Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 16, 2015

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 4T/53/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415010192
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tamaškovič

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2015:4415010192.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Tamaškovičom, v trestnej veci

vedenej proti obžalovanému J. U., pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písmeno
a), odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, v konaní o obžalobe prokurátorky Okresnej prokuratúry
Nové Zámky sp. zn. 1Pv 194/2013/4404 zo dňa 29.4.2015, na hlavnom pojednávaní konanom v Nových
Zámkoch dňa 16.10.2015 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
J. U., nar. XX.X.XXXX V. A., bytom Š., G.. J.A. XXXX/XX

je vinný, že

dňa 30.12.2012 v čase asi o 02.00 hod. v Štúrove pred obytným domom na Bartókovej ulici č. XX po
tom, čo pod vplyvom alkoholu sa správal hlučne, neuposlúchol výzvu člena hliadky Mestskej polície
Štúrovo, L. G., aby nastúpil do služobného motorového vozidla, chytil ho za pravú ruku a zahryzol sa mu
do ukazováka, čím mu spôsobil hryznú ranu ukazováka pravej ruky, ktoré zranenie si vyžiadalo liečenie
do 10.1.2013 a práceneschopnosť do 14.1.2013

teda

použil násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa

Tým spáchal

prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písmena a, Trestného zákona

Za to mu súd ukladá

Podľa § 323 odsek 1 Trestného zákona, § 38 odsek 2, odsek 3, Trestného zákona, pri nezistení
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a neexistencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37
Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok .

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje sa skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :Prokurátorka Okresnej prokuratúry Nové Zámky podala pod spisovou značkou 1 Pv 194/12/4404 dňa
29.4.2015 obžalobu na obžalovaného J. U., pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1
písmeno a), odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe,

dňa 30.12.2012 v čase asi o 02.00 hod. v Štúrove pred obytným domom na Bartókovej ulici č. XX po
tom, čo pod vplyvom alkoholu sa správal hlučne, neuposlúchol výzvu člena hliadky Mestskej polície
Štúrovo, L. G., aby nastúpil do služobného motorového vozidla, chytil ho za pravú ruku a zahryzol sa mu
do ukazováka, čím mu spôsobil hryznú ranu ukazováka pravej ruky, ktoré zranenie si vyžiadalo liečenie
a práceneschopnosť do 14.1.2013.

Súd na hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, a svedkov L. G., F.
B., K. B., X. X., M. X., a znalca MUDr. J. J., prečítaním výpovede splnomocnenca poškodenej poisťovne,
znaleckým dokazovaním a oboznámením spisového materiálu.

Obžalovaný J. U.Á. na hlavnom pojednávaní po poučení v zmysle § 257 odsek 1 odsek 2 , odsek 4,

odsek 5, odsek 8 Trestného poriadku urobili vyhlásenie, že je nevinný.

Z výpovedi obžalovaného súd zistil, že v predmetný deň išiel na adresu kde býva jeho priateľka K. B.Á., s
ktorou sa chcel porozprávať, pričom ona nemala záujem, a zavolala políciu. Za 5-10 minút prišla hliadka
mestskej polície, ktorá ho vyzvala a zobrala ho dole. Povedali mu, že ho zoberú domov autom, a pán

G., ukázal prstom na neho, s tým, že mu navrhuje, aby nastúpil do auta. On sa zľakol a pohryzol mu
prst. Zľakol sa, že ho ide udrieť. Nevedel uviesť koľko alkoholu vypil, ani či búchal na dvere alebo na
ne kopal. S hliadkou mestskej polície sa normálne porozprávali a išli spolu dole. Doklad totožnosti si od
neho pýtali ešte hore pri dverách jeho priateľky a dole išli výťahom. Keď zišli dole najskôr odchádzal
preč a potom mu navrhli , že ho zoberú domov. Pri aute s ním nevykonávali žiadne úkony.

Svedok L. G. sa vyjadril v tom smere, že v predmetný deň boli vyslaní na adresu Bartókovú k pani B. s
tým, že tam má niekto rušiť nočný kľud. Keď prišli na miesto, tak zistili, že sa tam nachádza obžalovaný,
ktorý je pod vplyvom alkoholu. Následne ho vyzvali aby upustil od svojho konania, a predložil doklad
totožnosti, ktorej výzve vyhovel. Vo výťahu začal byť agresívny, agresívny bol aj dole pri aute, a opätovne

bol vyzvaný na upustenie od svojho konania. Následne sa rozhodli, že ho zoberú domov. Keď mu
ukazoval, že má nastúpiť do auta, tak mu chytil ruku a zahryzol mu do prsta. Držal ho asi 4-5 minút.
Obžalovaný jeho ruku chytil za zápästím pritiahol si ju k svojim ústam a pohryzol ho. Potiaže mal prvé
3-4 dni také, že mal veľké bolesti, chodil na prečistenie rany, do ôsmich dní mal veľké bolesti. Preto
sa rozhodli ho zobrať domov, nakoľko chceli predísť ďalšiemu rušeniu nočného kľudu na sídlisku lebo

obžalovaný bol hlučný. Na Silvestra bol v reštaurácii Las Palmas, kde robil zábavu spolu s majiteľom. V
civilnom živote nebol obmedzovaný ale v pracovnom bol obmedzovaný. Svedok sa ešte vyjadril v tom
smere, že keď vyšli von z paneláku, tak mu povedali, že môže ísť, avšak keď sa od nich vzďaľoval začal
im nadávať do skurvených policajtov a tak sa rozhodli, že ho zoberú domov. Ohlásili ho a rukou mu
ukázal, že si má nastúpiť do auta. V súčasnej dobe už nepracuje na polícii.

Z výpovedi svedka F. B. druhého člena hliadky mestskej polície súd zistil, že v predmetný deň dostali
oznámenie, že niekto je hlučný na adrese Bartókovej. Keď prišli na miesto už sa obžalovaný nachádzal
vo vnútri činžiaku, zrejme to bolo na 7. poschodí, vyzvali ho, nech preukáže svoju totožnosť, pýtali sa
ho, čo chce, čo tam robí, pričom im povedal že sa chce dostať dovnútra do bytu. Vyzvali ho nech nastúpi

s nimi do výťahu, vtedy bol ešte kľudný, vo výťahu blízko prízemia začal byť na nich nepríjemný, hovoril,
že došla mu taxislužba. Keď odišiel od nich asi takých 15-20 m, začal byť hlučný, tak sa s kolegom
rozhodli, že ho zoberú domov, kolega išiel za ním, chcel ho chytiť za pleco, s tým, že nech si nastúpi
do vozidla, že ho zoberú domov, toto urobili preto, aby im opätovne nevolali, že opäť ruší nočný kľud.
Kolegovi sa nepodarilo ho dostať do auta, lebo medzi ním a obžalovaným bol ešte 1-1,5m. Keď ho chcel

jeho kolega chytiť za pleco, tak obžalovaný sa náhle otočil, z ničoho nič, chytil kolegu za ruku dotiahol
si ho k sebe a zahryzol sa mu do prsta. V tom momente k ním pristúpil zvalili ho na zem, prisadol
ho zozadu na nohy, a snažil sa ho ukľudniť, obžalovaný neustále hrýzol prst, keďže sa im ho nedarilo
ukľudniť, tak volal príslušníkom PZ. Putá sa im nepodarilo nasadiť, lebo bol agresívny. Z obžalovaného
bolo cítiť alkohol a aj sa správal tak, ako by bol pod vplyvom alkoholu. Obžalovaný nemal dôvod na

zmenu správania, nakoľko po dohovore od nich odišiel, 15-20 m a zdal sa im, že situácia je ukľudnená.
Pokiaľ ide o výzvy, čo mu hovorili hore, tie uposlúchol, upustil od svojho konania, predložil im občiansky
preukaz, nebúchal, nevyzváňal, ale ako zišli dole, tak zostal ako vymenený. Prvý zásah bol ukončený,
keď došli dole a dohovorili mu ešte na schodoch.Spoločne sa rozhodli, že bude lepšie, keď ho zoberú domov, aby zbytočne nerobil nejaké výtržnosti ,
nezvyknú takto nosievať ľudí, ale niekedy sa situácia vyrieši tak, že osobu zoberú.
To že ho zoberú domov odznelo vtedy, keď boli s kolegom pri aute, keď chceli odísť, a on bol od nich

tých 15-20 m, znovu začal robiť hluk, tak sa rozhodli, že bude lepšie zobrať ho domov. Potom, ako mu
dohovorili, a odišiel od nich, a začal byť znovu hlučný, ho opäť vyzvali, aby nebol hlučný, aby upustil od
svojho konania, pričom obžalovaný na tieto výzvy nereagoval.

Z výpovede svedka X. X. súd zistil, že v predmetný deň asi od 23.00 h bol v byte pani B.W., asi pán

U. vyvolával pani B. na mobil, potom jej vyzváňal , búchal na dvere, následne prišla hliadka, ktorá ho
odviedla. Najskôr hovoril B., nech nereaguje, potom jej poradil, nech zavolá rodinných príslušníkov
obžalovaného, avšak ani tam nikto nereagoval, tak volala nejakému jeho známemu, ten tiež nereagoval,
a až potom zavolala polícia. Keď prišli policajti, vyzvali pani B., nech otvorí dvere, pýtali sa jej či tam
pán U. býva, on stál v predsieni, nechcel vystúpiť z bytu, policajti sa pýtali obžalovaného, či tu býva,
hovorili mu nech nerobí hluk. Celá situácia sa ukľudnila a obžalovaný nastúpil do výťahu s policajtmi. Po

nejakých 15-20 minútach, keď začul nejaký hluk vonku, vyšiel na balkón, a videl, ako policajti už mali
spacifikovaného obžalovaného a prichádzala hliadka štátnej polície, čo sa tam medzi obžalovaným a
policajtmi stalo nevidel. Počul len také hlúposti, ako policajná brutalita, potom už začali vychádzať ľudia,
ešte počul, že pusti, to bolo po maďarsky, kto ho mal pustiť, to nevedel nejaké slovné napádanie voči
policajtom nepočul. Správanie obžalovaného v paneláku nebolo agresívne, vtedy sa normálne bavil s

policajtmi.

Svedkyňa M. X. uviedla, že v predmetný deň bola u priateľky pani B., obžalovaný jej začal vypisovať
SMS,vyzváňaljej,neskôrsadostalnejakodovchodu,búchaljejnadvere,vtomčasebolužajjejmanžel
s nimi, priateľka najskôr volala jeho rodinným príslušníkom, asi aj nejakému kamarátovi volala, nevedela

nikoho zastihnúť ani rodinných príslušníkov, ani kamaráta, ani brata, následne zavolala na políciu, prišli
policajti, pýtali sa jej či tu býva, pýtali si od neho doklad totožnosti, policajti sa pýtali obžalovaného, či
má kľúče od bytu, toto sa pýtali aj jej priateľky, tá im uviedla že nemá, na to policajti uviedli, že do bytu
nemôže ísť, že nech ide s nimi, potom odišli, vzhľadom k tomu, že bola jej priateľka v zlom stave, tak
potom ako obžalovaný odišiel s policajtmi preč, boli v obývačke. Obžalovaný raz alebo dvakrát kopol

do dverí. Z vonku potom počula nejaké výkriky, ale konkrétne slová nie. Skutok, ktorý sa mal udiať pred
panelákom nevidela. Z počutia vie, že by si mal poškodený privyrábať ako DJ.

SvedkyňaK.B.,uviedla,ževpredmetnýdeňjunavštívilapriateľkasmanželom,vnocijejzačalvyvolávať
bývalý druh, pán U., na jeho telefonáty nereagovala, potom začal vyzváňať cez zvonček, čo je na

bytovom dome, následne sa dostal do vchodu avšak ona ho tam nevpustila, takže zrejme zvonil aj
iným, vzhľadom k tomu, že bol veľký hluk aj pred vchodom aj vo vchode zavolala mestskú políciu. Hluk
spočíval v tom, že tam boli nejaké kriky, keď sa dostal na 5. posch. kde býva, tak začal ešte aj búchať
na jej dvere, a vyšla aj suseda, ktorá býva tiež na 5. Poschodí. Obžalovaný kričal, aby ho vpustila dnu.
Policajti prišli asi po 10 min., zaklopali jej na dvere, im otvorila, policajti zisťovali totožnosť obžalovaného,

pýtali sa či tu býva, či má kľúče od bytu, následne ho vyzvali a vyviedli z 5. posch. preč. Potom zatvorila
dvere, išla do obývačky, a tam sa zrútila. Zvonku počula nejaký krik. Pričom X. X. jej uviedol, že sa tam
sácajú. Pri dverách jej bytu obžalovaný dobrovoľne odišiel s policajtmi a aj uposlúchol výzvu. Konanie
obžalovaného vonku nevidela.

Z výpovedi znalca MUDr. J. J. súd zistil, že poškodený utrpel poranenia a to hryznú ranu ukazováka
pravej ruky, ktoré poranenie vzniklo účinkom ľudského chrupu väčšou silou a intenzitou, tak ako to
vyplynulo z vyšetrených okolností, ktoré mal k dispozícii. Poškodený bol obmedzovaný v podstate len
návštevami u lekára a kontrolnými návštevami, lokálnou bolestivosťou avšak s klesajúcou tendenciou.
Dĺžka liečby je primeraná. Lekár konštatoval 10. že liečba je ukončená a navrhol nástup do práce 14. .

Dňa 7.1. teda lekár konštatoval, že rana sa začína zcelovať, nebolo tam konštatované žiadne hnisanie,
ani žiadny iný zdravotný problém. Dňa 7.1. bola rana vydezinfikovaná a sterilne prekrytá avšak 10. to už
bolo bez liečby. Bolestivosť bola hneď po úrade, avšak mala klesajúcu tendenciu, kedy bola tá intenzita
malá to je subjektívne hľadisko, v danom prípade, išlo o ľahký úraz. Obvyklý spôsob života poškodeného
bol sťažený po dobu jeho liečby teda do 10.1. Jeho sťaženosť v obvyklom spôsobe života spočívala

v návštevách u lekároch, odstraňovaní odumretých častí kože, dezinfekcii, dodržiavaní viac sterilného
prostredia a čistoty rany, poškodený by sa mal vyhýbať manuálnej robote. Počas celej doby liečenia
je odôvodnená aj PN. Tá skutočnosť, že poškodený robil počas liečby DJ mohlo ale aj nemuselo maťvplyv na dĺžku doby liečenia. Zo všeobecných záverov znalec uviedol, že dĺžka liečenia je 5-10 resp.
7-10 dní, keď nevzniknú komplikácie, keď je rana bez zápalu a pod.

Z prečítanej výpovede splnomocnenkyne Union poisťovne súd zistil, že ku skutku sa nevedela vyjadriť
a tiež si neuplatnila nárok na náhradu škodu.

Z takto vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že obžalovaný spôsobom
uvedeným vo výroku tohto rozsudku použil násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného

činiteľa. Spáchanie skutku je obžalovanému preukázané, okrem jeho čiastočného priznania sa,
výpoveďou svedka L. G., F. B., X. X. a podporne listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spisovou
materiáli. Tu súd poukazuje najmä na to, že obžalovaný za použitia násilia, ktoré spočívalo v
zahryznutí sa do prsta príslušníka mestskej polície pôsobil na výkon právomoci verejného činiteľa.
Súd mal jednoznačne preukázané, že obžalovaný takto sa zahryzol do prsta príslušníka mestskej
polície a spôsobil mu určité zranenia, ktorému záhryzu predchádzalo jeho agresívne správanie a

neuposlúchnutie výzvy príslušníka mestskej polície. Súd však nemal nad akúkoľvek pochybnosť
preukázané, že obžalovaný svojím konaním spôsobil poškodenému L. G. ublíženie na zdraví tak ako
to má na mysli ustanovenie § 323 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, nakoľko bolo preukázané,
že samotný poškodený L. G., v deň poranenia sa zúčastnil oslavy, ako i to, že na tejto zábave robil
DJ. Táto skutočnosť vyplýva z predložených fotografií, z ktorých jednoznačne vyplýva, že poškodený

s obviazaným prstom drží mikrofón a sedí za mixážnym pultom. Znalec sa vyjadril aj v tom smere, že
poškodený bol obmedzovaný na bežnom spôsobe života návštevami u lekárov, bolestivosťou
a pod. Samotný poškodený uviedol, že v civilnom živote nebol až tak obmedzovaný. O sťaženie
obvyklého spôsobu života v zmysle ublíženia na zdraví nejde, ak sťaženie síce trvá dlhší čas, ale je len
nepatrného charakteru.

Vzhľadom na vyššie uvedené nemal súd jednoznačne preukázané, že by obžalovaný naplnil svojím
konaním všetky zákonné znaky zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písmeno
a), odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, nakoľko podľa názoru súdu, obžalovaný svojím konaním
nenaplnil kvalifikačný znak kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa odseku 2 písmeno a) Trestného

zákona a preto súd dospel k záveru, že obžalovaný svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej
podstaty prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, nakoľko
použil násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa a preto uznal obžalovaného
vinným len z prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.
Skutočnosť, že došlo k násiliu je preukázané okrem výpovede poškodeného L. G., obžalovaného, v

neposlednom rade lekárskymi správami a znaleckým posudkom a výpoveďou znalca. Použite násilia
obžalovaného voči verejnému činiteľovi je v príčinnej súvislosti s jeho výkonom právomoci.

Z odpisu registra trestov a ostatných správ a charakteristík na obžalovaného súd zistil, že obžalovaný
bol dosiaľ jeden krát súdne trestaný, avšak sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Z výpisu z ústrednej

evidencie priestupkov súd zistil, že obžalovaný sa opakovane dopúšťal priestupkov na úseku cestnej
premávky a v jednom prípade aj priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1
písmeno d) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, kedy mal fyzicky
napadnúť K. B.. Zo správy o povesti na obžalovaného súd nezistil žiadne negatívne skutočnosti.

Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu postupoval podľa § 34 Trestného zákona, pričom u
obžalovanéhonezistilpoľahčujúceokolnostipodľa§36 Trestnéhozákonatiežani priťažujúceokolnosti
v zmysle § 37 Trestného zákona.

Vzhľadom k tomu, že pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je u obžalovaného v pomere 0:0

nedochádza v zmysle § 38 odsek 3 , odsek 4 Trestného zákona k úprave trestnej sadzby a preto súd
ukladal trest odňatia slobody v zákonom stanovenej sadzbe od 1 rok až 5 rokov. Súd je toho názoru,
že vzhľadom na osobu páchateľa , charakter skutku , jeho závažnosť postačuje na nápravu páchateľa
a ochranu spoločnosti trest na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby a to vo výmere 1
rok. Vzhľadom k tomu, že na obžalovaného sa hľadí akoby nebol odsúdený súd v zmysle § 49 odsek 1

písmeno a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a v zmysle § 50 odsek
1 Trestného zákona určil skúšobnú dobu v trvaní 2 roky.

Vzhľadom k tomu, že si poškodení neuplatnili nárok na náhradu škody, súd o škode nerozhodoval.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od
oznámenia rozsudku, oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok

doručiť, ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.