Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, August 25, 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 4T/49/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115010678
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3115010678.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25. augusta 2015 v Trenčíne samosudcom

JUDr. Michalom Antalom takto

r o z h o d o l :

obžalovaný W. XX.XX.XXXX, nar. XX.XX.XXXX v C., okres C., trvale bytom C. - D., A. R. X/XX,
okres C., bez zistenia pracovného pomeru, t. č. na slobode

j e v i n n ý ,ž e

dňa 10.09.2014 v čase o 18.50 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. T. E., EČ: TN XXX CK
v meste C. po ulici M., kde pri bytovom dome číslo XXXX/XX došlo k dopravnej nehode s chodkyňou
poškodenou V. B., trvale bytom C., J. S. XXXX/XX, a to tak, že obvinený cúval po ulici M. smerom na
príjazdovú cestu k bytovému domu č. XXXX/XX, pričom v križovatke týchto ciest si nezaistil bezpečné
cúvanie pomocou spôsobilej a náležite poučenej osoby, nakoľko zadnou časťou vozidla mierne narazil
do ľavého boku v tom čase za jeho vozidlom prechádzajúcej chodkyne poškodenej, ktorá spadla na

pravý bok za vozidlom na vozovku, pri nehode došlo k zraneniu poškodenej, ktorá utrpela prasklinu v
oblasti horného ramena lonovej kosti vpravo bez posunu úlomkov, pomliaždenie a krvnú podliatinu hlavy
nad pravým okom a odreninu pravého lakťa, ktoré si vyžiadali nutnosť prechodného telesného šetrenia
pre bolesť a nutnosť analgetického odľahčenia pravej dolnej končatiny pri chôdzi pomocou druhej osoby
až do kontroly na chirurgickej ambulancii v poliklinike C. do dňa 14.10.2014, t. j. 34 dní,

t e d a

inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa
§ 22 Zákona č. 8/2009 Z. z. v platnom znení o cestnej premávke,
č í m s p á c h a l

trestný čin prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

Podľa § 158 Trestného zákona a za použitia § 56 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona na peňažný trest
vo výmere -300,- (tristo) Eur.Podľa § 57 odsek 3 pre prípad, že by výkon uloženého peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený,
súd u s t a n o v u j e obžalovanému náhradný trest odňatia slobody na 2 (dva) mesiace.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa obžalovanému u k l a d á povinnosť nahradiť poškodenej
M. zdravotnej poisťovni, a.s., XXX XX A., V. 17, IČO: 35 937 874 škodu v sume -257,09,- Eur.

o d ô v o d n e n i e :

V trestnom konaní pred súdom na podklade podanej obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry
Trenčín zo dňa 29. apríla 2015 č. k. 2Pv/1010/14/3309-12 potom, čo obžalovaný urobil vyhlásenie
o uznaní svojej viny podľa § 257 odsek 1 písm. b) Tr. poriadku a potom, čo za splnenia všetkých

obligatórnych procesných podmienok súd prijal právoplatne takéto vyhlásenie obžalovaného uznesením
na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25. augusta 2015, bol zistený skutkový stav veci tak, ako bol
uvedený v citovanej obžalobe prokurátorky a ako je aj uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní komplexne poučený o všetkých svojich právach podľa § 34, § 121

a § 257 odsek 1, odsek 4 Trestného poriadku s tým, že ku skutku môže urobiť vyhlásenie podľa § 257
odsek 1 Trestného poriadku, ako aj účinkoch vyhlásenia podľa písm. b), písm. c) Tr. poriadku v prípade
prijatia takéhoto vyhlásenia súdom, obžalovaný po tomto poučení urobil ku skutku vyhlásenie podľa §
257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, že je z jeho spáchania vinný.

Nakoľko obžalovaný uznal vinu zo spáchania skutku, súd postupoval primerane podľa § 333 odsek 3
písmeno c), písmeno d), písmeno f), písmeno g) a písmeno h) Trestného poriadku, pričom na všetky
položené otázky v zmysle tohto ustanovenia obžalovaný odpovedal „áno“. V zmysle § 257 odsek 5
Trestného poriadku súd následne vzhľadom k vyhláseniam obžalovaného W. K. a jeho odpovediam na
položené otázky zisťoval stanovisko prítomných procesných strán.

Prokurátorka navrhla prijať vyhlásenie obžalovaného vzhľadom na splnené podmienky a taktiež navrhla
vykonať dokazovanie len do výroku o trestnoprávnych sankciách a k výroku o náhrade škody.

Po takomto zistení súd vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo spáchania žalovaného skutku

uznesením podľa § 257 odsek 7, odsek 8 Trestného poriadku prijal s tým, že dokazovanie na hlavnom
pojednávaní sa vykoná iba vo vzťahu k výrokom o trestnoprávnych sankciách a náhrade škody, keď
takýto procesný postup bol možný aj s poukazom na to, že v prípravnom konaní zabezpečené a
vykonané dôkazy, a to výpoveď poškodenej V. B. ako svedkyne, výpoveď svedkyne D. K., ako aj
všetky relevantné listinné dôkazy, o ktorých vierohodnosti neboli žiadne pochybnosti preukazovali, že

sa žalovaný skutok skutočne stal, a že sa ho dopustil v celom rozsahu práve obžalovaný W. K..

Žalovaný skutok súd po právnej stránke posúdil ako dokonaný žalovaný trestný čin prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 158 Tr. zákona. Naplnené boli všetky obligatórne štyri formálne znaky tohto prečinu,
vrátane materiálneho znaku (materiálny korektív), keď stupeň nebezpečnosti konania obžalovaného bol

zreteľne vyšší ako nepatrný, a to s poukazom na všetky zákonné kritéria, najmä však na všetky okolnosti
prípadu.

Obžalovaný z hľadiska veku spĺňal a spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti v zmysle § 22 odsek
1 Trestného zákona a neboli zistené žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho

nepríčetnosť v zmysle § 23 Trestného zákona, či zníženie príčetnosti, čo by malo vplyv na trestnú
zodpovednosť alebo aj trestnoprávny postih. Obžalovaný konal vo forme vedomej nedbanlivosti podľa §
16 písmeno a) Trestného zákona, t. j. vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo
ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie
alebo ohrozenie nespôsobí. Naplnená bola aj objektívna stránka žalovaného trestného činu, vrátane

konaštatovaného porušenia povinnosti obžalovaného ako vodiča, ktorú otázku súd riešil ako prejudiiálnu
(predbežnú) v zmysle Tr. poriadku a naplnený bol aj objekt žalovanej skutkovej podstaty trestného činu,
ktorým je ochrana zdravia a života ľudí, ktoré chráni trestný zákon.

Obžalovaný W. K. doposiaľ nebol súdne trestaný ani priestupkovo riešený. Z miesta trvalého bydliska

nie je bližšie hodnotený.Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho
následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu

obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.

Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu s
prihliadnutím na osobu páchateľa, najmä na jeho doterajší spôsob života, na prostredie, v ktorom
žije, na povahu a závažnosť spáchaného trestného činu ako aj všetky okolnosti prípadu, že ide o

nedbanlivostné konanie obžalovaného, existenciu iba poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j), písm.
l) Tr. zákona (t. j. vedenie riadneho života, priznanie a oľutovanie spáchaného skutku, resp. trestnej
činnosti obžalovaným) súd uložil obžalovanému alternatívny peňažný trest v primeranej výmere -300,-
(tristo) Eur s tým, že pre prípad, že by jeho výkon mohol byť úmyselne zmarený (vinou obžalovaného),
mu ustanovil primeraný náhradný trest odňatia slobody na 2 (dva) mesiace. Súd je toho názoru, že v
danom prípade takto uložený trest je plne postačujúci. Napriek skutočnosti, že do úvahy by prichádzala

možnosť (nie povinnosť) uložiť obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, súd mu
takýto trest neuložil a to práve s poukazom na osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, všetky
okolnosti prípadu (neopomínajúc aj postoj poškodenej ako vníma ona sama celú udalosť), najmä však
súd prihliadol na to, že obžalovaný, ktorý má po dlhší čas oprávnenie na vedenie motorových vozidiel sa
preukázateľne nedopúšťal doposiaľ porušení povinností vodiča motorových vozidiel. V tomto kontexte

súd poukazuje na tú skutočnosť, že je namieste takýto trest ukladať skutočne pri tých najzávažnejších
porušeniach, predovšetkým v situáciách, kedy vinní vodiči sa dopúšťajú takýchto skutkov predovšetkým
po požití omamných látok, najčastejšie pod vplyvom požitých alkoholických nápojov. V danom prípade
súd pokladá konanie obžalovaného skutočne za exces v jeho počínaní si pri vedení motorového
vozidla, a že nielen uložený trest, ale už aj prejednanie tejto veci pred súdom je z hľadiska individuálno-

preventívneho účinku dostatočným záverom na dosiahnutie účelu trestu vyplývajúceho z ustanovenia §
34 Tr. zákona. Vyššie uvedené konštatovania súdu vyplývajú z nasledovných zistených
skutočností: Obžalovaný si je vedomý skutku, ktorý spáchal, viackrát tento úprimne oľutoval, poškodenej
poskytol potrebnú prvú pomoc a taktiež ju aj počas doby liečenia viackrát telefonicky kontaktoval.
Obžalovaný je v rodine jediným držiteľom vodičského oprávnenia, a to takmer 30 rokov. Počas tejto doby

nebol nikdy vinníkom žiadnej inej dopravnej nehody, ani žiadnu nespôsobil. Má dve maloleté deti, ktoré
vozí do školy, na krúžky, k lekárovi a podobne.

S predmetným trestným konaním bolo spojené aj tzv. adhézne konanie, t. j. konanie o náhrade škody,
keď si v prípravnom konaní uplatnila poškodená M. zdravotná poisťovňa, a. s. so sídlom v A. náhradu

škodyv sume-257,09,-Eurtitulomregresnéhonárokuzaposkytnutúzdravotnústarostlivosťpoškodenej
V. B.. Tento uplatnený nárok na náhradu škody bol riadne vyčíslený a je opodstatnený na podklade
predložených dokladov. Samotná poškodená V. B. si nárok na náhradu škody neuplatnila.
inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa
§ 22 Zákona č. 8/2009 Z. z. v platnom znení o cestnej premávke,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia - vyhlásenia
(doručenia) odvolanie prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.
Odvolanie n e m ô ž e podať ten, kto sa ho výslovne vzdal.