Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 12, 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8C/282/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210970
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5612210970.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,

Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti SR,
Župné nám. 13, Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody 175 eur a náhradu nemajetkovej ujmy
995,76 eur, samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu okresnému súdu dňa 27.09.2012 domáhal, aby súd

medzitýmnym rozsudkom rozhodol tak, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá žalobcovi vznikla
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Lipt. Mikuláš, pretože nerozhodol o návrhu na
zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní, vedenom pre vymoženie pohľadávky žalobcu, ktorá
vznikla neplnením záväzku povinným I. C., L.. XX.XX.XXXX vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č.
3230234. Vydanie medzitýmneho rozsudku odôvodnil potrebou deklarácie porušenia práva žalobcu
na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe, v spojení
s porušením žalobcovho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v primeranom

čase, nutnosťou deklarácie porušenia jeho práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny
proces a nutnosťou deklarácie porušenia princípov právneho štátu nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Lipt. Mikuláš (konkrétne princípy legality, ochrany legitímnych očakávaní, ochrany
dôvery v právo, právnej istoty). Vydanie medzitýmneho rozsudku odôvodnil tiež potrebou nahradiť
žalobcovi nemajetkovú ujmu a majetkovú škodu spôsobenú v priamej príčinnej súvislosti s porušením
týchto práv. Rozsudkom vo veci samej sa domáhal zaviazania žalovanej na zaplatenie majetkovej
škody 175 eur a nemajetkovej ujmy 995,76 eur. Žalobu odôvodnil tým, že exekučný Okresný súd Lipt.

Mikuláš nerozhodol v exekučnom konaní, vedenom súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 152/2005,
o návrhu spísanom žalobcom ako oprávneným dňa 16.09.2010 na zmenu súdneho exekútora v
zákonom stanovenom čase, hoci prejednávaná vec nebola nadmerne právne zložitá a nevyžadovala
s účastníkmi spoluprácu, podstatne ovplyvňujúcu čas potrebný pre rozhodnutie. Žalobca vyvinul
enormné úsilie na docielenie vecného posunu v exekučnom konaní. O všetkých okolnostiach priebehu
skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody, sa poškodený dozvedel po doručení uznesenia
exekučného súdu zo dňa 30.03.2012 o zmene súdneho exekútora. Výšku škody odôvodnil tým, že

čiastka 70 eur predstavuje náklady vynaložené žalobcom na správu pohľadávky prostredníctvom
pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, 40 eur sú náklady vynaložené
na udržiavanie a správu informačného systému, 50 eur bolo vynaložených na administráciu listín
a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom a 15 eur na administratívne spracovanie textovurgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde. Požiadavku na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch
odôvodnil tým, že márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania poškodeného,

že správnym postupom súdu dôjde k zámene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a
účinnému vymoženiu pohľadávky. Nesprávnym úradným postupom exekučného súdu boli oprávnené
záujmy žalobcu vystavené nasledovným rizikám: neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho
exekútora exekučným súdom nastalo riziko zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania pre
stratu kontaktu s povinným a riziko insolvencie povinného. Neexistuje akýkoľvek účinný vnútroštátny

prostriedok nápravy spôsobilý reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných
nárokov a základých práv žalobcu spojený s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času,
čo vyvolalo u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj jej majiteľov pocity
frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty, nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Úplne zbytočné
a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti
s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít

žalobcu, zánik už vytvorených podnikateľských plánov, vznik straty zisku z realizovaného obchodu
a hospodársku stratu na strane žalobcu aj na strane jeho majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolaná
situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších
rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na
spravodlivéusporiadanievzťahov,dosiahnutiaadekvátnejnápravyaprimeranejsatisfakciezaporušenie

základných práv a princípov právneho štátu. Pri určovaní výšky primeranej náhrady nemajetkovej ujmy
vychádzal žalobca z doktríny prijatej Ústavným súdom, podľa ktorej je spravodlivé, ak sa na každý rok
poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 663,88 eur. Žalobca si ako primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania
a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase

stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík,
ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym
úradným postupom exekučného súdu) uplatňuje alikvotným pomerom 55,32 eur za každý mesiac
omeškania činnosti exekučného súdu, sumu 995,76 eur (exekučný súd bol nečinný viac ako 561
dní). Žalobca podľa § 15 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. písomne požiadal žalovaného o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody, do podania tejto žaloby žalovaný na podanú žiadosť pozitívne
nereagoval. Ako dôkaz na preukázanie tohto tvrdenia označil spis Ministerstva spravodlivosti SR k
predbežnému prerokovaniu nároku žalobcu a potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku založené v spise Okresného súdu Liptovský Mikuláš žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti
žalovanému Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti SR, ktorej predmetom je náhrada škody

vzniknutá pri nesprávnom úradnom postupe pri výkone exekúcie záväzku, vyplývajúceho zo zmluvy o
úvere č. 6111489 dlžníčky R. O., L.. XX.XX.XXXX, sp. zn. súdneho exekútora EX 15058/2011.

Žalovaný v písomnej žalobnej odpovedi z 27.02.2014 navrhol zamietnutie žaloby. Jedným z dôvodov
odmietnutia sťažnosti žalobcu na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu

Ústavným súdom SR vo viacerých konaniach (napr. II.ÚS 2011/2012, IV.ÚS 366/2012 a tiež IV. ÚS
374/2012)boloneoznačeniespisovýchznačiekexekučnýchkonaní,vktorýchmalodôjsťknesprávnemu
úradnému postupu. Nie je jasný titul nároku na náhradu škody. Žalobca neuvádza kroky, ktoré podnikol
na odstránenie neželaného stavu, spočívajúceho v tvrdených prieťahoch v súdnom konaní. Žalovaný
tiež namietol, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v

konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Zákonnou podmienkou
súdneho konania o nároku na náhrady škody je jeho predbežné prerokovanie (§ 15 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z.z.). Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 23.04.2012 boli
žalovanému doručené v ten istý deň. Žaloba na súde bola podaná 27.09.2012, teda pred uplynutím
zákonnej 6-mesačnej lehoty určenej zákonom 514/2003 Z. z.. Všeobecným predpokladom rozhodnutia

o zmene súdneho exekútora je žiadosť oprávneného obsahujúca uvedenie súdneho exekútora, ktorý má
nahradiť pôvodného exekútora. Žalovaný pripúšťa, že v niektorých prípadoch mohol súd rozhodnúť o
zmene súdneho exekútora po uplynutí zákonnej 30-dňovej lehoty, najmä ak súdny exekútor neposkytol
exekučnému súdu potrebnú súčinnnosť, čo je dôvod objektívny pre nerozhodnutie aj o trovách konania
a postúpenie veci novému exekútorovi. Žalobcovi nič nebránilo využiť zákonný prostriedok nápravy,

akým je podanie sťažnosti predsedovi súdu, čím porušil prevenčnú povinnosť podľa § 415 Obč. zák..
Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 16/02, v zmysle ktorého Ústavný súd SR
nedodržanie lehôt, uvedených v zákone, nepovažuje automaticky na porušenie práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danejveci. Pojem zbytočné prieťahy, obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je autonómnym pojmom, ktorý
nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. Rozhodovanie o žiadosti o
zmene exekútora si vyžaduje výzvu pôvodnému exekútorovi na vyčíslenie trov, o ktorých súd rozhoduje

spolu s rozhodnutím o zmene exekútora a na zaslanie exekútorského spisu za účelom postúpenia veci
novému exekútorovi. Vzhľadom na povahu úkonu, zákonnú lehotu, nečinnosť žalobcu a nevyhnutnosť
vykonať aj ďalšie úkony nemožno nerozhodnutie o zmene exekútora v zákonnej lehote považovať
za zbytočné prieťahy, teda za nesprávny úradný postup. Z existencie prieťahov v súdnom konaní
môže konajúci súd pri rozhodovaní o náhrade škody v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z.

vychádzať len v prípade, ak boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti
o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom
konaní (ak sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok
prieťahy v súdnom konaní), právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva o porušení
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného
súdu SR o ústavnej sťažnosti, konštatujúcom porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov. Žalobca si vo vzťahu k tomuto predpokladu nesplnil povinnosť tvrdenia ani povinnosť tvrdenie
preukázať. V zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. žalovaný vzniesol námietku premlčania práva
na náhradu škody pri každom uplatnenom nároku žalobcu, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej
lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.04.2009, teda 3 roky pred dňom,
kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. K materiálnej škode

uplatnenej žalobcom žalovaný uviedol, že nebola preukázaná jej existencia ani výška. Žalobca ako
spoločnosť zaoberajúca sa spotrebiteľskými úvermi k svojej činnosti potrebuje a využíva informačný
systém, náklady na jeho prevádzkovanie, správu a údržbu mu vznikli bez ohľadu na tvrdené prieťahy.
Žalobca neuvádza, či sa domáha skutočnej škody, alebo ušlého zisku v zmysle § 17 ods. 1 zák. č.
514/2003 Z. z. a účelovo požaduje za veľmi všeobecne uvedené činnosti paušálne sumy. Pri výške

náhradynemajetkovejujmyžalovanýcitovalustanovenie§17ods.2a§17ods.3zák.č.514/2003Z.z.a
poukázal na to, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické. Odškodnenie právnickej
osoby za nemajetkovú ujmu, spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní, nie je možné vzťahovať na
pocity fyzických osôb, ktoré sa na činnosti právnickej osoby zúčastňujú, lebo im ujma priamo nevzniká.
Žalobca uvádzaný zánik podnikateľských aktivít a plánov bližšie nekonkretizuje a nepreukazuje, že

konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením. Je potrebné prihliadať na dobré
mravy a na poškodenú osobu. Celkové náklady úverov poskytovaných žalobcom, ktoré pozostávajú z
úrokov a iných poplatkov, v niektorých prípadoch predstavujú takmer 100 % ročne zo sumy získanej
dlžníkom od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Dlžníci sa zaviazali v prípade nesplnenia zmluvných
záväzkov platiť sankciu vo výške 0,25 % denne, čiže 91,25 % ročne. Žalobca a jeho praktiky sú vnímané

verejnosťou negatívne, o čom svedčí článok v denníku SME zo 16.07.2012 a boli aj predmetom záujmu
Európskejkomisie,očomsvedčíjejlist.Právepodnikateľskáčinnosťžalobcupodnietilazvýšenúpotrebu
ochrany práv spotrebiteľov. Žalovaný považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi, ak si žalobca
uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť práve pri
spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu. Aj v prípade porušenia práva žalobcu

samotné konštatovanie porušenia práv musí byť považované za dostačujúce. Vychádzajúc zo základnej
charakteristiky príčinnej súvislosti nemožno tvrdiť, že žalobcovi škoda vznikla postupom okresného
súdu. Žalobca nepreukázal ani existenciu príčinnej súvislosti (nemožno tvrdiť, že žalobcovi škoda
vznikla postupom exekučného súdu). Žalovaný si v tomto vyjadrení uplatnil právo na náhradu trov
konania, ktoré nevyčíslil.

Na pojednávaní dňa 12.10.2015 sa nezúčastnil ani jeden z riadne a včas predvolaných účastníkov.
Súd po zistení, že sú splnené podmienky pre vykonanie pojednávania vec prejednal v neprítomnosti
účastníkov konania, prihliadajúc na obsah spisu a doteraz vykonané dôkazy s poukazom na § 101
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej iba Obč. súd. por.). Žalovaný ospravedlnil neúčasť na

pojednávaní bez toho, aby navrhol odročenie pojednávania z vážneho dôvodu. Žalobca elektronickým
podaním doručeným súdu 09.10.2015 navrhol zrušenie pojednávania tvrdiac, že doteraz nebolo
rozhodnuté o nestrannosti a zákonnom sudcovi na základe námietky žalobcu. Súd zdôrazňuje, že o
tomtonávrhužalobcurozhodolKrajskýsúdvŽilineuznesenímzodňa31.01.2013č.k.6NcC/73/2013-16,
právoplatným 14.02.2014, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 14.02.2014, o čom

svedčí podpis na doručenke do vlastných rúk.

Neúčelným a nehospodárnym bolo rozhodovať v zmysle procesného návrhu žalobcu medzitýmnym
rozsudkom o základe prejednávanej veci a prenechať rozhodnutie o výške žalovaného nároku ďalšiemurozsudku. Navyše sa žalobca domáha, aby súd medzitýmnym rozsudkom určil, že žalovaný je
zodpovedný za škodu vzniknutú žalobcovi tým, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti o zmene
exekútora, ale v žalobe samotnej tvrdí, že exekučný súd o tejto žiadosti rozhodol, no oneskorene.

Ak by aj žaloba čo do základu bola dôvodná, rozhodnutie o výške plnenia by nevyžadovalo rozsiahle
dokazovanie. Procesný návrh na neprejednanie veci z dôvodu, že žalobca požiadal o vyčíslenie náhrady
škody súdneho znalca nie je bez ďalšieho dôvodom odročenia pojednávania.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľačl.48ods.2ÚstavySlovenskejrepublikykaždýmáprávo,abysajehovecverejneprerokovalabez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom

Podľa čl. 6 ods. 1 veta prvá Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd
každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislýmanestrannýmsúdomzriadenýmzákonom,ktorýrozhodneojehoobčianskychprávachalebo
záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 01.01.2013 (ďalej len Zákon) právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku
rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,
komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 Zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom

opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 Zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do

šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.

Postupujúc podľa označenej právnej úpravy súd žalobu zamietol pre neunesenie žalobcovho dôkazného
bremena. Dôkaznú povinnosť (ktorá má dve časti: účastník je povinný najskôr relevantné skutkové

tvrdenia predniesť a následne je povinný preukázať ich pravdivosť relevantnými dôkazmi) a dôkazné
bremeno nesú účastníci konania.Úlohou súdu je vykonať navrhnuté dôkazy, ak ich uzná za právne
relevantné. Občiansky súdny poriadok v § 120 ods. 1 ukladá účastníkom dôkaznú povinnosť ohľadom
ich tvrdení. Procesným dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je zamietnutie žaloby.

Vprejednávanomprípadesúdvprvomradeskúmalsplneniezákladnéhopredpokladuuplatnenianároku
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom na súde, ktorým je v zmysle §-u
15 ods. l zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 01.01.2013 predbežné prerokovanie nároku na
základe písomnej žiadosti poškodeného podanej na príslušnom orgáne, ktorým je v súdenom prípade
Ministerstvo spravodlivosti SR. Žalobca tvrdil, že o predbežné prerokovanie nároku požiadal písomnou

žiadosťou žalovaného, keď potvrdenie o prijatí tejto žiadosti žalobcu žalovaným je založené v inom
spise Okresného súdu Lipt. Mikuláš. Súd musí upozorniť na skutočnosť, že v tomto súdnom konaní
je žalovaným štát - Slovenská republika - ako nositeľ právnej subjektivity (právnická osoba), menom
ktorého koná štátny orgán - Ministerstvo spravodlivosti SR ( § 21 Obč. zák., § 21 ods. 2 Obč. súd.
por.). Žalovaným nie je štátny orgán - Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré pri postupe podľa § 15

Zákona nekoná za štát, ale v rámci vlastných kompetencií zverených mu zákonom koná vo vlastnom
mene, na vlastný účet ako samostatná právnická osoba. Preto ak žalobca tvrdí, že potvrdenie o prijatí
písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku vystavené žalovaným (t. j. Slovenskou republikou)
sa nachádza v súdnom spise Okresného súdu Lipt. Mikuláš, nejde o prijatie žiadosti orgánom určenýmZákonom na jeho prerokovanie (Ministerstvom spravodlivosti SR). Žalobca ani netvrdil, kedy v súdenom
prípade požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR (nie žalovaného - Slovenskú republiku) o predbežné
prerokovanie súdeného nároku na náhradu škody, čo bolo obsahom jeho žiadosti, či, akým spôsobom a

kedy Ministerstvo spravodlivosti SR reagovalo, či nárok žalobcu na náhradu škody bol uspokojený len
čiastočne, alebo mu bolo písomne oznámené, že jeho nárok na náhradu škody uspokojený nebude.

Ako právny základ žalovaného nároku žalobca uvádza nesprávny úradný postup Okresného súdu Lipt.
Mikuláš pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom

pod sp. zn. EX 152/2005, ktorý spočíva v oneskorenom rozhodnutí. V prvom rade súd poukazuje
na nedostatočné označenie tohto konania - žalobcovi nič nebránilo uviesť meno a sídlo súdneho
exekútora. Na margo tvrdenia žalobcu o jeho nevedomosti spisovej značky exekučného súdneho
konania súd konštatuje, že ide o ďalšie zavádzajúce tvrdenie žalobcu, lebo vzhľadom na jeho
nevyhnutnú komunikáciu so súdnym exekútorom (či už priamo, alebo prostredníctvom jeho vtedajšieho
právneho zástupcu) žalobca meno a sídlo súdneho exekútora, ktorého ako oprávnený požiadal o

vykonanie exekúcie, musel vedieť (minimálne s ohľadom na potrebu uzatvorenia zmluvy o vykonaní
exekúcie). Z pripojeného spisu sp. zn. 6Er/561/2005 tunajšieho okresného súdu vyplýva, že vtedajšiemu
právnemu zástupcovi žalobcu ako oprávneného boli doručené všetky rozhodnutia, takže žalobca nemal
dôvod pri ich riadnej komunikácii spisovú značku súdneho konania nepoznať. Návrh oprávneného
POHOTOVOSŤ, s. r. o. zo dňa 16.09.2010 na zmenu súdneho exekútora bol tunajšiemu okresnému

súdu doručený dňa 20.09.2010 ako elektronický, opatrený zaručeným elektronickým podpisom.
Podaním zo dňa 30.09.2010 bol súdny exekútor Mgr. Ing. Ivan Šteiner exekučným súdom vyzvaný na
vyjadrenie sa k predloženému návrhu, predloženie exekučného spisu zn. EX 152/2005 a na oznámenie
uplatnenia a vyčíslenia náhrady trov; žiadosť bola súdom odovzdaná na poštovú prepravu v ten istý
deň. Podaním doručeným súdu 12.11.2010 exekútor súdu predložil spis, vyčíslil trovy exekúcie a

navrhol návrh na zmenu exekútora zamietnuť a exekúciu ako neprípustnú zastaviť. Tunajší okresný
súd rozhodol o vyhlásení exekúcie za neprípustú a jej zastavení uznesením č. k. 6Er/561/2005-32 zo
dňa 30.03.2012 z dôvodu nespôsobilosti notárskej zápisnice byť exekučným titulom. Uznesenie potvrdil
odvolací Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 1CoE/139/2012-65 zo dňa 09.10.2012. Dovolanie podané
voči tomuto uzneseniu oprávneným Najvyšší súd SR odmietol uznesením č.k. 3 ECdo 12/2013 zo dňa

05.12.2013. Ako vyplýva z uvedeného, žalobca nepreukázal tvrdenie o bezdôvodnej nečinnosti súdu
trvajúcej viac ako 561 dní. Pri rozhodovaní o zmene exekútora súd postupoval so všetkou opatrnosťou,
dbajúc nielen na poslednú vetu §-u 44 ods. 7 Exekučného poriadku účinného do 31.05.2011, ktorý
aplikoval vzhľadom na dobu podania návrhu na zmenu exekútora (v zmysle ktorého súd rozhodne
o zmene súdneho exkútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora), ale

aj na ods. 8 tohto zákonného ustanovenia (postúpenie veci s exekučným spisom „novému“ súdnemu
exekútorovi), preto požiadal pôvodnú súdnu exekútorku o predloženie exekučného spisu a vyčíslenie
dovtedy vzniknutých trov exekúcie. Po ich doručení 12.11.2010 súd rozhodol v najbližšie možnom
termíne 30.03.2012 o zastavení exekučného konania, postupujúc v súlade s ustanoveniami Exekučného
poriadku, konštantnou judikatúrou slovenských súdov, ale aj s čl. 3 ods. 1 a 2 Smernice 93/13/EHS o

nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a s rozsudkom Súdneho dvora EÚ vo veci Asturcom
C-40/08, ktorý je pre SR prameňom práva. Existencia prieťahov v uvedenom exekučnom súdnom
konaní ani nečinnosť súdu (porušenie právnej povinnosti) preukázaná nebola. Naopak, súd splnil svoju
povinnosť skúmať všetky náležitosti a materiálnu aj formálnu vykonateľnosť exekučného titulu (pre
jej splnenie v tomto štádiu konania lehota určená nebola) a zastavením exekúcie zabránil vzniku

bezdôvodného obohatenia u žalobcu v pozícii povinného. Bolo potom nadbytočným rozhodnúť o zmene
súdneho exekútora v exekučnom konaní vedenom na základe vadného rozhodnutia, označovaného za
exekučný titul. Žalobca ale uvádza, že súd o zmene exekútora rozhodol - nie je zrejmé, ktoré rozhodnutie
má žalobca na mysli. Žalobca nepreukázal ani existenciu ďalších podmienok vzniku zodpovednosti -
vznik škody (vzhľadom na neexistenciu protiprávneho konania bolo nadbytočným ďalej vznik škody

dokazovať, opäť však možno poukázať na nedostatok skutkových tvrdení a neoznačenie príslušných
dôkazov), ani príčinnú súvislosť medzi vzniknutou škodou a zavineným protiprávnym konaním. Žalobca
nepreukázal ani výšku tvrdenej majetkovej škody 175 eur, či už ide o skutočnú škodu, alebo o ušlý zisk
(čo nie je zo žaloby zrejmé). Nepreukázal vynaloženie čiastky 70 eur na správu a údržby vymáhanej
pohľadávky ani netvrdil, za ktoré obdobie mali tieto náklady vzniknúť, či ide o odmenu za pracovné

výkony zamestnanca, kedy a v akom rozsahu bola dojednaná a kedy bola žalobcom uhradená. Žalobca
nepreukázal, za aké obdobie a kedy vznikli náklady na udržiavanie a správu informačného systému
vyčíslené sumou 40 eur, administratívne výdavky 50 eur na komunikáciu so súdnym exekútorom
(žalobca nehovorí, či ide o pôvodného exekútora, alebo o „nového“ exekútora) a na administratívnespracovanie, poštovné, telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním, kontrolou stavu konania na
exekučnom súde vo výške 15 eur. Odôvodnenie požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy 995,76 € v
peniazoch žalobcom vychádza z hypotetických predpokladov. Žalobca netvrdil, že došlo a kedy k zániku

povinnej, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s ňou, alebo k jej insolvencii. Ak konaním súdu
malo dôjsť u členov riadiacich orgánov žalobcu, resp. majiteľov právnickej osoby k pocitu frustrácie,
úzkosti, nespravodlivosti, neistoty, nedôvery v právo a v rovnosť spoločnosti, ako fyzické osoby sa môžu
domáhať ochrany svojich práv zákonom predpísaným spôsobom. Žalobca netvrdil konkrétne, kedy a
ktoré jeho plánované podnikateľské aktivity a už vytvorené podnikateľské plány zanikli ani tento zánik

nepreukázal. Žalobca tiež netvrdil a nepreukázal, že došlo k strate zisku z realizovaného obchodu a
hospodárskej strate na strane žalobcu (napr. predložením výpisov z účtovnej evidencie potom, čo by
žalobca musel tvrdiť konkrétnu výšku tejto straty a obdobie jej vzniku - aj keď môže ísť o skutočnosti
tvoriace predmet žalobcovho obchodného tajomstva, potom záleží od žalobcu, či ich bude naďalej tajiť a
vystavuje sa riziku neunesenia dôkazného bremena v konaní o náhradu škody, alebo ich zverejní a splní
dôkaznú povinnosť). Napokon žalobca konkrétne netvrdil a nepreukázal ani ovplyvnenie jeho ďalších

podnikateľských postupov a jeho neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí. Vzhľadom na nedostatok
skutkových tvrdení súd nemohol posúdiť dôvodnosť žalovaným vznesenej námietky premlčania.

Rozhodnutie o náhrade trov konania je založené na § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 Obč. súd. por. V
konaní úspešný žalovaný v zákonnej lehote nevyčíslil trovy konania, náhradu ktorých navrhol priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného
okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí,

ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený

skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.