Decision was made at the court Okresný súd Dunajská Streda
Judgement was issued by JUDr. Monika Jakubová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/189/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215205469
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2215205469.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci
žalobcu: AB 2 B.V., so sídlom 1077XX Amsterdam, Strawinskylaan 933, Holandské kráľovstvo, reg.č.
560 07 043, zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária GOLIAŠOVA GABRIELA s.r.o., so sídlom
Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, konajúc Mgr. Gabrielou Goliašovou, proti žalovanej:
X. F., W.. XX.R. XXXX, F. T. XXX/XX, XXX XX I., o zaplatenie 1.091,83 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Súd žalobu zamieta v celom rozsahu.
Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Podaním doručeným súdu dňa 1.apríla 2015 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bola
žalovaná zaviazaná k zaplateniu sumy 1091,83 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že
uzavrel so žalovanou zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo aj poskytnutie revolvingového úveru.
Prostredníctvom úverovej karty čerpala žalovaná poskytnutý revolvingový úver spolu vo výške 1209,60
eur a žalobcovi vrátila len čiastku 117,77 eur. Žalobca vyzval žalovanú listom zo dňa 28.júna 2013 k
splateniu celého zostatku úveru vo výške 1395,36 eur v lehote 15 dní odo dňa odoslania výzvy.
Súdny poplatok bol žalobcom zaplatený až 20.augusta 2015 vo výške 65,50 eur (č.l. 39).
Súd žalobu aj s prílohami podľa § 79 ods. 4 a 114 ods. 3 O. s. p. spolu s procesnými poučeniami vrátane
§ 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku doručil žalovanej do vlastných rúk (7.augusta 2015, čl. 34),
ktorá sa k žalobe písomne nevyjadrila.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a pripojenými listinnými dôkazmi, najmä
úverovou zmluvou z 25.apríla 2012 (č.l. 21), úverovými zmluvnými podmienkami (č.l. 22 - 28), výzvou
k splateniu celého úveru z 28.júna 2013 (č.l. 29), kartou klienta (č.l. 31), a zistil nasledovný skutkový
a právny stav veci:
Z predloženej zmluvy o úvere (č.l. 21) vyplýva, že žalobca uzavrel so žalovanou dňa z 25.apríla 2012
zmluvu o úvere, zároveň sa dohodli aj o zmluve o poskytnutí revolvingového úveru, na základe ktorej
bola žalovaná oprávnená čerpať úver prostredníctvom platobnej karty.
Z Výzvy k splateniu celého úveru je zrejmé, že žalovaná bola vyzvaná k splateniu celého úveru, a teda
mala zaplatiť dlžnú čiastku vo výške 1395,36 eur do 15 dní od odoslania tejto výzvy. Pričom nevyplýva z
nejprektorúomeškanúsplátkudošlokzosplatneniu,samotnéomeškanienajstaršejsplatnejsplátky,tiež
nevyplýva z uvedenej sumy koľko je z toho na istinu úveru, koľko na úroku a na poplatkoch a nie je ani
pripojené doručenie zosplatnenia žalovanej. Žalobca pripojil len hromadný podací hárok, čo potvrdzuje
len podanie nejakej zásielky, avšak nie jeho doručenie žalovanej.Z predloženej Karty klienta (č.l. 31) súd zistil, že žalovaná čerpala v období od 17.októbra 2012 do
5.februára 2013 celkom sumu vo výške 1209,60 eur, pričom žalobcovi na splátkach zaplatila len sumu
vo výške 117,77 eur.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu podpísania
úverovej zmluvy, (ďalej len z.č. 129/2010 Z.z.), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 1 ods. 2 z.č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom (ďalej len „zákon o
spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie:
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Súd vyhodnotil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako spotrebiteľský, na ktorý je potrebný
aplikovaťnajmäObčianskyzákonník,zákonč.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaazákonč.129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník) neplatný je
právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči
dobrým mravom.
Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi mala byť spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu
s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pri závere
o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Zo žalobcom predloženej zmluvy o úvere, v rámci ktorej je zahrnutá tiež zmluva o poskytnutí
revolvingového úveru, vyplýva, že takéto dojednanie nie je platné. Totiž vôbec nespĺňa náležitosti
spotrebiteľského úveru a je v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch s poukazom na
ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 107 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí
za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu.
Podľa ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, účinnej od 1.mája 2014 orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (vrátane súdu) prihliada aj bez návrhu na nemožnosť
uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania
alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie
predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností
dovolával.
Predmetným ustanovením § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. bola súdu zakotvená povinnosť v konaniach, v
ktorých je uplatnený nárok zo spotrebiteľskej zmluvy voči spotrebiteľovi prihliadať na premlčanie nároku
ex offo - z úradnej povinnosti. Ide o výnimku z ustanovenia § 100 od. 1 druhá veta Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.
V spotrebiteľských veciach aj bez toho, aby sa spotrebiteľ dovolal premlčania voči nemu uplatneného
nároku, má súd povinnosť skúmať, či nárok nie je premlčaný a ak dospeje k záveru, že premlčaný je
musí na túto skutočnosť prihliadnuť a žalobcovi nárok nepriznať. Nakoľko právna úprava § 100 ods.
1 druhá veta Občianskeho zákonníka (prihliadania súdu na premlčanie nároku) je vo svojej podstate
procesnoprávnou normou (aj keď je uvedená v hmotnoprávnom predpise) a k § 5b zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa zákonodarca neprijal žiadne prechodné ustanovenie, je potrebné od 1.mája
2014 vo všetkých konaniach týkajúcich sa nárokov voči spotrebiteľom ex offo prihliadať na premlčanie.
S ohľadom na vyššie uvedené, pričom súd dôsledne skúmal samotné čerpanie poskytnutých financií
žalobcom žalovanej, a je zrejmé, že žalovaná čerpala peňažné prostriedky v období od 17.októbra
2012 do 5.februára 2013. Nakoľko zmluva o revolvingovom úvere je neplatná, každý z účastníkov bol
povinný vrátiť druhému všetko čo podľa nej dostal. Pre prípad omeškania nastupuje medzi účastníkmi
právny režim bezdôvodného obohatenia. Nakoľko sa jedná o nárok z bezdôvodného obohatenia, ten sa
premlčuje v lehote dvoch rokoch (§ 107 Občianskeho zákonníka). A teda ak dvojročná premlčacia doba
začala plynúť od splatnosti čerpanej peňažnej hotovosti, pričom naposledy žalovaná čerpala 5.februára
2013, splatnosť nastáva nasledujúcim dňom. Potom premlčacia lehota uplynula dňom 6.februára 2015.
Súd pripomína, že žaloba bola podaná dňa 1.apríla 2015, a teda žalobca si svoj nárok neuplatnil včas,
preto nebolo možné vyhovieť žalobe.
Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa ods.
2, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď po procesnej stránke bol úspešný
žalobca,pretožalovanúzaviazalnazaplatenienáhradytrovkonaniažalobcu,ato16,50eurzazaplatený
súdny poplatok za žalobu a 59,98 eur za právne zastúpenie (2 úkony právnej služby po 16,60 eur; 2 x
režijný paušál po 8,39 eur; k tomu 20% DPH)Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v
Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.