájmu, reštaurácie na Ul. Y. XX, X., pričom jedným
zo spoločníkov a konateľom spoločnosti HRINIK s.r.o. bol aj odporca, teda spoločnosť riadil, prezentoval
a vytváral jej vôľu ako aj mal v spoločnosti výhradnú majetkovú účasť. Zo strany odporcu nedošlo k

vyvodeniu žiadnej zodpovednosti, resp. uplatnenie nárokov z vád plnení a pod..

Súd nezistil, že by zmluva bola uzavretá v rozpore so zákonom, prípadne, že by plnenie zo zmluvy
bolo nemožné alebo nedovolené, nezistil dôvody relatívnej alebo absolútnej neplatnosti a preto zmluvu
- dohodu, považoval za platnú a účinnú, na základe ktorej bol odporca povinný plniť. Ten povinnosť plniť
nenamietal ani v korešpondencii po tom, ako bol vyzývaný na úhradu plnenia v čase omeškania.

Súd preto zastáva názor, že účastníci sú povinní dodržiavať vzájomné dohody - pacta sunt servanda,
a z dôvodu, že navrhovateľka si splnila dohodnuté povinnosti, je povinný dohodnuté povinnosti splniť
aj odporca, teda oproti dohodnutej povinnosti navrhovateľky poskytnúť dohodnuté plnenie, teda zaplatiť
odplatu.

Súd mal na základe zhodného tvrdenia účastníkov preukázané, že odporca uhradil navrhovateľovi

2.900,- eur, teda zostáva mu uhradiť 4.000,- eur. Nakoľko bola dohodnutá úhrada v splátkach, a to v
sume 2000,- eur do 4.2.2011, ktorá bola splnená, do 30.6.3011 v sume 2.600,- eur, ktorá bola splnená
v rozsahu 900,- eur a do 15.11.2011 vo výške 2.300,- eur, ktorá nebola uhradená ani čiastočne, súd
zaviazal odporcu na úhradu sumy 4.000,- eur ako aj úroku z omeškania podľa ust. § 517 Občianskeho
zákonníka vo výške podľa § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. vo výške o 8% vyššej ako základná sadzba

stanovená ECB k prvému dňu omeškania.

O náhrade trov konania do odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. podľa ktorého,
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Navrhovateľka bola úspešná v priznaní nároku
na zaplatenie 4.000,- eur s príslušenstvom, nebola úspešná v konaní o zaplatenie zmluvnej pokuty vo

výške 0,1 % denne z dlžnej sumy 1700 eur od 1.7.2011 do zaplatenia a 0,1 % denne z dlžnej sumy
2.300 eur od 16.11.2011 do zaplatenia čo predstavuje 2870 eur ku dňu vyhlásenia rozsudku. Úspechnavrhovateľky bol v rozsahu 287/400 čo zodpovedá nároku v rozsahu 28%. Zo sumy súdneho poplatku
240,- eur predstavuje nárok na náhradu trov konania vo výške 67,20 eur.

Trovy právneho zastúpenia navrhovateľky predstavujú 4 úkony právnej pomoci vo výške 762,10 eur a

to za úkony, 1/ príprava a prevzatie veci 3.5.2012 podľa § 14 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z., 2/
podanie žaloby 23.5.2012 podľa § 14 ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z.z., 3/ účasť na pojednávaní
dňa 25.4.2013 podľa § 14 ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. a 4/ účasť na pojednávaní dňa 5.9.2013
podľa § 14 ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. v hodnote úkonu 151,05 eur. Zároveň súd priznal
navrhovateľke aj náhradu paušálnych nárokov podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo výške 7,63

eur za úkony v roku 2012 (celkovo 2 x 7,63 eur) a 7,81 eur za úkony v roku 2013 (celkovo 2 x 7,81 eur).
Súd zároveň podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl. súd priznal navrhovateľovi aj náhradu DPH vo výške 20%. Trov
právneho zastúpenia za uvedené úkony súd krátil vo výške 762,10 eur na sumu vo výške 213,39 eur.

Vo vzťahu k úkonom vyjadrenie k odvolaniu a účasť na pojednávaní súd priznal navrhovateľke trovy
právneho zastúpenia za tieto dva úkony podľa § 14 ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. a § 14 ods. 1
písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo výške úkonu podľa § 10 ods. 1 cit. vyhl. zo sumy 4000,- eur v hodnote

úkonu 151,05 eur a náhradu paušálnych nárokov podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v uplatnenej
výške 7,81 eur a náhradu DPH, spolu , ktoré však súd vzhľadom na skutočnosť, že predmetom konania
bol len nárok na zaplatenie peňažnej sumy s úrokom z omeškania, nárok nekrátil a priznal navrhovateľke
náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 381,26 eur.

Súd priznal navrhovateľovi právo na náhradu trov súdneho poplatku 67,20 eur a trov právneho

zastúpenia 594,65 eur a podľa § 149 ods. 1 O.s.p. uložil odporcovi povinnosť náhrady trov konania na
účet právneho zástupcu navrhovateľa č.ú. 2625865599/1100 vedený v Tatra banka a.s., do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa

§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné nákladysúdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).