Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. marec 2015

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 2T/15/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8615010030
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivo Maruščák

ECLI: ECLI:SK:OSSK:2015:8615010030.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník, samosudcom Mgr. Ivom Maruščákom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.

marca 2015 vo Svidníku v trestnej veci obž. J. U. takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný :

J. U., Q.. XX.XX.XXXX v Bardejove, trvalé bydlisko
Svidník, ul. E.. Y. XXX/X,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , že

dňa 20.07.2014 o 09.30 hod. v kaprovitých vodách vodnej nádrže Domaša v časti Petejovce, okres
Stropkov, v revíri číslo 4-3330-1-1, ako člen Miestnej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu vo
Svidníku s platným povolením na rybolov, lovil ryby na dva rybárske prúty a súčasne čereňom lovil
nástrahové rybky, hoci podľa § 16 písm. a/ zákona číslo 139/2002 Z.z. o rybárstve v platnom znení,
je lov rýb v kaprovitých vodách na viac ako dve udice zakázaný, pričom podľa § 17 ods. 7 vyhlášky

Ministerstva ŽP SR číslo 185/2006 Z.z., ktorou sa vykonáva citovaný zákon o rybárstve, je lov čereňom
považovaný za lov rýb na jednu udicu,

t e d a

neoprávnene zasiahol do výkonu rybárskeho práva tým, že lovil ryby zakázaným spôsobom,

č í m s p á c h a l

prečin pytliactva podľa § 310 ods. 1 Tr. zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á

Podľa § 310 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona a podľa
§ 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona peňažný trest v sume 160,- (stošesťdesiat) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu súd ustanovuje
náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) mesiacov.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona súd u k l a d á trest prepadnutia veci a to X X. Č. Q. S. Q. N.

Ž. X. Y. I. X. T. W. X., K. N. XXX C. XXX O., Y. K. Y. K. N. Q. X C. X O.. o d ô v o d n e n i e :

Dňa 06.02.2015 podal okresný prokurátor Okresnej prokuratúry vo Svidníku na tunajší súd obžalobu
na obv. J. U. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin pytliactva podľa § 310 ods. 1, ods. 2 písm.

c/ Tr. zákona a to na tom skutkovom základe, že dňa 20.07.2014 o 09.30 hod. v kaprovitých vodách
vodnej nádrže Domaša v časti Petejovce, okres Stropkov, v revíri číslo 4-3330-1-1, ako člen Miestnej
organizácie Slovenského rybárskeho zväzu vo Svidníku s platným povolením na rybolov, lovil ryby na
dva rybárske prúty a súčasne čereňom lovil nástrahové rybky, hoci podľa § 16 písm. a/ zákona číslo
139/2002 Z.z. o rybárstve v platnom znení, je lov rýb v kaprovitých vodách na viac ako dve udice
zakázaný,pričompodľa§17ods.7vyhláškyMinisterstvaŽPSRčíslo185/2006Z.z.,ktorousavykonáva

citovaný zákon o rybárstve, je lov čereňom považovaný za lov rýb na jednu udicu.

Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie a to výsluchom obžalovaného J. U., ako aj
zástupcu poškodenej strany D. F.F., Y. J.. N. X., Z. J. G. H. X., taktiež aj čítaním listinných dôkazov a
to zápisnice o vydaní veci, zápisnice o obhliadke vydanej veci, fotodokumentácie, záznam o previnení,

potvrdenie o zadržaní povolenia, záznam o dochádzke, odborné vyjadrenie k hodnote čereňa, fotokópie
členskej legitimácie, rybársky lístok, povolenie na rybolov.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní sa v podstate ku skutku mu kladenému za vinu priznal, nakoľko
uviedol, že síce chytal ryby na dve udice a na podnet dvoch jemu neznámych chlapcov od vedľa, ktorí

ho požiadali o pomoc, keďže si chceli nachytať malé ryby na lov štuky, najsamprv požičal križiak, čereň,
keďže sa im nedarilo, rozhodol sa, že im to ukáže. Vedľa svojich udíc pár metrov vložil do vody čereň,
do tejto oblasti zakŕmil, preto sa bránil tým, že on predsa chytal na tie udice a ten čereň vložil do vody a
teda akoby nahodil pre tých chlapcov, keďže malé ryby sa k čereňu priblížili kvôli krmivu, šiel k čereňu,
aby ich chytil pre tých chlapcov, no v tom prišli členovia porybnej stráže F. Y. X.K., títo vykonali kontrolu,

riadne mu vysvetlili, že majú za to, že okrem udíc, ktoré mal nahodené vo vode, podľa nich lovil aj na
čereň, čo mu riadne aj zapísali do záznamu o previnení, ktorý aj on podpísal a žiadal len to, aby bolo
uvedené, že lovil na čereň. Na záver uviedol, že je si vedomý svojho pochybenia, teda že loviť čereňom
znamená loviť udicou, on však nelovil pre seba, ale lovil pre tých neznámych chlapcov a nechcel porušiť
zákon ani pravidlá, iba im pomôcť tak, ako je to samozrejmé medzi rybármi, bral to ako pomoc rybárovi.

Svedkovia D. F., ako aj J.. N. X. vypovedali zhodne a to v súlade s výpoveďou obžalovaného. Keď
prišli na uvedené miesto, tak obžalovaný držal jednou rukou rukoväť čereňa a druhou rukou prikrmoval
priamo do oblasti. Takéto konanie obžalovaného vyhodnotili tak, že tento riadne lovil čereňom. Následne
obžalovaného oboznámili o previnení, ktorého sa dopustil a spísali riadne záznam, ktorý obžalovaný

podpísal.

Svedok Z. J. potvrdil, že čereň požičal nejakým chlapcom, a keď sa im nedarilo, tak sa im sám ponúkol,
že im to ukáže, ako sa to robí. Vložil čereň do vody a zakŕmil. On nevidel, aby čereňom niečo ulovil.
Taktiež nebol pri tom, keď prišla rybárska stráž. On o žiadnych rybkách nič nevedel, nevedel o tom, aby

niečo obžalovaný ulovil. To isté zopakoval aj svedok H. X., ktorý potvrdil, prečo obžalovaný čereň požičal
a prečo ho do vody nahodil, prečo zakŕmil, on zas tvrdil, že obžalovaný aj malé ryby vytiahol a dal ich do
vedierka a na to prišla rybárska stráž, ktorá po zistení situácie oznámila previnenie obžalovanému. Tu sa
aj výpovede svedkov X. G. J. rozchádzajú, keďže J. nevidel, aby niečo ulovil a tak po 30 až 40 minútach
mali z toho miesta odísť bez toho, aby videl, že sa tí chlapci vrátili, naopak, X. tvrdil, že obžalovaný malé

ryby chytil, dal ich do vedra a po odchode rybárskej stráže tam zostali ešte minimálne 3 hodiny, pokiaľ
dali huby do poriadku. Medzitým sa aj tí neznámi chlapci vrátili po tie ryby.

Z takto vykonaného dokazovania vychádzajúc z výpovedí obžalovaného, ako aj svedkov niet pochýb,
že obžalovaný J. U. ako trestne zodpovedný subjekt dňa 20.07.2014 o 09.30 hod. v kaprovitých vodách

vodnej nádrže Domaša v časti Petejovce, okres Stropkov, v revíri číslo 4-3330-1-1, ako člen Miestnej
organizácie Slovenského rybárskeho zväzu vo Svidníku s platným povolením na rybolov, lovil ryby na
dva rybárske prúty a súčasne čereňom lovil nástrahové rybky, hoci podľa § 16 písm. a/ zákona číslo
139/2002 Z.z. o rybárstve v platnom znení, je lov rýb v kaprovitých vodách na viac ako dve udice
zakázaný,pričompodľa§17ods.7vyhláškyMinisterstvaŽPSRčíslo185/2006Z.z.,ktorousavykonávacitovaný zákon o rybárstve, je lov čereňom považovaný za lov rýb na jednu udicu, čím svojim konaním
naplnil všetky pojmové znaky prečinu pytliactva podľa § 310 ods. 1 Tr. zákona.

Súd teda nekvalifikoval konanie obžalovaného podľa § 310 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona, keďže
podľa jeho názoru nebolo dokázané, aby obžalovaný v čase, kedy sa dopustil protiprávneho konania,
bol v postavení osoby, ktorá má osobitne uloženú povinnosť chrániť životné prostredie tak, ako to
predpokladáods.2písm.c/citovanéhoustanoveniaTr.zákona.Takoutoosoboubymalabyťtedaosoba,
ktorá má postavenie člena vodnej stráže alebo osoby, ktorá má oprávnenie člena vodnej stráže podľa

§ 69 zák. č. 364/2004 Z.z. o vodách, či postavenie člena rybárskej stráže tak, ako to predpokladá § 21
zák. č. 139/2002 Z.z. o rybárstve.

Podľa § 16 ods. 1 písm. a/ zákona č. 139/2002 Z.z. o rybárstve, v kaprových vodách sa zakazuje loviť
na viac ako dve udice.

Podľa § 17 ods. 4 vyhlášky MŽP SR, ktorou sa vykonáva zákon č. 139/2002 Z.z. o rybárstve v znení
neskorších predpisov, lov rýb čereňom je spôsob lovu rýb s použitím len jedného čereňa s plochou
sieťoviny najviac 1 m x 2 m a s veľkosťou ôk siete najviac 1cm x 1cm uchytenej na konštrukcii. Lov
čereňom sa považuje za lov rýb na jednu udicu.

Spáchaním prečinu pytliactva podľa § 310 ods. 1 Tr. zákona obžalovaný porušil záujem spoločnosti na
ochrane živočíchov pred nekontrolovateľným lovom rýb.

V skutku mu kladenému za vinu obžalovaný konal úmyselne a to formou nepriameho úmyslu tak, ako to
predpokladá ustanovenie § 15 písm. b/ Tr. zákona, keďže vedel, že svojim konaním môže také porušenie

záujmu chráneného zákonom spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Súčasne vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých boli činy spáchané,
mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je závažnosť za vinu kladenému prečinu obžalovanému vyššia
než nepatrná.

Pri určovaní druhu a výmery trestu uloženého obžalovanému sa súd riadil základnými zásadami
uvedenými v ustanovení § 34 Tr. zákona, bral teda do úvahy konkrétne okolnosti spojené so spôsobom
spáchania trestného činu a jeho následkom, zavinením, poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami,
osobu páchateľa, jeho pomermi a možnosťou jeho nápravy.

Čo sa týka spôsobu spáchania trestného činu a jeho následku, súd bral do úvahy výsledky dokazovania,
z ktorých vyplynulo, že obžalovaný sa dopustil typovo totožnej trestnej činnosti tak, ako to zákonodarca
predpokladá v predmetných skutkových podstatách osobitnej časti Tr. zákona.

Ako už bolo skôr spomínané, spomínaného konania sa dopustil úmyselne a to vo forme nepriameho
úmyslu.

Taktiež súd zistil poľahčujúce okolností uvedené v ustanovení § 36 písm. j/ Tr. zákona, nakoľko
obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný. Z priťažujúcich okolností tak, ako sú taxatívne vymenované

v ustanovení § 37 Tr. zákona, súd nezistil žiadne.

Súd pri hodnotení osoby obžalovaného a jeho pomerov zistil, že obžalovaný je ženatý a žije v spoločnej
domácnosti s manželkou a dcérou v byte, je živnostíkom, nebol súdne trestaný, v priestupkovom konaní
bol v posledných 3 rokov štyrikrát postihnutý na úseku dopravy, v mieste trvalého bydliska je hodnotený

kladne, taktiež aj miestnou organizáciou SRZ vo Svidníku, aktívne sa zapája do prác, ako aj brigád,
nebol disciplinárne stíhaný.

Súd zisťoval aj okolnosti rozhodné pre posúdenie možnosti nápravy páchateľa, bral do úvahy jeho
doterajšie správanie, príčiny, ktoré viedli k spáchaniu trestného činu, prostredie, v ktorom žije a či sa v

minulosti už dopustil protiprávneho konania. Opierajúc sa o zistené skutočnosti, že prognóza možnosti
nápravy páchateľa je v danom prípade zjavne pozitívna, keďže v minulosti súdne trestaný nebol, nebol
riešený v priestupkovom konaní, iba na úseku dopravy, je riadne zamestnaný a takéto protiprávne
konanie bolo v prípade obžalovaného len ojedinelým vybočením z riadneho spôsobu života.Vzhľadom na všetky okolnosti, ktoré súd zisťoval a prihliadal na ne pri určovaní druhu trestu a jeho
výmery tak, ako to predpokladá ustanovenie § 34 ods. 4 Tr. zákona má za to, že v danom prípade pre

dosiahnutie účelu trestu postačí aj uloženie peňažného trestu ako trestu samostatného.

Čo sa týka výmery s prihliadnutím na pomer poľahčujúcich okolností, pozitívnu prognózu nápravy, jeho
doterajší život, súd trest ukladal na dolnej hranici trestnej sadzby, ktorá je (od 160,- eur do 33 193,-
eur). Pre posilnenie účelu trestu súd uložil v prípade úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu

aj náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) mesiacov, súčasne aj trest prepadnutia veci a to
spomínaného čereňa, ktorý bol použitý na spáchanie trestného činu.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho vyhlásenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.