Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. október 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 12C/66/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112210310
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hanzlíková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2112210310.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci navrhovateľky: P. proti

odporcom:1.S.obajazastúpeníadvokátskouspoločnosťou:GRUJBÁRs.r.o.,AdamaŠtrekára8255/50,
Trnava, o zaplatenie 1.000,00 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

1. Súd návrh z a m i e t a .

2. Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania 765,94 eur, k
rukám zástupcu odporcov do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

3. Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť na účet tunajšieho súdu trovy štátu vo výške
60,00 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala voči odporcom zaplatenia žalovanej sumy s
príslušenstvom z dôvodu, že odporcom poskytla dňa 26. 3. 2012 pôžičku vo výške 1100 eur, odporcovia
však túto nevrátili v žalovanej výške, vrátili iba sumu 100 eur.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil
nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľka v konaní uviedla, že odporcov poznala zo zberne Tipos, kam chodievala. Títo mali
vedomosť o tom, že dostala finančné prostriedky z dedičstva. Nemali finančné prostriedky na úhradu
faktúr a sťažovali sa, že potom musia chodiť do Bratislavy, kde s nimi nepríjemne jednajú. Chodili za
ňou aj do bytu a presvedčili ju, aby im peniaze požičala. K poskytnutiu pôžičky došlo v Tatrabanke,
kde odporkyni peniaze dala v hotovosti po ich výbere a táto nimi ihneď uhradila faktúru. Následne v
byte navrhovateľky spísali zmluvu /čestné prehlásenie/. Pôžičku takto poskytla 27. 3. 2012, odporcovia

jej peniaze vrátili 29. 3. 2012 a znova im túto čiastku požičala 1. 4. 2012 na zaplatenie dlžnej faktúry.
Z tejto sumy jej potom iba 29. 4. 2012 vrátili sumu 100 eur, zvyšok jej nevrátili napriek tomu, že o to
žiadala opakovane osobne. Má vedomosť o tom, že odporcovia majú viac záväzkov. Odporcovia robili
kúsok odo nej dlhé roky, pred poskytnutím pôžičky ich poznala dva alebo tri roky. Chodila do Tiposu
stávkovať alebo kupovať si losy. Pôžičku 1.4.2012 poskytla na Špačinskej ceste, v ďalšej prevádzke
Tiposu. Dohoda bola taká, že na začiatku týždňa im 26.3.2012 požičala 1.100 eur, na konci týždňa, teda
29.3.2012 jej ich vrátili a takto sa to malo každý týždeň opakovať, aby mali z čoho zaplatiť faktúru. Preto

1.4.2012 išla na Špačinskú cestu, aby im zasa 1.100 eur požičala, pán O.t ju zaviedol za p.W. a odišiel.
Teda 1.4.2012 1.100 eur odovzdala pani W. Peniaze vybrala z účtu, predložila o tom doklad. To sa týka
prvej pôžičky, potom si ich nechala doma a to čo jej vrátili, im požičala. Pôžičky poskytovala preto, že ju o
to prosili, Tipos im vypínal terminál, lebo nemali zaplatené faktúry. Nevedela, že majú veľa dlhov. Hrávaťdo stávkovej kancelárie chodila vždy pred obedom, niekedy denne, niekedy každý druhý deň. Nikdy
si na to nepožičala peniaze. Odprocovia sa jej vyhýbali. Keď bola na jarmok s vnukmi na kolotočoch,
stretla tam odporkyňu 2, pýtala sa, kedy jej vráti peniaze, neodpovedala jej. Od zlosti ju chytila za

vlasy, a okolitým ľuďom povedala, že je to špinavá podvodníčka, ktorej požičala peniaze a doteraz jej
ich nevrátila. Za toto sa hanbí, ale bol to dôsledok toho, že ju odporcovia pripravili o dva roky a je chorá.
Zdravotný stav sa jej zhoršil. Odporkyňa však aj po incidente odišla. Potvrdila svoj podpis na dokladoch
predložených odporcami /tiketoch/, keď sa to stalo tak, že bola v stávkovej kancelárii a opakovane, keď
prehrala peniaze, chcela ísť domov. Ale pán O. ju nútil, aby hrala ďalej, lebo im požičala a že to takto

odpíše z dlhu. Ona s tým nesúhlasila, hneď v ten deň ich vrátila a pýtala si podpísané papiere, p. O. ale
povedal, že to roztrhal a teraz to účelovo používa. Doložila doklady, preukazujúce, že voči odporcovi sú
vedené exekučné, hoci to poprel. Predložila aj Dohodu o prevode bytu v roku 1998, ktorý napísala na
syna, kvôli zdravotnému stavu, syn musel prísť z vojny. Ďalej predložila kúpno-predajnú zmluvu z RD
Dolné Dubové o predaji nehnuteľnosti a potvrdenie o výplate jej podielu na účet syna vo výške 5209,86
eur, k uviedla, že ona sama nemá účet a syn jej dal 2.000 eur, z toho1.300 eur dala na VK, z ktorej ich

vybrala, keď išla s pani W. do Tatra banky, VK je na meno syna, ona má dispozičné právo. Bola vážne
chorá, preto založili VK na syna.

Odporca v 1. rade pohľadávku neuznal. Uviedol, že navrhovateľku pozná od roku 2004, kedy začal
prevádzkovať stávkovú kanceláriu StarTip. Navrhovateľka vo veľkom tipuje po všetkých stávkových

kanceláriách, teda chodila aj k nim. Stávkovú kancelárie menila, keď sa jej nedarilo alebo aby ju tam
často nevideli, a teda aj k nim chodila často. Navrhovateľka neskôr o sebe rozprávala, chválila syna,
že sa nerozpráva s dcérou, ktorú zavrhla a že má majetky v Q. Hovorila tiež, že byt, v ktorom býva, je
prepísaný na syna, lebo sa o neho bála, keď je hazardná hráčka. Hovorila, že je rozhádaná so všetkými
príbuznými, kvôli majetkom. Chodila na záhradu do Q. a ovocie a zeleninu chodí predávať. Neskôr

sa dozvedel, že berie aj susedom. Postupne sa spriatelili a bežne si od nich požičiavala peniaze / o
čom boli neskôr predložené dôkazy/. Navrhovateľka hovorila, že zdedila nejaké peniaze, že to dlho
trvalo. Požiadali ju teda spolu s odporkyňou 2, aby im požičala na osobné účely. Bolo to nejaké veci
v domácnosti. K pôžičke došlo v byte navrhovateľky na M.. Podpísali nejaký papier. Po nahliadnutí
na č.l. 2 spisu uviedol, že podpis pri pečiatke je jeho, ale nad tým rukou je neskôr dopísaná adresa.

Keď listinu podpisoval, nebolo tam napísané „požičala 1.000 eur, peniaze vrátiť do jedného mesiaca,
požičala na M.a“. Nebol dôvod dopisovať adresu, ktorá bola na pečiatke. Potvrdil, že 1100 eur si požičal.
Dohodli sa, že ich vrátia, keď bude mať. Pri spisovaní zmluvy č.l. 2 sme boli on aj pani W. Na druhej
strane je pri dátume 27.3.2012 jeho podpis, vtedy peniaze vrátili. Pod jeho podpisom čiara ale nebola,
ani pod dátumom 29.3.2012. text pod ďalšou čiarou, ktorý začína dátumom 1.4.2012 tam vôbec nebol.

Sumu 1100 eur si požičali iba raz, tú vrátili a viac si nepožičiavali. Peniaze vrátili, keď dostali odmeny,
navrhovateľka si ich chcela dať kvôli úrokom, hneď si vypýtala jeden karton cigariet Petra. Vyžadovala
od nich nadštandardné služby, napr. uprednostnenie v rade. Keď sa jej nedarilo v hraní, dostávala
nervové stavy, hovorila o tom, čo zažila, kde robila. Nemá vedomosť o tom, že by boli voči nemu vedené
exekúcie, nevie o žiadnych dlhoch.

Odporkyňa v 2. rade pohľadávku neuznala. Po nahliadnutí na č.l. 2 spisu pri dátume 1.4.2012 uviedla, že
sa jedná o jej podpis. Predelenie nad nadpismi si urobila navrhovateľka sama, ona tento doklad nemá.
Dvakrát je podpísaná, pretože bola podpísaná nižšie a potom si uvedomila, že to môže navrhovateľka
zneužiť, čo sa nakoniec aj stalo. Všetko je dopísané. Pôvodne si 1.100 eur požičali na osobné účely.

Faktúry voči Tiposu mali v tom čase uhradené. Navrhovateľka je hazardná hráčka, chodila k nim
pravidelne hrávať. Keď sa na č.l. 2 podpísala nižšie, nechala tam miesto pre pán O.a. Navrhovateľka
povedala, že on sa podpisovať nemusí. V Tatrabanke nikdy účet nemala. S navrhovateľkou bola v banke
pri prvej pôžičke. Prvú pôžičku vrátili navrhovateľke u nej doma na byte. Pozná ju 8 alebo 10 rokov, teda
doklad o vrátení si nepýtala. Prvú pôžičku jej vrátili o tri dni a navrhovateľka vo všetkých stávkových

kanceláriách tipuje, požičiava si peniaze.

Odporcovia prostredníctvom svojho zástupcu žiadali návrh zamietnuť z dôvodu, že navrhovateľka
neuniesla dôkazné bremeno, nakoľko v spise sa nenachádza žiaden dôkaz o tom, že by si odporcovia
od navrhovateľky akúkoľvek sumu prevzali, nie to ešte 1.4.2012. Dôkazné bremeno o tom, že

skutočne odporcovia sumu prevzali, spočíva na navrhovateľke. Na tvrdenia navrhovateľky, že si nikdy
nepožičiavala peniaze, predložili záznamy na tiketoch Lotto, kde je napísané: Požičala som si s
menom O. - suma 20,70 eur, 30,80 eur, 23,10 eur a 32,20 eur. Navrhovateľka neuniesla dôkazné
bremeno nielen ohľadom tvrdenia, že zmluva o pôžičke bola uzavretá, ale aj v tej skutočnosti, žeskutočne mala peniaze odporcom v 1.a 2.rade 1.4.2012 poskytnúť. Zo strany navrhovateľky došlo k
dopisovaniu údajov na pôvodnej zmluve. Poukázali aj na nelogičnosť tvrdení navrhovateľky, odporcovia
1 a 2 mali od navrhovateľky jedinú pôžičku, túto jej vrátili 29.3.2012, čo pripadalo na štvrtok a podľa

navrhovateľkou predloženej listiny si mali opätovne takúto istú sumu požičať o tri dni neskôr. Nie je
teda logické, aby peniaze vrátili a hneď na to si ich požičali. V tejto súvislosti poukázali aj na vyjadrenie
samotnej navrhovateľky, ktorá uviedla, že chodila tipovať vždy pred obedom, niekedy denne, a niekedy
každý druhý deň a že si na to nikdy peniaze nepožičiavala. Toto jej tvrdenie vyvrátili dokladmi /tiketové
lístky, na ktorých potvrdila pôžičky/. Netvrdia, že je dlžná, nakoľko peniaze vrátila, ide len o objasnenie

skutočnosti, že za účelom hrania v stávkových kanceláriách si opätovne za týmto účelom od odporcov
1 a 2 požičiavala.

Z predložených dokladov vyplýva, že účastníci dňa 26. 3. 2012 spísali Čestné prehlásenie, v zmysle
ktorého si odporcovia požičali od navrhovateľky čiastku 1100 eur, ktoré sa zaviazali vrátiť do jedného
mesiaca. Podľa vyjadrenia navrhovateľky sa tak ale stalo v skutočnosti 27. 3. 2012. Čestné prehlásenie

obsahuje dve strany - na strane 1 je uvedená suma pôžičky 1100 eur, „peniaze vrátiť do 1-jedného
mesiaca“, podpis odporcov, pečiatka S.t, STAR TIP Leopoldov, prev. Trnava s podpisom S.t. Podľa
tohto dokladu na strane 2 je uvedené, že 29. 3. 2012 došlo k vráteniu tejto čiastky s podpisom v
hornej časti odporkyne 2, odporcu 1, pod čiarou dopísané 19. 3. 2012 „vrátili“, podpis navrhovateľky a
odporkyne 2. Pod týmto textom je čiara, pod ktorou je dátum 1. 4. 2012 s textom „požičala 1100 E, podpis

navrhovateľka, odporkyňa 2, pod ďalšom krížnou čiarou je napísané „ vrátila dňa /bez dátumu/“, „podpis“
- bez podpisu, ďalší dátum 29. 4. 2012 „100E ešte vrátiť 1000E“, ktoré údaje s výnimkou podpisov sú
písané navrhovateľkou.

Z uvedeného dokladu vyplýva, že pri pôžičke, ktorá má byť predmetom sporu - 1. 4. 2012 zostatok 1000

eur /po napísanom údaje vrátených 100 eur z pôvodnej sumy 1100 eur/ nie je podpis odporcu 1.

Z dokladov predložených navrhovateľkou vyplýva, že Kúpnou zmluvou zo dňa 1. 3. 2012 odpredala
navrhovateľka svoj spoluvlastníčky podiel nehnuteľností v k. ú. Q. LV XXX, jej podiel bol vo výške
5209,86 eur .Ďalej z predložených dokladov vyplýva, že Ľuboš Kabát je dlžníkom Sociálnej poisťovni

7.848,37 eur, M. je dlžníkom Všeobecnej zdravotnej poisťovni 1.705,41 eur, a S. Všeobecnej zdravotnej
poisť. dlhuje 2493,38 eur. Podľa výpisu z LV č. XXX1, kde S.t je spoluvlastníkom nehnuteľnosti, je
na nehnuteľnosti zriadené exekútorské záložné právo v prospech Sociálnej poisťovne a Všeobecnej
zdravotnej poisťovne.

Z potvrdenia TATRA BANKY zo dňa 21. 11. 2014 vyplýa, že M. nemala v ich peňažnom ústave vedený
účet v marci 2012, podľa potvrdenia zo dňa 12. 3. 2015 nebol ich klientom ani S.
Podľa § 657 Obč. zák. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Zmluva o pôžičke je neformálne dvojstranné jednanie. Podstatné časti zmluvy sú a/ prenechanie veci /
reálne odovzdanie/, b/ druhové určenie veci, c/ povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu, d// určenie času
vrátenia. Forma tohto dvojstranného právneho úkonu nie je predpísaná, postačí aj ústna dohoda.

Z uvedeného vyplýva, že pre platnosť zmluvy, resp. preukázania jej existencie, je potrebné splnenie

vyššie uvedených podmienok.

Sporové konanie je ovládané prejednávacou zásadou, ktorá je tradične historicky chápaná tak, že
tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou účastníkov konania. To znamená,
že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov zaťažuje zásadne účastníkov a ukladá im povinnosť označiť

dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Účastník má preto povinnosť tvrdenia (§ 79 ods. 1 O.s.p.) a povinnosť
dôkaznú. Táto skutočnosť ale neznamená, že zákonná úprava sa zrieka zásady materiálnej pravdy. Táto
zásada, ako protipól zásady formálnej pravdy, je vyjadrená v ustanovení § 153 ods. 1 O.s.p.

Zákon v ust. § 120 ods. 1, veta tretia, O.s.p. vychádza z toho, že súd nie je pri vykonávaní dôkazov

odkázaný len na formálny návrh účastníka na vykonanie dôkazu, ale pripúšťa možnosť vykonať aj iné,
účastníkmikonanianenavrhovanédôkazy.Ichvykonanievšakpodmieňujeichvýnimočnosťou,akoajich
nevyhnutnosťou pre rozhodnutie vo veci. Ide teda o také dôkazy, ktoré vyplynú z doterajšieho priebehu
konania bez toho, aby zákon ukladal súdu povinnosť takéto dôkazy vyhľadávať. Pritom právo súduvykonať aj účastníkmi konania neoznačené a nenavrhnuté dôkazy zostáva len v polohe možnosti a nie
povinnosti. Je preto na súde, aby v každom konkrétnom prípade posúdil, či výnimočne vykoná aj iné
dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z uvedeného

teda vyplýva, že ak dôkaz potrebný a nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci vyjde v priebehu konania
najavo (súd má o ňom vedomosť), bez ohľadu na návrhy účastníkov konania môže a zároveň aj musí
súd výnimočne takýto dôkaz vykonať. Súd po takýchto dôkazoch nepátra, pretože je vecou účastníkov
konania, aby ich vykonanie navrhli a aby sa starali o svoje práva.

Súd upustil od výsluchu svedka Ing. F., syna navrhovateľky. Svedok nebol prítomný pri úkonoch
účastníkov /odovzdávaní pôžičky/ a jeho prípadné vyjadrenia by sa mohli týkať iba osoby navrhovateľky,
prípadne sprostredkovaných informácií od nej a dôvodov poukázania peňažných prostriedkov z predaja
pozemkov na jeho účet. Tieto skutočnosti však nemajú zásadný vplyv na rozhodnutie práve z dôvodu,
že nebol prítomný pri samotnom odovzdávaní peňazí, ak k nemu malo dôjsť.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že navrhovateľka neuniesla dôkazné
bremeno na preukázanie svojho nároku. V konaní nebolo sporné ani odporcami popierané, že
navrhovateľka odporcom požičala čiastku 1.100 eur, ktorá jej bola i vrátená v lehote splatnosti /k pôžičke
došlo 27. 3. 2012, k vráteniu 29. 3. 2012, čo všetci účastníci potvrdili svojimi podpismi.

V ďalšej časti Čestného prehlásenia /ktorým navrhovateľka svoj nárok preukazovala/ je síce uvedené,
že - zrejme navrhovateľka - požičala sumu 1100 eur, absentuje podpis odporcu 1 a z tohto nevyplýva,
že skutočne k odovzdaniu peňazí došlo. Vzhľadom na skutočnosť, že listinu písala a dopisovala
navrhovateľka,súdsastotožnilsargumentáciouodporcov,žeúdajesúdopisovanébezichvedomia.Súd
dáva do pozornosti neobvyklý spôsob „náčrtov“ a úpravy uvedeného dokladu, ktorý dáva pochybnosti

o skutočnom odovzdaní peňazí a poskytnutí opakovanej pôžičky. Pokiaľ je v ďalšej takto upravovanej
časti druhej strany Čestného prehlásenia opakovaný podpis odporkyne 2, javí sa ako pravdepodobné,
že tento sa týka vrátenia peňazí a dosvedčuje to aj umiestnenie podpisu na pravej strane dokumentu,
keď v ďalšej časti „1. 4. 2012 požičala 1100 eur Podpis, vrátila dňa: Podpis: už žiadne podpisy pod týmto
textom nie sú. Nasvedčuje to potom argumentácii odporkyne 2, ktorá podľa jej vyjadrenia podpísala

vrátenie pôžičky 1100 eur z dňa 27. 3. 2012 v spodnejšej časti a z dôvodu istoty sa podpísala i pod meno
navrhovateľky. V tomto smere práve spočíva dôkazné bremeno navrhovateľky v tom, aby preukázala
opakované poskytnutie pôžičky. Javí sa tiež správna argumentácia zástupcu odporcov v tom, že k
vráteniu pôžičky /ktorá nebola sporná/ došlo 29.3. 2012 a bezprostredne na to 1. 4. 2012 by bola
pôžičkavrovnakejvýškeposkytnutáopakovane-akbytotižmalaobstáťargumentácianavrhovateľky,že

odporcovia potrebovali peniaze na ďalšiu faktúru, nebol zrejme na ich strane dôvod na vrátenie pôžičky,
ak mali vedomosť o tom, že rovnakú sumu budú potrebovať o 3 dni opakovane.

Navrhovateľka v konaní nepopierala, že sa venovala hazardným hrám, resp. stávkovaniu, na ktorý
účel si od odporcov požičiavala menšie finančné čiastky. Tieto odporcovia nepožadujú, nakoľko došlo

k ich vráteniu /čo navrhovateľka inak sama preukázať nevedela/, nasvedčuje to však pochybnostiam o
tvrdeniachnavrhovateľky.Vyjadreniaúčastníkovsúnaobochstranáchrozporné-keďodporca1popieral
existenciu dlhov a exekúcií, tieto navrhovateľka preukázala výpismi dlžníkov Sociálnej poisťovne a
Všeobecnej zdravotnej poisťovne, listom vlastníctva, tieto skutočnosti však nemajú zásadný vplyv na
dôkaznú povinnosť navrhovateľky, ktorá takisto pôvodne popierala akékoľvek pôžičky. Tieto neskôr po

predložení dôkazov odporcami priznala s tým, že ich vrátila /čo odporcovia nepopreli/. V tomto však
nastáva ďalšia pochybnosť o tvrdeniach navrhovateľky - či by skutočne požičané i menšie čiastky
vrátila, ak by jej odporcovia dlhovali 1000 eur /resp. odporkyňa 2, nakoľko v ďalšej časti spornej
pôžičky absentuje akýkoľvek prejav vôle a podpis odporcu 1/ a či by potom v záujme istoty neponížila
o tieto čiastky spornú /nárokovanú/ pôžičku. Vzájomná rozpornosť tvrdení účastníkov /ktorá bola na

oboch stranách spochybnená a vyvrátená či už v časti záväzkov odporcu 1, ktoré tento popieral, tak
pôžičiek menších súm navrhovateľky od odporcov, ktoré táto tiež pôvodne popierala/ je nepochybná,
avšak súd sa musel zaoberať predovšetkým skutočnosťou, či navrhovateľka relevantným spôsobom
preukáže poskytnutie opakovanej pôžičky - a to sa v danom prípade nestalo, keď ňou predložené
dôkazy /v zásade len jeden - čestné prehlásenie, o ktorý svoj nárok opierala/ nie sú do takej miery

presvedčivé a jednoznačné, aby svoj nárok preukázala. S výnimkou uvedeného prehlásenia sa jednalo
o dôkazy, prípadne tvrdenia, smerujúce voči osobám odporcov, ktoré nie sú zásadné pre posúdenie
dôvodnosti a predovšetkým preukázania nároku a len ozrejmujú vzájomné vzťahy účastníkov. Pokiaľ
ide o absenciu podpisu odporcu 1, súd len z dôvodov zamietnutia návrhu pre neunesenie dôkaznéhobremena nerozvíja nedostatok pasívnej legitimácie odporcu 1. Táto skutočnosť je však dôležitá a
zásadná práve pre nedostatok /absenciu/ podpisu odporcu pri navrhovateľkou tvrdenej opakovanej
pôžičke v spodnej časti predloženého čestného prehlásenia na strane 2, podľa ktorej k opakovanej

pôžičke malo dôjsť, a teda pre preukázanie nároku. Navrhovateľkou predložený dôkaz - čestné
prehlásenie neobsahuje podstatnú náležitosť, teda potvrdenie odporcov o prevzatí finančnej čiastky,
ktorá je predmetom sporu. Z dopisovanej časti tohto prehlásenia nie je zrejmé, či skutočne došlo k
odovzdaniu udávanej pôžičky /pri prvotnej pôžičke táto skutočnosť nebola sporná a bola potvrdená
podpismi odporcov, ktorí túto pôžičku ani nepopierali/, kto a za akých okolností údaje dopisoval. Tvrdenia

účastníkov v tomto smere sú rozporné, dôkazné bremeno však spočíva na navrhovateľke, ktorá týmto
čestným prehlásením nepreukázala, že opakovane poskytla odporcom pôžičku a túto skutočnosť ani
žiadnym iným relevantným spôsobom nepreukázala.

Za daného stavu je potom potrebné konštatovať, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno, keď
nepreukázala existenciu spornej pôžičky vo výške 1000 eur, nepreukázala odovzdanie a prevzatie tejto

čiastky /resp. opakované prevzatie čiastky 1100 eur zníženú o ňou udávanú sumu 100 eur, ktorá mala
byť vrátená/, pričom práve preukázanie tejto skutočnosti je základnou podmienkou pre preukázanie
nároku titulom pôžičky. Odporcovia tvrdenia navrhovateľky popreli, ich vyjadreniam nasvedčovali vyššie
uvedené pochybnosti týkajúce sa úpravy predloženej listiny na druhej strane čestného prehlásenia,
pričom dôkazné bremeno spočívalo výlučne na navrhovateľke.

Ďalšou podmienkou, ktorá na druhej strane čestného prehlásenia ako zákonná a podstatná podmienka
absentuje, je určenie času vrátenia. Pri čiastke, ktorá je predmetom sporu, nie je uvedená lehota
splatnosti, resp. doba, na ktorú sa pôžička poskytuje /pričom pri v konaní nespornej pôvodnej pôžičke
táto lehota uvedená je/, a teda spornou je i splatnosť prípadnej pohľadávky. Ani túto podmienku

navrhovateľka žiadnym spôsobom nepreukázala.

Z uvedených dôvodov bolo potrebné návrh ako nedôvodný a nepreukázaný zamietnuť.

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. úspešným odporcom priznal súd náhradu trov konania titulom právneho

zastúpenia za prevzatie a prípravu zastúpenia, odvolanie proti rozsudku, á 61,41 eur za jeden úkon,
paušál 2x7,81 eur, pojednávanie28. 10. 2014, 4. 12. 2004 á 61,41 eur, paušál 2x8,04 eur, pojednávanie
12. 2. 2015, ďalšia porada s klientmi 10. 4. 2015, pojednávanie 14. 4. 2015, ďalšia porada s klientmi
2. 6. 2015, pojednávanie 4. 6. 2015, ďalšia porada s klientmi 21. 9. 205, pojednávanie 24. 9. 2015,
odmena za jeden úkon 61,41 eur, paušál á 8,39 eur, v zmysle § 9 ods. 1, 2, § 10 ods. 1, § 13 ods. 2

vyhl. č. 655/2004 Z. z., keď vychádzajúc z hodnoty sporu odmena je 61,41 eur za jeden úkon, krátená
o 50%x2. Trovy konania považuje súd za účelné, o poradách s klientom boli súdu predložené záznamy.

Podľa § 148 ods. 1 O. s. p. neúspešnú navrhovateľku súd zaviazal na zaplatenie trov štátu /poplatky
peňažnému ústavu za podané správy/.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Podľa § 209 O. s. p. súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa
§ 205, aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O. s. p. (odmietnutie odvolania).
Ak aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto

naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako
odvolanie odmietnuté.