Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. február 2013

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 16C/107/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712208016
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2013:6712208016.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Klaudiou Koskovou v právnej veci žalobcov: A/

S. P., L.. XX.XX.XXXX, P. J. L. O. XXX, XXX XX K., občianky SR a B/ I.L. G., L.. XX.XX.XXXX, P. J.
XXX XX P. Č.. XXX, obaja zast. Ulianko & Holčík, s.r.o. so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen
proti žalovanému be FREE, s.r.o. so sídlom Štúrova 20, 977 01 Brezno, IČO: 36 732 681 zast. JUDr.
Vladimírom Mikušom, advokátom, V.P.Tótha 17, 960 01 Zvolen v konaní o určenie neplatnosti zmluvy
o zriadení záložného práva, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia, že zmluva o zriadení záložného práva uzavretá
žalobkyňou v I/ rade a žalobcom v II/ rade, ako záložcami a žalovaným ako záložným veriteľom dňa
30.09.2011, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam (vrátane ich súčasti a
príslušenstva), vedeným na Správe katastra Krupina, nachádzajúcim sa v kat. území Y. P., v obci P., v
okrese Krupina zapísaných na LV č. XXX a to pozemku - parcele registra „C“ parcelné číslo XXXX/XX
o výmere 521 m2 zastavané plochy a nádvoria, pozemku - parcele registra „C“ parcelné číslo XXXX/
XXX o výmere 279 m2 záhrady, stavbe - rodinné domu so súpisným č. XXX postavenom na parcele č.

XXXX/XX je neplatná. V prípade úspechu žiadali priznať trovy konania.

Žalovaný žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť ako nedôvodne podanú.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov účastníkov konania, výsluchom
žalobcov, ako aj konateľa žalovaného, výsluchom svedkov, ako aj oboznámením sa s pripojenými
listinnými dôkazmi, pričom zistil tento skutkový a právny stav veci:

Žalobcovia v konaní uviedli, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, vedených na Správe
katastra Krupina, nachádzajúcich sa v kat.úz. Y. P., v obci P., okres Krupina, zapísanými na LV č. XXX,
ktoré sú bližšie popísané v petite žaloby, a to žalobkyňa v 1 k celku a žalobca v 1 k celku. Obidvaja
žalobcovia nehnuteľnosti nadobudli na základe osvedčenia o dedičstve zo dňa 11.02.2005, sp. zn. 16D
912/2004. I napriek odlišnému zápisu v katastri nehnuteľností, k predmetným nehnuteľnostiam nie je
platne zriadené záložné právo, resp. vklad záložného práva bol Správou katastra Krupina povolený

na základe (domnelej) absolútne neplatnej zmluvy o zriadení záložného práva. Koncom leta roku
2011 žalobcov oslovil syn žalobkyne v I/ rade spolu so svojou manželkou I. P., L.. XX.XX.XXXX,
P. J. Č.. XXX, P. s tým, či by im mohli pomôcť pri vybavení úveru. Celá následná komunikácia
prebiehala medzi žalobcami a I. P., pričom sa týkala výlučne pomoci pri vybavovaní úveru. Predmetomspoločných rozhovorov nikdy nebolo zabezpečenie úveru majetkom ( nehnuteľnosťami) v podielovom
spoluvlastníctve žalobcov. Žalobcovia s I. P. nikdy nekomunikovali ani o tom, že by v úverovom vzťahu
mali vystupovať na strane dlžníkov, rovnako nikdy nekomunikovali o tom, že by mali úver splácať.

Žiadateľom o úver a úverovým dlžníkom mala byť I. P., ktorá mala úver aj splácať, pričom sa sama
zmienila o mesačných splátkach vo výške 130,- EUR. Na to v priebehu mesiaca september 2011 boli
postupne podpísané nasledovné dokumenty:
-dohodaoplnomocenstvemedzižalobkyňouvI/radeakosplnomocniteľomsI.P.akosplnomocnencom,
podpísaná dňa 28.09.2011;

- dohoda o plnomocenstve medzi žalobcom v II/ rade ako splnomocniteľom s I. P. ako splnomocnencom,
podpísaná dňa 28.09.2011;
- zmluva o úvere, ktorú podpísal žalovaný ako veriteľ so žalobkyňou v I/ rade a žalobcom v II/ rade ako
dlžníkmi dňa 30.09.2011, pričom obaja žalobcovia boli zastúpení I. P.,
- zmluva o zriadení záložného práva, ktorú podpísal žalovaný ako záložný veriteľ so žalobkyňou v I/ rade
a žalobcom v II/ rade ako záložcami dňa 30.09.2011, pričom obaja žalobcovia boli zastúpení I. P..

Žalobcovia však I. P. vedome nikdy nesplnomocnili k uzavretiu Zmluvy o zriadení záložného práva a ani
k uzavretiu Zmluvy o úvere. Dohody o plnomocenstve boli podpísané výlučne s vedomím „pomoci pri
vybavovaníúveru“.Prvýkrátsažalobcoviadozvedeliotom,žekichnehnuteľnostiamjezriadenézáložné
právo až z oznámenia zo dňa 15.12.2011, kedy im žalovaný oznámil začatie výkonu záložného práva.
Žalobcovia následne opakovane vyzývali I. P., aby zabezpečila zánik zmluvy o zriadení záložného práva,

k čomu však nedošlo. Žalobcovia majú vedomosť len o tom, že I. P. následne požiadala žalovaného
o možnosť splatenia úveru v splátkach, čo však pre toto konanie až tak významným nie je. Všetky
zmluvy, ktoré boli podpísané na základe dohôd o plnomocenstve zo dňa 28.09.2011 ako aj samotné
dohody o plnomocenstve považujú žalobcovia za absolútne neplatné. I napriek tomu, že zmluvy, resp.
dohody sú podpísané, ku platnému zavretiu ani jednej z nich nedošlo. Je potrebné doplniť, že na základe

návrhu na vklad záložného práva Správa katastra Krupina povolila vklad záložného práva do Katastra
nehnuteľností v prospech žalovaného. Žiadny zo žalobcov ku dňu podania žaloby z titulu poskytnutých
peňažných prostriedkov nevidel ani EURO. Ako je zrejmé z vyššie uvedeného, I. P. sa voči žalobcom
dopustila nie práve čestného konania, keď nie je vylúčené, že ním naplnila aj znaky skutkovej podstaty
niektorého z trestných činov uvedených v Trestnom zákone. Po celý čas predstierala potrebu pomoci pri

vybavovaní úveru, avšak nikdy sa nezmienila o tom, že by žalobcovia mali vystupovať v pozícii dlžníkov
alebo záložcov. K podpisu im však predložila dohody o plnomocenstve, ktoré rámec ústnych dojednaní
nerešpektovali. Opakovane žalobcovia tvrdia, že všetky vyššie popísané právne úkony považujú za
absolútne neplatné, a to najmä z dôvodu absencie vážnosti prejavu vôle, omylu konajúcich osôb, ako aj
z dôvodu neurčitosti týchto právnych úkonov. Zdôraznili, že žalobcovia nikdy nemali v úmysle uzavrieť

Zmluvu o úvere, ani Zmluvu o zriadení záložného práva, nikomu nedávali pokyn k vypracovaniu, ani
súhlas s vypracovaním dokumentov, ktoré by k tomuto následku mali smerovať. Žalobcovia boli I. P.
uvedení do omylu, a to minimálne ohľadne predmetu plnenia a jeho „kvality“. Právny úkon je určitý len
vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom
( výklad však nemôže dopĺňať právny úkon) alebo použitím dispozitívnych ustanovení zákona namiesto

neurčitých častí prejavu vôle. Zrozumiteľnosť prejavu však sama osebe neznamená aj určitosť právneho
úkonu. Neurčitý je aj právny úkon, pri ktorom nemožno zistiť, čo je jeho predmetom. Pri zmluvách je to
najčastejšie vtedy, ak nemožno zistiť, čoho sa prejavená vôľa určitého právneho úkonu týka, ak teda nie
je určito (konkrétne) vyjadrené (uvedené) to, čoho sa právny úkon týka, resp. ak tento predmet zmluvy
nie je vyjadrení vôbec. Poukázali na to, že v sporných dohodách o plnomocenstve je uvedené, že I. P.

je oprávnená k zastupovaniu žalobcov pri všetkých právnych úkonoch súvisiacich so zmluvou o zriadení
záložného práva. Z uvedeného však nie je zrejmé, čo má byť predmetom zmluvy o zriadení záložného
práva, resp. aké hnuteľné alebo nehnuteľné veci majú tvoriť záloh. Na základe obsahu predmetných
dohôd teda nie je možné dostatočne určiť, k akému právnemu úkonu (a s akým predmetom) mali
(domnelé) dohody o plnomocenstve smerovať. Výkladom konkrétnych ustanovení katastrálneho zákona

a jeho vykonávacej vyhlášky je možné dospieť k záveru, aké konkrétne náležitosti má obsahovať
Zmluva o zriadení záložného práva vo vzťahu k identifikácii nehnuteľností, ktoré majú tvoriť záloh. Pokiaľ
je zálohom pozemok, zmluva musí obsahovať parcelné číslo, výmeru parcely, druh pozemku a kód
druhu pozemku a ďalšie. Pokiaľ je zálohom stavba, zmluva musí obsahovať súpisné číslo stavby,
parcelné číslo pozemku, na ktorom je stavba postavená, kód druhu stavby a pod. Ak teda mala byť

predmetom zmluvy o zriadení záložného práva nehnuteľnosť, malo to byť dostatočne zrejmé už z dohôd
oplnomocenstve,nazákladektorýchbolazmluvaozriadenízáložnéhoprávauzavretá,čomutaknebolo.
Na základe takto neurčitých dohôd o plnomocenstve potom nikdy nemohlo dôjsť k platnému uzavretiu
zmlúv o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré aj z toho dôvodu považujeme za neplatné.Na absolútnu neplatnosť je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo). Absolútna neplatnosť
právneho úkonu znamená, že priamo zo zákona (ex lege) a od počiatku (ex tunc) sa na dotknutý
právny úkon hľadí, ako keby nebol urobený. Absolútnu neplatnosť nemožno dodatočne konvalidovať.

Žalobcovia sa o tom, že k nehnuteľnostiam v ich podielovom spoluvlastníctve je zriadené záložné právo
prvýkrát dozvedeli z oznámenia o začatí výkonu záložného práva. Následne žalovaného kontaktovali
za účelom vyriešenia spornej situácie, avšak so serióznym prístupom sa nestretli. Z dôvodu plánovanej
dražby boli žalobcovia nútení domáhať sa súdnej ochrany, ktorá im aj poskytnutá bola a to tým, že súd
na ich návrh nariadil predbežné opatrenie. V tomto konaní sa žalobcovia domáhajú určenia neplatnosti

zmluvy o zriadení záložného práva, ktorú podpísal žalovaný ako záložný veriteľ so žalobkyňou v I/
rade a žalobcom v II/ rade ako záložcami dňa 30.09.2011, pričom obaja žalobcovia boli zastúpení
I. P., predmetom ktorej malo byť zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam (vrátane ich súčastí a
príslušenstva) vedeným na Správe katastra Krupina, nachádzajúcim sa v katastrálnom území Y. P., obci
P., okrese Krupina, zapísaným na LV č. XXX a to:
pozemku - parcele registra „C“ parcelné číslo XXXX/XX o výmere 521 m2 zastavané plochy a nádvoria,

pozemku - parcele registra „C“ parcelné číslo XXXX/XXX o výmere 279 m2 záhrady, stavbe - rodinné
domu so súpisným č. XXX postavenom na parcele č. XXXX/XX.
Nakoľko sa jedná o určovaciu žalobu, žalobcovia poukázali na neisté právne postavenie žalobcov,
ktoré vyplýva z nesprávneho zápisu záložného práva do Katastra nehnuteľností. S prihliadnutím na
význam zápisu v Katastri nehnuteľností (výpis z katastra nehnuteľností slúži ako preukázanie existencie

záložného práva) a na jeho právne účinky je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcov je za
tejto situácie neisté, a že bez požadovaného určenia, by ich vlastnícke právo mohlo byť aj ohrozené.
Stav vyplývajúci z Katastra nehnuteľností totiž nekorešponduje so skutočnosťou. Ďalej žalobcovia
prostredníctvom svojho právneho zástupcu v konaní tvrdili, že podľa ich názoru je absencia základných
podstatnýchnáležitostíuzatvorenejúverovejzmluvy,ktorénáležitostisivyžadujezákon,atospoukazom

na ustanovenie § 151b ods.2 Obchodného zákonníka, pretože podľa tohto ustanovenia musí byť presne
a určitým spôsobom určený úver, čo do výšky, ako aj právneho titulu. V danom prípade titulom má byť
zmluva o úvere, avšak aj túto zmluvu o úvere nepovažujú žalobcovia za platnú. Základným znakom
zmluvy úvere je odplatnosť, teda musí byť v nej uvedený úrok, za aký sa úver poskytuje. Podľa ich
názoru, pokiaľ táto skutočnosť v zmluve chýba, tak sa jedná o charakterovo úplne iný zmluvný typ.

Žalobcovia tvrdili, že zmluva o úvere nespĺňa znaky v zmysle § 497 Obchodného zákonníka. Nešlo o
bežný úver a podľa ich názoru sa na uvedenú zmluvu vzťahujú ustanovenia o spotrebiteľských úveroch,
pričom poukazovali na § 9 Zákona č. 129/2010, ako špeciálne ustanovenie. Pokiaľ samotná zmluva o
úvere nie je platná, tak ani zmluva o zriadení záložného práva nemôže byť platná. Ďalej žalobcovia
v konaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu tvrdili, že ak vznikol nejaký právny vzťah medzi

žalovaným a pani P.T., tak sa môže jednať jedine o zmluvu o pôžičke, pretože pani P. boli odovzdané
peniaze. Žalovaný postupoval v danom prípade veľmi neštandardne. Ďalej poukázal na tú skutočnosť,
že peňažné prostriedky boli poskytnuté v úplne inej výške, a to nižšej než ako je uvedené v úverovej
zmluve. Uvažovali so žalobcami aj o podaní trestného oznámenia pre podvod, ale na druhej strane je
tam veľmi blízky vzťah, hlavne medzi žalobkyňou v I/ rade a I. P..

Žalovaný považoval žalobu za účelový pokus zvrátenia situácie do ktorej sa žalobcovia vedome dostali.
Uviedol, že z tohto pohľadu nie je vôbec podstatné predstieranie, že títo sú dôchodcami a že sú
poberateľmi nízkych dôchodkových príjmov, pretože s touto vecou to vôbec nesúvisí a súvisieť nemôže.
Podobne nie sú podstatné ani ďalšie, často nelogické tvrdenia, ktorými sa snažia žalobcovia spochybniť

skutkový stav. Z obsahu plnomocenstva je dostatočne zrejmé, v akom rozsahu bola oprávnená konať
za splnomocniteľov, t.j. za žalobcov v I/ a II/ rade I. P., L.. XX.XX.XXXX. Z jej vyjadrenia, ako aj z
vyjadrovania samotných žalobcov pred svedkami možno dospieť k jednoznačným záverom, že títo
mali vedomosť k akým právnym úkonom I. P. v tomto plnomocenstve splnomocnili. Pravda je taká,
že žalobcovia v I/ a II/ rade splnomocnili I. P. na vybavenie predmetného úveru len preto, že z

tohto malo dôjsť k vyplateniu žalobcu v II/ rade z jeho podielu v 1 z nehnuteľností vedených Správou
katastra v Krupine pre katastrálne územie P. na LV č.XXX, a to rodinného domu súp.č. XXX spolu
so zastavanou plochou, nádvorím a záhradou, pričom následne mala druhú 1 týchto nehnuteľností
darovať žalobkyňa v I/ rade svojmu synovi a jeho manželke I. P.. Pokiaľ by tomu nebolo tak, tak by
rozsah udeleného plnomocenstva pre I. P. takto nevymedzili, a to aj pokiaľ ide o splnomocnenie na

uzavretie zmluvy o zriadení záložného práva. Z tohto pohľadu vyznievajú tvrdenia žalobcov, že podľa
udelených plnomocenstiev mala byť žiadateľom o úver a úverovým dlžníkom I. P., ktorá mala tento
aj splácať, absolútne nepresvedčivo a absurdne, pretože títo dobre vedeli, že je nezamestnaná, že
nevlastní žiaden majetok, ktorým by mohlo dôjsť k zabezpečeniu poskytnutého úveru a teda, že jenespôsobilá splniť úverové podmienky. Naviac tieto ich tvrdenia odporujú zmyslu oprávnenia konať
prostredníctvom splnomocnenca v zmysle ustanovenia § 32 ods.2 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého „ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v medziach oprávnení zastupovať, vzniknutým

práva a povinností priamo splnomocniteľovi“. Podporne žalovaný poukazoval na to, že príslušná Správa
katastra v Krupine v katastrálnom konaní skúmala zákonnosť týchto zmlúv, pričom nezistila, žeby tieto
svojím obsahom, alebo inak odporovali zákonu. Pokiaľ by došlo k takýmto vadám, došlo by k prerušeniu
katastrálnehokonaniaaúčastnícibymuselibyťvyzvanínaichodstránenie,čosanestaloatedaajztohto
pohľadu ide nepochybne o platné právne úkony. Ďalej žalovaný poukazoval na ustanovenie § 35 ods.2

Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenie § 40a Občianskeho zákonníka. Žalovaný teda vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť a v prípade úspechu si uplatňoval
trovy konania. Ďalej právny zástupca žalovaného poukazoval na tú skutočnosť, že plnomocenstvo nie
je právnym úkonom. Jedná sa len o splnomocnenie k vykonávaniu právnych úkonov. Pokiaľ sa týka
aj námietok uvedených zmlúv o úvere a zmluvy o záložnom práve, treba vychádzať z ich obsahu k
čomu tieto právne úkony smerovali. Žalovaný má zato, že žalobcovia v I/ a II/ rade - čo potvrdili aj

vo svojich výpovediach na pojednávaní - vedeli čo podpisujú, vedeli obsah plnomocenstva. Právny
zástupca žalovaného ďalej uviedol, že úver nemusí byť vždy úročený, môže byť aj bezúročný. Je to na
vôli účastníkov.

Svedkyňa I. P. na pojednávaní konanom dňa 30.01.2013 uviedla, že žalobkyňa v I/ rade je jej svokra a

žalobca v II/ rade je brat svokry. Konateľa žalovaného nepozná. Uviedla, že sa stretla s jednou známou,
a to W. Š.X., ktorá jej pomohla vybaviť pôžičku u žalovaného, cez sprostredkovanie tej druhej pani, ktorá
je tu prítomná ako svedok. Pani Š. jej zavolala, že pozná jednu pani, ktorá jej vybaví pôžičku. Pani Š.
jej ďalej povedala, že bude potrebovať splnomocnenie od jej svokry a jej brata s tým, že stačí toto ručne
podpísať a začne sa vybavovať pôžička. Svedkyňa chcela situáciu riešiť, pretože mali v P. dom v nájme,

pričom dom patrí žalobcom. Chcela túto situáciu vyriešiť, zobrať pôžičku a vyplatiť brata svokry, teda
žalobcu v II/ rade. Zároveň si chcela dať všetko do poriadku, pretože mala dlhy okolo 10.000,- EUR.
Dohoda bola taká, medzi svedkyňou a žalobcami, teda žalobkyňa v I/ rade mala darovacou zmluvou
darovať svojmu synovi 1-icu domu, ktorý je manželom svedkyne. Toto dohadovali v období júna - júla
2011. Potom mala svedkyňa stretnutie s pani C.M., kde bola prítomná aj pani Š. v auguste 2011 vo

Zvolene, pričom medzi tým si musela svedkyňa vybaviť živnosť, ktorú si vybavovala 18.08.2011. Živnosť
si svedkyňa musela vybaviť na podnikanie, čo jej vybavovala pani Š.. Chceli s pani Š. si otvoriť Potraviny
v Y. P. a chceli tam podnikať spolu a za týmto účelom začali vybavovať túto pôžičku, ktorá je predmetom
sporu vo výške 18.000,- EUR. Pani C. jej ďalej povedala, že musí dať 50,- EUR konateľovi žalovaného,
aby mohli konať ďalej ohľadom tejto pôžičky, čo svedkyňa aj zaplatila. Potom svedkyni volala pani Š. s

tým, že je vybavená pôžička vo výške 11.000,- EUR. Išla spolu s pani Š. do Banskej Bystrici, kde ich
čakala pani C., ktorá ich zaviedla na Notárstvo v Banskej Bystrici, k notárovi, kde jej povedali, že má
schválených 13.000,- EUR, namiesto 11.000,- EUR. Toto jej na mieste povedal konateľ žalovaného, s
ktorým potom podpisovala tieto zmluvy. Bol tam pán JUDr. Š., tento jej hovoril tieto skutočnosti a aj on bol
prítomnýunotára.PaniC.ichčakalanachodbeaoniišlipodpisovaťspánomJUDr.Š.knotárovipapiere.

Potom vo výklenku na notárstve, kde boli sami dvaja, teda JUDr. Š. a svedkyňa, jej JUDr. Š. dal v obálke
hotovosť 13.000,- EUR, z ktorej si odpočítal JUDr. Š. výdavky, ktoré mal on spojené s vybavovaním
tejto pôžičky, a to 360,- alebo 460,- EUR. Doklad o tom svedkyňa nemá. Potom sa rozlúčili, zostatok
peňazí si zobrala svedkyňa a išli na parkovisko k autám pani C., ktorej svedkyňa ďalej odovzdala ešte
800,- EUR za sprostredkovanie tejto pôžičky, o čom taktiež doklad nemá. V reštaurácii Europa v Banskej

Bystrici odovzdala svedkyňa ďalej 6.300,- EUR pani Š. s tým, že ona jej sprostredkuje vybavenie tých
dlhov, aby sa vyhla svedkyňa exekúcii. Ostalo jej teda 4.500,- EUR, ktoré zobrala domov a doma ich
mala piatok, sobota, nedeľa. Boli to peniaze, ktoré mala na vyplatenie za dom pre žalobcu v II/ rade,
ale v nedeľu jej volala pani Š.S., že ešte potrebuje ten zvyšok peňazí, teda 4.600,- EUR s tým, že je
to málo, čo jej dala na vyplatenie všetkých jej dlhov. V pondelok dala svedkyňa tieto peniaze pani Š.,

doklad o tom nemá. Tým pádom neúmyselne vlastne oklamala svoju svokru a strýka, lebo to mali byť
peniaze použité na vyplatenie rodinného domu a svedkyňa sa dala prehovoriť tejto pani Š.. Svedkyňa
nepopierala podpisy na uvedených zmluvách, uviedla, že podpisy sú jej a žalobcom povedala, že si
chce dať do poriadku dlhy a dať dom do poriadku. Povedala im to vtedy, keď išla za nimi s tým, že
potrebuje od nich podpisy. Ďalej svedkyňa uviedla, že je pravdou, že im dala podpísať, teda žalobcom,

splnomocnenie, pričom podpisovali obaja žalobcovia toto splnomocnenie pred notárom. Keď im ho dala
podpisovať, povedala im, že to potrebuje na vybavenie tej pôžičky; ďalej uviedla, že nevie, či to čítali,
dôverovalijej,čoimsvedkyňapovedala.ŽalobkyňavI/rade,kýmtoišlipodpísaťasedelivaute,svedkyni
povedala, že „neverí, že to dobre dopadne“ a „že to nie je s kostolným poriadkom“. Žalobkyňu v I/ radenenútila svedkyňa k podpísaniu splnomocnenia. Povedala jej, že keď chce, nech to podpíše. Tak isto
ani žalobcu v II/ rade nenútila k podpisu splnomocnenia; povedala, že si chce vyplatiť dlhy, aj ten dom,
aby mali kde bývať. Žalobkyňa v I/ rade to robila hlavne kvôli svojmu synovi a svojim vnúčencom. Ďalej

svedkyňa uviedla, že nevie sa vyjadriť k tomu, prečo podpísala prevzatie 18.000,- EUR a vo svojej
výpovedi tvrdí, že prevzala len 13.000,- EUR. Svedkyňa si vždy myslela, že ona je ten dlžník, pokiaľ
sa týka tejto pôžičky a bola tiež prekvapená, prečo je uvedená v zmluve jej svokra a strýko a nie je
tam uvedená svedkyňa. Bolo jej v tomto smere povedané, že ona je v dome len nájomca a dom nie
je jej. Až v decembri, keď prišiel papier svokre, prišla svedkyňa nato, že dlžníkom je žalobkyňa, a nie

svedkyňa. Na záver svedkyňa uviedla, že pokiaľ vo svojej výpovedi uvádzala, že sa jedná o pani C.,
toto sa pomýlila, jedná sa o pani C..

Svedkyňa E. C. na pojednávaní konanom dňa 30.01.2013 uviedla, že svedkyňu I. P. pozná, pretože ju
kontaktovala prostredníctvom svojej priateľky, ktorej meno svedkyňa nepozná a nepozná ani tú pani.
Ozvala sa jej v podstate I. P. na základe jej inzerátu, ktorý mala uverejnený v novinách Pardon, pričom

sa jedná o noviny Banskobystrického kraja, kde má svedkyňa bežne inzerát ohľadom poskytnutia
hotovostnej pôžičky. Svedkyňa je živnostníčka, jej firma sa volá D.. I. P. ju kontaktovala telefonicky,
pričom si dohodli stretnutie, na ktoré prišla I. P. aj s tou svojou priateľkou. Pani P. chcela nejakú pôžičku a
pýtala sa na podmienky poskytnutia pôžičky, do akej doby by mohla čerpať, do akej výšky a na akú dobu
splatnosti. Svedkyňa jej povedala, že jej môžu poskytnúť pôžičku do 48 hodín do výšky 20.000,- EUR

v hotovosti. Pani P. jej povedala, že by potrebovala sumu okolo 18.000,- EUR čím skôr. Svedkyňa jej
uviedla ďalej, že všetky pôžičky už nad 4.000,- EUR je potrebné zabezpečiť ručením, či už hnuteľným,
alebo nehnuteľným majetkom. I. P. jej povedala, že to nie je problém, že majú možnosť ručiť rodinným
domom. Vtedy sa jej svedkyňa pýtala, kde sa ten dom nachádza, načo jej odpovedala pani P., že sa
jedná o P.. Nato svedkyňa kontaktovala pána JUDr. Š., aby jej povedal, či je možné vzhľadom na túto

lokalitu poskytnúť úver v tejto výške, načo jej on povedal, že áno, pokiaľ je takéto zabezpečenie. JUDr.
Š. je poskytovateľom pôžičiek. Spolupracujú spolu 3 roky. Kameňom úrazu v tomto prípade bolo to, že
táto nehnuteľnosť nebola I. P.. I. P. povedala, že je to možné riešiť aj tak, že nehnuteľnosť nie je jej, že je
to možné s tým, že ona, ako žiadateľ o pôžičku donesie splnomocnenie, prefotený občiansky preukaz,
splnomocnenie od vlastníkov nehnuteľnosti so súhlasom záložného práva, pokiaľ tá nehnuteľnosť nie

je jej. Nato sa rozlúčili a o 2 dni nato ju I. P. kontaktovala opäť telefonicky a zároveň jej doniesla
splnomocnenia, pričom jej svedkyňa povedala, že splnomocnenia, ktoré P. doniesla nie sú dobré;
nebola tam pečiatka, neboli adekvátne k právnemu úkonu. Tak jej opätovne volala, že donesie správne
splnomocnenia, dá to podpísať svokrovcom. Už na 1. splnomocnení splnomocnili žalobcovia I. P.. Na
týchto splnomocneniach chýbala pečiatka notára, overené podpisy. Potom doniesla 2. splnomocnenie

napísané rukou, pričom svedkyňa nevedela uviesť, kto tvoril obsah tohto splnomocnenia a boli tam už
2 podpisy overené notárom. Tieto splnomocnenia boli už dobré, použiteľné k právnemu úkonu s listom
vlastníctva a 8-eurovým kolkom. Na základe toho pristúpili k poskytnutiu pôžičky, teda JUDr. Š.. Zmluvy
o úvere vypracovával stále JUDr. Š.. Peniaze boli vyplatené I. P. u notára JUDr. I., pričom bola svedkyňa
prítomná a videla, ako JUDr. Š. odovzdal I. P.Š. 18.000,- EUR. Po podpise prerátal JUDr. Š. peniaze,

odovzdal ich I. P. v priestoroch notárstva. Pri odovzdaní peňazí bola prítomná svedkyňa, JUDr. Š. S.
I. P.. Jej priateľka ju čakala von v aute. Ďalej svedkyňa uviedla, že bežne robia vo väčšom s JUDr. Š.
poskytovanie týchto pôžičiek, bežne sa to robí aj v bankách na základe takýchto splnomocnení, keď
žiadateľ nie je vlastníkom nehnuteľností. Takýto problém ešte nemali.

Svedok JUDr. Š. uviedol, že žalobcov nepozná, pozná len konateľa žalovaného a jeho právneho
zástupcu JUDr. C.. V septembri 2011 ho oslovila svedkyňa E. C. s tým, že nejakí jej známi by potrebovali
úver zhruba v hodnote 18-20.000,- EUR. Ako podklady predložila splnomocnenie zo dňa 23.09.2011, a
to od S. P. S. G. I. G., notárom overené. Konateľovi žalovaného poskytol svedok na základe dobrých
vzťahov pôžičku. Svedok nezastupuje žalovaného v žiadnych sporoch a ani neposkytoval advokátske

služby žalovaného. Ďalej mu bol predložený pani C. pri 1. Stretnutí výpis z LV č. XXX a znalecký
posudok a občiansky preukaz I. P.. Pri tom prvotnom skontrolovaní plných mocí zo dňa 23.09.2011,
ktoré mu boli predložené a ručne napísané, svedok zistil, že nie sú spôsobilé na požadované právne
úkony a preto vypracoval nové plné moci, ktoré poslal cez pani C. jej záujemcom o úver. Následne
splnomocnenia vypracoval svedok a dal ich pre pani C. pre jej záujemcov. Predtým oslovil pána T., či má

voľné prostriedky na poskytnutie úveru, pričom mu povedal zhruba podmienky s tým, že sa bude ručiť
nehnuteľnosťou a že by to išlo bez odmeny s tým, keď so ručitelia vybavia ďalší úver, tí, ktorí žiadali o
úver, že sa navzájom nejako odmenia. Deň predtým, ako boli podpísané zmluvy, ktoré sú predmetom
sporu sa svedok stretol s konateľom žalovaného pánom T., ktorý mu odovzdal požadovanú výšku peňazí18.000,- EUR. Zmluvy následne podpísala I. P., overila podpis na notárskom úrade u JUDr. I. a zároveň
boli I. P. odovzdané peniaze vo výške 18.000,- EUR s tým, že ďalej svedok o tejto veci vie, že 1. splátka,
ktorá mala byť uhradená v zmysle podpísanej zmluvy o úvere uhradená pani P. nebola, preto bola

zaslaná výzva priamo účastníkom tejto zmluvy. Následne vie svedok z dražobnej spoločnosti pána I.,
že sa osobne dohodli na nejakom splátkovom kalendári. Pani C. mu poskytla údaje pre vypracovanie
splnomocnení zo dňa 28.09.2011 na základe písomných splnomocnení zo dňa 23.09.2011, ktoré boli
ručne napísané. Svedok vychádzal z týchto údajov. Svedok potom určite odovzdal 18.000,- EUR I. P.,
dokonca trval na tom, aby to sama ručne napísala, že prevzala 18.000,- EUR, pretože nemal príjmový

pokladničný doklad, tak to riešil týmto spôsobom. Nevedel sa vyjadriť k tomu, prečo tvrdila I. P., že
dostala len 13.000,- EUR.

Podľa § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby
sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah, alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem.

Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že žaloba žalobcov, ktorou sa domáhali určenia
neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva uzavretou medzi účastníkmi konania zo dňa 30.09.2011
nie je dôvodná. V danom prípade sa jedná o určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. Preto sa súd
v prvom rade zaoberal otázkou a zistením, či v danom prípade existuje u žalobcov naliehavý právny

záujem na požadovanom určení. Súd mal preukázané, že žaloba žalobcov nie je opodstatnená, pretože
požadované určenie neplatnosti záložného práva má v danom prípade len povahu predbežnej otázky
vo vzťahu k posúdeniu, či tu je, alebo nie je právny vzťah, alebo právo, a to najmä vtedy, ak takáto
predbežná otázka nerieši, alebo nemôže riešiť celý obsah, alebo dosah sporného právneho vzťahu,
alebo práva. V danom prípade stav ohrozenia práva žalobcov, alebo neistota v ich právnom postavení

sa totiž v danom prípade neodstráni iba tým, že bude vyriešená predbežná otázka, ktorej bez ďalšieho
vzťah (právo) významný pre právny pomer účastníkov ešte nevyplýva, ale až určením, či tu právny
vzťah, alebo právo je, alebo nie je. Súd mal okrem iného v danom konaní preukázané, že na základe
záložnej zmluvy, ktorej neplatnosti sa žalobcovia v danom konaní domáhajú bolo záložné právo vložené
dokatastranehnuteľností(rozhodnutieSprávykatastraKrupina,k.ú.P.Č..E.XXX/11zodňa02.12.2011,

ktoré sa stalo právoplatné dňa 05.12.2011). Právna otázka, či záložná zmluva je, alebo nie je platným
právnym úkonom, v tejto situácii predstavuje iba vyriešenie predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu,
či na nehnuteľnostiach žalobcov (ako záložcov) viazne v prospech záložného veriteľa záložné právo. Aj
keby záložná zmluva bola neplatným právnym úkonom, prípadné určenie jej neplatnosti nemôže viesť
k odstráneniu právnej neistoty žalobcov, alebo k zamedzeniu ohrozenia ich práva. Určením neplatnosti

záložnej zmluvy nemusí byť bez ďalšieho nepochybné, že vôbec nevzniklo záložné právo, a na druhej
strane na základe platnej záložnej zmluvy nemusí vždy vzniknúť záložné právo k nehnuteľnostiam, aj
keď bolo vložené do katastra nehnuteľností. Vzhľadom nato, že určením platnosti, alebo neplatnosti
záložnej zmluvy sa nemôže vyriešiť celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu medzi účastníkmi
konania, nemôže byť na takomto určení naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. Stav

ohrozenia práva žalobcov, alebo neistotu v ich právnom postavení preto možno odstrániť len určením,
či tu je, alebo nie je záložné právo, prípadne ak už došlo k realizácii záložného práva, určením, či tu
je, alebo nie je iné právo (napríklad vlastnícke). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd potom
žalobu žalobcov v plnom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodne podľa § 151 ods.3 O.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta O.s.p.).

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtomrovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho rovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251

ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).