Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 25, 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8C/147/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613204620
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5613204620.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom v

Piešťanoch, IČO: 36 234 176, právne zastúpeného ERASMUS LEGAL, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Justičná č. 9, IČO: 36 789 615, proti žalovanému T. Š., B.. XX.XX.XXXX, X. U. W. XXX, v konaní o
zaplatenie 365,73 eur s príslušenstvom, samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 82,63 eur, v lehote 3 dní od
právoplatnosti toho rozsudku, k rukám právneho zástupcu žalobcu ERASMUS LEGAL, s.r.o., so sídlom

v Bratislave, Justičná č. 9, IČO: 36 789 615 .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca si uplatnil žalobou nárok na zaplatenie istiny 302,76 €, kapitalizovaného denného úroku z
omeškania 62,97 € (spolu 365,73 €), úroku z omeškania 0,024 % denne z 301,31 € od 18.04.2013 do
zaplatenia a na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovaným ako telefónnu
pôžičku úverovú zmluvu č. 3612014474. Jej predmetom bolo poskytnutie peňažných prostriedkov
497,91 €, ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť v 60-tich mesačných splátkach, každá vo výške 14,90 €.
Žalovaný bol v omeškaní s plnením záväzku tak, ako je uvedené v predloženom splátkovom kalendári, z
ktorého vyplýva prehľad jednotlivých platieb a spôsob ich započítania. V prípade omeškania s úhradou

splátky alebo jej časti dlhšieho ako 7 dní je žalovaný povinný podľa úverových zmluvných podmienok
žalobcu s názvom Záverečné ustanovenia zaplatiť zmluvnú pokutu. Denná úroková sadzba 0,024 %
bola stanovená nasledovne: základná úroková sadzba Q. platná k prvému dňu omeškania, t.j. ku dňu
15. 02. 2011 + 8 percentuálnych bodov : 360 dní (bankový úrok). Dlh žalovaného pozostáva z istiny
(dlžná suma úveru bez úrokov z úveru do času zosplatnenia) + zosplatnená istina (dlžná suma úveru
bez úrokov z úveru a poplatkov, ktoré by žalovaný mal platiť v prípade riadneho platenia úveru) vo
výške 243,87 €, úrok z vyššie uvedenej istiny do času zosplatnenia 36,32 €, úrok z vyššie uvedenej

zosplatnenej istiny (ktorý by mal žalovaný uhradiť v prípade riadneho platenia úveru uplatňovaný v
zmysle Hlavy UP s názvom Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru) 21,12 €, zmluvná pokuta
1,45 €, dlžné úroky z omeškania od zosplatnenia do dňa podania žaloby 62,97 €. Žalovaný bol vyzvaný
žalobcom listom zo 14.02.2011 k splateniu celého zostatku úveru vo výške 302,76 € v lehote 15 dní
od odoslania výzvy.

Písomným podaním z 02.07.2013 žalobca uviedol, že žalovaný sa dostal do omeškania napríklad s

predpísanými splátkami poradové číslo 41-48, celý záväzok sa stal splatným ku dňu 14.02.2011. Istina
86,19 € je dlžná suma úveru bez úrokov z úveru do času zosplatnenia vypočítaná ako súčet jednotlivých
čiastkových súm zo splátok určených podielom na uhradenie istiny, ktoré však neboli uhradené (340,23
€ - 254,04 € uhradená časť). Zosplatnená istina je dlžná suma úveru bez úrokov z úveru, ktorú malžalovaný zaplatiť v prípade jeho riadneho platenia 157,68 €; súčet istiny a zosplatnenej istiny je totožný s
výškou poskytnutého úveru(157,68 + 340,23 = 467,91 €). Úrok z vyššie uvedenej dlžnej sumy úveru do
času zosplatnenia je 36,32 € (úrok z úveru vyrubený do zosplatnenia 375,06 € - úrok z úveru zaplatený

žalovaným 338,74 €). V prípade riadneho platenia úveru by žalovaný zaplatil úrok 21,12 €, čo si žalobca
uplatňuje v zmysle § 6 Hlavy 7 Úverových podmienok. Kapitalizovaný úrok z omeškania od zosplatnenia
do podania žaloby vo výške 62,97 € si žalobca uplatňuje v zmysle § 3 Hlavy 14 ÚP v zákonnej výške. V
zmysle právnych predpisov je denná úroková sadzba 0,024 € vypočítaná z ročného úroku z omeškania
9 % skráteného na 3 desatinné miesta. Úrok vo výške 56,26 € je za 778 dní omeškania (02.03.2011

až 17.04.2013) vo výške 0,024 % denne z čiastky 301,31 €. Nakoľko chybou v systéme došlo k
nesprávnemu výpočtu kapitalizovaného úroku z omeškania, vzal žalobu späť v časti kapitalizovaného
úroku z omeškania o 6,71 €. Kapitalizovaný úrok z omeškania si žalobca uplatňuje v zákonnej sadzbe do
zaplatenia, pretože omeškanie žalovaného trvá do podania žaloby. Zmluvná pokuta vo výške 1,45 € bola
uplatnená v zmysle § 3 Hlavy 14 ÚP a pozostáva z 0,26 € vypočítanej dňa 13.07.2010 (8 % z 3,31) a zo
sumy 1,196 € z 28.07.2010 (8 % zo 14,9). Žalovaný zaplatil spolu 596,16646 €, a to 29,808139 € v dňoch

22.06.2007, 24.07.2007, 22.08.2007, 24.09.2007, 23.10.2007, 22.11.2007, 17.12.2007, 22.01.2008,
22.02.2008, 20.03.2008, 23.04.2008, 22.05.2008, 24.06.2008, 22.07.2008, 22.08.2008, 23.09.2008,
22.10.2008, 20.11.2008,11.12.2008, dňa 14.01.2009 zaplatil 29,81 €.

Rozsudok tunajšieho okresného súdu č. k. 8C/147/2013-30 zo dňa 03.07.2013 sa v časti zastavenia

konania o istinu 6,71 € a v časti, ktorou bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie istiny 326,83 € spolu
s úrokom z omeškania 9% ročne z istiny 243,87 € od 18.4.2013 do zaplatenia stal právoplatný
dňa 22.08.2013. V zostávajúcej časti (v ktorej bola žaloba zamietnutá a žalovaný bol zaviazaný na
zaplatenie náhrady trov konania žalobcovi 75,96 €) bol zrušený uznesením č.k. 11Co/226/2013-57 zo
dňa 10.3.2014, právoplatným dňa 03.06.2014 Krajského súdu v Žiline. Dôvodom zrušenia rozhodnutia

bolo nesprávne právne posúdenie veci, keď okresný súd podľa právneho názoru odvolacieho súdu na
zistenýskutkovýstav,konkrétnenadohodnutýzmluvnýúrokzúveru,neaplikovalsprávnuprávnunormu.
V čase vzniku zmluvného vzťahu účastníkov konania zmluva o úvere nepatrila medzi spotrebiteľské
zmluvy v zmysle § 52 ods. 1 vtedy účinného Občianskeho zákonníka. Aj keď ide o spotrebiteľský úver,
je nevyhnutné vychádzať z ustanovení zmluvy o úvere Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase

uzatvárania zmluvného vzťahu (na akú dobu je dlžník povinný platiť úroky z poskytnutého úveru, vzťah
úrokov z úveru a úrokov z omeškania, výška úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty). Prvostupňový súd
v tejto súvislosti vyhodnotí nároky žalobcu i v kontexte § 4 ods. 4 zák. č. 258/2001 Z. z. a opätovne
vykoná dokazovanie vedúce k správnemu zisteniu skutkového stavu tak, aby v zamietnutej časti zistil,
v akej výške a v akom časovom rozmedzí má žalobca nárok na úrok z nesplateného úveru, úrok z

omeškania a zmluvnú pokutu.

Tunajší okresný súd vo veci opakovane rozhodol rozsudkom č.k. 8C/147/2013-69 z 18.06.2014
zamietnutím žaloby. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Žiline uznesením č.k.11Co/498/2014-93 zo dňa
27.04.2015 prvostupňový rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že prvostupňové

rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení spočívajúcom v tom, že nedostatočne
právne posudzoval zmluvný úrok z úveru a nevysporiadal sa s argumentáciou žalobcu ohľadom
odvodzovania jeho nároku na zosplatnenie úveru. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva vyhodnotenie
inštitútu odstúpenia od zmluvy vo vzťahu k špeciálnemu ustanoveniu § 506 Obchodného zákonníka a
nie je zrejmé, ako sa prvostupňový súd vysporiadal s dohodnutým zmluvným úrokom z úveru s ohľadom

na rozhodnutie NS SR 4Obo/143/1998, na ktoré poukázal odvolací súd.

Keďže ide o drobný spor ( § 200 ea/ Občianskeho súdneho poriadku, ďalej iba Obč. súd. por.), súd
na prejednanie veci samej s poukazom na § 115 a/ ods. 2 Obč. súd. por. nenariadil pojednávanie, ale
rozsudok vyhlásil verejne dňa 25.09.2015, za splnenia podmienok § 156 ods. 3 Obč. súd. por.

Z fotokópie úverovej zmluvy č. 3612014474 je preukázané jej uzavretie dňa 13.12.2006 (dátum podpisu
zmluvy žalovaným, žalobca ju podpísal 05.12.2006) a predmet, ktorým je poskytnutie úveru 15.000,-
Sk (teraz 497,91 €), ktorý sa žalovaný zaviazal zaplatiť v 60 mesačných splátkach, každá vo výške
449,- Sk (14,90 €), teda spolu 26.940,- Sk (894,24 €) pri RPMN 29,3 %. Rubrika termíny splatnosti

splátok vyplnená nie je. Žalovaný sa zaviazal splácať úver bezhotovostne počínajúc kalendárnym
mesiacom bezprostredne nasledujúcim po dátume poskytnutia úveru, keď prvá splátka je splatná po
jednom mesiaci od dátumu poskytnutia úveru.Z fotokópie ÚVEROVÝCH ZMLUVNÝCH PODMIENOK SPOLOČNOSTI HOME CREDIT SLOVAKIA,
a.s., (UZP), ktoré sú súčasťou zmluvy má súd preukázané, že podľa Hlavy 7, § 1 je zmluva uzavretá na
dobu trvania záväzkov z nej plynúcich. V § 3 písm. a/ Hlavy 7 sa klient zaviazal celý čerpaný úver splatiť

na požiadanie veriteľa i v prípade, že sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo s platením
jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Podľa § 6 Hlavy 7 v prípade vzniku akejkoľvek skutočnosti,
uvedených pod písmenom a/, b/, c/ § 3 tejto hlavy, ak je jej dôsledkom vznik povinnosti klienta uhradiť
spoločnosti celý poskytnutý úver, je klient povinný uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú
pokutu vo výške ušlého úroku, čiže čiastku, na ktorú by spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok, ak by

bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach. Spoločnosť je oprávnená v týchto prípadoch úver
po zosplatnení neúročiť. V Hlave 14, § 3 sa zmluvné strany dohodli, že v prípade omeškania úhrady
splátky je klient povinný zaplatiť úrok z omeškania vo výške 0,08 % z dlžnej čiastky za každý začatý
deň omeškania, najmenej však 100,- Sk. V prípade omeškania dlhšieho ako 7 dní je povinný zaplatiť
zmluvnú pokutu vo výške 8 % z čiastky, s ktorej úhradou je v omeškaní.

Fotokópiou splátkového kalendára je preukázaná úhrada splátok por. číslo 1-11, splatných od
08.03.2007 do 08.01.2008. Splátka č. 1 bola splatná 08.03.2007, kedy bola aj uhradená; žalobca ju určil
celú na úhradu úroku z úveru bez dohody so žalovaným. 08.04.2007 žalovaný zaplatil ďalšiu splátku
vo výške 14,9041 €, ktorú žalobca tiež určil na úhradu úroku, rovnako ako splátku č. 3, zaplatenú
rovnakou sumou. Podľa poznámky v splátkovom kalendári žalovaný tieto splátky zaplatil 21.06.2007

a 23.07.2007. Dňa 26.04.2007 vyčíslil žalobca žalovanému úrok z omeškania do zosplatnenia v sume
3,3194 €, ktorý bol uhradený 23.07.2007. Pre úplnosť súd udáva, že splátky por. číslo 1 - 4, 7, 9-11 boli
zaplatené vo výške 14,9041 €, splátky por. číslo 5,6,8 vo výške 14,904 €. Následne sumu 14,904 €,
predstavujúcu splátku č. 12, splatnú 08.02.2008, žalovaný zaplatil 21.11.2007 a 14.12.2007. Po splátke
č. 12 nasleduje platba z 21.02.2008, označená ako úhrada klienta splátka č. 61 vo výške 21,081 €,

ktorou boli zaplatené rôzne podlžnosti z 08.06.2008, 08.07.2008, 08.08.2008, 23.06.2008, 08.07.2008,
21.07.2008 a 08.08.2008. Splátky por. číslo 13-16, každá vo výške 14,9041 €, boli zaplatené 21.01.2008
napriek tomu, že ich splatnosť pripadla na dni od 08.03.2008 do 08.06.2008. Za splátkou č. 16 je
uvedená splátka č. 63 z 23.06.2008, označená ako úhrada klienta 29,8081 €, ktorá bola opäť použitá
na rôzne nároky žalobcu z 08.02.2009, 08.03.2009, 08.04.2009. Ďalej žalovaný zaplatil splátku č. 17

dňa 08.07.2008, splatnú 08.07.2008, a to už dňa 21.02.2008 vo výške 14,9041 € a 21.07.2008 je v
splátkovom kalendári uvedená platba označená ako splátka č. 64 a úhrada klienta 29,8081 € opäť
použitá na rôzne nároky žalobcu z 08.04.2009, 08.05.2009, 08.06.2009. Dňa 08.08.2008 bola splatná
splátka č. 18 vo výške 14,9041 €, ktorá bola v takejto výške zaplatená už 21.02., resp. 19.03.2008. Za
týmto údajom je uvedený údaj o splátke č. 65, s dátumom 21.08.2008 na sumu 0,0081 € a poznámka

o úhrade klienta 21.08.2008 sumy 29,8081 €, ktorá bola rozdelená na rozdielne nároky z roku 2009.
Splátka č. 19 vo výške 14,9041 €, splatná 08.09.2008, bola zaplatená riadne. S dátumom 22.09.2008
eviduje žalobca úhradu splátky č. 66 vo výške 0,0081 € a úhradu klienta s týmto dátumom vo výške
29,8081 €, použitú na úhradu rozdielnych nárokov z roku 2009. Rovnaký postup je uvedený pri splátke č.
20,zaplatenej08.10.2008čiastkou14,9041€,priktorejjezároveňúdajoúhradeklientaz21.10.2008 vo

výške 29,8081 €, ktorá bola použitá na neskôr splatné splátky z roku 2009 a je označená ako splátka č.
67. Týmto spôsobom postupoval žalobca aj pri splátkach č. 21 vo výške 14,9041 €, splatnej 08.11.2008,
za ktorou je úhrada splátky č. 68 vo výške 0,0081 € z 19.11.2008 a úhrada klienta z toho istého dňa vo
výške 29,8081 €, použitá na nároky z roku 2009. Pri splátke č. 22, zaplatenej 08.12.2008 je údaj o platbe
14,9041 € a zároveň údaj o splátke č. 69 s dátumom 10.12.2008 vo výške 0,0081 €, pri úhrade klienta

29,8081 €. Splátky por. č. 23-39, splatné od 08.01.2009 do 08.03.2010 boli zaplatené vo výške 14,9 € v
čase od 21.05.2008 do 10.12.2008 (hoci splátka por. číslo 37 bola splatná 08.03.2010). Splátka por. č.
38, splatná 08.04.2010 vo výške 14,90 €, bola zaplatená 10.12.2008 a 13.01.2009 a splátka por. číslo
39 vo výške 14,90 €, splatná 08.05.2010, bola zaplatená v časti istiny 9,66 € dňa 13.01.2009 a v časti
úroku 5,24 € v rovnaký deň. Splátka č. 40 bola uhradená sumou 11,5893 €, oproti predpísaným 14,90

€, dňa 13.01.2009, nezaplatený rozdiel je 3,3107 €. Splátka č. 41, splatná 08.07.2010 vo výške 14,90
€, zaplatená nebola, zároveň však 13.07.2010 bol v splátkovom kalendári uvedený nárok označený ako
zmluvná pokuta II. vo výške 0,26 € a dňa 28.07.2010 zmluvná pokuta II. vo výške 1,19 €. Splátka por.
číslo 42 splatná 08.08.2010, por. číslo 43 splatná 08.09.2010, por. č. 44 splatná 08.10.2010, por. č. 45
splatná 08.11.2010, por. č. 46 splatná 08.12.2010, por. č. 47 splatná 08.01.2011 a por. číslo 48 splatná

08.02.2011, každá vo výške 14,90 €, zaplatená nebola. Zosplatnená istina k 14.02.2011 je 157,68 €.

Fotokópiou písomnosti zo 14.02.2011 žalobcu pre žalovaného je preukázané, že bol vyzvaný na
zaplatenie dlžnej čiastky 497,91 € najneskôr do 15 dní od spísania tejto výzvy, na označený účet.Fotokópiou poštového podacieho hárku je preukázané, že zásielka bola podaná na poštovú prepravu v
Bratislave 17.02.2011 pod podacím číslom 5426630.

Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke
dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy,
ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred

a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu.

Podľa čl. 5 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v prípade zmlúv,
v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy
tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má
výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými
v článku 7 ods. 2.

Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách členské
štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany
predajcualebododávateľapodľaichvnútroštátnehopráva,nebolizáväznéprespotrebiteľaaabyzmluva
bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých

podmienok.
Podľa čl. 6 ods. 2 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách členské
štáty príjmu potrebné opatrenia na to, aby zabezpečili, že spotrebiteľ nestratí ochranu, zabezpečenú
touto smernicou tým, že si vyberie právo nečlenského štátu ako právo uplatniteľné na zmluvu, ak táto
má úzku súvislosť s územím členských štátov.

Podľa § 1 zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 13.12.2006 tento zákon upravuje
ochranu spotrebiteľa pri finančných službách poskytovaných dodávateľom prostredníctvom prostriedkov
diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku a uzavieranie zmluvy na diaľku.

Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 13.12.2006 na účely tohto zákona
sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej
služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, poskytnutí finančnej služby výlučne

prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.

Podľa § 2 písm. e/ zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 13.12.2006 prostriedkom diaľkovej
komunikácie prostriedok, ktorý bez súčasného fyzického kontaktu dodávateľa a spotrebiteľa možno

použiť pri poskytovaní finančnej služby na diaľku, najmä elektronická pošta, telefón, fax, adresný list,
ponukový katalóg.

Podľa § 12 zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 13.12.2006 povinnosťami dodávateľov a spotrebiteľov

podľa tohto zákona pri poskytovaní finančných služieb na diaľku nie sú dotknuté povinnosti dodávateľov
a spotrebiteľov podľa osobitných predpisov.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v platnom znení právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom
2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento

zákon v odseku 2 neustanovuje inak.Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 13.12.2006 na
účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k
13.12.2006 zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 13.12.2006
veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho
podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj
predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 13.12.2006
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb
s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť

využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu
tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský

úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri
ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených
v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie
podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov,
spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka účinného k 13.12.2006 touto časťou zákona sa
spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka účinného k 13.12.2006 zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na

požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 Obchodného zákonníka účinného k 13.12.2006 od doby poskytnutia peňažných
prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške

ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť
obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia
zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník
povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného k 13.12.2006 záväzok platiť úroky je splatný
spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných
prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má
vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

Podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka účinného k 13.12.2006 dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté
peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia
do vrátenia peňažných prostriedkov.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka účinného k 13.12.2006 ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac

než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy
odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 13.12.2006 spotrebiteľskými zmluvami sú
kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva
podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý

nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa §-u 52 ods. 1 Obč. zák. v znení účinnom od 01.01.2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného od 01.04.2015 ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 54 Obč. zák. účinného k 13.12.2006 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnením
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 544 ods. 1 Obč. zák. ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 563 Obč. zák. ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanoveným právnym predpisom alebo určený
v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa § 565 Obč. zák. ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však

môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa §-u 879 j) Obč. zák. (prechodné ustanovenia k opravám zákona č. 568/2007 Z.z. účinným od
01. 01. 2008) ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 01. januárom
2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 01. januárom 2008 sa však

posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné
ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že
peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak,

že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Predmetom konania po jeho právoplatnom čiastočnom zastavení o istinu 6,71 € predstavujúcu tzv.
kapitalizovaný úrok z omeškania a po právoplatnom zaviazaní žalovaného na zaplatenie istiny 326,83
€ spolu s úrokom z omeškania 9% ročne z istiny 243,87 € od 18.4.2013 do zaplatenia zostalo právo

žalobcu na zaplatenie úroku z úveru 21,12 € (tzv. ušlý úrok v zmysle § 1 hlavy 5 UP), časti 9,62 € z
úroku z omeškania uplatneného ako tzv. kapitalizovaný úrok z omeškania (najskôr sumou 62,97 €, po
čiastočnom späťvzatí žaloby sumou 56,26 € z istiny 301,31 € za čas od 02.03.2011 do 17.04.2013),
zmluvnej pokuty 1,45 € a úroku z omeškania 9 % ročne od 18.04.2013 do zaplatenia z úroku z úveru
vyčísleného sumou 36,32 €.

Účastníci od vyhlásenia rozsudku č. k. 8C/147/2013-30 zo dňa 03.07.2013, sčasti právoplatného
22.08.2013, nenavrhli napriek opakovanému poučeniu podľa § 120 ods. 1, 4 Obč. súd. por. vykonanie
ďalších dôkazov, rovnako odvolací súd nešpecifikoval, ktoré okrem už navrhnutých a vykonanýchdôkazov má prvoinštančný súd vykonať a ani súd prvého stupňa od uvedenej doby, spravujúc sa
zásadou kontradiktórnosti a prejednacou zásadou, nezistil potrebu vykonania iných dôkazov.

Základné práva a povinnosti účastníkov konania zo zmluvy č. 3612014474 uzatvorenej dňa 13.12.2006
sa z dôvodu úveru ako absolútneho obchodu spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka účinného
k 13.12.2006 (dátum vzniku zmluvného vzťahu účastníkov). Nebolo sporné, že žalobca sa ako veriteľ
zaviazal v rámci svojho podnikania poskytnúť na požiadanie finančné prostriedky - spotrebiteľský
úver vo výške 497,91 € žalovanému ako spotrebiteľovi - fyzickej osobe na iný účel ako na výkon

zamestnania, povolania alebo podnikania. Ich záväzkovo-právny vzťah sa preto ako spotrebiteľský riadi
aj ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch, zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných
službách na diaľku a všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, účinnými k 13.12.2006.
Súd s poukazom na odbornú literatúru a súdnu prax (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp. zn,. 6Co/2/2013 zo dňa 19.11.2013) pripomína, že dualistický systém záväzkového práva na
Slovensku je určitou anomáliou medzi právnymi poriadkami, avšak niet rozumného dôvodu na

skonštatovanie, že na právny úkon má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
biznismenmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a
je pre nepodnikateľov výhodnejšia (viď tiež rozhodnutie 5MCdo20/09). V prípade dualistickej právnej
úpravy súkromného práva sa na spotrebiteľský právny vzťah nepoužije Obchodný zákonník, ak by
sa aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky postavenie spotrebiteľa zhoršilo oproti právnej úprave

občianskoprávnej. „Keďže Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských
zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenie
Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať,
pričom nie je relevantné, či ide o relatívny obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový
vzťah alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah. Zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa

v znení neskorších predpisov obsahoval s účinnosťou od 25. 11. 2004 ustanovenie § 23a, podľa
ktorého sa za spotrebiteľské zmluvy považovali zmluvy uzavreté tak podľa Obchodného ako aj podľa
Občianskeho zákonníka. Teda ani zmluvou uzatvorenou podľa ustanovení Obchodného zákonníka
nebolo možné obísť inštitút spotrebiteľských zmlúv obsiahnutý v Občianskom zákonníku, a to aj preto,
že naň odkazovala kogentná norma obsiahnutá v § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v

znení neskorších predpisov. Túto konštrukciu prevzal aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa,
ktorý v § 3 ods. 3. Odpoveď na otázku aplikovateľnosti inštitútu spotrebiteľských zmlúv vo vzťahoch
spravujúcichsaObchodnýmzákonníkomvýznamneovplyvníajskutočnosť,žetentoinštitútjezakotvený
vSmerniciRadyč.93/13/EHSz5.apríla1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách“(in:
JUDr. Milan Hodás :Spotrebiteľská zmluva a Obchodný zákonník, A..U..U.). Žalovaný sa zaviazal úver

vrátiť v 60 mesačných splátkach, každá vo výške 14,90 €, celkovo 894,24 €. Svoju povinnosť splnil
čiastočne zaplatením 596,16 € v čase od 22.06.2007 do 14.01.2009. Žalobca v pôvodnej žalobe zo dňa
17.04.2013 tvrdí, že v zmysle Hlavy UZP s názvom ukončenie úverovej zmluvy bol žalovaný vyzvaný
listom zo dňa 14.02.2011 k splateniu celého zostatku úveru; presnejšie tvrdenie vzhľadom na viacero
možností uvedených v tejto časti UZP neudal. Na porušenie povinnosti splácať úver riadne a včas

sa vzťahuje § 3 a § 5 Hlavy 7 UZP. Konkrétne podľa § 3 písm. a) je klient povinný celý čerpaný
úver splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade, že sa oneskorí s platením aspoň dvoch splátok,
alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. V týchto prípadoch je tiež
žalobca oprávnený jednostranne od úverovej zmluvy odstúpiť, pozastaviť čerpanie už poskytnutého
úveru, alebo dohodnutý úver neposkytnúť. O doručovaní písomností, v ktorých spoločnosť žiada o

splatenie úveru podľa § 3 tejto Hlavy sa použijú obdobné ustanovenia § 7 Hlavy 14. Podľa § 5 Hlavy 7
predčasná splatnosť úveru z dôvodu vyššie uvedených (teda aj z dôvodu § 3 písm. a/) nemá vplyv na
trvanie úverovej zmluvy, úverová zmluva naďalej trvá až do okamihu zániku spôsobom ustanoveným
v úverovej zmluve, úverových podmienkach alebo v právnych predpisoch. V podaní z 02.07.2013
žalobca cituje § 3 Hlavy 7 úverovej zmluvy a tvrdí, že splatnosť celého úveru nastala 14.02.2011 v

zmysle výzvy na splatenie celého úveru. Inštitút odstúpenia od zmluvy preto súd nemôže hodnotiť vo
vzťahu k § 506 Obchodného zákonníka, ale v súlade s eurokomformným výkladom, ako aj v súlade
s § 52 ods. 1 Obč. zák. účinného od 01.01.2008 a jeho prechodným ustanovením § 879 j) aplikoval
občianskoprávnu úpravu § 565 Obč. zák., ktorá je priaznivejšia pre spotrebiteľa. Účastníci sa dohodli, že
veriteľ môže (keďže bolo dohodnuté splácanie dlhu v splátkach) požiadať o zaplatenie celej pohľadávky

pre nesplnenie niektorej splátky. Podľa § 565 Obč. zák. má veriteľ toto právo najneskôr do splatnosti
najbližšie nasledujúcej splátky. Súd vníma dojednanie o tom, že žalobca má také právo s oneskorením
dlžníka s platením aspoň dvoch splátok alebo s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace
v prospech dlžníka. Pokiaľ žalobca (až v odvolaní proti rozsudku tunajšieho okresného súdu zo dňa03.07.2013 č. k. 8C/147/2013-30) skutkovo tvrdí, že využil svoje právo na zosplatnenie úveru a nie právo
na odstúpenie od zmluvy, súd to vníma ako nedôkladné plnenie dôkaznej povinnosti. Žalovaný využil
oprávnenie vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru dohodnuté v § 3 písm. a/ Hlavy 7 UZP pre oneskorenie

so zaplatením splátok poradové číslo č. 41 - 48 (splatné od 08.07.2010 do 08.02.2011) písomnosťou
zo dňa 14.02.2011. V tomto oznámení odstúpenia od zmluvy vyzval žalovaného na zaplatenie dlhu vo
výške 302,76 eur najneskôr do 15 dní od spísania výzvy na označený účet, teda do 01.03.2011 Keďže
nejde o odstúpenie od zmluvy ako špeciálny spôsob zániku záväzku, súd ho nemohol podľa pokynu
odvolacieho súdu v uznesení č. k. 11Co/498/2014-93 z 27.04.2015 bližšie vyhodnotiť. Táto problematika

už bola vyriešená súdnou praxou, napr. Krajským súdom v Žiline bolo judikované v rozhodnutí sp.
zn. 10Co/746/2014 : „ z hľadiska nároku navrhovateľa na úrok z úveru aj po zosplatnení úveru nie
je významné, či veriteľ odstúpil od zmluvy alebo „len“ zosplatnil dlžníkovi úver. Zosplatnením úveru,
ako už zo samotného pomenovania danej právnej skutočnosti vyplýva, nastáva predčasne splatnosť
úveru, dochádza teda k zmene pôvodných podmienok, za ktorých bol úver poskytnutý. Po zosplatnení
úveru sa dlžník, pokiaľ v určenej lehote neuhradí dlh, dostáva do omeškania a nastupuje režim platenia

úrokov z omeškania.“ Zo systematického zaradenia ust. § 565 Obč. zák. v 6 oddiele, 8. časti, označenom
ako zánik záväzkov vyplýva, že uplatnením tohto inštitútu, známeho aj ako strata lehôt, dochádza k
zániku záväzku plniť dlh v splátkach a vzniká záväzok zaplatiť ho jednorázovo. Vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru je dispozitívny právny úkon, ktorého právne účinky nemôžu nastať skôr, než sa dostane
do dispozičnej sféry adresáta. Doručenie tejto písomnosti žalovaný nespochybnil. Nakoľko žalobca v

tejto písomnosti určil lehotu na splnenie povinnosti do 01.03.2011, jej márnym uplynutím nastali účinky
tohto právneho úkonu a žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť dovtedy neuhradené splátky úveru a
dlžnú (predčasne zosplatnenú) istinu úveru, nie však úrok z úveru, splatný v budúcnosti nasledujúcej po
zosplatneníúveru(od02.03.2011).Súdrovnakoakovpredošlýchrozhodnutiachudáva,žezmluvnýúrok
je podľa § 503 ods. 1 veta prvá Obch. zák. odplata za užívanie požičanej istiny, teda sumy finančných

prostriedkov poskytnutých veriteľom vo forme úveru. Zmluvné úroky sú splatné spolu so záväzkom
vrátiť použité peňažné prostriedky, teda spolu s istinou. Doba splatnosti úrokov sa tak zhoduje s
dobou splatnosti úveru. Celková suma úrokov musí byť zaplatená najneskôr so zaplatením poslednej
splátky úveru. Úroky do vrátenia peňažných prostriedkov je dlžník povinný zaplatiť len ak je oprávnený
(nie povinný) vrátiť poskytované peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve (§ 503 ods. 3

Obchodného zákonníka). Tento právny názor potvrdil vo svojich viacerých rozhodnutiach Krajský súd
v Žiline (napr. rozsudok č.k. 5Co/165/2013-148 zo dňa 19.11.2013, rozsudok č.k. 5Co/109/2014-70 z
25.03.2014), alebo rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 59/89 (veriteľovi patria dohodnuté zmluvné
úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a
je povinný platiť iba úroky z omeškania). Ústavný súd SR vo veci sp. zn. IV.ÚS 476/2012 odmietol

sťažnosť smerujúcu proti záverom všeobecných súdov (identických ako v posudzovanej veci), v zmysle
ktorých má veriteľ nárok na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru iba „do dňa, kedy prehlásil úver za
predčasne splatný s tým, že po tomto termíne žalobcovi nevzniká právo na zaplatenie dohodnutého
úroku z úveru, ale iba úroku z omeškania v súlade s ust. § 369 Obchodného zákonníka“. Okamihom
zániku zmluvného vzťahu účastníkov zaniklo právo žalobcu na zaplatenie úroku z úveru za dobu od

02.03.2011, kedy prestal žalovanému peniaze požičiavať. Súd preto zamietol žalobu v časti žalovanej
istiny, tvorenej úrokom z úveru 21,12 € (tzv. ušlý úrok v zmysle § 1 hlavy 5 UP). Súd akceptoval vyčíslenie
dlhu predložené žalobcom k 14.02.2011 napriek tomu, že dlh sa stal splatný 01.03.2011. Dôvod je ten,
že žalovaný takéto vyčíslenie nerozporoval a v čase od 14.02.2011 do 01.03.2011 neposkytol žiadne
plnenie. Žalovaný je v omeškaní s plnením svojho záväzku, žalobcovi patrí vzhľadom na dobu vzniku

omeškania (už skôr právoplatne priznaný) úrok z omeškania o osem percentuálnych bodov vyšší, ako
je úroková sadzba Q. S. X., platná k prvému dňu omeškania. Žalovaný je v omeškaní s plnením celého
záväzku od 02.03.2011 (dovtedy bol v omeškaní s plnením tej-ktorej splátky), preto žalobcovi patrí úrok z
omeškania 9 % ročne. Úrok z omeškania z úroku z úveru 36,32 € súd žalobcovi nepriznal. K rozhodnutiu
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Obo/143/1998, na ktoré poukázal odvolací súd prvoinštančný súd len

stručne udáva, že ide o rozhodnutie vydané obchodnoprávnym kolégiom v čase absencie podrobnej
úpravy spotrebiteľského práva a pred vznikom povinnosti Slovenskej republiky aplikovať komunitárne
právo, ktorou je viazaná od 01.05.2004. Úrok aj úrok z omeškania sú v zmysle § 121 ods. 3 Obč. zák.
príslušenstvom pohľadávky, takže v prípade priznania úroku z omeškania z úroku by žalobca dostal
príslušenstvotejistejpohľadávkyduplicitne(tzv.anatocizmus).Ajvtomtosmerejeužvydanýchniekoľko

právoplatných súdnych rozhodnutí, napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 1 Co/29/2014,
rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 5Co/109/2014z 25.03.2014 (žalobca Home Credit Slovakia,
a.s.). Rovnako žalobca nemá nárok na zmluvnú pokutu 1,45 €, lebo pre nedostatok písomnej formy
vyžadovanej zákonom nebola v UZP dojednaná platne. Navyše nie je zrejmé, z ktorých splátok, v akejich výške, za ktoré obdobie a v akej výške je zmluvná pokuta vyčíslená. Žalobca v doplnení žaloby
len uviedol, že si zmluvnú pokutu uplatňuje vo výške 0,26 € zo dňa 13.07.2010 ( 8 % zo sumy 3,31
€) a 1,19 € z 28.07.2010 (8% zo 14,90). V tomto smere súd dopĺňa z argumentácie Krajského súdu v

Žiline v rozsudku sp.zn. 9Co/269/2012 z 20.09.2012 (žalobca Home Credit Slovakia, a.s.): „Ustanovenia
o zmluvnej pokute obsiahnuté vo všeobecných úverových podmienkach predkladaných spotrebiteľom
nemožno považovať za dojednanie zmluvnej pokuty v zmysle § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
lebo spotrebiteľ v takomto prípade nemá možnosť žiadnym spôsobom tieto ustanovenia ovplyvniť.“ Súd
žalobcovi z dôvodov zhora uvedených (duplicita príslušenstva pohľadávky) nepriznal 9,62 € z úroku z

omeškania uplatneného ako tzv. kapitalizovaný úrok z omeškania najskôr sumou 62,97 €, neskôr 56,26
€ z istiny 301,31 € za čas od 02.03.2011 do 17.04.2013. Ročný úrok z omeškania 9% je z istiny úveru
243,87 € 21,94 €, čo je 0,06 € denne. Za čas od 02.03.2011 do 02.03.2013 je potom tento úrok 43,88
€ (21,94 x 2), za 29 dní marca 2013 a 17 dní apríla 2013 2,76 € (0,06 x 46), spolu 46,64 €, ktoré boli
žalobcovi právoplatne priznané a v prevyšujúcej časti 9,62 € súd žalobu zamietol.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 a § 151 ods. 1 Obč. súd. por. Úspech

žalobcu, vychádzajúc zo žalovanej istiny 365,73 €, je 89,36 %, úspech žalovaného 10,64 % a ich pomer
je 78,72 % v prospech žalobcu. Žalobca si uplatnil právo na náhradu trov právneho zastúpenia, vrátane
náhradyhotovýchvýdavkovztitulusúdnehopoplatku.Odmenazajedenúkonprávnejslužby jevzmysle
§ 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v platnom znení 28,22 € a bola s poukazom na § 150 Obč. súd. por. priznaná za 2 úkony právnej

služby,atoprípravuaprevzatiezastúpenia,písomnépodaniežaloby,spoluvovýške 56,44€.Podľa§16
ods. 3 označenej právnej úpravy na miestne telekomunikačné a miestne prepravné patrí suma vo výške
1/100 výpočtového základu za každý úkon právnej služby, čo je 7,81 € a za dva úkony právnej služby
vykonané v r. 2013 potom 15,62 €. Súčet týchto nárokov je 72,06 €, z ktorých je 20 % DPH (keďže právny
zástupca žalobcu je jej platiteľom) 14,41 €. Spolu sú trovy právneho zastúpenia 86,47 € a s náhradou

súdneho poplatku zaplateného zo žaloby 18,50 € vo výške 104,97, z ktorých 78,72 % je 82,63 €. Podľa
§ 149 ods. 1 Obč. súd. por. zaviazal súd žalovaného na zaplatenie prisúdenej náhrady trov konania k
rukám advokáta, zastupujúceho žalobcu. Trovy odvolacích konaní súd žalobcovi nepriznal, nakoľko až
v podaných odvolaniach, po oboznámení sa s argumentáciou prvostupňového súdu, žalobca postupne
prednášalrelevantnéskutkovétvrdenia,ktorémalpredniesťužvžalobe,aleboústnenapojednávaniach,

keby sa ich bol zúčastnil. Na strane žalovaného nespočíval ani dôvod zrušovania rozhodnutí, preto od
neho nemožno spravodlivo požadovať, aby znášal trovy spojené s ustálením právneho posúdenia veci
súdmi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného

okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 4 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho
robí, ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por).

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c)
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Aksipovinnýdobrovoľnenesplnípovinnosťstanovenútýmtorozhodnutím,môžeoprávnenýpodaťnávrh

na exekúciu podľa osobitného zákona.