Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. máj 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23Sp/17/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200323
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6014200323.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, samosudcom JUDr. Milanom Segečom, v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi: Okresný
úrad Banská Štiavnica, katastrálny odbor, Križovatka č. 4, 969 01 Banská Štiavnica, za účasti: B. Z.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom N. č. XX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V-920/2013 zo
dňa 27.01.2014, takto

r o z h o d o l :

I./ Krajský súd rozhodnutie odporcu č. V-920/2013 zo dňa 27. januára 2014 p o t v r d z u j e .
II./ Navrhovateľovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
III./ Navrhovateľ je povinný zaplatiť na účet Krajského súdu v Banskej Bystrici súdny poplatok 35,-Eur

v lehote troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporcu bol návrh na vklad záložného práva zamietnutý. Rozhodnutie bolo
v podstate odôvodnené tým, že neboli splnené podmienky na povolenie vkladu záložného práva na
do katastra nehnuteľností. Predložená Dohoda o splnomocnení obsahuje splnomocnenie na uzavretie
záložných zmlúv k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzavretia záložného práva sú v splnomocniteľovom
vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva
ako formy zabezpečenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere. Časti Zmluvy o zriadení
záložného práva sú vyhotovené zoskenovaním výpisov z listov vlastníctva, vyhotovených z verejnej

prístupnejwebovejstránkywww.E..sk.B.Z.sanikdynestretlasožiadnymzástupcom
ProHelp - združenia občianskoprávnej pomoci a ani ju nikdy nekontaktoval. Dohodu o splnomocnení
jej predložila pracovníčka POHOTOVOSTI, s. r. o., len ako formulár, kde bolo vypísané len meno,
priezviskoatrvalébydlisko.Údajeonehnuteľnostiachvypísanévôbecneboli.Nataktovypísanomtlačive
jej pracovníčka POHOTOVOSTI, s. r. o., kázala úradne osvedčiť podpis. Nikto jej nikdy nepovedal, že
bude zriadené záložné právo k nehnuteľnosti, s tým by nebola nikdy súhlasila. Nikto jej nič nevysvetlil.
Splnomocnenie v prospech ProHelp a Zmluvu o zriadení záložného práva považuje za neplatné.

Postup združenia pri uzatvorení Zmluvy o zriadení záložného práva je v rozpore s cieľmi združenia,
ktoré sú formulované v čl. II Stanov združenia ProHelp, keďže neochraňuje záujmy účastníka, ale
záujmy POHOTOVOSŤ, s. r. o.. Podľa vyjadrenia pani Z. v čase, keď čisté tlačivo dostala, neboli na
tlačive vyplnené žiadne údaje o nehnuteľnostiach. Dlžníčke nebol známy rozsah splnomocnencovho
oprávnenia. Zmluva bola uzavretá v rovnaký deň, ako bola podpísaná Dohoda o splnomocnení v
prospech ProHelp. Zo žiadnej listiny, ktorá bola predložená katastrálnemu odboru, nie je preukázané
oznámenie prijatia splnomocnenia splnomocnencom (ProHelp) splnomocniteľke, katastrálny odbor má

za preukázané, že nedošlo k platnému uzavretiu Dohody o splnomocnení. Nehnuteľnosti v katastrálnom
území C. N. - LV č. XXX sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov: P. Z. a manželka B. Z.
rod. C.. Zmluva o zriadení záložného práva bola uzavretá splnomocnencom (na základe Dohody
o splnomocnení) len s B. Z.. Záložnú zmluvu za záložcu podpísala osoba, ktorú presadil záložnýveriteľ POHOTOVOSŤ, s. r. o., Bratislava. Uzavretie úverovej zmluvy bolo podmienené podpísaním
splnomocnenia v prospech ProHelp, pričom splnomocnený zástupca neposkytol reálne pani Z. žiadnu
právnu pomoc pri uzatváraní úverovej zmluvy. Dohoda o splnomocnení v takomto prípade je absolútne

neplatná pre jej rozpor s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože záujmy ProHelp - združenia
občianskoprávnej pomoci sú v zrejmom rozpore so záujmami zastúpeného. Plnomocenstvo nebolo
platne udelené, nemohli nadobudnúť právne účinky ani neskoršie úkony uskutočnené splnomocnencom
na základe takéhoto splnomocnenia. Neplatná je preto i Zmluva o zriadení záložného práva. Dohoda
o splnomocnení a Zmluva o zriadení záložného práva sú absolútne neplatné. Na absolútnu neplatnosť

musí okresný úrad prihliadať ex offo.
Proti rozhodnutiu odporcu podal opravný prostriedok navrhovateľ, v ktorom navrhoval napadnuté
rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Opravný prostriedok bol v podstate odôvodnený tým,
že Dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť,
určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej Záložnej zmluvy o splnomocnení

sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej Zmluvy o úvere, a
preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na uzatvorenie Záložnej
zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia Záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo
v spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej
záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v

mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi.
Navrhovateľ nesúhlasil s tvrdením správneho orgánu, podľa ktorého navrhovateľ vopred určil osobu,
ktorá bude za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať.
V danom prípade ide o nečinne podložené predpoklady správneho orgánu, ktoré nevychádzajú z
objektívne zisteného skutkového stavu. Napadnutého rozhodnutie správneho orgánu vychádza len z

ničím nepodložených „predpokladov“, čo dokazuje i samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.
Správny orgán si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia
zo spoľahlivého zisteného skutkového stavu veci. Správny orgán sa v odôvodnení napadnutého
rozhodnutiaobmedzillennakonštatovanie,žezáložca-dlžníknemoholovplyvniťvýbersplnomocnenca.
Takáto správna úvaha nespĺňa základné kritériá odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa

§ 47 ods. 3 Správneho poriadku. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva
okruhy problémov, a to skutkové okolnosti a právne posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať
skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. Pri právnom posúdení musí obsahovať
konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého správny orgán vyvodzuje svoje právne posúdenie.
Nepostačuje iba citácia príslušného ustanovenia, ale je potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bol

zrejmý, aký je vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Ak správny orgán v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia takto nepostupoval, je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Rozpor záujmov musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Z obsahu
splnomocnenia je zrejmé, že toto bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a
na jeho žiadosť a že zastupovanie je bezplatné. Zástupca splnomocnenie s dlžníkom osobe prerokoval

a poskytol mu podrobné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach a povinnostiach,
ktoré sa nimi zakladajú. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo Zmluvy o úvere sám,
z toho dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupca. Záväzkom zástupcu bolo okrem rokovania s veriteľom
aj posúdenie platnosti uzatvorenej Záložnej zmluvy. Je teda zrejmé, že predložené plnomocenstvo je
samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým

od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho
úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Pochybnosť o objektivite zastupovania zo strany
splnomocnenca nie je z hľadiska aplikácie ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka dostatočná,
nakoľko medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor, ktorý bol správny orgán
povinný preukázať. Správny orgán nepreukázal ani to, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá je v

styku so záložným veriteľom. Z textu splnomocnenia je nepochybné, že predmetom Záložnej zmluvy,
na uzavretie ktorej mal byť splnomocnený zástupca, môže byť ktorákoľvek nehnuteľnosť vo vlastníctve
splnomocniteľa. Z textu je zrejmé, že žiadna z nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa, ktorú bude
tento v čase uzatvorenia Záložnej zmluvy vlastniť, nie je vylúčená z toho, aby tvorila predmet zálohu.
Text teda nepripúšťa teda žiadnu pochybnosť o tom, čo môže byť predmetom zálohu. Sú to všetky

nehnuteľnosti splnomocniteľa, ktoré vlastní ku dňu podpísania záložnej zmluvy, a to bez ohľadu na to,
že tieto nie sú bližšie individualizované. Naopak z uvedenej formulácie splnomocnenia je zrejmé, že
predmetom zálohu môžu byť aj nehnuteľnosti nadobudnuté splnomocniteľom po uzatvorení Dohody o
splnomocnení, ak ich bude vlastniť v čase uzatvorenia Záložnej zmluvy. Dohodu o splnomocnení, ktorejpredmetom je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom, podľa názoru navrhovateľa
nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, a teda sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia § 53
Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na

ktoré odkazuje správny orgán v napadnutom rozhodnutí. Nie je zrejmé, že by ustanovenie akéhokoľvek
právneho predpisu obmedzovalo účastníkov zmluvných vzťahov v tom, že v časti zmluvy by nemohli
zoskenovať z listov vlastníctva verejne prístupných na webovej stránke www.E..sk . Z
ustanovenia § 145 Občianskeho zákonníka vyplýva, že bežné veci, týkajúce sa spoločnej veci, vybavuje
každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon v zmysle

ustanovenia § 40a neplatný, avšak za predpokladu, že druhý z manželov sa tejto neplatnosti dovoláva.
Bez dovolania sa relatívnej neplatnosti je právny úkon platný a súd či iný orgán právnej ochrany bez
tohto jednostranného právneho úkonu nemôže z úradnej povinnosti prihliadať na relatívnu neplatnosť.
Z hľadiska určenia prípustnosti výšky peňažného plnenia nie je rozhodujúca len samotná číselná výška
plnenia, ale aj všetky ostatné súvisiace okolnosti konkrétneho prípadu. Z rozhodnutia však nemožno
vyvodiť,žebysprávnyorgánsituáciutaktokomplexneposúdilavtomtosmerespravodlivozistilskutkový

stav. K odplate za poskytnutie úveru je potrebné poukázať na aktuálny záver rozhodovacej praxe,
podľa ktorého u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku
požadovaného bankami. S ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované týmito
nebankovými veriteľmi tiež vyššie ako obvyklé bankové úroky. Pre zistenie obvyklého úroku pre tento
typ pôžičky je nutné zistiť, aká výška úrokov bola požadovaná obdobnými podnikateľskými subjektami v

prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke a úvere v určitom období. Záložca riadne podpísal úverovú zmluvu
a ani súlad s dobrými mravmi nespochybnil, čerpal finančné prostriedky na základe úverovej zmluvy,
správe katastra nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu právomoc vysloviť neplatnosť takéhoto
právneho úkonu z dôvodu jeho rozporu s dobrými mravmi (okrem preskúmavania zmluvy zakladajúcej
zmenu práv k nehnuteľnostiam podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, ktorá je súčasťou návrhu na

vklad). Táto právomoc prináleží súdu v rámci občianskeho súdneho konania a konanie správy katastra
považujú v tomto smere za nezákonné.
Zástupkyňa odporcu na pojednávaní dňa 29.05.2014 k veci uviedla, že navrhuje napadnuté rozhodnutie
potvrdiť, trvá aj naďalej na vydanom rozhodnutí, na dôvodoch, ako aj na vyjadrení, ktoré podali v
predmetnej veci. Pokiaľ ide o dlžníčku, táto v danom prípade podpisovala čistý formulár dohody o

splnomocnení. Nepodpisovala zmluvu o zriadení záložného práva a ani nevedela o tom, že je možné,
abyniektoinýmiestonejuzatváralzmluvuozriadenízáložnéhoprávaknehnuteľnostiam.Nehnuteľnosti,
ktoré predmetom záložného práva, patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a jej manžel
vlastne o tom, že bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva ohľadom nehnuteľností patriacich
do BSM, ani nevie. So zástupcom spoločnosti ProHelp sa odporkyňa nestretla, nekomunikovala s ním,

je tu rozpor medzi záujmami splnomocnenca a splnomocniteľa v zmysle § 22 Občianskeho zákonníka.
Dohoda o splnomocnení je neplatná a na základe toho je neplatná aj dohoda o zriadení záložného práva.
Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu a postup, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia v
rozsahuodvolacíchnámietokpodľa§250lanasl.O.s.p(tretejhlavypiatejčastiO.s.p.)adospelkzáveru,
že odvolanie nie je dôvodné a nie je spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, zároveň

súd sám nezistil také vady v konaní pred správnym orgánom, na ktoré by musel prihliadnuť a zrušiť
rozhodnutie, preto napadnuté rozhodnutie odporcu ako vydané v súlade so zákonom, podľa § 250q ods.
2 O.s.p. potvrdil.
Podľa § 250l ods.1 O.s.p. , podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon
zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych

orgánov.

Zo správneho spisu mal súd preukázané, že navrhovateľ podal na Okresný úrad v Banskej Štiavnici,
katastrálny odbor, dňa 20.11.2013 návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa
Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ zo dňa 05.11.2013, ktorá bola uzavretá medzi

záložným veriteľom POHOTOVOSŤ, s. r. o., a záložcom: B. Z., v zastúpení na základe Dohody o
splnomocnení: ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, P.O.BOX 261,
811 05 Bratislava, v zastúpení S. Z. - predsedom združenia. Zmluvné strany sa dohodli o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v čl. I. Záložnej zmluvy v prospech záložného
veriteľa, na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú

na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 02.09.2011 uzavretej medzi záložným veriteľom
na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka, najmä na zabezpečenie istiny vo výške 350,- Eur,
spolu s príslušenstvom, s úrokom z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút
vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecnýchpodmienok, od omeškania až do zaplatenia a na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
19.03.2012 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka, najmä
na zabezpečenie istiny vo výške 1.000,- Eur, spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov

a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových
nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia.
Zo spisového materiálu správneho orgánu ďalej súd zistil, že bola uzavretá dohoda o splnomocnení
medzi splnomocniteľom - B. Z. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci,
v zastúpení S. Z.. V bode 3 tejto dohody je uvedené, že „Splnomocniteľ sa sám rozhodol

zabezpečiť svoj záväzok zo Zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc
pri zabezpečení svojho záväzku Združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje
Združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka
v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy
sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v
priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o

úvere. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom
splnomocniteľa poučilo o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere vrátane skutočnosti,
že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností...“. Na mieste určenom pre dopísanie mena
zástupcu splnomocneného združenia je razítkom uvedené „S. Z. - predseda občianskeho združenia
ProHelp“. V bode 4. dohody sú dopísané ručne v kolónkach nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa.

Splnomocniteľ zmluvu podpísal dňa 10.11.2012 a 02.09.2011 a zástupca združenia ProHelp S. Z. -
predseda, zmluvu podpísal dňa 20.11.2012 a 03.09.2011.
Predmetom súdneho prieskumu bolo preskúmať záver správy katastra, či sú splnené podmienky vkladu
z hľadiska ustanovenia § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z.. Súd dospel k záveru, že správa katastra
vydala správne rozhodnutie, ak zamietla návrh na vklad podľa predloženej zmluvy o zriadení záložného

práva, a to pre neplatnosť dohody o splnomocnení, ktorá spôsobila aj neplatnosť zmluvy o zriadení
záložného práva, ktorá bola v mene záložcu (dlžníka) uzavretá neplatne splnomocneným zástupcom.
Takýto právny úkon potom nemôže vyvolať účinky na vecné práva k nehnuteľnostiam zastúpeného, a
to z nižšie uvedených dôvodov.
V zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona sa práva k nehnuteľnostiam do katastra

zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra
a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. Ustanovenie § 5 ods. 1 Katastrálneho
zákona upravuje, že vklad je úkonom správy katastra, ktorým vzniká, mení sa alebo zaniká právo k
nehnuteľnostiam. V zmysle ustanovenia § 28 ods. 3 Katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú
na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení.

Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods.2 Katastrálneho zákona),
ktorým je účastník právneho úkonu, na základe ktorého má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k
nehnuteľnosti (§ 30 ods. 1 ). V zmysle ustanovenia § 30 ods. 4 tohto zákona sa návrh na vklad podáva
písomne a podľa § 5 písm. d/, prílohou návrhu na vklad je okrem iných aj dohoda o splnomocnení, ak
je účastník konania zastúpený splnomocnencom, pričom podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený,

ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3.
Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. Katastrálneho zákona, správa katastra preskúma zmluvu z
hľadiska,čiobsahujepodstatnénáležitostizmluvy,čijeúkonurobenývpredpísanejforme,čijeprevodca
oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná
voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či

zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra
aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Podľa § 31 ods. 3 citovaného zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí;
inak návrh zamietne.
Súd dospel k záveru, že správa katastra ako príslušný orgán štátnej správy, v kompetencii ktorého

je rozhodovať o zápisoch práv k nehnuteľnostiam do katastra, sa pri rozhodovaní dôsledne riadila
citovanými ustanoveniami katastrálneho zákona a nepostupovala v rozpore so zákonom, ak podľa § 31
ods. 3 tohto zákona návrh na vklad zamietla.
Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.Podľa § 2 O.s.p.; v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci,
uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo
k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva

nezneužívali na úkor týchto osôb.

Dohoda o splnomocnení je dvojstranným právnym úkonom, na ktorý sa tiež vzťahujú požiadavky
platnosti právneho úkonu. Súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že právny úkon v danom prípade bol
urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Už samotná skutočnosť, že v dohode o splnomocnení

akopredtlačnaštandardnomzmluvnomformulárijeuvedenémenosplnomocnenca-združenieProHelp
je dôkazom toho, že navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať, a teda
dlžníkovi bolo odňaté právo slobodne sa rozhodnúť kto ho bude zastupovať v jeho záležitostiach, t.j.
chýba základná zložka právneho úkonu, slobodný prejav vôle pri výbere zástupcu. Skutočnosť, že
dohoda o splnomocnení je dlžníkom podpísaná v ten istý deň ako úverová zmluva nasvedčuje tomu,
že uzavretie úverovej zmluvy je podmieňované podpísaním dohody o splnomocnení a je otázne, či by

vôbec úver bol poskytnutý bez uzavretia dohody o splnomocnení v znení pripravenom na formulári,
pričom dlžník nemal možnosť meniť podmienky dohody o splnomocnení, ktoré mu boli predložené
ako vopred pripravené. Ak dohoda o splnomocnení bola predložená súčasne s úverovou zmluvou
zástupcomnavrhovateľadlžníkovi,nemožnotentoprávnyúkonpovažovaťzaúplnenezávislýodveriteľa
ako tvrdil navrhovateľ v odvolaní. Za nepresvedčivé súd považuje aj tvrdenie navrhovateľa, že dohoda

o splnomocnení bola uzavretá na žiadosť dlžníka, ak formulár dohody mal zástupca navrhovateľa
dopredu pripravený, vrátane určeného zástupcu pre dlžníka. Zo samotných dojednaných podmienok v
dohode o splnomocnení vyplýva, že účelom uzavretia dohody o splnomocnení je sledovanie návratnosti
poskytnutéhoúverunavrhovateľovi,t.j.zástupcakonávzáujmenavrhovateľa,čospochybňuje(vylučuje)
jeho konanie zároveň v záujme zastúpeného. Nasvedčuje tomu skutočnosť, že určený zástupca sa

s dlžníkom nekontaktuje, nekomunikujú spolu, pričom dlžník podpisuje dohodu o splnomocnení bez
toho, že by zástupcu Združenie ProHelp, resp. jeho predsedu, vôbec poznal. Nie je preukázaná
skutočnosť, v akom rozsahu bola vypísaná listina, dohoda o splnomocnení v čase jej podpisu dlžníkom,
t.j. či už bolo uvedené meno konajúceho za zástupcu, a teda či splnomocniteľ vedel, kto bude
konať v jeho veci. Taktiež nie je zrejmé, či boli už vypísané kolónky ohľadom nehnuteľností. Ak

by nehnuteľnosti boli do zmluvy dopisované dodatočne po jej podpise splnomocniteľom (dlžníkom),
znamená to, že splnomocniteľovi nemohol byť v čase podpisu známy rozsah splnomocnencovho
oprávnenia, najmä v akom rozsahu - k nakladaniu s akými jeho konkrétnymi nehnuteľnosťami ho dlžník
splnomocnil. Poukazovanie navrhovateľa na to, že katastrálny zákon nevyžaduje osobitné náležitosti
pre splnomocnenie k uzavretiu záložnej zmluvy súd považuje za irelevantné vzhľadom na to, že

dohoda o splnomocnení je neplatným právnym úkonom v zmysle všeobecných ustanovení občianskeho
zákonníka pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného, t.j. dohoda odporujúca zákonu (v zmysle § 22
ods. 2 Občianskeho zákonníka) je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho
zákonníka, ako aj v dôsledku jej nedostatkov požadovaných náležitostí platného právneho úkonu podľa
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( sloboda vôle, určitosť...).

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka; spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka; dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka; spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka; za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka; neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka; zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.Podľa čl. 3 odsek 1 Smernice 93/13/EHS sa považuje za nekalú zmluvná podmienka, ktorá nebola
individuálne dohodnutá, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou navrhovateľa o vylúčení aplikácie na daný prípad
ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka, tvrdiac, že dohoda o splnomocnení, ktorej predmetnom je
bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom, nespĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej
zmluvy. Z textu dohody o splnomocnení vyplýva, že súvisí so zmluvou o úvere, ktorú uzatvoril dlžník
B. Z. so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. (bod 1. dohody) a plnomocenstvo sa udeľuje na uzatvorenie

záložnej zmluvy, ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere (bod
3. dohody), na základe čoho je zrejmé, že dohoda o splnomocnení bola súčasťou tzv. „úverového
balíka“. Niet pochýb o tom, že zmluva o úvere má povahu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka, potom aj súvisiacu dohodu o splnomocnení je potrebné podriadiť
pod režim ochrany spotrebiteľa a zaoberať sa tým, či takáto dohoda nevykazuje znaky neprijateľných
podmienok uvedených v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dohoda o splnomocnení, ako aj

zmluva o zriadení záložného práva, má vo vzťahu k zmluve o úvere subsidiárny a akcesorický vzťah,
keďže ich existencia je vyvolaná finančnými aktivitami navrhovateľa, potrebou zabezpečenia zmluvy o
úvere. Správny orgán postupoval v súlade s právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, ako aj Smernicou 93/13/EHS, keď prihliadol na nekalý charakter zmluvnej
podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Súd sa stotožňuje so záverom odporcu, že dohoda o splnomocnení

nebola riadne uzatvorená aj pre rozpor s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže bola napísaná vo
forme predtlače (formulára), v ktorej bol už splnomocnenec dopredu vpísaný a dlžník (záložca) nemohol
ovplyvniť obsah takejto dohody. V tom, že dlžníkovi bola úplne odňatá možnosť zvoliť si zástupcu,
ktorého by si sám vybral, možno vidieť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Keďže pripravená dohoda bola predložená dlžníkovi formou pripraveného

formulára, zároveň pri uzatváraní úverovej zmluvy, nejedná sa ani o individuálne dojednané zmluvné
podmienky, čo by znamenalo výluku spod súdnej kontroly. Dohodu o splnomocnení, podľa ktorej
mal dlžníka zastupovať jemu určený zástupca mimo jeho slobodnej voľby, je potrebné považovať za
neprijateľnú (nekalú) zmluvnú podmienku, a teda za absolútne neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že zástupca - ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci nemohol

ani z tohto dôvodu platne uzavrieť záložnú zmluvu v mene splnomocniteľa, a preto záver Správy katastra
o potrebe zamietnuť predložený návrh na vklad takejto záložnej zmluvy, je v súlade s § 31 ods. 1, 3
katastrálneho zákona.
Podľa čl. 6 odsek 1 Smernice 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho

práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Odporca, ako príslušný orgán štátnej správy, ktorý je súčasťou výkonnej moci štátu a rozhoduje o tom, či
sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv
k nehnuteľnostiam, je tým štátnym orgánom, ktorý je povinný realizovať záväzky štátu vyplývajúce zo

Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ktorá bola premietnutá do Občianskeho zákonníka (piata hlava - spotrebiteľské zmluvy) a do ďalšej
vnútroštátnej právnej úpravy - zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (§ 3 a nasl.).
Súd opiera rozhodnutie o dnes už ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok NS
SR sp.zn. 8 Sžo 17/2007 (R 42/2008), sp.zn. 1 Sžr/37/2012 zo dňa 10.07.2012, sp.zn. 10Sžr/136/2012

zo dňa 15.03.2013).
V odôvodnení rozsudku sp.zn. 2 Sžo/126/2007 zo dňa 12.12.2007 Najvyšší súd SR okrem iného
konštatoval, že zákon nevylučuje uzavretie všetkých zmlúv použitých v predmetnej veci (zmluvu o
úvere, zmluvu o zastúpení, záložnú zmluvu) tieto zmluvy je však potrebné posúdiť aj v kontexte ich
vzájomnej súvislosti, najmä čo týmito zmluvami sa mienilo dosiahnuť. V podstate týmito zmluvami sa

môže dosiahnuť nielen zabezpečenie návratnosti poskytnutej sumy v navýšenej hodnote veriteľovi,
ale aj možný prechod dlžníkovho vlastníctva k jeho celému nehnuteľnému majetku v nepochybne
ďaleko väčšej hodnote, než je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy. V podstate by sa jednalo
o výrazný zásah do práv povinného vo výkone práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Ak teda odporca zamietol návrh na vklad aj z dôvodu

hrubého nepomeru medzi výškou zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou nehnuteľností, ktoré mali
byť založené, nerozhodoval v podstate o neplatnosti úverovej zmluvy, ale v kontexte celého právneho
vzťahumedziúčastníkmikonania,preskúmavalvovkladovomkonanípredloženýtitul-zmluvuozriadenízáložného práva- z hľadiska či sa neprieči dobrým mravom, čo správe katastra vyplýva priamo zo znenia
ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona.
Vzhľadom na vyššie uvedené v predchádzajúcom odseku súd sa nestotožňuje s

argumentáciou v odvolaní, že správny orgán posudzoval neplatnosť zmluvy o úvere. Správny orgán
posudzoval predložený titul na vklad - zmluvu o zriadení záložného práva v kontexte celého právneho
vzťahu založeného aj súvisiacimi zmluvami. Je nad rámec tohto preskúmavacieho konania zaoberať
sa úverovou zmluvou, jej platnosťou z hľadiska poskytnutého plnenia, vrátane príslušenstva, najmä
súladnosťou aplikácie Obchodného zákonníka, ak zmluva o úvere ako typová zmluva je v zmysle §

261 ods. 6 Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom. Ani správny orgán, ani súd v rámci
súdneho prieskumu sa nezaoberá otázkou (ne)platnosti zmluvy o úvere, ale v zmysle vyššie uvedeného
vyhodnotením otázky vkladu spôsobilosti predloženej zmluvy o zriadení záložného práva v celkovom
kontexte daného prípadu.
Najvyšší súd SR v odôvodnení rozsudku 10Sžr/136/2012 z 15.03.2013 poukázal na potrebu na daný
prípad aplikovať právne predpisy na ochranu spotrebiteľa a tiež zaujal stanovisko k otázke, že v

rozpore s dobrými mravmi je jednak samotná dohoda o splnomocnení, vzhľadom na skutočnosť,
že splnomocniteľovi bola odňatá možnosť určiť osobu splnomocnenca, splnomocniteľ nebol výslovne
poučený o možnostiach a spôsobe ukončenia zastupovania, v dohode o splnomocnení absentujú
bežné údaje umožňujúce splnomocniteľovi rýchly kontakt so splnomocnencom, čo všetko vyvoláva
pochybnosti o tom, či bol výkon práv a povinností splnomocnenca skutočne v medziach riadneho

zastupovania záujmov splnomocniteľa. Podľa Najvyššieho súdu SR taktiež ani postup, na základe
ktorého splnomocnenec v mene splnomocniteľa (ako vlastníka nehnuteľnosti) zriaďuje záložné právo na
zabezpečenie úveru nepochybne oveľa nižšej hodnoty, ako je hodnota nehnuteľnosti úverového dlžníka,
nemohol byť v súlade s dobrými mravmi.
Pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukazuje aj na ďalšie dôvody, pre ktoré mal byť vklad povolený, súd

zastáva názor, že pokiaľ by aj odvolacie dôvody boli relevantné, nie je možné na ne prihliadnuť v tom
zmysle, že by boli spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože záver správy katastra
o nutnosti zamietnuť návrh na vklad v dôsledku neplatného splnomocnenia a na základe neho uzavretej
neplatnej záložnej zmluvy je správny. Záver správy katastra o nutnosti zamietnuť návrh na vklad z tohto
dôvodu nemôže zvrátiť ďalšia argumentácia, podľa ktorej by vklad mal byť povolený, pretože čo i len

jeden uznaný dôvod pre zamietnutie návrhu na vklad spôsobuje, že vklad už nemôže byť povolený.
Súd preto ďalšie odvolacie námietky uvádzané v odvolaní už nepovažoval za relevantné privodiť pre
oprávneného iné rozhodnutie k akému dospela správa katastra. V tejto súvislosti súd poukazuje tiež
na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia
bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie

kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument (Georgidias vs. Grécko z 29.05.1997,
Higgis vs. Francúzsko z 19.02.1998). Obdobne Ústavný súd SR v uznesení III.ÚS 237/2012-8 zo
dňa 13.06.2012 konštatoval: „...Súčasťou obsahu základného právo na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na

všetky právne a skutkovo relevantné otázky..., .... súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia, bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných
účastníkmi konania...“ Za podstatné pre rozhodnutie v tejto veci súd považuje skutočnosť, že dohoda o
splnomocnení je neplatnou, a teda nemohol platne vzniknúť ani posudzovaný titul vo vkladovom konaní

(zmluva o zriadení záložného práva), uzavretý neplatne zmocneným zástupcom a výsledkom tohto
konštatovania je záver o nutnosti zamietnuť návrh na vklad podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona pre
nesplnenie posudzovaných (preskúmavaných) podmienok pre povolenie vkladu v zmysle § 31 ods. 1
tohto zákona. Preto sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobnejšie nevenuje všetkým odvolacím
argumentom.

Z vyššie uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie správneho orgánu ako vydané v súlade so
zákonom potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p..
Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania, pretože navrhovateľ nebol v konaní úspešný.
Rozhodnutie o trovách konania je v súlade s § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p..
Súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych

poplatkoch, nakoľko je poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho
orgánu a v konaní nebol úspešný.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho
doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou

krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len
z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.