Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 7, 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7C/281/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613205797
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7613205797.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci navrhovateľa:

CD Consulting s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, IČO: 264 29 705, Česká republika, právne
zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti odporkyni: K. M., Y..
XX. X. XXXX, bytom S. XXXX/XX, XXX XX C. Y. G., o zaplatenie istiny 182,- EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške 182,- eur

a zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne

- zo sumy 192,- eur od 9. 4. 2011 do 16. 10. 2011, čo predstavuje sumu 91,68 eur
- zo sumy 182,- eur od 17. 10. 2011 do zaplatenia.

a 6 % ročným úrokom zo zmenkovej sumy

- zo sumy 192,- eur od 23. 6. 2011 do 16. 10. 2011 čo predstavuje sumu 3,67 eur
- zo sumy 182,- eur od 17. 10. 2011 do zaplatenia.

a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 0,64 eur.

Súd povoľuje odporkyni platiť dlžnú sumu s príslušenstvom a trovy konania v mesačných splátkach po
20,- eur, ktoré bude odporkyňa uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci na účet navrhovateľa vopred, a
trovy konania na účet právneho zástupcu, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok
zročnosť celého plnenia.

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi trovy konania - náhradu súdneho poplatku vo výške 16,50
eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 94,04 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na tunajší súd návrh na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie). V tomto návrhu žiadal, aby súd zaviazal odporcu do
troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť zmenkovú sumu vo výške 182,- €, zmenkový úrok vo výške
0,25 % denne zo zmenkových súm, ktoré žalobca vyšpecifikoval v návrhu pod bodom 1 až 2 až do

zaplatenia, 6 % ročný úrok zo zmenkových súm, ktoré žalobca vyšpecifikoval v návrhu pod bodom 1 až
2 až do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy teda 0,64 € a náhradu všetkých
trov konania.Návrh na uplatnenie pohľadávky podal na vzorovom tlačive "A" Návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa
článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. V časti údaje o pohľadávke navrhovateľ uviedol,

že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 2. 12. 2010 na
zmenkovú sumu vo výške 192,- Eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25
% denne od 9. 4. 2011. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť
v lehote štyroch rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 2. 12. 2010 (dátum vystavenia) na
uvedenú sumu, pričom do jej textu bol poňatý záväzok odporcu zaplatiť túto zmenku pri predložení na

rad zmenkového veriteľa spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 9. 4. 2011. Za miesto splatenia
bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, ale vystaviteľ
doposiaľ nezaplatil žiadnu sumu, ani z titulu zmenkovej sumy, ani z titulu úrokov. Keďže zmenková
listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou
listinou.

Ako písomné dôkazy na podporu svojej pohľadávky navrhovateľ uviedol a predložil originál zmenky,
výpis z obchodného registra navrhovateľa a plnomocenstvo pre právneho zástupcu, vrátane osvedčenia
na registráciu na daň z pridanej hodnoty. Súčasne navrhovateľ uviedol, že nechce, aby sa nariadilo
pojednávanie.

Navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky, odporca je fyzická
osoba, ktorá má bydlisko na území Slovenskej republiky a žalovaná zmenka bola vystavená na území
Slovenskej republiky, kde je aj platobné miesto. Navrhovateľ určil ako príslušný súd, súd podľa bydliska
odporcuvzmyslečlánku25ods.1písm.a/NariadeniaEurópskehoparlamentuaRady(ES)č.861/2007.

Vzhľadom k tomu, že tunajší súd po obdržaní žaloby mal za to, že vo veci nie je príslušný konať, postúpil
vec Okresnému súdu Košice I podľa § 9 ods. 1 O.s.p., § 87 písm. d/ O.s.p., § 10 ods. 1,2 zákona
č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a v zmysle článku 19 Nariadenia.
Okresný súd Košice I predložil vec na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach, keďže vyslovil nesúhlas
s postúpením veci. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 3Ncb/206/2013 zo dňa 2. 7. 2013 vyslovil,

že nesúhlas Okresného súdu Košice I s postúpením veci je dôvodný. V odôvodnení tohto uznesenia
dospel k záveru, že v prejednávanej veci je príslušný Okresný súd Spišská Nová Ves podľa § 84
O.s.p. a § 87 písm. f/ O.s.p., nakoľko odporca má bydlisko v obvode tohto súdu. Tento nadriadený súd
uviedol, že v danej veci i keď predmetom konania sú nároky zo zmenky, jedná sa o zabezpečovaciu
zmenku nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, o čom svedčí aj Dohoda o vyplňovacom práve, o ktorej má

nadriadený súd vedomosti z množstvá vecí, ktorých pôvodný vlastník zmenky - spoločnosť Pohotovosť
s.r.o. uplatňovala nároky zo zmeniek a preto sa stotožnil s právnym názorom Okresného súdu Košice
I, že platnosť zmenky bude treba posúdiť nie len podľa zákona zmenkového a šekového, ale aj podľa
zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý upravuje podmienky vystavenia zabezpečovacej zmenky
na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľských úverov. Podľa národného, ale aj európskeho práva sa

spotrebiteľovi poskytuje zvýšená ochrana jeho práv a nárok navrhovateľa bude prednostne posúdený
podľa spotrebiteľského práva a v nadväznosti na to pri kolízií príslušnosti zmenkového súdu a súdu
podľa bydliska spotrebiteľa, má prednosť posúdenie príslušnosti podľa bydliska spotrebiteľa. V opačnom
prípade by mohlo dôjsť k obmedzeniu až popretiu práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Tento
svoj záver oprel aj o rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV ÚS 270/2012 - 27 zo

dňa 31.5.2012, ktorý pri riešení kolízie výlučnej príslušnosti vo veci zrušenia rozhodcovského rozsudku
uprednostnil miestnu príslušnosť v prospech spotrebiteľa.

Navrhovateľnaosvedčeniesvojhonárokupredložiloriginálzmenkyvystavenejodporcomdňa2.12.2010

s nasledovnými údajmi:
Označenie: jedná sa o zmenku
Číslo zmluvy: XXXXXXXXX
Meno, priezvisko, rodné číslo a podpis vystaviteľa - odporcu
Miesto vystavenia: v Spišskej Novej Vsi

Dátum vystavenia: 2.12.2010
Zmenková suma: 192,- €Vyhlásenie vystaviteľa: zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35
807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava sumu jednostodeväťdesiatdva EUR a zmenkový úrok 0,25
% denne od 9.4.2011.

Splatné: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava
Doložka: „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“
Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na navrhovateľa.

Po vrátení veci tunajšiemu súdu bolo vo veci rozhodnuté rozsudkom pod sp. zn. 7C 281/2013 zo dňa

28. 2. 2014, a to bez nariadenia pojednávania. Uvedeným rozsudkom tunajší súd návrh navrhovateľa
zamietol poukazujúc na čl. 4 ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007,
ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu z dôvodu, že pohľadávku
navrhovateľapovažovalzazjavneneopodstatnenúanávrhzaneprípustný.Prvostupňovýsúdprisvojom
rozhodovaní rešpektoval právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v uznesení sp. zn.
3Ncb/206/2013 zo dňa 2. 7. 2013 a vec posudzoval nielen podľa Zákona zmenkového a šekového,

ale aj podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý upravuje podmienky vystavenia zabezpečovacej
zmenky na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľských úverov.

Proti uvedenému rozsudku bolo zo strany navrhovateľa podané odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský
súd v Košiciach. Odvolací súd uznesením sp. zn. 5Co/594/2014-79 zo dňa 15. 5. 2015 zrušil uvedený

rozsudok tunajšieho súdu a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V jeho odôvodnení
uviedol, že tunajší súd nepoužil správny právny predpis (O. z. a zák. č. 258/01 Z. z.) a správne
použité predpisy (zák. č. 191/50 Zb. a Nariadenie) nesprávne vyložil a na daný skutkový stav ich i
nesprávne aplikoval. Poukázal na ustanovenie čl. 7 ods. 2 druhá veta Ústavy SR, podľa ktorého právne
záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej

republiky. Ďalej uviedol, že súd nesprávne aplikoval čl. 4 ods. 4 Nariadenia a nesprávne postupoval,
keď nepoužil jeho článok 5 a n., i keď bol povinný tak urobiť, čím navrhovateľovi odňal možnosť konať
pred súdom. V závere s poukazom na odôvodnenia uznesení Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co
79/2013 z 5. 9. 2013 a Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 z 21. 11. 2013
konštatoval, že odvolací súd sa stotožňuje s predmetnými uzneseniami a pre posúdenie danej veci si

ich osvojuje, a vyvodzuje záver, že súd nebol oprávnený posudzovať právny vzťah medzi účastníkmi
konania ako spotrebiteľský, a preto nesprávne považoval pohľadávku žalobcu uplatnenú v návrhu za
zjavne neopodstatnenú a rovnako tak považoval návrh za neprípustný.

Ďalej uviedol, že názor vyslovený v uznesení 3Ncb/206/2013 zo dňa 2. 7. 2013 nie je v prejednávanej

veci pre odvolací súd záväzný, lebo Krajský súd v Košiciach uvedeným uznesením rozhodol ako
nadriadený súd (§ 105 ods. 3 O.s.p) iba o miestnej príslušnosti a nie ako odvolací súd a aj v takom
prípade by bol jeho právny názor záväzný iba pre súd prvého stupňa (§ 206 - Ak bolo rozhodnutie
zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu).

Po vrátení veci tunajšiemu súdu bolo podľa článku 5 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu zaslané
odporkyni tlačivo C na odpoveď, ktoré jej bolo doručené dňa 6. 7. 2015. Odporkyňa na uvedené tlačivo
neodpovedala, resp. nereagovala, preto súd vo veci nariadil pojednávanie, čím rešpektoval zrušujúce

uznesenie Krajského súdu v Košiciach, aby vo veci mohol vykonať dokazovanie výsluchom odporkyne.

Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa
ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, je európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu v zásade písomné. Ak to súd považuje za potrebné alebo ak to požiada

niektorá zo strán, súd nariadi pojednávanie. Vychádzajúc z uplatnenej pohľadávky navrhovateľom,
povahe vystaviteľa zmenky (pôvodne oprávneného zo zmenky) súd považoval nariadenie pojednávania
za potrebné a vo veci nariadil termín pojednávania na deň 7. 10. 2015. Tento procesný postup
súd zvolil aj za účelom vykonania ďalšieho dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to
exekučným spisom tunajšieho súdu a umožnenie účastníkom vyjadriť sa k týmto dôkazom s poukazom

na ustanovenie § 123 O.s.p., pričom nebolo možné vzhľadom na povahu tohto listinného dôkazu
uvedené zabezpečiť iným spôsobom než nariadením pojednávania vo veci.Navrhovateľ namietal procesný postup súdu, ktorým súd vytýčil pojednávanie ako nesprávny z dôvodu,
že súd mal povinnosť rozhodnúť o nariadení pojednávania formou uznesenia a toto uznesenie riadne
odôvodniť. V tejto súvislosti súd poukazuje na článok 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a

Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, z
ktorého nevyplýva povinnosť súdu v prípade ak považuje za potrebné nariadenie ústneho pojednávania,
o tomto rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť. Rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť je súd povinný podľa
uvedeného článku vety tretej a štvrtej v prípade odmietnutia žiadosti niektorej zo strán o nariadenie
ústneho pojednávania, čo sa nevzťahuje na tento prípad.

Navrhovateľ, jeho právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili, svoju neúčasť písomne ospravedlnili
a zároveň zhodnotili procesný postup súdu, ktorým tento vytýčil ústne pojednávanie, ako nesprávny s
poukazom na hospodárnosť konania a čl. 5 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu. V závere súhlasil
s pojednávaním vo veci za jeho neprítomnosti. Nakoľko lehota na prípravu na pojednávanie bola u
navrhovateľa zachovaná, súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával za neprítomnosti navrhovateľa.

Odporkyňa sa pojednávania osobne zúčastnila. V účastníckej výpovedi uznala dlh v celom rozsahu.
Žiadala však, aby jej súd umožnil platiť dlžnú sumu v splátkach mesačne najviac po 20,- eur, aby to
neohrozilo jej rodinný rozpočet. Žiadosť odôvodnila tým, že vyživuje maloletú dcéru, na ktorú poberá
detský prídavok vo výške 23,50 eur. Jej mesačný zárobok je vo výške 400,- eur čistého. Žije v spoločnej

domácnosti s druhom, ktorý zatiaľ nemal príjem, začal však pracovať v cudzine, čo by malo vylepšiť
ich rodinný rozpočet.

Súd vo veci vykonal dokazovanie opakovaným oboznámením sa s návrhom, dôkaznými listinami k
nemu predloženými, predovšetkým zmenkou zo dňa 2. 12. 2010, s obsahom spisu tunajšieho tunajšieho

súdu pod sp. zn. 13Er 839/2012, ktorý je ako dôkaz pripojený do tohto spisu, a zistil tento skutkový stav:

Podľa právoplatných uznesení pod sp. zn. 13Er 839/2012, bolo zistené, že spoločnosť Pohotovosť
s. r. o. podala u súdneho exekútora žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe
exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č. SR 07528/11 z 8. 8. 2011 a návrhu

oprávneného spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., Bratislava proti povinnej K. M., pre vymoženie pohľadávky
182,-eurajejpríslušenstva.Kžiadostioudeleniepovereniabolaokremnávrhuoprávnenéhopredložená
aj Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, Všeobecné podmienky poskytnutia úveru a zmenka vystavená dňom
2. 12. 2010.

Zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 2. 12. 2010 bolo zistené, že predchodca navrhovateľa
spoločnosť Pohotovosť, s.r.o., Bratislava ako veriteľ poskytla odporkyni ako dlžníkovi úver vo výške
100,- eur podľa zmluvy na výkon povolania. Odporkyňa ako dlžníčka sa zmluvne zaviazala a zaplatiť
veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 68,- eur v 6 mesačných splátkach po 28,- eur.
Celková čiastka je takto 128,- eur. Pred podpismi na zmluve sa nachádza vyhlásenie dlžníka o tom, že

sa oboznámil a súhlasí s obsahom zmluvy o úvere, ako aj obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a
súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, nemá
k ním žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.

Všeobecné podmienky poskytnutia úveru v článku 14 obsahujú Dohodu o vyplnení zmenky v tomto

znení: Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky (ďalej aj ako vystaviteľ)
vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako remitent) vystavil
vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej
sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa
dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto

podmienok stane celý dlh splatný okamžite t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky,
prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky.
Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré
veriteľovivzniknúkudňuvyplneniazmenky.Dátumzačiatkuúročeniazmenkovejsumyvyplnínazmenke
remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.

Exekučným titulom v konaní sp. zn. 13Er 839/2012 - rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.
SR 07528/11 z 8. 8. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22. 8. 2011 a vykonateľnosť dňa 25. 8.
2011, bola odporkyňa zaviazaná zaplatiť pôvodnému veriteľovi spoločnosti Pohotovosť s.r.o. Bratislavaistinu 182,- eur, zmenkový úrok 0,25 % denne z tejto sumy od 9. 4. 2011 do zaplatenia, úrok 6 % ročne
zo sumy 182,- eur od 23. 6. 2011 do zaplatenia a trovy rozhodcovského konania vo výške 124,27 eur
a trovy exekúcie. V odôvodnení rozhodcovského rozsudku sa uvádza, že medzi účastníkmi konania

vznikol zmenkový záväzkový vzťah na základe Zmenky v súlade s Dohodou o vyplnení zmenky, ktorá
je právnym titulom uplatneného nároku. Odporkyňa žiadnym spôsobom nenamietala zmenkový právny
vzťah, ktorá nie je vzťahom spotrebiteľským.

Podľa čl. I, § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Sb., Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších zmien a

predpisov ( ďalej len „ZZŠ“) vo zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ
ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa § 5 ods. 2 ZZŠ, úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka
za nenapísanú.

Podľa § 5 ods. 3 ZZŠ, úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľačl.I,§10ZZŠ,aknebolazmenka,ktorábolaprivydaníneúplná,vyplnenátak,akobolodojednané,
nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol
zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I, § 11 ods.1 ZZŠ, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť
indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. I, § 17 ZZŠ, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na

jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa čl. I, § 34 ods. 1 ZZŠ, je zmenka na videnie zročná pri predložení. Musí byť predložená na
platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu.

Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa čl. I, § 48 ods.1 ZZŠ, majiteľ môže postihom žiadať:

1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;

2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;
3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa čl. I, § 75 ZZŠ, vlastná zmenka obsahuje:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;

4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa čl. I, § 48 ods. 1 ZZŠ, majiteľ môže postihom žiadať:

1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané;
2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti;
3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy;

4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.Podľa čl. I, § 77 ods. 1 ZZŠ, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia
dané pre cudziu zmenku : o indosamente (§§ 11 až 20), sročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38
až 42), postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až

63), odpisoch (§§ 67 a 68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch
pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74).

Podľa § 495 Občianskeho zákonníka , platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe
ktorého je dlžník povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných

papierovhromadnevydanýchaleboinýchcennýchpapierov,prektoréjezákonomustanovené,ževeriteľ
túto povinnosť nemá.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd zaručujú, že každý má právo na to, aby sa v jeho veci v konaní pred všeobecnými súdmi
rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku

Slovenskej republiky alebo takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a
boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci
vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne
interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci (IV. ÚS 77/02, III.ÚS63/06).

Ako už bolo vyššie uvedené, uznesením Krajského súdu v Košiciach bol rozsudok tunajšieho súdu,
ktorým bol návrh zamietnutý, zrušený, preto súd vec opakovane právne posúdil, a to v intenciách
odôvodnenia predmetného zrušujúceho uznesenia krajského súdu, ktoré je pre tunajší súd záväzné.
Pri samotnom rozhodnutí vo veci súd neposudzoval právny vzťah medzi účastníkmi konania ako
spotrebiteľský, ale podľa čl. 5 ods. 3 a čl. 7 Nariadenia vychádzal z uplatneného nároku zo zmenky.

Pre takto uplatnený nárok stačí, ak je zmenka, ktorá je v origináli predložená navrhovateľom platná a
obsahuje všetky náležitosti vlastnej zmenky upravené v § 75 Zákona zmenkového a šekového.

V danom prípade je predmetom sporu len nárok zo zmenky ako abstraktného cenného papieru, ktorý
získalnavrhovateľakoindosatárbeztoho,žebymalakúkoľvekpovinnosťpreukazovaťzáväzkovývzťah,

ktorý zmenka pôvodne zabezpečovala.

Zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník
zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide tak
o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkom z takejto

zmenky len možnosť podať námietku proti majiteľovi, avšak neupravuje, že by takáto listina nebola
platnou zmenkou. S tým potom súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníkov, ktorí musia namietať
a preukázať akúkoľvek vadnosť zmenky, vrátane prípadného pochybenia pri vyplnení zmenky ak
táto pôvodne bola blankozmenkou a bola vyplnená v rozpore s vyplňovacím vyhlásením, a teda aj s
udeleným vyplňovacím právom. Navyše ak bola zmenka prevedená na iného majiteľa tak, ako je tomu

v prejednávanej veci, musí dlžník preukázať, že nový majiteľ bol pri nadobúdaní zmenky v zlej viere
alebo že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou. Zlou vierou budú najmä tie prípady, kedy majiteľ
nechá na seba previesť nevyplnenú zmenku, pričom vie ako má byť vyplnená, ale má za cieľ zneužiť
túto listinu tak, že ju vyplní nesprávne príp. že ju nadobudol len preto, aby zbavil odporcu ako dlžníka
možnosti vzniesť voči pôvodnému majiteľovi, remitentovi kauzálne námietky. V prejednávanej veci zo

strany odporcu žiadne takéto výhrady, resp. námietky uplatnené neboli.

Súd sa preto len zaoberal tým, či vystavená zmenka má všetky náležitosti platnej zmenky.

Podľa čl. I, § 75 ZZŠ., vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného

textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú
peňažnú sumu; 3. údaj zročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad
koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; a 7. podpis vystaviteľa.Všetky tieto vyššie uvedené náležitosti predmetná navrhovateľom predložená listina ním označená ako
zmenka spĺňa a teda v jej prípade ide o vlastnú zmenku.

Podľa čl. I, § 77 ods. 1 ZZŠ, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia
dané pre cudziu zmenku okrem iného aj o zročnosti ( č.l. I, §§ 33 až 37 ZZŠ).

Splatnosť zmenky predloženej v tomto konaní je vymedzená formuláciou "zaplaťte pri predložení". Touto
formuláciou je splatnosť tejto zmenky jednoznačne daná a to v zmysle čl. I § 33 ods.1 ZZŠ , a na základe

takto formulovaného znenia jej splatnosti možno konštatovať, že v jej prípade ide o zmenku splatnú
na videnie, tzv. vista zmenku. Túto zmenku je pritom možné predložiť vzhľadom na takto formulované
znenie jej splatnosti v spojitosti s čl. I § 34 ods. 1 ZZŠ v lehote 4 rokov od jej vystavenia a až po jej
predložení nastáva jej splatnosť, pričom na platenie môže byť majiteľom predložená v lehote 4 rokov
po jej vystavení. Ide o zákonom prípustnú možnosť predlženia lehoty, v ktorej je možné takúto zmenku
predložiť na platenie (čl. I § 34 ods. 1 ZZŠ).

Práve pri tomto type zmeniek na videnie (tzv. vista zmeniek) a zmeniek splatných v určitej lehote po
videní( tzv. lehotných vista zmeniek), ktoré nemajú pri ich vystavení splatnosť exaktne stanovenú, z
dôvodu, že táto je závislá na majiteľovi zmenky, sa pripúšťa úročenie zmenky podľa čl. I§ 5 ods.1 ZZŠ.
V zmenke predloženej navrhovateľom je stanovená úroková miera, ako aj obdobie úročenia. Obdobie

úročenia je spravidla určené dňom vystavenia zmenky, pričom tento údaj zo zmenky priamo vyplýva,
resp. na zmenke môže byť určený aj iný deň, ako začiatok úročenia zmenky, nie však skorší, než je
dátum vystavenia zmenky. Zo Zákona zmenkového a šekového nevyplýva žiadne pravidlo, ktoré by
stanovovalo, dokedy sa zmenková suma úročí. Nevyplýva to ani z čl. I § 48 ods.1 v nadväznosti na čl.
I § 77 ods.2 ZZŠ. Ak je úrok odmenou za poskytnutie určitých finančných prostriedkov, potom patrí až

do zaplatenia, t.j. do doby, dokedy sú finančné prostriedky používané napriek tomu, že sa tak deje po
splatnosti zmenkovej sumy a súbežne vzniká právo na sankčný úrok. Nejde o vadu zmenky, ak vystavca,
pokiaľ ide o koniec doby úročenia stanovil dátum, do ktorého najneskôr je možné zmenku úročiť, aj keby
sa pre nepredloženie nestala do tejto doby splatnou.

Keďže zmenkový úrok vo výške 0,25% denne uvedený v predloženej vlastnej vistazmenke neodporoval
vyššie uvedený pravidlám súdu neostávalo nič iného, iba ho navrhovateľovi priznať, tak ako si ho uplatnil
vo svojom návrhu.

Podľa čl. I § 11 ZZŠ, je každú zmenku možné previesť indosamentom a v prípade, že k takémuto

prevodu dôjde, nadobudne nový majiteľ všetky práva zo zmenky. Nestáva sa však právnym nástupcom,
ale novým nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, nie však práv zo základného vzťahu, z ktorého
prípadne vzišlo vystavenie predmetnej zmenky.

Súd zdôrazňuje, že predmetom sporu v danom prípade je nárok zo zmenky. Posudzovanie prípadného

základného vzťahu , z ktorého prípadne vzišlo vystavenie predmetnej zmenky , by malo význam len
vtedy, keby odporca vzniesol voči majiteľovi námietky, že k indosácii tejto zmenky došlo na jeho škodu
alebo ak by podal relevantné kauzálne námietky týkajúce sa základného vzťahu , z ktorého prípadne
vzišlo vystavenie predmetnej zmenky, príp. zmenky samotnej , čo by však musel v konaní aj preukázať.

Ustanovenie čl. I § 17 ZZŠ, vyjadruje zásadu abstraktnosti zmenkových záväzkov, čo znamená, že v
prípade zmenky ide o záväzky celkom oddelené od všeobecných záväzkových vzťahov, ktoré viedli k
jej vzniku, čo platí ako pre zmenky platobné , tak aj pre prípadné zmenky zabezpečovacie. Dlžník preto
nemôže namietať voči povinnosti zaplatiť zmenku, ktorá vyplýva z jeho pôvodného vzťahu s pôvodným
majiteľom a zároveň vystaviteľom zmenky, a to práve z toho dôvodu, že došlo k jej indosácii. Podľa

názoru súdu je to výlučne odporca , kto je povinný tvrdiť na svoju obranu proti platobnej povinnosti
zo zmenky všetky skutočnosti, ktoré považuje za významné. Ak má v tomto smere povinnosť tvrdenia
odporca, potom má podľa ust. § 120 ods.1 O.s.p. tiež dôkaznú povinnosť, t.j. predkladať dôkazy , resp.
navrhovať ich vykonať a to na všetky svoje tvrdenia.

Z ustanovenia čl. I § 17 ZZŠ, jednoznačne vyplýva prekážka prenesenia kauzálnych námietok
na ďalšieho nadobúdateľa zmenky, ktorým je navrhovateľ, čo je práve dôsledkom abstraktnosti a
nespornosti záväzku zo zmenky. Táto prekážka môže byť prelomená len v tom prípade, ak dlžník zo
zmenky preukáže, že nový majiteľ nadobudol zmenku nepoctivo. V tejto súvislosti je treba zdôrazniť, žepráve ustanovenie čl. I § 17 ZZŠ slúži na ochranu dlžníka zo zmenky proti nepoctivému nadobúdateľovi
zmenky, a to bez ohľadu na to, aké má tento dlžník postavenie v základnom vzťahu , z ktorého prípadne
vzišlo vystavenie predmetnej zmenky.

Aj keď sú zmenkový dlžník a aj zmenkový veriteľ podľa Zákona zmenkového a šekového v rovnakom
postavení, nie je vylúčené, že dôjde k situácii, keď sa zmenka použije voči subjektom, od ktorých
je len ťažko možné očakávať znalosť zmenkovej úpravy. Práve preto je potrebné rozlišovať situáciu,
kedy vstupuje do zmenkového právneho vzťahu podnikateľ, ktorý je profesionálom s nepodnikateľom,

väčšinou spotrebiteľom a kedy vstupujú do právneho vzťahu dvaja podnikatelia. Takéto posúdenie
má nesporne význam najmä z dôvodu zistenia, či nedochádza k zneužívaniu zmenkového práva a
či nedochádza aj k neprimeranému zvýhodneniu jednej zo zmluvných strán na úkor druhej. Takéto
zisťovanie má však svoj význam len v tom prípade, ak sú zo strany dlžníka vznesené námietky proti
povinnosti zaplatiť zmenku, o platnosti a záväznosti ktorej nie sú inak žiadne pochybnosti. Dlžník preto
musí takéto námietky nielen uplatniť, ale v súdnom konaní ich musí najmä zdôvodniť a podložiť dôkazmi,

pretože majiteľ zmenky je dostatočne legitimovaný už zmenkou samotnou (§ 495 OZ) bez toho, že by
musel preukazovať dôvod vzniku zmenky, dôvod jej prijatia, indosácie a pod.

Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými.
Ak je návrhom uplatnený nárok zo zmenky, nie je možné bez ďalšieho v takomto konaní rozhodovať o

záväzkoch zo zmluvy, ani keď je nepochybné, že s danou zmenkou súvisia.

Abstraktnosť záväzku zo zmenky má za dôsledok, že zákon neviaže vznik zmenkových nárokov na
žiadne iné okolnosti, než na splnenie formalít, ktoré predpisuje. Jedná sa teda o záväzok platobný,
ktorý nie je viazaný na iné vzťahy, a teda ani na hospodárske dôvody jej vzniku. Nespornosť záväzku

zo zmenky je daná tým, že majiteľ zmenky nemusí pri predkladaní zmenky na zaplatenie, ani neskôr
pri jej vymáhaní, preukazovať nič iného, než to, že je vlastníkom zmenky. Nemá dôkaznú povinnosť
preukazovať, že mu povinný zo zmenky skutočne dlží zmenkovú sumu. Zmenka samotná, pokiaľ je
platná, je dostatočným dôvodom pre vznik nároku na čiastku v nej uvedenú. Je výlučne na dlžníkovi
zo zmenky, aby tento v rámci prípadného súdneho konania vzniesol svoje námietky a tieto v súdnom

konaní aj preukázal, pokiaľ podanie takýchto námietok nevylučuje čl. I § 17 ZZŠ. Vznikom zmenky sa
zakladá celkom samostatný záväzkový vzťah, ktorý existuje nezávislé na hospodárskom dôvode jeho
vzniku. Zmenkové záväzkové vzťahy nemajú pôvod v predchádzajúcich kauzálnych pohľadávkach, tie
len vytvárajú potrebu založenia zmenkových záväzkov. Preto i v prípade npr. vystavenia zabezpečovacej
zmenky tak existujú vedľa seba dva záväzky, a to jednak pôvodný záväzok všeobecno-právnej povahy

a popri ňom záväzok zmenkový. Účelom zabezpečovacej zmenky je v prípade omeškania s plnením
záväzku všeobecno-právnej povahy, zabezpečiť plnenie zo zmenky. Aj takáto zabezpečovacia zmenka
má skôr uvedenú abstraktnú a nespornú povahu. Zásada abstraktnosti zmenkových záväzkov sa
zvyšuje v prípade, že remitent ako prvý majiteľ zmenky indosamentom (rubopisom) prevedie zmenku
na nového majiteľa - indosatára. Tento získava všetky práva zo zmenky, a to nie ako právny nástupca

predchádzajúceho majiteľa, ale ako celkom originálny nadobúdateľ týchto práv. V dôsledku toho priamy
zmenkový dlžník môže voči takémuto poslednému majiteľovi zmenky robiť len také námietky, ktoré sa
zakladajú na ich vlastných vzťahoch. Ustanovenie Čl. I § 17 ZZŠ v tejto súvislosti hovorí, že ten, kto je
žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných
vzťahoch k vystavcovi alebo neskorším majiteľom, okrem prípadu, keď majiteľ pri nadobúdaní zmenky

jedná vedome na škodu dlžníka.

Výnimku zo zásady takto zvýšenej nespornosti a abstraktnosti zmenkového záväzku tvorí preukázaná
námietka dlžníka, že posledný majiteľ zmenky pri jej nadobúdaní konal vedome na škodu dlžníka (napr.
v prípade dôverníckeho - fiduciálneho indosamentu). Len v prípade, že zmenkový dlžník takúto námietku

vznesie a preukáže, môže následne na svoju obranu vzniesť aj kauzálne námietky vyplývajúce z jeho
vzťahu k remitentovi, či iným skorším majiteľom zmenky. Dokazovanie na preukázanie dôvodnosti
takýchto kauzálnych námietok je totiž možné vykonať výlučne len za predpokladu, že odporca v lehote
do 30 dní po doručení tlačiva a návrhu na uplatnenie pohľadávky, ako aj tlačiva na odpoveď, sa vyjadrí
k podanému návrhu, či už tak, že vyplní časť II. vzorového tlačiva písm. C a pripojí všetky príslušné

podporné doklady, alebo sa vyjadrí akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo
na odpoveď. V zmysle ods. 12 Preambuly Nariadenia ďalšie dôkazy by mohol tak navrhovateľ, ako aj
odporca predkladať v priebehu celého prvostupňového konania. Pokiaľ však samotná odpoveď odporca
k podanému návrhu na uplatnenie pohľadávky nie je doručená súdu v lehote 30 dní po doručení tlačivanávrhu odporcovi, musí súd vydať rozsudok o pohľadávke alebo protipohľadávke, teda rozhodnúť vo
veci samej. Ustanovenie v čl. § 7 ods. 3 Nariadenia, ktorý stanovuje takúto koncentračnú zásadu, má
za dôsledok, že v prípade pasivity odporcu, ktorý napriek riadnemu doručeniu návrhu v uvedenej lehote

nedoručil súdu odpoveď, musí súd rozhodnúť len na základe dôkazov predložených navrhovateľom,
a teda nevykonáva dokazovanie uvedené v čl. § 7 ods. 1 Nariadenia. Tento záver vyplýva z prvej
vety uvedeného článku, ktorý podmieňuje vykonávanie tam uvedených dôkazov doručením odpovede
odporcovi.

V tejto súvislosti súd opätovne poukazuje na ustanovenie Čl. I § 17 ZZŠ ktoré uvádza, že ten, kto je
žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných
vzťahoch k vystavcovi alebo neskorším majiteľom, okrem prípadu, keď majiteľ pri nadobúdaní zmenky
jedná vedome na škodu dlžníka.

Skutočnosť, že majiteľ konal protiprávne môže tak mať za následok jeho povinnosť nahradiť škodu,

ktorá by v dôsledku toho dlžníkovi zo zmenky vznikla. Odporkyňa ako dlžník nepreukázala, že nový
majiteľ zmenky konal pri jej nadobúdaní vedome na jej škodu a nepodal žiadne námietky vyplývajúce z
jej vzťahu k navrhovateľovi a ani zo záväzkovo-právneho vzťahu, ku ktorému sa zmenka viazala.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže zmenka nebola odporkyňou v konaní spochybnená,

súd rozhodol tak, že navrhovateľovi priznal ním uplatnenú zmenkovú sumu aj s príslušenstvom, tak ako
to vyplýva z výroku tohto rozsudku.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. súd povolil žalovanej splácať dlžnú sumu s príslušenstvom a trovy konania v
mesačných splátkach po 20,- eur po zistení majetkových, zárobkových a rodinných pomerov odporkyne.

Príslušenstvo zmenkovej sumy okrem už vyššie uvedeného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne
uplatneného pri vistazmenke , predstavujú aj nároky v zmysle čl. I § 48 ZZŠ, a to zákonný úrok vo
výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy uplatňovaný od zročnosti, ktorá musela v danom prípade nastať
pri predložení zmenky, čo podľa navrhovateľa bol deň 23. 6. 2011 a zmenková odmena vo výške 1/3

percenta zmenkovej sumy, teda vo výške 0,64 eur (1/3 zo sumy 1,82 eur, / t.j. 1 %-ta zo zmenkovej
sumy 182,- eur ).

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 O. s. p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Navrhovateľ bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli z titulu

zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur, a z trov právneho zastúpenia právneho zástupcu
navrhovateľa vo výške 94,04 eur s DPH podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb. Trovy pozostávajú zo 3 úkonov po 18,26 eur (prevzatie
príprava zastúpenia, spísane a podanie žaloby, odvolanie proti rozsudku prvostupňového súdu), plus 2x
7,81 eur, 1x 8,04 eur - režijný paušál, spolu 78,44 eur + 20 % DPH (15,60 eur) = 94,04 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do
15 dní od jeho doručenia v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.