Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. február 2015

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 5C/882/1998

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8498899740
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Ťažký

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2015:8498899740.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Štefanom Ťažkým v právnej veci navrhovateľa J. Š., H..Z..A..,

L. P. XX, U., M.: XXXXXXXX proti odporkyni v O.. Z. N. U., Z.. D., P.. XX. X. XXXX, bytom H. X. XXX/
XX, U. a odporkyni v X. Z. N. E., P.. XX. X. XXXX, bytom U.. U. O., U., v konaní o zaplatenie sumy
162.781,90 Sk s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Odporkyňa v 1. rade je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 413,28 € s úrokom z omeškania
vo výške l7,6 % ročne od 7. 9. 1998 až do zaplatenia, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Odporkyňa v 2. rade je p o v i n n ázaplatiť navrhovateľovi sumu 275,52 € s úrokom z omeškania

vo výške l7,6 % ročne od 7. 9. 1998 až do zaplatenia, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .

IV. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na Okresný súd v Kežmarku dňa 7. 9. 1998 návrh na zaplatenie náhrady škody vo
výške l62.781,90 Sk s príslušenstvom. Odporkyňu v l. rade N. U. navrhol zaviazať zaplatiť mu škodu v
sume 83.261,20 Sk, čo v eurách predstavuje 2.763,76 € a náhradu trov súdneho konania vo výške 3.330

Sk, čo v eurách predstavuje 110,53 €. Odporkyňu v 2. rade N. E. navrhol zaviazať zaplatiť mu škodu
vo výške 75.331,60 Sk, čo v eurách predstavuje 2.500,55 € a náhradu trov súdneho konania vo výške
3.013 Sk, čo v eurách predstavuje 100,01 €. Odporcu v 3. rade Ľ. L. navrhol zaviazať zaplatiť mu škodu
v sume 4.189 Sk, čo v eurách predstavuje 139,04 € a náhradu trov súdneho konania vo výške 200 Sk, čo
v eurách predstavuje 6,63 €, všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadal,
aby súd zaviazal odporcov spoločne a nerozdielne uhradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia
advokátom podľa písomného vyčíslenia do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil, že odporcovia v l. a 3. rade ku dňu inventarizácie 3l. 5. 1998 pracovali
na predajni navrhovateľa v U.D. P. L. P. Č.. XX. Odporkyňa v l. rade bola pracovne zaradená ako
vedúca predajne T., odporkyňa v 2. rade, zástupkyňa vedúcej a odporca v 3. rade ako predavač.
Všetci mali uzavretú dohodu o hmotnej zodpovednosti. Inventúra na predajni bola vykonaná z dôvodu
ukončenia pracovného pomeru odporcom v 3. rade Ľ. L.. Dňa 3l. 5. 1998 bola v predajni vykonaná
inventúra, výsledkom ktorej bol zistený schodok na zverených hodnotách v celkovej výške 162.781,90

Sk, čo predstavuje v eurách sumu 5.403,36 €. V písomnom návrhu ďalej poukázal, že odporkyňa v l.
rade sa vyjadrila písomne k vykonanej inventúre, že má vážne výhrady k inventúre, žiadne konkrétne
skutočnosti však neuviedla. Odporkyňa v 2. rade písomne oznámila, že neuznáva výsledok inventúry aodmietla uhradiť škodu, žiadne konkrétne skutočnosti však neuviedla a odporca v 3. rade sa k výsledkom
inventúry nevyjadril.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa s obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový
stav:

Z pripojených listinných dôkazov navrhovateľom, ktoré pripojil súčasne k podanému návrhu, že medzi
účastníkmi konania bol založený pracovnoprávny vzťah, písomnými pracovnými zmluvami. Odporkyňa

v 1. rade mala uzavretú pracovnú zmluvu dňa 28. 6. 1995 ako vedúca predajne elektroniky na L. P. Č..
XX na dobu neurčitú a dohodu o zmene pracovnej zmluvy z dňa 31. 10. 1997 na dojednané miesto
výkonu práce, L. P.D. XX od 1. 11. 1997. Dohodu o hmotnej zodpovednosti mala uzavretú v U. dňa 5.
11. 1997 na funkciu vedúca predajne na L. P. Č.. XX J. U..

Odporkyňa v 2. rade mala uzavretú pracovnú zmluvu zo dňa 3. 3. 1997 ako predavačka v predajni U.,

L. P. XX, U. na dobu neurčitú. Dohodu o hmotnej zodpovednosti mala uzavretú dňa 3. 3. 1997 vo funkcii
predavač a dňa 2. 9. 1997 navrhovateľ s ňou uzavrel individuálnu dohodu o hmotnej zodpovednosti vo
funkcii vedúca oddelenia D. XX U..

Odporca v 3. rade mal uzavretú pracovnú zmluvu zo dňa 2. 6. 1997 ako predajca elektroniky D. X U.

na dobu určitú do 31. mája 1998. Dohodu o hmotnej zodpovednosti mal uzavretú z dňa 2. 6. 1997 ako
predajca elektroniky D. X.

Navrhovateľ k návrhu pripojil doklady a účtovné knihy o evidencii pohybu zásob vrátane inventarizácie
zásob ku dňu 31. 5. 1998, na základe ktorých bolo vykonané znalecké dokazovanie a vypracovaný

znalecký posudok č. X/XXXX z dňa 2. 12. 2014 ustanoveným V. M.. J. E..

Odporcovia sa písomne vyjadrili k podanému návrhu.

Odporkyňa v 1. rade napísala, že inventúra bola vykonaná v čase keď bola práceneschopná z

dôvodu fyzického a duševného vyčerpania v práci a užívala lieky. Uviedla, že neboli splnené základné
predpoklady, aby mohla byť platná dohoda o hmotnej zodpovednosti, pretože predajňa T. bola v jednej
miestnosti s predajňou ručného náradia a medzi oboma predajňami neexistovala žiadna prekážka ani
vlastné bezpečnostné zariadenie, a tak mali pracovníci z predajne náradia voľný prístup do predajne T.
a naopak, pričom každý mal hmotnú zodpovednosť len na predajňu, v ktorej pracoval. Poukázala, že

i navrhovateľ mal od predajne kľúče, kde chodieval aj mimo prevádzky, a to v spoločnosti svojich detí
a rôznych známych a následne nechával na pulte lístok so zoznamom tovaru, ktorý z predajne zobral.
Ďalej uviedla, že inventúru vykonávali pracovníci, ktorí v predajni nepracovali, a preto si nevie predstaviť,
aby mohli správne zaradiť tovar, keď jej ako vedúcej trvalo dlho, kým získala prehľad o tovare. Uviedla
taktiež, že spolu s odporkyňou v 2. rade, ktorá bola jej zástupkyňou vždy priebežne kontrolovali tovar

v predajni, avšak žiaden schodok nezistili. V závere svojho písomného vyjadrenia žiadala, aby súd s
poukazom na ňou uvedené skutočnosti rozhodol, že sa úplne vyvinula zo zodpovednosti za vzniknuté
manko a aby návrh navrhovateľa zamietol.

Odporkyňa v 2. rade v písomnom vyjadrení k návrhu žiadala v celom rozsahu návrh zamietnuť. Uviedla,

že sa inventúry nezúčastnila preto, že v čase jej konania bola práceneschopná a inventúru robili
nekompetentní pracovníci, ktorí nepoznali tovar a nemali záujem na správnom výsledku inventúry.
Nesúhlasila s uvedeným inventárnym schodkom, pretože pred vykonaním inventúry pred jej nástupom
na PN - ku spolu s odporkyňou v l. rade kontrolovali tovar a žiadne schodky nezistili. Taktiež poukázala,
že predajňa nebola zabezpečená tak, aby do nej nemali prístup len osoby s hmotnou zodpovednosťou,

pretože v predajni T. sa mohli voľne pohybovať aj pracovníci predajne ručného náradia, s ktorými mali
spoločné priestory a taktiež navrhovateľ, ktorý sa v predajni často pohyboval so svojimi priateľmi aj mimo
prevádzkovej doby predajne a bola svedkom, že platil veriteľom tovarom z predajne.

Odporca v 3. rade v písomnom vyjadrení uviedol, že bol prítomný pri vykonaní fyzickej inventúry, avšak

sa necíti byť zodpovedný, pretože nemal prístup k účtovnému vedeniu firmy - príjem tovaru. Taktiež
poukázal, že nevidel, aby z predajne sa vynášal nezaplatený tovar a ani on sám z predajne tovar nikdy
nezobral. Uviedol, že nie je si vedomý ako mohol vzniknúť schodok pri inventúre. Taktiež poukázal, žev predajni pracovali aj učni. V závere svojho písomného vyjadrenia uviedol, že dňa 22. 2. 1999 uhradil
navrhovateľovi sumu 4.189 Sk, a preto celú záležitosť pokladá za skončenú.

Na vytýčenom pojednávaní dňa l7. 7. 2003 za účasti všetkých účastníkov navrhovateľ vzal v celom
rozsahu návrh späť voči odporcovi v 3. rade Ľ. L. s odôvodnením, že sumu, ktorú sa domáhal zaplatenia
v písomnom návrhu vo výške 4.189 Sk odporca uhradil dňa 22. 2. 1999.

Súd uznesením z dňa l7. 7. 2003 konanie voči odporcovi v 3. rade v časti istiny vo výške 4.189 Sk

zastavil.

Ľ. L. nemal námietok voči späťvzatiu návrhu.

V priebehu konania súd vypočul ako svedkov členov inventarizačnej komisie, ktorí vykonávali inventúru,
a to Ľ. L., ktorý bol predavačom na predajni a Ľ. X., ktorý bol servisným technikom. Obaja uviedli,

že fyzicky kontrolovali každý jeden materiál, ktorý bol na predajni a porovnávali ho so zostavou,
ktorá bola vytlačená. Taktiež obaja svedkovia zhodne uviedli, že sa nevedia vyjadriť k zostatkom
chýbajúceho tovaru pri záverečnom vyúčtovaní, lebo si to nepamätajú. Pretože sa súdu na základe
výpovedí účastníkov, ale i svedkov, členov inventarizačnej komisie nepodarilo vypočítať schodok na
zverených hodnotách, súd v predmetnej veci ustanovil znalca z odboru ekonómie a manažmentu,

účtovníctva a daňovníctva a personalistiky M.. J. E., ktorá vypracovala znalecký posudok v zmysle
uznesenia Okresného súdu v Kežmarku z dňa l7. 2. 2014. Znalec v závere posudku konštatoval, že
podľa predložených podkladov a účtovnej evidencie je všeobecná hodnota zásob tovaru vyčíslená ako
schodok na zverených hodnotách v obstarávacej cene vrátane dane z pridanej hodnoty vo výške 2.
755,20 €. Znalec v znaleckom posudku rozobral, akým spôsobom vypočítal výšku schodku.

Účastníci konania na pojednávaní dňa 29. 1. 2015 zhodne prehlásili, že sa oboznámili s vypracovaným
znaleckým posudkom a vyčíslenou všeobecnou hodnotou tovaru pre účely náhrady schodku na
zverených hodnotách vo výške 2.755,20 € a voči vypracovanému znaleckému posudku nemajú
námietky.

Navrhovateľ na základe vypracovaného znaleckého posudku a vyčísleného schodku znalcom žiadal
pripustiť spresnenie petitu návrhu, ktoré súd uznesením na pojednávaní dňa 29. 1. 2015 pripustil.
Navrhovateľ voči odporkyni v 1. rade si uplatnil náhradu škody titulom schodku vo výške l.446,48 €
s úrokom z omeškania odo dňa podania návrhu a voči odporkyni v 2. Rade náhradu škody titulom

schodkuvovýške1.036,52€súrokomzomeškaniaododňapodanianávrhuakoajnáhradutrovkonania
pozostávajúcu zo zaplatenia súdneho poplatku a trov znaleckého dokazovania. Uviedol, že u odporkyne
v l. rade si uplatňuje náhradu škody, schodok v zmysle pôvodného petitu a výpočtu koeficientu podľa
hrubej mzdy a u odporkyne v 2. rade pri uplatnení náhrady škody, schodku v zmysle pôvodného výpočtu
koeficientu podľa hrubej mzdy by predstavovala výšku l.308,72 €, avšak pretože jej nevyplatil mzdu v

r. 1998 vo výške 272,20 €, ponížil svoj nárok voči nej o uvedenú čiastku a uplatňuje si celkovú sumu
vo výške l.036,52 €.

Navrhovateľ trval v priebehu celého konania na dôvodoch svojho písomného podania v návrhu. Uviedol,
že v predajni T. bola vykonaná inventúra dňa 31. 5. 1998 z dôvodu, že končil pracovný pomer predavača

predajne Ľ. L.U.. Pri vykonaní inventarizácie bol zistený rozdiel medzi evidenčným a skutočným stavom
v predajni, ktorý v znaleckom posudku bol vypočítaný vo výške 2.755,20 €. Uviedol, že odporkyňa v
l. a 2. rade, ako aj predavač Ľ. L., ktorý bol žalovaný v pôvodnom návrhu a voči ktorému v priebehu
konania vzal návrh späť mali uzavretú pracovnú zmluvu na výkon svojej práce a písomnú dohodu o
hmotnej zodpovednosti. Pretože vznikol pri inventarizácii schodok na zverených hodnotách, uplatňuje

si voči odporkyniam v l. a 2. rade náhradu škody podľa ustanovení § l76 Zákonníka práce v zmysle jeho
spresneného petitu na pojednávaní dňa 29. 1. 2015.

Odporkyne v l. a 2. rade zhodne navrhli, že navrhujú návrh zamietnuť, poukázali na dôvody, ktoré uviedli
vo svojich písomných vyjadreniach k pôvodnému návrhu a na ktoré poukazovali v priebehu celého

konania, že v predajni T., kde odporkyňa v l. rade pracovala ako vedúca predajne a odporkyňa v 2. rade
ako zástupkyňa vedúcej, neboli vytvorené potrebné pracovné podmienky na prácu a na dozeranie a
ochranu zverených hodnôt. Do predajne mali prístup aj pracovníci z predajne ručného náradia, ktoré
bolo v jednej miestnosti, medzi predajňami neexistovala žiadna prekážka. Prístup mali aj technici, ktorímontovali pridané zariadenia k nakúpenému tovaru, učni, ktorí boli na praxi, ale aj samotný navrhovateľ,
ktorý mal kľúče od predajne.

Navrhovateľ podaným návrhom sa domáhal zaviazať odporkyne v l. a 2. rade zaplatenia náhrady škody
titulom ich hmotnej zodpovednosti za zverené hodnoty podľa § 176 v tomto čase platného Zákonníka
práce.

Podľa § 176 ods. 1 Zákonníka práce zákona č. 65/1965 Zb. v znení zmien (ďalej len „ZP“) ak prevzal

na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zamestnanec zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny,
tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok.
V dohodách sa môže so zamestnancom súčasne dojednať, že ak budú pracovať na pracovisku s
viacerými zamestnancami, ktorí uzavreli dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za
schodok spoločne /spoločná hmotná zodpovednosť/.

Podľa § l76 ods. 2 ZP dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzavrieť písomne, inak je neplatná.

Podľa § l76 ods. 3 ZP zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom, prípadne sčasti, ak preukáže, že
schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

Podľa § l82 ods. l ZP pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým zamestnancom určí
podiel náhrady podľa pomeru ich dosiahnutých hrubých zárobkov, pričom zárobok ich vedúceho a jeho
zástupcu sa započítava v dvojnásobnej výške.

Podľa § l82 ods. 2 ZP podiel náhrady určený podľa predchádzajúceho odseku nesmie u jednotlivých

zamestnancov, s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu, presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému
mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok
sú povinní uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich dosiahnutých hrubých zárobkov.

Podľa § l82 ods. 3 ZP ak sa zistí, že schodok alebo jeho časť zavinil niektorý zo spoločne zodpovedných

zamestnancov, uhradí schodok tento zamestnanec podľa miery svojho zavinenia. Zvyšujúcu časť
schodku uhradia všetci spoločne zodpovední zamestnanci podielmi určenými podľa predchádzajúcich
odsekov.

Podľa § l79 ods. 2 ZP výška náhrady škody spôsobenej z nedbanlivosti nesmie presiahnuť u jednotlivého

zamestnanca sumu rovnajúcu sa trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením
povinností, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí ak bola škoda spôsobená v opilosti, ktorú
si sám privodil alebo po zneužití iných omamných prostriedkov.

Podľa § l79 ods. 4 ZP ak bola škoda spôsobená aj zamestnávateľom, je zamestnanec povinný uhradiť

pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.

Podľa § l79 ods. 5 ZP ak zodpovedá zamestnávateľovi za škodu niekoľko zamestnancov, je každý z
nich povinný uhradiť pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.

Podľa § l78 ods. 2 ZP zamestnanec sa zbaví zodpovednosti úplne, prípadne sčasti, ak preukáže, že
strata vznikla úplne alebo sčasti bez jeho zavinenia.

Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že sú splnené hmotnoprávne
podmienky na uplatnenie nároku navrhovateľa voči odporkyniam v l. a 2. Rade titulom ich hmotnej

zodpovednosti za zverené hodnoty, a to existencia pracovnoprávneho vzťahu, písomne uzavretých
dohôd o hmotnej zodpovednosti, existencia škody vo forme škody zistenej inventarizáciou dňa 31. 5.
1998 a stanovenej výšky vypracovaným znaleckým posudkom.

Odporkyne v l. a 2. rade sa sčasti zbavili svojej zodpovednosti, pretože žalovaný schodok vznikol

aj zavinením navrhovateľa ako zamestnávateľa. Z výsluchu účastníkov súd dospel k záveru, že
odporkyne nemali vytvorené vhodné pracovné podmienky, ktoré by im umožňovali riadne vykonávať
funkcie spojené s hmotnou zodpovednosťou. Je potrebné uviesť, že podstatnou základnou a dôležitou
podmienkou je, aby k veciam a iným zvereným hodnotám mali prístup len hmotne zodpovednípracovníci, čo v danej veci nebolo zo strany zamestnávateľa zabezpečené i napriek tomu, že sa
zaviazal k uzavretej dohode o hmotnej zodpovednosti ich vytvoriť a dodržiavať, aby pracovníci mohli
vykonávať riadne funkciu spojenú s hmotnou zodpovednosťou. Súd ustálil mieru zavinenia, vzal v

úvahu, že obe odporkyne mali preukázateľne upozorniť navrhovateľa na pretrvávajúce nedostatky
vo svojich pracovných podmienkach, čo sa nepreukázalo, avšak na druhej strane navrhovateľ musel
o nich nepochybne vedieť. Preto pri určovaní výšky schodku pri čiastočnom zbavení zodpovednosti
odporkýň v l. a 2. rade súd vychádzal z percentuálneho výpočtu, určil, že navrhovateľ, zamestnávateľ
je zodpovedný za schodok vypočítaný a ustálený znaleckým posudkom vo výške 2.755,20 € do výšky

70 %, čo predstavuje sumu l.928,60 €, odporkyňa v l. rade do výšky l5 %, čo predstavuje sumu 4l3,28
€, odporkyňa v 2. rade vo výške 10 %, čo predstavuje sumu 275,52 € a predavač Ľ. L. vo výške 5 %, čo
predstavuje sumu l37,76 €. Ľ. L. bol žalovaný v pôvodnom návrhu a navrhovateľ voči nemu vzal návrh
späť po zaplatení žalovanej istiny vo výške 4.189 Sk. S poukazom na takto stanovenú zodpovednosť
účastníkov tohto sporu súd zaviazal odporkyňu v l. rade na zaplatenie sumy 4l3,28 € a odporkyňu v
2. rade na zaplatenie sumy 275,52 € a zároveň zaviazal obe odporkyne, každú samostatne zaplatiť

navrhovateľovi l7,6 % úrok z omeškania ročne podľa § 256 v tom čase platného Zákonníka práce s
použitím § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. odo dňa podania návrhu až do zaplatenia.

V prevyšujúcej časti o uplatnenie navrhovanej istiny súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa zásady úspechu a neúspechu vo veci podľa § l42 O. s. p.
Pretože navrhovateľ bol vo veci viac neúspešný ako úspešný, náhradu trov konania mu súd nepriznal,
odporkyne si v tomto konaní náhradu trov konania neuplatňovali.

Poučenie:

O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v

Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok.

O V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

O Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

O Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).