Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. november 2013

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 11C/331/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712221507
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Petreás

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2013:6712221507.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Petreásom, v právnej veci navrhovateľky

E. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. J. Č.. XX, XXX XX P. Y., občianky SR, zastúpenej JUDr.
Pavlom Helmom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Nám. SNP č. 75/26, 960 01 Zvolen, proti
odporcovi K. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. J. XX, XXX XX P. Y., občanovi SR, zastúpeného
JUDr. Radkom Petruňom, advokátska kancelária Abelovský - Petruňo so sídlom Tehelná 189, 960 01
Zvolen, o vypratanie nehnuteľností, takto

r o z h o d o l :

Odporca K. W. je p o v i n n ý vypratať z nehnuteľností vedených na LV č. XXX Správy katastra Zvolen
vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky E. W., vedených ako rodinný dom, súpisné číslo XX, postavených

na parc. č. XXX, garáž súp. č. XX, postavená na parc. č. XXX, a z pozemkov - parc.č. XXX - záhrady
o výmere 150 m2, parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 1899 m2, parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 710
m2 a č. XXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 2035 m2 tieto hnuteľné veci:

- 1 ks cinkulár, 1 ks kosačka, 1 ks brúska, pracovné šatstvo, 1 ks guľášový kotlík, osobné veci, 1 ks
modrý traktor bez evidenčného čísla, 1 ks kompresor, 1 ks stojanová vŕtačka, 1 ks agregát, rôzne druhy
káblov, upínacie pásy, 1 ks nákladné auto zn. V. s prideleným ev.č. X. XXX Q., 1 ks sťahovák, 10 ks
pohárov, 1 ks malý lis a 1 ks malé zdvíhacie zariadenie,

všetko do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd konanie z a s t a v u j e v časti o vypratanie hnuteľných vecí :

- 1 ks bednička s pivovými fľašami, papiere, 2 ks krabice, 1 ks porcelánový hrnček, 12 ks fliaš s vodou,
12 ks poháre, 1 ks traktor zn. D. Q. - 70 červený bez ŠPZ, 2 ks traktorové vlečky bez ŠPZ, 4 ks obracače
na seno, 3 ks navijáky, 1 ks vlečka s prideleným ev.číslom: X. XXX H. a 6 ks staré pneumatiky.

O trovách konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom podaným 21.12.2012, doplneným písomným podaním zo dňa 4.2.2013 žiadala
uložil odporcovi povinnosť vypratať svoje veci z rodinného domu súp. č. XX z parcely parc.č. XXX
v kat.úz. obce Y. J.. Návrh odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti v kat.úz. Y.

J., vedených Správou katastra X. na LV č. XXX ako rodinný dom súp. č. XX na parcele KNC
č. XXX vo výmere 567 m2 - zastavané plochy a nádvoria. Odporca bez súhlasu navrhovateľky
zabral a užíva uvedené nehnuteľnosti za účelom podnikania, napriek výzvam navrhovateľky odmieta
nehnuteľnosti vypratať. Stupňujú sa jeho verbálne a fyzické útoky voči navrhovateľke, ktorá sa bojí osvoj život a zdravie. Niekoľkokrát bola navrhovateľka nútená požiadať o pomoc orgány Policajného
zboru SR a odporcovi zrušila dňa 9.8.2011 trvalý pobyt v predmetnej nehnuteľnosti. Odporca nie je
vlastníkom uvedených nehnuteľností a bez súhlasu navrhovateľky, ktorá je ich vlastníčkou, nemá právo

nehnuteľnosti užívať. Napriek tomu nereaguje na jej osobné výzvy o vypratanie nehnuteľností a doteraz
z nich svoje veci, ktoré tvoria najmä rôzne poľnohospodárske stroje nevypratal.

Právny zástupca odporcu predložil súdu dňa 29.4.2013 vyjadrenie k podanému návrhu. Vo vyjadrení
uviedol, že s nárokom navrhovateľky uplatneného žalobou zo dňa 4.2.2013 na vypratanie predmetných
nehnuteľností nesúhlasí, lebo tento považuje za neopodstatnený z viacerých dôvodov. V predmetnom

rodinnom dome súp. č. XX býval od svojho narodenia. Do dňa 9.8.2011 mal na tejto adrese dokonca
nahlásený aj trvalý pobyt. V tomto dome býval so svojimi rodičmi. Spolužitie objektívne hodnotil až
donedávna ako bezproblémové. V novembri 2007 uzatvoril s navrhovateľkou ako svojou matkou
Dohodu o bezplatnom užívaní predmetných nehnuteľností, ktorá z právneho hľadiska predstavuje
zmluvu o pôžičke v zmysle § 659 Občianskeho zákonníka. Na základe tejto Dohody o bezplatnom
užívaní, sa s navrhovateľkou ako výlučnou vlastníčkou nižšie uvedených nehnuteľností dohodol, že mu

bezplatne vypožičia nehnuteľnosti:

- stavbu: rodinný dom so súpisným číslom XX, postavený na pozemku parc.č. XXX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 567 m2,

- parcelu č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 567 m2,

- pozemok , parc. č. XXX - záhrady o výmere 150 m2,

- pozemok, parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 1899 m2,

- pozemok, parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 710 m2,

- pozemok, parc. č. XXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 2035 m2, ktoré sa nachádzajú v kat. ú. Y.
J., obci Y. J. a ktoré sú vedené Správou katastra X. na LV č. XXX. Dohodli sa aj na užívaní garáže bez
súpisného čísla, postavenej na parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 567 m2. Táto garáž

nie je evidovaná na žiadnom liste vlastníctva.

V návrhu ďalej uviedol, že vypožičané nehnuteľnosti je odporca oprávnený užívať za súčasného
užívania týchto nehnuteľností navrhovateľkou a jej manželom - otcom odporcu. Podľa Dohody o
bezplatnom užívaní, je odporca oprávnený užívať nielen na bývanie (rodinný dom), ale aj na výkon
svojej podnikateľskej činnosti na základe živnostenského oprávnenia tieto nehnuteľnosti. Uzavretie tejto

dohody o bezplatnom užívaní bolo aj dôvodom, pre ktorý odporca požiadal o vydanie živnostenského
oprávnenia, ktoré vzniklo dňa 28.1.2008. Z úplného výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že
miestom podnikania odporcu bola do dňa 27.8.2012 adresa Y. J. XX.

Odporca sa s navrhovateľkou dohodol, že tieto nehnuteľnosti bude užívať až do jej smrti. S
navrhovateľkou sa zároveň dohodol, že pre prípad jej smrti mu navrhovateľka formou závetu odkáže

predmetné nehnuteľnosti s tým, že sa stane jediným závetným dedičom predmetných nehnuteľností.
Podmienkou odkázania predmetných nehnuteľností (spísaním závetu zo strany matky) v prospech
odporcu bolo finančné vysporiadanie sa so súrodencami. Za tým účelom na podnet matky uzavrel
odporca so svojimi súrodencami, t.j. bratom W. W., nar. XX.XX.XXXX a sestrou I. K., rod. W., nar.
XX.X.XXXX dohodu, na základe ktorej sa zaviazal každému z nich vyplatiť finančnú sumu vo výške

400.000,- Sk, ako kompenzáciu skutočnosti, že predmetné nehnuteľnosti po smrti matky zdedí výlučne
on. Dohodu o finančnom vysporiadaní so svojimi súrodencami uzavrel v časovej a vecnej nadväznosti
a v súvislosti s dohodou o bezplatnom užívaní nehnuteľností. Dôkazom o úhrade dohodnutých súm
súrodencom, ako aj o obsahu predmetných dohôd, sú čestné prehlásenia ich účastníkov a svedka
uzavretia dohody (C. W.).

Vo vyjadrení je ďalej uvedené, že odporca zo začiatku nehnuteľnosti nerušene užíval so svojimi
rodičmi. Spoločne sa podieľali aj na nákladoch spojených s bývaním. Keď bola potrebná výmena okienna dome, nátery strechy, vydláždenie nádvoria a podobne, tieto dokonca financoval odporca sám.
Z doteraz neznámych a nevysvetliteľných príčin mu navrhovateľka začal obmedzovať právo užívať
predmetné nehnuteľnosti a dávať mu najavo, že si neželá, aby nehnuteľnosti naďalej užíval. Uviedol,

že k takémuto správaniu navrhovateľky on nezadal žiadny dôvod. Pokiaľ navrhovateľka v návrhu tvrdí,
že takýmto dôvodom mali byť údajné fyzické útoky voči nej zo strany odporcu, navrhovateľka nehovorí
pravdu. Odporca navrhovateľku nikdy v živote fyzicky nenapadol. Jediný, kto sa v danom prípade
dopúšťal fyzických útokov, bola práve navrhovateľka. Tieto fyzické útoky navrhovateľky voči osobe
odporcu sa stali sprievodným javom jej snáh o vylúčenie odporcu z užívania predmetných nehnuteľností.

V snahe vylúčiť odporcu z užívania nehnuteľností sa navrhovateľka začala správať voči odporcovi
hrubo, opakovane ho urážala, vyhrážala sa mu, že ho z domu vyhodí. Svedkom týchto incidentov
bol aj otec odporcu. Napriek tomu, že vlastnícke právo svedčí matke odporcu, t.j. navrhovateľke,
na základe predmetnej dohody o bezplatnom užívaní je odporca rovnako oprávneným užívateľom
predmetných nehnuteľností. Pri tomto tvrdení poukázal na ustanovenie § 123, § 126 ods.1 a ods.2 a §
130 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že na základe týchto ustanovení jeho nerušený výkon užívacieho

práva predmetných nehnuteľností požíva rovnakú právnu ochranu akú požíva výkon užívacieho práva
navrhovateľky, a to aj proti nej samotnej.

Súdu boli predložené čestné prehlásenia W. W., nar. XX.XX.XXXX, C. W., nar. XX.XX.XXXX a W. W.,
nar. XX.X.XXXX.

Z obsahu týchto čestných prehlásení vyplýva, že všetci traja v návrhu uvedení svedkovia boli prítomní na

stretnutí,ktorésauskutočnilovmesiacinovember2007,naktoromnavrhovateľkaE.W.,nar.XX.X.XXXX
uzavrela s odporcom K. W., nar. XX.X.XXXX „Dohodu o bezplatnom užívaní nehnuteľnotí“. Predmetom
bezplatného užívania na základe tejto Dohody sú nehnuteľnosti: rodinný dom so súp. č. XX a garáž,
postavené na pozemku parc. č. XXX, nachádzajúce sa v k.ú. Y. J., ako aj všetky k týmto stavbám
priliehajúce pozemky, patriace E. W., ktoré umožňujú prístup a užívanie týchto stavieb. Vypožičaný

rodinný dom so súp. č. XX je odporca podľa Dohody oprávnený užívať za účelom bývania a všetky
vypožičané nehnuteľnosti zároveň za účelom výkonu jeho podnikateľskej činnosti až do smrti E. W.
ako vlastníčky uvedených nehnuteľností. K. W. sa zároveň s E. W. dohodol, že pre prípad jej smrti,
mu E. W. formou závetu odkáže predmetné vypožičané nehnuteľnosti s tým, že sa stane jediným
závetným dedičom predmetných nehnuteľností pod podmienkou, že každému zo súrodencov t.j. W. W.,

nar. XX.XX.XXXX a I. K., vyplatí každému sumu vo výške 400.000,- Sk ako kompenzáciu skutočnosti,
že predmetné nehnuteľnosti po smrti matky zdedí výlučne K. W..

Dňa14.5.2013predložilanavrhovateľkadospisusvoječestnéprehláseniezodňa14.5.2013.Zčestného
prehlásenia vyplýva, že podpísaná E. W. čestne vyhlasuje, že v novembri 2007 so svojim synom
K. W., nar. XX.X.XXXX nepodpísala a ani ústne neuzavrela žiadnu Dohodu o bezplatnom užívaní

nehnuteľností, ktoré sú v jej výlučnom vlastníctve. Na deň 6.12.2007 bola predvolaná na notárstvo vo
X. na prejednanie dedičstva po jej matke S. P., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela dňa 23.9.2007.
Deň pred prejednávaním dedičstva po matke spolu s manželom bola zaviesť psíka k zverolekárovi
v J.Č., ktorý psíka zaočkoval. Po návrate od zverolekára bola u nich manželka staršieho syna C.,
nar. XX.XX.XXXX so synom a jeho kamarátom. Neskôr prišiel aj starší syn W. W., nar. XX.XX.XXXX,

dcéra navrhovateľky I. K., nar. XX.X.XXXX a odporca K. W., nar. XX.X.XXXX. Odporca K. W. na tomto
stretnutí začal od ostatných žiadať, aby mu podpísali dohodu, že chce dediť dom aj s príslušenstvom
s tým, že ostatných vyplatí. Navrhovateľka s názormi a požiadavkami odporcu nesúhlasila, lebo si
bola vedomá, že polovica domu po smrti otca je jej a druhá polovica nehnuteľností patrí jej matke.
Pri prejednávaní dedičstva po matke sa dozvedela, že celá nehnuteľnosť je v jej vlastníctve, t.j. vo

vlastníctve navrhovateľky, lebo jej mama pri vykonávaní ROEP-u dala všetky nehnuteľnosti, ktoré
mala vo vlastníctve prepísať na navrhovateľku. Pri uvedenom stretnutí s požiadavkami syna K. W.
nesúhlasila, veľmi sa prekrikovali a syn K. ju hrubo zahriakol, pretože jednoznačne nesúhlasila s jeho
požiadavkami. Z kuchyne odišla do obývačky k vnukovi a jeho kamarátovi a viac sa na uvedenú tému
s nikým nerozprávala. Určitú dobu bol kľud, ale problémy začali, lebo syn K. W. začal v jej rodinnom

dome a na priľahlých pozemkoch robiť stavebné úpravy, s ktorými ona nesúhlasila. Nesúhlasila napr. s
vydláždením nádvoria, ani s výmenou starých okien na rodinnom dome za plastové okná, pretože chcela
staré okná nahradiť EURO oknami. Odporca sa začal voči nej drzo a hrubo správať, lebo nesúhlasila
so zmenami, ktoré chcel robiť na nehnuteľnostiach, ktoré sú v jej výlučnom vlastníctve. Viackrát jejhrubo nadával, opľul ju a robil jej viackrát proti jej vôli. V novembri 2008, keď nesúhlasil len s výmenou
jedného veľkého okna, pretože chcela súčasne cez odbornú firmu vymieňať všetky okná na celom
dome, odporca jej viackrát nadával, preto bola nútená volať na svoju ochranu policajtov. O dva dni bola

nútená volať policajtov znovu, lebo odporca schválne rozbil okno na verande rodinného domu. Policajtov
na svoju ochranu volala asi 4-krát, naposledy v apríli alebo v máji 2012. Odporca začal podnikať s
poľnohospodárskymi strojmi, s lesnými strojmi. Na pozemkoch priľahlých k rodinnému domu, ako aj v
garáži uskladňoval rôzne stroje. Prakticky voľný vstup na priľahlé pozemky mali rôzne cudzie osoby,
údajní kupci, lebo vstupná brána na nehnuteľnosti bola neustále otvorená, čím navrhovateľka bola ako

vlastníčka obmedzovaná vo využívaní vlastníckeho práva. Odporcu viackrát upozorňovala na tento
nežiaduci stav, ale tento jej viackrát nadával, opľúval ju a robil jej rôzne prieky.

Právny zástupca navrhovateľky predložil dňa 29.5.2013 do spisu vyjadrenie k vyjadreniu odporcu k
podanému návrhu a zároveň upresnil navrhovaný petit rozsudku. Z jeho vyjadrenia vyplýva, že súdu
predkladá fotokópiu listiny o určení súpisného čísla, ktorú vydala obec Y. J. pod č. XXX/XXXX zo dňa
18.1.2000, podľa ktorej pre stavbu garáže súp. č. XX postavenú v kat.úz. obce Y. J. na parcele č.

XXX je postavená garáž, ktorej vlastníkom je navrhovateľka E. W.. Táto garáž zatiaľ nie je zapísaná
na LV č. XXX, Správy katastra X. pre obec Y. J., k.ú. Y. J.. Na uvedenom LV č. XXX sú zapísané
nehnuteľnosti, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky. Navrhovateľka svojou žiadosťou zo dňa
24.5.2013 požiadala Správu katastra X., aby uvedená stavba garáže bola zapísaná na LV č. XXX. Aj
napriek tomu, že odporca predložil súdu do spisu 3 kusy čestných prehlásení zo dňa 29.4.2013 o údajne

uzavretej „Dohode o bezplatnom užívaní nehnuteľností“, ktorá bola údajne uzavretá v novembri 2007,
navrhovateľka žiadala, aby boli ako svedkovia vypočutí rodinní príslušníci, ktorých čestné vyhlásenia zo
dňa 29.4.2013 boli predložené do súdneho spisu. Ďalej je v tomto vyjadrení uvedené, aké hnuteľné veci
sa nachádzajú v rodinnom dome, garáži a na jednotlivých pozemkoch. Navrhol všetky tieto hnuteľné
veci z nehnuteľnosti vypratať.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ich právnych zástupcov, výsluchom svedkov
a oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi.

Z predložených listinných dôkazov bolo zistené, že na základe predložených výpisov z LV č. XXX Správy
katastra X. pre kat. úz. Y. J. je navrhovateľka E. W. výlučnou vlastníčkou rodinného domu súp. č. XX,
ktorý je postavený na parc.č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 567 m2. Navrhovateľka je

výlučnou vlastníčkou aj pozemkov - parciel č. XXX, č. XXX, č. XXX/X, č. XXX/X a č. XXX/X.

Z predloženej listiny o určení súpisného čísla, vydanej obcou Y. J. bolo zistené, že v garáži postavenej na
par.č. XXX v kat.úz. Y. J. v obci Y. J. bolo pod č. XXX/XXXX zo dňa 18.1.2000 pridelené súpisné číslo XX.

Súdu bol predložený aj návrh na zrušenie trvalého pobytu odporcu K. W., nar. XX.X.XXXX na adrese
Y. J. XX. Návrh bol podaný na Obci Y. J. dňa 9.8.2011. Obec Y. J. vydala dňa 9.8.2011 oznámenie o

zrušení trvalého pobytu odporcu K. W., nar. XX.X.XXXX a jeho novým miestom trvalého pobytu je obec
Y. J.. Oznámenie bolo zverejnené na úradnej tabuli dňa 9.8.2011 a zvesené dňa 25.8.2011.

Súdu bol predložený Záznam z ohliadky vykonanej dňa 6.11.2013, ktorej sa zúčastnili všetci účastníci
konaniaaichprávnizástupcovia.Ztejtozápisnicevyplývaakéhnuteľnévecisavdeňvykonaniaohliadky
nachádzali na nehnuteľnostiach patriacich do výlučného vlastníctva navrhovateľky. Spísané boli všetky

hnuteľné veci patriace odporcovi.

Na základe uvedenej zápisnice z ohliadky vykonanej dňa 6.11.2013 právny zástupca navrhovateľky na
pojednávaní7.11.2013čiastočneupravil-rozšírilnávrhnazačatiekonaniaohnuteľnévecinachádzajúce
sa na nehnuteľnostiach patriacich navrhovateľke, ktoré neboli uvedené v návrhu na začatie konania.
Zároveň zobral návrh na začatie konania čiastočne späť, a to v časti hnuteľných vecí nenachádzajúcich

sa na nehnuteľnostiach patriacich navrhovateľke.Na pojednávaní dňa 6.6.2013 súd pripustil zmenu - úpravu návrhu na začatie konania, ktorá bola
urobená písomným podaním právneho zástupcu navrhovateľky zo dňa 29.5.2013.

Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní uviedol, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou

nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXX. Špecifikoval tieto nehnuteľnosti tak ako to bolo urobené v
doplnenom návrhu na začatie konania. Uviedol, že odporca užíva rodinný dom, garáž a priľahlé parcely,
kde má uložené rôzne hnuteľné veci. Špecifikáciu týchto hnuteľných vecí uviedli v úprave návrhu zo dňa
29.5.2013. Podľa navrhovateľky je navrhovateľka obmedzovaná vo výkone svojho vlastníckeho práva.
Navrhovateľka v rodinnom dome žije aj so svojim manželom. Garáž má tiež slúžiť jej a jej manželovi

svojim účelom. Odporca má na priľahlých pozemkoch rôzne poľnohospodárske stroje. Odporca tieto
hnuteľné veci predáva a do dvora prichádzajú rôzne cudzie osoby, čo tiež ruší navrhovateľku vo výkone
jej vlastníckeho práva. Odporca sa podľa navrhovateľky dlhodobo k nej nechová riadne ako k matke a
k vlastníčke. Vulgárne sa k nej správa, v jeho chovaní sa neprejavuje žiadna vďaka.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že súhlasí s tým, čo uviedol jej právny zástupca. Uviedla, že
od r. 1999 odporca chodieval pracovať do P., najskôr to bolo to 3-krát po 3 týždne, potom 2 mesiace a

potom tam robieval od konca januára do konca novembra. Dňa 6.12.2007 bola predvolaná na dedičské
pojednávanie. Tam bola ona sama. V tom čase si myslela, že vlastní len polovicu rodinného domu ešte
po otcovi. Dňa 5.12.2007, keď prišla domov, našla tam svoju nevestu, manželku jej syna W.. Táto jej
povedala, že čaká na W.. Potom prišiel syn W. aj s vnukom navrhovateľky a jeho kamarátom. Keď sa
navrhovateľka spýtala čo sa robí, lebo nevedela o čo ide, odporca do nej vyskočil, že oni sa dohodli,

že on bude dediť všetko, že v dome zostane bývať on a že súrodencov vyplatí. Začal po navrhovateľke
vrieskať, navrhovateľka preto odišla z kuchyne do izby. Uviedla, že podľa odporcu vychádzali dobre, ale
že nevie ako mohli vychádzať dobre, keď odvtedy boli u nich 4-krát aj policajti. Uviedla, že odporca
jej dal na chodbe za ucho, okuliare musela zbierať po chodbe, stalo sa, že ju aj opľul. Predložila
zoznam nadávok aby sa vedelo ako ju odporca volá. Keď odporca dával žiadosť na podnikanie, mal

podľa navrhovateľky veci len kupovať a predávať, ale nie opravovať. Toto všetko pritom robí u nich vo
dvore, opravuje, strieka. Uviedla, že chce, aby odporca svoje veci vypratal zo všetkých nehnuteľností.
Odporca jej stále vykrikuje, že má ísť do blázinca. Najnovšie sa navrhovateľka od ľudí dozvedela, že
sa vyjadril tak, že keď nezíska dom, bude mať aspoň garáže a tak bude navrhovateľke robiť napriek.
Pôvodne to bola dvoj garáž, ale odporca vybúral priečku. Všetko to robí tak, ako to chce on, na nič sa

navrhovateľky nespýta. Uviedla, že je pravda, že keď ju odporca vytočí, aj ona mu nadá. Odporca sa
podľa navrhovateľky teraz obracia len na otca, otca si doslova kúpil. Na domácnosť neprispieva ničím,
predtým dával mesačne 70 Eur.

Právna zástupkyňa odporcu uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomného vyjadrenia zo dňa
26.4.2013. Návrh navrhovateľky považuje v celom rozsahu za nedôvodný. Medzi účastníkmi konania

bola ústne uzavretá dohoda o bezplatnom užívaní nehnuteľností a bola uzavretá aj ústna dohoda
o finančnom vyporiadaní. K tomuto došlo v novembri 2007. Poukázala na čestné prehlásenia, ktoré
predložili do spisu. Je pravda, že tieto dohody neboli uzavreté písomne, boli uzavreté len ústne,
ale za prítomnosti svedkov, ktorí podpísali čestné prehlásenia. Podľa názoru odporcu užívanie bolo
nekonfliktné, ale v poslednej dobe začali vznikať konflikty. Odporca túto skutočnosť nepopiera, ale podľa

jeho názoru hádky a konflikty sú vyvolávané zo strany navrhovateľky, ktorá mu evidentne bráni v užívaní
nehnuteľností.

Odporca uviedol, že súhlasí s tým, čo uviedla jeho právna zástupkyňa. Chcel sa však vyjadriť ešte k
niektorýmďalšímokolnostiam,lebopodľajehonázoru,navrhovateľkavosvojejvýpovediuviedlaajveľké
nepravdy. Poukázal na to, že už pri výchove od samého detstva boli voči deťom zo strany navrhovateľky

používané hrubé nadávky aj za malichernosti, alebo aj bez dôvodu. Vyjadril sa ku všetkým konkrétnym
hnuteľným veciam, ktoré boli uvedené v podanom návrhu. Uviedol ktoré veci sa tam nachádzajú a ktoré
veci sa tam podľa neho nenachádzajú. Živnosť má od januára 2008. Živnosť má od doby po uzavretí
uvedenej dohody. Živnosť má na opravu poľnohospodárskych strojov, diagnostiku, zámočníctvo a je
tam aj veľkoobchod a maloobchod. Dohoda bola uzavretá v novembri 2007. Vtedy kúpil 1-izbový byt

vo X.. Dal vtedy návrh, že je ochotný vyplatiť súrodencov ak tá nehnuteľnosť zostane potom jemu.
Stretli sme sa takto asi 3-krát a bolo to nakoniec v kuchyni. Súrodenci s tým súhlasili, aj rodičia vtedys tým súhlasili. Navrhli odporcovi, aby súrodencov vyplatil po 350.000,- Sk, on im nakoniec vyplatil
po 400.000,- Sk. Z jeho strany bol vtedy daný len tento návrh. Keby sa neboli dohodli, on by bol
peniaze investoval inde. Uviedol, že na domácnosť navrhovateľke prispieval. Je obmedzovaný v užívaní

nehnuteľností, kritizovaný je aj za maličkosti. Zdržiava sa tam len vtedy, keď tam musí byť. Uviedol, že čo
sa týka rekonštrukcie domu, nehnuteľností, vydláždil napr. dvor, robil náter plechovej strechy, ktorá bola
v dezolátnom stave a nerobilo sa to predtým minimálne 25 rokov. Robil aj výmenu okien. Vtedy mama
na neho prvý raz zavolala policajtov a potom sa to opakovalo ešte raz. Po privolaní polície tam už nič
nerobí, lebo keď aj niečo urobí, všetko je zle. Hrubé nadávky zo strany navrhovateľky nie sú používané

len v tejto dobe, ale bolo tak aj predtým. Toto musel znášať aj jeho otec. Hraničí to s psychickým týraním
alebo niečím podobným.

Svedok W. W., nar. XX.X.XXXX, manžel navrhovateľky uviedol vo svojej výpovedi, že čestné
prehlásenie, ktoré je na č.l. 31 spisu bolo ním podpísané. Text už bol pripravený a on si to všetko
dopodrobna neprečítal. Bola uzavretá dohoda medzi odporcom a jeho súrodencami, že odporca zostane
užívateľom domu po smrti navrhovateľky a svedka. Medzi navrhovateľkou a odporcom nebola nijaká

dohoda. K tejto dohode došlo v kuchyni, bolo to v jeden deň a medzi odporcom a jeho súrodencami došlo
k dohode o užívaní domu, v ktorom svedok s navrhovateľkou teraz bývajú. V ten deň sa nejednalo o
užívanie týchto nehnuteľností odporcom, ani o tom, či tam on bude garážovať nejaké motorové vozidlá,
obrábacie stroje a podobne. Uviedol, že sa už presne nepamätá, ale že k tejto dohode mohlo dôjsť
niekedypred2alebo3rokmi.Svedokďalejuviedol,žebolvtedytam,kdedošlokdohode.Navrhovateľka

tam zo začiatku bola, ale či tam bola potom stále, to už svedok uviesť nevedel. Nevedel sa vyjadriť na
otázku, či navrhovateľka sa vtedy k tej dohode nejako vyjadrovala alebo či tam len ticho sedela alebo
ako to prebiehalo. Čestné prehlásenie podpísal, všetko si to ale ani neprečítal, prečítal si to len zbežne.
Vedel, že ide o ten dom, ale nemal to vtedy celé preštudované. Podľa svedka navrhovateľka najlepšie
vychádza so svojou dcérou, so svojimi synmi sa nebaví, odporcom sa nebaví vôbec a so synom W.

sa baví len ako tak. Svoj vzťah k navrhovateľke považuje za normálny aj keď sa niekedy poškriepia.
Svoj vzťah k odporcovi považoval predtým za dobrý, ale potom sa odporca nejako zmenil. Jeho vzťah
k ďalším dvom deťom je dobrý. Uviedol, že vtedy v kuchyni nedošlo k vyplácaniu peňazí odporcom
jeho súrodencom, ale bolo to potom nejako neskôr. Svedok sa do toho vôbec nestaral. Vyjadril sa tak,
že polícia k nim volaná bola, ale on pri všetkom osobne nebol. Došlo vtedy medzi navrhovateľkou a

odporcom k nejakým rozporom. Medzi navrhovateľkou a odporcom došlo k nadávkam a boli tam aj
nejaké sekanice.

Svedkyňa I. K., dcéra navrhovateľky a sestra odporcu uviedla, že vo veci dokáže objektívne vypovedať.
Jej vzťah k navrhovateľke je normálny, s odporcom odvtedy ako vznikli tieto problémy, svedkyňa
nekomunikuje. Uviedla, že s odporcom sa nerozpráva už 2 roky. Vznikali tam rôzne nezhody. Potvrdila,

že odporca jej vyplatil sumu 400.000,- Sk takisto ako aj bratovi W. za to, že po smrti rodičov zostane
rodinný dom odporcovi. Uviedla, že vtedy sa stretli v rodičovskom dome a na tomto riešení sa
dohodli. Boli tam vtedy obidvaja rodičia a s takouto ústnou dohodou súhlasili. Podľa svedkyne vzťah
navrhovateľky a odporcu nie je dobrý, tento vzťah je zlý a odporca sa k navrhovateľke nespráva tak ako
by sa mal správať k svojej matke. Ani vzťah navrhovateľky s druhým synom W. nie je dobrý. Na otázku, či

sa vtedy hovorilo a uzavrela sa nejaká dohoda len o užívaní tohto rodinného domu po smrti rodičov alebo
či sa dohodli aj na niečom inom, svedkyňa uviedla, že išlo len o to. Svedkyňa nebola prítomná pri jednaní
alebo uzavretí dohody medzi účastníkmi konania o tom, že odporca môže nehnuteľnosti ako rodinný
domaajpozemkypoužívaťprisvojomsúkromnompodnikaní.Sprihliadnutímnato,žesvedkyňanebýva
tam kde navrhovateľka a odporca, nebola prítomná pri ich vzájomných hádkach, fyzických útokoch alebo

pri zásahu polície. Dozvedela sa o tom, lebo jej o tom hovorila matka. Podľa svedkyne aj pred uzavretím
dohody o užívaní domu po smrti rodičov boli vzťahy už narušené, ale potom sa to zhoršilo. Na otázku
právneho zástupcu navrhovateľky, či svedkyni bolo dané podpis čestné prehlásenie ako je napr. na č.l.
31, svedkyňa po nahliadnutí na toto čestné prehlásenie uviedla, že takéto čestné prehlásenie jej na
podpis predložil starší brat W.. Mala ho podpísať, že jej brat vyplatil 400.000,- Sk a že súhlasí s jeho

podnikaním na nehnuteľnostiach patriacich matke. Ona toto čestné prehlásenie nepodpísala. Uviedla,
že vtedy sa riešilo, že odporca bude užívať dom po smrti rodičov. Neriešilo sa vtedy užívanie domu
odporcom do smrti rodičov. S návrhom na vyplatenie svedkyne a jej brata prišiel odporca K. W..Svedok W. W., nar. XX.XX.XXXX vo svojej výpovedi uviedol, že čestné prehlásenie už bolo pripravené,
on ho riadne prečítal a podpísal, za tým si stojí. Bolo to u nich v kuchyni zhruba niekedy v novembri 2007.
Možno už aj predtým sa o niečom takom rozprávali, ale vtedy sa dohodli na tom, že keďže on už mal dom

skolaudovaný a sestra mala byť vo X., že kto rodičov doopatruje. Dohodlo sa, že po smrti rodičov dom
zostane bratovi K., ktorý ich potom aj vyplatil. Odporca jemu aj sestre vyplatil po 400.000,- Sk. Svedkovi
to zaplatil 2 x po 200.000,- Sk. Svedok považoval dohodu tak, že sa dohodli o všetkých nehnuteľnostiach
a že bol zo všetkého vyplatený, to znamená aj z domu a aj zo všetkých pozemkov. Automaticky boli za
to, že brat K. bude v dome bývať a dom užívať naďalej tak ako to bolo aj dovtedy. Svedok už v tom

čase dlho v dome nebýval. Odišiel odtiaľ niekedy v roku 1995 až 1996. Nebývala tam už ani ich sestra.
Odporca už aj predtým v tých priestoroch podnikal, len nie v takom rozsahu ako potom. Pokiaľ niekto z
nich, či už svedok alebo jeho švagor a podobne niečo potrebovali, tak sa to tam urobilo. Na otázku sudcu,
či okrem uvádzanej dohody bola vtedy uzavretá aj nejaká konkrétna dohoda medzi navrhovateľkou a
odporcom, svedok uviedol, že podľa neho sa to nedá takto špecifikovať. Bolo tam vtedy 6 osôb a na
niečom sa vtedy dohodli. Neriešilo sa vtedy, či odporca bude navrhovateľke za užívanie niečo platiť.

Oni to brali tak, že to automaticky pokračuje, lebo aj keď tam príde svedok alebo sestra a potrebujú
tam niečo urobiť, tak sa to tam urobí. Nikto im nezakázal tam prísť. Svedok ani presne nevedel, či dom
patril len navrhovateľke alebo aj ich otcovi. Brali to tak, že odporca to môže vlastne užívať navždy.
Svedok tam už viac rokov nebýva, svedkom fyzických útokov nebol. Bol svedkom nejakých hádok, či
už z jednej strany alebo z druhej strany. Došlo napríklad aj k zvýšeniu hlasu napr. navrhovateľky voči

deťom svedka a podobne. Nebol svedkom zásahu polície, vtedy tam nebol, ale vie o tom, počul o tom.
O zásahu polície sa dozvedel od navrhovateľky, od svojho otca, aj od odporcu. Na otázku, či sa vtedy
riešila aj rekonštrukcia nehnuteľnosti, svedok uviedol, že vtedy sa riešilo to, že jeden zo súrodencov tam
zostane bývať s rodičmi a preto si bude môcť dom aj rekonštruovať.

Svedkyňa C. W. vo svojej výpovedi uviedla, že bola prítomná pri jednaní v rodine, ktorého sa týka čestné

prehlásenie. Bolo to asi pred 7 rokmi. Vtedy sa stretli v Y. J. ona, jej manžel, jej švagriná I., jej švagor
K., mama a otec. Vtedy tam bol so svedkyňou aj jej 7 ročný syn. Stretnutie prebiehalo v kuchyni. Všetci
súhlasili s tým, že K. zostane žiť v tomto dome, lebo oni nemali čas tam niečo robiť. Svedkyňa uviedla, že
robí v O.D.. Vtedy bývali už vo svojom rodinnom dome a švagriná už vtedy mala byt vo X.. Odporca vtedy
pracoval v P., nechodieval po krčmách a keď prišiel domov, tak pomohol, aspoň pokosil lúku a podobne.

Na otázku, či na základe dohody mali byť vyplatené nejaké peniaze, svedkyňa uviedla, že jej manžel
najskôr navrhol vyplatiť symbolicky 1,- Sk, ale s týmto všetci nesúhlasili. Potom bola navrhnutá suma
250.000,- Sk. Mama s otcom potom odišli niekde do svojej izby a keď sa vrátili, bola navrhnutá nejaká
iná suma a nakoniec to bolo 400.000,- Sk. Táto suma im bola potom aj vyplatená. Všetci sa dohodli na
tom, že odporca bude dom užívať po smrti rodičov. Uviedla, že čestné prehlásenie, ktoré prehlásenie,

ktoré podpísala, už bolo pripravené a ona si ho prečítala. Podľa svedkyne sa vtedy hovorilo aj o tom,
že odporca bude nehnuteľnosti užívať aj za života rodičov. Medzi navrhovateľkou a odporcom už vtedy
boli vzťahy také, že sa niekedy dokázali pohádať kvôli hlúposti. K zhoršeniu ich vzťahov došlo potom,
ako odporca prestal robiť v P., keď už zostal doma. Svedkyňa má vedomosť o tom, že navrhovateľka
niekedy volala na odporcu aj policajnú hliadku, ale svedkyňa pritom prítomná nebola, vie o tom len z

počutia. Pri uvádzanej dohode sa hovorilo aj o tom, že odporca bude nehnuteľnosti aj zveľaďovať. Podľa
svedkyne vzťah navrhovateľky s dcérou I. je v pohode. S manželom svedkyne sú vzťahy také, že ešte
pred pár rokmi sa vedeli aj porozprávať. Teraz sa už stávalo aj to, že jej manžel W. chcel skôr odísť z
návštevy od nich, ale svedkyňa povedala, že aby ešte posedeli, aby zostali. Podľa svedkyne je pravda,
že jej manžel W. niekedy na svoju mamu aj vyskočil a začal niečo húkať, kričať, ale stalo sa aj to, že

mama zase vyskočila na neho. Podľa svedkyne sa navrhovateľka zvykla do všetkého starať.

Na pojednávaní dňa 7.11.2013 právny zástupca navrhovateľky upravil - upresnil návrh na začatie
konania a čiastočne zobral návrh na začatie konania späť. Právna zástupkyňa odporcu s čiastočným
späťvzatím návrhu súhlasila.

Zo spisu Obvodného oddelenia PZ D. Č.p.: ORP-P-349/OBV-SL-2008 bolo zistené, že Obvodný úrad

odložilvecdňa16.10.2012sodôvodnením,žezaniklazodpovednosťK.W.zapriestupok,ktoréhosamal
dopustiť dňa 17.11.2008 o 6.50 hod. v Y. J. č. 24. Obvodné oddelenie PZ D. predložilo správnemu orgánu
správu o výsledku objasňovania priestupku ako podnet na začatie konania o priestupku. Vzhľadom k
tomu, že dňom 17.11.2010 uplynula 2-ročná lehota od spáchania priestupku v zmysle § 20 zákonač. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nemožno priestupok prejednať, ak od
jeho spáchania uplynuli 2 roky, teda zanikla zodpovednosť za priestupok, a preto nie je na mieste
konať inak, ako vec odložiť v zmysle § 66 ods.2 písm. e) zákona o priestupkoch v znení neskorších

predpisov. Priestupku sa mal K. W. dopustiť dňa 17.11.2008 okolo 6.50 hod. tým, že z ničoho nič
začal navrhovateľke vulgárne nadávať, a to konkrétne, že je „čvarga“, „striga vyjebaná“, „zdochlina
smradľavá“,začalmenovanúprovokovať.Menovanáuviedla,žesporyvrodinesúzväčšakvôlidedičstvu
a vzájomnému nerešpektovaniu sa. Ďalej uviedla do záznamu Obvodného oddelenia PZ D. dňa
17.11.2008, že týmto konaním jej syn K. spôsobil ujmu na cti a preto žiada, aby bol za svoje konane

aj postihnutý.

Zo spisu Obvodného úradu Zvolen č. 2013/02852 bolo zistené, že Obvodný úrad Zvolen odložil vec
záznamom o odložení zo dňa 28.2.2013 z dôvodu, že K. W., ktorý sa mal dopustiť priestupku v presne
nezistenej dobe od roku 2010 v obci Y. J. tým, že mal vulgárne nadávať svojej matke E. W., že je „kurva“
a podobne a taktiež i napriek jej výzvam mal užívať dom č. 24 v Y. J., ako aj dvor majiteľky E. W., lebo
došlo oznámenia neodôvodňujú začatie konania o priestupku podľa § 67 zákona o priestupkoch, alebo

postúpenie veci podľa § 71 zákona o priestupkoch.

Podľa § 659 Občianskeho zákonníka, Zmluvou o výpožičke vznikne vypožičiavateľovi právo vec po
dohodnutú dobu bezplatne užívať.

Zmluva o výpožičke je zmluvou, ktorou požičiavateľ prenecháva vec vypožičiavateľovi na dočasné
bezplatné užívanie. Podstatnými náležitosťami Zmluvy o výpožičke je dohoda o :

a) prenechanie veci na užívanie,

b) určenie dohody užívania,

c) bezodplatnosti užívania.

Pri tejto zmluve ide o vypožičanie veci určenej individuálne. Môže ísť pritom o veci zastupiteľné, ale ich
individuálnosť bola určená vôľou účastníkov zmluvy.

Podľa § 661 ods.1 Občianskeho zákonníka, vypožičiavateľ je oprávnený užívať vec riadne a v súlade s
účelom, ktorý sa v zmluve dohodol alebo ktorému obvykle slúži; je povinný chrániť ju pred poškodením,
stratou alebo zničením.

Podľa § 662 ods. 2 Občianskeho zákonníka, požičiavateľ môže požadovať vrátenie veci aj pred
skončením určenej doby zapožičania, ak vypožičiavateľ neužíva vec riadne alebo ak ju užíva v rozpore

s účelom, ktorému slúži.

PrávnazástupkyňaodporcunavrhlavkonanívypočuťakosvedkyňupriateľkuodporcuTatianuOravcovú
s odôvodnením, že táto môže dosvedčiť aké sú vzťahy medzi účastníkmi konania.

Podľa § 120 ods.1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako

navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Súd zamietol návrh právnej zástupkyne odporcu na doplnenie dokazovania výsluchom svedkyne P. M.
z toho dôvodu, že súd mal dostatočne preukázané výsluchom iných svedkov, ako aj oboznámením sa s
listinnými dôkazmi aké sú vzťahy medzi účastníkmi konania. Navrhovaná svedkyňa nebola prítomná pri
uzatváraní údajnej dohody o užívaní nehnuteľnosti v novembri 2007. Z toho dôvodu súd nepovažoval

za potrebné a hospodárne predvolávať a vypočúvať ešte túto ďalšiu svedkyňu.Uskutočneným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že medzi účastníkmi konania bola ústne
uzavretá dohoda o užívaní rodinného domu a nehnuteľností patriacich navrhovateľke po smrti
navrhovateľky. K uzavretiu tejto dohody malo dôjsť v novembri 2007 v kuchyni rodinného domu,

ktorého vlastníkom je navrhovateľka. Všetci svedkovia sa vyjadrovali k okolnostiam dohody, podľa ktorej
by navrhovateľka mala závetom odkázať všetky nehnuteľnosti odporcovi pokiaľ tento vyplatí svojich
súrodencov.

Predmetom tohto konania nebolo zisťovanie, ako mienia nakladať s prípadným dedičstvom po
navrhovateľke jej deti, pokiaľ by sa dožili smrti navrhovateľky. Predmetom dokazovania bolo zistiť,

či a aká dohoda bola medzi účastníkmi konania uzavretá, ktorá by sa týkala užívania nehnuteľností
patriacich navrhovateľke. Ani zo svedeckých výpovedí jednotlivých svedkov jednoznačne nevyplýva, že
bola dohoda o užívaní týchto nehnuteľností - dohoda o výpožičke riadne uzavretá. Svedok W. W. starší,
manželnavrhovateľkyaotecodporcusavyjadrovallenodohodeoužívaníbytuaovyplácanísvedkovW.
W.mladšiehoaI.K.akopodielovnatýchtonehnuteľnostiachvprípadesmrtinavrhovateľky.Nedosvedčil,
že došlo aj k uzavretiu nejakej inej dohody o užívaní týchto nehnuteľností odporcom. Rovnako túto

okolnosť nepotvrdila ani svedkyňa I. K., ktorá je dcérou navrhovateľky a sestrou odporcu. Svedkyňa
jednoznačne tvrdila, že došlo k ústnej dohode len o tom, že po prípadnej smrti navrhovateľky odporca
zdedí nehnuteľnosti a zostane ich naďalej užívať. Uviedla, že pri rokovaní v novembri 2007 sa neriešilo
užívanie týchto nehnuteľností odporcom za života navrhovateľky. Svedok W. W. mladší okrem iného
uviedol, že mal automaticky za to, keď sa dohodli o užívaní a vlastníctve nehnuteľností po prípadnej smrti

navrhovateľky odporcom, že tento automaticky bude tieto nehnuteľnosti aj ďalej užívať. V podobnom
duchu sa vyjadrovala aj svedkyňa C. W..

Ani jeden zo svedkov nepreukázal jednoznačne, že bola uzavretá dohoda o užívaní nehnuteľností
odporcom za života navrhovateľky, nebol preukázaný obsah takejto dohody, a ani do kedy by mal
mať odporca tieto nehnuteľnosti vypožičané. Všetci sa vyjadrovali len o užívaní nehnuteľností po smrti

navrhovateľky.

Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

V tomto prípade sa ani rozsiahlym dokazovaním nepodarilo jednoznačne preukázať existenciu ústnej
dohody o výpožičke uvedených nehnuteľností, t.j. dohody o užívaní týchto nehnuteľností odporcom.

Pokiaľ aj došlo k uzavretiu nejakej dohody, jej obsah je naďalej sporný. Takáto dohoda nie je potom
platným právnym úkonom v zmysle ustanovenia § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka. Predložené čestné
prehlásenia boli podpísané 29.4.2013. Ich text bol dopredu pripravený odporcom, ktorý ich dal podpísať
svedkom W. W. staršiemu, C. W. a W. W. mladšiemu.

Súd s prihliadnutím na to, že svedok W. W. starší nepotvrdil všetky skutočnosti uvádzané v tomto

čestnom prehlásení, čo odôvodnil tým, že síce čestné prehlásenie podpísal, ale si ho ani neprečítal, ako
aj s prihliadnutím na to, že svedkyňa I. K. odmietla takéto čestné prehlásenie podpísať a ani svedkovia
W. W. a C. W. jednoznačne nepreukázali a nepotvrdili presné znenie dohody o užívaní nehnuteľnosti
odporcom za života navrhovateľky, nemôžu byť takéto čestné prehlásenia dôkazom o existencii platnej
dohody o výpožičke, uzavretej medzi účastníkmi konania.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa
im rovnaká právna ochrana.Podľa § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa § 126 ods.2 Občianskeho zákonníka, obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať
vec u seba.

Dokazovaním bolo tiež jednoznačne preukázané, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou všetkých
nehnuteľností vedených na LV č. XXX, ktoré sa nachádzajú v obci Y. J. kat.úz. Y. J..

Súd preto podanému návrhu vyhovel a odporcovi uložil povinnosť vypratať všetky jeho veci
špecifikované v podanom návrhu, ktoré sa nachádzajú v nehnuteľnostiach alebo na nehnuteľnostiach

patriacich navrhovateľke.

Na základe čiastočného späťvzatia návrhu, s ktorým súhlasila aj právna zástupkyňa odporcu, súd podľa
§ 96 ods.1 O.s.p. konanie čiastočne zastavil.

O trovách konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej podľa ustanovenia § 151 ods.3 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal

jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších

predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.

1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát

8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.

1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,

3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,

4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O. s. p.).