Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 4, 2014

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 12C/126/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912212508
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margita Žilková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2014:6912212508.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom JUDr. Margitou Žilkovou v právnej veci žalobcu:

Pohotovosť, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO 35807598, zast. Fridrich Paľko, s. r. o.
so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4 proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti SR so sídlom v Bratislave, Župné nám. 13 o náhradu škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa domáhal na žalovanej zaplatenia náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy podľa
zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Žalobu

odôvodnil tým, že postupom podľa § 38 a nasl. Exekučného poriadku navrhol súdnemu exekútorovi
vykonať exekúciu proti dlžníkovi H. L.. Vec je vedená u exekútora pod č. X. XXX/XXXX. Súd vo veci
poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Pre obavy o právny a fakticky osud pohľadávky nútene
vymáhanej súdnym exekútorom, ktorému bolo naposledy udelené poverenie na vykonanie exekúcie,
spísal dňa 4/5/2011 (správne má ísť o dátum 05. 04. 2011 - pozn. súdu) a podal postupom podľa
§ 44 ods. 8 Ex. por. návrh na zmenu exekútora. Legitímne očakával, že súd mu svojou činnosťou
poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite a teda že dôjde k reálnej zmene exekútora

rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote, čo sa však nestalo napriek tomu, že podaný návrh
spĺňa všetky formálne a materiálne podmienky ustanovené Ex. poriadkom resp. O. s. p. Súd mal
podľa § 44 ods. 7 resp. ods. 8 Ex. por. rozhodnúť o návrhu na zmenu exekútora do 30 dní od
doručenia návrhu na zmenu exekútora. Postup exekučného súdu preto hodnotí ako nesprávny a v
rozpore so zákonom. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému
súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene
exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Súd nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k

odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal,
čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy SR. Preto si uplatnil náhradu
majetkovej škody 175,- eur ako náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom (konkrétne ide o 70,- eur na správu
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému +
40,- eur na udržiavanie a správu informačného systému + 50,- eur na administráciu listín a komunikáciu

s pôvodným súdnym exekútorom + 15,- eur na administratívne spracovanie textov urgencií, publikačné
výdaje spojené s vyhotovením urgencií, poštovné a telekomunikčné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania = spolu uplatnených 175,- eur). Ďalej si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch a to v sume 497,88 eur počítajúc alikvótnym pomerom 55,- eur za každý mesiac omeškaniana základe aplikácie doktríny ústavného súdu, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na
rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48

ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Uvedenú sumu uplatňuje ako primeranú náhradu
za vnútorné zásahy do spoločnosti, m. i. ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania,
porušenie jeho práv, vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Podľa § 15 ods. 1

zákona č. 514/2003 Z. z. požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody,
žalovaný však na žiadosť pozitívne nereagoval.

Na pojednávanie sa zástupca žalobcu nedostavil, doručenie predvolania mal vykázané, a preto súd
pojednával v jeho neprítomnosti. Žalobca síce navrhol zrušenie nariadeného pojednávania a prerušenie
konania (tento návrh na prerušenie konania bol zamietnutý osobitným rozhodnutím), uvádzané dôvody

však súd nepovažoval za dôležité dôvody pre odročenie pojednávania, a preto súd pojednával v
neprítomnosti žalobcu resp. jeho zástupcu.

Žalovanýsakvecipísomnevyjadriltak,žežiadažalobuakoneopodstatnenúvcelomrozsahuzamietnuť.
Podľa jeho názoru podanie (žaloba) je zmätočné, keď chýbajú základné údaje o exekučnom konaní a

tiež nie je zrejmé, či si žalobca uplatňuje právo z titulu nezákonného konania alebo z titulu nesprávneho
úradného postupu. Nárok považuje za predčasne uplatnený na súde, lebo podľa zákona č. 514/2003
Z. z. sa poškodený môže domáhať práva na náhradu škody až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa
prijatia žiadosti, avšak tým, že žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť, nebolo predbežné prerokovanie
podaných žiadostí. Vzhľadom na povahu úkonu (rozhodnutie o zmene súdneho exekútora), kde je

potrebné vykonať pred rozhodnutím i iné úkony, nie je možné nerozhodnutie o návrhu v lehote
ustanovenejzákonompovažovaťzazbytočnéprieťahy,atedazanesprávnyúradnýpostup.Tiežnemôže
ísť ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom (prieťahy v konaní), lebo
tu možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia
sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní o disciplinárnom

previnení sudcu, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva alebo z rozhodnutia
Ústavného súdu SR, ktorými by sa skonštatovalo porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Čo sa týka uplatnenej náhrady škody, namietal, že žalobca nepreukázal jednak vznik a jednak
ani výšku škody. Požadovať na škode paušálne sumy je nesprávne a účelové. Pri uplatnení náhrady
nemajetkovej ujmy poukázal na skutočnosť, že nie je preukázaný vznik nemajetkovej ujmy ani to, že by

sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Poukázal aj na to, že žalobca a jeho praktiky sú vnímané
verejnosťou negatívne. Žalobca nepreukázal splnenie základných zákonných podmienok pre priznanie
náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., preto je právne neopodstatnená. Žalobu preto žiadal
zamietnuť z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre
priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.

Napojednávaniesazástupcažalovanéhonedostavil,svojuneúčasťospravedlnil,apretosúdpojednával
v jeho neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením písomných podaní účastníkov aj s prílohami a úradného

záznamu o obsahu spisu 2Er/346/2007 Okresného súdu Rimavská Sobota, ako aj žiadosti o udelenie
poverenia, poverenia, návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutí z uvedeného exekučného spisu a vec
posúdil takto:

Žalobca opiera svoju žalobu o nesprávny úradný postup Okresného súdu Rimavská Sobota vo veci

2Er/346/2007 (nerozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora v zákonom stanovenej lehote 30 dní) a na
tomto základe žiada náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa zák. č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov (ďalej
len "zákon"), keď žalovaný na jeho žiadosť podľa § 15 ods. 1 zákona o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody pozitívne nereagoval.

Podľa § 9 ods. 1 zákona (v znení v rozhodnom období, kedy malo dôjsť k nesprávnemu úradnému
postupu a teda aj ku vzniku škody a nemajetkovej ujmy, teda v znení do 31. 12. 2012) "štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje ajporušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb."

Podľa § 9 ods. 2 zákona "právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,
komu bola takým postupom spôsobená škoda."

Podľa § 120 ods. 1 O. s. p. "účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd

rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci."

Podľa § 120 ods. 4 O. s. p. "všetky dôkazy sa musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§
115a O. s. p.) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy označené a

predložené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len
za podmienok uvedených v § 205a O. s. p." O tomto boli účastníci poučení.

Zo spisu 2Er/346/2007 Okresného súdu Rimavská Sobota (u súdneho exekútora JUDr. Petra Cirbesa
vedeného pod spis. zn. X. XXX/XXXX) súd zistil, že dňa 03. 04. 2007 žalobca ako oprávnený podal na

Exekútorský úrad JUDr. Petra Cirbesa návrh na vykonanie exekúcie vo veci žalobcu ako oprávneného
proti povinnému H. L. pre vymoženie 12.280,- Sk s prísl. Dňom 03. 04. 2007 teda začalo exekučné
konanie podľa § 36 ods. 1 a 2 Ex. por. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu.
Na žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podanej na súd dňa 12. 04. 2007 bolo
dňa 29. 05. 2007 vydané poverenie pre súdneho exekútora JUDr. Petra Cirbesa na vykonanie exekúcie.

05. 05. 2011bol na súd podaný návrh oprávneného (žalobcu) na zmenu exekútora podľa § 44 ods. 8 Ex.
por., kedy žiadal poveriť vykonaním exekúcie exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.

Podľa § 44 ods. 8 Ex. por. "oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia
dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora

do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora."

Podľa uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 09. 12. 2010 sp. zn. II ÚS 545/2010-15 exekučný
súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého
exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj

pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť,
pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka, ako aj bez návrhu.

V predmetnej veci exekučný súd v zmysle vyššie uvedeného, uvedomujúci si, že výkon rozhodnutia
je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu, vzhľadom na zložitosť veci, význam konania pre

oprávneného a povinného, časovú náročnosť posúdenia exekučného titulu a jeho súladu so zákonom
preskúmal rozsudok rozhodcovského súdu (exekučný titul), na základe ktorého sa predmetná exekúcia
viedla (na výzvu súdu zo dňa 30. 09. 2011 bola povinným dňa 20. 12. 2011 doručená žiadaná zmluva o
úvere) a dospel k záveru, že dojednaná rozhodcovská doložka v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je
podľa § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatná. Preto bez návrhu uznesením zo dňa 16. 01. 2012 vyhlásil exekúciu

za neprípustnú a zastavil ju, a z uvedeného dôvodu ani nerozhodoval o návrhu na zmenu exekútora.

Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Banskej Bystrici spis vrátil prvostupňovému súdu ako
predčasne predložený, lebo nebolo rozhodnuté o návrhu na zmenu exekútora. Uznesením zo dňa 13.
12. 2012 preto súd o návrhu oprávneného na zmenu exekútora rozhodol a tomuto návrhu vyhovel.

Žalobca uplatňuje náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho postupu
exekučného súdu, ktorý nerozhodol o návrhu na zmenu v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote.

Pri rozhodovaní v žiadnom prípade nejde o jednoduchú, automatizovanú činnosť zo strany súdu, ktorá

by nevyžadovala žiadnu právnu úvahu. Podľa názoru súdu 30 dňová lehota uvedená v ust. § 44
ods. 8 Ex. por. je lehotou procesnou. Vyjadruje ideálnu predstavu zákonodarcu o dobe potrebnej na
to, aby sa takýto úkon mohol urobiť. Z tohto aspektu má táto lehota poriadkový charakter, keďže Ex.
poriadok neustanovuje sankciu za jej nedodržanie. Naviac pôvodný súdny exekútor vykonáva úkonyexekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, resp. do doručenia
uznesenia o zmene exekútora pôvodnému exekútorovi. To znamená, že v súvislosti s nerozhodnutím v
lehote o zmene exekútora by nemalo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody (ak by došlo, je potrebné

to preukázať), pôvodný súdny exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na ktorú mal
poverenie, s ohľadom na zachovanie kontinuity podania.

Súd o žalobe rozhodoval aj s prihliadnutím na judikatúru Ústavného súdu SR, ktorá je ustálená v tom, že
je potrebné skúmať, či v konkrétnom prípade bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa troch základných kritérií - zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS
41/02). Pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno
vykladať a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho-ktorého úkonu
súdu. Nedodržanie lehôt automaticky nevyvoláva porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v
týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci (I. ÚS 70/02).

Podľa § 17 ods. 1 zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím
najmä na
a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d/ závažnosť následkov ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Na to, aby bolo možné žalobcovi priznať náhradu škody a nemajetkovú podľa § 17 zákona, museli by byť
kumulatívne splnené tri základné podmienky, a to 1/ existencia škody (majetkovej ujmy vyjadriteľnej v

peniazoch),2/nesprávnyúradnýpostuporgánuštátua3/príčinnásúvislosťmedziškodouanesprávnym
úradným postupom.

Pokiaľ ide o požadovanú náhradu škody 175,- eur, žalobca ničím nepreukázal, o aké konkrétne
výdavky na správu pohľadávky v tejto konkrétnej exekučnej veci by malo ísť, výdavky na udržiavanie a

správu informačného systému nie sú výdavkom, ktorý by vyplýval z prípadného nesprávneho úradného
postupu, ale sú bežným výdavkom organizácií. Výdavok 50,- eur na administráciu listín a komunikáciu
s pôvodným súdnym exekútorom nie je ani len jednoznačný (nie je zrejmé, aký súvis by mal byť medzi
tvrdeným neskorým rozhodnutím súdu o komunikáciou s pôvodným súdnym exekútorom), nieto ešte
preukázané (o aké listiny a o akú komunikáciu by malo ísť). Žalobca teda neuniesol v tomto smere

dôkazné bremeno.

Tak isto žalobca, ktorý ako právnická osoba uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch , by
musel v konaní preukázať, aké závažné následky vznikli v jeho pracovnej (podnikateľskej) oblasti a to
v bezprostrednej (nie iba tvrdenej) príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti orgánom verejnej

moci, žalobca však existenciu takýchto závažných následkov nepreukázal, a teda nemohol preukázať
ani príčinnú súvislosť s tvrdeným nesprávnym úradným postupom.

Keď žalobca nepreukázal, že by v exekučnej veci, na základe ktorej žalobu podal, boli splnené
kumulatívne všetky tri zákonné podmienky pre zodpovednosť štátu podľa zákona (viď vyššie), a

tým ani splnenie predpokladov pre priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy, súd žalobu ako
neodôvodnenú v celom rozsahu zamietol.

K obrane žalovaného súd poznamenáva, že zo žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáha náhrady škody
a nemajetkovej ujmy na základe nesprávneho úradného postupu súdu v exekučnej veci, ktorá bola

dostatočným spôsobom identifikovaná a tiež nebolo dôvodu zaoberať sa ani námietkou premlčania,
lebo žalovaný ju vzniesol pre prípad, že by návrh na zmenu exekútora bol na súd podaný pred 23. 04.
2009, o čo v danom prípade nejde. Keď žaloba bola zamietnutá ako neodôvodnená, nie je dôvod ani
na zisťovanie, či bola podaná žiadosť žalobcu podľa § 15 ods. 1 zákona riadne predbežne prerokovaná.Žalovaný si pri podaní vyjadrenia uplatnil právo na náhradu trov konania (bez ich vyčíslenia), náhrada
trov mu pri vyhlásení rozsudku podľa § 142 ods. 1 O. s. p. bola priznaná, avšak žalovaný si tieto trovy

nevyčíslil podľa § 151 ods. 1 O. s. p. do 3 pracovných dní po vyhlásení rozsudku, a preto mu súd náhradu
trov konania podľa § 151 ods. 2 O. s. p. nepriznal, keďže zo spisu nevyplýva, že by žalovanému trovy
vznikli.
Keď žalobca nepreukázal, že by v exekučnej veci, na základe ktorej žalobu podal, boli splnené
kumulatívne všetky tri zákonné podmienky pre zodpovednosť štátu podľa zákona (viď vyššie), a

tým ani splnenie predpokladov pre priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy, súd žalobu ako
neodôvodnenú v celom rozsahu zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde
písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Odvolaniemožnoodôvodniťlentým,ževkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.