Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. máj 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 13P/89/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113234393
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2113234393.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou Mgr. Luciou Mizerovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: A. L., narodený X.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, Jána Bottu 4, Trnava, deti rodičov: matka Mgr. B. L., narodená
XX.X.XXXX, bytom O. XX, V., zastúpená advokátkou: JUDr. Ivana Sláviková, so sídlom Vajanského
nábrežie 9, Bratislava a otec C. L., narodený XX.XX.XXXX, bytom A. XX, X. H. nad Y., zastúpený
advokátom: JUDr. Miloš Chrenko, so sídlom Hlavná 25, Trnava, o návrhu matky na zvýšenie výživného,
t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd s účinnosťou od 1.9.2014 zvyšuje výživné otca pre maloletého A., nar. X.X.XXXX
zo sumy 130 eur mesačne na sumu 180 eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

II. Nedoplatok otca na zročnom výživnom za obdobie od 1.9.2014 do 30.4.2015 pre maloletého A. v
sume 400 eur, sa povoľuje otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 50 eur spolu s bežným výživným
počnúc právoplatnosťou rozsudku pod následkom straty výhody splátok.

III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 13P/89/2013-214 zo dňa 02.07.2014 v časti
výšky výživného otca na maloletého A..

IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 16.12.2013 sa matka maloletých detí A. a H. domáhala vydania
rozhodnutia, ktorým by súd zvýšil výživné otca pre maloletého A. zo sumy 45 eur mesačne na sumu
350 eur mesačne a pre maloletého H. zo sumy 45 eur mesačne na sumu 300 eur mesačne, a to počnúc
dňom podania návrhu.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 13P/89/2013-214 zo dňa 2.7.2014, ktorým s účinnosťou od
16.12.2013 zvýšil otcovi výživné pre maloletého A. zo sumy 45 eur mesačne na sumu 130 eur mesačne
a pre maloletého H. zo sumy 45 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne, zároveň rozhodol o nedoplatku
otca na zročnom výživnom za obdobie od 16.12.2013 do 30.6.2014 pre obe maloleté deti a na základe
návrhu otca uložil matke povinnosť informovať otca raz mesačne písomnou formou o podstatných
veciach týkajúcich sa maloletých detí, najmä o ich zdravotnom stave, školskom prospechu, o školských
a mimoškolských záujmových aktivitách.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka, žiadala, aby výživné bolo zvýšené na maloletého A.
na sumu 250,- eur mesačne a na maloletého H. na sumu 200,- eur mesačne s tým, že nedoplatok na

zročnom výživnom otec zaplatí v troch splátkach, pričom informačná povinnosť matke nebude uložená.
Dôvodila, že na strane otca nemalo byť zohľadnené školné vo výške 527 eur ročne, pretože tento
študuje už 7 rokov a je študentom tretieho ročníka. Poukazovala na to, že si otec zakúpil do výlučného
vlastníctva trojizbový byt z hypotekárneho úveru 72.000,- eur s mesačnou splátkou 440,- eur, pričom
si mohol kúpiť menší byt, čím by bola nižšia suma hypotekárneho úveru, ako aj suma splátok. Ide
o neprimerané majetkové zaťaženie nad majetkové pomery, možnosti a schopnosti otca. Rovnako
prevádzka a údržba motorového vozidla je podľa matky detí neprimerané majetkové zaťaženie (náklady
na údržbu 783,66 eura a poistenie 95,39 eura ročne). Otec motorové vozidlo nevyužíva, napriek tomu do
neho investoval sumu, ktorá výrazne presahuje jeho hodnotu, ktorá má byť podľa vyjadrenia otca 400,-
eur. Nesúhlasila so skúmaním jej majetkových pomerov, keďže kritériom pri určovaní výšky výživného
sú odôvodnené potreby maloletého, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Poukázala
na to, že deťom poskytuje starostlivosť neustále (deti vo veku XX a XX rokov) a jej osobnú starostlivosť
je súd povinný zohľadniť. Odporca sa na starostlivosti o deti podieľa len plnením vyživovacej povinnosti.
Sumu výživného vo výške 230,- eur na obe považovala za neprimeranú. Nesúhlasila tiež so splácaním
zročného výživného v splátkach a s jej uloženou informačnou povinnosťou voči otcovi.

Otec s odvolaním matky nesúhlasil, navrhoval rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť. Poukazoval na
to, že výdavok rodiča na vlastné bývanie je nevyhnutným výdavkom, pričom dôvodom na zabezpečenie
trojizbového bytu bola skutočnosť, aby mal vytvorené podmienky pre deti, keď k nemu prídu. Tieto
však pod vplyvom matky k nemu chodia len sporadicky, resp. mal. H. vôbec. Irelevantné sú výhrady
matky pokiaľ ide o automobil, pretože tieto súd nebral do úvahy. Poukazoval na to, že príjmy matky sú
vysoko nadštandardné, jej priemerný príjem v roku 2013 bol 4.218,93 eura, teda jej príjem trojnásobne
prevyšoval príjem otca, a preto sa aj matka musí viac podieľať na výdavkoch maloletých, a to aj pri
zohľadnení jej osobnej starostlivosti. Zmena pomerov bola daná uplynutím doby 4 rokov a zmenou
pomerov na strane matky maloletých, pričom zmena pomerov na strane otca nenastala. Ak došlo k
nárastu potrieb maloletých, túto zmenu nie je možné preniesť výhradne na otca, pretože rast výdavkov
na maloletých je kompenzovaný zlepšením finančnej situácie matky. Zvýšenie výživného súdom bolo
pritom značné, pri mal. A. o 180% (2,9 násobné zvýšenie) a pri mal. H. o 120% (2,2 násobné zvýšenie).
Takéto zvýšenie výživného podľa otca presahuje mieru zmeny pomerov, ktorá nastala.

Matka k vyjadreniu otca uviedla, že súd dostatočne neskúmal majetkové pomery, schopnosti a možnosti
otca, neprimerané majetkové riziká, ktoré na seba prevzal. Nevysporiadal sa s výdajom na školné v
sume 527 eur ročne a zaťažením vo forme hypotekárneho úveru vo výške 72.000 eur, so splátkou 440
eur mesačne na nehnuteľnosť, v ktorej otec nemá trvalý pobyt, ani s výdajom na prevádzku a údržbu
auta, ktoré sú nerentabilné. Matka rovnako spláca úver za 4-izbový byt vo výške 65.000 eur, so splátkou
300 eur mesačne. Uviedla, že pôvodné súdne rozhodnutie o výživnom prijala z dôvodu, že deti chcela
ochrániť pred vytváraním stresujúceho prostredia zo strany otca. Podmienkou súhlasu otca s rozvodom
manželstva bolo stanovenie výživného v sume 45 eur mesačne.

Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 9CoP/22/2014-250 zo dňa 16.12.2014 rozsudok súdu č. k. č. k.
13P/89/2013-214 zo dňa 2.7.2014 v napadnutej časti výživného otca k maloletému A. v časti bežného
výživného za čas od 16.12.2013 do 31.7.2014 a nedoplatku na zročnom výživnom za čas od 16.12.2013
do 30.6.2014 potvrdil a v časti výživného otca k maloletému za čas od 1.9.2014 naďalej a v časti trov
prvostupňového konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V napadnutej časti výživného otca k
maloletému H. a nedoplatku na zročnom výživnom rozsudok súdu potvrdil, rovnako ako v napadnutej
časti matke uloženej informačnej povinnosti voči otcovi.

Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na strane oboch maloletých detí nastala
výrazná zmena pomerov, na ktorých bolo založené pôvodné rozhodnutie o úprave vyživovacej povinnosti
otca k deťom. Maloletý A., je dieťaťom vo veku XX rokov, v čase podania návrhu, resp. i rozhodovania
súdu prvého stupňa bol ešte žiakom základnej školy, ktorý od 1.9.2014 začal navštevovať strednú školu.
Uplynutie dlhšieho časového obdobia od posledného rozhodnutia o výživnom (27.9.2010) spôsobilo
zvýšenie odôvodnených potrieb tohto maloletého dieťaťa, pretože maloletý bol žiakom posledného
ročníka základnej školy, ktorý sa aktívne pripravoval na prijímacie skúšky na strednú školu, preto
absolvoval doučovanie z viacerých predmetov. Náklady na jeho prípravu na budúce štúdium i na jeho
živobytie sú vysoké, keďže maloletý A. je v období dospievania, v období prudkého duševného i
telesného rastu, výdavky na jeho živobytie, najmä štúdium, náklady na zdravotnú starostlivosť, športové
aktivity je potrebné zohľadniť a zabezpečiť rozvoj osobnosti tohto dieťaťa v jeho najlepšom záujme a v

jeho prospech. Maloletý A. prichádza do veku, kedy jeho potreby budú rásť výraznejšie - ako chlapec v
pubertálnom veku má väčšie (pritom primerané) nároky na stravu, oblečenie, spôsob trávenia voľného
času a v neposlednom rade i na potreby vzdelania. Tieto všetky okolnosti je potrebné vziať do úvahy
pri rozhodovaní. Bolo preto dôvodné zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca k maloletému A.. Dôvodné
bolo i zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému H., ktorý je o štyri roky starší ako v čase
posledného rozhodovania, je stále žiakom základnej školy, avšak navštevuje jej druhý stupeň, venuje
sa okrem školských povinností i športu, súkromne sa doučuje angličtinu. Maloletý A. i maloletý H. majú
zdravotné problémy, okrem výdavkov na lieky matka deťom zabezpečuje vitamíny a probiotiká. Čo sa
týka zárobkových možností a schopností na strane otca, tento je naďalej zamestnaný u toho istého
zamestnávateľa PSJ Hydrotranzit, a.s. v Bratislave, kde pracuje ako bezpečnostný a požiarny technik,
k výraznému nárastu jeho príjmu nedošlo. Po rozvode manželstva žije sám, aktuálne si zabezpečil
bývanie v trojizbovom byte, na čo čerpal úver 70.000,- eur, ktorý spláca po 436,04 eura mesačne,
ďalej uhrádza náklady spojené s užívaním bytu 167,17 eura do fondu prevádzky, údržby a opráv, 65,-
eur za platby za energie. Do práce dochádza vlakom a v Bratislave cestuje MHD (56,10+26,90 eura
mesačne). Okrem uvedených výdavkov hradí tiež životné poistenie a telefón (50+28). To sú výdavky,
ktoré podľa názoru odvolacieho súdu je možné na strane otca zohľadniť, keď argumentácia matky v
súvislosti s neprimeraným majetkovým rizikom, keď si otec zabezpečil za úver byt, ktorý mesačne spláca
v sume 436,04 eura, je nedôvodná. Bytovú otázku si po rozvode manželstva riešili obaja bývalí manželia
a tak tu nemožno uvažovať o neprimeranom majetkovom riziku, keďže argumentáciu otca o tom, že
zohľadnil nielen svoju potrebu bývania, ale i záujem o stretávanie sa s oboma maloletými deťmi v jeho
domácnosti, je dôvodná a za uvedenej situácie nemožno uvažovať o neprimeranom majetkovom riziku
otca, prípadne o luxuse bývania jednej osoby v trojizbovom byte. Odvolací súd nezohľadnil výdavky
otca v súvislosti so školným 527,- eur ročne, pretože otec v konaní nepreukázal dôvody predmetného
štúdia, resp. najmä dôvody jeho dĺžky. I za týchto okolností s prihliadnutím na vek a odôvodnené potreby
maloletého H. s účinnosťou od 16.12.2013 naďalej a odôvodnené potreby maloletého A. za čas od
16.12.2013 do 1.9.2014 považoval odvolací súd za správne zohľadnené a preto napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa v časti zvýšenia výživného otca k maloletým deťom ako vecne správny potvrdil.
Prihliadol tiež na vyživovaciu povinnosť matky zakotvenú v ustanovení § 62 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine,
keďže vyživovaciu povinnosť k deťom majú obaja rodičia a lepšie majetkové pomery sú u matky, ktorá za
rok 2013 dosiahla príjem 4.218,39 eura a za tri mesiace roku 2014 príjem 2.665,61 eura mesačne netto,
i keď jej príspevok na výživu je čiastočne vyvážený jej osobnou starostlivosťou, na strane otca nie sú
dané jeho zárobkové možnosti a schopnosti, ktoré by on osobne nevyužíval na zabezpečenie lepšieho
zárobku a ktoré by mu umožnili zabezpečiť si vyšší príjem vlastnou prácou, preto bol zohľadnený ten
príjem, aký reálne u svojho zamestnávateľa poberá, keď otec i na to vynakladá primerané pracovné úsilie
(napr. denne cestuje za prácou). Súčasne potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa i v časti nedoplatku
na zročnom výživnom ako u maloletého A., tak u maloletého H.. Odvolací súd ale zrušil rozsudok súdu
prvého stupňa o výživnom na maloletého A. na čas od 1.9.2014 naďalej, pretože dospel k záveru, že tu je
dôvodné venovať pozornosť odôvodneným možnostiam a schopnostiam povinného otca a oprávneným
potrebám maloletého A. počnúc jeho nástupom na stredoškolské štúdium, ktoré náklady reálne v čase
rozhodovania odvolacieho súdu na strane maloletého sa nepochybne zvýšili, pretože nastúpil na strednú
školu a nebolo možné tieto skutočnosti nezohľadniť, prípadne ich zisťovať až v odvolacom konaní, čím
by sa obom rodičom i kolíznemu opatrovníkovi odňala možnosť dvojinštančného konania v súvislosti so
zisťovaním týchto odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a v súvislosti s ustálením primeranej výšky
výživného zo strany povinného otca. V zrušenom rozsahu - t.j. o výživnom na maloletého A. na čas
od 1.9.2014 odvolací súd vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, aby prešetril odôvodnené
potreby dieťaťa a zvážil, či doposiaľ stanovená výška výživného 130,- eur mesačne bude dostatočná a
zodpovedajúca zákonným kritériám stanovenia výšky vyživovacej povinnosti otca ako povinného rodiča
k tomuto dieťaťu. V danom prípade považoval odvolací súd stanovenie rozsahu výživného v rozhodnom
období na hranici 20% zohľadňujúce individuálne okolnosti uvedeného prípadu. Odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa napokon potvrdil i v časti uloženia informačnej povinnosti matke.

Predmetom konania tak naďalej zostalo rozhodovanie o výživnom pre maloletého A. za čas od 1.9.2014
naďalej.

Súd doplnil dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s listinnými
dôkazmi, a to lustráciami v Sociálnej poisťovni, správou Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava zo
dňa 18.2.2015, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 23.2.2015, správou
kolízneho opatrovníka zo dňa 11.3.2015 a zo dňa 30.3.2015, ročným zúčtovaním preddavkov na daň z

príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2014, potvrdením o príjme matky zo dňa 29.4.2015,
potvrdeniami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 29.4.2015, potvrdením o príjme
otca zo dňa 10.3.2015, rozpisom výdavkov otca, dokladmi o platení výživného, dokladmi o exkurzii,
potvrdením o návšteve školy, dohodou o zmene pracovnej zmluvy, dokladmi o životných poistkách otca,
ako aj oboznámením sa s ostatnými listinnými dôkazmi, ako aj s obsahom celého spisového materiálu
a zistil nasledovný skutkový stav:

Matka v ďalšom konaní uviedla, že trvá na pôvodnom návrhu na zvýšenie výživného pre maloletého A.
na sumu 350 eur mesačne. Maloletý sa stal študentom strednej školy, zvýšili sa jeho výdavky spojené
so školou, na knihy, jazykové predmety, atlasy (náklady v sume minimálne 200 eur), ako aj výdavky
spojené so spoločenským životom maloletého vzhľadom na jeho vek, ako aj na výdavky na exkurzie a
vzdelávacie pobyty. V súvislosti s ostatnými výdajmi pri nástupe na strednú školu mali výdaje asi 150
eur. V školskom roku 2014/2015 je maloletý A. je žiakom X.B Gymnázia Jána Hollého. Otec si plní
stanovenú vyživovaciu povinnosť riadne a včas. Matka požaduje výživné vo výške, ktoré je primerané v
možnostiach a schopnostiach otca. Otec iným spôsobom ako plnením vyživovacej povinnosti stanovej
súdom na maloleté deti neprispieva, neposkytuje im iné vecné plnenia. Od posledného pojednávania
v tejto veci neprejavuje osobný záujem o maloletého, napriek tomu, že bolo vyhovené jeho žiadosti o
informovanie o maloletých deťoch, ktorú matka plní. Matka pokrýva všetku starostlivosť o maloleté deti,
teda o maloletého A., zastáva funkciu matky a nahrádza funkciu otca. Matka deťom sporí stavebné
sporenie, založila im poistky, pričom z predložených dokladov je zrejmé, že otec založil poistky len
sebe a len sebe platí životné poistenie. Neprejavil záujem uzatvoriť poistky deťom, kde by im finančne
prispieval. Otec žije nad pomery vzhľadom na jeho výdavky, čo nemôže byť na škodu maloletého
A.. Otec do dnešného dňa nijakým spôsobom nepreukázal dĺžku štúdia na vysokej škole. Maloletý je
momentálne na literárnej exkurzii, ktorá stála 250 eur s tým, že matka mu dala vreckové v sume 100 eur
a ďalších 100 eur potreboval na zaplatenie stravy a všetkých vstupov, ktoré neboli súčasťou poplatkov za
exkurziu. Absolvoval tiež lyžiarsky výcvik v sume 350 eur, z toho 190 eur sa platilo škole. Zdravotný stav
maloletého A. je roky nezmenený, maloletý je alergik. Matka uviedla, že naďalej pracuje v spoločnosti
Boge Elastmetall Slovakia, a.s., jej priemerný mesačný príjem za minulý rok bol okolo 2000 eur v čistom.
K tomuto príjmu mala odmeny. Pokiaľ z ročného zúčtovania za rok 2014 vyplýva jej priemerný mesačný
príjem v sume 7099 eur, je to vrátane všetkých odmien. Odmeny sú pritom nenárokovateľnou zložkou
mzdy a sú vyplácané v závislosti od úspechov spoločnosti. Pokiaľ ide o jej výdaje a výdaje maloletého,
poukazovala na doterajší obsah spisu. K tomu má maloletý A. výdaje na doučovanie, pretože sa mu
nechce učiť a je potrebné to riešiť takýmto spôsobom. Tieto výdavky na doučovanie sú zhruba 150 eur
mesačne v závislosti od toho koľkokrát na doučovanie ide. Pokiaľ ide o styk otca s maloletými deťmi,
uviedla, že vzhľadom na vek maloletých detí XX a XX rokov, nie je možné aby ona s nimi manipulovala.
Otec sa s maloletým H. stretol naposledy v r. 2011, odvtedy k nemu H. odmieta chodiť. S maloletým
A. sa stretol naposledy na začiatku júla 2014 a od tohto dátumu k nemu odmieta chodiť vzhľadom na
situáciu, ktorú otec vyrobil. Naposledy otec kontaktoval telefonicky maloletého A. 4.2.2015. S maloletým
H. neudržiava žiadny kontakt, hoci otcovi zaslala jeho telefónne číslo.
Otec v konaní uviedol, že k zmene pomerov na jeho strane nedošlo, pracuje u toho istého
zamestnávateľa, jeho mzda bola čiastočne zvýšená, jeho výdavky sú tiež bez podstatných zmien. Má
uzatvorené tri životné poistky, ktoré boli uzatvorené za trvania manželstva. Tieto poistné zmluvy nie
sú odkúpiteľné, preto ich nemôže zrušiť a musí ich platiť naďalej, aby po splatení poistenia dosiahol
určený výnos. Zároveň tieto poistky pokrývajú časť zabezpečenia na hypotekárny úver. Týmito poistkami
nevytvoril žiadne ďalšie náklady okrem tých, ktoré boli vytvorené za trvania manželstva. Výživné platí vo
výške 261,90 eur, čo je suma pre obe maloleté deti vrátane nedoplatkov a suma 1,90 eura je poplatok
za platenie výživného poštovou poukážkou. Z rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že výživné určené
pre maloletého A. na čas do júna 2014 bolo primerané. Je pravda, že s nástupom na strednú školu
mohlo dôjsť k zmene pomerov na strane maloletého, avšak nejde o podstatnú zmenu. Maloletý mal aj
pri nástupe na strednú školu doučovania a tieto výdavky súd zohľadnil už v predchádzajúcom rozsudku,
čiže doučovanie nepredstavuje zmenu pomerov, pretože to bolo aj predtým. Je možné, že matka mala
na začiatku školského roka zvýšené výdavky v súvislosti s nákupom učebných pomôcok v sume 150
eur, avšak tieto boli kupované na dlhšie obdobie, minimálne jedného roka, resp. jazykové učebnice až
na dva roky, teda tento výdavok je potrebné rozložiť na dlhšie časové obdobie. Pokiaľ ide o ostatné
výlety, matka o týchto nepredložila doklady. Maloletý A. mal na vysvedčení trojky a štvorky, preto je
otázne, či je doučovanie účelné. Otec sa snaží intenzívne kontaktovať s deťmi, čo je mu však zo strany
matky odopierané. Od posledného pojednávania na okresnom súde, pravidelne každý druhý víkend,
keď má byť otec s deťmi, je mu zaslaná sms-správa matkou, že po dohode s deťmi, tieto k nemu neprídu.

Matka deti cielene štve proti otcovi, odopiera mu styk s deťmi. Deti mu nezdvíhajú mobil, alebo je hovor
zrušený. Nie je pravda jej tvrdenie, že otec nemá o deti záujem. Od júla 2014 sa s deťmi stretol iba
náhodne, starší syn keď ho náhodou stretne prechádza na druhú stranu ulice. Synovi povedal, že má
u neho darčeky, aby si po ne prišili, keďže si pre darčeky neprišli, otec sa s nimi nestretol, takže im ich
neodovzdal. Otec deťom v r. 2011 založil osobné účty, kam im posielal po 10-15 eur, deti mali k účtom
platobné karty, avšak vzhľadom na to, že sa mu zvýšili výdaje, ďalej im na tieto účty neposielal peniaze.
Otec mal za to, že nedošlo k zmene pomerov na strane maloletého A., avšak došlo k zmene pomerov
na strane matky, ktorej príjem násobne prevyšuje jej príjem v čase posledného rozhodovania súdu.
Jej príjem vo výške 7.000 eur musí zabezpečiť pokrytie potrieb maloletého. Pokiaľ ide o argumentáciu
matky, že odmeny sú nenárokovateľnou zložkou, je to pravda, avšak vyplatené boli a je potrebné ich
zohľadniť. Obdobne je tvorený aj príjem otca, kde časť jeho mzdy je tvorená nenárokovateľnou zložkou,
a to osobným ohodnotením, ktoré podľa dohody o zmene pracovnej zmluvy mu zamestnávateľ môže
poskytnúť až do výšky 440 eur. Ak aj nástupom maloletého A. na strednú školu došlo k zmene pomerov,
táto zmena bola kompenzovaná zmenou pomerov na strane matky, ktorá dosahuje vyšší príjem, a
to päťnásobne vyšší ako je príjem otca. V tomto smere nemôže obstáť skutočnosť, že matka sa na
starostlivosti o maloletého podieľa osobnou starostlivosťou, keďže miera osobnej starostlivosti o XX
ročného adolescenta je minimálna. Navrhoval preto, aby súd výživné pre maloletého A. od 1.9.2014 určil
sumou 130 eur mesačne tak, ako to bolo doteraz.

Otec predložil písomný rozpis svojich pravidelných mesačných výdajov, v ktorom uviedol, že platí:
výživné v sume 261,90 eura, poistenie majetku v sume 77 eur ročne, t. j. 6,50 eur mesačne, poistenie
vozidla v sume 95,39 eura ročne, t. j. 8 eur mesačne, platí si tri životné poistky v sume 54,40 eura
mesačne, do fondu opráv platí 71,75 eura mesačne, za služby spojené s užívaním bytu platí 95,42
eura mesačne, platí daň z nehnuteľnosti 24,85 eura ročne, t. j. 2,50 eura mesačne. Doprava do práce
v Bratislave ho stojí 26,90 eura mesačne, elektrina 50 eur mesačne, za RTVS 4,64 eura mesačne,
poplatok za vedenie účtu je 5,90 eura mesačne, spláca úver v sume 436,04 eura mesačne, plyn stojí 15
eur mesačne, doprava do práce vlakom 56,10 eura mesačne a mobil 30 eur mesačne. Svoje mesačné
výdavky vyčíslil v sume 1.125,05 eura, uviedol, že okrem toho má výdavky na lekára, stravu, ošatenie
a udržiavanie domácnosti.

Kolízny opatrovník v konaní uviedol, že vzhľadom na to, že na strane maloletého A. od 1.9.2014 došlo k
zásadnej zmene pomerov, odporúča návrhu matky vyhovieť a výživné pre maloletého zvýšiť primerane
jeho potrebám ako aj možnostiam a schopnostiam otca.

Z lustrácií v Sociálnej poisťovni vyplýva, že otec je naďalej (od 1.7.2010) zamestnancom spoločnosti
PSJ Hydroztranzit, a.s., matka je naďalej (od 1.9.2014, dovtedy od 1.1.2013 do 31.8.2014 - ZF SACHS
Slovakia, a.s.) zamestnancom spoločnosti Boge Elastmetall Slovakia, a.s.

Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne Trnava zo dňa 18.2.2015, matka ani otec v období od 1.1.2014
do 18.2.2015 nepoberali nemocenské dávky.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 23.2.2015 vyplýva, že matka poberá
prídavky na obe maloleté deti, na každé v sume 23,52 eura. Rodičia, nepoberajú žiadne iné štátne
sociálne dávky.

Zo správy kolízneho opatrovníka o prešetrených pomeroch zo dňa 30.3.2015 vyplýva, že matka býva
s maloletými deťmi v 4-izbovom byte, deti majú svoje vlastné izby. Nezistili žiadne nedostatky. Maloletý
A. je žiakom X. ročníka na Gymnáziu J. Hollého v Trnave, sledovaný je v alergologickej ambulancii,
mesačné výdavky na lieky sú cca 25 eur, vrátane vitamínových doplnkov. Chodí na doučovanie z
anglického jazyka, matematiky, fyziky, s čím má matka zvýšené výdavky v sume asi 160 eur. Maloletý
H. je žiakom X. ročníka na Základnej škole na Vančurovej ul. v Trnave. Začal mať problémy s očami.
Matka mala pri rozhovore uviesť, že otec na maloletých prispieva už zvýšeným výživným. S maloletým
A. sa stretol naposledy v lete 2014, s maloletým H. asi pred tromi rokmi. Maloletí neboli s otcom cez
vianočné sviatky, nedostali od neho sms-ku ani darčeky. Šetrením pomerov v domácnosti matky bolo
zistené, že pre starostlivosť o maloletých má matka vytvorené vhodné podmienky.

Z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2014
vyplýva, že zdaniteľná mzda matky bola v celkovej výške 110.793,14 eura, z toho daň predstavovala
25.596,94 eura. Z uvedeného vyplýva priemerný čistý mesačný príjem matky 7.099,68 eura.

Podľa potvrdenia o príjme matky od jej zamestnávateľa Boge Elastmetall, a.s. za obdobie 1/2015-3/2015,
jej priemerný čistý mesačný príjem za uvedené obdobie bol 3.573,13 eura.

Podľa potvrdenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 29.4.2015, matka poberá od mája
2014 prídavky na obe maloleté deti v sume 47,04 eura.

Podľa potvrdenia o výške príjmu otca od jeho zamestnávateľa PSJ Hydrotranzit, a.s., priemerný čistý
mesačný príjem otca za obdobie 1/2014 až 1/2015 bol 1.382,75 eura.

V zmysle Dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 29.8.2014, tarifná mzda otca predstavuje
1.800 eur mesačne a za mimoriadne pracovné výkony poskytne zamestnávateľ zamestnacovi osobné
ohodnotenie až do výšky 440 eur / mesiac, ako nenárokovateľnú čiastku mzdy.

Podľa predložených poistiek otca, pri poistke č. 6322447 - život v istote, je stanovené štvrťročné poistné
1.899 Sk, t. j. 63,04 eura, pri poistke č. 6220019 - individuálne životné poistenie, je štvrťročné poistné
84,68 eura, pri poistke č. 8002568 - individuálne úrazové poistenie je ročné poistné 1.386 Sk, t. j. 46,01
eura.

Podľa pripojených kópií ústrižkov poštových peňažných poukazov, otec matke od júla 2014, pravidelne
mesačne platí výživné na obe deti v sume 260 eur.

Z potvrdenia o návšteve školy vyplýva, že mal. A. je v školskom roku 2014/2015 žiakom X.B triedy na
Gymnáziu Jána Hollého v Trnave.

Podľa príjmového pokladničného dokladu zo dňa 28.2.2015 a z 14.4.2015, výdavok na literárnu exkurziu
mal. A. bol spolu 250 eur.

Predmetom konania je rozhodovanie o výživnom pre maloletého A. za obdobie od 1.9.2014.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom
možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Podľa ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

Podľa ustanovenia § 163 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), rozsudky o výchove
a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností,
alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

Podľa ustanovenia § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch
dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí.
Odvolací súd v rozsudku č. k. 9CoP/22/2014 - 250 zo dňa 16.12.2014 uviedol, že pokiaľ ide o výživné
pre maloletého A., je na čas od 1.9.2014 dôvodné venovať pozornosť jeho odôvodneným a oprávneným
potrebám počnúc jeho nástupom na stredoškolské štúdium, ktoré náklady reálne v čase rozhodovania
odvolacieho súdu na strane maloletého sa nepochybne zvýšili, pretože nastúpil na strednú školu a
nebolo možné tieto skutočnosti nezohľadniť. Uviedol, že náklady na jeho prípravu na budúce štúdium i
na jeho živobytie sú vysoké, keďže maloletý A. je v období dospievania, v období prudkého duševného i
telesného rastu, výdavky na jeho živobytie, najmä štúdium, náklady na zdravotnú starostlivosť, športové
aktivity je potrebné zohľadniť a zabezpečiť rozvoj osobnosti tohto dieťaťa v jeho najlepšom záujme
a v jeho prospech. Maloletý A. prichádza do veku, kedy jeho potreby budú rásť výraznejšie - ako
chlapec v pubertálnom veku má väčšie (pritom primerané) nároky na stravu, oblečenie, spôsob trávenia
voľného času a v neposlednom rade i na potreby vzdelania. Tieto všetky okolnosti je potrebné vziať do
úvahy pri rozhodovaní. Podľa odvolacieho súdu bolo preto dôvodné zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca
k maloletému A., pričom odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa o zvýšení výživného
za čas od 16.12.2013 do 1.9.2014 zo sumy 45 eur mesačne na sumu 130 eur mesačne za správne.

V ďalšom konaní bolo teda úlohou súdu posúdiť, či po vydaní rozsudku č.
k. 13P/89/2013-214 zo dňa 2.7.2014 došlo ohľadom vyživovacej povinnosti otca k maloletému A. k
podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu tohto rozhodnutia súdu o výživnom v zmysle §
78 ods. 1 Zákona o rodine. Súd skúmal okolnosti, t.j. schopnosti, možnosti, majetkové pomery povinných
a potreby dieťaťa v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom a po jeho vydaní, tieto
porovnal, zhodnotil a na základe ich posúdenia dospel k záveru, že zvýšenie výživného pre maloletého
A. s účinnosťou od 1.9.2014 je dôvodné.

Zmena pomerov nastala predovšetkým na strane maloletého A., ktorý na rozdiel od stavu v čase
poslednej úpravy výživného je od 1.9.2014 žiakom X. ročníka Gymnázia Jána Hollého v Trnave. Prechod
medzi jednotlivými stupňami školského systému je považovaný za objektívnu skutočnosť, na základe
ktorej dochádza k zmene pomerov na strane oprávneného v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Matka
uviedla, že v súvislosti s nástupom na strednú školu mali vstupné výdaje asi 150 eur, okrem toho mala
výdaje na učebnice, najmä na jazykové predmety a atlasy v sume asi 200 eur. Poukazovala na to,
že vzrástli jeho výdaje na spoločenský život, má tiež výdavky na exkurzie a vzdelávacie pobyty. Za
literárnu exkurziu napr. platili 250 eur s tým, že maloletý dostal tiež vreckové 100 eur a ďalších 100 eur
na stravu a vstupy. Absolvoval tiež lyžiarsky výcvik v sume 350 eur. Matka uviedla, že zdravotný stav
maloletého A. je roky nezmenený, maloletý je alergik, matka mu kupuje doplnkové výživové produkty
- vitamíny, probiotiká. Maloletý má problémy s učením, čo musia riešiť doučovaním, s čím sú spojené
výdavky podľa matky zhruba 150 eur mesačne. Z predchádzajúceho konania vyplynulo, že mal. A. chodí
na angličtinu, venuje sa športovým aktivitám, hrá futbal, pláva, s čím sú pochopiteľne spojené výdaje
na poplatky a výdavky na športovú výstroj. Matka poukazovala na výdaje na maloletého vyčíslené v
predchádzajúcom konaní. Vtedy matka tieto mesačné výdavky matka vyčíslila na jedno dieťa sumou 425
eur (škola - 40 eur/mesiac, strava - 50 eur/mesiac, oblečenie - 40 eur/mesiac, lekár - 20 eur/mesiac, šport
a kurzy - 25 eur/mesiac, angličtina a doučovania - 50 eur/mesiac, dovolenky - 140 eur/mesiac, kozmetika,
hračky, doprava do školy - 40 eur/mesiac, telefón - 20 eur/mesiac). Náklady na bývanie mesačne na
jedno maloleté dieťa matka vyčíslila sumou 360 eur (splátka úveru - 300 eur/mesiac, preddavky na
účet spoločenstva vlastníkov bytov - 40 eur/mesiac, fond údržby a opráv - 20 eur/mesiac). Na strane
maloletého A. teda nepochybne jeho nástupom na strednú školu došlo k zmene pomerov, zvýšili sa jeho
náklady na prípravu na budúce povolanie, je období dospievania, prudkého duševného i telesného rastu,
s čím nepochybne rastú aj jeho životné náklady, nielen na uspokojovanie jeho základných životných
potrieb (strava, oblečenie, hygiena), ale aj na jeho štúdium, záujmy, trávenie voľného času, športové
aktivity, ako i zdravotnú starostlivosť.

Súd ďalej skúmal, či od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane povinných,
teda oboch rodičov. Otec maloletého A. uviedol, že na jeho strane k zmene pomerov nedošlo, jeho
mzda sa čiastočne zvýšila, pracuje u toho istého zamestnávateľa. Medzi svoje pravidelné mesačné
výdaje uviedol výživné v sume 261,90 eura, poistenie majetku v sume 6,50 eur mesačne, poistenie
vozidla v sume 8 eur mesačne, tri životné poistky v sume spolu 54,40 eura mesačne, fond opráv 71,75
eura mesačne, za služby spojené s užívaním bytu 95,42 eura mesačne, daň z nehnuteľnosti 2,50 eura
mesačne, doprava do práce v Bratislave 26,90 eura mesačne, elektrina 50 eur mesačne, za RTVS
4,64 eura mesačne, poplatok za vedenie účtu je 5,90 eura mesačne, spláca úver v sume 436,04 eura
mesačne, plyn stojí 15 eur mesačne, doprava do práce vlakom 56,10 eura mesačne a mobil 30 eur
mesačne. Svoje mesačné výdavky tak vyčíslil celkom v sume 1.125,05 eura, uviedol, že okrem toho má
výdavky na lekára, stravu, ošatenie a udržiavanie domácnosti. K trom uzatvoreným poistkám uviedol, že
tieto nemôže zrušiť, preto by prišiel o určený výnos. Zároveň tieto poistky pokrývajú časť zabezpečenia
na hypotekárny úver. Z predchádzajúceho konania je zrejmé, že otec je majiteľom 3-izbového bytu, na
ktorý si zobral hypotekárny úver 72.000 eur. Je majiteľom motorového vozidla zn. Felícia z r. 1998. Podľa
potvrdenia o výške príjmu otca od zamestnávateľa PSJ Hydrotranzit, a.s., jeho priemerný čistý mesačný
príjem za obdobie 1/2014 až 1/2015 bol 1.382,75 eura. To znamená, že na strane otca došlo k miernemu
nárastu príjmu oproti stavu v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom, kedy súd vychádzal z
jeho priemernej čistej mesačnej mzdy v období 1/2013 - 12/2013 v sume 1.187,50 eura a v období od
1/2014- 4/2014 v sume 1.100,95 eura. Otec inú zmenu pomerov na svojej strane neuvádzal, neuviedol
ani iné prípadné zvýšené výdaje oproti predchádzajúcemu stavu.

Rovnako došlo k zmene pomerov na strane matky maloletého A.. V čase poslednej úpravy výživného
súd vychádzal z jej priemerného čistého mesačného príjmu za obdobie od 1/2013 do 12/2013 v sume
4.218,93 eura a v období 1/2014-3/2014 v sume 2.665,61 eura. Podľa ročného zúčtovania preddavkov
na daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2014, mala matka v roku 2014 vrátane odmien
priemerný čistý mesačný príjem 7.099,68 eura. Za obdobie 1/2015-3/2015 mala potom priemerný čistý
mesačný príjem 3.573,13 eura. Okrem toho matka poberá prídavky na obe maloleté deti v sume 47,04
eura. Príjem matky teda od poslednej úpravy výživného podstatne vzrástol. Matka je vlastníčkou 4-
izbového bytu. Na kúpu bytu si zobrala hypotekárny úver vo výške 65.000 eur, s mesačnými splátkami
313 eur. Uvádzala, že celkové náklady na byt, vrátane úhrady do fondu prevádzky údržby a opráv
predstavujú 250 eur. Pokiaľ ide o výdaje matky, uvádzala, že si platí poistku 100 eur ročne, mesačne
na oblečenie a stravu minie 200 eur, sporí si 300 eur mesačne. Uviedla, že deťom platí poistenie a
stavebné sporenie - H. 25,53 eura mesačne/150 eur mesačne, poistenie a stavebné sporenie - A. L.
20 eur mesačne/150 eur mesačne, poistenie matky 65,10 eur ročne, poistenie matky a detí pri ceste
do zahraničia 105 eur ročne, úhrady do fondu prevádzky údržby a opráv 167,52 eur mesačne, daň z
nehnuteľnosti predstavuje 30,45 eur ročne.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti mal súd za to, že je dôvod zvýšiť výživné otcovi pre
maloletého A. prihliadajúc na jeho odôvodnené potreby dieťaťa, primerane možnostiam, schopnostiam
a majetkovým pomerom otca, so zohľadnením podielu vyživovacej povinnosti matky. Súd vzhľadom na
zmenu pomerov, ktorá u maloletého nastala jeho nástupom na strednú školu mal za dôvodné zvýšiť toto
výživné od 1.9.2014 zo sumy 130 eur mesačne na sumu 180 eur mesačne, teda celkom o sumu 50
eur mesačne, keď má za to, že takto zvýšené výživné odráža predovšetkým zmenu pomerov na strane
maloletého dieťaťa ako aj povinného otca. U maloletého boli jednoznačne preukázané zvýšené výdaje v
súvislosti so školskou dochádzkou, kedy je na rozdiel od poslednej úpravy žiakom strednej školy, chodí
na doučovanie, okrem toho športuje. Je v období dospievania, rastú náklady na jeho stravu, oblečenie,
vzdelávanie a spôsob trávenia voľného času. U otca súd vychádzal predovšetkým zo skutočnosti, že
kým v čase poslednej úpravy výživného súd vychádzal z príjmu 1.187,50 eura mesačne za rok 2013,
resp. 1.100,95 eura mesačne za obdobie od 1/2014- 4/2014, v súčasnosti bol zistený jeho priemerný
čistý mesačný príjem za obdobie od 1/2014 do 1/2015 v sume 1.382,75 eura. Pokiaľ ide o jeho výdaje,
uvádzal v podstate tie isté výdaje, ako v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom, uviedol,
že naďalej spláca hypotéku v sume 436,04 eura mesačne, ako aj ostatné výdaje spojené s bývaním
a životné poistky, medzi svoje výdaje už neuvádzal školné 517 eur ročne, ktorý výdaj súd pri svojom
rozhodovaní ani nezohľadnil. Pri posudzovaní vyživovacej povinnosti otca nebolo možné pred výživným
zohľadniť tie jeho výdaje, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, t.j. výdaje na poistenie majetku, vozidla,
či životné poistky, mobil, či poplatok za vedenie účtu. To sú všetko výdaje, ktoré môžu nasledovať
až po splnení si vyživovacej povinnosti otca. Na strane matky súd rovnako zohľadnil predovšetkým

nárast jej príjmu oproti stavu v čase poslednej úpravy výživného k mal. A.. Kým v období 1/2013 -
12/2013 bol jej priemerný čistý mesačný príjem v sume 4.218,93 eura, za rok 2014 mala priemerný
čistý mesačný príjem 7.099,68 eura. Za obdobie 1/2015-3/2015, mala potom priemerný čistý mesačný
príjem 3.573,13 eura. Z uvedeného vyplýva, že jej príjem výrazne vzrástol. Matka argumentovala tým,
že jej príjem vzrástol vzhľadom na vyplatené odmeny, ktoré sú nenárokovateľnou zložkou mzdy. Avšak
tento jej príjem je potrebné zohľadniť, pretože preukazuje jej aktuálne zárobkové schopnosti, keď súd
vychádza zo stavu v čase svojho rozhodovania. Súd pritom prihliadol aj na osobnú starostlivosť matky u
maloletého a skutočnosť, že otec matke alebo maloletému nad rámec stanoveného výživného žiadnym
iným spôsobom neprispieva. Pokiaľ otec argumentoval tým, že zmenu pomerov na strane maloletého
môže vykryť zvýšený príjem matky, s týmto nie je možné súhlasiť. Otec má zo zákona vyživovaciu
povinnosť k maloletému, ktorá vyživovacia povinnosť odráža potreby maloletého a schopnosti otca.
Týmto sa súd riadil pri rozhodovaní o zvýšení výživného pre maloletého. Skutočnosť, že sa zároveň
zvýšil aj príjem matky spôsobuje, že vzhľadom na to má maloletý zároveň nárok podieľať sa na takto
zvýšenej životnej úrovni matky, ktorá sa aj v súčasnosti, nielen pokiaľ ide o osobné, vecné, ale aj finančné
plnenie, podieľa na vyživovacej povinnosti k maloletému A. nepochybne z väčšej miery ako otec, a to aj
napriek rozhodnutiu súdu o zvýšení výživného otca pre maloletého.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, na základe preukázaných príjmov rodičov, ich výdajov a
odôvodnených potrieb maloletého A., súd s účinnosťou od 1.9.2014 zvýšil výživné otca na mal. A. zo
sumy 130 eur mesačne na sumu 180 eur mesačne, pričom takto určenú výšku výživného považoval
za zodpovedajúcu odôvodneným a preukázaným potrebám maloletého, ako i primeranú zárobkovým
možnostiam a schopnostiam otca, berúc do úvahy zásadu, že životná úroveň detí a rodičov má byť
rovnaká a vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je prvoradá.

Zvýšením výživného pre maloletého A. vznikol otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie
od 1.9.2014 do 30.4.2015 v sume 400 eur. Súd pri určení nedoplatku vychádzal z nesporných
skutočností uvádzaných rodičmi, že otec mal výživné pre maloletého A. určené v sume 130 eur mesačne
dosiaľ riadne uhradené, ako aj z pripojených fotokópií poštových peňažných poukazov. Nedoplatok bol
vypočítaný ako rozdiel sumy 180 eur, na ktorú bolo zvýšené výživné a sumou 130 eur, ktorú otec doteraz
na maloletého uhrádzal, t. j. 50 eur, ktorá suma bola vynásobená počtom mesiacov od septembra
2014 do apríla 2014 t. j. 8 mesiacov, teda 50 eur x 8 = 400 eur. Súd povolil otcovi nedoplatok na
zročnom výživnom pre mal. A. zaplatiť v mesačných splátkach po 50 eur v súlade s ustanovením §
160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď zohľadnil výšku určeného bežného výživného otca pre
maloleté deti, ako aj skutočnosť, že otec musí naďalej splácať zročné výživné určené rozsudkom č. k.
13P/89/2013-214 zo dňa 2.7.2014. Otec je povinný zaplatiť pohľadávku na výživnom v pravidelných
mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok, čo znamená, že ak
otec zmešká čo i len jednu splátku, stane sa splatným celý dlh.

V zmysle ustanovenia § 163 ods. 2 O. s. p. súd zároveň rozhodol o zmene rozsudku Okresného súdu
Trnava č. k. 13P/89/2013-214 zo dňa 2.7.2014 v časti výšky výživného otca na maloletého A..

O trovách prvostupňového i odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. a
žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu, pretože súd prejednával vec v konaní, ktoré
mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.