Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. november 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 17C/43/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715205150
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Janotová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5715205150.3

Rozhodnutie

Okresný súd Martine v konaní pred samosudkyňou Mgr. Katarínou Janotovou v právnej veci žalobca: U.
Z., K..Č.. XXXXXX/XXXX, L. F. XXXX/XX, XXX XX Ž. - B., právne zastúpený Advokát Adriana Hrdinová
s.r.o., so sídlom Vojtecha Spaniola 1726/13, 010 01 Žilina, proti žalovanej: C. G. K. ( J. V. Š., K. G. K. ),
K..Č.. XXXXXX/XXXX, L. J..S.. P. XXX/XX, XXX XX H., právne zastúpenej AK JUDr. Silvia Tatarková
s.r.o., so sídlom E.B. Lukáča 2, 036 01 Martin, IČO: 36 868 108, v konaní o určenie splatnosti

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania, spočívajúce v trovách právneho zastúpenia v sume
2.470,38 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu žalovanej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 16.4.2015 domáhal určenia splatnosti dlhu, ktorý má

voči nemu žalovaná. Návrh odôvodnil tým, že 22.4.2005 bola medzi žalovanou ako kupujúcou a
predávajúcimi 1) A.. H. Č., X.. X.X.XXXX R. H. G. Č., X.. X.X.XXXX, 2) A.. S. Č., X.. XX.XX.XXXX R.
H. H.. E. Č., X.. XX.XX.XXXX a 3) E. Č., X.. X.XX.XXXX R. H. E. Č., X.. XX.X.XXXX; uzavretá kúpna
zmluva, predmetom ktorej bol prevod ich spoluvlastníckych podielov k pozemku - J. K. M. XXX/XX, v
katastrálnom území R., v tej dobe zapísané na LV č. XXX za kúpnu cenu 24.178,45 € ( 728.400,- Sk).

V návrhu sa ďalej uvádza, že žalovaná nemala finančnú hotovosť, na zaplatenie kúpnej ceny, preto
jej žalobca požičal hotovosť vo výške kúpnej ceny a to tým spôsobom, že za žalovanú ako kupujúcu
zaplatil k rukám predávajúcich dňa 22.4.2005 kúpnu cenu prevádzaných nehnuteľností. Medzi žalobcom
a žalovanou bola teda uzavretá ústna zmluva o pôžičke, na základe ktorej navrhovateľ požičal žalovanej
sumu 24.178,45 €. Čas vrátenia pôžičky bol ponechaný na vôli žalovanej ako dlžníčky s tým, že pôžičku
žalobcovi vráti, keď bude môcť.

Dňa 20.6.2014, keďže žalovaná vrátením pôžičky otáľala, vyzval ju žalobca, aby sa písomne vyjadrila, či
už je v jej možnostiach pôžičku vrátiť, resp. či je možné usporiadať vzájomné vzťahy písomnou dohodou.
Žalovaná na výzvu nereagovala.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, ich právnych

zástupcov, svedkov a prečítaním listín pripojených v spise a zistil nasledovný právny a skutkový stav
veci:

Pred pojednávaním žalovaná podala k veci písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že medzi ňou a
žalobcom nikdy nedošlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke. V rozhodnom čase žili spolu so žalobcom v
spoločnej domácnosti a pred narodením spoločného dieťaťa žalobca sám ponúkol, že chce zabezpečiť

spoločné bývanie tým spôsobom, že postaví dom na pozemku, ktorý pozemok daruje žalovanej.
Následne žalobca oslovil svojich kamarátov, ktorí predávali nehnuteľnosti v KÚ R., za účelom uzavretiakúpnej zmluvy s tým, že kupujúcou bude žalovaná s tým, že kúpnu cenu vyplatí on a žalovanej zostane
pozemok. Žalovaná uvedené považovala za dar a nie za pôžičku.

Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zotrvala na návrhu.

Žalobca na pojednávaní uviedol, že predmetom pôžičky boli peniaze za účelom kúpy pozemku do
výlučného vlastníctva žalovanej, so zámerom postaviť na pozemku spoločne dom. Pôvodne zamýšľal,
že pozemok kúpi na seba a následne tento pozemok daruje odporkyni a to z dôvodu, že neboli zobratí,

aby teda mala pocit fungujúceho zväzku. Nakoniec sa tak nestalo, pretože odporkyňa sa obávala, že
bude navrhovateľ požadovať vrátenie daru. K odovzdaniu predmetu pôžičky došlo tak, že navrhovateľ
pri podpise kúpnej zmluvy doniesol so sebou peniaze, ktoré dal na stôl a povedal, že sú to peniaze na
vyplatenie toho pozemku. Uviedol, že pri podpise kúpnej zmluvy za predávajúcich boli prítomní H. Č. a
E. Č., ktorí zastupovali aj tretieho predávajúceho.

Právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava písomného vyjadrenia a
zdôrazňuje, že žalovaná sa nikdy, ani len v ústnej rovine nebavila so žalobcom o tom, že by malo ísť
o pôžičku. Všetky záležitosti ohľadne kúpy pozemku vybavoval žalobca. Nikdy k reálnemu odovzdaniu
peňazí žalovanej nedošlo. Peniaze žalobca fyzicky odovzdal predávajúcim.

Žalovaná na pojednávaní uviedla, že so žalobcom žila v spoločnej domácnosti a žalobca prišiel domov
s kúpnou zmluvou podpísanou predávajúcimi s tým, že jej kúpil pozemok. Fyzicky pri podpise kúpnej
zmluvy predávajúcimi vôbec nebola, vôbec nebola ani vo firme, kde sa zmluva podpisovala, bol tam
práve žalobca s tým, že ona predpokladá, že vtedy vyplatil peniaze predávajúcim a domov doniesol už
podpísanú zmluvu predávajúcimi, jej na podpis. Uviedla, že nebola prítomná pri podpise zmluvy, ani pri

odovzdávaní peňazí. Keď prišiel domov uviedol jej, že jej kúpil pozemok. Plánovali spoločné bývanie,
pretože žili v byte žalovanej. Žalobca sa nechcel ženiť a bavili sa spolu, že aby nemala pocit, že spolu
nefungujú, tak jej daruje pozemok. Za celých 10 rokov neriešil vrátenie peňazí, až do momentu, keď
prebehlo súdne konanie ohľadom maloletej dcéry.

Svedok H. Č. na pojednávaní uviedol, že účastníkov konania dlhodobo pozná, majú priateľsky vzťah.
V rozhodnom období pracoval ako štatutár spoločnosti, ktorá okrem iného riešila predaj pozemkov na
individuálnu bytovú výstavbu, pričom niektoré pozemky svedok a aj jeho bratia vlastnili. Ohľadne kúpnej
zmluvy jednal so žalobcom a keď sa dohodli na podstatných náležitostiach, tak pripravili predávajúci
kúpnuzmluvuspolusoverenímpodpisovpredávajúcich.Následnesavšetcistretliunichvofirmesvedok

ako zástupca predávajúcich a prišiel žalobca aj s pani Š. s tým, že žalobca odovzdal peniaze a svedok
ich prepočítal. Pri predchádzajúcich rokovaniach ohľadne kúpnej zmluvy žalobca označil ako kupujúcu
pani C. Š.. Pani Š. zmluvu podpísala vo firme, keď sa odovzdávali peniaze.

Svedok E. Č. uviedol, že žalobcu pozná zhruba 25 rokov, žalovanú pozná od obdobia, keď došlo k

uzatváraniu zmluvy. V rozhodnom čase on, spolu s bratmi ako fyzické osoby predávali pozemky. Žalobca
prišiel za svedkovým bratom H. Č., ktorý to celé vybavoval a vybral si konkrétny pozemok. Následne
kúpnu zmluvu podpísal každý za seba, teda každý z bratov v inom okamihu, pretože boli rozlietaní a
odovzdali zmluvu bratovi H.. Pozemky kupoval pán Z., teda žalobca. Pri podpise zmluvy žalovanou
svedok prítomný nebol, ani pri odovzdávaní peňazí, kúpna cena bola odovzdaná bratovi H.. Vo finále,

keď už prišli podpisovať zmluvu sa vo firme stretol so žalobcom, aj so žalovanou, ktorí išli do kancelárie
brata H..

Z originálu kúpnej zmluvy, pri ktorej účinky vkladu nastali 20.6.2005 súd zistil, že ako predávajúci
vystupovali bratia Č. s manželkami a ako kupujúca vystupovala žalovaná. Kúpna cena bola dohodnutá

na 728.400,- Sk s tým, že podpisy predávajúcich a to všetkých boli osvedčené v jeden deň a to 5.5.2005,
pričom osvedčenie, že listina ( kúpna zmluva ) súhlasí s originálom, notár učinil 16.5.2005 s tým, že
v tomto okamihu zmluva neobsahovala podpis kupujúcej. Z článku III. uvedenej zmluvy vyplýva, že
predávajúci potvrdzujú podpisom zmluvy úhradu kúpnej ceny.

Podľa § 564 Občianskeho zákonníka, ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí ho na návrh
veriteľa súd podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi.Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia a zistený skutkový stav veci súd rozhodol tak, ako
je uvedené výroku tohto rozhodnutia s nasledovných dôvodov:

Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, nakoľko na vznik záväzkového vzťahu sa vyžaduje aj reálne
odovzdanie veci dlžníkovi a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka alebo odovzdaním „z

ruky do ruky“. Na samotný vznik zmluvy o pôžičke nepostačuje dohoda o jej obsahu, ale na jej uzavretie
sa vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Ak sa v tomto súdenom prípade žalobca
domáhal určenia splatnosti dlhu, ktorý vznikol žalovanej titulom zmluvy o pôžičke, spočívalo dôkazné
bremeno ohľadne preukázania existencie zmluvy o pôžičke na žalobcovi. V celom konaní však žalobca
neprodukoval ani jeden dôkaz, ktorý by preukazoval takúto existenciu zmluvy o pôžičke, pretože ak
predmetom pôžičky mali byť peniaze, žalobca nepreukázal, že by tento predmet pôžičky previedol

na účet žalovanej, resp. jej ho odovzdal priamo do rúk. Samotný žalobca tvrdil, že peniaze položil
na stôl pri podpise kúpnej zmluvy, čoby zaplatenie kúpnej ceny za žalovanú. Ak teda podľa tvrdenia
žalobcu, žalobca platil za žalovanú nejde o pôžičku, čo samo o sebe však nevylučuje existenciu iného
záväzkovéhovzťahunapríkladprevzatiedlhualebopristúpeniekzáväzku,prípadnedar,čovšakžalobca
netvrdil.

Skutočnosť, že k reálnemu odovzdaniu predmetu pôžičky žalobcom ako veriteľom, žalovanej ako
dlžníčke nedošlo, bola preukázaná aj výpoveďou svedka H. Č., ktorý vypovedal zhodne ako žalobca, tak
žežalobcakúpnucenuatopeniazeodovzdalspôsobom,žeichpoložilnastôlasvedok-H.Č.ichprevzal
a prepočítal. Teda aj tento svedok vypovedal v zmysle, že predmet pôžičky nebol odovzdaný žalovanej.

Skutočnosť, že žalovaná, keby aj bola prítomná pri odovzdávaní kúpnej ceny žalobcom predávajúcim,
nemôže spôsobiť vznik reálnej zmluvy o pôžičke. Naviac samotná žalovaná počas celého konania
popierala existentnosť zmluvy o pôžičke a tvrdila, že žalobca vyplatil kúpnu cenu vyplývajúcu z kúpnej
zmluvy, kde ona vystupovala ako kupujúca s tým, že jej oznámil, že jej kúpil pozemok. Uvedené ona
považovala za dar a to z toho dôvodu, že so žalobcom žili spoločne a očakávali spoločné dieťa a bavili sa

otom,žekeďžesažalobcanechceženiťaabyonamalapocitfungujúcehovzťahu,takjejkúpilpozemok,
na ktorom mali stavať spoločné bývanie. Toto tvrdenie žalovanej potvrdil aj samotný žalobca, ktorý
uviedol, že pôvodným zámerom bolo kúpiť pozemok na seba a tento následne darovať žalovanej, aby
mala pocit fungujúceho vzťahu. K realizácii tohto zámeru však nedošlo, pretože žalovaná sa obávala, že
žalobca bude požadovať vrátenie daru. Tieto zhodné tvrdenia žalobcu a žalovanej skutočne nasvedčujú

tomu, že zámerom žalobcu bolo obdarovať žalovanú, či už formou pozemku, alebo formou peňazí,
čoby kúpnej ceny za pozemok. Uvedeným skutočnostiam nasvedčuje aj fakt, že desať rokov žalobca
nepožadoval vrátenie peňažnej sumy. Vzhľadom na vyššie uvedené bola žaloba zamietnutá.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech

priznal právo na náhradu trov konania, ktoré spočívali v trovách právneho zastúpenia. Trovy právneho
zastúpenia súd priznal za 5 úkonov právnej služby ( príprava, prevzatie; písomné vyjadrenie k návrhu;
účasť na pojednávaniach 17.7.2015, 27.8.2015 a 12.11.2015 ) a tiež priznal 5 x režijný paušál á 8,39
€. Spolu trovy právneho zastúpenia predstavovali sumu 2.058,65 € + suma 411,73 € DPH, celkom teda
trovy právneho zastúpenia činili 2.470,38 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon
rozhodnutia.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.