Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 23, 2013

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8C/267/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210899
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2013:5612210899.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,

Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti SR,
Župné nám. 13, Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody 175 eur a náhradu nemajetkovej ujmy
165,96 eur, samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Právo na náhradu trov konania sa žalovanému n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu okresnému súdu dňa 27.09.2012 domáhal, aby súd

medzitýmnym rozsudkom rozhodol tak, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá žalobcovi vznikla
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Lipt. Mikuláš, pretože nerozhodol o návrhu na zmenu
súdneho exekútora v exekučnom konaní, vedenom pre vymoženie pohľadávky žalobcu, ktorá vznikla
neplnením záväzku povinným T. I., V.. XX.XX.XXXX vyplývajúcej zo zmluvy o úvere č. 5370489. Vydanie
medzitýmneho rozsudku odôvodnil potrebou deklarácie porušenia práva žalobcu na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov a v primeranom čase, porušenia jeho práva na súdnu ochranu a práva
na spravodlivý súdny proces a potrebou nahradiť žalobcovi nemajetkovú ujmu a majetkovú škodu

spôsobenú v priamej príčinnej súvislosti s porušením týchto práv. Rozsudkom vo veci samej sa domáhal
zaviazania žalovaného na zaplatenie majetkovej škody 175 eur a nemajetkovej ujmy 165,96 eur. Žalobu
odôvodnil tým, že exekučný Okresný súd Lipt. Mikuláš nerozhodol v exekučnom konaní, vedenom
súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 189/2007, o návrhu spísanom žalobcom ako oprávneným dňa
9/2/2010 na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase, hoci prejednávaná vec nebola
nadmerne právne zložitá a nevyžadovala s účastníkmi spoluprácu, podstatne ovplyvňujúcu čas potrebný
pre rozhodnutie. Žalobca vyvinul enormné úsilie na docielenie vecného posunu v exekučnom konaní.

O všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody, sa poškodený
dozvedel po doručení uznesenia exekučného súdu zo dňa 06.12.2010 o zmene súdneho exekútora.
Výšku škody odôvodnil tým, že čiastka 70 eur predstavuje náklady vynaložené žalobcom na správu
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, 40
eur sú náklady vynaložené na udržiavanie a správu informačného systému, 50 eur bolo vynaložených
na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom a 15 eur na administratívne
spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné výdaje

spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde. Požiadavku na priznanie
nemajetkovej ujmy v peniazoch odôvodnil tak, že márnym plynutím času boli ohrozené legitímne
očakávania poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k zámene súdneho exekútora, čo
bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu pohľadávky. Nesprávnym úradným postupomexekučného súdu boli oprávnené záujmy žalobcu vystavené riziku zániku povinného, riziku zmarenia
účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziku insolvencie povinného. Neexistuje účinný
vnútroštátny prostriedok nápravy spôsobilý reštituovať vzniknutú situáciu. Je absolútne nemožné

vrátiť stratený čas, čo vyvolalo u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj jej
majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty, nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti.
Zbytočné a právne nezdôvodniteľné omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti
s vymáhanou pohľadávkou zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, zánik už
vytvorených podnikateľských plánov, vznik straty zisku z realizovaného obchodu a hospodársku stratu

žalobcu aj jeho majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské
postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Náhrada
nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov, dosiahnutie
adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho
štátu. Pri určovaní výšky primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal žalobca z doktríny prijatej
Ústavným súdom, podľa ktorej je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje

satisfakcia vo výške cca 663,88 eur. Žalobca si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné
zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie
jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom,
stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík, ohrozujúcich konečné vymoženie
pohľadávky (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného

súdu) uplatňuje alikvotným pomerom 55,32 eur za každý mesiac omeškania činnosti exekučného súdu,
sumu165,96eur(exekučnýsúdbolnečinnýviacako95dní).Žalobcapodľa§15ods.1zákona514/2003
Z. z. písomne požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, do podania
tejto žaloby žalovaný na podanú žiadosť pozitívne nereagoval. Ako dôkaz na preukázanie tohto tvrdenia
označil spis Ministerstva spravodlivosti SR k predbežnému prerokovaniu nároku žalobcu a potvrdenie

o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku založené v spise Okresného súdu Liptovský Mikuláš
žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti žalovanému Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti SR,
ktorej predmetom je náhrada škody vzniknutá pri nesprávnom úradnom postupe pri výkone exekúcie
záväzku, vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 6111489 dlžníčky F. I., V.. XX.XX.XXXX, sp. zn. súdneho
exekútora EX 15058/2011.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo 16.12.2013 navrhol zamietnutie žaloby, poukážuc na zmätočnosť
podania. Jedným z dôvodov odmietnutia sťažnosti žalobcu na porušenie jeho ústavných práv
nečinnosťou exekučného súdu Ústavným súdom SR vo viacerých konaniach (napr. II.ÚS 2011/2012,
IV.ÚS 366/2012 a tiež IV. ÚS 374/2012) bolo neoznačenie spisových značiek exekučných konaní,

v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu. Nie je jasný ani titul nároku na náhradu
škody. Žalobca neuvádza kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu, spočívajúceho v
tvrdených prieťahoch v súdnom konaní. Žalovaný tiež namietol, že všeobecný súd v konaní o náhradu
škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu
alebo Ústavný súd SR. Zákonnou podmienkou súdneho konania o nároku na náhrady škody je jeho

predbežné prerokovanie (§ 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.). Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody z 23.04.2012 boli žalovanému doručené v ten istý deň. Žaloba na súde
bola podaná 27.09.2012, teda pred uplynutím zákonnej 6-mesačnej lehoty určenej zákonom 514/2003
Z. z.. Všeobecným predpokladom rozhodnutia o zmene súdneho exekútora je žiadosť oprávneného
obsahujúca uvedenie súdneho exekútora, ktorý má nahradiť pôvodného exekútora. Žalovaný pripúšťa,

že v niektorých prípadoch mohol súd rozhodnúť o zmene súdneho exekútora po uplynutí zákonnej
30-dňovej lehoty, najmä ak súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu potrebnú súčinnnosť, čo
je dôvod objektívny pre nerozhodnutie aj o trovách konania a postúpenie veci novému exekútorovi.
Žalobcovi nič nebránilo využiť zákonný prostriedok nápravy, akým je podanie sťažnosti predsedovi
súdu, čím porušil prevenčnú povinnosť podľa § 415 Obč. zák.. Poukázal na rozhodnutie Ústavného

súdu SR sp. zn. I.ÚS 16/02, v zmysle ktorého Ústavný súd SR nedodržanie lehôt, uvedených v
zákone, nepovažuje automaticky na porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem zbytočné prieťahy,
obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je autonómnym pojmom, ktorý nemožno vykladať a aplikovať
len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. Rozhodovanie o žiadosti o zmene exekútora si vyžaduje

výzvu pôvodnému exekútorovi na vyčíslenie trov, o ktorých súd rozhoduje spolu s rozhodnutím o
zmene exekútora a na zaslanie exekútorského spisu za účelom postúpenia veci novému exekútorovi.
Vzhľadom na povahu úkonu, zákonnú lehotu, nečinnosť žalobcu a nevyhnutnosť vykonať aj ďalšie
úkony nemožno nerozhodnutie o zmene exekútora v zákonnej lehote považovať za zbytočné prieťahy,teda za nesprávny úradný postup. Z existencie prieťahov v súdnom konaní môže konajúci súd pri
rozhodovaní o náhrade škody v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. vychádzať len v prípade,
ak boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia

sťažnosti na prieťahy v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní (ak sa rozhodlo o
tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní),
právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva o porušení práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov, alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti,
konštatujúcom porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca si vo vzťahu k

tomuto predpokladu nesplnil povinnosť tvrdenia ani povinnosť tvrdenie preukázať. V zmysle § 19 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z. z. žalovaný vzniesol námietku premlčania práva na náhradu škody pri každom
uplatnenom nároku žalobcu, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na
vykonanieexekúciepreddňom23.04.2009,teda3rokypreddňom,kedyboližalovanémudoručenéprvé
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. K materiálnej škode uplatnenej žalobcom žalovaný uviedol,
že nebola preukázaná jej existencia ani výška. Žalobca ako spoločnosť zaoberajúca sa spotrebiteľskými

úvermi k svojej činnosti potrebuje a využíva informačný systém, náklady na jeho prevádzkovanie,
správu a údržbu mu vznikli bez ohľadu na tvrdené prieťahy. Žalobca neuvádza, či sa domáha skutočnej
škody, alebo ušlého zisku v zmysle § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. a účelovo požaduje za veľmi
všeobecne uvedené činnosti paušálne sumy. Pri výške náhrady nemajetkovej ujmy žalovaný citoval
ustanovenie § 17 ods. 2 a § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z. a poukázal na to, že poskytovanie finančného

zadosťučinenia nie je automatické. Odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu, spôsobenú
prípadnými prieťahmi v konaní, nie je možné vzťahovať na pocity fyzických osôb, ktoré sa na činnosti
právnickej osoby zúčastňujú, lebo im ujma priamo nevzniká. Žalobca uvádzaný zánik podnikateľských
aktivít a plánov bližšie nekonkretizuje a nepreukazuje, že konštatovanie porušenia práva nie je
dostatočným zadosťučinením. Je potrebné prihliadať na dobré mravy a na poškodenú osobu. Celkové

náklady úverov poskytovaných žalobcom, ktoré pozostávajú z úrokov a iných poplatkov, v niektorých
prípadoch predstavujú takmer 100 % ročne zo sumy získanej dlžníkom od spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o. Dlžníci sa zaviazali v prípade nesplnenia zmluvných záväzkov platiť sankciu vo výške 0,25 %
denne, čiže 91,25 % ročne. Žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, o čom svedčí
článok v denníku SME zo 16.07.2012 a boli aj predmetom záujmu Európskej komisie, o čom svedčí

jej list. Práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov.
Žalovaný považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi, ak si žalobca uplatňuje nárok na náhradu
škodyvočištátu,keďžeuplatnenáškodamalažalobcovivzniknúťpráveprispornejanegatívnevnímanej
podnikateľskej aktivite žalobcu. Aj v prípade porušenia práva žalobcu samotné konštatovanie porušenia
práv musí byť považované za dostačujúce. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti

nemožno tvrdiť, že žalobcovi škoda vznikla postupom okresného súdu. Žalobca nepreukázal ani
existenciu príčinnej súvislosti (nemožno tvrdiť, že žalobcovi škoda vznikla postupom exekučného súdu).
Žalovaný si v tomto vyjadrení uplatnil právo na náhradu trov konania, ktoré nevyčíslil.

Na pojednávaní dňa 23.12.2013 sa nezúčastnil ani jeden z riadne a včas predvolaných účastníkov.

Súd po zistení, že sú splnené podmienky pre vykonanie pojednávania, vec prejednal v neprítomnosti
účastníkov konania, prihliadajúc na obsah spisu a doteraz vykonané dôkazy s poukazom na § 101
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej iba Obč. súd. por.). Žalovaný sa ospravedlnil z účasti na
pojednávaní podaním z 16.12.2013 bez toho, aby navrhol odročenie pojednávania z vážneho dôvodu.
Žalobca elektronickým podaním z 18.12.2013, súdu doručeným 19.12.2013 o 11.30 hod. navrhol

zrušenie pojednávania tvrdiac, že doteraz nebolo rozhodnuté o nestrannosti a zákonnom sudcovi
na základe námietky žalobcu. Ide o prvé z klamlivých tvrdení žalobcu, prednesených cestou jeho
právneho zástupcu. O tomto návrhu žalobcu rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 01.02.2013
č.k. 7NcC/72/2013-17, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu, o čom svedčí podpis na
doručenke do vlastných rúk. Neúčelným a nehospodárnym bolo rozhodovať v zmysle procesného

návrhu žalobcu medzitýmnym rozsudkom o základe prejednávanej veci a prenechať rozhodnutie o
výške žalovaného nároku ďalšiemu rozsudku. Navyše sa žalobca domáha, aby súd medzitýmnym
rozsudkom určil, že žalovaný je zodpovedný za škodu vzniknutú žalobcovi tým, že exekučný súd
nerozhodol o žiadosti o zmene exekútora, ale v žalobe samotnej tvrdí, že exekučný súd o tejto žiadosti
rozhodol, aj keď oneskorene. Ak by aj žaloba čo do základu bola dôvodná, rozhodnutie o výške

plnenia by nevyžadovalo rozsiahle dokazovanie. Procesný návrh na neprejednanie veci z dôvodu, že
žalobca požiadal o vyčíslenie náhrady škody súdneho znalca nie je bez ďalšieho dôvodom odročenia
pojednávania, najmä ak nie je daný ani základ žalovaného nároku.Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto

konaní.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom

ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno
vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti
na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o
tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného

súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval,
že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym

úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení ak príslušný orgán neuspokojí nárok na
náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak

príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa
poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku
na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný,
a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému
aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že

neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. v platnom znení uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk,
ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2, 3 zákona č. 514/ 2003 Z. z. v platnom znení v prípade, ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak
nie je možné uspokojiť ju inak.

Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1, 3 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení právo na náhradu škody sa premlčí
za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na
náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa

doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Postupujúc podľa označenej právnej úpravy súd žalobu zamietol pre neunesenie žalobcovho dôkazného

bremena. V prejednávanom prípade súd v prvom rade skúmal splnenie základného predpokladu
uplatnenia nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom na súde, ktorým
je v zmysle §-u 15 ods. l zák. č. 514/2003 Z.z. v platnom znení predbežné prerokovanie nároku
na základe písomnej žiadosti poškodeného podanej na príslušnom orgáne, ktorým je v súdenomprípade Ministerstvo spravodlivosti SR. Žalobca tvrdil, že o predbežné prerokovanie nároku požiadal
písomnou žiadosťou žalovaného. Potvrdenie o prijatí tejto žiadosti žalobcu žalovaným je založené v
inom spise Okresného súdu Lipt. Mikuláš. Súd musí upozorniť na skutočnosť, že v tomto súdnom

konaní je žalovaným štát - Slovenská republika - ako nositeľ právnej subjektivity (právnická osoba),
menom ktorého koná štátny orgán - Ministerstvo spravodlivosti SR ( § 21 Obč. zák., § 21 ods. 2
Obč. súd. por.). Žalovaným nie je štátny orgán - Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré pri postupe
podľa § 15 zák. č. 514/2003 Z. z. v platnom znení nekoná za štát, ale v rámci vlastných kompetencií
zverených mu zákonom koná vo vlastnom mene, na vlastný účet ako samostatná právnická osoba.

Preto ak žalobca tvrdí, že potvrdenie o prijatí písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
vystavené žalovaným (t. j. Slovenskou republikou) sa nachádza v súdnom spise Okresného súdu
Lipt. Mikuláš, nejde o prijatie žiadosti orgánom určeným zákonom č. 514/2003 Z. z. v platnom znení
na jeho prerokovanie (Ministerstvom spravodlivosti SR). Ďalej žalobca ani netvrdil, kedy v súdenom
prípade požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR (nie na žalovaného - Slovenskú republiku) o predbežné
prerokovanie súdeného nároku na náhradu škody, čo bolo obsahom jeho žiadosti, či, akým spôsobom a

kedy Ministerstvo spravodlivosti SR reagovalo, či nárok žalobcu na náhradu škody bol uspokojený len
čiastočne, alebo mu bolo písomne oznámené, že jeho nárok na náhradu škody uspokojený nebude.
Žaloba je teda z čisto časového hľadiska podaná predčasne, lebo žalobca nepreukázal, že sa v zmysle
§ 16 ods. 4 označenej právnej úpravy v prejednávanej veci obrátil so svojím nárokom na náhradu škody
najskôr na kompetentný orgán s nárokom na predbežné prejednanie nároku.

Ako právny základ žalovaného nároku žalobca uvádza nesprávny úradný postup Okresného súdu Lipt.
Mikuláš pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom
pod sp. zn. EX 189/2007, ktorý spočíva v rozhodnutí po uplynutí zákonnej lehoty. V prvom rade
súd poukazuje na nedostatočné označenie tohto konania právnym zástupcom žalobcu. Na margo

jeho tvrdenia o nevedomosti žalobcu spisovej značky exekučného súdneho konania súd konštatuje,
že ide o ďalšie zo lživých tvrdení žalobcu, lebo vzhľadom na nevyhnutnú komunikáciu žalobcu (či
už priamo, alebo prostredníctvom vtedajšieho právneho zástupcu) žalobca meno a sídlo súdneho
exekútora, ktorého požiadal o vykonanie exekúcie, ako aj jeho nástupcu, musel vedieť (minimálne s
ohľadom na potrebu uzatvorenia zmluvy o vykonaní exekúcie). Z pripojeného spisu sp. zn. 3Er/271/2007

tunajšieho okresného súdu vyplýva (vo veci konala súdna exekútorka JUDr. Alena Szalayová z
Levíc), že vtedajšiemu právnemu zástupcovi žalobcu a neskôr priamo žalobcovi ako oprávnenému
boli doručené všetky rozhodnutia, takže žalobca nemal dôvod spisovú značku exekučného súdneho
konania nepoznať. Žalobca však mohol exekučné konanie označiť menom a sídlom súdneho exekútora,
jeho účastníkmi a výškou vymáhanej pohľadávky. Návrh oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o. zo dňa

02.09.2010 na zmenu súdneho exekútora bol tunajšiemu okresnému súdu doručený dňa 06.09.2010
ako elektronický, opatrený zaručeným elektronickým podpisom. Tunajší okresný súd uznesením č. k.
3Er/271/2007-29 zo dňa 06.12.2010, právoplatným 19.12.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Žiline zo dňa 30.09.2011 č.k. 8CoE/167/2011-58. Opäť je klamlivé tvrdenie žalobcu v žalobe o tom, že
o zmene súdneho exekútora sa dozvedel doručením uznesenia exekučného súdu zo dňa 06.12.2010

- v pripojenom spise tunajšieho súdu sp. zn. 3Er/432/2010 sa uznesenie vydané dňa 06.12.2010
nenachádza. Nie je potom preukázané tvrdenie žalobcu zo žaloby o tom, že exekučný súd rozhodol o
návrhu žalobcu na zmenu exekútora oneskorene.

Existencia prieťahov v uvedenom exekučnom súdnom konaní ani nečinnosť súdu zákonom

vyžadovaným rozhodnutím štátneho orgánu alebo súdu (porušenie právnej povinnosti) preukázaná
nebola. Žalobca nepreukázal ani existenciu ďalších podmienok vzniku zodpovednosti - vznik škody
(možno poukázať na nedostatok skutkových tvrdení a neoznačenie príslušných dôkazov), ani príčinnú
súvislosť medzi vzniknutou škodou a zavineným protiprávnym konaním. Žalobca nepreukázal ani výšku
tvrdenej majetkovej škody 175 eur, či už ide o skutočnú škodu, alebo o ušlý zisk (čo nie je zo žaloby

zrejmé). Žalobca netvrdil ani nepreukázal, za aké obdobie a kedy vznikli náklady na udržiavanie a správu
informačného systému vyčíslené sumou 40 eur, administratívne výdavky 50 eur na komunikáciu so
súdnym exekútorom (žalobca nehovorí, či ide o pôvodného exekútora, alebo o „nového“ exekútora) a na
administratívne spracovanie, poštovné, telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním, kontrolou stavu
konania na exekučnom súde vo výške 15 eur. Požadovanú náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch

žalobca odôvodňuje výpočtom teoretických možností, ktoré by mohli predstavovať v prípade ich vzniku
negatívny zásah do jeho postavenia a hospodárenia. Ak konanie súdu malo vyvolať v členoch riadiacich
orgánov žalobcu, resp. majiteľov právnickej osoby pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty,
nedôvery v právo a v rovnosť spoločnosti, ako fyzické osoby sa môžu domáhať ochrany svojich právzákonom predpísaným spôsobom. Vzhľadom na nedostatok skutkových tvrdení súd nemohol posúdiť
oprávnenosť žalovaným vznesenej námietky premlčania.

Rozhodnutie o náhrade trov konania je založené na § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 Obč. súd. por. V
konaní úspešný žalovaný v zákonnej lehote nevyčíslil trovy konania, náhradu ktorých si uplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného
okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí,
ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený

skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.