Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 25, 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/146/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215203979
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2215203979.2

Rozhodnutie

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred samosudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou v právnej veci
žalobcu: Prima banka Slovensko, so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, konajúc
povereným JUDr. Tomášom Chovancom, proti žalovanej: I. T., T.. XX.Q. XXXX, H. XXX XX S. Č.. XX,
o zaplatenie 2.874,45 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 1.847,02 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo

sumy 1.847,02 eur od 14.04.2013 až do zaplatenia, na číslo účtu vedenej v Prima banke Slovensko
a.s.: XXXXXXXXX/XXXX, pričom súd žalovanej povoľuje splácať uvedený dlh splátkami vo výške 20 Eur
mesačne, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 20.dňa toho ktorého mesiaca, pod stratou
výhody splátok

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 60 eur na trovách spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku,
to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku na číslo účtu vedenej v Prima banke Slovensko a.s.:
XXXXXXXXX/XXXX

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.marca 2015 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým

by bola žalovaná zaviazaná k zaplateniu sumy vo výške 2.874,45 eur s príslušenstvom. Svoj návrh
odôvodnil tým, že na základe úverovej zmluvy č. XXXX uzatvorenej dňa 25.septembra 2012 poskytol
žalovanej peňažné prostriedky vo výške 2900 eur. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaná zaviazala
splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver aj s príslušenstvom bola žalovaná
povinná splatiť do 20.septembra 2022. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaná porušil svoje zmluvné
povinnosti, a preto bola listom z 22.marca 2013 vyzvaná na predčasné splatenie poskytnutého úveru

v lehote do 13.apríla 2013.

Súdny poplatok žalobca zaplatil až 17.júna 2015 v sume 182,50 eur (č.l. 31).

Súd doručil žalobu aj s prílohami podľa § 79 ods. 4 O. s. p. spolu s procesnými poučeniami vrátane
ustanovenia § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku žalovanej do vlastných rúk dňa 4.júna 2015,

ktorá sa vo veci písomne nevyjadrila.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä výpisom
z účtu žalovanej (č.l. 5), úverovou zmluvou č. XXXX z 25.septembra 2012 (č.l. 7 - 8), výzvou na
predčasné splatenie úveru z 22.marca 2013 (č.l. 10), upomienkou z 27.decembra 2012 (č.l. 12),
poslednou upomienkou z 24.januára 2013 (č.l. 11), všeobecnými obchodnými podmienkami (č.l. 13 -

16), všeobecnými obchodnými podmienkami (č.l. 18 - 22), stanoviskom žalobcu z 15.júla 2015 (č.l. 32),
ako aj výsluchom žalovanej a ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:Z údajov z obchodného registra, ktorý je verejne dostupný (www.orsr.sk ) vyplýva,
že žalobca má v predmete podnikania okrem iného aj poskytovanie úverov. Žalobca ako dodávateľ
služieb - veriteľ a žalovaná ako fyzická osoba - občan uzavreli úverovú zmluvu č. 6195 z 25.septembra

2012, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v sume 2900 eur, s úrokovou sadzbou 17,9% ročne,
s poplatkom za správu úverového účtu 1,99 eur mesačne, s výškou splátky 52,42 eur, s termínom
splatnosti prvej splátky k 22.októbru 2012, so 120 mesačnými splátkami splatnými k 20.dňu v mesiaci,
s konečnou splatnosťou k 20.septembru 2022, s výškou RPMN 21,01%, s priemernou RPMN 19,59%,
s celkovou čiastkou, ktorú musí žalovaná zaplatiť 6.529,20 eur.

V danej zmluve však chýba údaj v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z., výška, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom. Žalobca tiež pripojil výzvu na predčasné splatenie úveru, ktorým
vyzval žalovanú na úhradu celého dlhu s odôvodnením, že rozhodol o predčasnej splatnosti. Doručenku
o doručení tejto výzvy nepredložil.
Z výpisu z účtu (č.l. 5), vyplýva, že žalovaná dňa 25.septembra 2012 čerpala hotovosť vo výške 2.000

eur. V doplňujúcich údajoch bol dňa 25.septembra 2012 evidovaný čerpaná úver z úverového účtu v
sume 2.900 eur, ďalej poplatky a úroky.
Z predžalobnej výzvy z 22.marca 2013 (č.l. 10) vyplýva, že žalovaná bola vyzvaná na predčasné
splatenie zostatku istiny s príslušenstvom v sume 3.074,95 eur a to do 13.apríla 2013. Z uvedenej
výzvy však vôbec nevyplýva koľko má žalovaná zaplatiť na istinu, koľko na úroky a na poplatky.

Obdobne z predchádzajúcich upomienok nie je možné zistiť pre ktorú splátku, ktorým dňom sa dostala
do omeškania.
Zo stanoviska žalobcu z 19.júna 2015 vyplýva, že u žalovanej evidujú omeškané splátky splatné k
21.januáru 2013, 20.februáru 2013 a 20.marcu 2013. Z výpisu prijatých platieb, ktoré sú súčasťou
stanoviska žalobcu (č.l. 33) je zrejmé, že žalovaná doposiaľ zaplatila 152,98 eur.

Z výsluchu žalovanej súd zistil, že po uzavretí zmluvy obdržala v hotovosti 2000 eur.

Podľa ustanovenia § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez
ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy okrem iného aj zo zmluvy o úvere (§ 497).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom (ďalej len „zákon o
spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie:
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v

rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa§9ods.2zákonaospotrebiteľskýchúverochzmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa

§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkonom ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Súd vyhodnotil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako spotrebiteľský, na ktorý je potrebný
aplikovaťnajmäObčianskyzákonník,zákonč.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaazákonč.129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa

v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu
s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pri závere

o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy,
Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak

tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak

nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré (a) má spotrebiteľ plniť a
s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. Neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., platného v čase omeškania výška úrokov z omeškania je
o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 120 O.s.p., Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne,
ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú
účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1).
Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto
procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť

dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou
procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.
Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej
povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z

dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo
nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.
Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným
bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok
konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy
vyznieť (po ich vykonaní a vyhodnotení) ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej

súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie účastníka. Zmysel uplatňovania dôkazného
bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v
prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté
dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade
musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi,

na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za
preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.
Na dôvažok súd pripomína, že predmetná zmluva je typovou formulárovou zmluvou vopred pripravenou
predchodcom žalobcu, v ktorej sú naformulované predchodcom žalobcu stanovené zmluvné podmienky
a tieto žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť, ale mal možnosť ich len prijať alebo neprijať.

V zmluve neboli dohodnuté podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 9 ods. 2 písm. c) a k) zákona
129/2010 Z. z. Nejestvuje určitá a zrozumiteľná dohoda (v zmysle písomného návrhu - oferty a jeho
písomného prijatia - akceptácie žalovaným) v písomnej forme obsahujúca podstatné náležitosti zmluvy
o úvere, alebo prečerpaní účtu uvedenými konkrétnymi údajmi. Žalobca nepredložil súdu takýto dôkaz
(takúto dohodu) a dokonca ani iný dôkaz, z ktorého by uvedené konkrétne dohodnuté náležitosti boli

zrejmé.
Vzhľadom na vyššie uvedené, nakoľko žalobca nepredložil súdu žiadne ďalšie podklady, ani na výzvu
súdu nereagoval, ktorým by preukázal splnenie zmluvných podmienok v zmysle § 9 ods. 2 zák. č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na predloženú zmluvu sa hľadí ako na bezúročnú a bez
poplatkov. Na ostatné úroky, poplatky a sankcie žalobca nemá nárok ani preto, lebo ich dojednanie

vo všeobecných obchodných podmienkach žalobcu je absolútne neplatné. Ide o tzv. typovú zmluvu,
napísanú drobným až nečitateľným písmom, teda zmluva vrátane všeobecných obchodných podmienok
boli vopred pripravené žalobcom bez účasti druhej strany - spotrebiteľa, pričom konkrétny spotrebiteľ
nemal právo zásadným spôsobom do nej zasahovať, prípadne meniť jej podmienky. Nejde teda o
podmienky individuálne dojednané. Dôvodom ich absolútnej neplatnosti je rozpor s dobrými mravmi

podľa § 3 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka, absencia písomnej formy podľa § 40 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.
Zo žalobcom predloženej zmluvy o úvere vyplýva, že zmluva neobsahuje výšku počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov a ďalšie vyššie uvedené zákonom dané podmienky. Pre tento nedostatok
sa predmetný úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol

žalovanej peňažné prostriedky vo výške 2.000 eur, svedčí o tom samotný výpis z účtu, ako aj výpoveď
žalovanej, že obdržala hneď po podpise 2.000 eur. Žalovaný zaplatila celkom na splátkach 152,98 eur.
Vzhľadom na túto skutočnosť, ako aj na vyššie uvedené je žaloba dôvodná v časti neuhradenej úverovej
istiny vo výške 1.847,02 eur, ako aj v časti nároku žalobcu na úrok z omeškania špecifikovanom v petite
žaloby. Preto súd v tejto časti rozhodol tak ako je vo výrokovej časti rozsudku. V ostatnej časti čo do

úrokov, poplatkov, zmluvných pokút a iných sankcií, v zmysle vyššie uvedeného, je žaloba nedôvodná,
preto ju v tejto časti súd zamietol.

Podľa § 160 ods. 1 OSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať

v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí.

Súd zohľadnil aj vyjadrenie žalovanej prednesenom na pojednávaní, v ktorom poukázala na svoju
nepriaznivú finančnú situáciu. Vzhľadom na tieto skutočnosti, postupujúc v intenciách ustanovenia §160 ods. 1 O.s.p., súd povolil žalovanej splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach po 20 eur s tým,
že omeškanie splnenia čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, v termínoch ako
je uvedené vo výroku. Výšku splátky 20 eur súd považuje za primeranú k výške priznanej pohľadávky

a zároveň má súd za to, že povolením splácania dlhu v splátkach nebudú ohrozené, a to vzhľadom
na osobu žalobcu a výšku priznanej sumy, jeho práva. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd

prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal. Podľa ods. 2, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keď po procesnej stránke bol vo väčšom
rozsahu úspešný žalobca (úspech žalobcu je vo výške 65,96%, a teda neúspešný bol v časti 34,04%,
preto jeho pomer úspechu predstavuje 31,92%). Súd mu teda náhradu trov konania priznal podľa jeho

úspechu v konaní, t.j. vo výške 31,92% z uplatnenej náhrady za zaplatený súdny poplatok vo výške
182,50 eur, t.j. vo výške 60 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku žalovaná nemôže podať odvolanie, nakoľko sa tohto práva účinne vzdala po
vyhlásení rozsudku. Žalobca môže podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd

v Trnave cestou tunajšieho súdu. Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).