Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, February 28, 2008

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 3C/71/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7604895318
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Balážová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2008:7604895318.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Monika BALÁŽOVÁ, v právnej veci žalobkyne K.

P., nar. XX.X.XXXX,. bytom G. X/XX,. S. N. V., zastúpenej na základe plnomocenstva Mgr. V. K., nar.
XX.X.XXXX,. bytom L. XX/X,. S. N. V. proti žalovanému M. K., nar. XX.XX.XXXX,. bytom R. J. X,. S. N.
V., právne zastúpenému JUDr. P. H., advokátom, Ing. K. č. 1, S. N. V., o 225.000,-Sk s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý uhradiť žalobkyni 225.000,-Sk a trovy konania vo výške 21.759,-Sk, to
všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa svojím zmeneným návrhom domáhala, aby súd zaviazal žalovaného uhradiť jej čiastku
225.000,-Sk a trovy konania vo výške 11.250,-Sk.

Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 7.2.2005 požičala žalovanému sumu 180.000,-Sk. Uvedenú sumu

jej mal žalovaný vrátiť do 31.7.2002 s 5% úrokom z omeškania mesačne, čo do uvedeného termínu
predstavovalo spolu čiastku 225.000,-Sk. Žalovaného viackrát na vrátenie požičanej sumy upomínala.
Žalovaný sumu nevrátil.

Žalovaný v svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že k zmluve týkajúcej sa pôžičky medzi ním a žalobkyňou
nedošlo k plneniu, pretože on od nej hotovosť neprevzal a finančné prostriedky mu neboli ani nijakým
spôsobom doručené, nakoľko on žalobkyňu ústne vyzval ešte dňa 7.2.2002, aby zmluvu o pôžičke
považovala za bezpredmetnú, pretože dôvod, pre ktorý on potreboval hotovosť, zanikol. Neprevzatím
hotovosti a ústnym prísľubom žalobkyne, že Zmluvu o pôžičke zo dňa 7.2.2002 znehodnotí, považoval

vec za vyriešenú. Žalobkyňou výzva o splatnosti mu nebola doručená a to ani poštou, ani osobným
rozhovorom.Podľanehojedinýmdôvodompodanímžalobyžalobkyňoujeichosobnýkonfliktzminulosti.

Súd vykonaným dokazovaním výsluchom účastníkov, ako aj svedkov a z listinných dôkazov po doplnení
dokazovania v zmysle uznesenia Krajského súdu v Košiciach zistil tento skutkový stav:

Súd zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 7.2.2002 zistil, že na základe tejto zmluvy žalobkyňa požičala
žalovanému sumu 180.000,-Sk pri úrokovej sadzbe 5% mesačne. Žalovaný v uvedenej zmluve sa
zaviazal žalobkyni pôžičku vrátiť do 31.7.2002 aj s úrokom, teda celkove v čiastke 225.000,-Sk. Podpisy
účastníkov zmluvy boli overené notárskym úradom.Súd z potvrdenia pokladničnej operácie PKB, a.s. zistil, že žalobkyňa dňa 7.2.2005 vybrala čiastku
1.310,37 EUR, čo predstavovalo v slovenských korunách čiastku 55.000,-Sk. Peniaze boli vybrané v
slovenskej mene.

Súd z výpovede žalobkyne ako účastníčky konania zistil, že žalovaný bol v minulosti jej snúbencom,
následne sa rozišli, ona odišla pracovať do zahraničia. Vzťahy medzi nimi ešte úplne neochladli v tom
čase. Keď sa vrátila zo zahraničia, mala peniaze, boli medzi nimi ešte nejaké city a žalovaný ju požiadal
o finančné prostriedky na svoju činnosť. Ona mu finančné prostriedky požičala. Dohoda ohľadne pôžičky
bola taká ako je uvedená v písomnej zmluve. Finančné prostriedky mu poskytla takým spôsobom, že

niektorémalavhotovostianiektorévybralazbanky,atodňa7.2.2002.Žalovanýjejtietopeniazenevrátil.
Uviedla, že mu požičala 180.000,-Sk, zbytok tvoria úroky, na ktorých sa dohodli a to 5% mesačne. O
vrátenie peňazí ho ona osobne žiadala. Žalovaný sa vyhováral, že mu nevyšiel obchod a žiadal ju, aby
s vrátením peňazí počkala. Výzvy robila v rámci osobného kontaktu. Ešte pred podaním žaloby išla za
ním a žiadala ho vrátiť peniaze. Uviedla, že tvrdenia žalovaného o tom, že k pôžičke vôbec nedošlo sú
nepravdivé a zavádzajúce, pretože nie je predsa logické, aby žalovaný išiel k notárovi podpísať zmluvu,

keby peniaze mu nebola vyplatila, resp. by sa snažil o neexistenciu, teda o zrušenie takejto zmluvy
právnymi cestami. O tom, že žalovaného vyzývala, aby jej vrátil peniaze, jej môžu dosvedčiť svedkyne.

Súd z výpovede žalovaného ako účastníka konania zistil, že tento podpísal zmluvu 7.2., ale v tom
čase žalobkyňa nemala pokope peniaze, takže zmluva bola len podpísaná a peniaze neboli vyplatené.
Uviedol, že v ten deň mu nevyplatila nič a nevyplatila mu ani tých 55.000,-Sk. Žalobu o neplatnosť

zmluvy nepodal a ani zmluvu písomne nezrušil z toho dôvodu, že žalobkyňa bola mimo. Odstúpenie
od zmluvy žalobkyni nezaslal z toho dôvodu, že medzi nimi bola ústna dohoda, že je to neaktuálne.
Žalovaný v svojej výpovedi ďalej tvrdil, že pri podpise zmluvy sa so žalobkyňou dohodol, že peniaze
mu budú zaslané na účet a že jej dal aj číslo účtu. Všetko to stálo na dôvere. Žalobkyňa mu mala
povedať, že peniaze má v zahraniční. V tom čase žalobkyňa pracovala vo Švajčiarsku. Žalobkyňa odišla

po podpísaní zmluvy do zahraničia do Švajčiarska pár dní po podpísaní zmluvy. Na podpísaní zmluvy
trvalažalobkyňa,pretožeodchádzalapreč;zmluvuchcelamaťuzatvorenú,lebomumalaposlaťpeniaze.
Pretože mu žalobkyňa neposkytla žiadne peniaze a on tieto potreboval na rekonštrukciu baru, lebo v
tom čase podnikal, peniaze si požičal od svojej mamy a súkromnej osoby Ľ. P..

Súd z výpovede svedkyne Mgr. M. S. zistil, že táto vedela o tom, že žalobkyňa požičala peniaze

žalovanému.Tútoskutočnosťvedelaodžalobkyne.Nevedelavšakvakejvýškepôžičkabolaposkytnutá.
Pri rozhovoroch ohľadne vrátenia pôžičky nebola bezprostredne prítomná, stála len obďaleč, len od
žalobkyne vedela, že rozhovor sa má týkať ohľadne vrátenia pôžičky. Uviedla, že viackrát bola prítomná
pri telefonátoch.

Súd z výpovede svedkyne M. F. zistil, že táto vedela o pôžičke, ktorá mala byť poskytnutá

žalobkyňou žalovanému. O tom sa dozvedela od žalobkyne. Bola aj svedkyňou rozhovoru, nebola však
zainteresovaná do rozhovoru so žalovaným, pretože žalobkyňa zobrala takticky žalovaného nabok,
ale ona obsah rozhovoru si vypočula. Uviedla, že bola prítomná aj pri telefonátoch. Keď žalobkyňa
žalovanému volala, žiadala ho peniaze vrátiť.

Súd z výpovede svedkyne K. A. - matky žalovaného zistil, že táto o jeho pôžičke, ani o uzatvorení

zmluvy so žalobkyňou nič nevedela. Taktiež nevedela o tom, že žalobkyňa od jej syna požadovala vrátiť
peniaze, ktoré mu nemala poskytnúť. Uviedla, že mala vedomosti, že jej syn bral nejakú pôžičku z
Prvej stavebnej sporiteľne. V tom čase žalovaný mal mať nejakú hotovosť podľa svedkyne a plánoval
si kúpiť nehnuteľnosť v R.. Svedkyňa uviedla, že má vedomosti o tom, že jej syn mal mať 120.000,-Sk,
130.000,-Sk alebo 140.000,-Sk, presne to nevedela uviesť. Podľa svedkyne jej syn ich mal mať, pretože

pracoval. Od nej si žiadne finančné prostriedky nepožičal, pretože v tom čase mu nebolo potrebné
požičiavať žiadne prostriedky. V období mesiaca február mu svedkyňa neposkytla žiadnu pôžičku a v
čiastke 180.000,-Sk mu ju určite neposkytla, lebo podľa nej sa to poriešilo tou pôžičkou. Z dedukcie súdu
vyplýva, že pôžičkou z Prvej stavebnej sporiteľne.Prikonfrontáciimedziúčastníkmikonaniažalobkyňatrvala,žepeniazemuposkytlapripodpísanídohody
a žalovaný tvrdil, že dohoda bola podpísaná, ale peniaze mu neboli vyplatené, pretože ich žalobkyňa
malavoŠvajčiarsku.Žalovanýtvrdil,žežalobkyňamumalaposkytnúťpeniazezúčtuažalobkyňatvrdila,

žepeniazevoŠvajčiarskunemala,žeichnosilavždysosebounaSlovenskoavoŠvajčiarskunemalaani
zriadený účet, účet mala zriadený na Slovensku. To, že žalobkyňa pracovala v tom čase vo Švajčiarsku
potvrdil v svojej výpovedi aj sám žalovaný.

V priebehu konania sa žalovanému nepodarilo preukázať hodnovernými dôkazmi, žeby mu žalobkyňa
pri podpísaní zmluvy nevyplatila peniaze.

Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä

peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 40 ods. 2 OZ, písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.

Súd z takto zisteného skutkového stavu mal preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným došlo k
uzatvoreniu Zmluvy o pôžičke, na základe ktorej žalobkyňa požičala žalovanému sumu 180.000,-Sk. Pri

uvedenej pôžičke boli dohodnuté aj úroky, ktoré predstavovali čiastku 45.000,-Sk, teda 5% z požičanej
sumy od jej požičania do termínu splatenia, t.j. do 31.7.2002.

Súd tvrdenia žalovaného ohľadne neposkytnutia pôžičky považuje za nepresvedčivé, pretože ak by na
základe uzatvorenej Zmluvy o pôžičke nedošlo k jej plneniu, žalovaný od podania žaloby žalobkyňou,
tedaod1.6.2004,konkrétneodkedysaoexistenciižalobydozvedel,t.j.ododňa10.6.2004,malmožnosť

domáhať sa neplatnosti takejto zmluvy cestou súdu. On tak však do dnešného dňa neučinil.

Taktiež v prípade ním navrhnutých svedkov nebolo preukázané, žeby finančné prostriedky mal požičané
od svojej mamy, ktorá skutočnosť vyplynula z jej svedeckej výpovede. Finančné prostriedky mali byť
žalovanému poskytnuté žalobkyňou v mesiaci februári 2002 a svoju obranu žalovaný stavia na žiadosti
o poskytnutí pôžičky až v mesiaci júli 2002 z Prvej stavebnej sporiteľne, teda pol roka po poskytnutí

pôžičky žalobkyňou.

V danom prípade neobstojí ani obrana žalovaného v tom, že sa dohodol ústne so žalobkyňou, že
uvedená dohoda neplatí. Pretože dohodu uzatvoril žalovaný so žalobkyňou písomne, táto mala byť
zrušená taktiež písomne podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Pretože žalovaný nepreukázal v konaní, žeby mu žalobkyňa finančné prostriedky neposkytla, súd na

základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Súd o trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobkyni, ktorá mala v konaní úspech,
trovy priznal. Tieto pozostávajú z čiastky 11.250,-Sk ako úhrada za zaplatený súdny poplatok a z
cestovného žalobkyne z Zurichu do Košíc a späť v čiastke 10.509,-Sk. Teda trovy konania celkove
predstavujú čiastku 21.759,-Sk, k úhrade ktorých súd zaviazal žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do
15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo

rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1, 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie

o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo
mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky,
trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon
rozhodnutia z úradnej moci. (zákona č. 233/1995 Z. z. v platnom znení o súdnych exekútoroch a
exekučnom poriadku.)