Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2014

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 12C/130/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912212539
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margita Žilková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2014:6912212539.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom JUDr. Margitou Žilkovou v právnej veci žalobcu:

Pohotovosť, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO 35807598, zast. Fridrich Paľko, s. r. o.
so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4 proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti SR so sídlom v Bratislave, Župné nám. 13 o náhradu škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa domáhal na žalovanom zaplatenia náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy podľa
zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Žalobu

odôvodnil tým, že postupom podľa § 38 a nasl. Exekučného poriadku navrhol súdnemu exekútorovi
vykonať exekúciu proti dlžníkovi S. X.. Vec je vedená u exekútora pod č. J. XXXX/XXXX. Po podaní
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie mal exekučný súd rozhodnúť o žiadosti do 15 dní
od jej doručenia, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Súd však
rozhodolo žiadostioudeleniepovereniaaž 03.05.2010,atorozhodnutímopoverení.Krozhodnutiutak
došlopouplynutízákonomstanovenejdoby(omeškanieviacako8mesiacov).Exekučnýsúdpostupoval
nesprávne a v rozpore so zákonom, konkrétne ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V predmetnom

prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredne a so
zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil
až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného
obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej
sa v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného
v článku 48 ods. 2 Ústavy SR. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu mu takto vznikla majetková
škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou v období,

ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia a rozhodnutím o nej, a to 70,-
eur na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného
systému, 40,- eur na udržiavanie a správu informačného systému a 15,- eur na administratívne
spracovanie textov urgencií, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií, na poštovné a
telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde, spolu
125,- eur. Táto suma by ho nezaťažila, ak by exekučný súd postupoval správne. Ďalej si uplatnil
náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 440,- eur počítajúc alikvotnym pomerom 55,- eur za každý mesiac

omeškania na základe aplikácie doktríny ústavného súdu, pretože samotné konštatovanie porušenia
práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva
na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Uvedenú sumu uplatňuje ako primeranú náhradu za vnútorné zásahy
do spoločnosti, m. i. ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv,

vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z. z. požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaný však na
žiadosť pozitívne nereagoval.

Na pojednávanie sa zástupca žalobcu nedostavil, doručenie predvolania mal vykázané, a preto súd

pojednával v jeho neprítomnosti. Žalobca síce navrhol zrušenie nariadeného pojednávania a prerušenie
konania (tento návrh na prerušenie konania bol zamietnutý osobitným rozhodnutím), uvádzané dôvody
však súd nepovažoval za dôležité dôvody pre odročenie pojednávania, a preto súd pojednával v
neprítomnosti žalobcu resp. jeho zástupcu.

Žalovaný sa na výzvu súdu písomne vyjadril a žiadal žalobu ako neopodstatnenú v celom rozsahu

zamietnuť. Podľa jeho názoru podanie (žaloba) je zmätočné, keď chýbajú základné údaje o exekučnom
konaní a tiež nie je zrejmé, či si žalobca uplatňuje právo z titulu nezákonného konania alebo z titulu
nesprávneho úradného postupu. Nárok považuje za predčasne uplatnený na súde, lebo podľa zákona č.
514/2003 Z. z. sa poškodený môže domáhať práva na náhradu škody až po uplynutí šiestich mesiacov
odo dňa prijatia žiadosti, avšak tým, že žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť, nebolo predbežné

prerokovanie podaných žiadostí. Poukázal na znenie § 44 ods. 2 Ex. por. a že samotné nedodržanie
zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Skúmanie vykonateľnosti
rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že tieto sa
týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Žalobca nepreukázal existenciu
právoplatného rozhodnutia, ktorým by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov. Ak podľa skutkových okolností uvádzaných žalobcom sa žalobca o škode musel
dozvedieť pred dňom 23. 04. 2009, vzniesol námietku premlčania. Pokiaľ sa žalobca domáha náhrady
materiálnej škody v paušálnej sume 125,- eur, nie je zo žaloby zrejmé, či tieto náklady predstavujú
skutočnú škodu alebo ušlý zisk a žalobca by musel na preukázanie vzniku škody produkovať dôkazy.
Požadovať paušálne sumy za veľmi všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a účelové. Žalobca

teda nepreukázal ani vznik ani výšku škody. Pokiaľ žalobca požaduje náhradu nemajetkovej ujmy,
jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, využíva neprijateľné podmienky, zneužívajúce slabé
finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Keď škoda mu mala vzniknúť práve pri spornej a
negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite, aj v prípade porušenia jeho práv už samotné konštatovanie
porušenia práv musí byť považované za dostačujúce. Žalobca teda nepreukázal, že by činnosťou

súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku
skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcim v rozhodnutí o žiadosti o udelenie poverenia po
zákonom stanovenej lehote a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou.

Žalobca nepreukázal splnenie základných zákonných podmienok pre priznanie náhrady škody v zmysle
zákona č. 514/2003 Z. z., preto je právne neopodstatnená.

Svoju neúčasť na pojednávaní zástupca žalovaného ospravedlnil, a preto súd pojednával v jeho
neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením spisu 1Er/1126/2010 Okresného súdu Rimavská Sobota a
písomných podaní účastníkov aj s prílohami a vec posúdil takto:

Žalobca opiera svoju žalobu o nesprávny úradný postup Okresného súdu Rimavská Sobota vo veci

1Er/1126/2010 (nevydanie rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia v zákonom stanovenej lehote
resp.vprimeranomčaseabezzbytočnýchprieťahov)anatomtozákladežiadanáhraduškodyanáhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon"), keď žalovaný na jeho žiadosť
podľa § 15 ods. 1 zákona o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pozitívne nereagoval.

Zo spisu 1Er/1126/2010 Okresného súdu Rimavská Sobota (u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého vedeného pod spis. zn. J. XXXX/XX) súd zistil, že dňa 26. 04. 2010 bola na súd podaná žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu na vykonanieexekúcie spísaného dňa 09. 03. 2010 vo veci žalobcu ako oprávneného proti povinnému S. X. pre
vymoženie 315,- eur s prísl. a to na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave. Súd
dňa 03. 05. 2010 vydal poverenie na vykonanie exekúcie pre exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Neskôr

(vzhľadom na vyvíjajúcu a meniacu sa súdnu prax) , a to dňa 10. 04. 2012 síce súd vyhlásil exekúciu
za neprípustnú a zastavil ju, toto však už nie je predmetom tohto konania, lebo žalobca podal žalobu z
dôvodu nevydania poverenia v zákonom stanovenej lehote.

V predmetnej veci 1Er/1126/2010 žiadosť o udelenie poverenia bola podaná na súd 26. 04. 2010 a

súd 03. 05. 2010, teda o 8 dní vydal poverenie. Tvrdenie žalobcu, že exekučný súd rozhodol o žiadosti
s omeškaním viac ako 8 mesiacov preto nezodpovedá skutočnosti. Návrh na vykonanie exekúcie bol
spísaný u súdneho exekútora dňa 09. 03. 2010. Exekútor mal podľa § 44 ods. 1 Ex. por. v znení v
uvedenom období predložiť tento návrh spolu s exekučným titulom súdu najneskôr do 15 dní, urobil
tak však až 26. 04. 2010. Keď žalobca vytýka exekučnému súdu nekonanie, nie je možné pričítať
exekučnému súdu dobu od napísania návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora, čo bolo dňa

09. 03. 2010, do dňa podania žiadosti na súd, čo bolo dňa 26. 04. 2010, pretože toto súd ovplyvniť
nemohol a žalobca ani netvrdí žiadne pochybenie zo strany exekútora.

Podľa § 9 ods. 1 zákona (v znení do 31. 12. 2012) "štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej

moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb."

Podľa § 9 ods. 2 zákona "právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,

komu bola takým postupom spôsobená škoda."

Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ Ex. por. v znení od 01. 12. 2006 do 31. 05. 2010 (ďalej len "Ex. por.")
podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade (c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú
právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet

a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila a (d) vykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 2 Ex. por. "súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo
návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie."

Podľa § 17 ods. 1 zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím
najmä na
a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d/ závažnosť následkov ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Na to, aby bolo možné žalobcovi priznať uplatňovanú náhradu škody a nemajetkovú podľa § 17 zákona,
museli by byť splnené tri základné podmienky, a to 1/ existencia škody (majetkovej ujmy vyjadriteľnej v

peniazoch, 2/ nesprávny úradný postup orgánu štátu a 3/ príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym
úradným postupom.Podľa § 120 ods. 1 O. s. p. "účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci."

Podľa § 120 ods. 4 O. s. p. "všetky dôkazy sa musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§
115a O. s. p.) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy označené a
predložené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len

za podmienok uvedených v § 205a O. s. p."

Sporové konanie je ovládané takto ovládané prejednávacou zásadou, keď je na účastníkoch, aby tvrdili
a dokazovali rozhodujúce skutočnosti. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha toho
účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom
tvrdená, bola v konaní preukázaná ako pravdivá. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná

zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané jeho tvrdenia; dôsledkom jeho
neunesenia je účastníkov procesný neúspech.

V predmetnej exekučnej veci súd vydal poverenie v lehote 8 dní, teda ešte v kratšej lehote než to ukladá
zákon, a preto v konaní nedošlo k žiadnym prieťahom, pokiaľ ide o vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie, teda nebol preukázaný nesprávny úradný postup podľa § 9 ods. 2 zákona.

Žalobca si uplatnil vo všetkých týchto veciach (obdobne ako v stovkách obdobných vecí) paušálne
náhradu 125,- eur, ako je to rozpísané v prvom odseku odôvodnenia tohto rozsudku (70,- eur na správu
pohľadávky, 40,- eur na udržiavanie a správu informačného systému a 15,- eur na administratívu), ale

ničím nepreukázal, že skutočne mu k takejto škode a práve v tejto konkrétnej veci, teda v súvislosti s
predmetnými exekučnými konaniami došlo, teda neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno.

Žalobca, ktorý ako právnická osoba uplatňuje aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, by musel
v konaní preukázať, aké závažné následky vznikli v jeho pracovnej (podnikateľskej) oblasti a to v

bezprostrednej (nie iba tvrdenej) príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti orgánom verejnej
moci, žalobca však existenciu takýchto závažných následkov tiež nepreukázal.

Keď žalobca nepreukázal, že by v exekučnej veci, na základe ktorej žalobu podal, boli splnené zákonné
podmienky pre zodpovednosť štátu podľa zákona, keď nepreukázal splnenie kumulatívne všetkých troch

základných podmienok (nesprávny úradný postup, existencia škody a príčinná súvislosť), presnejšie
nepreukázal splnenie ani jednej z uvedených troch podmienok, súd žalobu podľa § 17 zákona ako
neodôvodnenú zamietol, keďže pre priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy by museli byť splnené
(kumulatívne) všetky tri vyššie uvádzané zákonné podmienky.

K obrane žalovaného súd poznamenáva, že zo žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáha náhrady škody
a nemajetkovej ujmy na základe nesprávneho úradného postupu súdu v exekučnej veci, ktorá bola
dostatočnýmspôsobomidentifikovaná.Keďžalobabolazamietnutáakoneodôvodnená,nie jedôvodani
na zisťovanie, či bola podaná žiadosť žalobcu podľa § 15 ods. 1 zákona riadne predbežne prerokovaná.

Žalovaný si pri podaní vyjadrenia uplatnil právo na náhradu trov konania (bez ich vyčíslenia), náhrada
trov mu pri vyhlásení rozsudku podľa § 142 ods. 1 O. s. p. bola priznaná, avšak žalovaný si tieto trovy
nevyčíslil podľa § 151 ods. 1 O. s. p. do 3 pracovných dní po vyhlásení rozsudku, a preto mu súd náhradu
trov konania podľa § 151 ods. 2 O. s. p. nepriznal, keďže zo spisu nevyplýva, že by žalovanému trovy
vznikli.

Keď žalobca nepreukázal, že by v exekučnej veci, na základe ktorej žalobu podal, boli splnené zákonné
podmienky pre zodpovednosť štátu podľa zákona, keď nepreukázal splnenie kumulatívne všetkých troch
základných podmienok (nesprávny úradný postup, existencia škody a príčinná súvislosť), presnejšie
nepreukázal splnenie ani jednej z uvedených troch podmienok, súd žalobu podľa § 17 zákona ako
neodôvodnenú zamietol, keďže pre priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy by museli byť splnené

(kumulatívne) všetky tri vyššie uvádzané zákonné podmienky.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde
písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Odvolaniemožnoodôvodniťlentým,ževkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.