Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Zvolen
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Juraj Lehotský
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 13C/175/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715206862
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Lehotský
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6715206862.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Jurajom Lehotským v právnej veci navrhovateľky:
J. J., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXXX/XX, XXX XX O., t. č. bytom Ú. T.F., XXX XX
O., štátny občan SR, proti odporcovi: D. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. O., štátny občan SR,
zast. opatrovníčkou - súdnou tajomníčkou Okresného súdu O. B. Y., o návrhu na určenie výživného na
manželku, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh z a m i e t a .
Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľka sa svojim návrhom podaným na tunajší súd dňa 12.05.2015 domáhala toho, aby súd
zaviazal odporcu na platenie manželského výživného vo výške 30,- € mesačne od právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej, a to na tom základe, že od septembra 2014 nežijú v spoločnej domácnosti
s manželom, nie sú rozvedení, manžel ju v októbri 2014 vyhodil z bytu. Navrhovateľka je nezamestná
a nepoberá žiadny príspevok v nezamestnanosti, ani inú sociálnu dávku, ani dôchodok. Nemá finančné
prostriedky na pokrytie nákladov na jej primeranú výživu a finančne ju podporujú rodičia.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 12.10.2015, pričom pojednával v neprítomnosti odporcu,
ktorémubolaustanovenáopatrovníčkavosobeB.Y.-súdnejtajomníčkyOkresnéhosúduO.nabránenie
jeho oprávnených práv a záujmov v zmysle § 29 ods. 6 O.s.p.. Opatrovníčka odporcu mala doručenie
predvolania riadne a načas vykázané, pričom svoju neúčasť neospravedlnila.
Súd aplikoval zákonné ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. a z dôvodu hospodárnosti pojednával v
neprítomnosti odporcu a jeho opatrovníčky.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s prednesom navrhovateľky, sobášnym listom
účastníkov konania, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen a zistil tento skutkový stav:
Súd z prednesu navrhovateľky zistil, že sa pridržiava písomne podaného návrhu. Navrhovateľka je
momentálne nezamestnaná, evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny vo Zvolene s tým, že
poberá hmotné dávky vo výške 61,- € mesačne. Čo sa týka odporcu, má informácie, že momentálne
nepracuje.
Súd zo sobášneho listu účastníkov konania zistil, že títo uzatvorili manželstvo dňa 18.12.1993.Súd zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen zistil, že navrhovateľka nie je vedená
v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Súd z tej istej správy zistil, že odporca je vedený v evidencii
uchádzačov o zamestnanie od 28.01.2015.
Podľa§71ods.1Zákonaorodine,manželiamajúvzájomnúvyživovaciupovinnosť.Akjedenzmanželov
túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch
manželovbolavzásaderovnaká.Prirozhodovaníourčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadne
na starostlivosť o domácnosť.
Podľa § 71 ods. 2 toho istého zákona, vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu
povinnosť detí voči rodičom.
Podľa § 75 ods. 1 toho istého zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 toho istého zákona, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Oprávneným z tejto vyživovacej povinnosti je manžel, ktorého životná úroveň je nižšia, než životná
úroveň druhého manžela, resp. ak mu druhý manžel neprispieva na výživu tak, aby ich životná
úroveň bola zásadne rovnaká. Povinným je druhý manžel. Povinnosť plniť vzniká momentom uzavretia
manželstva. Požiadavka, aby manželia mali rovnakú životnú úroveň je odôvodnená ich rovnakým
postavením v právach a povinnostiach vyplývajúcich z manželského zväzku. Neuplatňuje sa však
mechanicky len odvodením z ich zárobkov. Je potrebné skúmať aj potreby oprávneného a tiež
starostlivosť o domácnosť. Nemusí však ísť o spoločnú domácnosť, stačí ak ide o uspokojenie potrieb
všetkých členov rodiny, ktorí domácnosť tvoria vrátane osobnej starostlivosti. Na vznik tejto vyživovacej
povinnosti je potrebné, aby boli splnené dve podmienky:
1. návrh podáva manžel, ktorého životná úroveň je nižšia, než životná úroveň druhého manžela,
2. druhý manžel s ohľadom na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je schopný manželovi
s nižšou životnou úrovňou poskytovať príspevok.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že podmienky na priznanie výživného navrhovateľke,
ako manželke odporcu, splnené neboli, a preto ho v celom rozsahu zamietol ako návrh podaný
nedôvodne. Súd má za to, že odporca - druhý manžel - s ohľadom na jeho schopnosti, možnosti
a majetkové pomery, nie je schopný navrhovateľke poskytovať príspevok na výživné, nakoľko nie
je manželom, ktorý by mal vyššiu životnú úroveň, ako navrhovateľka. Obidvaja účastníci konania
majú rovnako nepriaznivú životnú úroveň. Navrhovateľka je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi a je
nezamestnaná. Tak isto odporca je nezamestnaný, a teda odporca mesačne nepoberá taký príjem, z
ktorého by mohol na výživu navrhovateľky prispievať. S prihliadnutím na materiálne a sociálne zázemie
oboch účastníkov rozhodne nemožno povedať, že by životná úroveň jedného z nich bola vyššia ako
druhého, pričom súd nezistil taký nepomer, ktorý by opodstatňoval uloženie vyživovacej povinnosti pre
odporcu voči navrhovateľke.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. V danom prípade bol úspešný v konaní
odporca, avšak jemu žiadne trovy konania nevznikli ani si ich neuplatňoval, preto súd rozhodol tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 práv
veta O.s.p.).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
10. bol odvolacím súdom schválený zmier,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.