Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. máj 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 8C/136/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712208988
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Dobrík
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5712208988.16

Rozhodnutie

Sudca Okresného súdu v Martine JUDr. Miroslav Dobrík v právnej veci navrhovateľa: P. X., Q..
XX.XX.XXXX, U. J., I.. X. Č.. X, zast. Advokátska kancelária VRBA & PARTNERS, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Ul. Sliezska č. 9 proti odporkyni: G. X., Q.. XX.XX.XXXX, U. T., I.. Q. Č.. X, zast. JUDr. Jánom
Repáňom, advokátom so sídlom v Martine, Ul. M.R. Štefánika č. 25 v konaní o vydanie vecí takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná vydať navrhovateľovi U. Y., U. - X. O. Y. J., T. U. M. Y., M. U. XXXCH, T. U. M.X.

Y., M. XXXCH, T. U. M. Y., M.-XXX/XXX do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd návrh navrhovateľa na vydanie R. - T. R. J., J., Š. U. J. XXXX J. G. J. Y. W.M. M.. Y. W. zamieta.

Súd konanie o vydanie mobilného telefónu Nokia 5800 XM zastavuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Martine sp.zn. 8C 136/2012 zo dňa 16.10.2013 bol zamietnutý návrh
navrhovateľa na vydanie U. Y., U. - X. O. Y. J., T. U. M.X. Y., M. U. XXXCH, T. U. M. Y., M. XXXCH, T. U.
M. Y., M.-XXX/XXX, R. - T. R. J., J., Š. U. J. XXXX J. G. J. Y. W. M. Y. W.. V odôvodnení svojho rozsudku
sa v podrobnostiach venoval charakteru vlastníckych vzťahov k jednotlivým veciam, ktoré požadoval

navrhovateľ vydať. Akceptoval kompenzačnú námietku odporkyne, ktorá poskytla navrhovateľovi sumu
1.000 €, v dôsledku čoho nebolo možné uplatnený nárok navrhovateľovi priznať.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom vytkol okresnému súdu nesprávnosť
použitia kompenzačnej námietky a tiež pochybenie v tom smere, že aplikoval ustanovenia Občianskeho
zákonníka o započítaní vo vzťahu k pohľadávke na vydanie vecí. Nesúhlasil so záverom súdu, ktorý pri

určovaní vlastníctva veci vychádzal len z tvrdení odporkyne.

V dôsledku odvolania navrhovateľa krajský súd uznesením sp.zn. 6Co 137/2014 zrušil rozsudok
okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V zrušujúcom uznesení vytkol okresnému súdu, že
nemohlo dôjsť k započítaniu v zmysle ust. § 580 a 581 O.z., nakoľko nešlo o pohľadávku rovnakého
druhu. Preto úvaha o započítaní nemá oporu v právnej úprave. Ďalej v zrušujúcom uznesení poukázal

na to, že pri určení vlastníctva je podstatná existencia vôle , ktorú mali účastníci pri nákupe a financovaní
spoločných potrieb, vecí. Je potrebné skúmať vzhľadom na prejav vôle v čase, kedy boli realizované
nákupy, prípadne darovanie konkrétnych vecí. Neskorší rozpad vzťahu účastníkov, nevraživosť , hnev
by nemali mať vplyv na posúdenie toho, čo bolo zamýšľané v relevantnom čase pri nákupe konkrétnych
vecí, či vynakladaní prostriedkov na vec druhého partnera. Pri posúdení vlastníckych vzťahov ku
konkrétnym veciam je podstatné preskúmanie, kto veci kúpil a kto ich financoval, avšak bez posúdenia

vôle účastníkov nie je možné jednoznačne definovať právny vzťah k dotknutým veciam. Dôkaznébremeno je na navrhovateľovi, ktorý tvrdí, že jeho práva boli dotknuté. Je jeho povinnosťou preukázať,
že mu vlastnícky patria.

Súd vychádzajúc z intencií zrušujúceho rozhodnutia Krajského súdu v Žiline doplnil dokazovanie
opätovným vypočutím účastníkov, svedkov a to syna odporkyne R. X., G. F., J. U. Y. Y. K. R. J.,
Y..M.. Č.: K.-XXX/X-K.-J.-XXXX, ktorý však nemal priamy súvis s prejednávanou vecou a opätovným
prehodnotením všetkých doterajších dôkazov a to každého osobitne ako aj v ich vzájomných
súvislostiach. Je ťažké hodnotiť úmysel účastníkov , prejav vôle účastníkov pri nadobúdaní jednotlivých

vecí a z toho vydedukovať vôľu a to vzhľadom na ich doslova nepriateľský momentálny vzťah. Súd ich
vôľu mohol hodnotiť len na základe všetkých dôkazov vykonaných aj pred zrušením rozsudku okresného
súdu krajským súdom na základe ich predchádzajúcich prejavov a to aj písomných. Nepochybne
podľa názoru súdu je dôležitým dôkazom mailová komunikácia medzi účastníkmi zo dňa 22.03.2012 a
25.03.2012 č.l. 148 a 150 spisu. Jedná sa o mail navrhovateľa, ktorý oznamoval odporkyni, ktoré veci
ako svoje zobral z bytu a ktoré tam ponechal, u ktorých uvádzal, že ich hradil zo svojich prostriedkov.

Na jeho mail reagovala odporkyňa mailom z 25.03.2012. Z týchto mailov, ako aj z ďalšieho dokazovania
súd vyhodnotil vlastníctvo k jednotlivým veciam.

Pokiaľ sa týka U. Y., súd dospel k záveru, že tento vlastnícky patrí navrhovateľovi, nakoľko bol kupovaný
z jeho prostriedkov. Vlastníctvo navrhovateľa preukazoval aj svedok D. O., ktorý vo svojej výpovedi

uviedol, že U. kupoval navrhovateľ, ktorý mu o tom sám hovoril. V tomto smere neuveril tvrdeniu
odporkyne, ktorá uvádzala vo svojej výpovedi, že U. kupovali spoločne, teda aj za jej prostriedky.
Neuveril jej vzhľadom na jej následné konanie, keď mala záujem, aby jej U. K.stal a na vyrovnanie
zaslala navrhovateľovi 500 €. Z toho jednoznačne vyplýva, že nemala vôbec predstavu, koľko U.
stál, nakoľko jeho nadobúdacia hodnota bola 419 €. Z toho sa dá dedukovať, že nehovorila pravdu,

že by kupovali krb zo spoločných prostriedkov a teda že by aj ona nadobudla vlastníctvo, resp.
spoluvlastníctvo k predmetnému krbu. Jej konanie podľa názoru súdu len potvrdzuje, že uznáva výlučné
vlastníctvo navrhovateľa. K U., keď mu zaslala sumu 500 €, čo mala byť polovica nadobúdacej hodnoty.
Takýto záver súdu nezmenila ani výpoveď syna odporkyne, ktorý tvrdil, že to mala mama s odporcom
kupovať spoločne. Ako nevieryhodnú výpoveď vzhľadom na vyššie uvedené hodnotil aj výpoveď matky

odporkyne K. Y., ktorá tvrdila, že kúpu U. účastníci financovali každý v polovici.

Pokiaľ sa týka kombinovanej chladničky s mrazničkou U., tak aj ohľadom tejto veci súd uveril
navrhovateľovi, teda že je jeho výlučným vlastníctvom. To, že to nadobudol zo svojich výlučných
peňazí bolo preukázané aj výpoveďou svedka O., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že mu navrhovateľ

kúpil chladničku zo svojich peňazí. Taktiež to potvrdila aj samotná odporkyňa, ktorá vypovedala na
pojednávaní, že chladničku kupoval navrhovateľ. Kupoval ju napriek tomu, že mu pôvodná chladnička
ešte fungovala. Netvrdila vo svojej výpovedi, že by to mal byť dar pre ňu, ako to uviedol vo výpovedi
jej syn.

Ohľadom vlastníctva vodovodných batérií súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku, teda zaviazal odporkyňu mu vydať vodovodné batérie, lebo samotná odporkyňa mu tvrdila,
že to kupovala z vlastnej iniciatívy, zo svojich peňazí a tiež sa vyjadrila jednoznačne na pojednávaní
dňa 19.01.2015, že mu ich vráti.

Ohľadom vyššie uvedených vecí podľa názoru súdu bolo preukázané vlastníctvo vecí navrhovateľa a
preto súd v zmysle § 126 ods. 1 O.z. uložil odporkyni povinnosť mu ich vydať.

Pokiaľ sa týka prehrávača - veže R., tak ohľadom tejto veci súd dospel k názoru, že vlastnícky
nepatrí navrhovateľovi, nakoľko prehrávač, síce zakúpil, avšak ho daroval synovi odporkyne. To bolo

preukázané výpoveďou syna odporkyne, ako aj výpoveďami odporkyne v priebehu celého konania.
Navrhovateľ v priebehu konania nepreukázal žiadny taký dôkaz, ktorý by vyvrátil tvrdenie odporkyne,
ako aj jej syna.

Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie v tejto časti návrh navrhovateľa zamietol. Taktiež zamietol

návrh navrhovateľa ohľadom vydania mixéra šľahača U.. Mal za to, že navrhovateľ nepreukázal, že
tento vlastnícky patrí jemu. Sám navrhovateľ v maili , ktorý zaslal odporkyni dňa 22.03.2012 neuvádza,
že by mu vlastnícky mixér patril. Podľa názoru súdu, ak by mu vlastnícky patril, tak by si ho nepochybne
vzal, lebo z bytu, keď nebola prítomná odporkyňa bral rôzne malé veci, ako svietnik, čajník, obraz čialkohol. Až následne vyrukoval s tvrdením, že šľahač mu vlastnícky patrí. Súd mu neuveril aj vzhľadom
na charakter veci a na jeho handicap, nakoľko túto vec nemohol užívať.

Súd ďalej návrh navrhovateľa na vydanie monitoru s televízorom značky Y. zamietol, lebo taktiež dospel
k záveru, že vlastníctvo k tejto veci nepreukázal. Ani túto vec nespomínal vo svojom maili zo dňa
22.03.2012, že by mu patrila. Aj pri tejto veci sa súdu zdá nelogický postup navrhovateľa, keď si túto vec
nezobral vtedy , keď bral iné veci, ktoré mu vlastnícky patrili. Až následne začal tvrdiť, že mu vlastnícky
patrí. Pri hodnotení vlastníctva k tejto veci vychádzal z tvrdenia odporkyne, ako aj syna odporkyne, ktorí

tvrdili, že túto vec daroval synovi odporkyne. Ich tvrdenie navrhovateľ nevyvrátil. Pri tejto veci ako aj pri
prehrávači súd vychádzal aj z času, kedy mali byť tieto veci darované. Veci boli darované ešte v čase,
keď účastníci mali medzi sebou dobrý vzťah. Z takto vyhodnotených dôkazov súd dospel k záveru, že
vôľa navrhovateľa ohľadom týchto vecí, ktoré zakladá vlastníctvo bolo darovanie pre syna odporkyne.

Súd teda vyhodnotiac každý dôkaz osobitne, ako aj v ich vzájomných súvislostiach rozhodol tak, ako je

uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Pokiaľ sa týka mobilného telefónu Q. XXXX C. tak v tejto časti súd konanie zastavil v zmysle ust. § 96
O.s.p., pretože navrhovateľ zobral svoj návrh späť.

V priebehu konania vzniesla odporkyňa vzájomný návrh ohľadom notebooku A., ku čomu sa vyjadrovali
svedkovia G. F. a J. U., avšak ohľadom tohto vzájomného návrhu súd nerozhodoval, nakoľko ho vylúčil
na samostatné konanie.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p. nepriznal žiadnemu z účastníkov

náhradu trov konania, nakoľko mal každý z účastníkov úspech vo veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina
prostredníctvom podpísaného súdu /dvojmo/.

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p. /
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej , možno odôvodniť len tým,že :

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy , potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené / § 205a/

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon

rozhodnutia.