Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. február 2012

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 16C/28/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6710202801
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2012:6710202801.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Klaudiou Koskovou v právnej veci žalobcu

Mesto Nová Baňa, Námestie slobody č.1, 968 26 Nová Baňa, IČO: 00 320 897 proti žalovanému v I/
rade SR - Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie č.13, 813 11 Bratislava a v II/ rade JUDr. V. A.,
D.: XXXXX XXX, K. B. P. XXXX/XX, XXX XX O., v konaní o zaplatenie 2799,21 EUR istiny a prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný v I/ rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2570,06 EUR s 8,5 % úrokom z omeškania ročne
od 15.02.2010 až do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

Súd žalobu voči žalovanému v II/ rade z a m i e t a .

Súd konanie z a s t a v u j e o sumu 229,15 EUR.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia žalovanej pohľadávky voči žalovanému v I/ rade z
titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa § 9 zák. č. 514/2003 Z.z., ktorá

mumalavzniknúťvpríčinnejsúvislostisnesprávnymúradnýmpostupomžalovaného vII/rade,ktorýako
súdny exekútor realizoval viaceré exekúcie judikovaných pohľadávok žalobcu, ktoré zároveň žalobca v
žalobe presne špecifikoval. V prípade, ak by sa v konaní nepreukázala vyššie uvedená zodpovednosť
žalovaného v I/ rade, žalobca alternatívne žiadal, aby k povinnosti zaplatiť mu uplatňovaný nárok bol
zaviazaný priamo žalovaný v II/ rade (ako súdny exekútor) z titulu bezdôvodného obohatenia.

Žalovaný v I/ rade žiadal v priebehu celého konania žalobu voči nemu v plnom rozsahu zamietnuť ako

nedôvodne podanú.

Žalovaný v II/ rade v jeho písomnom oznámení zo dňa 10.08.2010 k žalobe uviedol, že nesúhlasí s
výškou pohľadávky 2799,21 EUR, pretože žalobca mu nezaplatil trovy na exekučných spisoch, ktoré boli
zastavené pre nemajetnosť v celkovej výške 269,85 EUR. Jedná sa o nasledovné spisy: Ex 1342/01 -
41,16 EUR, Ex 1341/01 - 37,44 EUR, Ex 1337/01 - 37,37 EUR, Ex - 1339/01 - 36,61 EUR, Ex 1170/01 -
40,80 EUR, Ex 1343/01 - 38,83 EUR, Ex 1338/01 - 37,64 EUR. V priebehu konania žalovaný v II/ rade

doručil súdu „oznámenie“ zo dňa 16.01.2012, ktoré došlo súdu dňa 17.01.2012 v ktorom uviedol, že
sa nemôže zúčastniť pojednávania, pretože je na PN a že pohľadávku uznáva a žiadal, aby mu súd
povolil žalovanú pohľadávku splácať“ formou splátok na základe schváleného zmieru“, a to mesačnými
splátkami po 100,- EUR od apríla 2012 k 30-temu dňu v mesiaci.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právnej zástupkyne žalobcu, ako aj žalovaného v I/ rade a
oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi, pričom zistil tento skutkový a právny stav veci:

Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že viacerými exekučnými návrhmi vymáhali prostredníctvom
žalovaného v II/ rade pohľadávky v celkovej výške 2799,21 EUR voči povinnému V.. X.. Tieto exekučné
konania sa viedli pod č. Ex 1022/2001, Ex 1023/2001, Ex 1024/2001 a Ex 1429/2001. Poverenia boli
vydané OS v Žiari nad Hronom pod č. 5613 012001 k č.k. Ex 1024/2001 a č.5613 012517 k č.k. Ex

1429/01. Uznesením Okresného súdu v Žiari nad Hronom č.k. Er/2534/2000 zo dňa 5.2.2008, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 27.2.2008 v spojení s opravným uznesením OS Žiar nad Hronom č.k.
Er 2534/2000-64 zo dňa 4.7.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 6.8.2008, bol schválený rozvrh
výťažku tak, že bude žalobca uspokojený v pohľadávkach pod bodom 11/,12/,13/ (dane z nehnuteľností
vo výške 78.566,- Sk, ďalej budú uspokojené trovy predchádzajúceho konania a trovy exekúcie pod
bodom 3/,4/,5/,6/ v celkovej výške 2200,- Sk a pohľadávka nájomného s úrokom z omeškania pod

bodom 16/ vo výške 3.562,90 Sk (z toho nájomné 1.552,- Sk a úrok z omeškania 2010,90 Sk). Celkom
pohľadávky boli vo výške 84.328,90 Sk (2799,21 EUR). Podľa § 165 ods.1 Zák.č. 233/1995 Z.z. v
znení platnom do 31.01.2002 po schválení rozvrhu výťažku a súčasne po úplnom zaplatení najvyššieho
podania mal žalovaný v II/ rade poukázať prikázané sumy do 7 dní od nadobudnutia právoplatnosti
uznesenia, ktorým bol schválený rozvrh výťažku, čo je do 05.03.2008, pretože uznesenie nadobudlo

právoplatnosť dňa 27.02.2008 a opravné uznesenie dňa 06.08.2008. Do dnešného dňa k vyplateniu
pohľadávok žalobcu nedošlo napriek tomu, že po viacerých telefonických a písomných urgenciách
žalovaný v II/ rade žalobcovi tvrdil, že po návrate z PN v januári 2009 dôjde k usporiadaniu a vyplateniu.
Dňa 09.07.2009 žalobca podal oznámenie z podozrenia z úmyselnej trestnej činnosti žalovaného v II/
rade zo zneužitia právomoci verejného činiteľa a zistil, že týchto podaní zo strany oprávnených je veľa a

tiež nevyplatených pohľadávok oprávnených. Podľa § 3 ods.l písm. d/ v spojení s § 4 ods.l písm. a) bod
3 v spojení s § 15 z.č.514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov žalobca požiadal žalované v I/ rade o
predbežnéprerokovanienárokunanáhraduškodyspôsobenejžalovanýmvII/rade.Zodpovednosťštátu
videl žalobca v tom, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú žalovaným v II/ rade pri výkone exekučnej
činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov a v

tomto prípade za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom žalobcu v II/ rade (s. exekútora).
Za nesprávny úradný postup sa považuje podľa § 9 cit. Zákona porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah. Žalovaný v II/
rade nevykonal úkon resp. dodnes je nečinný v tom, že podľa § 165 žalobcovi nepoukázal prikázané

sumy citované v uznesení č. Er 2534/20000, čím spôsobil žalobcovi škodu, pričom za škodu považuje
žalobca zmenšenie majetku v dôsledku nevyplatenia prikázanej sumy podľa schváleného rozvrhu v
zákonom stanovenej lehote. Žalovaný v I/ rade nevyhovel návrhu žalobcu. V odpovedi uviedol, že pokiaľ
má žalobca pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia, škoda mu ešte nevznikla považoval
regresnú náhradu v celej výške od príslušných osôb, v tomto prípade by to bolo od žalovaného v II. rade.

Na základe vyššie uvedeného žalobca žiadal, aby bol žalovaný v I/ rade (SR) zaviazaný na zaplatenie
žalovanej sumy z dôvodu spôsobenej škody žalovaným v II/ rade (súdnym exekútorom, pokiaľ tu nie je
výlučná zodpovednosť štátu pri takomto konaní exekútora nie je daná podľa z.č. 528/2003 Z.z. Pripustil
aj výlučnú zodpovednosť žalovaného v II/ rade, pretože si nesplnil povinnosť uloženú zákonom č.
233/1995 Z.z. v platnom znení buď z dôvodu spôsobenej škody alebo bezdôvodného obohatenia, alebo

porušenia právnej povinnosti vyplývajúcej zo zák. č.233/1995 Z.z. v platnom znení. V priebehu konania
právnazástupkyňažalobcužiadalapripustiťzmenužalobytak,žežiadalazaviazaťžalovanéhovI/radek
povinnosti uhradiť žalobcovi sumu 2570,06 EUR spolu 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 06.03.2008
až do zaplatenia, ako aj trovy konania, alebo žalovaného v II/ rade zaviazať k tej istej povinnosti. Súd
na pojednávaní konanom dňa 06.12.2010 uznesením zmenu pripustil. Ďalej právna zástupkyňa žalobcu

uviedla, že žalovaný v II/ rade už nevykonáva exekučnú činnosť, táto mu bola pozastavená z dôvodu
podozrenia zo spáchania trestnej činnosti zneužitia právomoci verejného činiteľa. Na pojednávaní
konanom dňa 18.01.2012 právna zástupkyňa žalobcu uviedla okrem iného, že sa stotožňuje so záverom
odvolacieho orgánu v tom, že zákon č. 514/2003 Z.z. upravuje osobitný druh zodpovednosti založenej
na báze absolútnej objektívnej zodpovednosti, ktorá zlepšuje ich postavenie, čo sa týka ochrany ich

subjektívneho práva a jeho vymožiteľnosti. Podľa jej vyjadrenia neexistuje žiaden právny dôvod na to,
abyneboložalobcoviumožnenéuplatniťsiprávonanáhraduškodyspôsobenejžalovanýmvII/radevoči
žalovanému v I/ rade. Zákonnou prekážkou úspešného uplatnenia nie je to, že pred uplatnením nároku
na náhradu škody si žalobca musí uplatniť najskôr nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia. Takétoustanovenie zo zákona č.514/2003 Zb. z. vôbec nevyplýva. Ďalej uviedla, že žalobca má pochybnosť
o tom, či vo vzťahu voči žalovanému v II/ rade ide o bezdôvodné obohatenie. Poukazovala na dve
uznesenia Najvyššieho súdu SR, a to: 3Cdo 58/2009 a 4Cdo 41/2009, ktoré majú rovnaký právny

záver v tom smere, že medzi oprávneným a súdnym exekútorom nemôže vzniknúť súkromno-právny
vzťah, pretože vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci. Z týchto dôvodov vykonaním
exekučnej činnosti nemôže dôjsť na strane súdneho exekútora k bezdôvodnému obohateniu podľa §
451 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z týchto rozhodnutí si teda žalobca vôbec nemôže pred
uplatnením náhrady škody voči štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. uplatniť voči súdnemu exekútorovi -

žalovanému v II/ rade nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, lebo tento nárok vlastne neexistuje.

Právna zástupkyňa žalovaného v I/ rade uviedla, že podľa ich názoru na strane žalobcu nedošlo k vzniku
škody zakladajúcej žalobcovi nárok na jej náhradu. V konaní o náhradu škody za nesprávny úradný
postup, resp., že vznik škody nebol zo strany žalobcu v konaní preukázaný. Poukázala na skutočnosť,
že v prípade, ak sa žalobca domnieva, že podľa hmotného práva mal v exekučnom konaní nárok na

vyplatenie peňažných prostriedkov v súvislosti s dražbou, mohlo sa, resp. môže sa žalobou smerujúcou
proti žalovanému v II/ rade domáhať vydania bezdôvodného obohatenia. Existencia pohľadávky na
vydanie bezdôvodného obohatenia vylučuje vznik škody ako majetkovej újmy a tým aj konkurenciu
právnej úpravy zodpovednosti za škodu s právnou úpravou bezdôvodného obohatenia. Ďalej právna
zástupkyňa žalovaného v I/ rade opierala svoj názor o judikatúru, a to rozhodnutie č.4Cz /110/84, ako

aj na judikát NS SR sp.zn. 4Cdo/ 199/2005. Ďalej uviedla, že nakoľko žalobca nepreukázal existenciu
škody, nemohol podľa ich názoru preukázať ani splnenie podmienky príčinnej súvislosti medzi vznikom
škody a nesprávnym úradným postupom žalovaného v II/ rade. Ďalej právna zástupkyňa žalovaného
v I/ rade poukázala na tú skutočnosť, že žalobca si vo svojej žalobe nesprávne uplatňuje úrok z
omeškania zo škody, ktorá mu podľa jeho názoru nesprávnym úradným postupom žalovaného v II/

rade vznikla. Žalovaný v I/ rade sa mohol dostať do omeškania s vyplatením náhrady škody až dňom
nasledujúcim po dni, kedy neuspokojil v rámci predbežného prerokovania nárok na náhradu škody
uplatnenú náhradu škody. Žalobca si preto podľa názoru žalovaného v I/ rade nemôže uplatňovať úrok
z omeškania od 06.03.2008, ale najskôr odo dňa 12.02.2010, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni kedy
bolo žalobcovi odpovedané žalovaným v I/ rade na jeho žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na

náhradu škody. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný v I/ rade žiadal žalobu voči nemu v
plnom rozsahu zamietnuť. Na pojednávaní konanom dňa 18.01.2012 právna zástupkyňa žalovaného
v I/ rade okrem iného uviedla, že v plnom rozsahu sa pridržiava doterajších vyjadrení písomných, ako
aj ústne prednesených, pričom najmä poukazuje na vyjadrenie žalovaného v I/ rade zo dňa 04.11.2011,
kde žalovaný v I/ rade zaujal jednoznačný záver z akého dôvodu žalobca nepreukazoval a ani nemohol

preukázať splnenie zákonných podmienok pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa
zákona č. 514/2003 Z.z., a to z toho dôvodu, že nepreukázal splnenie podmienky existencie škody.
Vzhľadom na posledné podanie žalovaného v II/ rade zo dňa 16.01.2012 poukázala právna zástupkyňa
žalovaného v I/ rade na „§ 154 O.s.p.“, a to na uznanie žalovaného v II/ rade svojho záväzku voči
žalobcovi, čo do dôvodu, ako aj do výšky, a voči žalovanému v I/ rade žiadal žalobu v plnom rozsahu

zamietnuť.

Žalovaný v II/ rade sa na pojednávanie konané dňa 08.01.2012 nedostavil. Vopred svoju neúčasť
písomne ospravedlnil z dôvodu PN. Pojednávanie odročiť nežiadal a preto súd v zmysle § 101 ods.2
O.s.p. pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti.

Z uznesenia Okresného riaditeľstva policajného zboru, Úrad justičnej a kriminálnej polície Zvolen č.
ČVS: ORP-63-OEK-Zv-2010 zo dňa 24.02.2010 súd zistil, že vyšetrovateľ PZ podľa § 21 ods.3 Tr.
por. s poukazom na § 18 ods.l Tr. por. spojil na spoločné konanie trestnú vec obvineného V. A., Z..
XX.X.XXXX V. L., K. B. L., Q., R.. P.. U.. K. Č.. XXX/X, stíhaného vyšetrovateľom UJK OR PZ Zvolen

pod ČVS:ORP-343/OEK-ZV-2009 ako obvineného pre zločin zneužívanie právomoci verejného činiteľa
podľa § 326 ods.l písm. c/ ods.2 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona a prečin neoprávneného
používania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 ods.l, ods.2 písm. c/ Trestného zákona. Okrem
iného aj na tom skutkovom základe, že ako exekútor po tom, ako bol v rámci exekučného konania,
č. Ex 613/00 vedenom súdnym exekútorom dňa 05.02.2008 uznesením Okresného súdu v Žiari nad

Hronom č. Er 2534/2000-57, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06.08.2008 schválený rozvrh výťažku z
dražby nehnuteľností zapísaných na LV č.1079 Správa katastra Žarnovica, konanej dňa 22.08.2007 na
základe ktorého mal súdny exekútor JUDr. V. A. zaplatiť v rámci exekučných konaní č. Ex 1022/2001, Ex
1023/2001, Ex 1024/2001 a Ex 1429/01 pohľadávku Mesta Nová Baňa, Námestie slobody č.1 vo výške85.571,90 Sk, takto rozvrhnuté finančné prostriedky získané z výťažku dražby neodviedol oprávneným,
ale použil na doposiaľ na nezistený účel, čím celkom spôsobil svojím konaním oprávneným škodu.
Uvedené uznesenie je datované dňom 24.02.2010.

Žalobca v priebehu konania urobil na základe námietky žalovaného v II/ rade podanie zo dňa 24.09.2010
(čl.50-51 spisu), i na pojednávaní konanom dňa 06.12.010 (zápisnica z pojednávania čl.87-80 spisu)
dispozíciu s pôvodne uplatňovaným nárokom, a to konkrétne v tom zmysle, že pôvodne uplatňovanú
istinu vo výške 2799,21 EUR „znížil“ o sumu 229,15 EUR a teda ďalej sa domáhal zaplatenia istiny len

vo výške 2570,06 EUR, preto súd v zmysle § 96 O.s.p. konanie zastavil o sumu 229,15 EUR.

K žalobe žalobca pripojil žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zákona
č.514/2003 Zb. zákonov v znení neskorších predpisov zo dňa 11.08.2009, z ktorej súd zistil, že žalobca
žiadal žalovaného v I/ rade písomne o prerokovanie jeho nároku vo výške 2799,21 EUR (84.328,90
Sk), ktorá žalobcovi vznikla nevyplatením v rozvrhu schválených finančných prostriedkov súdnym

exekútorom JUDr. V. A..

Ďalej žalobca pripojil k žalobe vyjadrenie žalovaného v I/ rade k žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody podľa § 514/2003 Zb.z. zo dňa 11.02.2010, ktoré došlo Mestskému úradu
Nová Baňa dňa 17.02.2010. V uvedenom písomnom vyjadrení žalovaný v I/ rade žalobcovi oznámil,

že dňa 14.08.2009 bola doručená žalovanému v I/ rade žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody, ktorá mala byť Mestu Nová Baňa spôsobená nesprávnym úradným postupom
súdneho exekútora v exekučnom konaní pod sp.zn. Ex 1022, 1023, 1024, 1429/2001 v zmysle zákona
č. 514/2003 Zb.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov (ďalej len zákon č.514/2003 Zb.z.). V uvedenom vyjadrení žalovaný v I/ rade oznámil žalobcovi,

že žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie bola prerokovaná v zmysle ustanovenia § 15 ods.l Zák.
č. 514/2003 Zb.z., pričom žiadosti žalobcu žalovaný v I/ rade nevyhovel z dôvodu, že v predmetnej veci
nebola náležite preukázaná škoda, za ktorú by zodpovedal štát v zmysle zákona č.514/2003 Z.z.

Zo žiadosti o vyplatenie vymožených pohľadávok k exekučným konaniam č.EX 1022/2001, EX

1023/2001, EX 1024/2001, EX 1429/2001 zo dňa 23.02.2009, ktorú adresoval žalobca žalovanému v II/
rade súd zistil, že žalobca žiadal žalovaného v II/ rade, ako súdneho exekútora o vyplatenie vymožených
pohľadávok vo výške 84.328,90 Sk (2799,21 EUR) vzhľadom k tomu, že od vymoženia pohľadávok
súdnym exekútorom uplynulo značné časové obdobie, počas ktorého už mohli byť finančné prostriedky
vyplatené veriteľom, a to aj z ohľadom na § 165 Exekučného poriadku.

Z listinného dôkazu „oznámenie“ zo dňa 10.06.2008 (čl.13 spisu) súd zistil, že súdny exekútor - JUDr.
V. A. pod sp.zn. EX 613/2000-45 oznámil žalobcovi, že vo veci exekučného konania vedeného na
exekútorskom úrade JUDr. V. A.Ő. pod č.Ex 613/00, Ex 462/01, Ex 522/01, Ex 523/01, Ex 1022/01, Ex
1023/01 Ex 1024/01, 1429/01 bol uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom č. Er 2534/00-57 zo dňa

05.02.2008 schválený rozvrh výťažku z dražby nehnuteľností. Pri kontrole citovaného uznesenia zistil
súdny exekútor, že súd urobil chyby v písaní a v počítaní. Z uvedeného dôvodu v súlade s O.s.p. požiadal
súd o opravu uznesenia. Sumu, ktorú pre žalobcu súd schválil uznesením im súdny exekútor uhradí po
opravách chýb v písaní a v počítaní. V uvedenom oznámení je pečiatka a podpis súdneho exekútora.

Podľa § 9 ods.l Zákona č. 514/2003 Zb.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon,alebovydaťrozhodnutievzákonomustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods.2 Zákona č.514/2003 Zb.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, ktorému bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 4 ods.l písm. a/ Zákona č.514/2003 Zb.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom

verenej moci podľa § 3 ods.l koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.Podľa § 3 ods.1 Zákona č. 514/2003 Zb. z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom
za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone
verejnej moci:

a/ nezákonným rozhodnutím,
b/ nezákonným zatknutím, zadržaním, alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d/ nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods.2 Zákona č. 514/2003 Zb.z., zodpovednosti podľa odseku 1/ sa nemožno zbaviť.

Podľa § 16 ods.l Zákona č. 514/2003 Zb.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody,
alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku, alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Vo veci súd rozhodol rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. 16C 28/2010-84 dňa 06.12.2010, a to
tak, že zaviazal žalovaného v II/ rade k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 2570,06 EUR spolu s 8,5 %
úrokom z omeškania ročne, od 06.03.2008 až do zaplatenia, ako aj trovy konania vo výške 173,- EUR, a
tovšetkodo3dníodprávoplatnostitohtorozhodnutia.ZároveňžalobuvočižalovanémuvI/radezamietol
a žalovanému v I/ rade náhradu trov konania nepriznal. Voči uvedenému rozsudku Okresného súdu

podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ako i žalovaný v II/ rade. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako
súd odvolací vo veci rozhodol uznesením č.k. 17Co 57/2011-104 dňa 31.05.2011 a uvedený rozsudok
okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodov, ktoré sú podrobne popísané v uvedenom
rozhodnutí odvolacieho súdu. Preto okresný súd vo veci ďalej konal s poukazom na ustanovenie § 226
Občianskeho súdneho poriadku a vo veci znovu rozhodol.

Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná voči žalovanému v I/
rade. Vzhľadom k tomu, že žalobca koncipoval žalobu tak, že sa žalobca domáhal uplatňovaného
nároku voči žalovanému v I/ rade z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci podľa § 9 Zákona č.514/2003 Zb.z., ktorá mu mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s nesprávnym

úradným postupom žalovaného v II/ rade, ako súdnym exekútorom, ktorý realizoval viaceré exekúcie
pohľadávok žalobcu a až v prípade, ak by sa v konaní nepreukázala vyššie uvedená zodpovednosť
žalovaného v I/ rade, žalobca alternatívne žiadal, aby k povinnosti zaplatiť mu uplatňovaný nárok bol
zaviazaný priamo žalovaný v II/ rade, ako súdny exekútor z titulu bezdôvodného obohatenia, súd
primárneskúmalskutkovúdôvodnosťaprávnuopodstatnenosťprimárnehopetituuplatňovanéhonároku

vo vzťahu k žalovanému v I/ rade. Právna teória takto koncipovanú žalobu charakterizuje ako žalobu
s tzv. primárnym ( hlavným ) a subsidiárnym (náhradným, eventuálnym ) petitom. Žalobca sa teda
najskôr domáha nároku formulovaného v primárnom petite a až pre prípad, že súd zistí nedôvodnosť a
neopodstatnenosť tohto (primárneho) nároku, domáha sa nároku formulovaného v subsidiárnom petite.
Žalobca si primárnym petitom uplatnil nárok z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci voči žalovanému v I/ rade a subsidiárnym petitom si uplatnil nárok z titulu bezdôvodného
obohatenia voči žalovanému v II/ rade.

Zákon č. 514/2003 Zb.zák. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci upravuje
osobitný druh zodpovednosti, ktorá je koncipovaná na báze tzv. absolútnej objektívnej zodpovednosti.

Súd mal v konaní jednoznačne preukázané, že žalobca vymáhal prostredníctvom žalovaného v II/ rade,
ako súdneho exekútora pohľadávky v celkovej výške 2799,21 EUR. Uznesením Okresného súdu Žiar
nad Hronom č.k. Er 2534/2000 zo dňa 05.02.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 287.02.2008
v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. Er 2534/2000-64 zo dňa

04.07.2008,ktorénadobudloprávoplatnosťdňa06.08.2008bolschválenýrozvrhvýťažkutak,žecelková
pohľadávka predstavovala výšku 2799,21 EUR. Žalovaný v II/ rade mal podľa § 165 ods.l zákona č.
233/1995 Zb.z. po schválení rozvrhu výťažku a súčasne po úplnom zaplatení najvyššieho podania
poukázať vyššie uvedenú sumu žalobcovi do 7 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia, ktorým
bol schválený rozvrh výťažku. Dodnes však zo strany žalovaného v II/ rade, ako súdneho exekútora

nedošlo k vyplateniu žalovanej sumy. Uvedenú skutočnosť žalovaný v II/ rade, ako ani žalovaný v I/ rade
nespochybňoval.PôvodnežalovanývII/radenamietallenvýškužalovanejpohľadávkystým,žežalobca
mu nezaplatil exekučné trovy v celkovej výške 269,85 EUR, ktorú skutočnosť žalobca čiastočne uznal
a to do výšky 229,15 EUR, v ktorej časti žalobu zobral späť svojím podaním zo dňa 24.09.2010 a pretosúd v zmysle § 96 O.s.p. konanie zastavil v tejto časti. Súd mal ďalej z pripojených listinných dôkazov, a
to konkrétne z uznesenia Okresného riaditeľstva policajného zboru, Úrad justičnej a kriminálnej polície
Zvolen zo dňa 24.02.2010 preukázané, že žalovaný v II/ rade, ako súdny exekútor, je stíhaný pre zločin

zneužívania právomoci verejného činiteľa, pretože rozvrhnuté finančné prostriedky, získané z výťažku
dražby neodviedol oprávneným, medzi ktorými bol aj žalobca, ale použil na doposiaľ nezistený účel, čím
celkom spôsobil svojím konaním oprávneným škodu. Ani uvedenú skutočnosť žalovaní v I/ a II/ rade
nenamietali. Žalovaný v I/ rade sa v konaní bránil tým, že žalobca, ako poškodený si pred uplatnením
nároku na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom musí najprv uplatniť nárok na

vrátenie bezdôvodného obohatenia a až potom, keby sa bezúspešne domáhal voči žalovanému v II/
rade vydania žalovanej pohľadávky, ako bezdôvodného obohatenia sa podľa názoru žalovaného v I/
rade žalobca môže úspešne domáhať voči žalovanému v I/ rade žalovanej pohľadávky, a to z titulu
náhrady škody. Podľa názoru žalovaného v I/ rade doposiaľ žalobcovi škoda nevznikla.

Podľaustanovenia§5ods.lexekučnéhoporiadkuvsúvislostisvýkonomexekučnejčinnostimáexekútor

postavenie verejného činiteľa. Podľa odseku 2/ vykonanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.

Podľa ustanovenia § 33 ods.1 exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekútor
zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on, alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa
tohto zákona.

Žalovaný v II/ rade, ako súdny exekútor realizoval exekúcie pre žalobcu, ktorú skutočnosť mal súd
jednoznačne v konaní preukázanú a uvedenú skutočnosť žalovaní v I/ a II/ rade nenamietali, pričom
žalovaný v II/ rade mal v uvedených exekučných konaniach postupovať v zmysle exekučného poriadku,
kde bolo jeho povinnosťou finančné prostriedky získané od povinných poukazovať na účet oprávneného,

teda žalobcu. Tieto povinnosti si žalovaný v II/ rade, ako súdny exekútor, v súlade so zákonom neplnil
a dlhodobo zadržiaval finančné prostriedky žalobcu, ktoré konanie žalovaného v II/ rade nie je v
súlade s exekučným poriadkom. Z definície právneho postavenia súdneho exekútora stanovenej priamo
exekučným poriadkom vyplýva, že exekútor v exekučnom podaní vykonáva úlohy štátneho orgánu.
Právne postavenie exekútora je ustanovené tak, že v rámci deľby verejnej (štátnej ) moci sa exekútor

podieľa na realizácii základného práva na súdnu a inú právnu ochranu, teda článku 46 ods.l Ústavy
SR. Na súdneho exekútora vykonávajúceho exekučnú činnosť treba v zmysle uvedeného hľadieť ako
na orgán, ktorému je zverený výkon verejnej (štátnej) moci v rozsahu ustanovenom zákonom, a to
exekučným poriadkom a subsidiárne Občianskym súdnym poriadkom.

Medzi exekútorom, ako orgánom verejnej moci a oprávneným v exekučnom konaní neexistuje
súkromno-právny, ale verejno-právny vzťah, v ktorom ako účastníci nemajú voči sebe navzájom rovnaké
postavenie charakteristické pre súkromno-právne vzťahy. Vzhľadom na povahu vzťahu vznikajúceho
medzi oprávneným, ako účastníkom exekučného konania a súdnym exekútorom vykonávajúcim
exekučnú činnosť nemôže dôjsť potom na strane súdneho exekútora k bezdôvodnému obohateniu v

zmysle § 451 Občianskeho zákonníka, a teda námietka žalovaného v I/ rade v tomto smere, že najprv
si má žalobca uplatniť u žalovaného v II/ rade žalovanú pohľadávku z titulu bezdôvodného obohatenia
a až po neúspešnom uplatnení u žalovaného v II/ rade sa môže domáhať náhrady škody u žalovaného
v I/ rade je podľa názoru súdu právne irelevantná. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom súd
vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na vzťah a postavenie exekútora pri výkone exekučnej činnosti, ako aj charakter samotného
vzťahu medzi exekútorom a účastníkom exekučného konania, čo na strane žalobcu je postavenie
oprávneného, súd dospel k záveru, že tu ide o nárok na náhradu škody v zmysle § 9 Zák. č.514/2003
Zb.z. podľa ktorého štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, v ktorom sa

v danom prípade považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci ( v danom prípade súdneho
exekútora ) urobiť úkon - v danom prípade vyplatiť finančné prostriedky žalobcovi. Žalobca má právo
na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora. Podľa názoru súdu
žalobcovivzniklaškodatým,žežalovanýneoprávnenezadržiavafinančnéprostriedkyvymoženévrámci
exekúcie v prospech žalobcu, ako oprávneného, čím sa žalovaný v II/ rade, ako súdny exekútor dopúšťa

voči žalobcovi škody, za ktorú nesie zodpovednosť štát - žalovaný v I/ rade s poukazom na ustanovenie §
9 Zák. č. 514/2003 Zb.z. Žalobca jednoznačne preukázal listinnými dôkazmi, že takáto škoda mu vznikla
a že za ňu zodpovedá žalovaný v I/ rade. V danom prípade ide o tzv. absolútno-objektívnu zodpovednosť
za škodu, ku ktorej došlo pri výkone verejnej moci.Vzhľadom k tomu, že takáto osobitná právna úprava dáva možnosť žalobcovi, aby si ako poškodený za
zákonom určených zákonných podmienok, ktoré sú v danom konaní splnené uplatnil právo na náhradu

škody spôsobenej orgánom verejnej moci (t.j. podľa § 2 písm.b/ bod 2/ i súdnym exekútorom) voči
štátu, súd vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. V danom prípade
neexistuje žiadna prekážka úspešného uplatnenia takéhoto nároku zo strany žalobcu voči žalovanému
v I/ rade.

Keďže súd dospel k záveru, že nárok žalobcu voči žalovanému v I/ rade s poukazom na ustanovenie §
9 zákona č. 514/2003 Zb.z. je dôvodný a opodstatnený a v danom prípade sa jednalo o eventuálny petit,
súd ďalej sekundárne neskúmal skutkovú dôvodnosť a právnu opodstatnenosť subsidiárneho nároku
uplatneného voči žalovanému v II/ rade.

Súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania s poukazom na ustanovenie § 517 Občianskeho zákonníka,

nakoľko žalovaný v I/ rade je v omeškaní odo dňa 15.02.2010.
V prevyšujúcej časti, pokiaľ žalobca žiadal priznať úrok z omeškania už odo dňa 06.03.2008 súd žalobu
zamietol, pretože žalovaný v I/ rade sa dostal do omeškania až odo dňa 15.02.2010, teda nasledujúci
deňpodni,kedyuplynulažalovanémuvI/rade6mesačnálehotanaplneniespoukazomnaustanovenie
§ 16 ods.1 zák. č. 514/2003 Z.z., pričom žalovaný v I/ rade prevzal žiadosť žalobcu na predbežné

prerokovanie nároku dňa 14.08.2009.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods.3 O.s.p. s tým, že o trovách konania rozhodne po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods.1 prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden

rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.

2 O.s.p.)