Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. december 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/171/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114212041
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114212041.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: Obec A., IČO: 327034,

A. X, 082 12 X., zast. Peter Farkaš, advokátska kancelária spol. s r.o. proti žalovanej: T. J., rod. S.,
nar. XX.XX.XXXX, A. XXX, zast. JUDr. Peter Cehelník, advokátska kancelária so sídlom v Prešove,
Konštantínova 6, o poskytnutie ochrany pred hroziacou vážnou škodou, takto

r o z h o d o l :

žalobu z a m i e t a ,

žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo
výške 233,24 eur na účet jej právneho zástupcu, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 25.4.2014 sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej na vlastné

náklady uviesť cestnú priekopu na parcele KN C č. XXX/X v katastrálnom území A. do pôvodného stavu,
t.j. odstrániť zásyp cestnej priekopy nachádzajúcej sa na parcele č. XXX/X v katastrálnom území A. tak,
aby bol zabezpečený nerušený a ničím neznížený prietok vody po celej dĺžke cestnej priekopy a na
celom jej prietokovom profile a náhrady trov konania.

Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaná je vlastníčkou nehnuteľností v katastrálnom území
A., zapísaných na liste vlastníctva č. XXX a to parcely KN C č. XXX/X - orná pôda o výmere 149 m2,

parcely KN C č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 143 m2, parcely KN C č. XXX - orná
pôda o výmere 105 m2, parcely KN C č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 336/3 m2 a
stavby so súpisným číslom XXX - rodinný dom postavený na parcele č. XXX/X - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 143 m2.

Na parcele č. XXX/X vo vlastníctve žalovanej sa pred rodinným domom nachádzal prietokový profil
(priekopa, kanál), ktorý bol žalovanou zasypaný, čo spôsobuje znefunkčnenie cestnej priekopy.

Dôvodom vybudovania cestnej priekopy bolo zabezpečiť zachytenie pritekajúceho povrchového odtoku
z návrhového dažďa a jeho neškodné odvedenie do recipientu - vodného toku Sekčov, týmto spôsobom
sa malo zabrániť zaplaveniu ďalších priľahlých pozemkov, poškodeniu majetku obyvateľov obce A.
a poškodeniu samotnej komunikácie. Žalobca k žalobe pripojil znalecký posudok č. X/XXXX M. dňa
23.6.2013.
Žalobkyňa sa k žalobe písomne vyjadrila a poukázala na to, že žaloba sa opiera najmä o znalecký
posudok zo dňa 23.6.2013, ktorý vypracoval R.. Z.. H. G., D.., pričom pri vypracovaní tohto

znaleckého posudku znalec nemal dostatok pravdivých informácií, preto považuje znalecký posudok za
neobjektívny. Žalobca ako zadávateľ neposkytol všetky pravdivé informácie, znalec nepresne vykreslil
situáciu v posudzovanom území. Poukázala na to, že znalec si protirečí, ak uvádza na strane 7 bod 1 a 2
výraz cestná priekopa, na druhej strane nešpecifikovaný kanál, vsakovacia priekopa, ďalej aj recipient,záchytná alebo vodná priekopa. Znalec mal sám pochybnosti ako posudzovať predmetnú stavbu. V
znaleckom posudku uvádzal na strane 8 riadok 12, že neexistuje žiaden projekt výstavby ani stavebné
povolenie. Namietala, že znalec vo svojich záveroch a tvrdeniach nemôže vychádzať len z domnienok,

ale musí vo svojom znaleckom posudku používať overené fakty a dôkazy. V doplňujúcom vyjadrení
doručenom súdu 13.10.2014 právny zástupca žalobkyne poukázal na to, že žalobca v žalobe ani v jej
doplnení zo dňa 21.5.2014 netvrdí žiadne vecné skutočnosti, ktoré by do tejto doby pre rozhodnutie
súdu vytvárali predpoklad odôvodnenosti žaloby o tom, že by existovalo vážne ohrozenie žalobcu alebo
žalobcovho majetku, čo v odlišnom konaní o dovolaní žalovaných rozhodnutom rozsudkom Najvyššieho

súdu Českej republiky sp.zn. 25Cdo/163/2005 zo dňa 30.5.2006 proti rozsudku Krajského súdu v
Ostrave zo dňa 14.5.2004 oproti pojednávanej veci zistené bolo. Namietal z týchto dôvodov najmä
aktívnu legitimáciu žalobcu. Zopakoval, že znalecký posudok nie je objektívny, znalec vykonal úkon na
nehnuteľnosti, ktorá nie je vo vlastníctve žalobcu a bez vedomia a súhlasu žalovanej.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a listinnými dôkazmi, a to návrhom,

výpisom LV č. XXX k.ú. A., znaleckým posudkom č. X/XXXX R.. Z.. H. G., D.., prílohami znaleckého
posudku,zápisnicouovýsledkuprešetreniapodnetu,zameranímskutočnéhostavu,fotodokumentáciou,
pozdĺžnym a priečnym profilom cestnej priekopy prílohou č. 6, mapou záujmového územia s
vyznačením prispievajúcej plochy predmetnej časti cestnej priekopy, fotodokumentáciou, vyjadrením
žalovanej, znaleckým posudkom č. 5, výzvou na poskytnutie súčinnosti o vykonanie exekúcie zo dňa

12.12.2014, rozkazom o uložení pokuty za priestupok zo dňa 28.3.2013, rozkazom o uložení pokuty
za priestupok - reakcia, zápisnicou z prerokovania priestupku z 10.6.2013, rozhodnutím obce A. zo
dňa 24.6.2013, protestom prokurátora, upovedomením o začatí exekúcie, rozhodnutím o vyhovení
protestu prokurátora, rozhodnutím o spáchaní priestupku zo dňa 16.4.2014, rozhodnutím Okresného
úradu Prešov, rozhodnutím o zmene návrhu na nariadenie predbežného opatrenia Krajského súdu v

Prešove č. 6Co 26/2013, výzvou na predloženie dokladov - odpoveď, opätovnou výzvou na predloženie,
stanoviskom uloženia odtokovej rúry zo dňa 5.11.2012, nákresom, odstúpením priestupku Obvodného
oddelenia, polohopisným a výškopisným zameraním cesty a ostatným obsahom spisu, pričom zistil tento
skutkový stav veci:

V danej právnej veci nebolo sporné, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na liste
vlastníctva č. XXX a to parcely KN C č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 92 m2 v celosti.

Štatutárny zástupca žalobcu vo veci uviedol, že odvodňovací kanál bol zriadený na predmetnej parcele
už v minulosti, pričom presne, kedy sa tak stalo, si nepamätal. Rodina žalobkyne tento kanál zasypala,

načo potom dostával sťažnosti od vlastníkov susediacich nehnuteľností. Keďže obec je vlastníkom
cestného telesa, mali obavu aj o toto cestné teleso. Poukázal nato, že, ulica resp. rodinné domy oproti
domu žalobkyne, sú postavené na rovine, avšak nad nimi je svah. Voda sa zvažuje z toho svahu smerom
k ceste a následne priteká smerom k cestnému telesu a tečie na jednu i na druhú stranu.
Vyspádovanie tejto priekopy nie je zabezpečené, len stečenie vody z cestného telesa, príp. odpadových

vôd po daždi do kanála. Voda bola odvádzaná smerom na sever a takýmto spôsobom zabezpečované
bolo odvodnenie celého voľného priestranstva do rieky Sekčov. Z praktického hľadiska poukázal na to,
že pokiaľ by kanál priechodný nebol, problém s vodou po jej zasypaní nastáva. V čase, keď je táto
priekopa zasypaná, môže sa stať v prípade silných dažďov, že zaleje voda celú ulicu.

Žalovaná uviedla, že kanál jej spôsoboval problémy v pivnici rodinného domu. Pri väčších dažďoch
voda z tejto priekopy bola vháňaná do pivnice jej rodinného domu Žiadala troma žiadosťami, aby obec
vykonala všetky potrebné opatrenia tak, aby došlo k odvodneniu tejto časti ulice tak, aby im nebola
spôsobovaná škoda na majetku. Poukázala nato, že ulica má opačný spád, než v tomto odvodňovacom
kanáli. Odvodňovací kanál bol smerovaný proti toku rieky Sekčov, pri jej zvýšenej hladine, po dažďoch,

bola voda vháňaná aj z tohto toku späť do tohto prietokového kanála, čo sa práve zrážalo pred
jej rodinným domom a tým vo zvýšenej miere voda vnikala do pivničných priestorov jej rodinného
domu. Navrhovala riešenie, aby bol vyspádovaný tento odvodňovací kanál v smere gravitácie tak, ako
prirodzene má spád terén v danej oblasti. Poukázala, na to, že v súčasnosti je zriadenie samotnej
priekopy už technicky nemožné z toho dôvodu, že v mieste kanála bola zriadená vodovodná šachta, na

zriadenie ktorej samotný žalobca dal povolenie. Zabezpečenie prietoku vody je možné, ale dva metre
od plota. Poukázala na to, že iný občan obce taktiež postavil oplotenie do kanála, kde taktiež tento kanál
plnil dôležitú úlohu, a to odvádzal vodu na jednu stranu a na druhú stranu do Sekčova. V danom prípade
obec nijakým spôsobom ale toto neriešila, čo považuje za nerovnaký prístup k jej osobe.Z notárskej zápisnice č. N 664/2012 zo dňa 22.10.2012 mal súd zistené, že v prospech žalobcu
bolo zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve vedenia a uloženia obecného vodovodu a obecnej

kanalizácie s napojením na čističku odpadových vôd cez parcelu KN C č. XXX/X zastavané plochy
a nádvoria 92 m2 v minimálnej vzdialenosti 2 metre od parcely KN C č. XXX/X a KN C č. XXX.
Podľa rozhodnutia správy katastra Prešov zo dňa 5.2.2013 bol povolený vklad vecného bremena
spočívajúceho v práve vedenia, uloženia a prípadnej opravy a údržby obecného vodovodu a obecnej
kanalizácie s napojením na čističku odpadových vôd cez nehnuteľnosť, ako je vyššie uvedené a

špecifikované.

Žalobca vo veci predložil na podporu svojho tvrdenia znalecký posudok R.. Z.. H. G., D.., ktorého úlohou
na základe požiadavky zadávateľa, a to žalobcu, bolo posúdiť, či terénne úpravy zasypanie cestnej
priekopy nachádzajúcej sa na nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXX ako parcely č. XXX/
X o výmere 92 m2 zmenili odtokové pomery v záujmovom území tak, že môže dôjsť sústredením

povrchovéhoodtokuzrážkovejvodykpoškodeniumajetkuobčanovobceA..Ďalej,nazákladevýsledkov
analýzy zrážkovo - odtokových pomerov v záujmovom území mal posúdiť pôvodnú funkciu a význam
cestnej priekopy pred jej zasypaním z hľadiska protipovodňovej aj inej funkcie v prípade zasiahnutia
záujmového územia prívalovou vodou a posúdiť, či z hľadiska protipovodňovej, príp. inej funkcie cestnej
priekopy je potrebné zabezpečiť neprerušený prietok zachytávaného povrchového prítoku zrážkovej

vody po celej jej dĺžke.

Znalec na prvú o úlohu zodpovedal tak, že na základe urobenej analýzy zrážkovo - odtokového
procesu a analýzy urobenej zo smerových sklonových a prietokových charakteristík predmetnej cestnej
priekopy, ako aj na základe výsledkov urobených výpočtov a prepočtov, zasypaním cestnej priekopy

nachádzajúcej sa na nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXX ako parcely č. XXX/X o výmere
92 m2 , sa odtokové pomery v záujmovom území zmenili tak, že akumuláciou povrchového odtoku
zrážkovej vody môže dôjsť k poškodeniu majetku občanov obce A., nachádzajúceho sa v kontakte s
predmetnou cestnou priekopou.

Na druhú zadanú úlohu znalec odpovedal, že na základe urobenej analýzy opäť konštrukčných,
smerových, sklonových a prietokových charakteristík predmetnej cestnej priekopy, cestná priekopa
bola navrhnutá a vybudovaná preto, aby pretekajúci povrchový odtok z návrhového dažďa zachytila a
neškodne ho odviedla do recipientu, čím mala predovšetkým zabrániť zaplaveniu priľahlého územia a
poškodzovaniu majetku občanov obce, ako aj k poškodzovaniu samotnej priľahlej komunikácie.

Pri tretej úlohe znalec skonštatoval, že priekopa mohla plniť všetky funkcie, pre ktoré bola
naprojektovaná, vybudovaná a v prevádzky schopnom stave aj udržiavaná a bez akýchkoľvek
pochybností je potrebné zabezpečiť neprerušený a ničím neznížený prietok vody, najmä zo zachyteného
povrchového prítoku zrážkovej vody po celej dĺžke cestnej priekopy a v celom jej prietokovom profile.

Pokiaľ sa jedná o ďalšie listinné dôkazy, z týchto mal súd zistené, že žalobca ako príslušný orgán
štátnej správy na úseku ochrany pred povodňami na základe ustanovenia § 26 zákona č. 7/2010 Z.z. o
ochrane pred povodňami uznal žalovanú vinnou zo spáchania priestupku podľa § 47 ods. 1 písmena i
zákona č. 7/2010 Z.z. ochrane pred povodňami, ktorého sa mala dopustiť tým, že v období od 1.6.2012

do 30.6.2012 bez predchádzajúceho súhlasu orgánu na úseku ochrany pred povodňami na vlastnú
zodpovednosť vykonala na parcele KN C č. XXX/X zapísanú na liste vlastníctva č. XXX terénne úpravy,
ktoré môžu zhoršiť odtok povrchových vôd počas povodne práva v čase búrkových zrážok z dvoch
súbežných ulíc na cestnom rigole prechádzajúcom cez jej parcelu do rieky Sekčov, a to tak, že zasypala
cestnúpriekopu.Uvedenérozhodnutiebolonapadnutéprotestomprokurátora,ktorémužalobcavyhovel,

následne bolo vydané dňa 16.4.2014 nové rozhodnutie, proti ktorému podala žalobkyňa odvolanie, o
ktorom rozhodol Okresný úrad Prešov, odbor starostlivosti o životné prostredie dňa 24.7.2014, pričom
zrušil napadnuté rozhodnutie obce A..

Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd právne uzatvára:

V danej právnej veci mal súd zistené, že na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej bol v minulosti
zriadený (čo medzi účastníkmi konania nebolo sporné) kanál, ktorý zabezpečoval odvádzanie zrážkovej
vody. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že došlo k zasypaniu tohto kanála žalobkyňou. O tejtoskutočnosti svedčia aj rozhodnutia obce o uznaní žalovanej vinnou z priestupku podľa ustanovenia § 47
ods. 3 zákona č. 7/2010 Z.z. o ochrane pred povodňami.
Čo sa týka týchto správnych konaní, v tomto smere sa súd stotožnil s vyjadrením právneho zástupcu

žalobcu, že uvedené správne konania nebránia vo veci súdu konať v zmysle ustanovenia § 417 ods.
2 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka, komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť
spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia.

Ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané
opatrenie na odvrátenie hroziacej škody (§ 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Súd v posudzovanej veci vychádzal z toho, že hoci žalobca „tvrdil existenciu hrozby vážnej škody
v súvislosti s nárokom“ a tieto nároky žiadal posúdiť podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka;

nepreukázal existenciu hrozby vážnej škody jeho právnickej osobe. Zo samotného znaleckého posudku,
ktorý žalobca predložil vyplynulo, že môže dôjsť k poškodeniu majetku občanov obce A. akumuláciou
povrchového odtoku zrážkovej vody. Znalec ďalej len konštatoval, že priekopa bola navrhnutá a
vybudovaná preto, aby pritekajúci povrchový odtok návrhového dažďa zachytila a neškodne ho odviedla
do recipientu - vodného toku Sekčov, čím mala zabrániť zaplaveniu priľahlého územia a poškodzovania

majetku občanov obce A. a následne aj k poškodzovaniu samotnej priľahlej komunikácie.

Technické údaje, čo sa týka navrhnutia a vybudovania a teda aj celkový účel tejto cestnej priekopy však
znalec k dispozícii nemal, ako vyplynulo zo znaleckého posudku (viď č.l. spisu 10), znalec vychádzal
len z výsledkov ohliadky, technického profilu cestnej priekopy, topografickej mapy a charakteristiky

návrhových prívalových dažďov pre záujmové územie. Ani samotný žalobca v účastníckom výsluchu
sa k výstavbe a určenému účelu, čo sa týka minulosti tejto cestnej priekopy, bližšie vyjadriť nevedel.
Na druhej strane znalec a ani žalobca sa nijakým spôsobom nevyjadrili, či zohľadnili tú skutočnosť,
že medzičasom došlo k zriadeniu vodovodnej šachty a podľa tvrdenia žalovanej už technická realizácia
uvedenia do pôvodného stavu t.j. k odstráneniu zásypu cestnej priekopy v súčasnosti nie je možná.

Opatrenie k odvráteniu škody podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka možno uložiť iba v prípade,
že vznik škody iba hrozí a (zároveň) ide o vážne ohrozenie (majetku alebo zdravia ohrozeného).

Skutočnosť, či zaplavením cestného telesa hrozí žalobcovi vznik škody a či ide o vážne ohrozenie,

zostalo nepreukázané, resp. znalec predovšetkým poukazoval na majetok obyvateľov obce, teda
susediacich pozemkov, pritom od tohto faktu odvádzal žalobca skutočnosť, že je nositeľom
subjektívneho práva, o ktorom sa v konaní rozhodovalo.

Žalovaná pritom súdu predložila rozhodnutie Správy katastra Prešov zo dňa 5.2.2013, v zmysle ktorého

žalobcamávosvojprospechzriadenévecnébremenospočívajúcevprávevedenia,uloženiaaprípadnej
opravy a údržby obecného vodovodu a obecnej kanalizácie s napojením na čističku odpadových vôd,
pričom podľa tvrdenia samotného žalobcu k zasypaniu cestnej priekopy došlo už v období od 1.6.2012
do 30.6.2012, z čoho teda vyplýva, že v súčasnosti v prospech žalobcu je zriadené vecné bremeno
týkajúce sa realizovania vodovodu a kanalizácie.

V ďalšom žalovanou bolo predložené stanovisko na uloženie odtokovej rúry zo dňa 5.11.2012 a
ohlásenie drobnej stavby na uloženie odtokovej rúry opäť v prospech žalobcu. Z uvedeného sa javí,
že žalobca sa snaží prenášať na žalovanú svoje povinnosti vyplývajúce mu z oblasti verejného práva.
V tomto smere vyznieva aj vyjadrenie Slovenského vodohospodárskeho podniku š.p., o ktoré žiadala
žalovaná s tým, či súhlasí s odvedením dažďových vôd k recipientu vodného toku Sekčov, z ulice X.

J. po parcele KN C č. XXX so zaústením do rieky Sekčov, ktorý odkázal, že je potrebné daný návrh
odvádzania povrchových dažďových vôd na časti územia obce prerokovať a odsúhlasiť obcou Fulianka,
ktorá je stavebným úradom a súčasne navrhol odvedenie dažďových vôd nie uzavretou kanalizáciou,
ale otvoreným profilom, pričom potrebné je toto zaústenie posúdiť s územným plánom obce A. z dôvodu
zabezpečenia ochrany obce pred povodňami, ako aj rešpektovania zásad a regulatívov priestorového

usporiadania a funkčného využívania územia obce, a teda existuje riešenie na daný stav aj iným
spôsobom, akým sa to domáha dosiahnuť žalobca prostredníctvom civilnoprávnej žaloby.Súd vo veci poučil žalobcu v zmysle ust. § 120 ods. 1 a § 120 ods. 4 O.s.p., ktorý nemal ďalšie návrhy
na doplnenie dokazovania, resp. na odstránenie existujúcich rozporov, na ktoré poukazovala žalovaná
a mal za to, že dostatočne znaleckým posudkom preukázal svoje tvrdenie o existujúcej hrozbe vážnej

škody.

Podľa ustanovenia § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z
vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich
alebooichpravdivostinemádôvodnéazávažnépochybnosti.NajvyššísúdČeskejrepublikykonštatoval

v rozhodnutí sp. zn. 32Cdo 6/2011 zo dňa 26.1.2012, ktoré je aplikovateľné aj v danej právnej veci, že v
prípadoch, kedy nebola preukázaná určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie
vo veci a ak sa tak stalo pre nečinnosť účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy k preukázaniu
svojich tvrdení (§ 101 ods. 1 a § 120 ods. 1 O.s.p.), prípadne nesplnil ani povinnosť tvrdiť všetky
pre rozhodnutie významné skutočnosti (§ 101 ods. 1 O.s.p. ) (objektívne hľadisko), postupuje súd
podľa pravidiel o dôkaznom bremene, podľa ktorého, ak neoznačia účastníci konania dôkazy potrebné

k preukázaniu svojich tvrdení, vychádza súd pri zisťovaní skutkového stavu z dôkazov, ktoré boli
vykonané. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch,
kedy zhodnotenie vykonaných dôkazov neumožňuje prijať záver ani o pravdivosti sporného tvrdenia
účastníka, ani o tom, že by bolo nepravdivé (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 21Cdo
762/2001, a tiež, napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 23Odo 1722/2006,)

dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli
preukázané jeho tvrdenia; táto zodpovednosť sa prejaví v jeho procesnom neúspechu.
Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musí účastník preukázať vyplýva z
hmotného práva, príslušnej hmotnoprávnej normy, ktorá je pri právnom posúdení veci aplikovaná, a
z toho tiež vyplýva, kto je nositeľom dôkazného bremena, t.j., ktoré skutočnosti je ten-ktorý účastník

povinný preukázať. V zásade platí, že ak neustanoví právny predpis inak, stíha dôkazné bremeno toho
účastníka, ktorému je existencia príslušnej skutočnosti podľa hmotného práva k prospechu.
Z dôvodu nepreukázania existencie hrozby vážnej škody žalobcom, ako aj tým nadväzujúcej aktívnej
legitimácie, súd žalobcu zamietol ako nedôvodnú. Žiada sa však dodať, že pokiaľ z dôvodu verejného
záujmu je potrebný zásah do vlastníckeho práva žalovanej zriadením cestnej priekopy z dôvodu

preventívnych protipovodňových opatrení, obec musí postupovať v zmysle verejnoprávnych ustanovení
(zabezpečením územného plánu prípravou potrebnej technickej - stavebnej dokumentácie z pohľadu
celého dotknutého záujmového územia v zmysle ustanovení zákona č. 7/2010 Z.z. o ochrane pred
povodňami a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku príp. zákona č.
364/2004 Z.z. o vodách (vodný zákon)).

Pretože žalovaná mala v konaní plný úspech, za podmienok podľa ust. § 142 ods.1, O.s.p. jej súd
proti neúspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnej výške súdom zistených preukázane a
účelne vynaložených trov; naopak neúspešný žalobca musí prípadné vlastné trovy v plnej výške znášať
sám.

Právny zástupca žalobkyne si vyúčtoval náhradu trov konania v zákonom stanovenej lehote podľa
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za 5 úkonov, a to príprava a prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady s
klientom zo dňa 2.9.2014, ohliadka a fotodokumentácia miesta dňa 13.10.2014, spracovanie písomného
podania vyjadrenia žalovanej k žalobe a procesnému návrhu zo dňa 12.11.2014, zastupovanie na
pojednávaní dňa 13.11.2014, účasť na vyhlásení rozhodnutia dňa 2.12.2014 vo výške 1/4 z tarify za 1

úkon právnej pomoci v sume 61,87 eur. Z takto vyčísleného vyúčtovania súd priznal náhradu za 4 úkony
právnej pomoci pozostávajúce z prípravy a prevzatia zastúpenia zo dňa 2.9.2014, vyjadrenia vo veci
samej zo dňa 12.11.2014, účasti na pojednávaní dňa 13.11.2014 a za účasť na vyhlásení rozhodnutia
dňa 2.12.2014. Pokiaľ ide o ohliadku a fotodokumentáciu miesta, úkon vyúčtovaný a vykonaný dňa
13.10.2014,súdunebolipredloženélistinnédôkazytýkajúcesavykonaniatohtoúkonu(ztýchtodôvodov

súd nepriznal ani náhradu hotových výdavkov zahrňujúcich náhradu cestovného a straty času) a taktiež
argumentáciu k posúdeniu účelnosti vykonania tohto úkonu. K tomu súd priznal režijný paušál za úkony
vykonané od 1.1.2014 do 31.12.2014 vo výške 8,04 eur, čo spolu predstavuje odmenu advokáta a
režijné paušály spolu sumu (201,08 eur + 32,16 eur) 233,24 eur .

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.