Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, September 11, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13C/87/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108209334
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5108209334.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci

navrhovateľa: M. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., ul. V. XX, proti odporcovi: PPA CONTROLL, a.s.,
IČO: 17055164, so sídlom v Bratislave, ul. Vajnorská č. 137, zastúpený JUDr. Magdou Poliačikovou,
advokátka, s.r.o., so sídlom advokátskej kancelárie v Žiline, ul. Národná 17, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane odporcu: Mesto Žilina, Námestie obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina, v konaní o
uloženie zákazu znemožnenia prejazdu a prechodu, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 246,80 eur a tieto zaplatiť
na účet právneho zástupcu odporcu č. ú. 1044816006/1111 v UniCredit Bank, a.s., pobočka Žilina, do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ, pôvodne aj s ostatnými 27-mimi navrhovateľmi si v konaní sp.zn. 14C/275/99 uplatnili
podaním zo dňa 5.11.2001 - vzájomným návrhom voči odporcovi (v pôvodnom konaní v postavení
navrhovateľa) práva, ktorými sa dožadujú uloženia povinnosti zdržať sa akéhokoľvek konania na svojich
pozemkoch parc.č. XXXX/X KN, XXXX/X KN v kat. úz. L., ktoré by znemožňovalo prechod a prejazd
motorovým vozidlom pôvodného odporcu v rade 1/ ku garáži súp.č.XXX nachádzajúcej sa na poz. parc.

č. XXXX/X KN, pôvodnej odporkyne v rade 2/ ku garáži súp.č.XXX nachádzajúcej sa na poz. parc. č.
XXXX/X KN pôvodných odporcov v rade 3/,4/ ku garáži súp.č.XXXX nachádzajúcej sa na poz. parc.č.
XXXX/X KN, pôvodných odporcov v rade X/,X/ ku garáži súp.č.XXX nachádzajúcej sa na poz. parc. č.
XXXX/X KN, pôvodného odporcu v rade 5/ ku garáži súp.č.XXX nachádzajúcej sa na poz. parc. č. XXXX/
XX KN, pôvodných odporcov v rade X/, 8/ ku garáži súp.č.XXX nachádzajúcej sa na poz. parc. č. XXXX/
X KN, pôvodnej odporkyne v rade 9/ ku garáži súp.č.XXX nachádzajúcej sa na poz. parc. č. XXXX/XX
KN, pôvodných odporcov v rade XX/, XX / ku poz. parc.. XXXX/XX KN, pôvodnej odporkyne v rade

XX/ ku garáži súp.č.XXX nachádzajúcej sa na poz. parc. č. XXXX/XX KN, pôvodných odporcov v rade
XX/,XX/ ku garáži súp.č. XXXX nachádzajúcej sa na poz. parc. č. XXXX/XX KN, pôvodných odporcov v
rade XX/, XX/ ku garáži súp.č. XXX nachádzajúcej sa na poz. parc.č. XXXX/XX KN, pôvodných odporcov
v rade XX/,XX/ ku garáži súp. č. XXXX na poz. parc. č. XXXX/XX KN, pôvodnej odporkyne v rade XX/
ku garáži súp.č.XXXX nachádzajúcej sa na poz. parc. č. XXXX/XX KN, pôvodných odporcov v rade XX/,
XX/ ku garáži súp. č. XXX nachádzajúcej sa na poz. parc. č. XXXX/XX KN, pôvodných odporcov v rade
XX/, XX/ ku garáži súp. č. XXXX nachádzajúcej sa na poz. parc. č. XXXX/XX KN, pôvodných odporcov

v rade XX/, XX/ ku garáži súp.č. XXXX nachádzajúcej sa na poz. parc. č. XXXX/XX KN, pôvodných
odporcov v rade XX/, XX/ ku garáži súp. č. XXX nachádzajúcej sa na poz. parc. č. XXXX/XX KN. Súd
vzájomný návrh na pojednávaní uznesením z 31.1.2008 vylúčil na samostatné konanie. Navrhovateľ
vtedy vystupoval ako odporca v 24 rade.Vzájomný návrh odôvodnili tým, že odporcovia v rade 1/-27/ rade započali s výstavbou garáží v roku
1972 na základe riadneho stavebného povolenia. Na prístup ku garážam využívali ako jedinú možnú

prístupovú cestu, prejazd cez pozemky parc.č. XXXX/X KN, XXXX/X KN. Vzhľadom na okolitú zástavbu
pozemkov táto prístupová cesta je jedinou možnou reálnou cestou k ich nehnuteľnostiam. Navrhovateľ
po nadobudnutí vlastníctva k pozemkom parc. č. XXXX/X KN, XXXX/X KN začal brániť v prejazde a
prechode cez uvedené pozemky a boli nútení domáhať sa svojho práva v správnom konaní. Okresný
úrad v Žiline rozhodnutím č.98/01207/OU-OZP-Čv v spojení s rozhodnutím Krajského úradu v Žiline,

odbor životného prostredia č.98/00932/18L rozhodol tak, že nariadil navrhovateľovi vykonať úpravy na
svojej stavbe - oplotení pozemku, ktoré spočívali v " úprave časti oplotenia na otvárateľné tak, aby bol
umožnený prejazd vlastníkov garáží na parc. č. 1396/1 svojimi vozidlami, prejazd požiarnej techniky,
zdravotníckych vozidiel ku garážam na parc. č. XXXX/X. Ostatné časti I. stupňového rozhodnutia zostali
bez zmien". Rozhodnutie Okresného úradu v Žiline nadobudlo právoplatnosť dňom 3.7.1998. Uviedli,
že hoci im navrhovateľ v súčasnosti umožňuje prechod a prejazd vozidlami ku garážam nachádzajúcim

sa v susedstve poz. parc. č. XXXX/X KN, už samotný návrh odporcu ktorým sa v konaní 14C 275/99
domáha zákazu prechodu cez pozemky, KN parc. č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere 738 m2 a
KN parc.č . XXXX/X zastavaná plocha o výmere 173 m2 k.ú. L., snaží sa im uprieť právo prejazdu a
prechodu cez pozemky v jeho vlastníctve, hoci si musí byť jednoznačne vedomý toho, že vlastníci garáži
k ich nehnuteľnostiam nemajú iný prístup.

Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť z dôvodu, že pozemky cez ktoré má viesť prejazd
a prechod nadobudol, sú jeho vlastníctvom a navrhovatelia k nim nemajú žiadne práva či už vecné alebo
zmluvné.

Súd v konaní rozhodol o tom, že nepripustil zmenu návrhu v takom znení, že odporca je povinný
zdržať sa akéhokoľvek konania na svojom pozemku označenom geometrickým plánom vyhotoviteľa
Perigeum Group, s.r.o. č. 10/2008 overenom Správou katastra pod č. 1192/08 parc.č. XXXX/X KN - zast.
plocha o výmere 116 m2, v kat. úz. L., ktoré by znemožňovalo prechod a prejazd motorovým vozidlom
navrhovateľom v rade 1/ a 2/ Z. H. s manželkou O. H., ku garáži súp. č. XXX nachádzajúcej sa na poz.

parc. č. XXXX/X KN, v rade X/MUDr.Eve E. ku garáži súp. č. XXX nachádzajúcej sa na poz. parc. č.
XXXX/X KN, navrhovateľovi v rade 4/ F.. K. P. ku garáži súp.č. XXXX nachádzajúcej sa na poz. parc .č.
XXXX/X KN, navrhovateľom v rade 7/ K.. M. I. a navrhovateľovi v rade 8/ K.. L. I. ku garáži súp.č. XXX
nachádzajúcej sa na poz. parc č. XXXX/X KN, navrhovateľke v rade 9/ F.. A. Z. ku garáži súp.č. XXX
na poz. parc. č. XXXX/XX KN, navrhovateľovi v rade XX/ F.. D. E. s navrhovateľkou v rade XX/ E. E. ku

garáži na poz. parc. č. XXXX/XX KN, navrhovateľke v rade XX/Ing.Miroslave A. ku garáži súp. č. XXX
na poz. parc. č. XXXX/XX KN, navrhovateľovi v rade XX/ Z. T. s navrhovateľkou v rade XX/ S. T. ku
garáži súp.č. XXX na poz. parc. č. XXXX/XX KN, navrhovateľke v rade XX/ K.. I. I. ku garáži na poz.
parc.č. XXXX/XX KN, navrhovateľke v rade XX/ F.. D. A. ku garáži súp. č. XXXX KN, navrhovateľovi v
rade XX/ F.. F. E. s navrhovateľkou v rade XX/ F.. M. E. ku garáži súp. č. XXX na poz. parc. č. XXXX/

XX KN, navrhovateľovi v rade XX/Antonovi Y. s navrhovateľkou v rade XX/ X. Y. ku garáži súp.č. XXXX
na poz. parc. č. XXXX/XX KN, navrhovateľke v rade XX/Anne E. ku garáži nachádzajúcej sa na poz.
parc.č. XXXX/XX KN a v znení spočívajúcom o zriadenie vecného bremena v prospech navrhovateľov v
rade 1/ Z. H. a rade 2/ s manželkou O. H., ako vlastníkov garáže súp. č. XXX nachádzajúcej sa na poz.
parc. č. XXXX/X KN, navrhovateľky v rade 3/ S.. D. E. ako vlastníčky garáže súp.č. XXX nachádzajúcej

sa na poz. parc.č. XXXX/X KN, navrhovateľa v rade 4/ F.. K. P. ako vlastníka garáže súp. č. XXXX
nachádzajúcej sa na poz. parc. č. XXXX/X KN, navrhovateľov v rade 7/ K.. M. I. a v rade 8/ K.. L. I. ako
vlastníkov garáže súp.č. XXX nachádzajúcej sa na poz. parc. č. XXXX/X KN, navrhovateľky v rade X/
Ing.Gabriele Z. ako vlastnícky garáže súp.č. XXX na poz. parc. č. XXXX/XX KN, navrhovateľov v rade
XX/ F.. D. E. s navrhovateľkou v rade XX/Helena E. ako vlastníkov garáže na poz. parc. č. XXXX/XX

KN, navrhovateľky v rade XX/ F.. S. A. ako vlastníčky garáže súp.č. XXX na poz. parc. č. XXXX/XX
KN, navrhovateľov v rade XX/ Z. T. s navrhovateľkou v rade XX/ S. T. ako vlastníkov garáže súp.č.
XXX na poz. parc. č. XXXX/XX KN, navrhovateľky v rade XX/PhDr.Viere I. ako vlastnícky garáže na
poz. parc. č. XXXX/XX KN, navrhovateľky v rade XX/ F.. D. A. ako vlastnícky garáže súp.č. XXXX KN,
navrhovateľov v rade XX/ F..F. E. s navrhovateľkou v rade XX/ F.. M. E. ako vlastníkov garáže súp.č.

XXX na poz. parc. č. XXXX/XX KN, navrhovateľov v rade XX/ M. Y. s navrhovateľkou v rade XX/Lýdiou Y.
ako vlastníkov garáže súp.č. XXXX na poz.parc.č. XXXX/XX KN, navrhovateľky v rade XX/Anne E. ako
vlastnícky garáže nachádzajúcej sa na poz. parc.č. XXXX/XX KN, vecné bremeno spočívajúce v práve
cesty cez pozemok označený geometrickým plánom vyhotoviteľa K. A., s.r.o. č. XX/XXXX overeným N.katastra pod č. XXXX/XX v kat. úz. L., parc. č. XXXX/X KN - zast.pl . o výmere 116 m2,
pričom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.

Počas konania ostatní navrhovatelia vzali návrh späť, nakoľko s odporcom uzavreli zmluvy o zriadení
vecného bremena podľa znaleckého posudku Ing. S. I. PhD. 61/2008 zo dňa 20.5.2008, pričom o vklade
vecného práva bolo rozhodované v konaní č. V XXXX/XXXX Správou katastra v Žiline.

Vo veci súd rozhodol rozsudkom č.k. 13C/87/2008-204 z 21.2.2013, ktorým návrh zamietol. Na základe

odvolania navrhovateľa odvolací súd uznesením č.k. 7Co/200/2013-235 zo dňa 22.1.2014 napadnuté
uznesenie prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Osobitne v odôvodnení uviedol,
že okresný súd tvrdenia o práve prechodu nepovažoval za dostatočné, preukazujúce navrhovateľom
uplatnené právo. Jeho právne závery však v tomto štádiu konania považoval odvolací súd za
predčasné. Vychádzajúc z uvedeného tvrdenia navrhovateľa mal sa okresný súd zaoberať posúdením
práva navrhovateľa využívať prechod cez sporné nehnuteľnosti titulom účelovej (prípadne miestnej)

komunikácie, nakoľko navrhovateľ uvedený prechod označil za tzv. prístupovú cestu. V tejto súvislosti
bolo potrebné ustáliť, či sa navrhovateľ svojím žalobným návrhom nedomáha regulácie užívania
komunikácie a vyriešiť, aký právny charakter majú sporné nehnuteľnosti. Najmä sa zamerať na
posúdenie skutočnosti, či ide alebo nejde o verejne prístupnú účelovú komunikáciu, vzhľadom na
tvrdenia navrhovateľa, uvedené v jeho obrane v konaní o negatórnej žalobe odporcu (sp. zn. 14C

275/99). Následne je však potom v tejto súvislosti významné posúdenie otázky právomoci súdu (podľa §
7 ods. 1 O. s. p.). Uviedol, že všeobecné užívanie pozemných komunikácií nie je inštitútom súkromného
práva, ale ide o verejnoprávne oprávnenie. Toto užívanie sa neopiera o občianskoprávne predpisy,
ale o zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (§ 1 ods. 1 Cestného zákona). Podľa § 23
Cestného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona

všeobecné predpisy o správnom konaní. V občianskom súdnom konaní preto nie je možné prejednať a
rozhodovať veci upravené Zákonom o pozemných komunikáciách. Orgány štátnej správy pre pozemné
komunikácie sú Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, okresné úrady v
sídlach krajov a okresné úrady, ďalej sú to obce, ktoré vykonávajú miestnu štátnu správu vo veciach
miestnych komunikácií a účelových komunikácií ako prenesený výkon štátnej správy (§ 3 ods. 1, 2

Cestného zákona). Ako už bolo konštatované vyššie, v prejednávanej veci sa navrhovateľ domáhal
užívania spornej nehnuteľnosti s poukazom na to, že ide o tzv. prístupovú cestu k vybudovanej garáži
od roku 1972. Ak vlastník pozemku zriadi účelovú komunikáciu alebo súhlasí hoci aj konkludentne s jej
zriadením, stáva sa takáto komunikácia verejne prístupnou a vzťahuje sa na ňu všeobecné užívanie
pozemných komunikácií. Súkromné práva vlastníka sú v tomto prípade obmedzené verejnoprávnym

inštitútomvšeobecnéhoužívaniapozemnejkomunikácie.Nazriadenieúčelovejkomunikácieniejenutné
stavebné povolenie alebo iné povolenie podľa Stavebného zákona. Účelovú komunikáciu nemožno
zriadiť na pozemku proti vôli jeho vlastníka, stačí však, že táto vôľa bola prejavená konkludentne a
naliehavá komunikačná potreba trvá. Ak je účelová komunikácia v súlade s vôľou vlastníka zriadená,
nemôže vlastník jednostranným vyhlásením zamedziť jej užívaniu. K takejto regulácii nie sú oprávnení

ani právni nástupcovia pôvodného vlastníka. Otázku, či ide o účelovú komunikáciu, posúdi súd ako
predbežnú podľa § 135 ods. 2 O. s. p.. Vychádzajúc z týchto záverov, krajský súd sa nestotožnil s
názorom prvostupňového súdu, že neexistuje zákonný podklad pre navrhovateľom uplatnené právo
prechodu. Zdôraznil, že okresný súd v ďalšom konaní sa bude zaoberať vyhodnotením otázky existencie
účelovej komunikácie a v prípade pozitívneho ustálenia tejto otázky konanie zastaví a vec postúpi

príslušnému správnemu orgánu. Ak existencia účelovej komunikácie preukázaná nebude, vec opätovne
v rámci svojej právomoci prejedná a rozhodne.

Vo veci súd nariadil opätovné pojednávanie. Navrhovateľ zotrval na podanom návrhu a uviedol, že od
29.4.2011 nemá prístup ku garáži a od predbežného rozhodnutia zo dňa 13.3.1998 nemá žiadne iné

rozhodnutie.Máznemožnenýprístupkugarážičímsúznemožňovanéapopieranéjehoosobnépráva.O
uzavretí prístupu nebol dostatočne včas informovaný, len výveskou na bráne. Stále čaká na rozhodnutie
súdu, aby zabránil akýmkoľvek prieťahom, ktoré nespôsobil, pričom nikdy sa nezaujímal o tom, či žaloba
bola podaná v jeho mene alebo proti nemu. Poukázal na to, že odporca nie je vlastníkom majetku
podľa reštitučného zákona a teda o prechode cez pozemok museli vedieť. Ak kupoval čosi bez zistenia

skutočného stavu, mal na to upozorniť reštituent. V roku 2012 dostal list od mestskej polície, ktorý z
osobných dôvodov skartoval, pretože bol v jeho neprospech. Odporcu nežiadal o vstup, ale o dohodu,
ako bola uzatvorená so všetkými ostatnými, pretože nemôže pre nedostatok miesta garážovať pred
domom, avšak žiadal o uzavretie zmluvy na dobu určitú. Od odporcu dostal odpoveď, ktorá sa netýkalajeho žiadosti, len mu oznámili, že predbežné rozhodnutie bolo zrušené a bolo predložené rozhodnutie
KS, ktorým ruší predbežné opatrenie a postupuje vec na prejednanie OS. Návrhu sa domáha z dôvodu,
že nemá prístup ku garáži. Cez deň sa bojí, že naň zavolajú políciu, večer sa do garáže nedostane,

pretože PPA Controll uzavrel zmluvu, ktorých zaviazal všetkých, aby uzatvárali bránu. Pokiaľ sa jedná
o námietku, že nemá povolenie na prístup na pozemok, tak doklady by mal mať Ing. G., s ktorým sa
zúčastňoval všetkých jednaní, pretože učil na stavebnej priemyslovke. Upozornil na dohodu s Ing. I., s
riaditeľom krajskej požičovne filmov, na základe ktorej im bol povolený prejazd cez ich pozemok a oni sa
zaviazali vybudovať oplotenie z vnútornej a vonkajšej strany, plot posunuli po dohode bližšie k budove,

aby okresná požičovňa filmov mala prístup k transportéru pod oknom, ktorým si uľahčovali prevážanie
filmov na nákladné autá. Ponúkli im garáž č. 20, ktorú mali postaviť z materiálu zo zbúraného domu, túto
si však postavil Ing. I. sám, v súčasnosti ju vlastní jeho syn. Vzdialenosť garáže od budovy 5,70 m, teraz
oplotenie možno vo vzdialenosti 8 m a on nevie ako sa dostal odporca k takémuto pozemku. V čase
výstavby garáže bola vlastníkom pozemku 1388 O. N., pozemok na súčasnom výpise neexistuje, je tam
len pozemok XXXX/X, XXXX/X, kde je uvádzané, že LV nebol pripojený. Taktiež mu nie je zrejmé, prečo

je pred vstupom tabuľa so zákazom vjazdu. Poukázal na to, že rozdiel medzi ostatnými ktorí uzavreli
zmluvu a ním je vtom, že on je pôvodný vlastník garáže, čo sú asi piati, ostatní vstupovali bez toho, aby
vedeli, že tu je nejaký právny vzťah. Do právneho vzťahu vstupoval v roku 1972 v súlade so zákonom
a ten čo kupoval pozemok mal vedieť o existencii garáži a nie je rozhodné či tam bol súhlas alebo nie.
Poukázal na to, že komunikáciu neudržujú a oni sú povinní starať sa o komunikáciu, teda ak niekto berie

odplatu za prejazd, tak by sa mal starať o prejazd. Zmluvu je ochotný podpísať, ale len na dobu určitú.
Ďalej opakoval svoje názory, zdôraznil, že pozemok KN parc. č. XXXX/X je vedený ako spôsob využitia
č. 22, teda pozemok na ktorom je postavená inžinierska stavba, cestná a miestna účelová komunikácia,
lesná, poľná cesta, na LV je to špecifikované.

Odporca uviedol, že návrh navrhovateľa, ktorým sa domáha uloženia povinnosti voči odporcovi zdržať
sa akéhokoľvek konania na svojich pozemkoch KN parc. č. XXXX/X, XXXX/X k. ú. L., ktoré by
znemožňovalo prechod a prejazd motorovým vozidlom ku garáži žiada zamietnuť a to preto, že
navrhovateľ nepreukázal žiadny právny titul, na základe ktorého by mu takéto právo vzniklo. Vydržaním
vecné bremeno získať nemohol, pretože nepreukázal dobromyseľné užívanie uvedeného pozemku s

tým, že by mal nejakú dohodu s vlastníkom predmetného pozemku a okrem toho si musel byť vedomý
toho, že akékoľvek právo v období 10 rokov by muselo byť zmluvne podchytené písomne. Vecné
bremeno by taktiež muselo byť uzavreté písomne, muselo by byť odvkladované príslušnou správou
katastra.Uviedol,žesovšetkýmipôvodnýminavrhovateľmiuzavrelizmluvuozriadenívecnéhobremena
za odplatu, pokiaľ by mal navrhovateľ záujem, tak je ochotný s ním mimosúdne takúto dohodu tiež

uzavrieť s tým, že za zriadenie vecného bremena je každý z pôvodných navrhovateľov povinný uhradiť
odplatu tak, ako bola vyčíslená podľa ZP Ing. I.. Navrhovateľ nepreukázal na akom právnom titule by
mal odporca umožniť právo prechodu.
V súvislosti s rozhodnutím odvolacieho súdu poukázal na to, že v zmysle uzn. KS Žilina 7Co/200/2013
a povinnosťou súdu skúmať v tomto štádiu konania či nehnuteľnosť, cez ktorú sa domáha navrhovateľ

práva prechodu, resp. aby nebol rušený v prechode je účelovou komunikáciou alebo účelovou
komunikáciou nie je a v prípade ak súd ustáli, že ide o účelovú komunikáciu, konanie musí zastaviť
a postúpiť príslušnému správnemu orgánu, ak existencia účelovej komunikácie preukázaná nebude,
vec opätovne v rámci svojej právomoci prejedná a rozhodne, tak navrhovateľ ničím nepreukázal, že
predmetné nehnuteľnosti slúžili v minulosti a slúžia ako účelová komunikácia. Súd urobil dopyt na Mesto

Žilina z ktorého vyplýva, že parcely, ktorú sú predmetom sporu sú vedené v katastri ako zastavaná
plocha a nádvorie a nie sú v majetku mesta vedené ako komunikácia. Poukázal na rozsudok NS
ČR zo dňa 22.12.2009 podľa ktorého právna povaha verejne prístupnej účelovej komunikácie závisí
na tom, či je skutočne tretími osobami aspoň s konkludentným súhlasom vlastníka pozemku užívaná
a to nad rámec toho, čo je vlastník pozemku povinný strpieť podľa súkromno-právnych záväzkov.

Skutočnosť, že vlastník pozemku alebo jeho právny predchodca upravil právo cesty a jazdy formou
vecného bremena svedčí skôr tomu, že nemal v úmysle povoliť neobmedzené užívanie komunikácie
na jeho pozemku neurčitým okruhom tretích osôb. Konkludentný súhlas s verejným užívaním účelovej
komunikácie nemožno bez ďalšieho vyvodiť ani z toho, že sťažovateľ alebo jeho právny predchodca
účelovú komunikáciu neoplotil ani neoznačil ako súkromný pozemok so zákazom vstupu. V tomto

konkrétnom prípade ako je už zo spisu zrejmé, všetci vlastníci garáži zriadili s vlastníkom pozemku
zmluvuozriadenievecnéhobremena,čovyplývazLVXXXX,kdenaCLVsúvyznačenéťarchy.Odporca
bol ochotný so všetkými uzavrieť zmluvu o zriadení vecného bremena a to aj s navrhovateľom. Tiež
nie je pravdou tvrdenie, že by pán Y. nemal možnosť využívať predmetnú nehnuteľnosť, podľa tvrdeniaklienta vonkajšia brána počas pracovnej doby je otvorená, po pracovnej dobe sa zamyká, všetci vlastníci
garáži, ktorí majú zriadené vecné bremeno dostali kľúč od tejto brány a M. Y. zrejme si tiež od niektorého
zabezpečil kľúčik, pretože bez problémov mimo pracovnej doby cez uvedené parcely prechádza. Pokiaľ

sa týka otázky, či v minulosti niekedy vlastník pozemku dal súhlas k tomu, aby vôbec sa tam zriadili tie
garáže, poukázala na stavebné povolenie, tých garážnikov, z ktorého vyplýva, že účastníkmi stavebného
konania ohľadne garáži nebol vlastník predmetného pozemku, čiže pri stavebnom povolení v tých 70-
tych rokoch stavebný úrad vôbec neskúmal, aký prístup by mohli mať, vôbec mali títo budúci vlastníci
garáži, pretože v tom čase vlastníkom pozemku bol Československý štát, štátny film Bratislava a tento

účastníkom konania vôbec nebol. To znamená, že vlastne bez jeho súhlasu a vedomia sa tam postavili
garáže.

Súd opätovne vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, výsluchom navrhovateľa,
oboznámením ohliadky miesta vykonanej sudcom v konaní sp.zn. 14C/275/99.

Súd z výpisu z LV č. XXXX k.ú. L. zistil, že ako vlastník nehnuteľností zapísaných na LV v časti A a to
pozemku KN C parc. č. XXXX/XX o výmere 21 m2 zastavaná plocha a stavby s.č. 4646 postavenej na
pozemku KN C parc. č. XXXX/XX je navrhovateľ spolu s X. Tongelovou, rod. Z. nar. XX.X.XXXX.

Súd z výpisu z LV č. XXXX k.ú. L. zistil, že ako vlastník nehnuteľností zapísaných v časti A LV a to

pozemkov KN C parc. č. XXXX/X o výmere 637 m2 vedený ako zastavané plochy a nádvoria, KN C
parc. č. XXXX/X o výmere 116 m2 vedený ako zastavané plochy a nádvoria, KN C parc. č. XXXX/X
o výmere 158 m2 vedený ako zastavané plochy a nádvoria, KN C parc. č. XXXX/X o výmere 378 m2
vedený ako zastavané plochy a nádvoria, KN C parc. č. XXXX/X o výmere 60 m2 vedený ako zastavané
plochy a nádvoria, KN C parc. č. XXXX o výmere 67 m2 vedený ako zastavané plochy a nádvoria a KN

C parc. č. XXXX/XX o výmere 20 m2 vedený ako zastavané plochy a nádvoria je odporca v podiele 1/1
s tým, že v časti C LV je uvedená ťarcha vecné bremeno spočívajúce v povinnosti vlastníka pozemku
strpieťprávoprechodupešoaosobnýmimotorovýmivozidlamiceznehnuteľnosť:pozemokregistraCKN
XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 116 m2 - v prospech: vlastníka garáže č.s. XXX na pozemku
registra CKN XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 20 m2, vlastníka garáže č.s. 632 na pozemku

registra CKN XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 20 m2, vlastníka garáže č.s.XXXX na pozemku
registra CKN XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 20 m2, vlastníka garáže č.s. XXX na pozemku
registra CKN XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 20 m2, vlastníka garáže č.s.XXX na pozemku
registra CKN XXXX/XX - zast. plochy a nádvoria o výmere 20 m2, vlastníka garáže č.s.XXXX na
pozemku registra CKN XXXX/XX - zast. plochy a nádvoria o výmere 21 m2, vlastníka garáže č.s.XXXX

na pozemku registra CKN XXXX/XX - zast. plochy a nádvoria o výmere 21 m2, vlastníka garáže č.s. XXX
na pozemku registra CKN XXXX/XX - zast. plochy a nádvoria o výmere 21 m2, vlastníka garáže č.s.XXX
na pozemku registra CKN XXXX/XX - zast. plochy a nádvoria o výmere 20 m2, vlastníka garáže č.s. XXX
na pozemku registra CKN XXXX/XX - zast. plochy a nádvoria o výmere 21 m2, vlastníka garáže č.s.
XXXX na pozemku registra CKN XXXX/XX - zast. plochy a nádvoria o výmere 20 m2, vlastníka garáže

č.s. XXX na pozemku registra CKN XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 20 m2, vlastníka garáže
č.s. XXX na pozemku registra CKN XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 20 m2, vlastníka garáže
č.s. XXXX na pozemku registra CKN XXXX/XX - zast. plochy a nádvoria o výmere 21 m2 - podľa č. V
XXXX/XX - zo dňa 17.2.2011 - XXXX/XX. KN-C parc. č. 1XXX/X o výmere 116 m2 zastavané plochy a
nádvoria je charakterizovaný zapísaným spôsobom využitia č. XX čo predstavuje pozemok, na ktorom je

postavená inžinierska stavba - cestná, miestna komunikácia a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná
cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti.

Súd v rámci dokazovania oboznámil aj fotodokumentáciu na čl. 163 s vchodom do areálu odporcu,
správu MUDr. Y. Y., list navrhovateľa na adresu odporcu z 28.4.2011, ktorým sa vyjadril k návrhu na

uzavretie zmluvy o prechode cez parcelu XXXX/X, rozhodnutie bývalého MsNV v Žiline č. 6110/72 z
23.10.72, ktorým bola povolená výstavba Ing. G. a spol. s výstavbou 20 garáži, dohodu o právach
osobného užívania pozemku medzi podnikom bytového hospodárstva a navrhovateľom s manželkou
X., návrh geometrického plánu, list navrhovateľa z 12.8.1998, architektonický návrh riešenia prestavby
areálu odporcu s prístupom k nehnuteľnostiam, návrhu zmluvy o práve užívania prechodu pešo,

osobným motorovým vozidlom cez pozemok KNC parc. č. XXXX/X k. ú. Žilina, list Mestského úradu
Žilina z 14.1.1988, informatívnu kópiu z mapy ako aj výpis z LV č. XXXX k. ú. Žilina z 2.10.2007 a
19.1.2012, ako aj výpis LV č. XXXX k. ú. Žilina z 20.2.2013.Z stavebnému povoleniu sa vyjadroval podnik bytového hospodárstva Žilina, ktorým bol daný súhlas na
stavbu garáži pod r.č. XX aj navrhovateľovi s vyjadrením, že súhlas k výstavbe garáži sa dáva s tým, že
celý pozemok musí byť využitý na výstavbu garáži a príjazdnej cesty.

Súd z pripojeného spisu oboznámil aj rozhodnutia OÚ Žilina č. 98/01207/OÚ-OŽP-ČV z 7.4.1998 ktorým
bolo nariadené odstránenie časti oplotenia tak, ako bol umožnený prejazd vlastníkov garáži na parc.
č. XXXX/X vrátane rozhodnutia KÚ Žilina č. 98/00932/18L, ktorým bolo pozmenené predchádzajúce
rozhodnutie prvostupňového orgánu tak, aby bolo oplotenie otvárateľné tak, aby bol umožnený prejazd
vlastníkov garáži na parc. 1396/1 so svojimi vozidlami, prejazd požiarnej techniky, zdravotníckych

vozidiel ku garážam na KNC parc. č. XXXX/X k.ú. Žilina.
Súd zo zápisnice z ohliadky zo dňa 22.10.2007 na ul. V. XXX, L. v spojení so zákresom v kópii v kat.
mapy ako aj fotodokumentáciou ohliadky zistil, že prejazd ku garážam sa realizoval cez nespevnené
plochy po pozemku odporcu cez prístupovú cestu k nehnuteľnosti odporcu a pozdĺž oplotenia.

Zo správy Mesta Žilina ako vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa súd zistil, že odbor dopravy na

výzvu súdu oznámil, že o preverení podstaty pozemkov dáva také vyjadrenie, že KNC parc. č. XXXX/X,
druh pozemku zast. plocha a nádvorie, využitie pozemku pozemok, na ktorom je postavený budova bez
označenia súp. č. s vlastníkom odporcom a ďalej KNC parc. č. XXXX/X je ako druh pozemku zast. plocha
a nádvorie a ako pozemok, na ktorom je postavená nebytová budova označená súp. č. vo vlastníctve
odporcu.

V konaní bol navrhovateľom ako vlastníkom stavby uplatnený návrh, ktorým sa nakoniec len navrhovateľ
domáhal voči odporcovi, ako vlastníkovi pozemku, cez ktorý vedie prístupová cesta ku stavbe - garáži
uloženia povinnosti zdržať sa akéhokoľvek konania na svojich pozemkoch KN C parc.č. 1388/1, a KN
C parc. č. XXXX/X v kat. úz. Žilina, ktoré by znemožňovalo prechod a prejazd motorovým vozidlom ku

garáži súp.č. XXXX nachádzajúcej sa na poz. KN parc. č. XXXX/XX.

Súd sa s poukazom ma povinnosti uložené odvolacím súdom sa v prvom rade zaoberal tým, či na
pozemkoch KN C parc.č. XXXX/X, a KN C parc. č. XXXX/X v kat. úz. Žilina je zriadená účelová
komunikácia.

Podľa § 43a ods. 1 zák. č. 50/1976 Z.z. Stavebný zákon, stavby sa podľa stavebnotechnického
vyhotovenia a účelu členia na pozemné stavby a inžinierske stavby.

Podľa § 43a ods. 3 písm. a zák. č. 50/1976 Z.z. inžinierske stavby sú diaľnice, cesty, miestne a účelové

komunikácie, nábrežia, chodníky a nekryté parkoviská.

Podľa zákona platného v čase povolenia stavby garáži zák. č. 84/1956 Sb a 87/1956 Sb. inžinierske
stavby samostatne definované neboli.

Podľa § 16 zák. č. 135/1961 Zb. v znení platnom v čase výstavby garáži, t.j. do 30.6.1984, § 16 na
začatie stavby (novostavby, prestavby) cesty a v rozsahu vymedzenom vykonávacími predpismi aj na jej
úpravyjepotrebnérozhodnutieoprípustnostistavby,ktorévydávaokresnýnárodnývýbor;pritompoužije
ustanovenia zákona o stavebnom poriadku a vykonávacích predpisov k nemu vydaných. Pri rozhodnutí
o prípustnosti stavby treba zabezpečiť ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu, najmä ornej pôdy,

ochranu lesného fondu, ako aj ochranu ostatných všeobecných záujmov, pokiaľ budú stavbou dotknuté.

Podľa § 22 ods. 1 zák. č. 135/1961 Zb. v znení do 30.6.1984, účelové komunikácie slúžia spojeniu
jednotlivých výrobných závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľnosti s ostatnými pozemnými
komunikáciami alebo komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch.

Podľa § 22 ods. 2 zák. č. 135/1961 Zb. v znení do 30.6.1984, pre stavbu účelovej komunikácie treba
rozhodnutie o prípustnosti stavby podľa § 16 s tou zmenou, že pôsobnosť, ktorá podľa tohto ustanovenia
patrí okresnému národnému výboru, vykonáva miestny národný výbor. Pred vydaním rozhodnutia o
prípustnosti stavby účelovej komunikácie určenej pre dopravu motorovými vozidlami vyžiada si miestny

národný výbor, ak nie je stavebným úradom, vyjadrenie okresného národného výboru z hľadiska
územného plánu a zaistenia bezpečnosti a plynulosti dopravy.Podľa § 22 ods. 3 zák. č. 135/1961 Zb. v znení do 30.6.1984, ustanovenie predchádzajúceho odseku
sa nevzťahuje na účelové komunikácie v uzavretých priestoroch alebo objektoch.

Súd v konaní nemal preukázané, že by vôbec niekedy bola na pozemku KN C parc.č. 1XXX/X, a
KN C parc. č. XXXX/X v kat. úz. L. v čase vyhotovenia garáži v správe Československá federatívna
socialistická republika, štátny film Bratislava, bola postavená stavba komunikácie a to ani po tom, ako
bol nadobudol vlastnícke právo k pozemku odporca.

Nesporne za komunikáciu nemožno považovať ujazdenú časť povrchu ale stavbu komunikácie
minimálne výsledkom určitej činnosti. Komunikácia nemusí byť nevyhnutne cestná stavba pokrytá
živicovým povrchom, ale môže sa jednať aj o určité spevnené plochy. či už štrkom, betónovými
tvárnicamialebosamotnouúpravoupovrchu.Navýstavbukomunikácieakostavby,ktorámásamostatný
právny režim aj rozdielny od vlastníka pozemku je však potrebné, aby bola na pozemku vybudovaná
stavba, čo súd ani pri ohliadke nezistil, žiaden z účastníkov nikdy netvrdil. Problémom celého sporu bol

fakt, že odporca v konaní 14C/275/99 žiadal obmedziť rušenie jeho vlastníckeho práva a navrhovatelia
žiadali zabrániť takému konaniu, ktoré by obmedzilo ich prístup k veciam, teda garážam na susedných
pozemkoch. Práve na takéto skutočnosti reagoval aj zákonodarca zmenou Občianskeho zákonníka
a možnosti žiadať zriadiť vecné bremeno za účelom užívania susednej nehnuteľnosti. Skutočne súd
vzhľadom na rozsah problematiky v čase vzniku sporu zastáva názor, že ak by bola na pozemkoch

zriadená komunikácia, minimálne vedľajší účastník alebo vtedajšie okresné a krajské úrady pri vydávaní
stavebného povolenia na oplotenie pozemkov odporcu by si takúto skutočnosť všimli alebo za 15 rokov
sporu by to aspoň naznačil niektorý z účastníkov konania. V tejto súvislosti súd okrem rozhodnutia
Najvyššieho súdu ČR č.k. 1As 76/2009 na ktorý poukazoval odporca poukazuje aj na rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22Cdo/1868/2000 podľa ktorého „Dovolací soud neshledal zásadní právní

význam v řešení otázky, zda určitá jedinečná (sporná) komunikace je či není účelovou komunikací ve
smyslu § 7 odst. 1 zákona č. 13/1997 Sb. Na takovém řešení není nic, co by činilo rozhodnutí odvolacího
soudu rozhodnutím zásadního významu a posloužilo právní praxi svým zobecňujícím významem.
Rozhodnutí odvolacího soudu je v souladu s judikaturou Nejvyššího soudu ČR, konkrétně s rozsudkem
z 15. 11. 2000, sp. zn. 22 Cdo 1868/2000, publikovaným v Právních rozhledech č. 2, ročník 2001, a

Souboru rozhodnutí Nejvyššího soudu, C. H. Beck, pod C 1388, svazek 20, v němž Nejvyšší soud zaujal
právní názor, že XXX;účelovou komunikací je pozemní komunikace, která splňuje znaky, uvedené v § 7
odst. 1 zákona č. 13/1997 Sb., a to i v případě, že o charakteru této pozemní komunikace nebylo vydáno
správní rozhodnutí. Účelová komunikace nemusí být stavbou, která by vyžadovala stavební povolení.
Zřídí-lipozemníkomunikaci,kterábyjinakbylaúčelovoukomunikací,někdojinýnežvlastníkpozemku,a

vlastník pozemku neprojeví, byť i konkludentně, souhlas s existencí této komunikace, může se domáhat
ochrany negatorní žalobou podle § 126 odst. 1 ObčZ. Je-li však účelová komunikace v souladu s vůlí
vlastníka pozemku zřízena, nemůže její vlastník jednostranným vyhlášením zamezit jejímu obecnému
užívání;. Ze skutkových zjištění, jež v dovolacím řízení již nelze zpochybnit, vyplývá, že sporný pozemek
byl užíván jako účelová komunikace dávno předtím, než se žalobkyně na základě dohody o vydání věci

ze4.9.1991stalyjehovlastnicemiažeanidodneúčinnostizákonač.13/1997Sb.neprojevilynesouhlas
s již danou existencí sporné účelové komunikace. Ostatně byla-li již tato komunikace jednou zřízena
(nepochybně za souhlasu právního předchůdce žalobkyň), nelze logicky ani o dalším souhlasu k jejímu
zřízení uvažovat. Konečně z odůvodnění již citovaného rozhodnutí Nejvyššího soudu lze také převzít
závěr, že platný zákon o pozemních komunikacích nemá žádné ustanovení, ze kterého by bylo možno

dovodit, že právní poměry komunikací zřízených za platnosti dřívějších předpisů je třeba posoudit podle
těchto předpisů;. Nadto podle názoru dovolacího soudu podle předchozí právní úpravy (zákon č. 135/61
Sb., o pozemních komunikacích) bylo třeba souhlasu pro povolení stavby účelové komunikace (§ 22
odst. 2) nikoli však souhlasu vlastníka k již existující účelové komunikaci, která slouží svému účelu“.

Súd nezistil, že by obdobná skutočnosť bola riešená v judikatúre súdov SR, avšak vzhľadom na obdobnú
a do roku 1993 zhodnú právnu úpravu, je možné uplatniť aj citovanú judikatúru.

Súd však pre to, aby vôbec mohol konštatovať existenciu účelovej komunikácie a právo prechodu,
postráda existenciu samotnej účelovej komunikácie. To že vlastníci garáži nerušene prechádzali cez

určitý pozemok, kde v mieste prejazdu aj napríklad zasypali nerovnosti, odstránili nánosy neznamená,
že aj zriadili komunikáciu. Naviac komunikácia podľa jej zákonného vymedzenia má slúžiť práve pre
prejazd vozidiel v rámci jednotlivých objektov, prístup vlastníkov objektov a tretích osôb k objektom
a pod.. Podľa súčasného znenie § 22 zák. č. 135/1961 Zb. cestného zákona, účelové komunikácieslúžia spojeniu jednotlivých výrobných závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľnosti s ostatnými
pozemnými komunikáciami alebo komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch.
Účelové komunikácie sa členia na verejné a neverejné. Účelové komunikácie v uzavretých priestoroch

alebo objektoch sú neverejné. Verejnú účelovú komunikáciu môže príslušná obec vyhlásiť za neverejnú
len so súhlasom jej vlastníka.

Aj s poukazom na vyššie uvedené je zrejmé, že neverejnú komunikáciu, ktorou by nanajvýš mohol
byť prechod cez pozemky odporcu je možné užívať len jej vlastníkom (areál fabriky, družstva) alebo

so súhlasom jej vlastníka. To však neznamená, že cez takúto komunikáciu nie je možné zriadiť vecné
bremeno prístupu k nehnuteľnosti, ak vlastník nehnuteľnosti má jediný prístup cez takýto areál v ktorom
sú vystavané účelové komunikácie.

Podľa charakteru prístupu, ktorý súd zistil na mieste samom je zrejmé, že vlastníci garáži využívali cez
pozemkyodporcuKNCparc.č.XXXX/X,aKNCparc.č.XXXX/Xvkat.úz.L.prístupovúcestunaprístup

ku garážam. Inými osobami takýto prístup využívaný nebol. Prístupová cesta ku ktorej majú vlastníci
garáži zriadené vecné bremeno prechodu je v areály podniku odporcu, je oplotená. Takáto prístupová
cesta je uzavretá bránou, ktorá zabraňuje vstupu nežiadaných osôb do areálu odporcu ale aj k ostatným
garážam, pričom brána ja využívaná nie len odporcom ale aj vlastníkmi garáži. V rámci povinností
oprávnenej osoby z vecného bremena sa o cestu, vstupnú bránu, starajú aj oprávnené osoby, z ktorých

má každá kľúče od brány. Teda je zrejmé, že na mieste samom odporca, ani jeho právny predchodca
Československý film Bratislava, ani vlastníci garáži nezriadili účelovú komunikáciu ale pozemky KN C
parc. č. XXXX/X, a KN C parc. č. XXXX/X využívali na prechod ku svojim garážam.

Samozrejme aj takéto posúdenie veci prvostupňovým súdom môže byť nesprávne, avšak prípadné

pochybenie môže napraviť odvolací súd tým, že prvostupňovým súdom zistený skutkový stav opätovne
posúdi,prípadnedoplnídokazovaniearozhodnutieprvostupňovéhosúduzmení.Vprípadenesprávnych
záverov prvostupňového súdu by dokonca bol takýto postup žiadúci, nakoľko by bolo možné obdobnú
problematiku dostať do rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a judikovať názor v obdobných veciach, ktoré
sa vzhľadom na odlišný prístup k vlastníckemu právu a verejným záujmom pred rokom 1989 vyskytujú

pomerne často.

Súd sa preto ďalej opätovne zaoberal tým, že má navrhovateľ nejaké právo na základe ktorého by bolo
možné uložiť odporcovi zdržať sa určitého konania, na ktoré by inak ako vlastník pozemku mal nárok.

Navrhovateľ sa návrhom domáha skutočnosti, aby súd obmedzil užívacie práva vlastníka pozemkov KN
C parc.č. XXXX/X, a KN C parc. č. XXXX/X v kat. úz. L., ktorým je odporca. Právo užívať vec „ius utendi“
v spojení s právom poberať úžitky z veci „ius fuendi“ a s právom vec držať „ius possidenti“ tvoria triádu
vlastníckeho oprávnenia tak, ako je definovaná a prevzatá z rímskoprávnej koncepcie kontinentálneho
práva. Každú zložku vlastníckeho práva, teda aj právo vec užívať „ius utendi“ je možné previesť alebo

obmedziť. Pokiaľ však má dôjsť k obmedzeniu vlastníckeho práva, musí takejto právnej skutočnosti
zodpovedaťináprávnaskutočnosť,tedakobmedzeniumôžedôjsťbuďnazákladezmluvyaobligačného
práva, prípadne vecného práva, ktoré možno nadobudnúť aj výkonom práva (napr. nájom, výpožička,
vecné bremeno) alebo na základe zákona alebo rozhodnutia oprávneného orgánu. V tomto prípade však
k obmedzeniu vlastníckeho práva podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky s poukazom na ods. 4 môže

dôjsť len za náhradu a to len v nevyhnutnej miere a len vtedy, ak vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie
vlastníckeho práva je vo verejnom záujme, a to vždy na základe zákona a za primeranú náhradu. Podľa
Ústavy Slovenskej republiky každý má právo vlastniť majetok, vlastnícke právo všetkých vlastníkov má
rovnaký zákonný obsah a ochranu.

Pokiaľ by súd mal vyhovieť žalobe navrhovateľa, musí navrhovateľ preukázať, že má zo zákona alebo
na základe dohody, prípadne na základe rozhodnutia alebo inej právnej skutočnosti právo prechodu
a prejazdu motorovým vozidlom. Len právo navrhovateľa na prechod a prejazd cez pozemky patriace
odporcoviKNCparc.č.XXXX/X,aKNCparc.č.XXXX/Xvkat.úz.L.môžemaťzanásledokobmedzenie
užívacieho práva vlastníka pozemku a súd môže uložiť deklaratórnym rozsudkom odporcovi ako

vlastníkovi pozemku takúto povinnosť.

Navrhovateľ však žiadne takéto právo existujúce v čase vydania rozsudku nepreukázal a súd žiadne
takéto právo, ktoré by vyplývalo navrhovateľovi z právneho úkonu, rozhodnutia alebo zo zákona nezistil,teda či už obligačné alebo vecné právo. Navrhovateľ preukázal dohodu s bývalým podnikom bytového
hospodárstva ním a jeho manželkou vo vzťahu k pozemku o výmere 21 m2 na ktorom sa mala postaviť
garáž pre osobné motorové vozidlo, ktorá sa neskôr transformovala 1.1.1992 do vlastníckeho práva k

pozemku. Súd však z obsahu dohody nezistil, že by sa jednalo o nájomnú zmluvu, zmluvu o zriadení
vecného bremena alebo inominátnu zmluvu, prípadne aspoň iný súhlas, ktorým by vlastník alebo
správca pozemkov nakladal s pozemkom ktorý by mal tvoriť prístupovú cestu.

Súd zároveň nezistil skutočnosť svedčiacu o tom, že by navrhovateľ mohol výkonom právo nadobudnúť

(vydržať) vecné právo prechodu cez pozemok a súd túto otázku tak ako aj posúdenie existencie
iných práv prechádzať cez pozemok hodnotil ako prejudiciálnu. Navrhovateľ sa návrhom nedomáhal
priamo určenia, že by mu prislúchalo vecné právo (bremeno) prechodu cez pozemky odporcu.
Obdobnejskutočnostisachceldomáhaťpripustenímzmenynávrhu,ktoréhozmenuvšaksúduznesením
nepripustil (z dôvodov presne špecifikovaných v uznesení), avšak samotnej skutočnosti ktorá by mala
byť dosiahnutá zriadením vecného bremena za odplatu si odporujú vyjadrenia navrhovateľa, ktorými

vyjadril vôľu, že on chce uzatvoriť zmluvu na dobu určitú (pričom súd poukazuje na skutočnosť, že
zriadenie vecného bremena na dubu určitú odporuje zákonu) a teda sám navrhovateľ je proti svojim
návrhom. Súd poukazuje pritom aj na skutočnosť, že navrhovateľ neuzavrel dohodu o zriadení vecného
bremena práva prechodu cez pozemky odporcu tak, ako ju uzavreli ostatní navrhovatelia počas tohto
konania.

Súd zdôrazňuje, že na to, aby navrhovateľovi mohlo vzniknúť právo prechodu ako vecné právo
(vecné bremeno) výkonom práva (vydržaním) musel by preukázať skutočnosť, že od 1.4.1983, t.j. od
účinnosti zák. č. 131/1982 Zb., ktorým bol zmenený Občiansky zákonník bol oprávneným držiteľom
(vykonávateľom práv z vecného bremena), teda že sa oprávnene domnieval, že mu patrí právo vecného

bremena a toto právo dobromyseľne ako oprávnený z vecného bremena vykonával. Teda okrem výkonu
právabolnavrhovateľpovinnýpreukázaťajdomnelýtitulaleboinéskutočnosti,odktorýchbyodvodzoval
dobromyseľný výkon práva. Bez dobromyseľnej oprávnenosti výkonu práva vecného bremena, teda
inak bez existencie právnej skutočnosti na základe ktorej by sa navrhovateľ ako oprávnený z vecného
bremena dôvodne a dobromyseľne domnieval, že mu právo vecného bremena patrí, nemôže a nemohla

navrhovateľovi vzniknúť dobromyseľná držba (výkon), hoci by aj nerušene počas celej vydržacej doby
nebol v prechode rušený. Ak totiž aj niekto prechádza cez pozemok bez toho, aby sa oprávnene
domnieval, že počas výkonu má právo zodpovedajúce vecnému bremenu, nemôže mu vzniknúť z
uzurpácie práva vecné právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Vecné bremeno možno nadobudnúť
výkonom práva len vtedy, ak počas vydržacej doby oprávnený vykonáva právo o ktorom sa oprávnene

domnieva, že takéto právo mu patrí. Teda len samostatný výkon práva po určitú domu nemôže založiť
vznik vecného bremena.

Podľa § 135c Občianskeho zákonníka v znení od 1.4.1983 do 1.1.1992 vecné bremená vznikajú
zo zákona, rozhodnutím oprávneného orgánu, písomnou zmluvou a na základe závetu; právo

zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť aj výkonom práva ( § 135a). Na účinnosť zmluvy,
z ktorej sa nadobúdajú práva zodpovedajúce vecným bremenám, je potrebná jej registrácia štátnym
notárstvom.

Podľa § 135a ods. 1 Obč. zákona v uvedenom znení vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom

osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe ( § 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri
roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo
zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 132a ods. 2).

Podľa § 135a ods. 2 Obč. zákona v uvedenom znení ak ide o pozemok alebo jeho časť, ktorý má občan

nepretržite v držbe ( § 132a ods. 1) desať rokov a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného
užívania ( § 199 ods. 1), nadobúda vlastníctvo k pozemku alebo k jeho časti štát; občan nadobúda právo,
aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku v rozsahu uvedenom v § 200. Ak výmera
pozemku je väčšia než najvyššia prípustná výmera podľa § 200 a ak podľa územného plánu alebo
územného rozhodnutia možno prenechať do osobného užívania viac častí tohto pozemku, má občan

právo vybrať si len jednu z týchto častí, ku ktorej sa potom ako k samostatnému pozemku dohodou
zriadi právo osobného užívania.Podľa § 135a ods. 3 Obč. zákona v uvedenom znení takto však nemôže nadobudnúť vec z majetku
v socialistickom vlastníctve alebo vec, ku ktorej má socialistická organizácia právo užívania podľa
osobitných predpisov. 1) Takto nemožno nadobudnúť ani právo k pozemku, ktorý je v socialistickom

vlastníctve alebo ku ktorému má socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. 1)

Podľa § 135a ods. 4 Obč. zákona v uvedenom znení do doby podľa odsekov 1 a 2 si občan môže
započítaťdobu,poktorújehoprávnypredchodcamalvecnepretržitevdržbealebonepretržitevykonával
právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

Podľa § 135a ods. 5 Obč. zákona v uvedenom znení na plynutie dôb podľa odsekov 1 a 2 použije sa
primerane ustanovenie o premlčaní.

Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.1992 vecné bremená vznikajú písomnou
zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov,

rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno
nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie
práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Vzhľadom na skutočnosť, že s poukazom na predchádzajúcu právnu úpravu a potieranie účinkov

vlastníckych práv do 1.1.1992 a jestvujúce skutočnosti, že môže nastať stav, že niekto nemá k vlastnej
stavbe prístup cez cudzie pozemky, zákonodarca umožnil súdu v ust. § 151o ods. 3 Občianskeho
zákonníka v prípade, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka
k stavbe nemožno zabezpečiť inak, aby na návrh vlastníka stavby zriadil vecné bremeno v prospech
vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. Navrhovateľ však takúto možnosť

odmietal.

Nakoľkosúdvtomtokonanínezistilprávonavrhovateľanazákladektoréhobyboloprávnenýprechádzať
cez pozemky odporcu, nemohol odporcovi uložiť povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania na svojich
pozemkoch parc.č. XXXX/X KN, XXXX/X KN v kat. úz. L., ktoré by znemožňovalo prechod a prejazd

motorovým vozidlom ku garáži súp.č. XXXX nachádzajúcej sa na poz. KN parc. č. XXXX/XX k.ú. Žilina,
pretože takáto povinnosť by znamenala neprimeraný zásah do vlastníckeho práva vlastníka pozemku a
tým porušenie jeho základných práv. Z uvedeného dôvodu súd žalobu v plnom rozsahu zamietol.

O náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že priznal odporcovi právo na

náhradu účelne vynaložených trov právneho zastúpenia. Odporca si uplatnil právo na náhradu trov
právneho zastúpenia vo výške 369,73 eur za trovy JUDr. Milana Žovicu za 7 úkonov právnej služby a
trovy právneho zastúpenia terajším zástupcom vo výške 687,86 eur za 9 úkonov právnej služby. Súd
však zistil, že v priebehu konania odporca sa mimosúdne vysporiadal s ostatnými 26 navrhovateľmi, voči
ktorými si náhradu trov konania neuplatnil, pričom odmena odporcu bola subsumovaná odplatnosťou

vecného bremena. Navyše v čase podania návrhu a to aj vzájomného návrhu nebola prijatá úprava,
ktorá by umožňovala vyriešenie zákonného prechodu cez pozemok a v danom čase odporca výslovne
zneužíval vlastnícke právo a obmedzoval práva navrhovateľov, pričom vzájomný návrh bol len reakciou
na návrh odporcu v konaní sp.zn. 14C 275/1999, ktorým sa domáhal uloženia zákazu prechodu. Preto
podľa názoru súdu jediný účelný úkon právneho zastúpenia bola účasť odporcu na pojednávaní dňa

21.2.2013 na ktorom súd vyhlásil rozsudok. Súd nemôže opomenúť ani skutočnosť, že odporca si
vyúčtoval aj úkony v inom konaní sp. zn. 14C 275/1999, pričom dôvodnosť uplatnenia takéhoto nároku
sa mu nepodarilo zistiť.

Preto súd priznal odporcovi právo na náhradu trov konania za úkon podľa § 14 ods. 1 písm. c/ vyhl. č.

655/2004 Z.z. účasť na pojednávaní dňa 21.2.2013, podľa § 14 ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.
vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa, podľa § 14 ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. zastupovanie
na pojednávaní 11.9.2014 vo výške určenej podľa § 11 ods. 1 písm. a vyhl. č. 655/2004 Z.z. v hodnote
60,07 eur v roku 2013 (2 x 60,07 eur) a 61,87 eur za úkon v roku 2014 spolu s nárokom na paušálnu
náhradu výdavkov podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo výške 7,81 eur za úkony v roku 2013 (2

x 7,81 eur) a 8,04 eur za úkon v roku 2014, spolu 205,67 eur a náhradu DPH v sadzbe 20% podľa §
18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo výške 41,13 eur, spolu 81,46 eur, pričom uhradiť na náhradu trov
konania v celkovej výške 246,80 eur na účet právneho zástupcu odporcu súd zaviazal navrhovateľa
podľa § 149 ods. 1 O.s.p.. Ostatné úkony súd nepovažoval za účelné, ako odvolanie proti trovám (naviacaj nesprávne uplatnené) alebo úkony nevykonané v tomto konaní ale v inom konaní, z ktorého bolo toto
konanie vylúčené, kde sa konalo o návrhu odporcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.

65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).