Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, July 10, 2013

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7Cpr/3/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111236331
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2013:8111236331.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica pred sudkyňou JUDr. Amou Odalošovou v právnej veci navrhovateľa N..

P. N., B.. XX. XX. XXXX, X. W. XA, L., L. C. U. G. - J. G. U. G., U. U.Í. B. D. XX, X. X., Ú. C.: T. K. U.
G., U. U. Š. X, L.. C.. X. XX, X., C. B. Š. U. B. G.,takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Navrhovateľ je povinný uhradiť odporcovi trovy konania vo výške 20,90 Eur do troch dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom došlým Okresnému súdu dňa 21. 12. 2011, doplneným dňa 25. 04. 2012 žiadal navrhovateľ,
aby mu odporca uhradil majetkovú ujmu vo výške 10 989,47 Eur a nemajetkovú ujmu vo výške 35

000 Eur titulom ujmy spôsobnej mu nezákonným rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR č. N. zo dňa
12. 04. 2008. Navrhovateľ uviedol, že vedúci služobného úradu Daňového riaditeľstva SR predmetným
rozhodnutím podľa § 29 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe dočasne preložil navrhovateľa
zo štátnozamestnaneckého miesta odborný radca - kontrolór na oddelení mimoriadnych kontrol Prešov
s pravidelným miestom vykonávania štátnej služby na Daňovom riaditeľstve SR Prešov na Daňový
úrad Levice, štátnozamestnanecké miesto odborný radca - kontrolór. Navrhovateľ sa proti predmetnému
rozhodnutiu odvolal, avšak odporca rozhodnutím č. I/112/9635-51750/08 zo dňa 17. 06. 2008 odvolanie

navrhovateľa zamietol. Voči predmetnému rozhodnutiu podal opravný prostriedok na Krajský súd v
Prešove. Rozhodnutím Krajského súdu v Prešove 1S/53/2008 bolo predmetné rozhodnutie zrušené.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 03. 09. 2009, ďalej sa už nekonalo.

Krajský súd vo svojom rozhodnutí, ktorým zrušil rozhodnutie odporcu zo dňa 17. 06. 2008 a 17. 04.
2008, ktorým preskúmaval postup vedúceho služobného úradu Daňového riaditeľstva SR v súvislosti s
dočasným preložením navrhovateľa vyslovil, že postup vedúceho služobného úradu bol diskriminačný a

šikanózny. Navrhovateľ bol preložený s účinnosťou od 05. 05. 2008 na dobu šesť mesiacov, k ukončeniu
štátnozamestnaneckého pomeru došlo dňa 31. 12. 2008 na jeho žiadosť.

Navrhovateľovi týmito rozhodnutiami bola spôsobená majetková ujma, ktorá spočíva v skutočne
vynaložených cestovných nákladov znížených o časť, ktorá mu bola preplatená t.j. 3913,96 Eur, náhrada
za stratu času počas trvania cesty v sume 1622,41 Eur, v súvislosti s právom rovnakého zaobchádzania
v zamestnaní žiadal náhradu počas trvania nezákonného dočasného preloženia v sume 5453,10 Eur,

nakoľko v zmysle schváleného projektu č. X/XXX/XXXXX/XXXX, v obdobnej situácii pri riešení potreby
posilneniakontrolnejčinnostibolaposkytovanápracovníkomodmenavovýškefunkčnéhoplatuzakaždý
mesiac trvania pracovnej cesty. Z titulu nemajetkovej ujmy si navrhovateľ uplatnil nárok vo výške 35 000
Eur, uviedol, že cieľom rozhodnutia o dočasnom preložení 300 km od miesta bydliska bolo donútiť ho kukončeniu štátnozamestnaneckého pomeru, nakoľko bolo nevyhnutné aby zabezpečoval starostlivosť
o zdravotne ťažko postihnutého brata, nemajetková ujma súvisí so sociálnymi dôsledkami - sťaženie
starostlivosti o jeho zdravotne ťažko postihnutého brata, odlúčenie od rodiny, strata voľného času; išlo o

priame diskriminačné opatrenie voči nemu, došlo k narušeniu chránených práv osobnosti - poškodenie
dobrého mena, profesionálnej cti s vplyvnom na uplatnenie a ďalší rozvoj jeho osobnosti.

Navrhovateľ uviedol, že listom z 15. 06. 2011 požiadal ústredný orgán Ministerstvo financií SR o
predbežné prejednanie nároku na náhrady škody. Ministerstvo financií listom zo dňa 12. 12. 2011

nevyhovelo jeho nároku na náhradu škody z dôvodu, že v uvedenom prípade nie je možné postupovať
v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Potvrdil skutočnosť, že došlo k predbežnému prerokovaniu nároku
navrhovateľa. Odporca žiadal návrh zamietnuť z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie, nakoľko
Ministerstvo financií SR zodpovedá iba za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v zmysle zákona

č. 514/2003 Z. z. Predmetný zákon v tomto prípade nemožno aplikovať, nakoľko v danom prípade štát
zodpovedá za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci. Výkon verejnej moci
orgánmi verejnej moci sa zaraďuje do sféry verejného práva, pričom návrh navrhovateľa sa týka náhrady
vyplývajúcej mu zo štátnozamestnaneckého pomeru, ktorý nie je predmetom verejného práva.

Súd vykonal dokazovanie - výsluchom navrhovateľa, prečítaním listinných dôkazov - rozhodnutím
Daňového riaditeľstva SR č. N. zo dňa 12. 04. 2008, rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR vedúcim
služobného úradu Č.. N.-XXXXX/XX zo dňa 17. 06. 2008, rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. XS/
XX/XXXXX-XX zo dňa 19. 06. 2009, materiálom na rokovanie porady vedenia generálneho riaditeľa DR
SR č. N., návrhom na predbežné prejedanie nároku zo dňa 15. 06. 2011, listom zo dňa 12. 12. 2011,

podaním na Okresný súd Prešov k č. k. 12Cpr/6/2012 zo dňa 14. 12. 2012, PN navrhovateľa od 28.
07. 2008 do 01. 08. 2008, rozhodnutím ÚPSVaR č. XX/XXXXX-XXX zo dňa 08. 01. 2007, posudkom
ÚPSVaR Č.. XXXX/XXXXX-XXX zo dňa 27. 12. 2006, ako aj ďalšími dôkazmi vykonanými v priebehu
konania.

Súd zistil, že navrhovateľ bol štátnym zamestnancom vo funkcii odborný radca - kontrolór, odbor financie
na služobnom úrade Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica, pravidelné miesto výkonu štátnej služby
Daňové riaditeľstvo Prešov.

Z rozhodnutia o zmene štátnozamestnaneckého pomeru Č.. N. zo dňa 17. 04. 2008 súd zistil, že

navrhovateľ bol rozhodnutím s účinnosťou 05. 05. 2008 najdlhšie na šesť mesiacov dočasne preložený
na pravidelné miesto výkonu štátnej služby Daňový úrad Levice, v súlade s § 29 ods. 1 zákona o
štátnej službe bez jeho súhlasu dočasne. V predmetnom rozhodnutí sa udáva, že vedúci služobného
úradu prihliadol na námietky štátneho zamestnanca voči dátumu dočasného preloženia tak, aby
mu bola poskytnutá dostatočná lehota na zabezpečenie ubytovania v mieste pravidelného výkonu

štátnej služby, ostatné námietky uvádzané štátnym zamestnancom boli posúdené ako irelevantné.
Na základe odvolania navrhovateľa voči predmetnému rozhodnutiu Daňové riaditeľstvo SR vedúci
služobného úradu rozhodnutím Č.. N.-XXXXX/XX zo dňa 17. 06. 2008 rozhodol o odvolaní navrhovateľa
voči rozhodnutiu zo dňa 17. 04. 2008 tak, že rozhodnutie vedúceho služobného úradu potvrdil.

Navrhovateľ v súlade s § 144 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe, podal návrh na Krajský súd v
Prešove na preskúmanie predmetného rozhodnutia. Krajský súd v Prešove rozhodnutím č. k. XS/XX/
XXXX-XX zo dňa 12. 06. 2009 zrušil rozhodnutie vedúceho služobného úradu, Daňového riaditeľstva
SR, Banská Bystrica zo dňa 17. 06. 2008 Č.. N.-XXXXX/XX a rozhodnutie zo dňa 17. 04. 2008 č. N.
podľa § 250j ods. 2 písm. a) a d) O. s. p. a vrátil vec na ďalšie konanie. Krajský súd v rozhodnutí

uviedol, že sa nestotožňuje s názorom správnych orgánov, že štátneho zamestnanca možno dočasne
preložiť bez uvedenia dôvodu ako to vyplýva z § 29 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z. z., takýto postup
je jednoznačne diskriminačný a šikanózny. Bolo pochybené v tom, že nebola určená presná doba
dočasného preloženia vymedzením od - do, rozhodnutie nebolo odôvodnené v súlade s ustanovením
zákona o správnom konaní, javí sa dôvodné tvrdenie navrhovateľa, že bol preložený za trest, kvôli

podaniu sťažnosti z jeho strany, nakoľko nie je zrejmé prečo došlo k preloženiu navrhovateľa, z dôkazov
nevyplýva potreba obsadenia štátnozamestnaneckého miesta na pozícii kontrolór na Daňovom úrade
Levice. Krajský súd po preskúmaní rozhodnutí správnych orgánov v medziach žaloby dospel k záveru,
že rozhodnutia správnych orgánov vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, konkrétne zaplikácie ustanovenia § 29 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a zároveň rozhodnutia
sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Predmetné rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňom 09. 09. 2009.

Navrhovateľ listom zo dňa 15. 06. 2011 požiadal MF SR o predbežné prejednanie nároku na náhradu
škody spôsobnej nezákonným rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR č. 1/112/9635-51750/08 zo dňa
17. 06. 2008 a žiadal majetkovú ujmu vo výške 3913,96 € ako cestovné náhrady za použitie motorového
vozidla, od ktorej odčítal celkovú náhradu za cestovné vlakom, ktorá mu bola vyplatená. Ďalej žiadal

náhradu za stratu času počas trvania cesty 1622,41 €, sumu 5453,10 € vzhľadom na právo na rovnaké
zaobchádzanie v zamestnaní v súlade so schváleným projektom č. N., t. j. 6 x výška funkčného platu
27 380 Sk a nemajetkovú ujmu vo výške 35 000 €.

Odporca listom zo dňa 12. 12. 2011 oznámil odporcovi, že prerokoval jeho nárok a zistil, že nie sú
splnené podmienky na náhradu škody voči štátu, nakoľko nárok uplatnený navrhovateľom vyplýva

zo štátnozamestnaneckého pomeru, na ktorý sa vzťahu zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a
subsidiárne zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Z uvedeného dôvodu nie je možné postupovať v
zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

V súlade s § 1 zákona č. 312/2001 Z. z. predmetom zákona je upraviť právne vzťahy pri vykonávaní

štátnejslužby.Obsahomvykonávaniaštátnejslužbysúprávaapovinnostištátuaštátnehozamestnanca
vyplývajúce z vykonávania štátnej služby alebo súvisiace s vykonávaním štátnej služby.

Podľa § 2 zákona č. 312/2001 Z. z. právne vzťahy štátnych zamestnancov pri vykonávaní štátnej služby
sú verejnoprávne vzťahy štátnych zamestnancov štátu.

Podľa § 27, § 29 ods. 2 zákona č. 312/2001 Z. z. zmena štátnozamestnaneckého pomeru je dočasné
preloženie....

Podľa § 125 zákona č. 312/2001 Z. z. konanie vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru sa vzťahuje

na veci týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenie štátnozamestnaneckého pomeru. Na konanie podľa
odseku 1 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tejto zákon neustanovuje inak.

Podľa § 149 ods. 2 zákona č. 312/2001 Z. z. na štátnozamestnanecký pomer štátnych zamestnancov
sa použijú ustanovenia § 187 až § 198 Zákonníka práce.

Podľa § 192 Zákonníka práce, zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi za škodu, ktorá vznikla
zamestnancoviporušenímprávnejpovinnostialeboúmyselnýmkonanímprotidobrýmmravompriplnení
pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.

Podľa § 1 zákona č. 514/2003 Z. z. tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú
orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

Verejnou mocou je taká moc, ktorá autoritatívne rozhoduje o právach a povinnostiach subjektov, či už
priamo alebo sprostredkovane. Subjekt, o ktorého právach a povinnostiach rozhoduje orgán verejnej

moci, nie je v rovnoprávnom postavení s týmto orgánom a obsah rozhodnutia tohto orgánu nezávisí od
vôle subjektu.

Verejnú moc vykonáva štát predovšetkým prostredníctvom orgánov moci zákonodarnej, výkonnej a
súdnej a za určitých podmienok ju môže vykonávať aj prostredníctvom ďalších subjektov. Kritériom pre

určenie, či iný subjekt koná ako orgán verejnej moci je skutočnosť, či konkrétny subjekt rozhoduje o
právach a povinnostiach iných osôb a tieto rozhodnutia sú štátnou mocou vynútiteľné, či môže štát do
týchto práv a povinností zasahovať.

Orgán verejnej moci je orgán, ktorý reprezentuje verejnú moc a je zo zákona oprávnený autoritatívne

rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb alebo inak zasahovať do
ich právnej sféry, a to buď priamo, napr. v prípade orgánov moci výkonnej alebo súdnej, alebo
sprostredkovane, pokiaľ ide o orgány moci zákonodarnej.Orgány verejnej moci pri výkone verejnej moci sú vlastne orgány, ktoré nemajú individuálny vzťah k
subjektu o právach, resp. povinnostiach ktorého rozhodujú. V danom prípade navrhovateľ si uplatňuje
nárok vyplývajúci mu z porušenia povinností štátu voči nemu ako štátnemu zamestnancovi, ktoré boli

porušené v súvislosti s výkonom jeho štátnej služby. Medzi štátnym orgánom a navrhovateľom bol
uzatvorený individuálny právny vzťah a ich vzťah je upravený zákonom č. 312/2001 Z. z., v súlade
s § 149 ods. 2 zákona č. 312/2001 Z. z. sa na štátnozamestnanecký pomer štátnych zamestnancov
použijú aj ustanovenia Zákonníka práce, v rozsahu uvedenom v zákone, napr. zodpovednosť za
škodu spôsobenú štátnemu zamestnancovi pri vykonávaní štátnej služby voči štátu, resp. orgánu štátu

prostredníctvom, ktorého sa štátna služba vykonáva.

Vzhľadom na uvedené súd návrh zamietol, nakoľko podľa § 1 zákona č. 514/2003 Z. z
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, štát zodpovedá za škodu spôsobenú
orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, takýmto nárokom nie je nárok štátneho zamestnanca,
ktorému bola spôsobená škoda v súvislosti s vykonávaním jeho štátnej služby na príslušnom orgáne,

prostredníctvom ktorého vykonáva štát štátnu moc, nejde o výkon verejnej moci, nakoľko navrhovateľ
mal uzatvorený individuálny vzťah s takýmto orgánom a tento vzťah je upravený osobitným predpisom.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 odst.1 O.s.p., tak že súd priznal úspešnému odporcovi

náhradu trov konania vo výške ním uplatnenej - cestovné vlakom po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo
vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho robí, v
akom rozsahu odvolateľ napáda rozsudok, v čom je rozsudok alebo postup okresného súdu nesprávny,
čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba
predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., ak
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený

podať návrh na výkon exekúcie.