Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. október 2015

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 6C/112/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213011
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6412213011.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská
republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13,
813 11 Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu zo dňa 09.10.2015 na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Podanou žalobou datovanou dňom 21.09.2012 žalobca žiadal od žalovanej zaplatenie čiastky 3.872,27
Eur ako náhrady majetkovej škody tvoriacej jeho nevymožiteľnú pohľadávku a čiastky 774,45 Eur
ako náhrady nemajetkovej ujmy (predstavujúcej 20 % uvedenej pohľadávky), ktoré mu mali byť
spôsobené nesprávnym úradným postupom tunajšieho súdu v exekučnom konaní vedenom pod sp.
zn. 5Er/953/2011 (súdnym exekútorom pod č. EX 7027/2011) tým, že o žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté dlho po uplynutí zákonom stanovenej doby,

kedy súčasne žiadosť súdneho exekútora bola nesprávne súdom zamietnutá.

Podaním zo dňa 09.10.2015 žalobca navrhol prerušiť konanie do právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorú podľa svojho tvrdenia podal z dôvodu porušenia svojich práv na
zákonného sudcu a nestranný súd. Súčasne navrhol konanie prerušiť do právoplatného skončenia
konania o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla predložiť žalovaná Súdnemu dvoru Európskej únie v
konaní vedenom pod sp. zn. 7C/6/2010 na Okresnom súde Prešov.

K tomuto procesnému návrhu žalobcu súd uvádza, že prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b)
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) je obligatórne a dopadá na situácie, kedy rozhodnutie
v merite veci závisí od otázky, ktorú nie je v konaní oprávnený riešiť ako predbežnú (§ 135 ods. 1 O.s.p.).
Prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. je naproti tomu fakultatívne a bude namieste
vtedy, ak prebieha iné konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu,
alebo ak súd na také konanie dal podnet (§ 135 ods. 2 O.s.p.). Podľa názoru súdu otázka (ne)vylúčenia

zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci nie je svojim charakterom takou predbežnou
otázkou ako to majú na mysli uvedené ustanovenia, teda otázkou od ktorej závisí rozhodnutie v
merite veci. Okrem toho, tie isté dôvody, ktoré by mali zakladať vylúčenie sudcov tunajšieho súdu
z rozhodovania prejednávanej veci žalobca predostrel už v žalobnom návrhu, pričom predpísanýmpostupom podľa § 14 a nasl. O.s.p. bola táto jeho výhrada už vyriešená nadriadeným súdom (uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 11.10.2012 sp. zn. 16NcC/86/2012) s tým, že námietku
zaujatosti aktuálne vec prejednávajúceho sudcu žalobca nepodal. Čo sa týka návrhu na prerušenie

konania vo vzťahu k zodpovedaniu prejudiciálnych otázok Súdnym dvorom Európskej únie, je treba
uviesť, že v tomto konaní žalobca vyvodzuje uplatnené nároky z tvrdenia, že exekučný súd nerozhodol o
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote
(§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku). Súdu preto nie je zrejmé (a nevysvetlil to ani žalobca), aký súvis s
prejudiciálnymi otázkami aktuálnymi v konaní Okresného súdu Prešov sp. zn. 7C/6/2010 má posúdenie

toho, či poverenie súdneho exekútora bolo vydané v určenej lehote alebo nie, lebo táto fundamentálna
okolnosť sa ani okrajovo nedotýka potreby aplikácie komunitárneho práva. Aj tu súd poukazuje na ust.
§ 109 ods. 1 písm. b) a § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. konštatujúc, že neprebieha žiadne konanie riešiace
predbežnú otázku majúcu význam pre rozhodnutie vo veci, pre ktorú by bolo namieste obligatórne či
fakultatívne prerušenie tohto konania. Súd preto predmetný procesný návrh žalobcu ako nedôvodný
zamietol.

Žalovaná sa k veci nevyjadrila, iba v súvislosti s ospravedlnením sa z pojednávania dňa 13.10.2015
poukázala na svoje písomné vyjadrenie, ktoré však súčasťou spisu nie je. Súd potom na pojednávaní
prejednal vec v neprítomnosti riadne predvolaných sporových strán s použitím ust. § 101 ods. 2
O.s.p., keď právnemu zástupcovi žalobcu ako aj žalovanej bolo predvolanie doručené dňa 25.09.2015.

Žalobca síce vo vyššie uvedenom podaní zo dňa 09.10.2015 okrem prerušenia konania navrhol
súčasne aj zrušiť nariadené pojednávanie v podstate z dôvodu, že nebolo podľa jeho názoru ústavne
konformným spôsobom vyriešené ustanovenie zákonného sudcu, no pokiaľ žalobca námietku zaujatosti
(so zákonnými náležitosťami podľa § 15a ods. 3 O.s.p.) nepodal, súd z už uvedených dôvodov, pre ktoré
neprerušil toto konanie, nepovažoval žalobcom uvádzané skutočnosti za dôležité dôvody pre odročenie

pojednávania či dokonca pre jeho zrušenie.

Súd vo veci vykonal dokazovanie jednotlivými listinami tvoriacimi obsah spisu tunajšieho súdu sp. zn.
5Er/953/2011 a zistil nasledovné:

Žalobca ako oprávnený dňa 03.05.2011 do zápisnice spísanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom
Krutým navrhol vykonanie exekúcie voči povinnému S. C. na podklade exekučného titulu, ktorým
bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 28.02.2011 sp. zn. SR/15160/10 a ktorým bola
menovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi čiastku 1.398,89 Eur s príslušenstvom. Súdny
exekútor v zmysle návrhu na vykonanie exekúcie požiadal žiadosťou doručenou tunajšiemu súdu

dňa 24.06.2011 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe čoho potom tunajší súd
uznesením zo dňa 20.07.2011 č.k. 5Er/953/2011-9 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol. Žalobca (jeho právny zástupca) prevzal uznesenie dňa 26.07.2011,
odvolanie nepodal a tak po doručení uznesenia všetkým účastníkom (keď žiaden nepodal odvolanie),
toto nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2011. Následne tunajší súd uznesením zo dňa 04.10.2011 č.k.

5Er/953/2011-17 exekúciu zastavil, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.10.2011.

Z hľadiska právneho posúdenia zisteného stavu veci súd uvádza, že zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú výkonom verejnej moci jeho orgánmi upravuje zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý v § 3 určuje, že

štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci: a) nezákonným rozhodnutím, b)
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Svojej
zodpovednosti sa štát nemôže zbaviť.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že na vznik objektívnej zodpovednosti štátu (Slovenskej republiky)
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa vyžaduje kumulatívne (súčasné) splnenie
troch podmienok: 1. nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, 2. vznik škody ako peniazmi
vyčísliteľnej majetkovej ujmy na strane dotknutého subjektu a 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym

úradným postupom a vznikom škody. Zákon č. 514/2003 Z.z. neobsahuje legálnu definíciu nesprávneho
úradného postupu. Ust. § 9 uvedeného zákona v znení účinnom do 31.12.2012 príkladmo za nesprávny
úradný postup označuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočnéprieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb. V zásade možno nesprávny úradný postup definovať ako postup orgánu verejnej
moci (teda aj štátneho orgánu), ktorý je v rozpore s platnými právnymi normami a ktorý spočíva

v inej než rozhodovacej činnosti. V prípade rozhodovacej činnosti totiž zákon č. 514/2003 Z.z.
zakladá zodpovednosť štátu za nezákonné rozhodnutie a špecificky za určité rozhodnutia týkajúce sa
najmä osobnej slobody jednotlivca (rozhodnutia o zatknutí, zadržaní, o treste atď.). Inými slovami, pri
nesprávnom úradnom postupe je činnosť orgánu verejnej moci v konkrétnom prípade upravená právnou
normou, ktorú orgán pri jej aplikácii poruší. Treba ale zdôrazniť, že nesprávny úradný postup je potrebné

posudzovať s prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného prípadu.

Súd preto skúmal, či bolo preukázané splnenie všetkých troch podmienok na to, aby bola založená
zodpovednosť žalovanej za žalobcom tvrdenú škodu (resp. ujmu).

Z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané tvrdenia žalobcu, žeby postupom tunajšieho súdu

v exekučnom konaní sp. zn. 5Er/953/2011 v súvislosti so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie
poverenia došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Ako vyplynulo z vykonaných dôkazov, žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu bola tunajšiemu súdu doručená dňa 24.06.2011. V tom čase účinné ust.
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.) síce určovalo povinnosť súdu rozhodnúť o

žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia jeho
žiadosti, no táto lehota neplatila v prípade, kedy exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok podľa
§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. V danom prípade bol exekučným titulom rozhodcovský
rozsudok a teda uvedená lehota pre rozhodnutie súdu neplatila. Každopádne však o žiadosti súdneho
exekútora bolo rozhodnuté v primeranej dobe necelých 30 dní od podania žiadosti uznesením zo dňa

20.07.2011 č.k. 5Er/953/2011-9. Uznesenie následne nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2011, ktorým
dňom bola s konečnou platnosťou v dobe primeranej priebehu konania odstránená právna neistota
žalobcu v danom exekučnom konaní.

Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že žalovaná majetková a nemajetková ujma mu mala byť spôsobená aj tým,

že exekučný súd v podstate nezákonne a nesprávne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v dôsledku čoho je jeho pohľadávka voči povinnému nevymožiteľná,
nemohlo tu ísť o nesprávny úradný postup už len z toho dôvodu, že pod nesprávny úradný postup
(ako už bolo uvedené) nemožno zahrnúť proces vykonávaný orgánom verejnej moci, ktorého výsledkom
je konkrétne rozhodnutie. Ak podľa žalobcu trpelo uznesenie exekučného súdu zo dňa 20.07.2011

nesprávnosťou, táto by teoreticky mohla byť posudzovaná len z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím (§ 5 a nasl. zákona č. 514/2003 Z.z.). Na tieto prípady ale
aj v exekučnom konaní ako špecifickej časti občianskeho súdneho konania slúži systém opravných
prostriedkov, ktorých účelom je preskúmanie a náprava skutkových či právnych pochybení, pričom ako
je zrejmé z exekučného spisu, žalobca preskúmanie uznesenia podaním odvolania neinicioval.

Vychádzajúc z uvedeného súd preto uzavrel, že v danom prípade postup exekučného súdu v súvislosti
s rozhodovaním o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku nemožno považovať za nesprávny úradný postup.

Súd však nielenže nemal preukázaný nesprávny úradný postup ale nemal preukázané ani splnenie
ďalších dvoch podmienok vyžadovaných na vznik zodpovednosti žalovanej za žalobcom tvrdené ujmy.
Žalobca v tomto smere napriek riadnemu poučeniu o dôkaznej povinnosti podľa § 120 ods. 4 O.s.p.
nielenže nepredložil ale ani neoznačil žiadne dôkazy, ktoré by mal súd vykonať a ktoré by podporovali
to, že práve v dôsledku tvrdeného nesprávneho úradného postupu v súvislosti s rozhodovaním o

poverení súdneho exekútora utrpel konkrétne vyčísliteľnú a preukázateľnú majetkovú škodu či ujmu
nemajetkového charakteru, ktorú by bolo namieste odškodniť v peniazoch podľa § 17 ods. 1 a 2 zákona
č. 514/2003 Z.z. Žalobca nijak nepreukázal ani neoznačil dôkaz o tom, že je jeho pohľadávka skutočne
nevymožiteľnou v dôsledku dĺžky rozhodovania súdu o žiadosti súdneho exekútora o poverenie na
vykonanie exekúcie. Žalobca teda nepreukázal ani vznik škody ani príčinnú súvislosť a vo vzťahu k

požadovanej náhrade nemajetkovej ujmy žalobca tiež nijako nepreukázal žiaden nepriaznivý dopad
(ujmu) na jeho právne postavenie ako veriteľa pohľadávky voči povinnému.Súd tak nemal preukázaný ani vznik škody na strane žalobcu ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody a ani vznik nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného
postupu. Preto žalobu zamietol.

Lenzáveromsapoznamenáva,žezožalobnéhonávrhuzodňa21.09.2012jeevidentnéčohosažalobca
v konaní domáhal a z akých dôvodov (§ 79 ods. 1 O.s.p.), pričom súdu je z rozhodovacej činnosti známe,
že žalobca ešte pred začatím tohto súdneho konania podal najneskôr dňa 25.09.2012 na Ministerstvo
spravodlivosti SR písomnú žiadosť podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o predbežné prerokovanie

nárokov uplatňovaných v tomto konaní. V dôsledku neuspokojenia nárokov do 6 mesiacov od podania
žiadosti sa ich žalobca mohol domáhať na súde (§ 16 ods. 4 cit. zákona), keďže uvedená lehota počas
tohto súdneho konania už uplynula.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a žalovanej ako
účastníčke v konaní úspešnej nepriznal náhradu trov konania, pretože jej účasťou v konaní žiadne

nevznikli.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného
vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného
súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum
a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§
205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo

označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.