Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. máj 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Saz/8/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200540
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015200540.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa:

V. X. Ž., narodeného XX.X.XXXX, bez dokladov totožnosti, ID osoby: XXXXXX, štátneho príslušníka
Ukrajiny, podľa vlastného udania v krajine pôvodu naposledy bytom Ľ., T. B. XX/A, U. W. Q. V. V.Ý. I.
Y., zastúpeného pani Mgr. Jarmilou Karak Vargovou, advokátkou so sídlom pracoviska na Brečtanovej
21, Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková
6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 25.3.2015 proti rozhodnutiu odporcu ČAS:
MU-331-12/PO-Ž-2014 zo dňa 6.2.2015 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-331-12/PO-Ž-2014 zo dňa 6.2.2015

p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-331-12/PO-Ž-2014 zo dňa 6.2.2015 odporca podľa § 13 ods. 1,
§ 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len“ zákon o azyle“) navrhovateľovi neudelil
azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Opísal v ňom zistený stav
veci a svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v

tomtoprípadenebolapreukázanáopodstatnenosťzobávzprenasledovaniazrasových,národnostných,
náboženských dôvodov, z dôvodov zostávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej
sociálnej skupine, ako to vyplýva z Konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zo zákona
o azyle. K incidentu, ku ktorému malo dôjsť v roku 2004 uviedol, že ak k nemu došlo, išlo o ojedinelý
incident, ktorý navrhovateľ polícii nenahlásil, o tomto incidente sa vo svojej výpovedi pred políciou
nezmienil, pričom k nemu malo dôjsť pri vybavovaní občianskeho preukazu ktorý mu vystavený nebol -
avšak následne navrhovateľ uviedol, že na Slovensko pricestoval s vlastným občianskym preukazom.

Pokiaľ ide o druhý incident z roku 2013, pri ktorom mal byť nabádaný aby bojoval za peniaze odporca
uviedol, že ak k nemu došlo, jeho dôvodom nebola navrhovateľova rasa, národnosť, náboženstvo alebo
zastávanie určitých politických názorov. Odporca tiež poukázal na nepravdivé tvrdenie navrhovateľa vo
vzťahu k tomu, že v roku 1999 musel odísť z miesta vyučujúceho na odbornom učilišti z dôvodu, že
vyučoval v ruskom jazyku a na rozporné tvrdenia navrhovateľa, týkajúce sa jeho občianskeho preukazu.
Pokiaľ ide o výrok, ktorým rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi tento odôvodnil
tým, že nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej poskytnutia.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa
25.3.2015, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Namietal v ňom nedostatočné zistenie
stavuveci(žeodporcanezisťoval,činavrhovateľmápovinnosťbojovaťatospoukazomnaprebiehajúcu
mobilizáciu pričom uviedol, že povolávací rozkaz už musel byť pre neho vydaný, tiež že odporcasa nezaoberal činnosťou hnutia OUN - Organizácie ukrajinských nacionalistov, podobne ako ani jeho
zdravotným stavom, ktorý bol jedným z dôvodov jeho odchodu z Ukrajiny), nesprávne právne posúdenie
veci, rozpor zisteného stavu veci s obsahom spisu a nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok

dôvodov (že odporca sa nevysporiadal s jednotlivými tvrdeniami navrhovateľa a tiež že nepoukázal na
správy o krajine pôvodu, ktoré mali byť podkladom rozhodnutia, že sú nepravdivé tvrdeniam odporcu,
týkajúce sa bytu resp. pobytu navrhovateľa). Poukázal na skutočnosť, že odporca sa nezaoberal
možnosťou poskytnutia azylu z humanitárnych dôvodov. Namietal spochybnenie svojej dôveryhodnosti
odporcom Pre prípad úspechu si uplatnil náhradu trov konania. K návrhu pripojil kópiu správy o

výsledkoch kardiologických vyšetrení z februára 2015. Podaním z 5.5.2015 požadoval osobnú účasť
na pojednávaní pred súdom a s poukazom na skutočnosť, že slovenský jazyk ovláda, nepožadoval
prítomnosť tlmočníka.
Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 23.4.2015 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu potvrdiť. Zotrval na jeho správnosti a dôvodnosti. Poukázal pritom na skutočnosť, že vstupný
pohovor s navrhovateľom netrval namietaných 9 hodín ale iba 5 hodín a 15 minút s prestávkou

trvajúcou 45 minút. Poukázal na výpoveď navrhovateľa na polícii kde uviedol, že pri opustení Ukrajiny
mal občiansky preukaz ktorý mu však taxikár zobral. Tiež poukázal na to, že navrhovateľ sa pred
odporcom o svojom zdravotnom stave vyjadril tak, má len vysoký tlak, o občianskom preukaze sa už
nezmieňoval pričom rozpor v tvrdeniach týkajúcich sa občianskeho preukazu nevysvetlil. V ďalšom texte
vyjadrenia odporca dôvodil, že v priebehu spísania dotazníka boli zo strany odporcu navrhovateľovi

kladené doplňujúce otázky, cieľom ktorých bolo dôkladné zistenie dôvodov navrhovateľovej žiadosti o
azyl. Dôvodil, že vo svojom rozhodnutí náležitým spôsob vyhodnotil zistený stav veci a jednotlivé výroky
rozhodnutia aj dostatočným spôsobom odôvodnil.
Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q
Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( ďalej len „O.s.p.“) ako miestne a vecne príslušný

súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods.3 zákona o azyle., § 14 zák. č.371/2004 Z.z. v platnom znení) na
pojednávaní za prítomnosti oboch účastníkov konania a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie
odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne a zákonné.
Navrhovateľ z vlastného podnetu súdu predniesol, že na Ukrajine je vojna, nedá sa tam normálne žiť,
že absolvoval vysokú vojenskú školu a z toho dôvodu musel byť v komunistickej strane, že po prvej vlne

mobilizácie odišiel z Ľvova do Záporožskej oblasti, kde sa mal (ako každý muž) hlásiť na vojenskom
komisariáte. Po prvej vlne náboru do armády nenastúpil z ktorého dôvodu bol hľadaný a preto utiekol.
Preto tiež nemohol vyhľadať lekára - keby tak urobil a prišiel by do nemocnice, zobrala by ho polícia.
Nechce bojovať ani zabíjať ľudí. Pokiaľ ide o štvrtú vlnu náboru do armády vedel, že ho budú hľadať ako
dezertéra. K svojim zdravotným problémom uviedol, že o nich nevedel, iba v Užhorode mu bolo zle. Tiež

uviedol, že jeho zdravotná dokumentácia sa nachádza v Pobytovom tábore Rohovce a teda odporca o
jeho zdravotnom stave musel vedieť
Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa
podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-331/PO-Ž-2014. Z jeho
obsahu súd zistil, že navrhovateľ bol 9.11.2014 v Bratislave kontrolovaný, pričom nevedel preukázať

svoju totožnosť. V priebehu spísania zápisnice o podaní vysvetlenia za prítomnosti tlmočníka uviedol, že
v Užhorode sa nakontaktoval na taxikára, ktorý ho previezol na slovenské územie - nevie ako, lebo bol
pod vplyvom liekov. Nemal pri sebe cestovný doklad, iba občiansky preukaz, ktorý odovzdal taxikárovi
a ten odišiel (aj s druhým pasažierom). Uviedol, že na Slovensko prišiel požiadať o azyl. Uviedol, že
má vysoký tlak, že na Ukrajine mu hrozí politické prenasledovanie, lebo ako vojak musí ísť bojovať čo

odmietol, lebo je ruskej národnosti a nechce bojovať proti ruským spoluobčanom. Jeho výpoveď mu bola
po ukončení výsluchu pretlmočená.
NaOddeleníazyluPZHumennéuviedol,žejehotrvalébydliskojevĽvove,B.XX/A,žepredrokomprišiel
z Ľvova do Užhorodu, kde sa v reštaurácii stretol s neznámym mužom, ktorý mu sľúbil, že mu vybaví
pas a vízum a že ho prevezie na Slovensko. Pred cestou jemu a ďalšiemu pasažierovi dal tento muž

vypiť nejaký alkohol, po ktorom bol ako omámený. Po príchode na Slovensko ho vodič vyhodil z auta,
následne sa stopom dopravil do Bratislavy. Tam mu (asi po 10 dňoch) prišlo nevoľno, volal záchranku.
Po ošetrení sa mal dostaviť na políciu, čo sa mu však nepodarilo. 9.11.2014 opätovne vola záchranku
aj políciu - po ošetrení ho zaviezli na políciu. Uviedol, že na Ukrajine nemal žiadne problémy, nebol
trestaný a nebol ani prenasledovaný. 10.11.2014 požiadal vyhlásením o azyl z politických dôvodov, lebo

nesúhlasí s politikou Ukrajiny, z dôvodu vojnového konfliktu sa bojí o svoj život, lebo ho nútili bojovať na
východe Ukrajiny s čím nesúhlasil - na Ukrajine pôsobia rôzne skupiny, ktoré robia nábor aby muži išli
za peniaze bojovať a zabíjať ľudí na východe Ukrajiny. Pretože on to odmietol, bol fyzicky napadnutý.Z obsahu dotazníka spísaného pred odporcom 19.11.2014 navrhovateľ o. i. uviedol, že po zdravotnej
stránke sa cíti dobre a môže vypovedať v slovenčine, ktorý jazyk ovláda slovom aj písmom. Po
absolvovaní vysokej vojenskej školy (1982) pôsobil v armáde ako „politruk“ do roku 1996, kedy bol z

armády prepustený. Následne odišiel do Záporožskej oblasti na východe Ukrajiny. Od roku 1999 do
roku 2004 vyučoval civilnú obranu na odbornom učilišti „PTU 33“. V období od roku 1999 do roku
2004 pracoval príležitostne na brigádach. V septembri roku 2004 sa vrátil do Ľvova s tým, že si tam
vybaví občiansky preukaz, ktorý mu bol pri nástupe na vojenskú službu odobratý, avšak následne po
jej ukončení nevrátený. Občiansky preukaz mu však nevybavili, nakoľko nepredložil potrebné doklady

(rodný list a „iné doklady“). Keď vyšiel z úradu kde žiadal o vystavenie občianskeho preukazu, zastavili
ho piati alebo šiesti muži v hnedých uniformách s koženými remeňmi a s hranatými čiapkami (podľa
jeho názoru členovia OUN), oslovili ho hanlivou prezývkou „Moskaľ“ s tým, že čo tam robí. Z ruky mu
vytrhli jeho dôstojnícky preukaz a roztrhali ho, začali mu nadávať a tiež biť. V dôsledku bitky stratil
vedomie. Potom sa asi dva dni skrýval v lese a následne odišiel na trhovisko, kde požiadal predávajúcich
Arménov o pomoc, ktorí mu pomoc aj poskytli. Asi po mesiaci odišiel do Kyjeva, kde 3-4 mesiace

pomáhal Arménovi pestovať kvetiny. Potom od neho odišiel a v Kyjevskej oblasti býval až do roku 2010.
Následne odišiel k priateľovi do mesta Gorlovka v Doneckej oblasti, kde žil až do októbra 2013. Na
radu tohto priateľa vycestoval do Užhorodu odkiaľ po krátkom čase na radu iných ľudí odišiel do blízkej
dediny k starým ľuďom - Slovákom, ktorí potrebovali pomoc. Rok im pomáhal pri prácach na poli a
pri starostlivosti o dobytok. Tam začal pociťovať zdravotné problémy, ale nakoľko nemal žiaden doklad

totožnostiaanipeniaze,tentomanželskýpármuporadil,abyvycestovalnaSlovensko,dalmu300eur.V
Užhorode mu jeden muž povedal, že ho dopraví na Slovensko. V deň odchodu navrhovateľovi iba ukázal
cestovný doklad, jeho a ďalšieho pasažiera ponúkol alkoholom z ktorého ostal malátny. Uviedol tiež, že
na uvedenej adrese v Ľvove býval do nástupu na vojenskú školu (1978) a že adresu svojho trvalého
pobytu si nikdy nezmenil. K rozporu týkajúceho sa existencie či neexistenciu občianskeho preukazu

navrhovateľ uviedol, že jeho výpoveď na polícii bola asi zle zaznamenaná. Navrhovateľ uviedol, že
voči nemu nebolo vedené žiadne trestné stíhanie a že nemal žiadne problémy s políciou. K dôvodom
svojej žiadosti o azyl uviedol, že nesúhlasí s politikou štátu a s tým, že vedie Ukrajinu do vojny, že tam
prebiehajú vojenské nepokoje, že tam panuje nevraživosť. Tiež uviedol, že nesúhlasí s prebiehajúcou
vojnou, že rôzne skupiny nútia mužov bojovať proti svojim krajanom a že odmieta zabíjať krajanov.

Následne uviedol, že okrem toho čo už opísal sa mu nič nestalo a že to sú všetky dôvody jeho žiadosti
o azyl. Na doplňujúcu otázku vypovedal, že asi dva týždne pred jeho odchodom z mesta Gorlovka
(poznámka súdu: v októbri 2013) ho na ulici zastavila traja muži s ponukou, aby išiel za peniaze bojovať,
čo však odmietol. Preto ho muži nazvali zradcom a začali ho udierať päsťami. Ani po tomto útoku,
podobne ako ani predchádzajúcom (v roku 2004) sa o pomoc na políciu neobrátil. Iné dôvody neuviedol.

Navrhovateľ tiež uviedol, že po príchode do Rohoviec ho tamojšia lekárka nastavila na liečbu a po
zdravotnej stránke sa preto cíti lepšie. V spise sa nachádzajú správy pochádzajúce z rôznych zdrojov,
obsahovo zamerané na aktuálnu bezpečnostnú situáciu na Ukrajine, na prejavy neznášanlivosti voči
ukrajinským občanom ruskej národnosti a na právnu úpravu z roku 1999, ktorá by mala obmedzovať
výučbu na ukrajinských školách výlučne v ukrajinskom jazyku.

Podľa ust. § 13 ods.1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky
uvedené v § 8 alebo 10.
Podľa ust. § 8 zákona ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý
a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo
náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej

sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo
b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné
alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh

rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití
fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných
alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom,
3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4.
neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za

odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy
alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti
deťom.Podľa ust. § 9 zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitárnych dôvodov, aj keď sa v konaní
nezistia dôvody podľa § 8.
§ 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp.

slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18
rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl.
Podľa ust. § 13c ods.1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak
nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.
Podľaust.§13azákonaoazyleministerstvoposkytnedoplnkovúochranužiadateľovi,ktorémuneudelilo

azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej
hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1.uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,
2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne
ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného
alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

§ 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi,
slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana.
Podľaust.§250qods.2O.s.p.oopravnomprostriedkurozhodnesúdrozsudkom,ktorýmpreskúmavané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.
Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku:

K námietke nedostatočne zisteného stavu veci (že odporca nezisťoval, či navrhovateľ má povinnosť
bojovať a to s poukazom na prebiehajúcu mobilizáciu pričom uviedol, že povolávací rozkaz už musel
byť pre neho vydaný, tiež že odporca sa nezaoberal činnosťou hnutia OUN - Organizácie ukrajinských
nacionalistov, podobne ako ani jeho zdravotným stavom ktorý bol jedným z dôvodov jeho odchodu z
Ukrajiny):

Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Odporca navrhovateľa riadne poučil ako žiadateľa
o azyl a podrobne ho vypočul k dôvodom jeho žiadosti o azyl, pričom mu poskytol dostatok priestoru
k tomu, aby v rozsahu ktorý sám navrhovateľ uznal za potrebný opísal dôvody, pre ktoré sa rozhodol
o azyl požiadať. Spísanie obsiahleho dotazníka za prítomnosti tlmočníka netrvalo navrhovateľom
prezentovaných 9 hodín, pričom (ako to vyplýva z jeho obsahu) obsiahlosť dotazníka nevyplývala z

konania odporcu, ale z dĺžky a obsiahlosti odpovedí navrhovateľa. Odporca teda správne navrhovateľa
neobmedzoval v jeho slovných prejavoch. Je paradoxom, že takýto korektný prístup odporcu k
navrhovateľovi sa stal objektom kritiky navrhovateľa.
Vsúvislostistoutonámietkousúdpoukazujenaskutočnosť,žeazylovékonanieješpecifickýmsprávnym
konaním, v ktorom nevyplýva pre odporcu povinnosť vyhľadávať, resp. preukazovať dôvody udelenia

azylu jeho žiadateľovi, ale výlučne posúdiť, či žiadateľom prezentované dôvody sú takými, v dôsledku
ktorých je dôvod na udelenie azylu. V rozsahu dôvodov podanej žiadosti o azyl odporca následne
postupom podľa ust. § 19a zákona o azyle žiadosť posúdi.
Navrhovateľ v podanom návrhu namietal, že odporca nezisťoval, či navrhovateľ má povinnosť bojovať a
to s poukazom na prebiehajúcu mobilizáciu pričom uviedol, že povolávací rozkaz už musel byť pre neho

vydaný. K tejto konkrétnej námietke súd poznamenáva, že navrhovateľ sa jej vznesením (včítane jeho
ústnehoprednesunapojednávanípredsúdom)zjavnepokúšazmeniťsvoju,resp.svojepredchádzajúce
výpovede rozšírením dôvodov svojej žiadosti o azyl. Navrhovateľ sa totižto nikdy nezmienil o tom, že by
mal byť zmobilizovaný, resp. že by mu mal byť doručovaný (či na jeho meno vydaný) rozkaz k nástupu do
ukrajinskej armády. Nebolo teda dôvodu k tomu, aby odporca vykonal dokazovanie v smere, vytknutom

navrhovateľomvpodanomopravnomprostriedku.Tedanebolodôvoduktomu,abysaodporcazaoberal,
resp. vykonal dokazovanie na otázku, či navrhovateľ podlieha mobilizácii.
Navrhovateľďalejnamietal,že odporcasanezaoberalčinnosťouhnutiaOUN-Organizácieukrajinských
nacionalistov. Navrhovateľ sám uviedol, že v roku 2004 ho napadli muži o ktorých sa domnieval že sú
členmi OUN a to z dôvodu jeho príslušnosti k ruskej národnosti. Aj keby tomu tak bolo odporca správne

poukázal na skutočnosť, že sa voči navrhovateľovi jednalo o ojedinelý atak. Súd naviac dodáva, že ak
sa tento útok udial z dôvodu ktorý predniesol navrhovateľ, nemohol viesť k pozitívnemu rozhodnutiu
odporcu, nakoľko k nemu malo dôjsť 10 rokov pred tým, ako navrhovateľ o azyl požiadal. Preto nebolo
potrebné, aby odporca v navrhovateľom naznačenom smere vykonal osobitné dokazovanie. I napriek
tomu odporca takéto dokazovanie vykonal, avšak zjavne vo vzťahu k skúmaniu ev. rizík vážneho

bezprávia pre prípad návratu navrhovateľa do krajiny jeho pôvodu.
Knámietketýkajúcejsazdravotnéhostavunavrhovateľa:Navrhovateľsanikdypredodporcomnezmienil
o svojom zlom zdravotnom stave. Na štandardne položenú otázku, týkajúcu sa jeho zdravotného stavu
odpovedal, že sa cíti dobre a tiež, že lekárka pôsobiaca v zariadení odporcu v Humennom ho nastavilana dobrú liečbu, začo jej je vďačný. Skutočnosť, že počas pobytu na Ukrajine nevyhľadal lekársku
pomoc na tomto konštatovaní nič nemení. Navrhovateľ nikdy odporcovi nesignalizoval žiadne závažné=
zdravotné problémy. Naviac navrhovateľ túto námietku odôvodňoval - preukazoval lekárskou správou,

podľa ktorej v jeho prípade ide o zlyhávanie ľavej komory s ťažkosťami pri veľkom zaťažení s tým, že
bol objednaný na hospitalizačné vyšetrenie s perspektívou koronografie. Táto lekárska správa je však
datovaná 20.2.2015, teda dva týždne po vydaní napadnutého rozhodnutia. Naviac samotná lekárska
správa popiera navrhovateľovo tvrdenie, že na Ukrajine nevyhľadal lekársku pomoc, nakoľko sa v nej
uvádza, že navrhovateľ je dlhodobo liečený na art. hypertenziu.

K námietke, že odporca sa nezaoberal možnosťou udelenia azylu z humanitárnych dôvodov:
Táto námietka dôvodná nie je. Je skutočnosťou, že zákon o azyle pozná udelenie azylu postupom
podľa ust. § 9 zákona o azyle - ide o tzv. humanitárny azyl. Na udelenie azylu podľa tohto zákonného
ustanovenia však nie je zákonný nárok a jeho udelenie záleží výlučne na rozhodnutí odporcu. Preto
skutočnosť, že odporca nepostupoval v prípade navrhovateľa podľa ust. § 9 zákona o azyle odporca

nebol povinný odôvodňovať. Táto povinnosť by mu nastala iba v prípade, ak by navrhovateľ o azyl z
humanitárnych dôvodov požiadal, čo sa však nestalo.
K námietke, týkajúcej sa kredibility navrhovateľa:
Podľa názoru súdu táto ani námietka nie je dôvodná. Pokiaľ ide o tú jej časť, týkajúcu sa občianskeho
preukazu navrhovateľa, je nespochybniteľným navrhovateľovo tvrdenie, vyslovené OCP PZ Bratislava

dňa 10.11.2014, podľa ktorého v čase príchodu na Slovensko nemal pri sebe cestovný doklad, ale iba
občiansky preukaz (aj táto jeho výpoveď mu bola pred podpisom pretlmočená - prečítaná prítomným
tlmočníkom). Pred odporcom navrhovateľ tvrdil, že občiansky preukaz nemá a že sa mu ho ani
nepodarilo vybaviť si potom, ako odišiel z armády. Navrhovateľ namietal v tejto súvislosti, že odporca sa
tento rozpor ani len nepokúsil odstrániť. Takéto tvrdenie sa však nezakladá na pravde - práve naopak,

odporca sa tento rozpor pokúsil odstrániť priamou otázkou, prečo pred políciou vypovedal, že občiansky
preukaz pri príchode na Slovensko mal. Navrhovateľ však reagoval na túto otázku tak, že muselo dôjsť
k nedorozumeniu a že policajti to zle zapísali. Vo vzťahu k dôvodu odchodu navrhovateľa z učilišťa
„PTU 33“ navrhovateľ uviedol pred odporcom, že ministerstvo školstva prijalo zákon, podľa ktorého sa
na školách mohlo vyučovať iba v ukrajinskom jazyku. Odporca napadnutou časťou svojho odôvodnenia

uviedol, že podľa vyhľadaných správ táto informácia nezodpovedá skutočnosti. Ako to však vyplýva
z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, nedôveryhodnosť navrhovateľa nebola určujúcim
faktorom vydania negatívneho rozhodnutia, ktoré navrhovateľa napadol podaným návrhom.

K námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia odporcu pre nedostatok dôvodov s poukazom na

skutočnosť, že odporca v rozhodnutí necituje žiaden súbor správ, ktorý by mal byť podkladom vydania
rozhodnutia:
Podobne ako predchádzajúce, aj túto námietku súd neposúdil ako dôvodnú. V súvislosti s touto
námietkou súd pokladá za potrebné objasniť účel vyhľadávania informácií o krajine pôvodu žiadateľa o
azyl a to aj s poukazom na ust. § 19a ods. 1 písm. a) zákona o azyle. Zjavným účelom hľadania takýchto

správ (a ich konkretizáciou v odôvodnení rozhodnutia) je preukázanie pravdivosti či nepravdivosti, resp.
pravdepodobnosti existencie tvrdení žiadateľa o azyl v procese posudzovania jeho žiadosti o azyl.
Navrhovateľ uviedol dva konkrétne dôvody svojej žiadosti o azyl - jednak útok voči nemu, ku ktorému
malo dôjsť 10 rokov pred podaním žiadosti o azyl a jednak nabádanie a následný útok neznámymi
mužmi, aby za odmenu (žold) bojoval (zjavne na protivládnej strane). Odporca tieto dôvody vyhodnotil,

pričom podľa názoru súdu nebolo potrebné, aby vyhľadával a konkretizoval informácie viažuce sa k nim,
nakoľko ani jeden z týchto navrhovateľom prezentovaných dôvodov nepreukazoval existenciu dôvodu
udelenia azylu (k tejto otázke sa súd vyjadrí následne). Takýto postup odporcu bol tiež v súlade so
zásadou hospodárnosti konania. Vo vzťahu k výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany súd svoje
zistenie, týkajúce sa identifikovania informácií o krajine pôvodu navrhovateľa uvedie následne.

K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci:
Vo vzťahu k neudeleniu azylu:
Táto námietka nie je dôvodná. Navrhovateľ odôvodnil svoju žiadosť o azyl všeobecne nepriaznivou
situáciou na Ukrajine - konkrétne útokom, ktorého objektom sa z dôvodu svojej ruskej národnosti mal
stať v roku 2004 a ďalej tým, že v roku 2013 bol oslovený neznámymi mužmi, ktorí ho nahovárali k tomu,

aby bojoval za peniaze a keď to omietol, bol zbitý. Odporca správne tieto dôvody vyhodnotil ako také,
ktoré nemôžu viesť k udeleniu azylu. Súd poznamenáva, že iba všeobecne nepriaznivá situácia v krajine
pôvodu žiadateľa o azyl sama o sebe nie je dôvodom na udelenie azylu.Pokiaľ ide o prvý útok, ku ktorému malo dôjsť v roku 2004: Ak by k nemu aj došlo z dôvodu
udaného navrhovateľom, odporca správne poukázal na skutočnosť, že išlo o ojedinelý útok, ktorý sa
už neopakoval. Naviac k nemu malo dôjsť pred 10 rokmi a teda jeho prípadná existencia nemohla

viesť k udeleniu azylu. Naviac odporca tiež správne poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ sa ani len
nepokúsil vyhľadať pomoc u príslušných štátnych orgánov - teda na polícii, ktorá skutočnosť tak isto
vylučuje poskytnutie medzinárodnej ochrany vo vzťahu k tomuto útoku.
Pokiaľ ide o útok ku ktorému malo dôjsť v roku 2013 aj tento odporca posúdil správne. Ak k nemu došlo,
jeho dôvodom nebola navrhovateľova národnosť, rasa, náboženstvo či zastávanie určitých politických

názorov - teda žiaden z dôvodov, predpokladaných ust. § 8 zákona o azyle. Avšak ani v tom prípade
navrhovateľ sa ani len nepokúsil vyhľadať pomoc u príslušných štátnych orgánov - teda na polícii, ktorá
skutočnosť tak isto vylučuje poskytnutie medzinárodnej ochrany vo vzťahu k tomuto útoku.
Súd v súvislosti s obsahom podaného opravného prostriedku a tiež s poukazom na prednesy
navrhovateľa a jeho zástupkyne na pojednávaní pred súdom poznamenáva, že navrhovateľ nikdy v
priebehu konania pred odporcom ako dôvod svojej žiadosti o azyl neprezentoval obavu z nenastúpenia

do vojska z dôvodu mobilizácie. Preto nebolo dôvodu k tomu, aby odporca jeho osobu posudzoval ako
osobu ktorá sa vyhla vojenskej službe, resp. ako dezertéra. Naviac súd dospel k presvedčeniu, že takéto
dodatočné tvrdenia navrhovateľa sú iba účelovými.
Vo vzťahu k neposkytnutiu doplnkovej ochrany:
Ako to vyplýva z obsahu vykonaného dokazovania, navrhovateľ nemal žiadne problémy so štátnou

mocou, nebol trestne stíhaný, nebol mu uložený trest smrti a teda mu nehrozí ani jeho výkon. Pokiaľ v
roku 2013 aj bol fyzicky napadnutý, iba z tohto prípadného ataku voči nemu nie je možné predpokladať,
žeby v prípade návratu bol objektom neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu. Ako to
vyplýva zo správ o aktuálnej bezpečnostnej situácii na Ukrajine, situácia v regióne pôvodu navrhovateľa
je pokojná. Teda možno spoľahlivo konštatovať, že neposkytnutie doplnkovej ochrany navrhovateľovi

bolo dôvodné. V tejto súvislosti je však na mieste poukaz na skutočnosť, že odporca vo vzťahu
k vyhodnoteniu aktuálnej bezpečnostnej situácie v odôvodnení rozhodnutia nekonkretizoval zdroje
informácií, i keď v skutočnosti dokazovanie v tomto smere vykonal.

Pretože námietky navrhovateľa neboli dôvodné a nemohli viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia

súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správne a zákonné.
O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok
konania.
Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený
od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd

nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba
predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého

stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).