Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. február 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 23Cb/7/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211224887
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Paulína Pacherová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1211224887.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBratislavaIIvkonanípredJUDr.PaulínouPacherovouvprávnejvecižalobcu:ZSEEnergia,

a.s., so sídlom Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 677 281, zast. GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o.,
advokátskou kanceláriou so sídlom v Košiciach, proti žalovanému: ATLAS INVEST, s.r.o., so sídlom
Štefunkova 9, Bratislava, IČO: 35 909 714, zast. Martin Pavle s. r. o., advokátskou kanceláriou so
sídlom v Bratislave, o zaplatenie 3.932,77 eur s príslušenstvom a o vzájomnom návrhu žalovaného na
zaplatenie 775,15 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1.503,07 eur
a iných trov konania žalovaného v sume 237,- eur k rukám právneho zástupcu žalovaného, a to všetko
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Súd vzájomný návrh žalovaného z a m i e t a .
IV. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 309,31 eur,
k rukám právneho zástupcu žalobcu, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 14.10.2011 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy

3.952,30 eur titulom neuhradených faktúr za dodávku elektriny.

Žalobu odôvodnil tým, že dňa 11.11.2009 uzavrel so žalovaným písomnú Zmluvu o združenej dodávke
elektriny č. 140254391 pre miesto spotreby: 3106114928, na základe ktorej žalovanému dodával
elektrickú energiu a žalovaný ju odoberal. Za dodanú elektrickú energiu žalovanému vystavil faktúry v
celkovej hodnote 4.952,30 eur, z ktorých žalovaný dňa 30.12.2010 vykonal len jednu čiastočnú úhradu
v sume 1.000,- eur. Zvyšok dlžnej sumy 3.952,30 eur žalobcovi neuhradil.

Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 33Rob/2216/2011 zo dňa 18.10.2011, voči ktorému podal
žalovaný v zákonnej lehote odpor. Nárok žalobcu označil za nedôvodný a nepodložený. Uviedol, že
faktúry, ktoré sú predmetom žaloby mu nikdy neboli doručené. Tento jednostranný účtovný doklad
žalobcu nie sú spôsobilým dôkazom na preukázanie existencie a výšky pohľadávky žalobcu. Žalobca
nepreukázal, že skutočne dodal žalovanému elektrinu v ním vyčíslenej cene a ani nepreukázal, na
základe čoho bola určená jednotková cena použitá pri výpočte jednotlivých faktúr. Okrem toho má

žalovaný dôvodné pochybnosti o platnosti Zmluvy o združenej dodávke elektriny, nakoľko ju nepodpísala
osoba oprávnená konať v mene žalovaného. V zmluve je v podpisovom riadku za žalovaného uvedený
E. Y., ktorý nebol oprávnený konať v mene žalovaného.Uznesením č.k. 23Cb/7/2012-91 zo dňa 5.6.2012, právoplatným dňa 13.7.2012, súd na základe
čiastočného späťvzatia žaloby zastavil konanie v časti o zaplatenie istiny 19,53 eur spolu s tomu
zodpovedajúcimi úrokmi z omeškania a rozhodol o trovách konania v zastavenej časti.

Podaním doručeným súdu dňa 11.10.2012 si žalovaný uplatnil voči žalobcovi vzájomný návrh na
zaplatenie sumy 775,15 eur s úrokmi z omeškania a trovami konania titulom bezdôvodného obohatenia
žalobcu získaného na úkor žalovaného tým, že žalovaný bez právneho dôvodu žalobcovi uhradil faktúru
č. 7101598878.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, najmä žalobou, Zmluvou o združenej
dodávke elektriny, faktúrami, Všeobecnými obchodnými podmienkami pre oprávnených odberateľov
so zmluvou o združenej dodávke elektriny ZSE Energia, a.s., odporom žalovaného, písomnými
vyjadreniami účastníkov konania, prednesmi právnych zástupcov účastníkov konania, prehľadom
bankových výpisov žalobcu, Zmluvou o pripojení odberného zariadenia žiadateľa do distribučnej sústavy

spoločnostiZSEDistribúcia,a.s.,cenníkomtarifnéhoproduktuAdaptPowerDuozadodávkuelektrinypre
firmy,podnikateľovaorganizácie,cenníkomzadistribúciuelektriny,akoajostatnýmilistinamizaloženými
v spise a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobca titulom Zmluvy o združenej dodávke elektriny zo dňa 11.11.2009 vystavil žalovanému faktúry č.

7101609827 (za obdobie 1.12-31.12.2009), č. 7101624550 (za obdobie 1.1-31.1.2010), č. 7101666748
(za obdobie 1.2-28.2.2010), č. 7101694045 (za obdobie 1.3-31.3.2010), ktoré žalovaný v sume
uplatňovanej žalobou neuhradil.

Z obsahu žalobcom predloženej Zmluvy o združenej dodávke elektriny vyplýva, že žalobca je zmluvnou

stranou v postavení dodávateľa a žalovaný je označený ako odberateľ. Zmluva je datovaná dňom
11.11.2009 a za žalovaného ju podpísal E. Y.. Predmetom zmluvy bol záväzok žalobcu dodávať
žalovanému v zmluvnom období elektrinu do odberného miesta označeného ako: PODHÁJ 5000, 841
03 Bratislava, číslo miesta spotreby 3106114928, podľa podmienok tarifného produktu dodávky elektriny
dohodnutého v zmluve a zabezpečiť pre odberateľa do odberného miesta ostatné regulované služby

v rozsahu a podľa podmienok tejto zmluvy, a záväzok odberateľa v zmluvnom období odoberať od
dodávateľa elektrinu podľa podmienok dohodnutého tarifného produktu dodávky
elektriny a riadne a včas zaplatiť za dodávku elektriny a za distribučné služby ceny dohodnuté podľa
podmienok uvedených v zmluve a Všeobecných obchodných podmienkach a v súlade s predpismi na
základe uplatnenia regulovaného prístupu k distribučnej sústave.

Z obsahu Zmluvy o pripojení odberného zariadenia žiadateľa do distribučnej sústavy spoločnosti
ZSE Distribúcia, a.s., zo dňa 9.12.2009 súd zistil, že predmetom označenej zmluvy uzavretej medzi
spoločnosťou ZSE Distribúcia, a.s. ako prevádzkovateľom a žalovaným ako žiadateľom bolo pripojiť
odberné zariadenie žiadateľa do distribučnej sústavy spoločnosti ZSE Distribúcia, a.s., a zabezpečiť

žiadateľovi požadovanú maximálnu rezervovanú kapacitu vo výške 140,0 /kW pre budúci odber elektriny
v odbernom mieste Podháj 5000, Bratislava. Žalovaný nespochybnil uzavretie ani platnosť tejto zmluvy,
na rozdiel od Zmluvy o združenej dodávke elektriny, ktorej uzavretie žalovaný poprel a označil ju za
neplatnú pre nedostatok oprávnenia E. Y. konať za žalovaného.

Z obsahu vyjadrenia spoločnosti ZSE- Distribúcia, a.s., zo dňa 7.9.2012 doručeného na výzvu súdu
vyplýva, že ZSE - Distribúcia, a.s., na žiadosť žalovaného (Atlas Invest, s.r.o.) z 9.11.2009,
fyzicky pripojila odberné elektrické zariadené žalovaného do distribučnej sústavy dňa 13.11.2009 a od
uvedeného dňa zabezpečovala pre toto odberné elektrické zariadenie v distribučnej sústave maximálnu
rezervovanú kapacitu (možnosť odberu elektriny) vo výške 140 kW.

V priebehu konania účastníci sporu zotrvali na svojich tvrdeniach.

Právny zástupca žalobcu v písomných a ústnych vyjadreniach uviedol, že žalobca na základe
Zmluvy o združenej dodávke elektriny zo dňa 11.11.2009 žalovanému dodal elektrickú energiu,

ktorej cenu fakturoval vyššie označenými faktúrami. Toto tvrdenie žalobcu podporuje aj Zmluva o
pripojení odberného zariadenia žiadateľa do distribučnej sústavy spoločnosti ZSE Distribúcia a.s., ktorej
uzavretím sa žalovaný prihlásil na odber elektrickej energie.Tvrdenie žalovaného, že zmluva o združenej dodávke el. energie nebola podpísaná oprávneným
zástupcom žalovaného je účelové. Žalobca je však toho názoru, že aj v prípade, ak by zmluvu
nepodpísala osoba oprávnená konať za žalovaného, vznikol medzi účastníkmi zmluvný vzťah týkajúci

sa dodávky elektrickej energie a zvoleného produktu, a to konkludentne. Zákon o energetike ani
Obchodný zákonník nevyžadoval písomnú formu zmluvy o dodávke el. energie. Pokiaľ ide o dodávaný
produkt, žalobca dodával žalovanému elektrinu v rámci zvoleného produktu „Adapt Power Duo“, ktorý
je určený pre veľkoodberateľov elektrickej energie. Odpočty odobratej elektrickej energie sú pri tejto
forme produktu vykonávané diaľkovo prostredníctvom prístroja diaľkového odpočtu. Každá faktúra

vystavená a doručená žalovanému obsahuje údaje o predchádzajúcom období a konečný stav odobratej
el. energie. Žalobca od žalovaného neeviduje žiadnu reklamáciu týkajúcu sa vád elektromeru alebo
nesprávnosti odpočtu. Má za to, že uplatňovaný nárok žalobcu vyplývajúci zo zmluvného záväzkového
vzťahu účastníkov je dôvodný.

Ak by sa však preukázalo, že zmluva o dodávke elektriny nebola uzatvorená, žalobca je toho názoru, že

dodaním elektriny bez zmluvy mu vznikol voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia,
a to vo výške uplatnenej žalobou.

Právny zástupca žalovaného zotrval na tvrdeniach o nedôvodnosti žaloby pre absenciu zmluvného
záväzkového vzťahu, ktorý žalobca odvodzuje od neplatnej Zmluvy o združenej dodávke elektriny zo

dňa 11.11.2009. Pán Y., ktorý zmluvu o združenej dodávke elektriny podpisoval, nikdy nebol štatutárom
ani prokuristom žalovaného a žalobca nepreukázal jeho oprávnenie konať za žalovaného pri podpise
zmluvy. Poukázal na skutočnosť, že táto zmluva je datovaná skôr než zmluva o pripojení uzavretá
so ZSE - Distribúcia, a.s., čo odporuje tvrdeniu žalobcu (na pojednávaní 5.6.2012), že uzavretiu
Zmluvy o dodávke elektrickej energie predchádza uzavretie Zmluvy o pripojení do distribučnej sústavy.

V čase uvedenom na Zmluve o dodávke elektriny žalovaný nebol pripojený do distribučnej sústavy.
Ďalej uviedol, že žalobca nepreukázal dodanie elektriny žalovanému. Dôkazom o dodávke nemôže byť
žalobcom predložený Výstup zo SAP, do ktorého vkladá údaje sám žalobca. Tento dôkaz preto žalovaný
považuje za irelevantný. Vykonanie reálnych dodávok elektriny nepreukazuje ani Zmluva o pripojení
do distribučnej sústavy, o ktorú sa žalobca podporne opiera. Nie je pravdou ani tvrdenie žalobcu, že

žalovaný mu v minulosti uhrádzal faktúry za dodanú elektrickú energiu. Z predložených Výstupov zo
SAP žalobcu vyplýva, že faktúry na ktoré poukazuje žalobca boli uhrádzané spoločnosťami NOVA
REAL, s.r.o. a TRANSCOM WORLDWIDE, t.j. osobami odlišnými od žalovaného.

Žalovaný podľa výstupu zo systému žalobcu uhradil iba jedinú faktúru č. 7101598878 v sume 775,15

€, pričom k jej úhrade došlo chybou ekonóma žalovaného. Žalovaný plnil žalobcovi túto sumu bez
právneho dôvodu. Vzájomným návrhom sa preto voči žalobcovi domáha jej vrátenia spolu s 8,75 %
úrokom z omeškania od 12.10.2012 do zaplatenia a trovami konania.

Žalobca označil vzájomný návrh žalovaného za účelový a nedôvodný. Mal za to, že práve úhradou

faktúry č. 7101598878 v sume 775,15 eur, žalovaný potvrdil existenciu zmluvného vzťahu na základe
ústnej zmluvy o dodávke elektrickej energie. Vzniesol námietku premlčania nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia a vzájomný návrh žiadal zamietnuť.

Medzi účastníkmi bola spornou otázka existencie (uzatvorenia) Zmluvy o dodávke elektriny, ktorá by

zakladala nárok žalobcu na úhradu žalovanej pohľadávky, ako aj to, či bola elektrická energia skutočne
dodaná do miesta odberu, a či došlo k bezdôvodnému obohateniu zo strany žalobcu, ktoré by zakladalo
opodstatnenosť vzájomného návrhu žalovaného.

Podľa § 27 ods. 1 písm. c) zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike o zmene niektorých zákonov v znení

účinnom k 11.11.2009 ( ku dňu, v ktorom malo dôjsť k uzavretiu Zmluvy o združenej dodávke elektriny),
dodávateľ elektriny má právo dodávať elektrinu odberateľovi elektriny vrátane odberateľa elektriny v
domácnosti.

Podľa § 27 ods. 2 písm. f) zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike v cit. znení, dodávateľ elektriny je

povinný uzatvoriť zmluvu o dodávke elektriny na vymedzenom území s každým, kto o to požiada, ak
splní obchodné podmienky dodávky podľa osobitného zákona.Podľa§29ods.1,písm.a)zákonač.656/2004Z.z.,vcit.znení,oprávnenýodberateľmáprávouzatvoriť
zmluvu o dodávke elektriny s dodávateľom elektriny alebo obchodníkom s elektrinou; odmietnutie
uzatvoriť zmluvu o dodávke elektriny musí dodávateľ elektriny a obchodník s elektrinou odôvodniť.

Podľa § 29 ods. 2 písm. b) zákona č. 656/2004 Z.z., v cit. znení , oprávnený odberateľ povinný uzatvoriť
umožniť prevádzkovateľovi prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľovi distribučnej sústavy montáž
určeného meradla a zariadenia na prenos informácií o nameraných údajoch.

Podľa § 35 ods. 1 cit. zák. č. 656/2004 Z.z., v znení platnom od 11.11.2009 do 31.3.2010
(v čase dodávok, za ktoré sa žalobca domáha úhrady), meranie elektriny v prenosovej sústave je
povinný zabezpečiť prevádzkovateľ prenosovej sústavy a meranie elektriny v distribučnej sústave
prevádzkovateľ distribučnej sústavy. Zabezpečenie týchto činností možno delegovať na zmluvnom
základe na inú odborne spôsobilú osobu. Merať odber elektriny je možné len určeným meradlom.

Podľa § 35 ods. 2 cit. zák. č. 656/2004 Z.z., v cit. znení, montáž určeného meradla zabezpečuje výrobca
elektriny, prevádzkovateľ prenosovej sústavy, prevádzkovateľ distribučnej sústavy a vlastník priameho
vedenia na vlastné náklady. Úpravy na umiestnenie určeného meradla zabezpečuje odberateľ a výrobca
elektriny na vlastné náklady.

Podľa § 39 ods. 1, pís. a) zák. č. 656/2004 Z.z. , v znení k 11.11.2009, neoprávneným odberom elektriny
je odber bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o
1. pripojení k prenosovej sústave alebo o pripojení k distribučnej sústave,
2. dodávke elektriny,
3.zúčtovaní odchýlky účastníka trhu,

4. prenesení zodpovednosti za odchýlku účastníka trhu na subjekt zúčtovania, alebo
5. distribúcii elektriny.

Podľa § 39 ods. 2 zák. č. 656/2004 Z.z., cit. v znení pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu
odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu

na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá
ministerstvo.

Podľa § 8 ods. 1, veta pred bodkočiarkou, nar. vlády SR č. 317/2007 Z.z., v znení platnom k 11.11.2009,

dodávka elektriny odberateľovi elektriny sa uskutočňuje na základe zmluvy o dodávke elektriny.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 35 Občianskeho zákonníka, v znení k 11.11.2009, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo
opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel
účastník prejaviť.

Podľa § 266 ods. 1 ObZ v znení k 11.11.2009, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby,

ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

Podľa § 266 ods. 2 ObZ v cit. znení, v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1,
vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej
bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im

spravidla v tomto styku prikladá.

V prejednávanej veci súd konal o žalobe ako aj o vzájomnom návrhu žalovaného.

Súd sa v prvom rade vysporiadal s posúdením dôvodnosti podanej žaloby žalobcu o zaplatenie 3.932,77

eur s úrokmi z omeškania, a na základe vykonaného dokazovania a hodnotenia predložených dôkazov
v ich vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a nie je možné jej vyhovieť.V sporovom konaní platí zásada, že dôkazné bremeno ohľadne tvrdených skutočností leží na tom
účastníkovi konania, ktorý tieto skutočnosti tvrdí (dôkazné bremeno). Dôkazné bremeno ohľadom
určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre

seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí.(NS SR
5Obo/52/2010).

V kontradiktórnom občianskom súdnom konaní je pre rozhodnutie vo veci podstatný zistený skutkový
stav a nie stav skutočný. Je preto vecou účastníka aby preukázal opodstatnenosť (dôvodnosť) svojich

tvrdení tvoriacich skutkový stav veci. V tejto úlohe spočíva podstata dôkazného bremena.

Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia sumy 3.952,30 €, ako plnenia vyplývajúceho zo zmluvného
záväzkového vzťahu účastníkov sporu. Na tejto skutočnosti bol založený celý podstatný skutkový opis
žaloby.

Súd dospel k záveru, že žalobca dôvodnosť svojich tvrdení o existencii zmluvného záväzkového vzťahu
so žalovaným a danosť nároku na zaplatenie ceny za dodávku elektriny nepreukázal.

Súd nemal preukázané uzatvorenie písomnej zmluvy o združenej dodávke elektriny medzi účastníkmi
konania, a teda ani vznik záväzkového vzťahu medzi nimi, na základe

ktorého by žalobcovi vznikol záväzok dodávať elektrinu do odberného miesta žalovaného a záväzok
žalovaného odoberať od žalobcu elektrinu podľa dohodnutých podmienok a riadne a včas platiť za
dodávku elektriny dohodnutú cenu.

Žalobca súdu nepredložil plnú moc ani žiadny iný dôkaz, ktorý by E. Y. oprávňoval na konanie za

žalovanéhopripodpiseZmluvyozdruženejdodávkeelektrinydatovanejdňom11.11.2009. Podľavýpisu
z obchodného registra žalovaného odd. Sro, vl. č. 34015/B E.. Y. nikdy nebol štatutárnym zástupcom
žalovaného a žalobca nepreukázal ani skutočnosť, že by išlo o osobu, o ktorej v čase uzatvorenia zmluvy
mohol dôvodne predpokladať oprávnenie konať za žalovaného v zmysle § 15 ObZ.

Žalobca nepreukázal, že Zmluvu o združenej dodávke elektriny uzatvorila za žalovaného osoba na to
oprávnená. Táto zmluva preto žalovaného nezaväzuje.

Je síce nutné prisvedčiť argumentácii žalobcu, že zákon o energetike v danom čase nevyžadoval
písomnú formu zmluvy o dodávke elektriny, avšak žalobca podľa názoru súdu nepreukázal ani tvrdenie,

že k uzavretiu zmluvy došlo ústne, resp. konkludentným konaním žalovaného.

Vzhľadom na písomné a ústne vyjadrenia žalovaného, ktorý od počiatku popieral existenciu zmluvy so
žalobcom v písomnej či inej forme, súd nemal preukázanú vôľu účastníkov uzavrieť Zmluvu o dodávke
elektrickej energie na konkrétny predmet, cenu, kapacitu a obdobie dodávok a odberu elektriny, ani pri

skúmaní tejto vôle pomocou výkladových pravidiel podľa § 266 Obz a § 35 OZ.

Tvrdenie žalobcu o uzatvorení ústnej zmluvy o dodávke elektriny nepreukazuje predsporová či sporová
komunikácia účastníkov konania ani iné listiny založené účastníkmi konania v súdnom spise. Súd sa
stotožňuje s argumentáciou žalovaného, že uzatvorenie Zmluvy o pripojení odberného zariadenia

žalovaného do distribučnej sústavy spoločnosti ZSE Distribúcia, a.s., nesvedčí o súčasnom prejave
vôležalovanéhouzatvoriť sožalobcomZmluvuododávkeelektrickejenergie. Vdanomčase(november
2011) bol už liberalizovaný trh s elektrinou a zákon o energetike s účinnosťou od 1.7.2007 umožnil
každému odberateľovi elektrickej energie právo výberu dodávateľa elektriny, ktorým nemusel byť len
žalobca.

Žalobca upustil od výsluchu svedka Ing. F. U., bývalého konateľa žalovaného (svedok sa na
pojednávanie opakovane nedostavil). Iný dôkaz na preukázanie tvrdenia o existencii ústnej zmluvy
so žalovaným žalobca nenavrhol. Súd preto tento dôkaz nevykonal nakoľko sám jeho vykonanie
nepovažoval za podstatné.

Za dôkaz o existencii zmluvného záväzkového vzťahu, od ktorého žalobca odvodzoval danosť svojho
nároku nemožno bez ďalšieho považovať ani faktúry žalobcu vystavené žalovanému.Vykonané dokazovanie (čl. 42/54) preukazuje tvrdenie žalovaného, že faktúry č. 7101609827 (za
bližšie neuvedené obdobie), č. 7101709955 (za obdobie 1.4.-30.4.2010), č.7101719395 (za obdobie
1.5.-27.5.2010), uhradili iné právnické osoby odlišné od žalovaného (TRANSCOM WORLDWIDE s.r.o.

a NOVA REAL, s.r.o.). Z uvedených úhrad pritom nevyplýva, že by tieto právnické osoby plnili žalobcovi
za žalovaného, ako plnenie na zmluvu z 11.11.2009 alebo na iný zmluvný záväzok žalovaného. Jedine
fa.č.7101598878(zaobdobieod11.11-30.11.2009)vsume775,15€jepodľavýpisuzosystémužalobcu
uhradil žalovaný, tento však dôvodnosť jej úhrady popieral a označil ju za plnenie bez právneho dôvodu.

Súd sa stotožnil aj s tvrdením žalovaného, že žalobca, okrem vyššie uvedeného, nepreukázal ani
dodanie elektriny v prospech žalovaného. Žalobca napriek výzve súdu (čl. 65, 104) nepredložil žiadny
doklad (montážny list resp. iný dôkaz) svedčiaci o tom, že elektromer (meracie zariadenie), z ktorého
boli vykonávané diaľkové odpočty elektriny bolo inštalované (určené) pre žalovaného a bolo meracím
zariadením zaznamenávajúcim odber elektrickej energie dodanej žalovanému, ktorá mu bola následne
fakturovaná.

Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu 12.9.2012 (čl. 106) uviedol, že vzhľadom na časový odstup od
montáže elektromeru už montážny list predložiť nevie. Elektromer č. 392985, z ktorého sa vykonávali
odpočty ( merania) elektriny dodávanej žalovanému, patril pôvodne spoločnosti SATKOSTAV, s.r.o..
Zmluvný vzťah s odberateľom SATKOSTAV, s.r.o. bol ukončený 1.11.2009 a elektromer č. 392985 bol

pridelený pre miesto spotreby žalovaného.

Priložené výstupy zo systému žalobcu o zaznamenaných meraniach objemu dodanej elektriny bez
preukázania, že boli odpočtom z elektromeru určeného pre žalovaného, podľa názoru súdu nie sú
dostatočným dokladom osvedčujúcim dodanie ani množstvo žalovanému dodanej elektrickej energie.

Súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že v prípade neexistencie zmluvného vzťahu účastníkov je
nárokžalobcudôvodnýtitulomvydania bezdôvodnéhoobohateniapodľa§451Občianskehozákonníka.

Právna kvalifikácia nároku účastníkom (žalobcom) nie je pre súd záväzná a právne posúdenie veci

podľa predpisov hmotného práva prináleží súdu. Ak nárok na peňažné plnenie vychádza zo skutkových
tvrdení, ktoré umožňujú posúdiť uplatnený nárok po právnej stránke i podľa iných noriem, než je v
žalobe navrhované, a ak výsledky vykonaného dokazovania dovoľujú podriadiť uplatnený nárok pod iné
hmotnoprávne ustanovenia, než ktorého sa dovoláva žalobca, je povinnosťou súdu takto nárok posúdiť.
Súd je však viazaný skutkovým vymedzením nárokov v žalobe a nemôže navrhovateľovi priznať plnenie

na základe iného skutkového základu, lebo by tak rozhodol o inom nároku, než ktorý sa stal predmetom
konania.

Súd preto môže žalovaný nárok priznať aj z inej právnej kvalifikácie než uvádza žalobca, pokiaľ je to
možné pri nezmenenom skutkovom stave.

Tieto podmienky v prípade žalobcu splnené neboli.

Súd poukazuje na skutočnosť, že opis podstatných skutkových okolností žalobca vymedzuje a
ohraničuje v písomnom znení žaloby. Neskoršie rozšírenie dôvodov žaloby (v podstatných skutkových

okolnostiach) uvedené na pojednávaniach alebo v neskorších písomných vyjadreniach žalobcu,
nemožno podľa názoru súdu považovať za prípustné rozšírenie žalobných dôvodov umožňujúce súdu
bez ďalšieho (t.j. bez pripustenia zmeny žaloby v skutkovom opise) priznať žalobcovi nárok pri inej
právnej kvalifikácii súdom.

Ako súd už uviedol vyššie, žalobca si v žalobe uplatňoval plnenie titulom zmluvného záväzkového
vzťahu ( ako úhrada ceny zmluvne dodaného tovaru) a na tomto tvrdení založil celý podstatný skutkový
opis žaloby, ktorým je súd viazaný. Takto vymedzený skutkový opis žaloby podľa názoru súdu nemožno
dôvodne priradiť k inej právnej kvalifikácii zodpovedajúcej bezdôvodnému obohateniu.

Pre úplnosť súd dodáva, že vzhľadom na ust. § 39 zákona č. 656/2004 Z.z., žalobcovi ani nesvedčí
hmotnoprávny nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.Zákon o energetike v § 39, v znení platnom v čase, ku ktorému sa podľa žalobcu vznik bezdôvodného
obohatenia viaže (1.12.2009 - 31.3.2010), totiž priamo rieši nároky dodávateľa elektriny v prípade
odoberania elektrickej energie bez uzatvorenej zmluvy o dodávke elektriny. Tento stav zákon o

energetike definuje ako neoprávnený odber elektriny, pričom zákon priamo vymedzuje (určuje) nárok,
ktorýzatakýchtookolností patrídodávateľovielektriny.Týmtonárokomješkoda,ktorújepovinnýuhradiť
ten, kto elektrinu takto odoberal.

Keďže teda nárok dodávateľa elektrickej energie pri odoberaní elektriny bez zmluvy je priamo zakotvený

v zákone o energetike (lex specialis), nebolo by podľa názoru súdu možné aplikovať všeobecné
ustanovenia o vydaní bezdôvodného obohatenia podľa § 451 OZ ani v prípade, ak by takejto právnej
kvalifikácii svedčil skutkový opis žaloby.

Vzhľadom na nesúlad žalobcom vymedzeného skutkového opisu žaloby s právnou kvalifikáciou škody
súd nemôže žalobe vyhovieť a nárok priznať ani titulom náhrady škody, lebo by tak rozhodol o inom

nároku, než ktorý sa stal predmetom konania. Škoda upravená v § 39 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z.z. o
energetike sa určuje a platia pre ňu diametrálne odlišné pravidlá (vyhl. MH SR č. 154/2005 Z.z. účinná
do 1.9.2012) než pre výpočet kúpnej ceny dodanej elektrickej energie, ktorej úhrady sa žalobca v konaní
domáhal.

Súd preto žalobu zamietol a rozhodol tak, ako je uvedené v prvom výroku rozsudku.

O trovách účastníkov v konaní o žalobe žalobcu rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p., tak, že
žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Právny zástupca žalovaného si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1.785,07 eur a iných
trovkonaniavsume283,50eur(náhradasúdnehopoplatkuzaodporvsume237eurasúdnehopoplatku
za vzájomný návrh v sume 46,50 eur).

Súd po preskúmaní špecifikácie trov a súdneho spisu sp.zn. 23Cb/7/2012 priznal žalovanému náhradu
trov konania pozostávajúcich z iných trov konania žalovaného v sume 237 eur za zaplatený súdny
poplatok za odpor a trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb, z hodnoty predmetu sporu 3.932,77 eur za 10 úkonov
právnej služby spolu s režijným paušálom v súlade s ust. § 10, § 14 a § 16 ods. 3 vyhlášky nasledovne:

1. prevzatie a príprava zastúpenia (rok 2011) 141,09 eur + 7,41 eur RP
2. podanie odporu dňa 15.12.2011 141,09 eur + 7,41 eur RP
3. účasť na nemeritórnom pojednávaní 12.4.2012 35,27 eur + 7,63 eur RP
4. účasť na pojednávaní 5.6.2012 141,09 eur + 7,63 eur RP
5. účasť na pojednávaní 28.6.2012 141,09 eur + 7,63 eur RP

6. podanie vyjadrenia vo veci samej 10.10.2012 141,09 eur + 7,63 eur RP
7. účasť na nemeritórnom pojednávaní 11.10.2012 35,27 eur + 7,63 eur RP
8. účasť na pojednávaní 26.9.2013 141,09 eur + 7,81 eur RR
9. účasť na pojednávaní 21.11.2013 141,09 eur + 7,81 eur RP
10. účasť na pojednávaní 4.2.2014 141,09 eur + 8,04 eur RP

spolu odmena + režijný paušál: 1.275,89 eur + 20% DPH 255,18 eur = 1.503,07 eur.

Pokiaľ ide o vzájomný návrh žalovaného uplatnený v zmysle § 97 ods. 1 O.s.p., podaním doručeným
súdu 11.10.2012 (čl. 110) a v časti úroku z omeškania špecifikovaným na pojednávaní dňa 21.11.2013,
ktorým sa žalovaný voči žalobcovi domáhal zaplatenia istiny 775,15 eur spolu s úrokmi z omeškania

titulom vydania bezdôvodného obohatenia, súd ho vzhľadom na dôvodne vznesenú námietku
premlčania zamietol.

Z obsahu faktúry č. 7101598878 (čl. 52/54) zo dňa 4.12.2009, vystavenej na sumu 775,15 €, vyplýva,
že táto z hľadiska fakturačného obdobia zahŕňa dobu od 11.11.2009 do 30.11.2009, t.j. obdobie

bezprostredne nasledujúce po dátume uvedenom na Zmluve o združenej dodávke elektrickej energie.

Žalovaný v písomnom vzájomnom návrhu vymedzil okolnosti vzniku bezdôvodného obohatenia v plnení
bez právneho dôvodu, nakoľko k úhrade pohľadávky došlo chybou ekonóma žalovaného.Žalobcanapojednávanídňa26.9.2013vzniesolnámietkupremlčanianárokuuplatňovanéhovzájomným
návrhom. V písomnom vyjadrení zo 17.10.2013 (čl.132/133) k okolnostiam a právnemu režimu

premlčania uviedol, že plynutie premlčacej lehoty je potrebné posudzovať podľa § 107 ods. 1 OZ,
nakoľko žalovaným vymedzené okolnosti vzniku bezdôvodného obohatenia (úhrada faktúry chybou
ekonóma) nemožno subsumovať pod ust. § 216 ods. 1 ObZ, ktorý by následne pre posudzovanie doby
premlčania zakladal aplikáciu Obchodného zákonníka. Nárok žalovaného nemá pôvod v podnikateľskej
činnosti účastníkov. Bezdôvodné obohatenie podľa žalovaného vzniklo plnením bez právneho dôvodu

(t.j. bez existencie záväzkového vzťahu) preto nie je naplnená základná podmienka aplikácie ObZ
vymedzená v § 261 ods. 1, a to že ide o úpravu záväzkových vzťahov medzi podnikateľmi, ak pri
ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Len
samotný status účastníkov konania ako podnikateľov nie je pre posudzovanie ich vzťahov podľa ObZ
postačujúci.

Nakoľko k vzniku bezdôvodného obohatenia malo dôjsť úhradou faktúry dňa 30.12.2009 dvojročná
subjektívna lehota podľa § 107 ods. 1 OZ uplynula 30.12.2011. Žalovaný si nárok v konaní pred súdom
uplatnil až 11.10.2012, teda po uplynutí premlčacej doby a preto ho vzhľadom na vznesenú námietku
premlčania súd nemôže priznať.

Aj v prípade ak by sa súd stotožnil s názorom žalovaného o nutnosti aplikácie ObZ na posúdenie
premlčania, tento osobitný zákon pri bezdôvodnom obohatení neupravuje začiatok plynutia premlčacej
lehoty. Pre posúdenie začatia jej plynutia by preto bolo potrebné vychádzať z § 391 ods. 1 v spojení s §
397 ObZ, kedy žalovaný mohol právo uplatniť prvý krát, t.j. od 30.12.2009. Ustanovenie § 397 ObZ v
slovnom spojení „zákon“ podľa názoru žalobcu vymedzuje akýkoľvek zákon a nie len ObZ. Keďže podľa

§ 1 ods. 2 ObZ sa na vzťahy neupravené ObZ vzťahuje Občiansky zákonník, bolo by pre skúmanie dĺžky
premlčania pre vzťahy neupravené ObZ podľa § 397 v spojení s § 1 ods. 2 ObZ opätovne potrebné
aplikovať § 107 ods. 1 OZ.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie

vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

Podľa § 261 ods. 1 Obch. zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi,
ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Súd ohľadne právneho režimu rozhodného pre posudzovanie námietky premlčania (ktorý bol medzi
účastníkmi sporný) dospel k záveru, že na premlčanie nároku žalovaného sa vťahujú ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

Súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu, že vzhľadom na okolnosti vzniku nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia uvádzané žalovaným, nie sú splnené podmienky § 261 ods. 1 ObZ, ktorý by
pre posúdenie premlčania zakladal aplikáciu ustanovení Obchodného zákonníka.Záväzky všeobecne vymedzené v § 261 ods. 1 ObZ nesporne zahŕňajú tak záväzky zo zmluvných ako
aj mimozmluvných vzťahov.

Bezdôvodné obohatenie je nesporne záväzkom, avšak nie každé bezdôvodné obohatenia má a musí
mať v čase jeho vzniku pôvod v podnikateľskej činnosti účastníkov.

Žalovaný v písomnom vzájomnom návrhu ako i neskôr na pojednávaniach tvrdil, že sumu 775,15 €
uhradil žalovanému bez právneho dôvodu len chybou svojho ekonóma. Ak teda žalovaný plnil žalobcovi

bez právneho dôvodu len vnútornú chybu (alebo omylom) jeho pracovníka (resp. externej oprávnenej
osoby) potom z okolností vzniku takéhoto záväzku (spočívajúceho v bezdôvodnom obohatení) nijako
nevyplýva, že vznikol pri výkone ( t.j. v priamej súvislosti s vykonávaním) podnikateľskej činnosti
účastníkov. Len samotná skutočnosť, že obe zúčastnené osoby tohto záväzkového vzťahu mali
postavenie podnikateľov pre definíciu ich vzťahu v zmysle ust. § 261 ods. 1 ObZ nestačí. K vzniku
bezdôvodného obohatenia totiž došlo v dôsledku náhodných okolnosti a nie v súvislosti s cieleným

výkon podnikateľskej činnosti.

Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného aplikáciou § 394 ods. 2 ObZ súd poznamenáva, že základným
predpokladom vrátenia plnenia z neplatnej zmluvy je existencia nejakej zmluvy, o ktorej sa neskôr
ukázalo, že je neplatná. Žalovaný však v priebehu celého konania popieral existenciu zmluvného

vzťahu so žalobcom zo Zmluvy z 11.11.2009 ( resp. z inej zmluvy). Táto argumentácia je preto nie len v
príkrom rozpore s celou predchádzajúcou ako aj nasledujúcou argumentáciou žalovaného (čl. 159) ale
je aj nelogickým tvrdením, ktoré súd považuje za nedôvodný a neobhájiteľný právny názor.

S poukazom na uvedené skutočnosti a cit. ust. zákona súd dospel k záveru, že nárok žalovaného

uplatňovaný vzájomným návrhom je premlčaný. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu pokiaľ ide o
vylúčenie použitia ustanovení Obchodného zákonníka a posúdenie premlčania v režime Občianskeho
zákonníka.

S poukazom na tvrdenie žalovaného, že si nebol vedomý žiadneho zmluvného vzťahu so žalobcom, je

zrejmé, že žalovaný v okamihu vykonania platby musel vedieť, že plnil bez právneho dôvodu a aj kto sa
na jeho úkor obohatil. Pripísaním platby na účet žalobcu dňa 30.12.2009 teda začala plynúť dvojročná
subjektívna lehota na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalobcovi, ktorá
uplynula dňa 30.12.2011. Žalovaný si nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnil až podaním
zo dňa 11.10.2012, teda po

uplynutísubjektívnejpremlčacejlehoty. Vzhľadomnadôvodnevznesenúnámietkupremlčaniasúdpreto
vzájomný návrh žalovaného zamietol a jeho vecným posúdením sa ďalej nezaoberal.

O trovách konania o vzájomnom návrhu žalovaného rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p.,
a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému, ktorý v konaní o

vzájomnom návrhu úspech nemal. Trovy konania žalobcu v konaní o vzájomnom návrhu tvorí náhrada
trov právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. za poskytovanie právnych služieb, z hodnoty
predmetu sporu 775,15 eur za 5 úkonov právnej služby spolu s režijným paušálom v súlade s ust. § 10,
§ 14 a § 16 ods. 3 vyhlášky nasledovne:
1. účasť na nemeritórnom pojednávaní 11.10.2012 12,86 eur + 7,63 eur RP

2. účasť na pojednávaní 26.9.2013 51,45 eur + 7,81 eur RR
3. vyjadrenie vo veci samej zo 17.10.2013 51,45 eur + 7,81 eur RR
4. účasť na pojednávaní 21.112013 51,45 eur + 7,81 eur RP
5 účasť na pojednávaní 4.2.2014 51,45 eur + 8,04 eur RP
spolu odmena + režijný paušál: 257,76 eur + 20% DPH 51,55 eur = 309,31 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom
súde, písomne dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postupsúdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolacími dôvodmi môžu byť skutočnosti
uvedené v § 205 ods. 2 O.s.p.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.