Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prievidza

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Miriam Kohútová, PhD.

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 6C/283/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812211380
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Kohútová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2013:3812211380.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Miriam Kohútovou, PhD. v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI
Slovensko, s.r.o Bratislava, Údernícka č. 5, IČO: 35724803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o Bratislava,
Údernícka č. 5, IČO: 36613843, proti odporcovi I. W., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom L., B.. U.. S. XXX/
X, zast. advokátom JUDr. Andrejom Cifrom so sídlom Lučenec, J. Kráľa 5/A, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42476778, so
sídlom Prešov, Važecká č. 16, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Lučenec, ul. J. Kráľa
č. 5/A, o zaplatenie 8539,96 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh zamieta.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom podaným 29.6.2012 uplatnil voči odporcovi nárok na zaplatenie istiny 8539,96
s úrokom z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 7950,92 eur od 26.11. 2011 do zaplatenia
ako i nárok na náhradu trov konania. Návrh zdôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 24.3.2011 medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. a navrhovateľom postúpil postupca na
navrhovateľa pohľadávku voči odporcovi. Postupca a odporcovia uzavreli dňa 14.6.2007 zmluvu, ktorej
súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky v znení dodatkov. Na základe tejto zmluvy Slovenská
sporiteľňa a.s. poskytla odporcovi peňažné prostriedky, podmienky čerpania peňažných prostriedkov,
podmienky splácania a podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené
v zmluvy. Ide o zmluvu o úvere uzavretú podľa Obchodného zákonníka. Odporca neplnil splátky v
stanovených termínoch, čím porušil povinnosť podľa zmluvy, preto postupca odstúpil od zmluvy a vyzval
odporcu na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky
predstavovala sumu 8539,96 eur, ktorá pozostáva z istiny 7950,92 eur, riadneho úroku 0 eur, úroku z
omeškania 589,04 eur. Odporca uznal uvedený záväzok v Dohode o uznaní záväzku, zároveň došlo
aj k uznaniu aj nákladov inkasného konania, ktoré si navrhovateľ neuplatňuje. Navrhovateľ uplatňuje
aj zákonný úrok z omeškania počnúc 26.11. 2011, t.j. dňom nasledujúcim po účinnosti postúpenia
pohľadávky.

Okresný súd Prievidza vydal dňa 4.10.2012 Platobný rozkaz sp. zn. 15Ro 200/2012, proti ktorému
podal v zákonnej lehote odpor vedľajší účastník z dôvodu premlčania žalovaného nároku.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a odporcu , listinnými dôkazmi, a to zmluvou o
splátkovom kalendári, Všeobecnými obchodnými podmienkami, Oznámením o postúpení pohľadávok
s podacím hárkom, pokus o zmier, Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku ,
Zmluvou o postúpení pohľadávok, prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok z 24.3.2011, výzvou

k úhrade č.l. 130 písomnými vyjadreniami účastníkov a vedľajšieho účastníka, na základe čoho mal
zistený tento skutkový stav:

Dňa 14.6. 2007 uzavrel odporca so Slovenskou sporiteľňou, a.s. Bratislava Zmluvu o splátkovom úvere
č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie splátkového úveru odporcov. Úver bol poskytnutý
vo výške 160,000.00,- Sk s úrokovou sadzbou 11,35 %, s poplatkom za poskytnutie úveru vo výške
3200,- Sk, poplatok za správu úveru 60,- Sk mesačne, výškou splátky 2314,- Sk mesačne k 20 dňu
v mesiaci , dátumom poslednej splátky 20.5. 2017. Ďalšie podmienky zmluvného vzťahu sú upravené
vo Všeobecných obchodných podmienkach v znení dodatkov, ktoré tvoria súčasť zmluvy.

Oznámením o postúpení pohľadávky z 12.4. 2011 oznamoval pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa
a.s Bratislava odporcovi postúpenie pohľadávky na navrhovateľa. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok
a prílohy č. 0568/2011/CE medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. Bratislava zo dňa 24.3.2011 a
navrhovateľom vyplýva, že Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava postúpila navrhovateľovi pohľadávku
voči odporcovi na základe horeuvedenej zmluvy, pričom splatnosť pohľadávky bola 20.5. 2017,
pohľadávku tvorila poskytnutá suma 5311,02 eur, zostatok pohľadávky 8539,96 eur, istina celkom
7950,92 eur, úroky celkom 589,04 eur, RU 0 eur, počet dní omeškania 1251.

Pokusom o zmier zo dňa 12.6. 2012 vyzýval navrhovateľ odporcu k zaplateniu celkovej dlžnej sumy
9092,95 eur do 19.6. 2012.

Z Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku z 17.10. 2011 vyplýva, že túto dohodu
podpísal zástupca navrhovateľa a odporca , pričom dohoda obsahuje označenie zmluvných strán a
odporca bol označený ako dlžník. V bode 2. pod názvom Uznanie záväzku osoba dlžníka vyhlasuje,
že uznáva čo do právneho dôvodu a výšky dlh voči pôvodnému veriteľovi Slovenská sporiteľňa a.s.
v sume 7950,92 eur a náklady na inkasné konanie 150,- eur. Forma splatenia úveru bola bližšie v
dohode upravená v 50,- eurových mesačných splátkach.

Dňa 5.10. 2012 oznámil vedľajší účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS Prešov
vstup do konania na strane odporcu. Súd oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka doručil odporcovi
a právnemu zástupcovi navrhovateľa. Vedľajší účastník vo svojom písomnom odpore z 12.10. 2012
poukázal na ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a uviedol, že predložená dohoda o
uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka
a dlžník nemá možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť jeho obsah. Táto dohoda obsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky, a to predĺženie premlčacej lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku.
Tieto dojednania sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a preto sú neplatné. Prehlásenie dlžníka
o vedomosti premlčania dlhu je sofistikovane skryté do dohody o splátkach, pričom by malo byť
súčasťou uznania záväzku. Navrhovateľovi ako dodávateľovi išlo o to, aby pod zámienkou ponuky
splátok dosiahol predĺženie premlčacej lehoty . Takáto dohoda je v rozpore s dobrými mravmi v
zmysle § 4 odst. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v planom znení, pretože pri jej
uzatváraní neboli splnené princípy dobromyseľnosti, čestnosti a navrhovateľom boli využité omyl a
lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa. Okolnosti, za ktorých navrhovateľ
so spotrebiteľmi uzatvára formulárové dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku po
vynútenej návšteve splnomocnenej osoby navrhovateľa s vysvetlením, že ide iba o dohodu o splátkach
dlhu, je potrebné považovať za nekalú obchodnú praktiku a posudzovať ju najmä podľa §8 odst. 4
citovaného zákona. Pre prípad neprijatia tejto argumentácie navrhol súdu postupovať v zmysle § 109
odst. 1 písm. c/ O.s.p.. V zmysle uvedeného je potom potrebné považovať uznanie dlhu za neplatné
dojednanie a nemožno naň prihliadať. V konaní nebolo ďalej preukázané, že by právny predchodca
navrhovateľa odstúpil od zmluvy. Vzhľadom k tomu, že návrh bol podaný až dňa 29.6. 2012, vzniesol
námietku premlčania a žiadal návrh zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného a účinného v čase uzavretia Zmluvy o pôžičke ),
spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

V zmysle § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (platného a účinného v
čase uzavretia Zmluvy o pôžičke ), spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona rozumie dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere
sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom .

V zmysle § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Súd s poukazom na vyššie citované ustanovenia právny vzťah medzi účastníkmi konania založený
zmluvou označenou ako "Zmluva o splátkovom úvere ", i keď ide o zmluvu uzavretú podľa ustanovení
Obchodného zákonníka, považoval jednoznačne za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy. Súd sa vzhľadom na právnu úpravu
zákona č. 258/2001 Z.z. účinnú v čase uzavretia zmluvy uvádza, že predmetnú zmluvu uzavretú medzi
právnym predchodcom navrhovateľa a odporcami možno podriadiť režimu zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Na tomto mieste považuje súd
za potrebné uviesť, že zákon o spotrebiteľských úveroch patrí do oblasti predpisov občianskeho práva
a je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis (uvedený záver podporujú aj odkazy k textu
zákona, aj keď nie presne v naznačených súvislostiach). Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky
nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z.z., použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch podľa prvej hlavy ôsmej časti
Občianskeho zákonníka. Rovnako na spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka,
je potrebné vzhľadom na ich systematické zaradenie do Občianskeho zákonníka, aplikovať všeobecné
ustanovenia o občianskoprávnych vzťahoch. Vyplýva to i znenia § 54 odst. 1 Občianskeho zákonníka,
veta druhá, podľa ktorej možno vyvodiť, že spotrebiteľ si zmluvou nemôže zhoršiť postavenie, ktoré
by inak mal pri aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka ako celku. V tejto súvislosti ešte súd
dodáva, že v zmysle § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného ku dňu
uzavretiu zmluvy, na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, použijú
sa primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj táto v čase uzavretia zmluvy platná a učinná
norma viedla za použitia výkladového pravidla "argumentum a contrario" súd podporne k záveru, že
na spotrebiteľské zmluvy, ktoré boli uzavreté podľa Obchodného zákonníka vzťahujú sa príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka (nie Obchodného zákonníka). Nakoniec v zmysle § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa nemôžu odchýliť od
ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa (od akýchkoľvek, t.j. aj od všeobecných
ustanovení, a teda i ustanovení o premlčaní. ).

Podľa § 100 odst. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone stanovenej /§ 101 až 110/. Na premlčanie súd prihliadne len na námietka dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

V predmetnej veci vzniesol odporca a vedľajší účastník námietku premlčania uplatneného nároku,
preto sa súd zaoberal najskôr otázkou, či nárok navrhovateľa je premlčaný alebo nie. Podľa Zmluvy o
splátkovom úvere bola dojednaná konečná splatnosť úveru dňom 20.5. 2017 pri riadnom splácaní

úveru v mesačných splátkach. Ku dňu 24.3.2011 kedy bola postúpená žalovaná pohľadávka bol
zostatok pohľadávky bol vo výške 8539,96 eur z toho istina vo výške 7650,92 , úroky vo výške
589,04 eur. Počet dní v omeškaní bol 1251.Súdu bola zo strany navrhovateľa doručená výzva k úhrade
a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 20.4.2011 . I keď navrhovateľ v návrhu
na začatie konania tvrdil, že postupca od zmluvy odstúpil, uvedené odstúpenie od zmluvy k návrhu
pripojené nebolo, toto nepredložil právny zástupca navrhovateľa ani na výzvu súdu a vzhľadom k
tomu, že odstúpenie od zmluvy zo strany banky súdu doložené nebolo súd vychádza zo záveru, že
Slovenská sporiteľňa a.s. od zmluvy neodstúpila .A vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle
čl. 7.6.1 písm. a/ VOP bolo po premlčaní predmetného návrhu, z dôvodu že bola vyhlásená mimoriadná
splatnosť až po postúpení pohľadávky/ 24.3.2011/ kedy bol odporca v omeškaní 1251 dní. Napriek
tomu, že odporca prestal dlh splácať pravidelne už v roku 2007 a v nasledujúcich rokoch dlh nesplácal
vôbec, sporiteľňa tolerovala tento stav a nepristúpila k výpovedi zmluvy, resp. odstúpeniu od zmluvy
tak ako je upravené vo VOP. Z dokladov vyplýva, že odporca bol v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy
ku dňu 24.3.2011 1251 dní z toho je zrejmé , že splatnosť celej dlžnej sumy nastala podstatne skôr .Z
uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ pri riadnom splácaní úveru mal odporca splácať mesačné splátky,
dochádzalo k premlčaniu jednotlivých mesačných splátok samostatne u každej splátky. Tak ako súd
konštatoval na predmetný vzťah a právo navrhovateľa súd aplikuje premlčaciu dobu podľa Občianskeho
zákonníka, ktorá je trojročná. I keď účastníci uzavreli zmluvu o úvere podľa Obchodného zákonníka,
ktorá ako typ zmluvy je absolútnym obchodom, zároveň táto zmluva spadá pod úpravu spotrebiteľských
zmlúv podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ako i zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch. Podľa názoru súdu i keď premlčanie práva zo spotrebiteľskej zmluvy nie je predmetom
zmluvných dojednaní, použitie ustanovení o premlčaní podľa všeobecných ustanovení Občianskeho
zákonníka tak ako súd podrobne uviedol vyššie, vzhľadom na to, že spotrebiteľská zmluva je inštitútom
občianskeho práva a požíva ochranu podľa zásad občianskeho práva je nevyhnutné. Keďže splatnosť
všetkých omeškaných splátok odporcu nastala najneskôr 24.3.2010 /niektoré už v roku 2007-1251 dní v
omeškaní k 24.3.2011/, navrhovateľovi uplynula trojročná premlčacia doba najneskôr 24.3. 2010. Návrh
vo veci samej podal dňa 29.6. 2012, t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, preto súd jeho návrh
zamietol ako premlčaný. Keďže došlo k premlčaniu istiny, dochádza k premlčaniu aj jej príslušenstva, a
to zmluvných úrokov, ktoré boli splatné spolu so splátkou istiny, ako i úrokov z omeškania. Pre úplnosť
súd udáva, že použitie premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských zmluvách
uzavretých nie podľa Občianskeho zákonníka pripustil aj NS SR napr. v uznesení sp. zn. 5M Cdo
20/2009 zo dňa 25.1. 2011.

Pokiaľ navrhovateľ predložil do spisu Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku
podpísanú odporcom , podľa názoru súdu týmto nedošlo k účinnému uznaniu záväzku s následkami
predĺženia premlčacej lehoty na dobu 10 rokov. Z výsluchu odporcu mal súd preukázané, že
zamestnanec navrhovateľa oslovil odporcu s podpisom tejto formulárovej listiny s tým, že si len predlžujú
vymoženie tohto nároku, resp. že listina sa týka splátok. Vychádzajúc zo skutkových okolností, za akých
navrhovateľ dával podpisovať odporcovi uvedenú istinu, keď tento preukázateľne nemal žiadnu
vedomosť o tom, že podpisujú aj uznanie záväzku, resp. či tento je alebo nie je premlčaný, nedostali
žiadne vyhotovenie tejto listiny a navrhovateľ mal vopred pripravené znenie vyhlásenia odporcov o
uznaní záväzku, hodnotí súd takéto konanie ako konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4
odst. 8 zákona č. 250/2007 Z.z o ochrane spotrebiteľa, pretože navrhovateľ využitím mylných informácii
dosiahol uznanie dlhu v záujme predĺženia premlčacej doby i keď obaja odporcovia nemali vôbec
vedomosť a ani vôľu takéto vyhlásenie učiniť. Nečestnosť a nedobromyseľnosť konania navrhovateľa pri
uzatváraní dohody o splátkach je podporené i tým, že v dohode nie sú žiadne splátky, ich výška, zročnosť
uvedené. Je evidentné, že úmyslom navrhovateľa bolo zabezpečiť si pre seba právne isté postavenie
na úkor nevedomosti odporcov ako spotrebiteľov. Takéto konanie súd považuje za nekalú obchodnú
praktiku v zmysle § 8 odst. 4 citovaného zákona, pričom takéto konanie súd považuje za rozporné
s dobrými mravmi v zmysle § 3 odst. 1 Občianskeho zákonníka a predmetný úkon teda neplatný v
zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Takáto praktika pritom podstatne zasahuje do práv spotrebiteľa,
pričom navrhovateľ postupoval v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti. Uvedené vyplýva i z
toho, že formuláciu uznania dlhu i v prípade ak je dlh premlčaný je predtlačená na všetkých dohodách
bez rozlíšenia, či v čase keď sa dlh „uznáva“ je premlčaný alebo nie. Uznanie záväzku ako nekalá
obchodná praktika je neplatná, preto je dôvodne uplatnená námietka zákonnej trojročnej premlčacej
doby.

Podľa § 151 odst 3 O.s.p. súd o trovách konania rozhodne po právoplatnosti vo veci samej.

Pokiaľ vedľajší účastník uviedol, že ak súd nebude akceptovať argumentáciu ohľadom účinkov dohody
a uznania záväzku, navrhuje postupovať v zmysle § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a požiadať Súdny
dvor Európskej Únie o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke, súd konštatuje, že v rámci vysvetlenia
obsiahnutého vyššie nepovažuje uznanie záväzku za platný právny úkon, otázku konania odporcu
vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, preto nepovažuje za potrebné prerušiť konanie a požiadať
súd o rozhodnutie o prejudicálnej otázke. Vzhľadom na formuláciu návrhu na prerušenie konania, súd
preto o tomto návrhu vedľajšieho účastníka nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, dvojmo.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.