Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. september 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15C/92/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715202332
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5715202332.1

Rozhodnutie

Okresný súd Martin pred samosudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v právnej veci žalobcu: Quantum Credit,
a.s., so sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 47 248 980, pr. zast.: PERSPECTA Legal,
s.r.o., Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava, IČO: 36 668 745, proti žalovanej: S. T., D.. XX.XX.XXXX, N.
M.. G. XXXX/X, XXX XX O., v konaní o zaplatenie 248,95 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.02.2015 domáhal, aby súd žalovanej uložil
povinnosťzaplatiťžalobcoviistinu248,95eurspolusúrokomzomeškania9%ročnezosumy248,95eur
od26.02.2012dozaplateniaanahradiťmutrovykonania.Vdôvodochnávrhužalobcauviedol,žeprávny

predchodca žalobcu, spoločnosť Slovak Telekom, a.s., uzavrela so žalovanou dňa 05.09.2011 Zmluvu
o pripojení Fix a Dodatok k zmluve o pripojení Fix, predmetom ktorých bolo poskytnutie mobilných
hlasových služieb, program Fix 12 s dobou viazanosti 24 mesiacov. Právny predchodca žalobcu a
žalobca uzavreli Zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 20.11.2013, ktorej predmetom bola aj pohľadávka
voči žalovanému. Právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanej plnenie riadne a včas. Nakoľko
žalovaná nedobíjala zmluvne dohodnutý kredit, v dôsledku čoho bol deaktivovaný, vznikol žalobcovi

nárok fakturovať mu zmluvnú pokutu. Žalobca si zároveň uplatnil aj zákonný úrok z omeškania.

Súd vo veci nariadil na deň 16.09.2015 ústne pojednávanie, ktoré vykonal v neprítomnosti žalobcu,
resp. jeho právneho zástupcu, ktorý svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil, za prítomnosti
žalovanej. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že k predmetu sporu sa nevie vyjadriť, pohľadávku voči
žalobcovi si nepamätá.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej a oboznámením s listinnými dôkazmi
obsiahnutými v spise a zistil tento skutkový a právny stav:

Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. (právny predchodca žalobcu) uzavrela dňa 05.09.2011 so žalovanou
Zmluvu o pripojení Fix ako aj Dodatok k zmluve o pripojení (č.l. 5-6). Ich predmetom bolo poskytovanie

mobilných hlasových služieb a odpredaj mobilného telefónu LG EGO T500 White žalovanej za akciovú
cenu 1,- eur. Pre prípad porušenia zmluvných povinností žalovanou v dobe viazanosti 24 mesiacov bola
v dodatku stanovená zmluvná pokuta vo výške 248,95 eur. Žalovaná sa zároveň zaviazala riadne a včas
platiť cenu poskytnutých služieb.

Faktúrou č. 7201291295 (č.l. 9) bola žalovanej vyfakturovaná zmluvná pokuta vo výške 248,95 eur,

splatnosť bola vo faktúre stanovená na 25.02.2012.Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. listom zo dňa 02.12.2013 (č.l. 7) žalovanej oznámila, že došlo k
postúpeniu pohľadávky na žalobcu a súčasne vyzvala žalovanú na úhradu dlžnej sumy 248,95 eur na
účet žalobcu. Žalovaná vyfakturovanú sumu dosiaľ neuhradila.

Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, v znení účinnom v čase
uzatvorenia Zmluvy o pripojení (ďalej len zákon o elektronických komunikáciách), zmluvou o pripojení
sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách, podnik má právo na zaplatenie
ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch
mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách, účastník je povinný platiť cenu za

poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až
na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), dlžník, ktorý svoj dlh
riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má právo veriteľ

požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa zákona povinný platiť poplatok z
omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi

porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a § 52 ods. 4 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická

osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými

mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane

vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53a ods. 1 OZ, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa

uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané

finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Zmluva, ktorú účastníci uzatvorili, je spotrebiteľskou zmluvou, preto súd skúmal zmluvné podmienky
v tom zmysle, či tieto nespôsobili hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa. Ak súd takúto skutočnosť zistí, je povinný prihliadať na ňu z úradnej povinnosti a nepriznať
plnenie dodávateľovi z takej zmluvnej podmienky. Ide o neplatnú zmluvnú podmienku z dôvodu jej

neprijateľnosti.

Žalobca sa voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 248,95 eur titulom nároku na zmluvnú pokutu
dojednanúvDodatkukzmluveopripojení.Zmluvnúpokutusižalobcauplatnilvočižalovanejspoukazom
na bod 3 Dodatku k zmluve o pripojení, podľa ktorého: „V prípade porušenia akejkoľvek povinnosti

uvedenej v bode 1 písm. c), v bode 2 tohto Dodatku, alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok
alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému
vypojeniu SIM karty zo strany podniku je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v
tabuľkeč.1tohtoDodatku.“Zmluvnápokuta,ktorábolažalovanejvyúčtovanáfaktúrouč.7201291295vo
výške 248,95 eur, nebola individuálne dojednaná, keďže jej dojednanie žalovaná vystupujúca v danom

právnom vzťahu v pozícii spotrebiteľa nemohla vo formulárovej zmluve nijako ovplyvniť, a teda ide o
neplatne dojednanú zmluvnú pokutu, z ktorého dôvodu nevznikol nárok na zaplatenie takto dojednanej
zmluvnej pokuty.

Vykonaným dokazovaním v súlade s citovanou právnou úpravou súd dospel k záveru, že návrhu žalobcu

nemožno vyhovieť. V konaní žalobca uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty dohodnutej podľa
bodu3Dodatkukzmluveopripojení.Jenesporné,žemedziprávnympredchodcomžalobcuažalovanou
bola uzatvorená Zmluva o pripojení, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy, právny vzťah je potrebné
posudzovať podľa ustanovení OZ. Ustanovenie bodu 3 Dodatku k zmluve o pripojení súd považuje
za ustanovenie, ktoré je v rozpore s právnou úpravou na ochranu spotrebiteľa. Je v neprospech

spotrebiteľa, keď povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu spotrebiteľom sa viaže na porušenie povinnosti
spotrebiteľa podľa zmluvy. Žalobca si uplatňuje voči žalovanej sankciu - zmluvnú pokutu za porušenie
zmluvnej povinnosti a to vo výške, ktorá je nezmenená bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca
doby viazanosti. V prípade, že žalovaná by v posledný mesiac viazanosti neuhradila poplatok za služby,
vzťahuje sa na ňu povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, hoci celé predchádzajúce obdobie mohla riadne

plniť zmluvné povinnosti. Dojednanie o zmluvnej pokute žalovaná ako spotrebiteľ nemala možnosť
ovplyvniť. Plnenie záväzku je možné zabezpečiť zmluvnou pokutou, ale táto musí byť primeraná, určitá
a zrozumiteľná. Navyše výška zmluvnej pokuty je obsahom zmluvy, ktorá má formulárový charakter,
spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy nemal možnosť výšku zmluvnej pokuty ovplyvniť.

Na záver je potrebné uviesť, že žalobca v konaní ani nepreukázal, že skutočne došlo k porušeniu
zmluvných podmienok žalovanou - žalobca neuviedol, aké faktúry za poskytnuté služby žalovaná
neuhradila a v akej výške, a ani tieto faktúry nepredložil, súd teda ani nemohol dospieť k záveru, že
objektívne došlo k porušeniu zmluvných podmienok žalovanou (a teda či bol splnený tento predpokladna vznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty). Možno teda skonštatovať aj to, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno v súvislosti s ním tvrdenými skutočnosťami o dôvodnosti vzniku nároku na zaplatenie
zmluvnej pokuty.

O náhrade trov konania súd rozhodoval podľa ustanovenia § 142, ods. 1 OSP. Žalovaná bola v konaní
plneúspešná,atakjejvznikloprávonanáhradutrovkonania.Tietosivšakžalovanávkonaníneuplatnila,
a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené v II. výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd

Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon
rozhodnutia.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení

neskorších predpisov.