Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. september 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17C/190/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113221216
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Straková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113221216.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci žalobcu: H. K., Z.. X. X.
XXXX, K. B. K. XXX, právne zastúpený JUDr. Jozefom Karabašom, advokátom, so sídlom v Sabinove,
Ružová 10 proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a. s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2,
IČO: 31 690 904, právne zastúpený JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom v Košiciach, ul. Nemcovej
22, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, sp. zn. 3C/2095/2012 zo

dňa 19. 1. 2012, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j erozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach, so sídlom na Alžbetinej
č. 41, sp. zn. 3C/2095/2012 zo dňa 19. 1. 2012.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 414,58 EUR
a tieto zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právnemu zástupcovi žalobcu JUDr.
Jozefovi Karabašovi, advokátovi, so sídlom v Sabinove, Ružová 10 na účet vedený v ČSOB, pobočka

Prešov, č. ú: XXX XXXXXXX/XXXX, VS 1719013.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca dňa 17. 7. 2013 doručil návrh, ktorým žiadal, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný
Arbitrážnym súdom v Košiciach sp. zn. 3C/2095/2012 zo dňa 19. 1. 2012, ktorým bol zaviazaný do 5
dní od doručenia zaplatiť žalovanému 102,90 EUR a trovy rozhodcovského konania 276,- EUR alebo
v tej istej lehote podať odpor na súde, ktorý rozhodcovský rozsudok vydal. Žalovaný ako žalobca v
rozhodcovskom konaní uviedol, že právomoc rozhodcovského súdu sa zakladá na

rozhodcovskej doložke v časti XV. VPP, v zmysle ktorej určil na prejednanie všetkých sporov z poistnej
zmluvy Arbitrážny súd v Košiciach. Z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.
2. 2008 vyplýva, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola zrušená na základe jeho žiadosti zo dňa
30. 5. 2011. Žalovaný mu listom zo dňa 10. 6. 2011 oznámil, že došlo k zániku poistenia. Súčasťou
zániku zmluvy bolo aj riadne vyúčtovanie zo strany žalovaného, z ktorého vyplynulo, že žalovaný voči
nemu evidoval preplatok 10.707,- SK (355,60 EUR) a tento prebytok uhradil. Žalovaný si návrhom
na začatie pred rozhodcovským súdom uplatnil údajný nárok na sumu 102,90

EUR, titulom osobitnej pohľadávky, ktorá zodpovedá nákladom poisťovne vynaložených za uzavretie
poistenia. Žalovaný si mal možnosť uplatniť nárok na údajnú pohľadávku už v čase uzavretia zmluvy o
poistení dňa 19. 2 2008, resp. rovnakú možnosť mal pri riadnom vyúčtovaní dňa 10. 6. 2011 po zániku
poistenia. Žalovaný bol pri uzatváraní poistných zmlúv povinný postupovať s odbornou starostlivosťou
a bolo v jeho záujme, aby v čase uzatvárania poistných zmlúv zohľadnil všetky svoje náklady. Nie
je možné spravodlivo požadovať sumu, ktorá údajne zodpovedá nákladom žalovaného na uzavretie

poistenia.Vnávrhunazačatierozhodcovskéhokonaniažalovanýanipresnenešpecifikoval,akénáklady
dodatočne vyčíslil. Administratívne náklady žalovaného ako dodávateľa služby nemôžu byť na ťarchu
žalobcu ako spotrebiteľa. V prípade, ak by túto sumu vyčíslil pri uzatváraní poistnej zmluvy, nie jezrejmé, či by ju podpísal. Žalobca nemal možnosť, pokiaľ ide o rozhodcovské konanie, sa riadne vyjadriť
pred súdom, na základe rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu mal len 5-dňovú lehotu odo dňa
doručenia rozsudku. Je nemožné očakávať, aby žalobca sa dokázal sám kvalifikovane brániť a je málo

pravdepodobné, že by si v takej krátkej lehote dokázal zabezpečiť advokáta. Takto mu bolo odňaté
právo konať pred súdom, pričom ide o právo zaručené Ústavou SR, ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a tiež aj O.s.p. Arbitrážny súd v Košiciach nevykonal
žiadne dokazovanie, nepredvolal ho ako účastníka konania, neoznámil mu termín rozhodovania a
neumožnil mu tak riadne si obhájiť svoje práva. Dojednaná rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej

zmluve spôsobila značnú nerovnováhu v jeho právach a povinnostiach v jeho neprospech, preto
je v zmysle platnej judikatúry považovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ak je rozhodcovská
doložka súčasťou štandardných zmluvných podmienok, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že
spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť. Ak ide o rozhodcovské konanie v rámci spotrebiteľských sporov,
musí toto konanie vo všeobecnosti zaručovať procesné práva porovnateľné so súdnym konaním, ktoré
by prichádzalo do úvahy v prípade, ak by spotrebiteľ nebol viazaný rozhodcovskou doložkou, t.j. ústnosť,

priamosť konania, možnosť odvolania, absencia iných prekážok pri uplatňovaní spotrebiteľského práva.
Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúce sa od neplatnosti rozhodcovskej doložky má
v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Je zrejmé,
že rozhodcovská doložka nebola dojednaná platne, ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, preto ani
nebola daná právomoc rozhodcovského súdu.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Poukazoval na to, že charakter tohto konania o zrušenie
rozhodcovského rozsudku nie je spotrebiteľským sporom a všeobecnému súdu v konaní o zrušenie
rozhodcovského rozsudku neprislúcha hodnotiť predmet sporu v merite veci prejednaný pred
rozhodcovským súdom, ani svojou činnosťou nahrádzať, či hodnotiť dokazovanie vykonané pred

rozhodcovským súdom. Napadnutý rozhodcovský rozsudok by mal podliehať súdnemu prieskumu iba z
hľadiska § 40 ods. 1 písm. a) až i) zák. 244/2002 Z. z. s tým, že súd v takomto konaní má len
preskúmavať, či predpoklady a priebeh rozhodcovského konania nevybočoval z medzí predvídaných v
§ 40 ods. 1 písm. a) - i) zák. 244/2002 Z. z. Konanie o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy je
potrebné odlíšiť od konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 zák. 244/2002

Z. z. Zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je sporom spotrebiteľským, ale len konaním o preskúmanie
zákonnosti postupu a záverov rozhodcovského súdu z hľadísk a dôvodov taxatívne uvedených v § 40
ods. 1. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný v skrátenom konaní na základe predložených podkladov,
z tohto dôvodu neobstojí námietka žalobcu, pretože takýto postup je bežný a zaužívaný pri skrátenej
forme konania. Z podanej žaloby však nie je zistiteľná základná právne významná skutočnosť, kedy

rozhodcovský rozsudok bol doručený žalobcovi, či sa zachovala prekluzívna 30 dňová lehota na podanie
žaloby a tiež nie je zistiteľné, či žalobca podal proti doručenému rozhodcovskému
rozsudku opravný prostriedok, či a kedy sa tak stalo. Podľa názoru žalovaného naďalej
je daná prednosť kompetencie rozhodcovského súdu pred súdom všeobecným, pričom všeobecný
súd v tomto konaní nemá založenú príslušnosť v danom spore konať a rozhodovať pre nedostatok

podmienky konania. Túto skutočnosť považuje za právne významnú, lebo rozhodcovské konanie začalo
skôr, je preukázané jeho pokračovanie v prípade podania odporu žalobcom, preto je
daná prednosť kompetencie rozhodcovského súdu pred súdom všeobecným zo zákona a všeobecný
súd takto nemá založenú príslušnosť konať a rozhodovať pre nedostatok podmienky konania. Z tohto
dôvodu vzniesol námietku podľa § 106 ods. 1 a ods. 3 O. s. p. s návrhom na zastavenie konania alebo

prerušenie konania do konečného rozhodnutia rozhodcovského súdu, ktorý začal konať ako prvý. Pokiaľ
ide o rozhodcovskú doložku, žalovaný poukázal na to, že súčasťou poistnej zmluvy uzatvorenej so
žalobcom dňa 19. 2. 2008 č. 4470790001 boli aj VPP zo dňa 19. 2. 2008, ktoré žalobca podpísal a
tiež Osobitné zmluvné dojednanie č. 01/2007, pričom podľa bodu 2 týchto dojednaní bola
dojednaná aj rozhodcovská doložka, ktorá bola jednoznačne individuálne dojednaná, naviac pre svoj

osobitný charakter bola osobitne a výrazne oddelená od ostatného textu VPP a to práve z dôvodu, aby
bola zrejmá aj žalobcovi ako účastníkovi zmluvného vzťahu, aby si ich žalobca všimol a venoval náležitú
pozornosť. Žalobca mal dve možnosti spolu s podpisom poistnej zmluvy a VPP, podpísať Osobitné
zmluvné dojednania obsahujúce rozhodcovskú doložku, čím by prijal z podpisu vyplývajúce ust. čl. XV.,
alebo nepodpísať osobitné zmluvné dojednania, čím by vylúčil použitie ust. čl. XV. VPP, avšak jeho

poistný vzťah by nebol v ostatnom dotknutý. Je preto nesprávne tvrdenie žalobcu, že rozhodcovská
doložka nebola individuálne dojednaná, pre ktorý dôvod by mala byť neprijateľná, pretože táto bola
individuálne dojednaná a je teda platná. Na základe žiadosti žalobcu doručenej dňa 30. 5. 2011 došlo k
zániku poistenia dňom 20. 7. 2011 s prebytom poistného vo výške 10 707,- Sk. Dňa 2. 1. 2012 žalovanýpodal na Arbitrážny súd Košice návrh proti žalobcovi na vymoženie pohľadávky podľa časti
XVII. ods. 7a VPP zo dňa 21. 5. 2007 a túto pohľadávku vyčíslil na sumu 102,90 EUR, keď zodpovedala
nákladom žalovaného vynaložených na uzavretie poistenia. Predmetom konania pred rozhodcovským

súdom teda nebolo dlžné poistné, ale osobitná pohľadávka vo výške províznej odmeny, ktorú žalovaný
vyplatil sprostredkovateľovi poistenia za uzavretie poistnej zmluvy v súlade s čl. XVII. bod 7a VPP po
zániku poistného vzťahu na žiadosť žalobcu. Skutočnosť, kedy si uplatnil žalovaný túto pohľadávku je
limitovanázákonnýmiustanoveniami,akoajzmluvnedohodnutýmiustanoveniamiopredĺženejlehotena
uplatnenie pohľadávky podľa čl. XVII. bod 7c VPP. Existencia pohľadávky uplatnenej v rozhodcovskom

konaní preto neovplyvňuje jej nezapočítanie pri ukončení poistenia a jej vznik a trvanie nie je viazané
ani na osobitné písomné alebo iné upozornenie, či predchádzajúcu písomnú výzvu. Príslušné ust. VPP
totiž presne vymedzuje moment vzniku pohľadávky a o podstate a výške pohľadávky bol žalobca ako
klient upovedomený finančným agentom podľa záznamu o požiadavkách a potrebách klienta. Pri zániku
poistenia žalovaný zaslal žalobcovi ako poistníkovi oznámenie o zániku poistenia, obsahujúce bilanciu
poistenia. Oznámenie o bilancii poistného preto nie je možné vykladať tak, že by malo znamenať aj zánik

od poistného odlišnej pohľadávky podľa časti XVII. ods. 1a VPP.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom svedkyne T. A., poistnou zmluvou č.
XXXXXXXXXX zo dňa 19. 2. 2008, oznámením o zániku poistenia zo dňa 10. 6. 2011, návrhom na
začatie konania pred Arbitrážnym súdom v Košiciach zo dňa 2. 1. 2012, upovedomením o začatí

konania pred rozhodcovským súdom, rozhodcovským rozsudkom 3C/2095/2012 zo dňa 19.1.2012,
kópiou doručenky o prevzatí rozhodcovského rozsudku zo dňa 18. 6. 2013 a ďalšími listinami a zistil
tento s k u t - k o v ý s t a v :

Dňa 19. 2. 2008 žalovaný potvrdil návrh na uzavretie poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, ktorý podpísal

žalobca so sprostredkovateľkou poistenia p. T. A. dňa 19. 2. 2008 so začiatkom poistenia 20. 2.
2008, dojednaného na 29 rokov a zároveň žalobca zaplatil prvé poistné vo výške 1.170,- Sk. Žalobca
listom zo dňa 30. 5. 2011 požiadal o zrušenie poistnej zmluvy, ktorú uzatvoril dňa 19. 2. 2008, na čo
žalovaný reagoval oznámením o zániku poistenia listom zo dňa 10. 6. 2011, keď oznámil, že dňom
20. 7. 2011 o 00.00 hod. dôjde k zániku poistenia v zmysle § 800 OZ. Zároveň uviedol konečný stav

finančného plnenia ku dňu zániku poistenia s preplatkom 355,40 EUR, ktorý sa zaviazal žalobcovi
uhradiť do 14 dní po zániku poistenia. Dňa 4. 1. 2012 ako to vyplýva z kópie spisu 3C/2095/2012
Arbitrážneho súdu v Košiciach, žalovaný doručil žalobu o zaplatenie 102,90 EUR na
Arbitrážnom súde v Košiciach s odôvodnením, že tento nárok je v režime podľa VPP v časti XVII.
ods. 7a a podľa časti XV., v zmysle ktorých sa vzájomné spory prejednávajú podľa zák. č. 244/2002

Z. z. a rozhodcovská doložka odkazujúca explicitne na časti XV. VPP bola samostatne
dohodnutá v rámci osobitných dojednaní k poistnej zmluve, ktoré sú umiestnené ako samostatný a
technický oddeliteľný text na poslednej strane poistných podmienok, pričom v tomto konaní žalobca mal
možnosť osobitné dojednania nepodpísať bez toho, aby to malo vplyv na ostatný obsah jeho poistného
vzťahu, nebol nijako donucovaný akceptovať aj rozhodcovskú doložku a bolo mu umožnené odmietnuť,

resp. ovplyvniť dojednanie o jurisdikcii rozhodcovského súdu. Z doručenky odosielateľa AS v Košiciach
vyplýva, že žalobcovi dňa 18. 6. 2013 boli doručené žalobný návrh, upovedomenie o začatí konania
pred rozhodcovským súdom s dátumom 9. 1. 2012 a rozhodcovský rozsudok s dátumom vydania 19.
1. 2012. Žalobca dňa 17. 7. 2013 doručil návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku AS Košice sp.
zn. 3C/2095/2012.

Podľa § 40 ods. 1 písm. c, j zák. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, len ak
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom
súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok nenadobudne právoplatnosť. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe,
môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 citovaného zákona ods. 1, 2, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v
lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania
požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručeniarozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku. Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu
podľa § 40 písm. h) možno podať v lehote 30 dní odo dňa, keď sa účastník rozhodcovského
konania ktorý podáva žalobu, dozvedel o dôvode obnovy konania, alebo odo dňa, keď ho mohol po

prvýkrát uplatniť, najneskôr však do troch rokov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku.

Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobca v lehote 30 dní odo dňa doručenia
rozhodcovského rozsudku podal žalobu o jeho zrušenie, pričom je aj splnená podmienka dôvodu na
podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku na všeobecný súd podľa § 40 ods. 1 písm. c), keď

jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy a podľa písm. j)
keď pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Svedkyňa T. A. uviedla, že pracovala pre poisťovňu Rapid Life ako sprostredkovateľ
poistenia. Pri uzatváraní poistnej zmluvy postupovala štandardne podľa školení, ktoré absolvovala.
Poistné zmluvy ponúkala podľa toho, o čo mali klienti záujem, teda čo chceli kryť, aké riziká poistnou

zmluvou. Aj so žalobcom takto uzatvorila poistnú zmluvu. Nikto pri zaškolení jej nevysvetlil, čo je
to Arbitrážny súd, dostali len vysvetlenie, že sa použije v ojedinelých prípadoch, ale ani ona sama
nevedela, aký je rozdiel medzi všeobecným a arbitrážnym súdom. Tiež nevedela, čo je rozhodcovská
doložka individuálne dojednaná, povedali im len toľko, že ak by klient mal problém s poisťovňou, vtedy
sa môže obrátiť na arbitrážny súd. Ani ona s klientami, s ktorými uzatvárala poistnú zmluvu, o týchto

záležitostiach arbitrážneho súdu a individuálnej zmluvnej podmienke nevedela informovať viac, než len
v takomto rozsahu. Školenia boli zamerané na to, aby čo najviac uzatvárali zmluvy, teda na produkty,
ktoré boli najdôležitejšie a ďalej, aby zmluvy boli riadne podpísané. Tiež neboli školení o tom, že za
províziu platí klient. Preto ani pri uzatváraní zmlúv sa tejto téme nevenovali. Ani právnik poisťovne,
ktorý viedol školenia u žalovaného im o tom nič nepovedal. Sama len z vlastnej činnosti zistila, že

provízia, ktorú jej poisťovňa vyplatila, v prípade, že došlo k zrušeniu poistnej zmluvy do 1 roka, si od nej
poisťovňa zobrala späť vo výške 100 %, v prípade zrušenia poistnej zmluvy v druhom roku 30 %. Napriek
tomu poisťovňa žiada teraz tieto provízie od klientov druhýkrát. Tiež nevedela, čo je rozhodcovská
doložka a pri uzatváraní poistných zmlúv ju to ani veľmi nezaujímalo, pretože tu boli dôležité časti
poistnej zmluvy a poučenia, ktoré dávali a ktoré zaujímali klientov, hlavne možnosti zrušenia zmluvy do

2 mesiacov, vyplnenie dotazníka, aby v ňom boli uvedené pravdivé údaje, aby boli správne ohľadne
zdravotného stavu, aby klient neprišiel o poistné plnenie v prípade poistnej udalosti. Sama sa o tieto
záležitosti týkajúce sa rozhodcovského súdu a individuálnych zmluvných podmienok málo zaujímala,
práve z týchto dôvodov, že ani pri školeniach agentov poistenia nebola tomu venovaná
pozornosť. Klient buď podpísal zmluvu alebo nie, ak by nesúhlasil so zmluvnými podmienkami, zmluva

by nebola uzavretá. Podľa poučení, ktoré dostali, klient musel podpísať celú zmluvu, všetky časti,
nemohol to odmietnuť. Vôbec neboli školení ohľadne rozhodcovských doložiek, ani ona sama nevedela,
čo to znamená, preto ani klientov ohľadne rozhodcovských doložiek neoboznamovala. Klient musel
podpísať aj časť osobitné dojednanie, pokiaľ súhlasil so zmluvou, ak by to odmietol,
poistná zmluva by nebola platne uzavretá a neboli by jej ju ani prijali. Uzatvorila len 3 - 4 poistné zmluvy,

pretože túto činnosť ukončila pred 6 rokmi. So všeobecnými poistnými podmienkami oboznámila
klienta tým spôsobom, že mu dala možnosť si ich prejsť v texte. Na zmluve museli byť všetky podpisy,
inak by jej ich poisťovňa neprevzala. Postupovala tak ako jej to povedali na školeniach, kde sa osobitne
nezaoberali týmito osobitnými zmluvnými dojednaniami.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 až 4 r), 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom

sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke

dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy
ku škode spotrebiteľa.

Predmetnou žalobou sa žalobca domáha zrušenie rozsudku Arbitrážneho súdu v Košiciach sp. zn.
3C/2095/2012 zo dňa 19. 1. 2012, ktorý mu bol doručený dňa 18. 6. 2013 s poukazom na to, že

ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorú uzatvoril so žalovaným
dňa 19. 2. 2008 a dňa 30. 5. 2011 požiadal o jej zrušenie. Žalovaný listom zo dňa
10. 6. 2011 oznámil, že dňom 20. 7. 2011 došlo k zániku poistenia. Zároveň zaslal vyúčtovanie
poistného, keď evidoval preplatok 355,40 EUR na poistnom. Žalobca poukazoval na to, že žalovaný
bol povinný postupovať s odbornou starostlivosťou pri uzatváraní

poistných zmlúv a v jeho záujme bolo, aby v čase uzatvárania zohľadnil všetky svoje náklady a
nie je možné ich teraz požadovať, a to náklady, ktoré údajne zodpovedajú nákladom žalovaného
na uzavretie poistenia. Tieto nálady ani v žalobnom návrhu žalovaný presne nešpecifikoval, pričom
administratívne náklady žalovaného ako dodávateľa služby nemôžu byť na ťarchu spotrebiteľovi. Ďalej
namietal platnosť rozhodcovských doložiek v poistnej zmluve, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a preto sú neprijateľné a vo svojich dôsledkoch
predstavujú výrazný zásah do práv a povinností medzi dodávateľa a spotrebiteľa, keď nie súd, ale
rozhodca rozhodne o právach a právom chránených záujmoch. Ak je rozhodcovská doložka súčasťou
štandardných zmluvných podmienok, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že
spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť. Z obsahu poistnej zmluvy, ktorú podpísal žalobca dňa

19. 2. 2008 č. XXXXXXXXXX v časti XV. VPP je obsiahnuté dojednanie o rozhodcovskom konaní.
Obsahom tohto dojednania je, že všetky vzájomné spory a nároky z poistenia budú rozhodnuté v
rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom podľa zák. č. 244/2002 Z. z. podľa
štatútu rozhodcovského súdu a jeho rokovacieho poriadku. Na konci VPP je ako osobitné dojednanie
pod č. 01/2007 k poistnej zmluve dojednaná rozhodcovská doložka pod bodom 2, podľa ktorej poistník

aj poisťovňa spoločne vyjadrujú a každý zároveň svojim podpisom samostatne vyjadruje svoju vôľu
v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z
dôvodu účelnosti, praktičnosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV časti týchto
VPP a toto chápu ako rozhodcovskú doložku. Na základe tohto dojednania AS v Košiciach v konaní
vedenom pod sp. zn. 3C/2095/2012, prijal svoju právomoc a príslušnosť vo veci konať a vyslovil záver,

že vec spadá do právomoci rozhodcovského súdu, lebo ide o typ sporu, ktorý je možné v rozhodcovskom
konaní prejednať, ak bola v danej veci medzi účastníkmi uzatvorená platná rozhodcovská zmluva.
Vychádzal z čl. XV. predložených VPP, v ktorom poisťovňa určila na prejednanie všetkých sporov
AS Košice a ďalej z osobitného dojednania, z ktorého vyplýva, že rozhodcovská doložka je podpísaná
poistníkom s tým, že tento ju nebol povinný v rámci poistnej zmluvy ako celku podpísať, ale mal možnosť

túto zmluvnú podmienku neprijať bez toho, aby to ovplyvnilo zvyšok poistného vzťahu, teda mal faktickú
možnosť upraviť v časti XV. poistných podmienok ju úplne vylúčiť a nebol podmieneným podpisom pod
celý text poistných podmienok nútený k tomu, aby akceptoval aj konanie pred rozhodcovským súdom len
preto, že je súčasťou širšieho zmluvného textu, aj keď v skutočnosti by s dojednaním o rozhodcovskom
konaní nesúhlasil. Takto mu bola daná možnosť vylúčiť zmluvné dojednanie o rozhodcovskom súde, čo

podľa názoru rozhodcovského súdu činí rozhodcovskú doložku platnou aj z pohľadu § 52 a násl. OZ.
Rozhodcovská doložka neobsahuje ani žiadne také špeciálne ustanovenia oproti všeobecnej procesnej
úprave podľa O.s.p., ktoré by mali značne znevýhodňovať poistníka a tým spôsobiť vo vzájomnomvzťahu nerovnováhu v jeho neprospech. Rozhodcovský súd mal za to, že je preukázané, že účastníci
uzatvorili platnú rozhodcovskú doložku a preto AS Košice je orgán príslušný vo veci konať a rozhodnúť.

Smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, vychádza zo
vzorového okruhu klauzúl, ktoré sa majú transponovať a členské štáty si mohli vybrať do akej miery
prevezmú odporúčané nekalé klauzuly. Zároveň sa členským štátom umožnilo prekročiť tento rámec,
teda upraviť okruh neprijateľných podmienok širšie ako odporúča smernica (čl. 8).

Slovenský zákonodarca upravil režim súdnej kontroly neprijateľných podmienok na základe
indikatívneho výpočtu neprijateľných podmienok (§ 53 ods. 4 OZ), čo znamená, že súdu nič nebráni
judikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa aj tzv. generálnej klauzuly v
§ 53 ods. 1 OZ, teda nad rámec z oznamu podmienok uvedených v prílohe Smernice resp. v OZ.

Za neprijateľnú podmienku sa považuje taká podmienka, ktorá je obsiahnutá v štandardnej formulárovej

zmluve, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach a táto nerovnováha musí byť daná
v neprospech spotrebiteľa.

Doložka, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní a teda
núti spotrebiteľa nezvratne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a nie je daná žiadna alternatíva

spotrebiteľovi, aby rozhodcovské konanie zastavil, spôsobuje, že dodávateľ v typových zmluvách diktuje
svojuvôľuaspotrebiteľsatakdostávamimomechanizmusspotrebiteľskejprávnejochrany.Ustanovenie
§ 53 ods. 4 písm. r) OZ rieši takúto podmienku tak, že ju považuje za neprijateľnú. Nie je možné
akceptovať, aby spotrebiteľ bol nútený podrobiť sa výlučne arbitráži, lebo takáto rozhodcovská doložka
núti spotrebiteľa podrobiť sa neodvratne arbitráži.

Ochranný režim zákazu neprijateľných podmienok vyplýva zo Smernice v prípade spotrebiteľa pri
typovýchzmluvách.Otypovúzmluvu,vrátanerozhodcovskejdoložkyideajvdanejveci.Poistnúzmluvu,
ktorú uzatvorili žalobca so žalovaným súd posudzuje ako štandardnú typovú zmluvu uzatvorenú medzi
ním ako spotrebiteľom a žalovaným ako dodávateľom - podnikateľom. Takáto typová zmluva nesmie

od spotrebiteľa vyžadovať, aby spory riešil výlučne osobitným typom arbitráže, ktorý nie je upravený
právnymi predpismi a kde rozhodcovia nie sú povinní aplikovať hmotné právo. Už vo vzorovom okruhu
nekalých klauzúl podľa Smernice EHS 93/13 sú uvedené niektoré zmluvné podmienky, ktoré majú
vysokú potenciu spôsobiť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa
a je tu aj spomínaná arbitráž. Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo VPP,

ktorá takto bola prebratá a ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, pričom vyžaduje od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na
jej základe bol vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa, mohol byť exekučným titulom
na udelenie poverenia exekútora a o takú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ podľa nej mal
možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo

rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu, alebo podať na všeobecnom súde návrh, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu.

Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice rady 93/13 EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho

práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 38 Charty základných práv EÚ „politiky štátov zabezpečia vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa“.
Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z

predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom
postavení a to platí aj vo vzťahu, keď zmluvný vzťah obsahuje vedľajšie zmluvné ustanovenia
formulárovejpovahy.Možnosťzmenyobsahuštandardnýchpodmienokzostranyspotrebiteľajeiluzórna
a je zrejmé, že ide len o rovnosť formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné len vonkajším
zásahom, t.j. súdnou kontrolou (rozsudky Súdneho dvora Montaza Claro C/168/05, Oceáno Gruppo

Editoriál SAC/240/98, C244/98). Medzinárodná zmluva, vrátane zmluvy o fungovaní EÚ má po jej
ratifikácii prednosť a v hierarchii právnej sily je nad zákonom (čl. 7 Ústavy). Akty EÚ a rešpektovanie
judikatúry súdneho dvora sú pre členské štáty principiálnou otázkou. Ciele tejto ochrany sa musia stať
súčasťou rozhodovania všeobecných súdov. Ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa vykonávav režime pravidiel verejného poriadku, ktorých dodržiavanie štát musí bezpodmienečne vyžadovať
(uznesenie Súdneho dvora EÚ Pohotovosť proti Korčovská čl. 50).

Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice „podmienka sa nepovažuje za individuálne dojednanú ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Ak žalovaný ako dodávateľ vopred naformuloval
zmluvné podmienky vrátane časti o rozhodcovskom konaní, spotrebiteľ nemôže zmeniť formulárovú
zmluvu,aniobsahrozhodcovskejzmluvy,vrátanerokovaciehoporiadkurozhodcovskéhosúdu.Možnosť

ponúknuť spotrebiteľovi rozhodcovské konanie nič nemení na podstate povahy individuálne vyjednanej
rozhodcovskej doložky. Garancia súdnej kontroly neprijateľných podmienok sa týka dodávateľom vopred
naformulovaných klauzúl, bez možnosti meniť ich obsah. Je pritom irelevantné, či niektorú časť zmluvy
dodávateľ osobitne spotrebiteľovi navrhol. Spotrebiteľ mohol rozhodcovskú doložku ako celok prijať
alebo odmietnuť, pričom pokiaľ ide o posúdenie, či si vymienil rozhodcovskú doložku spotrebiteľ, možno
ťažko kladne posúdiť, keďže jej obsah vrátane pravidiel rozhodcovského procesu zjavne nepoznal. Toto

vyplynulo aj z vykonaného dokazovania výsluchom poisťovacej agentky p. Kravčíkovej, ktorá potvrdila,
že sama ako poisťovacia agentka nebola zaškolená v tom smere, čo je rozhodcovský súd, individuálne
dojednanie zmluvnej podmienky a rozhodcovská doložka a preto ani svojich klientov v tomto smere
nemohla poučiť, keďže nemala o tom poznatky.

Ochrana poskytovaná súdom vo vzťahu k neprijateľnej zmluvnej podmienke je o presadení noriem
vyššej právnej sily a záväzku štátu prijať všetky kroky potrebné na to, aby nekalá zmluvná podmienka
nezaväzovala spotrebiteľa. Ak by malo platiť, že rozhodcovské zmluvy dohodnuté so spotrebiteľom
sú vyjednané individuálne len z dôvodu, že spotrebiteľ uviedol o jeden podpis v zmluve naviac, úplne
by sa strácal zmysel súdnej kontroly formulárových podmienok, ktorých obsah spotrebiteľ nemôže

nijako zmeniť. Spotrebiteľ mohol rozhodcovskú doložku ako celok prijať alebo odmietnuť, ale určite nie
vymieniť si individuálnu zmluvnú podmienku rozhodcovského procesu zjavne preto, že ani nepoznal
obsah pravidiel takéhoto rozhodcovského procesu a nebol ani o nich poučený. Občiansky zákonník
zakotvuje hranice posúdenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky na úrovni vnútroštátnej, pričom
dôkazné bremeno preukázať, že spotrebiteľ si individuálne vyjednal rozhodcovské konanie zaťažuje

žalovaného, ktorý v tomto smere nedoložil žiadne dôkazy, ktoré by podporovali záver o individuálnom
vyjednaní rozhodcovskej doložky (§ 53 ods. 3 OZ). Žalobca i vypočutá svedkyňa zhodne vypovedali,
že žalobca nemohol ovplyvniť obsah rozhodcovskej doložky, mohol ju len prijať ako celok alebo
odmietnuť,leboobsahtejtodoložkyboldodávateľomvopredpripravený,najehoobsahužalobcanijakým
spôsobom neparticipoval, nebol mu ani náležitým spôsobom s odbornou starostlivosťou vysvetlený

význam rozhodcovskej doložky, pravidlá, podľa ktorých sa bude viesť rozhodcovské konanie a
nebolo mu dané ani poučenie, či má možnosť výberu sa rozhodnúť. Spotrebiteľ, ktorý si vyjednáva takýto
súkromný proces, mal by nepochybne tieto pravidlá poznať. Žalovaný tieto skutočnosti o individuálnom
dojednávaní zmluvnej podmienky, teda rozhodcovskej doložky nepodložil žiadnym spôsobom, naopak
jeho tvrdenie bolo priamo vylúčené svedeckou výpoveďou p. Kravčíkovej, ktorá zabezpečovala

uzatváraniepoistnýchzmlúvapriamouviedla,žeanionanepoznalatietopravidlá,nebolaonichškolená,
preto s nimi ani nemohla poučiť a podať potrebné informácie svojim klientom, medzi ktorými bol aj
žalobca. Rozhodcovskú doložku, ktorá je predkladaná spotrebiteľovi vo forme štandardného formulára
vo VPP ako aj na samostatnom liste, bez toho, aby spotrebiteľ poznal tieto pravidlá arbitráže, jej význam,
rozdiel medzi všeobecným a rozhodcovským súdom, nemožno považovať za individuálne

dojednanú. Aj judikatúra Súdneho dvora poukazuje na skutočnosť, že priemerný
spotrebiteľ nepoukáže na nekalosť zmluvnej podmienky (Mostaza Claro bod 25-27 C 168/05, Oceáno
Grupo Editoriál, Asturtom a iné).

Žalovaný s odbornou starostlivosťou musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky, má

poznať ich dôsledky a nemá konať v rozpore s dobrými mravmi. Konanie v rozpore s dobrými mravmi
sa rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami, vykazuje znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti, praxe, využíva omyl, lesť,
vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušenie zmluvnej slobody (§ 4 ods. 8 zák. o ochrane

spotrebiteľa).

S poukazom na vyššie uvedené súd má za to, že rozhodcovský rozsudok vydaný AS v Košiciach v
spotrebiteľskej veci sp. zn. 3C/2095/2012 je v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, na základektorej bola založená právomoc rozhodcovského súdu nebola vôbec uzatvorená alebo bola uzatvorená
neplatne. Rozhodcovská doložka je neplatná, nebola individuálne dojednaná, spôsobuje nevyváženosť
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Z obsahu poistnej

zmluvy vyplýva, že rozhodcovská doložka bola dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej uvádza,
že jej súčasťou sú VPP a teda je rozhodcovská doložka obsiahnutá v čl. XV. VPP a na tom nič nemení,
že v ten istý deň podpísali zmluvné strany ako pokračovanie predtlačeného formulára aj formulárovú
časť odkazujúcu na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú v poistných podmienkach.
Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť akceptovateľná, musí byť

výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie, o možnosti voľby
medzi viacerými riešeniami a o tom, čo ktorá voľba znamená. Z dokazovania vyplynulo, že žalobca ako
spotrebiteľpodpísalrozhodcovskúdoložku,pretožeinúvoľbunemal,keďchceluzatvoriťpoistnúzmluvu.
Žalobca nebol informovaný o rozhodcovskom konaní, čo vyplynulo z výpovede žalobcu i svedkyne -
sprostredkovateľkypoistenia.Dojednanározhodcovskádoložkanebolaindividuálnedojednaná,žalobca
nemal možnosti ovplyvniť jej obsah, ale naopak musel ju prijať, ak chcel uzavrieť poistnú zmluvu

ako celok vopred pripravenej formulárovej štandardnej zmluvy. Žalovaný nepredložil žiadne relevantné
dôkazy, ktoré by svedčili individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka
v poistnej zmluve spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalobcu
ako spotrebiteľa, neboli mu poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie týkajúce sa výlučného riešenia
sporov v rozhodcovskom konaní, o jeho rozdieloch v porovnaní so súdnym konaním, rokovacím

poriadkom rozhodcovského súdu. Z vyššie uvedených dôvodov súd vyhovel tejto žalobe v plnom
rozsahu a zrušil predmetný rozhodcovský rozsudok.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., podľa zásady procesnej úspešnosti v konaní.
Procesne úspešný bol žalobca, preto mu súd priznal náhradu trov konania, ktoré predstavujú náklady

za právne zastúpenie podľa § 11 ods. 1 písm. b), § 14 ods. 1 písm. a,b,c vyhl. č. 655/2004 Z. z., a
to: príprava a prevzatie zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom 61,87 EUR, účasť na konaní pred
súdom dňa 15. 1. 2014 61,87 EUR, dňa 28. 4. 2014 15,47 EUR, dňa 24. 9. 2014 61,87 EUR,
písomné vyjadrenie zo dňa 2. 6. 2014 61,87 EUR, cestovné dňa 15. 1. 2014 Sabinov - Prešov a späť,
40 km, pri spotrebe 5,7 l/100 km, pri cene nafty: 1,364 EUR/l, 40 km x 0,183 EUR = 7,32 EUR,

40 km x 5,7 l : 100 x 1,364 EUR = 3,11 EUR, náhrada za stratu času 13,40 EUR x polhodina x 2 =
26,80 EUR, cestovné spolu 37,23 EUR, dňa 28. 4. 2014 - cestovné Sabinov - Prešov a späť, 40 km,
pri spotrebe 5,7 l/100 km, pri cene nafty: 1,338 EUR/l, 40 km x 0,183 EUR = 7,32 EUR, 40
km x 5,71 l : 100 x 1,338 EUR = 3,05 EUR, náhrada za stratu času 13,40 EUR x polhodina x 2 = 26,80
EUR, cestovné spolu 37,17 EUR, dňa 24. 9. 2014 Sabinov - Prešov a späť, 40 km, pri spotrebe 5,7 l/100

km, pri cene nafty: 1,359 EUR/l, 40 km x 0,183 EUR = 7,32 EUR, 40 km x 5,71 l : 100 x 1,359 EUR =
3,09 EUR, náhrada za stratu času 13,40 EUR x polhodina x 2 = 26,80 EUR, cestovné spolu 37,21 EUR,
paušálna náhrada 5 x 8,04 EUR = 40,02 EUR, celkom 414,58 EUR, ktoré žalovaný uhradí priamo na
účet právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Jozefovi Karabašovi, advokátovi v Sabinove, na účet vedený
v ČSOB, č. ú.: XXX XXXXXXX/XXXX do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.