Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. september 2012

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 42Cb/229/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211222975
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Šašinková

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2012:1211222975.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Martou Šašinkovou v právnej veci žalobcu:

GLOBAL PACIFIC WEST, s.r.o., Vysoká 16, Bratislava 811 06, IČO: 35 951 796, zast. LEGAL CARTEL
s.r.o., Ľubinská 18, Bratislava 811 03, IČO: 36 677 175, proti žalovanému: Majetkový Holding, a.s.,
Prievozská 2/A, Bratislava 821 09, IČO: 35 823 364, zast. Patakyová, Bartová, Kovácsová, s.r.o., J. M.
Hurbana 2, Nové Zámky 940 01, IČO: 36 855 197, o určenie neplatnosti uznesení riadneho valného
zhromaždenia, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania, vo výške 593,81 eur na účet
právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojou žalobou podanou na súde dňa 23.09.2011 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by
súd určil že:

Uznesenie č.2 /RVZ/2010 riadneho valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 22.06.2011,
prijaté v rámci bodu č. 5 programu riadneho valného zhromaždenia žalovaného, ktorým riadne
valné zhromaždenie zobralo na vedomie výročnú správu spoločnosti za rok 2010 a schválilo riadnu

individuálnu účtovnú závierku za rok 2010, návrh rozdelenia zisku za rok 2010, návrh na výplatu
dividendy je neplatné ( ďalej len Uznesenie č. 2).

Uznesenie č.3 /RVZ/2010 riadneho valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 22.06.2011,
prijaté v rámci bodu č. 6 programu riadneho valného zhromaždenia žalovaného, ktorým bol schválený
pre výbor auditu účtovnej závierky za rok 2011 audítor spoločnosti - spoločnosť H. B.. B. T..Y.., Licebcia
SKAU č. 89 je neplatné. ( ďalej len Uznesenie č. 3).

Žalobca sa tiež domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na náhradu trov konania a trov právneho
zastúpenia.

Svoju žalobu odôvodnil tými, že rozhodnutia prijaté valným zhromaždením žalovaného dňa 22.06.2011
sú v rozpore s ustanoveniami Obchodného zákonníka a so stanovami spoločnosti a došlo nimi k
porušeniu a obmedzeniu práv akcionára - žalobcu a to najmä k porušeniu práva na riadne zvolanie

valného zhromaždenia, jeho riadne vedenie, k obmedzeniu práv na informácie, porušeniu práva na
riadne vedenie účtovníctva žalovaného
a práva na riadne vedenie žalovaného prostredníctvom riadne menovaných členov predstavenstva,
žalobcovi bolo odňaté právo prerokovať a schvaľovať svojimi hlasmi riadne zostavenú a vyhotovenúúčtovnú závierku, k porušeniu práv žalobcu prostredníctvom výboru pre audit kontrolovať zostavenie
a audit riadnej individuálne závierky na rok 2010, k porušeniu práv žalobcu pri odsúhlasení riadnej
individuálnejúčtovnejzávierkyzarok2010,kporušeniuprávžalobcuzúčastňovaťsanakontrolečinností

žalovaného a sledovaní zostavenia účtovnej závierky žalovaného.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe žalobcu žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a to z
dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, nakoľko podľa názoru žalovaného absentuje existencia
dôvodov, pre ktoré by bolo možné vysloviť neplatnosť uznesení valného zhromaždenia žalovaného zo

dňa 22.06.2011, pretože nedošlo k obmedzeniu práv žalobcu ako akcionára.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na ktorom vykonal dokazovanie prednesom právnych zástupcov
oboch účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise a zistil
nasledujúci skutkový stav:

Žalobca je slovenská obchodná spoločnosť, registrovaná v Obchodnom registri Okresného súdu
Bratislava I, oddiel: Sro., vložka 37304/B, žalovaný je taktiež slovenskou obchodnou spoločnosťou
registrovanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I oddiel Sa., vložka 2846/B.

Základné imanie žalovaného 21.900.280,40 eur je rozvrhnuté na 659.647 kusov akcií v zaknihovanej

podobe vo forme na doručiteľa s menovitou hodnotou akcie 33,20 eur s tým, že ku dňu podania žaloby
je žalobca majiteľom 582 kusov akcií žalovaného čo predstavuje 0,088%-ný podiel na základnom imaní
žalovaného.

Dňa 22.06.2011 sa konalo riadne valné zhromaždenie žalovaného, ktorý jeho konanie zverejnil dňa

19.05.2010 v súlade s ust. § 184 ods. 3 ObZ. v periodickej tlači s celoštátnou pôsobnosťou. Na tomto
riadnom valnom zhromaždení boli prijaté Uznesenia 1 až 3. Žalobca sa touto žalobou ako akcionár
spoločnosti žalovaného v súlade s § 131 v spojení s ust. § 183 Obchodného zákonníka domáha určenia
neplatnosti uznesení 2 a 3.

Ako dôvody, pre ktoré žalobca napadol platnosť prijatých uznesení žalobca uviedol najmä skutočnosť,
že členovia predstavenstva pán Ing. Miroslav Mihalus, Ing. Viliam Maroš a Ing. Jozef Grnáčik, boli do
svojich funkcií zvolení na základe rozhodnutia dozornej rady.

Z ustanovenia § 187 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že do pôsobnosti valného zhromaždenia

patrí voľba a odvolanie členov predstavenstva, pokiaľ stanovy neurčujú, že ich volí dozorná rada.
Žalobca poukázal na skutočnosť, že ani ustanovenie § 194 ods. 1 ObZ., na základe ktorého je možné,
aby bola voľba a odvolanie členov predstavenstva delegovaná na dozornú radu nemožno chápať ako
základ preto, aby boli akcionári zbavení akejkoľvek možnosti participovať na voľbe a odvolávaní členov
predstavenstva. V prípade, že žalovaný mienil delegovať voľbu a odvolávanie členov predstavenstva

na dozornú radu, musia stanovy obsahovať úpravu spôsobu navrhovania voľby členov predstavenstva
dostatočne určite, teda z nich má byť zrejmé akým spôsobom môže byť zo strany každého akcionára
navrhnutý kandidát na voľbu člena dozornej rady atď., a v prípade absencie takýchto skutočností, sú
stanovy v tejto časti v rozpore so zákonom.

Žalobca má za to, že v stanovách žalovaného je spôsob určenia delegácie voľby a odvolania členov
predstavenstvadozornouradounedostatočný,zčohovyplýva,žedozornáradažalovanéhorozhodovala
o voľbe členov predstavenstva žalovaného napriek absencii kompetencie voliť a odvolávať členov
predstavenstva žalovaného, ktorá patrila do pôsobnosti valného zhromaždenia a preto takejto voľbe
nie je možné priznať žiadne právne účinky dovnútra žalovaného a ani navonok voči tretím osobám.

Uznesenia dozornej rady je preto potrebné považovať za ničotné a zvolení členovia predstavenstva
na základe uvedeného neboli nikdy platne zvolení za členov predstavenstva a je zrejmé, že v čase
zvolania riadneho valného zhromaždenia, ako ani v čase jeho konania neexistovali osoby, ktoré by boli
oprávnené vykonávať pôsobnosť predstavenstva žalovaného a vzhľadom na tieto skutočnosti, došlo
k obmedzeniu a porušeniu práv žalobcu spočívajúcich napríklad v zásahu do práva žalobcu na riadne

zvolanie riadneho valného zhromaždenia a jeho riadneho priebehu, k porušeniu práva na zabezpečenie
vedenia účtovníctva na riadne vyhotovenie účtovných výkazov a iné.Žalobca namietol aj skutočnosť, že riadna individuálna účtovná závierka spoločnosti za rok 2010 nebola
riadne overená audítorom z toho dôvodu, že audítor, ktorý overoval riadnu účtovnú závierku nebol
riadne vymenovaný valným zhromaždením, keďže žalovaný nemal riadne ustanovený výbor pre audit.

Žalobca rovnako namietol aj nezávislosť členov výboru pre audit a to z dôvodu, že členovia dozornej
rady sú členmi dozornej rady aj v dcérskych spoločnostiach žalovaného v čom vidí rozpor s požiadavkou
nezávislosti.

Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 23.11.2011 v ktorom uviedol, že v

stanovách žalovaného je voľba a odvolanie členov predstavenstva delegované z valného zhromaždenia
na dozornú radu, čo je v stanovách zakotvené od vzniku spoločnosti v roku 2001 a túto skutočnosť
žalobca, ktorý je akcionárom žalovaného od roku 2006 nikdy predtým nenamietal. Akcionári môžu
ovplyvniť voľbu a odvolanie členov predstavenstva nepriamo, prostredníctvo voľby a odvolania členov
dozornej rady.

Žalovaný má za to, že žalobca sa podanou žalobou nemôže domáhať neplatnosti stanov alebo ich časti.
Môže napadnúť iba platnosť uznesenia valného zhromaždenia. Ak by mal súd rozhodovať o neplatnosti
časti stanov, resp. o určení neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia z dôvodu neplatnosti časti
stanov, takáto skutočnosť by mala vyplývať z výroku rozhodnutia súdu a v takom prípade, by mali byť
splnené aj procesné podmienky v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. a žalobca by mal preukázať naliehavý

právny záujem na určení neplatnosti časti stanov. Žalobca vo svojej žalobe iba naznačuje, že má
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia a naliehaný právny
záujem na určení neplatnosti časti stanov osobitne nepreukazuje.

Žalovaný k námietke žalobcu týkajúcej sa obsahu výročnej správy za rok 2010 a ku skutočnosti, že

predloženáriadnaindividuálnaúčtovnázávierkanebolavypracovanávsúladesozákonomoúčtovníctve
uviedol, že zo zákona o účtovníctve č. 431/2002 Z.z. nevyplýva povinnosť pre predstavenstvo predložiť
akcionárom písomnú správu. V súlade s § 20 ods. 8 zákona č. 431/2002 Z.z. predstavenstvo prednieslo
správu predstavenstva k výročnej správe za rok 2011.
V prípade že, žalobca nerozumel niektorým skutočnostiam týkajúcich sa účtovnej závierky, mohol využiť

svoje právo a na valnom zhromaždení požiadať predstavenstvo o informácie. Žalobca sa však riadneho
valného zhromaždenia nezúčastnil.

K schváleniu audítora na overenie riadnej individuálnej účtovnej závierky žalovaný uviedol, že v súlade
s §19a ods. 2 zákona o účtovníctve (431/2002 Z.z.) vykonáva u žalovaného pôsobnosť výboru pre audit

dozorná rada a táto pôsobnosť je výslovne zakotvená v čl. 15.6 písm. t) stanov. V zákone o účtovníctve
je výslovne pripustené, aby členovia výboru pre audit boli zároveň členmi dozornej rady alebo výboru pre
auditdcérskejspoločnostiažalobcanepredložilžiadnedôkazyotom,žebysivýborpreauditžalovaného
neplnil uvedené zákonné pôsobnosti.

Z prednesu právneho zástupcu žalobcu súd zistil, že žalobca zotrváva na skutočnostiach uvedených
v žalobe a zdôraznil, že zvolané valné zhromaždenie nebolo zvolané riadne, nakoľko bolo zvolané
osobami, ktoré na to neboli oprávnené a z ustanovení § 131 ods. 2 ObZ. vyplýva, že podmienkou na
to, aby súd mohol určiť uznesenia valného zhromaždenia za neplatné je postačujúce ak k obmedzeniu
práv spoločníka mohlo dôjsť, nie je tam požiadavka skutočného zásahu do práv spoločníka.

Napriek tomu, prijatím uznesení valného zhromaždenia došlo k reálnemu obmedzeniu žalobcu ako
akcionára a došlo k zásahu do práv žalobcu na riadne zvolanie valného zhromaždenia a práva žalobcu
na zabezpečenie riadneho priebehu valného zhromaždenia a taktiež do zásahu práv žalobcu na
riadne vedenie účtovníctva a vyhotovenie príslušných účtovných dokladov, čím boli porušené práva na

informácie. Zároveň mohlo dôjsť u žalobcu a u ostatných akcionárov k obmedzeniu práv akcionára,
nakoľko došlo k porušeniu práv žalobcu prostredníctvom výboru pre audit kontrolovať a sledovať
zostavenie auditu a riadnej účtovnej závierky za rok 2010. Týmto bolo porušené právo žalobcu podieľať
sa na riadení a kontrole žalovaného, najmä vo vzťahu k možnosti ovplyvňovať personálne zloženie
výboru pre audit ako aj vo vzťahu k menovaniu zákonného audítora.

Právny zástupca žalovaného vo svojom prednese na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu
pridržiava písomného vyjadrenia k žalobe a poukázal na skutočnosť, že žalovaný disponujúci zhruba0,088% akcií. Je jediným akcionárom, ktorý spochybňuje platnosť prijatých uznesení a podľa jeho
názoru, žaloba je šikanóznym návrhom.

Žalobca síce uviedol, že spochybňuje účtovnú závierku za rok 2010 ako aj rozdelenie hospodárskeho
výsledku, avšak na základe takto schváleného uznesenia prijal svoj podiel na hospodárskom výsledku.
Z toho vyplýva, že právne následky žaloby žalobcu by mohli byť na ujmu práv ostatných akcionárov.
Žalobca vstúpil do spoločnosti už v roku 2006 a znenie stanov, ktoré sa odvtedy nemenili napáda až
v roku 2010.

Právny zástupca poukázal aj na skutočnosť, že v prípade, že si žalobca neuplatnil svoje právo domáhať
sa informácií, ktoré majú byť akcionárom sprístupnené, nie je možné z dôvodu neposkytnutia informácie
vyhlásiť uznesenie valného zhromaždenia za neplatné. Žalobca sa na valnom zhromaždení nezúčastnil,
nedomáhal sa poskytnutia informácií, čo nemôže byť na ťarchu žalovaného.

Zo žaloby žalobcu nevyplývajú žiadne reálne zásahy do práv akcionára, žalobca uvádza formalistické
náležitosti v listinách, ktoré boli prerokované na valnom zhromaždení, ktorých prípadná absencia
nemohla viesť k obmedzeniu práv akcionára.
Právny zástupca žalovaného má za to, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky úspešnosti návrhu,
teda že by napadnuté uznesenia valného zhromaždenia mohli obmedziť práva akcionára.

Podľa § 131 ods. 1 a 2 zákona 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov ( Obchodný zákonník),
každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen
dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak
je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý

spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak
ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak
valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť.

Súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie

zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia
neplatnosti domáha.

Podľa § 180 ods. 1 a 5 ObZ., akcionár je oprávnený zúčastniť sa na valnom zhromaždení, hlasovať
na ňom, požadovať na ňom informácie a vysvetlenia týkajúce sa záležitostí spoločnosti alebo

záležitostí osôb ovládaných spoločnosťou, ktoré súvisia s predmetom rokovania valného zhromaždenia,
a uplatňovať na ňom návrhy. Počet hlasov akcionára sa určuje pomerom menovitej hodnoty jeho
akcií k výške základného imania. Spôsob hlasovania určujú stanovy. Stanovy alebo osobitný zákon
môžu obmedziť výkon hlasovacieho práva určením najvyššieho počtu hlasov jedného akcionára alebo
odstupňovaním počtu hlasov v závislosti od určitých menovitých hodnôt akcií; obmedzenie výkonu

hlasovacieho práva v stanovách sa musí vzťahovať v rovnakom rozsahu na všetkých akcionárov.

Ak akcionár nepožiadal dozornú radu o rozhodnutie o poskytnutí informácie alebo dozorná rada
rozhodne o tom, že nesúhlasí s poskytnutím informácie, nemožno z dôvodu neposkytnutia tejto
informácie vyhlásiť uznesenie valného zhromaždenia za neplatné v súvislosti s predmetom, ktorého sa

požadovaná informácia týkala.

Podľa § 183 ObZ., o vyhlásení rozhodnutia valného zhromaždenia za neplatné platia obdobne
ustanovenia § 131. Akcionár, ktorý sa zúčastnil valného zhromaždenia, sa môže domáhať práva podľa
§ 131 ods. 1 iba ak podal protest do zápisnice z valného zhromaždenia.

Podľa § 187 ods. 1 písm. c) ObZ., Do pôsobnosti valného zhromaždenia patrí voľba a odvolanie členov
predstavenstva, pokiaľ stanovy neurčujú, že ich volí a odvoláva dozorná rada(§ 194 ods. 1).

Podľa § 194 ods. 1 ObZ., členov predstavenstva volí a odvoláva valné zhromaždenie z akcionárov alebo

iných osôb na dobu určenú v stanovách, ktorá nesmie presiahnuť päť rokov. Stanovy môžu určiť, že
členov predstavenstva volí a odvoláva dozorná rada spôsobom v nich uvedeným.Podľa § 19a ods. 2 zákona 4. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, Výbor pre audit sa skladá z členov
dozornej rady alebo z členov menovaných valným zhromaždením. Ak účtovná jednotka nemá valné
zhromaždenie, menovanie členov výboru pre audit ustanoví osobitný predpis; v takom prípade účtovná

jednotka zverejní zloženie výboru pre audit vo výročnej správe. Minimálne jeden člen výboru pre audit
musí mať päť rokov odbornej praxe v oblasti účtovníctva alebo auditu a musí byť nezávislý. Nezávislým
členom je fyzická osoba, ktorá nie je majetkovo alebo osobne prepojená s účtovnou jednotkou alebo
jej dcérskou účtovnou jednotkou, jej akcionármi, členmi štatutárnych orgánov a audítorom účtovnej
jednotky, a ani im nie je blízkou osobou a nemá žiadny príjem od účtovnej jednotky alebo jej dcérskej

účtovnej jednotky okrem odmeny za prácu v dozornej rade alebo vo výbore pre audit.

Podľa § 20 ods. 8 zákona č. 431/2002 Z.z., členovia predstavenstva účtovnej jednotky, ktorá emitovala
cenné papiere a tie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, predložia valnému zhromaždeniu
vysvetľujúcu správu k obsahovým náležitostiam výročnej správy podľa odsekov 6 a 7.

Podľa článku XIV. bodu 14.4 stanov žalovaného, členov predstavenstva volí a odvoláva dozorná
rada spoločnosti, ktorá zároveň určí, ktorý z členov predstavenstva je predsedom predstavenstva.
Funkčné obdobie členov predstavenstva je päťročné, funkčné obdobie končí až voľbou nových členov
predstavenstva. Opätovné zvolenie je možné. Voľba a odvolanie z funkcie člena predstavenstva sú
účinné prijatím rozhodnutia dozornej rady o tejto skutočnosti.

Podľa článku XV. bodu 15.6. písm. t) stanov, dozornej rade prislúcha najmä, vykonávať činnosti výboru
pre audit v súlade so zákonom o účtovníctve.

Súd pri posudzovaní nároku žalobcu skúmal ako prvú aktívnu legitimáciu žalobcu a to s ohľadom

na ustanovenie obchodného zákonníka § 131 ods. 1 a 2, ktorý sa analogicky v zmysle § 183 ObZ.
použije aj na určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia akciovej spoločnosti a dospel k
záveru, že žalobca v tomto konaní nemá aktívnu hmotnoprávnu legitimáciu, nakoľko na to, aby mohol
súd vyhlásiť prijaté uznesenia valného zhromaždenia za neplatné, musí byť splnená podmienka, že
porušenie zákona alebo spoločenskej zmluvy mohlo obmedziť práva spoločnosti (akcionára), ktorý sa

určenia neplatnosti domáha.

Porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stavov musí mať za následok obmedzenie práva
spoločníka ( akcionára), ktorý sa určenie neplatnosti domáha a nemôže ísť o akékoľvek porušenie.

Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že došlo
alebo mohlo dôjsť k obmedzeniu a porušeniu jeho práv ako akcionára, nepreukázal v čom prípadné
obmedzenie jeho práv spočíva a aké právne následky malo alebo mohlo mať porušenie stanov
žalovaného a zákona.

Keďže žalobca nepreukázal, že porušením zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov došlo k
obmedzeniu jeho práv, čím nebola splnená podmienka hmotnoprávnej aktívnej legitimácie, súd sa ďalej
nezaoberal naplnením ďalších podmienok na vyhlásenie napadnutých uznesení valného zhromaždenia
za neplatné.

Súd na záver poukazuje aj na skutočnosť, že žalobca sa domáha vyslovenia neplatnosti uznesení
riadneho valného zhromaždenia, z dôvodu, že prijatými rozhodnutiami malo dôjsť k porušeniu jeho
práv ako akcionára, avšak napriek skutočnosti, že termín konania riadneho valného zhromaždenia bol
uverejnený v periodickej tlači a žalobca nenamietol skutočnosť, že by o konaní valného zhromaždenia
nevedel, sa riadneho valného zhromaždenia nezúčastnil.

Medzi znaky podnikania vymedzené Obchodným zákonníkom patrí okrem iného aj činnosť vykonávaná
na vlastnú zodpovednosť a za účelom dosiahnutia zisku. Ak mal žalobca vedomosť o ním uvádzanom
nesúlade stanov žalovaného so zákonom a ďalších uvádzaných nezrovnalostiach a vedel, čo bude
predmetom riadneho valného zhromaždenia a mal obavu, že konaním žalovaného na riadnom valnom
zhromaždení dôjde k porušeniu alebo obmedzeniu jeho práv ako akcionára, mal podľa názoru

súdu v prípade, že je jeho hlavným cieľom napĺňať účel podnikania, vyvinúť aspoň nejaké úsilie na
zvrátenie situácie, ktorou podľa jeho tvrdenia došlo k porušeniu jeho práv ako akcionára a zúčastniť sa
predmetného valného zhromaždenia a podať protest do zápisnice valného zhromaždenia.Žalobca však túto svoju možnosť nevyužil.

Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd žalobu žalobcu zamietol,

nakoľko žalobca nepreukázal, že porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov nejakým
spôsobom obmedzilo jeho práva spoločníka a preto súd z dôvodu, že žalovaný nemal aktívnu legitimáciu
v spore rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého

účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy konania žalovaného v celkovej
výške 593,81 eur pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 99,50 eur a náhrady
trov právneho zastúpenia, náhrada za stratu času a cestovné náhrady spolu vo výške 494,31 eur.

Podľa § 10 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1,5 § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov súd priznal
žalovanému právo na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 260,93 a to za štyri úkony právnej
pomoci - prevzatie a príprava zastúpenia ( 21.11.2011), podanie na súd - vyjadrenie k
žalobe ( 23.11.2011) 2 x účasť na pojednávaní (17.04.2012- odročené, 18.09.2012) - tarifa za úkony
uskutočnené v roku 2011=57,- eur a tarifa za úkony vykonané v roku 2012= 58,69 eur; režijný paušál 2

x 7,41 eur a 2x 7,63 eur; spolu s 20% DPH 260,93 eur.

Ďalej súd priznal žalovanému náhradu za stratu času za cestu na pojednávania vo výške 91,51 eur s
20% DPH (2 x (12,71 eur x 3 polhodiny) = 91,51 eur s 20% DPH) a náhradu cestovných nákladov
právneho zástupcu žalovaného v zmysle § 7 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách vo výške

za použitie motorového vozidla Peugot 207, na trase Nové Zámky - Bratislava a späť (amortizácia -
420 km x 0,183 Km/€ = 92,23 eur s 20% DPH); spotreba PHM dňa 17.04.2012 - 210 km x 0,061 l/
km x 1,610 eur/l = 24,75 eur s 20% DPH), dňa 18.09.2012 - 210 km x 0,061l/km x 1,619 eur/l = 24,89
eur s 20% DPH.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava II, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.